Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/319/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417214020
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4417214020.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v spore žalobcu: Majetkový
Holding, a. s., Bratislava, Prievozská 2/A, IČO: 35 823 364, zastúpený Mgr. Martinom Babčaníkom,
advokátom, so sídlom Miloslavov, Alžbetin Dvor 1348, adresa pre doručovanie: Bratislava, Hodžovo
námestie 3, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné

námestie 13, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 5. októbra 2018 č. k. 13C/111/2017-130 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 21. 07. 2017 domáhal náhrady škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. a žiadal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 13.213,16 eura s príslušenstvom.

1.1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciežalobuzamietolažalovanémupriznalnároknanáhradu
trov konania v plnej výške. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 27, § 4 ods. 1 písm.
a/, § 1, § 3, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 9, § 17, § 25 zák. č. 514/2003 Z. z. účinného od 1. júla 2004, ako

aj § 31 ods. 4 Exekučného poriadku a vykonaným dokazovaním.

1.2. Žalobca sa žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu bola spôsobená vo výške 13.213,16
eura nesprávnym úradným postupom zo strany súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej OS
Nové Zámky pod č. k. Er 1820/1997 (EX 553/97) tým, že súdny exekútor JUDr. Emil Vančík (ani v
konaní jeho náhradník) doteraz právoplatne nerozhodli o rozvrhu výťažku dražby uskutočnenej ešte

dňa 27. 03. 1998, nakoľko oba rozvrhy, ktoré boli uskutočnené, neboli súdom schválené (dňa 29. 09.
2005 a 18. 01. 2010). Žalobca uviedol, že vyzval exekútora a jeho náhradníkov JUDr. Pelánekovú
a JUDr. Kapronczaia k vydaniu výťažku dražby, avšak neúspešne. Tvrdil, že došlo k nesprávnemu
úradnému postupu exekútora, ktorým mu bola spôsobená škoda, keď súdny exekútor nesplnil svoju
povinnosť a neodovzdal vymožené finančné prostriedky, ktoré navyše JUDr. Emil Vančík spotreboval na
nezistené účely a odovzdať ich ani nemôže, pričom mu mala vzniknúť škoda v sume 13.213,16 eura.

Nesprávny úradný postup súdneho exekútora je príčinou toho, že jeho náhradník nemohol vykonať nový
rozvrh výťažku a uspokojiť oprávneného. Žalobca si svoj nárok uplatnil u žalovaného na predbežné
prerokovanie, avšak jeho žiadosti nebolo vyhovené.

1.3.ZexekučnéhospisuOkresnéhosúduNovéZámkyEr/1820/1997(EX553/97)súdzistil,žeexekučné
konanie bolo začaté dňa 12. 06. 1997 na základe návrhu pôvodného oprávneného (Slovenská sporiteľňa

a. s., Bratislava), keď žalobca ako oprávnený do konania vstúpil postúpením pohľadávky z pôvodného
veriteľa dňa 23. 01. 2004 a to proti povinnému: E. Y., bytom O., v ktorej exekúcii bol udelený príklepdňa 27. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym
exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31. 03. 2006 a
Er/1820/1997-271 z 30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež

súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo.

1.4. Súd pri posudzovaní dôvodnosti žaloby vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení a
zisťoval, či sú splnené zákonné podmienky vzniku zodpovednosti v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

1.5. Z vykonaného dokazovania je nesporne preukázané, že v uvedenej exekúcii bol udelený príklep
dňa 27. 03. 1998 za najvyššie podanie v sume 523.727 Sk, rozvrh tohto výťažku vykonaný súdnym
exekútorom dňa 29. 09. 2005, resp. 18. 01. 2010 súd uzneseniami Er/1820/1997 z 31. 03. 2006 a
Er/1820/1997-271 z 30. 01. 2013 neschválil, pričom obe tieto uznesenia súdu sú právoplatné. Taktiež
súd zistil, že ďalšie rozvrhové konanie dosiaľ vykonané nebolo. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné

konanie sa nachádza v štádiu, kedy bola v dražbe nehnuteľnosti vymožená finančná suma, o rozdelení
ktorej dosiaľ súdny exekútor právoplatne nerozhodol. Z toho vyplýva, že v konaní bude súdny exekútor
pokračovať podľa § 154 a nasl. Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) vykonaním rozvrhu výťažku z
dražby, čo je jediným možným zákonným postupom exekútora v tomto štádiu exekučného konania. Pre
súdne rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia súdu. V súčasnosti platí, že exekučné konanie

Okresného súdu Nové Zámky vedené pod č. k. Er/1820/1997 (EX 553/97) dosiaľ nie je ukončené a o
rozvrhu výťažku z dražby uskutočnenej dňa 27. 03. 1998 dosiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté (rozvrh
výťažku vykonaný dňa 29. 09. 2005 a ani dňa 18. 01. 2010 nebol súdom schválený), právoplatne o
ňom nerozhodol pôvodný súdny exekútor a ani jeho náhradníci. Preto platí, že v uvedenej exekučnej
veci musí súdny exekútor vykonať rozvrh výťažku z dražby a predložiť vec na schválenie súdu. Súd

konštatuje, že § 31 ods. 4 EP stanovuje, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú exekútorom, len ak
ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1. apríla 2017 ustanovujú, že pokiaľ tento zákon v § 243i až § 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Uvedené sa však týka výlučne postupu v exekučnom konaní, nie však nárokov uplatnených na

základe iných právnych predpisov než je Exekučný poriadok. Uvedené značí, že § 31 ods. 4 EP sa
použije i na tento žalobcom uplatnený nárok. Potom je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobca doteraz
neprikročil k uspokojeniu svojho nároku z majetku exekútora alebo jeho poisťovateľa (čo neurobil), je
uplatneniejehonárokuvočištátupredčasnéaakotakénedôvodné,čoboloďalšímdôvodomzamietnutia
žaloby. Tvrdenia žalobcu o nemožnosti rozvrhnutia výťažku z dražby z dôvodu, že výťažok z dražby

súdny exekútor JUDr. Emil Vančík použil pre osobné potreby, nie je pre rozhodovanie súdu relevantný.
Jednak toto tvrdenie nie je ničím preukázané, a jednak, aj pokiaľ by bolo pravdivé, do doby, kedy súdny
exekútor svojím rozhodnutím o výťažku dražby nerozhodne (hoc i tak, že neuspokojí žiadnu z osôb,
ktoré svoje pohľadávky prihlásili), nie je možné konštatovať, že došlo na strane žalobcu ku škode. Do tej
doby ide len o hypotetické tvrdenie žalobcu nielen o tom, že mu škoda vznikla, ale i o tom, v akej výške.

Aj z tohto pohľadu je žaloba predčasná, bez rozhodnutia súdneho exekútora, ktoré navyše podlieha
schváleniu súdom, nie je totiž zrejmé, aká suma mala byť žalobcovi ako oprávnenému z výťažku dražby
vôbec vyplatená. Pokiaľ existuje možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od iného
subjektu, škoda ani nevznikne (poukaz na § 31 ods. 4 EP). Kým žalobca má pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa

vydania tohto obohatenia, nie je daný základný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu podľa
zákona č. 58/1969 Zb. a to samotná existencia škody (rozsudok ÚS SR II. ÚS 165/2012 z 13. 02.
2013). Súd dodáva, že ani prípadný samotný nesprávny úradný postup (ktorý mal spočívať v tom, že
súdny exekútor dosiaľ nerozhodol o rozvrhu výťažku z dražby, ktorá sa konala ešte dňa 27. 03. 1998)
bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na náhradu škody. V konaní o tomto nároku žalobca mal

preukázať vznik škody a konkrétne označiť a preukázať ujmu, ktorá mu bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom, pričom musí byť preukázané, z akých dôvodov samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením a musí byť preukázaná bezprostredná príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom ujmy. Keďže žalobca tieto rozhodujúce skutočnosti len
tvrdil, avšak nepreukázal a neboli preukázané všetky zákonné predpoklady pre vznik nároku na náhradu

majetkovej škody, súd dospel k záveru, že žalobu je treba v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.1.6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému v konaní plne úspešnému
priznal súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zmenyazaviazaniažalovanéhovzmysležalobnéhopetitu.Zároveňžiadalpriznaťnáhradutrovkonania.
Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

2.1. Dôvodil tým, že pri uplatnení svojho nároku voči žalovanému vychádzal z právnej úpravy platnej
v čase uplatnenia tohto nároku a z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, v zmysle
ktorej zodpovednosť súdneho exekútora z škodu podľa § 33 ods. 1 EP a zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zák. č. 514/2003 Z. z. sú dva samostatné nároky, ktoré

sa navzájom nevylučujú. Bolo teda na jeho voľnom rozhodnutí, či bude uplatňovať náhradu škody
od JUDr. Emila Vančíka podľa § 33 ods. 1 EP, alebo od štátu podľa ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. Svoj názor opiera o ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít (napr. rozsudok KS
v Nitre zo dňa 16. 11. 2017 sp. zn. 8Co/673/2016, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo 41/2009 z 25.
03. 2010, sp. zn. 6MCdo 4/2011 publikované v ZSR pod R 41/2014, 3Cdo 58/2009 publikované

pod R 13/2010, nález ÚS SR II. ÚS 165/2012 z 13. 02. 2013). V súlade s platnou právnou úpravou
a citovanou právnou praxou najvyšších súdnych autorít sa rozhodol uplatňovať nárok na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora od štátu procesným postupom
stanoveným zákonom č. 514/2003 Z. z., ktorý začal dňa 01. 12. 2016, t. j. ešte pred prijatím zák. č.
2/2017 Z. z., a to doručením žiadosti žalobcu zo dňa 30. 11. 2016 o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody a po negatívnom stanovisku ministerstva pokračovaním podaním žalobného návrhu
v tejto veci. Pokiaľ súd prvej inštancie aplikoval prechodné ustanovenia (§ 243h ods. 1 EP k úpravám
účinným od 01. 04. 2017), uviedol, že nové ustanovenie § 31 ods. 4 EP má hmotno-právny charakter
a priamy dosah na práva a povinnosti fyzických a právnických osôb. Toto ani pri absencii prechodného
ustanovenia nie je možné aplikovať na nároky vzniknuté pred jeho účinnosťou a to práve s ohľadom na

jej hmotno-právny charakter, pretože takáto aplikácia by neprípustným retroaktívnym spôsobom vstúpila
do existujúcich právnych vzťahov. Zdôraznil, že práva zo zodpovednosti za škodu vo vzťahu k štátu a vo
vzťahu k exekútorovi podliehajú premlčaniu v rôznych premlčacích dobách, pričom napr. v jeho prípade v
časenadobudnutiaúčinnostiust.§31ods.4EPužuplynulasubjektívnaiobjektívnapremlčaciadobapre
uplatnenie práva zo zodpovednosti za škodu vo vzťahu k osobe exekútora JUDr. Vančíka, na rozdiel od

nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za škodu voči štátu, ktoré premlčané neboli a nie sú. Nemožno
preto od neho spravodlivo požadovať, aby v nadväznosti na novú právnu úpravu najprv žaloval JUDr.
Emila Vančíka žalobou o plnenie, keď už v čase nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy bol nárok
premlčaný, a on premlčanie nároku vo vzťahu k exekútorovi nezavinil. S ohľadom na základné princípy
právneho štátu je nepochybné, že nová právna úprava § 34 ods. 4 EP v znení účinnom od 01. 04.

2017 sa v prípade absencie prechodného ustanovenia môže vzťahovať len na nároky, pri ktorých ešte
nedošlo k začatiu plynutia premlčacích dôb, t. j. pre nároky na náhradu škody vzniknuté po účinnosti
dotknutej novely. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
súdneho exekútora od štátu procesným postupom ustanoveným podľa zák. č. 514/2003 Z. z. začal dňa
01. 12. 2016, t. j. ešte v čase pred účinnosťou novely Exekučného poriadku a to doručením jeho žiadosti

zo dňa 30. 11. 2016 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody príslušnému ministerstvu.

2.2. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že doteraz neprikročil k uspokojeniu svojho
nároku od súdneho exekútora, čo má byť ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby, upozornil, že ust. §
34 ods. 4 EP v znení zák. č. 2/2007 Z. z. neukladá poškodenému explicitnú povinnosť žalovať exekútora

alebo jeho poisťovateľa, ale používa formuláciu, v zmysle ktorej štát zodpovedá za škodu len vtedy, ak
ju nebolo možné uspokojiť z majetku poisťovateľa alebo exekútora. Bolo by extrémne nespravodlivé a
v rozpore s účelom zákona a dobrými mravmi, ak by aj v prípade preukázanej nemajetnosti exekútora a
množstve exekučných konaní bezúspešne vedených voči jeho osobe, súd pre naplnenie zodpovednosti
štátu vyžadoval od poškodeného, aby tento najskôr žaloval o plnenie nemajetného exekútora a až po

bezúspešnostiexekúcievočijehoosobeuplatňovalnárokyzozodpovednostizaškoduvočištátu.Nebolo
sporné, že JUDr. Emil Vančík bol z funkcie exekútora už odvolaný a v čase predbežného prerokovania
nárokunanáhraduškodyivčasepodaniažalobnéhonávrhunebolpoistenýpreprípadzodpovednostiza
škodu. Rovnako nebolo sporné, že JUDr. Emil Vančík je nemajetný, keď z verejných registrov vyplýva, žeje na neho vedených 26 exekučných konaní a trestné konanie pre pokračovací obzvlášť závažný trestný
čin sprenevery. Právne významné pre posúdenie vzniku škody nebolo to, či súdny exekútor JUDr. Emil
Vančík finančné prostriedky použil pre osobnú potrebu, alebo nie, ale výlučne to, že vymožené finančné

prostriedky v súlade so svojou zákonnou povinnosťou nepoukázal ustanovenému náhradníkovi, ktorá
skutočnosť bola v súdnom konaní jednoznačne preukázaná. Bolo by extrémne nespravodlivé a nielen v
rozpore s dobrými mravmi, ale v rozpore s duchom a účelom zákona, aby sa žalobca postavil do zástupu
veriteľov ako 27. v poradí a najprv žaloval o plnenie nemajetného exekútora a potom ho neúspešne
exekvoval a až potom uplatňoval nároky zo zodpovednosti za škodu voči štátu. Zároveň dodal, že nové

ust. § 34 ods. 4 EP v znení účinnom od 01. 04. 2017 je podľa jeho názoru rozporné s článkom 46 ods.
3 Ústavy SR, nakoľko štát sa prostredníctvom nového ustanovenia snaží zbaviť svojho subjektívneho
záväzku za zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci.

2.3. Rovnako nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že do doby, pokiaľ súdny exekútor nerozhodne

o výťažku z dražby, nie je možné konštatovať vznik škody. Ustanovený náhradník súdneho exekútora
nedisponuje finančnými prostriedkami, a preto logicky nemôže pristúpiť k rozvrhu výťažku, ktorým
nedisponuje. Ak by aj pristúpil k rozvrhu neexistujúceho výťažku, je už teraz jasné, že jeho pohľadávka
nebude v zákonom stanovenom rozsahu uspokojená, nakoľko súdny exekútor JUDr. Emil Vančík v
rozpore so svojou zákonnou povinnosťou neodovzdal finančné prostriedky vymožené v predmetnej

exekúciikrukámustanovenéhonáhradníka,apretotentonemázčohouspokojiťoprávneného.Rovnako
neobstojí tvrdenie súdu, že bez rozhodnutia súdneho exekútora o rozvrhu výťažku nie je zrejmé, aká
suma by mu mala byť ako oprávnenému vyplatená, keď výška sumy, ktorou mala byť uspokojená jeho
vymáhaná pohľadávka, je celkom a ľahko určiteľná, keďže ust. § 157 ods. 1 EP v znení platnom do 31.
03. 2017 jasne upravovalo, ako sa má rozdeliť výťažok zo speňaženia nehnuteľnosti povinného.

2.4. Nesúhlasil ani s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 27., keď tento právny
názor súdu považuje za zmätočný. Vzťah medzi súdnym exekútorom a oprávneným nie je súkromno-
právnym vzťahom. Súdny exekútor v exekučnom konaní vykonával úlohy štátneho orgánu, ktorému
je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom. Ide preto o právny

vzťah vyplývajúci z noriem verejného práva, vzhľadom na povahu právneho vzťahu, nemôže dôjsť
na strane súdneho exekútora k bezdôvodnému obohateniu v zmysle § 451 OZ na úkor žalobcu ako
oprávneného (poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít napr. rozhodnutie
NS SR sp. zn. 4Cdo 41/2009) tým, že súdny exekútor nevydá ustanovenému náhradníkovi finančné
prostriedky vymožené v exekučnom konaní. V konaní nebolo sporné, že orgán verejnej moci (súdny

exekútor) prijal v rámci výkonu svojej funkcie v exekučnom konaní plnenie a jeho zákonnou povinnosťou
bolo zabezpečiť si dispozíciu nad výťažkom z dražby nehnuteľnosti povinného až do právoplatnosti
rozhodnutia súdu o schválení rozvrhu výťažku. Nemôže byť preto na jeho ťarchu, že štát pri výkone
verejnej moci bezprecedentne zlyhal a umožnil súdnym exekútorom ničím a nikým nekontrolovane
nakladať s vymoženými finančnými prostriedkami a že si nezabezpečil kontinuitu a plnú kontrolu pri

nakladanísvymoženýmifinančnýmiprostriedkamiprizmenesúdnehoexekútoravpriebehuexekučného
konania.

2.5. Záverom žalobca vo svojom odvolaní zdôraznil, že bol to štát, ktorý prostredníctvom ním určeného
orgánu verejnej moci (súdneho exekútora) mal vymožené finančné prostriedky v držbe, bol to opäť

štát, ktorý o držbu týchto finančných prostriedkov prišiel v dôsledku nesprávneho úradného postupu
a zlyhania osoby vykonávajúcej funkciu orgánu verejnej moci. Preto je výlučne vecou štátu, aby
prostredníctvom svojich orgánov verejnej moci opätovne získal dotknuté finančné prostriedky do svojej
držby a pre prípad, že sa mu to nepodarí, čo je aj prípad prejednávanej veci, aby niesol objektívnu
zodpovednosť za škodu, ktorú ním určený orgán verejnej moci účastníkom konania, v tomto prípade

žalobcovi, spôsobil.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

len „CSP“) preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia
pojednávania a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa
§ 389 odsek 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť a vrátiť mu vec v zmysle § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.5. Predmetom konania je nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle
zák. č. 514/2003 Z. z. vo výške 13.213,16 eura s príslušenstvom. Žalobca svoj nárok odôvodňoval

tým, že na základe zmlúv o postúpení pohľadávok sa stal účastníkom exekučného konania na strane
oprávneného vedenom na OS Nové Zámky pod sp. zn. Er 1820/1997 proti povinnému E. nar. XX. XX.
XXXX, bytom L. XX, O., o vymoženie 249.211,28 eura. Predmetné exekučné konanie bolo pôvodne
vedené súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom so sídlom Exekútorského úradu Rákocziho 12,
Nové Zámky pod sp. zn. EX 553/97 a v súčasnosti je vedené súdnym exekútorom (náhradníkom

JUDr. Jozefom Kapronczaiom so sídlom Exekútorského úradu v Galante, Švermova 273). Pohľadávka
oprávneného vymáhaná v rámci exekučného konania vznikla z titulu úverovej zmluvy o účelovom úvere
na malú privatizáciu č. 3301340 zo dňa 03. 01. 1992, pričom plnenie z titulu zmluvy o úvere bolo
zabezpečené záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 20. 03. 1992 na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. O. zapísaných na LV č. XXXX,
ktorých spoluvlastníkmi boli: G. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., W. XX v spoluvlastníckom podiele

2/3-iny a E. Y., nar. XX. XX. XXXX, pôvodne bytom L. 8, O. v spoluvlastníckom podiele 13-ina. Dňa 27.
03. 1998 sa mala v rámci exekučného konania Ex 553/97 uskutočnil dražba spoluvlastníckeho podielu
E. Y. k nehnuteľnostiam. Pred konaním dražby si podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností V..
F. O., nar. XX. XX. XXXX a JUDr. E. O., rod. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. 7, uplatnili svoje zákonné
predkupné právo a súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi vyplatili hodnotu spoluvlastníckeho

podielu povinného E. Y. vo výške 17.384,55 eura (523.727 Sk). Následne súdny exekútor JUDr. Emil
Vančík podal návrh na schválenie príklepu podielovým spoluvlastníkom, ktorý však OS Nové Zámky
uznesením zo dňa 07. 09. 1998 č. k. Er 1820/97-10 neschválil. Následne súdny exekútor JUDr. Emil
Vančíknazákladevýzvyzodňa02.06.2005uskutočnilďalšírozvrhvýťažkuzpredajaspoluvlastníckeho
podielu dňa 29. 09. 2005, proti ktorému podali oprávnení námietky. OS Nové Zámky uznesením zo

dňa 31. 03. 2006 č. k. Er 1820/1997-198 námietkam oprávneného vyhovel a rozvrh výťažku zo dňa
29. 09. 2005 neschválil. Uznesenie OS Nové Zámky č. k. Er 1820/1997-198 potvrdil aj Krajský súd v
Nitre uznesením zo dňa 28. 08. 2007 č. k. 9CoE/30/2006-235. Následne oprávnený vyzval opätovne
výzvami zo dňa 09. 01. 2008 a 21. 08. 2009 súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, aby vykonal
nový rozvrh výťažku. Dňa 20. 01. 2010 bola oprávnenému doručená zápisnica o rozvrhu výťažku zo

dňa 18. 01. 2010, v zmysle ktorej mala byť pohľadávka uspokojená čiastočne a to vo výške 13.034,25
eura. Uznesením zo dňa 30. 01. 2013 č. k. Er 1820/1997-271 OS Nové Zámky neschválil rozvrh
výťažku, nakoľko zo strany súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka došlo k viacerým procesným
pochybeniam, ktoré bránili schváleniu rozvrhu výťažku. Dňa 28. 01. 2013 bol súdnemu exekútorovi
JUDr. Emilovi Vančíkovi rozhodnutím ministra spravodlivosti pozastavený výkon súdneho exekútora.

Za náhradníka bola ustanovená súdna exekútorka JUDr. Pavla Paláneková so sídlom Exekútorského
úradu v Leviciach, Ulica kpt. Nálepku 78 a následne bol dňa 26. 03. 2014 JUDr. Emil Vančík odvolaní
z funkcie súdneho exekútora. Ako posledný bol ustanovený náhradník súdny exekútor JUDr. Jozef
Kapronczai so sídlom Exekútorského úradu Galanta, Švermova 273, ktorý rovnako ako predchádzajúca
exekútorka, bol požiadaný o poskytnutie informácií ohľadne exekučného konania, ako aj o pokračovaní v

predmetnomexekučnomkonaní.Nažiadosťoprávnenéhovšaksúdniexekútorinereagovali.Zdlhodobej
nečinnosti konajúceho súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, ktorý je posledným ustanoveným
náhradníkom pôvodného exekútora JUDr. Emila Vančíka, ako aj z jeho oznámenia (č. l. 50) vyplynulo,
že JUDr. Emil Vančík si svoju povinnosť v zmysle Exekučného poriadku nesplnil a ustanovenému
náhradníkovi neodovzdal finančné prostriedky v rámci exekučného konania EX 553/1997 a z tohto

dôvodu naposledy ustanovený súdny exekútor JUDr. Kapronczai nemôže vykonať rozvrh výťažku a
uspokojiť pohľadávku oprávneného.

Žalobca vidí príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody v tom, že
pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko

finančné prostriedky získané predajom spoluvlastníckeho podielu povinného spolu s exekučným spisom
neodovzdal ustanovenému náhradníkovi, pričom ako z trestného konania vyplynulo, tieto finančné
prostriedky nedržal oddelene od svojho majetku, ale ich v rozpore so zákonom spotreboval na nezistený
účel.NesprávnyúradnýpostupJUDr.EmilaVančíkajepodstatouarozhodujúcoupríčinoutoho,žesúdny
exekútor JUDr. Jozef Kapronczai nemohol vykonať nový rozvrh výťažku a aspoň čiastočne uspokojiť

pohľadávku oprávneného.

6. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak:b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

c/ súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (§ 379 CSP), ak
aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia
odvolacej lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen
rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

8. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu exekučných titulov (ďalej len „exekučná činnosť“).

10. Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá
zaškodutomu,komujuspôsobilonalebojehozamestnanecvsúvislostisčinnosťoupodľatohtozákona.

11. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone

verejnej moci: a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným zbavením
osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutí o väzbe alebo d/
nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť (ods. 2).

12. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.

13. Ustanovenie § 33 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje zodpovednosť exekútora za škodu, ktorú

spôsobil on alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti, ktorá je upravená Exekučným poriadkom.
Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu v zmysle § 33 ods. 1 Exekučného poriadku je koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť, t. j. zodpovednosť, ktorá vzniká bez ohľadu na zavinenie, teda bez ohľadu
na to, či k vzniku škody došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním zodpovedného subjektu.

14. Podľa § 16a ods. 1 citovaného zákona v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa § 16 ods. 1
písm.c/,ods.2náhradníkexekútoravsúčinnostisprezídiomkomory (§214)apoverenízástupcovia
ministerstva v súčinnosti s útvarom Policajného zboru vykonajú do 30 dní po zániku výkonu funkcie
exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na exekútorskom úrade. Zároveň
vykonajú finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora na základe dokladov,

ktoré sú súčasťou exekučného spisu. Exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, je povinný
poskytnúť pri výkone súpisu stavu exekučných spisov potrebnú súčinnosť.

15. Podľa § 16a ods. 3 citovaného zákona náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie v
neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným

bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.

16. Podľa § 16a ods. 5 citovaného zákona, ak náhradník exekútora z dôvodov podľa § 44 ods. 3, §
57 alebo § 60 nebude pokračovať v konaniach podľa odseku 3, je povinný v lehote 14 dní vyporiadaťplnenia, ktoré vymohol exekútor, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol, vrátane trov exekútora,
ktorého výkon funkcie exekútora zanikol.

17. Podľa § 16a ods. 6 citovaného zákona vyporiadaním plnenia podľa odseku 5 na účely tohto
zákona je poukázanie vymoženého plnenia po odčítaní trov náhradníka exekútora: a/ oprávnenému, b/
exekútorovi, ktorého určí prezídium komory (§ 214) na pokračovanie v exekučnom konaní, c/ povinnému
po uspokojení všetkých pohľadávok.

18. Podľa § 16a ods. 8 citovaného zákona náhradník exekútora nezodpovedá za škodu spôsobenú
exekútorom, ktorému výkon funkcie zanikol.

19. Ustanovenia § 16, § 16a a § 16b upravujú spôsob zániku výkonu funkcie súdneho exekútora a
postup pri prevzatí exekučnej agendy iným súdnym exekútorom. Dôvody odvolania súdneho exekútora,
okrem odvolania na jeho vlastnú žiadosť, sú jednak dôvodmi spočívajúcimi v strate podmienok na

vymenovanie a dôvodmi spočívajúcimi v porušení povinnosti pri výkone funkcie alebo v nespôsobilosti
vykonávať funkciu. V exekúciách vykonávaných súdnym exekútorom, ktorého výkon funkcie zanikol,
pokračujenáhradník(§16ods.6)alebonástupca(§16ods.7).Rozdieljeibavspôsobeichustanovenia.
Nástupcom je ten súdny exekútor, ktorý sa s exekútorom, ktorý mieni podať žiadosť o odvolanie,
dohodol na odovzdaní a prevzatí exekučnej agendy. K ustanoveniu náhradníka dochádza iba vtedy, ak

nedošlo k takejto dohode. Náhradníka určí Slovenská komora exekútorov. Tam, kde sa v § 16a používa
pojem náhradník, rozumie sa tým aj nástupca (§ 16 ods. 7). Náhradník (nástupca) preberie exekučné
spisy, vykoná súpis ich stavu a finančné vyúčtovanie spisov. Náhradník vykoná tieto úkony v súčinnosti
s prezídiom Slovenskej komory exekútorov, ako aj v súčinnosti so súdnym exekútorom, ktorý bol z
výkonu funkcie odvolaný. Súpis a finančné vyúčtovanie vykonajú spolu s náhradníkom (nástupcom) aj

poverení zástupcovia ministerstva spravodlivosti (§ 16a ods. 2). Finančným vyúčtovaním sa rozumie
zistenie výšky výťažku, preddavku oprávneného, výšky sumy poukázanej oprávnenému (prípadne
iným veriteľom) a výšky trov súdneho exekútora. Súčasne s finančným vyúčtovaním, ktoré vykonáva
náhradník (nástupca), prebieha aj audit podľa § 16b. Môže slúžiť ako podklad pre náhradníka (nástupcu)
na overenie, či ním vykonané finančné vyúčtovanie (vykonané na základe podkladov, ktoré sú súčasťou

exekučného spisu) je správne. Ďalej môže slúžiť aj na vyvodenie zodpovednosti súdneho exekútora v
prípade zistenia nezrovnalostí. Náhradník (nástupca) pokračuje vo vykonávaní neskončených exekúcií.

20. Ústavný súd SR sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal postavením súdneho exekútora pri
výkone exekučnej činnosti. Vo svojom náleze sp. zn. PL. ÚS 49/03 uviedol, že právne postavenie

exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy (orgánu) verejnej (štátnej) moci a z tohto dôvodu
sa naň vzťahujú iné kritériá než právne postavenie subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc
(súdnu moc). Exekútor vykonáva v zásade úlohy štátneho orgánu. Z toho vyplýva aj to, že právne
postavenie práv a povinností a obmedzenia zákon ustanovuje v úzkej spojitosti s týmto jeho osobitným
postavením. Právne postavenie exekútora je ustanovené tak, že v rámci deľby verejnej (štátnej) moci

sa exekútor podieľa na plnení pozitívneho záväzku štátu v súvislosti s realizáciou základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR v rozsahu ustanovenom zákonom (článok
46 ods. 4, článok 51 ods. 1 ústavy). Toto postavenie exekútora potvrdzuje aj v § 3 ods. 1 v spojení
s § 4 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Z týchto ustanovení vyplýva, že exekútor zodpovedá za

škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán. Súčasne to potvrdzuje, že štát preberá
na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikne ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym
exekútorom (PL. ÚS 49/03).

21. Pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1 EP a zodpovednosť

štátu podľa zák. č. 514/2003 Z. z., treba uviesť, že zodpovednosť exekútora za škodu pri výkone
funkcie exekútora je širšia ako podľa zák. č. 514/2003 (porovnaj napr. II. ÚS 165/2012, IV. ÚS
607/2013). Exekučný poriadok, ani zákon č. 514/2003 Z. z. priamo neustanovujú prioritu alebo výlučnosť
zodpovednostizaškodupodľaniektoréhoznich;obezodpovednostistojavedľaseba.Zichdikciemožno
vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia

podľaosobitnéhopredpisu(činnostiuvedenévust.§29až§194EP)zodpovedávedľaštátu(následným
právom regresu) rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 EP. K podobným
záverom dospel Ústavný súd SR v rozhodnutí II. ÚS 289/2008 a tiež NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo
75/2015.22. Odvolaciemu súdu sú známe rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 165/2012, na ktoré
poukazuje aj súd prvej inštancie, ako aj rozhodnutie II.ÚS 570/2013, v ktorom ústavný súd zotrval na

názore, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v
občianskom súdnom konaní uplatňovaný až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej
pohľadávkyztitulubezdôvodnéhoobohateniavočitomu,ktotentoprospechzískalajepovinnýhovydať.

Zohľadňujúc rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR, je potrebné

vyporiadať sa s otázkou, či žalobca sa mal najprv dožadovať svojho nároku od pôvodného exekútora,
resp. ako od fyzickej osoby z dôvodu, že JUDr. Emil Vančík bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora
titulom bezdôvodného obohatenia, tak ako to posúdil súd prvej inštancie, a či až v prípade neúspechu
takto uplatňovaného nároku možno hovoriť o reálnom vzniku škody, tak ako sa bránil žalovaný v
priebehu konania. Odvolací súd opätovne poukazuje na ustanovenie zákona č. 233/1995 Zb., ktoré v §
2 vymedzuje, že súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného

výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Priamo zo zákona tak vyplýva, že pri vzťahoch vzniknutých na
základe zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučného poriadku) súdny exekútor vystupuje ako splnomocnenec
štátu, štátom určená osoba na realizáciu exekučnej činnosti. Súdny exekútor pri nútenom výkone
rozhodnutí zastupuje štát a vystupuje ako orgán verejnej moci (§ 5 ods. 2 EP). Štát zastúpený ním
určeným a vybraným subjektom (orgánom) musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich

orgánov, ktoré priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát konajúci prostredníctvom svojich
orgánov sa preto nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže
ako mylný a zasahujúci do základných práv jednotlivca formou buď nezákonného rozhodnutia, alebo
nesprávneho úradného postupu. Uvedená zásada je zdôraznená aj v § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.
z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, keď zákonodarca

stanovil, že štát sa zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nemôže zbaviť.

23. Odvolací súd sa napriek nejednotnej judikatúre, či už Najvyššieho súdu SR alebo Ústavného
súdu SR, priklonil k záverom vyplývajúcim zo stanoviska Občianskeho kolégia NS SR Cpj 37/78,
uznesení NS SR 2Cdo 48/2010 a 2Cdo 155/2011, kde súdy konštatovali, že zákon č. 514/2003 Z.

z. neustanovuje za podmienku úspešného uplatňovania nároku na náhradu škody proti štátu zánik
možnosti dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky titulom bezdôvodného obohatenia alebo náhrady
škody voči uplatnenému exekútorovi, a má za to, že spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi
účastníkmi zodpovedá, aby štát uhradil žalobcovi ako osobe, ktorá bola oprávnená v exekúcii, škodu v
prípade zistenia nesprávneho úradného postupu, o ktorej žalobca v podanej žalobe tvrdí, že mu vznikla v

priamej súčinnosti s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora v exekučnom konaní. Odvolací
súd opätovne zdôrazňuje charakter objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, pre vznik ktorej nie sú
potrebnéďalšieskutočnosti,atedaaniskutočnosť,čipoškodenývyužilalebonevyužilmožnosťdomáhať
sa plnenia z titulu bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na uznesenie NS SR zo
dňa 23. 03. 2016 sp. zn. 3Cdo 75/2015, podľa ktorého zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa

§ 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (Exekučný poriadok) a zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola
spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa vzájomne nevylučujú. Na podporu
uvedeného odvolací súd poukazuje aj na ďalšie uznesenie NS SR 3Cdo 85/2015, ktoré bolo zverejnené

v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a súdov SR 8/2016 pod R 74/2016. Odvolaciemu
súdu je známe aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo 2135/2013 zo dňa 18. 12. 2013, v zmysle ktorého
vyplynul záver, že povinnosť náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom exekútora má
(tiež) štát a to bez ohľadu na to, či poškodený uplatňuje rovnaký nárok voči exekútorovi, alebo nie.

24. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca si svoj nárok vymedzil od nesprávneho úradného
postupu pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka v exekučnom konaní vedenom pod
sp. zn. Ex 553/1997, keď súdny exekútor sa dopustil nesprávneho úradného postupu, nakoľko
finančné prostriedky získané predajom spoluvlastníckeho podielu povinného spolu s exekučným spisom
neodovzdal ustanovenému náhradníkovi, pričom táto skutočnosť mala vyplynúť z trestného konania, a

finančné prostriedky nedržal oddelene od svojho majetku, ale ich spotreboval na nezistený účel a ako
vyplynulo z pripojeného exekučného spisu a zo správy nástupcu pôvodného súdneho exekútora JUDr.
Jozefa Kapronczaia, je z tejto správy zrejmé, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových
účtoch JUDr. Emila Vančíka nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnomkonaní. V danom konaní pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík nevykonal, ani nevyúčtoval
dané exekučné konanie. Z akého dôvodu neprišlo pôvodným súdnym exekútorom k rozvrhu výťažku,
exekútorovi nie je známe (predchádzajúce dva rozvrhy výťažku neboli súdom schválené). Z uvedeného

skutkového vymedzenia je preto zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáha z titulu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom zo strany pôvodného súdneho exekútora JUDr. Emila Vančíka, za ktorý
by v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. a/ zák. č. 514/2003 Z. z. mala byť objektívne zodpovedná Slovenská
republika v zastúpení príslušného ministerstva.

25. Vo svetle vyššie uvedeného je nesporné, že medzi žalobcom a pôvodným súdnym exekútorom
nešlo o súkromno-právny vzťah, ale o verejno-právny vzťah, nakoľko exekútor v predmetnej exekučnej
veci vystupoval ako nositeľ verejnej - štátnej moci, plnil úlohy štátneho orgánu. Podľa § 4 písm. a/
zák. č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3
ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone
exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Opätovne tu odvolací

súd zdôrazňuje, že pokiaľ ide o vzájomný vzťah medzi zodpovednosťou exekútora podľa § 33 ods. 1
EP a zodpovednosťou štátu podľa zodpovednostného zákona, je potrebné zdôrazniť, že zodpovednosť
exekútora za škodu pri výkone funkcie exekútora je širšia ako podľa zodpovednostného zákona (II.ÚS
165/2012, IV.ÚS 607/2013). Exekučný, ani zodpovednostný zákon priamo nestanovujú prioritu alebo
výlučnosť zodpovednosti za škodu podľa niektorého z nich; obe zodpovednosti stoja vedľa seba. Z dikcie

preto možno vyvodiť, že za škodu spôsobenú exekútorom pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej
z poverenia súdu podľa osobitného predpisu zodpovedá vedľa štátu (s následným právom regresu)
rovnako sám exekútor, a to za podmienok uvedených v § 33 ods. 1 EP.

26. Vychádzajúc aj zo samotného zmyslu a účelu zákona zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, ktorým je ochrana základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvenú v čl. 46
ods. 3 Ústavy SR, by bolo popretím tohto zákona, aby v každom prípade, bez ohľadu na konkrétne
okolnosti prípadu, by sa trvalo na tom, aby poškodený zamietajúcim rozhodnutím súdu vydaným
v samostatnom konaní proti tomu, voči komu existovala pohľadávka z bezdôvodného obohatenia,
preukazoval,žejehopohľadávkazbezdôvodnéhoobohateniasastalanevymáhateľnou.Všeobecnýsúd

má podľa nálezu ÚS SR sp. zn. IV.ÚS 159/2012 z 03. 07. 2012 ústavnú povinnosť hľadať také riešenie
v prerokúvanej právnej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako extrémne nesúladné s princípom
spravodlivosti a popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

Za nesprávny úradný postup sa považuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb, právo na náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Ustanovenia zodpovednostného
zákona zakladajú objektívnu zodpovednosť štátu za súčasného splnenia troch podmienok a tými sú:

nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody.

Splnením uvedených podmienok pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sa súd prvej inštancie nezaoberal, keď vychádzal z rozhodnutia ÚS SR

II.ÚS 165/2012 z 13. 02.2013, v zmysle ktorého sa žalobca mal najprv domáhať vydania
bezdôvodného obohatenia, a preto nie je daný predpoklad pre zodpovednosť štátu za škodu v
zmysle zodpovednostného zákona, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. V danom prípade treba
vychádzať z konkrétnych okolností v danej veci, keď v konaní nebolo sporné, že predmetné exekučné
konanie bolo vedené pôvodným súdnym exekútorom JUDr. Emilom Vančíkom pod sp. zn. EX 553/1997.

Žalobca sa stal vlastníkom pohľadávky na základe postúpení pohľadávok, ktorá skutočnosť tiež v konaní
nebola rozporovaná. Napriek skutočnosti, že dňa 27. 03. 1998 sa mala v rámci uvedeného exekučného
konania uskutočniť dražba spoluvlastníckeho podielu povinného E. a pred vykonaním dražby podieloví
spoluvlastníci predmetných nehnuteľností si uplatnili svoje zákonné predkupné právo a súdnemu
exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi uhradili hodnotu spoluvlastníckeho podielu povinného Zoltána

Lakatoša vo výške 17.384,55 eura (523.727 Sk), do dnešného dňa nedošlo k rozvrhu súdneho výťažku.
K uvedenému došlo z dôvodu, že síce pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík podal dvakrát návrh
na schválenie rozvrhu výťažku, avšak rozhodnutiami súdov (ktoré sa v spise nachádzajú) rozvrh výťažku
nebol schválený. Následne súdnemu exekútorovi JUDr. Emilovi Vančíkovi bol rozhodnutím ministra,ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 01. 2013, pozastavený výkon funkcie súdneho exekútora, a
napokon, dňa 26. 03. 2014 bol JUDr. Emil Vančík odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Následne v
uvedenej exekučnej veci boli ustanovení nástupcovia pôvodného súdneho exekútora, naposledy to bol

JUDr. Jozef Kapronczai, ktorý žalovanému na jeho žiadosť poskytol stanovisko v uvedenej exekučnej
veci a konštatoval, že v čase preberania exekučnej agendy sa na bankových účtoch JUDr. Emila Vančíka
nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom konaní. Pôvodný exekútor
JUDr. Emil Vančík nevykonal ani vyúčtovanie daného exekučného konania. V tejto súvislosti odvolací
súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti tú skutočnosť, že dňa 08. 11. 2018 bol v Obchodnom

vestníku 219/2018 zverejnený oznam pod sp. zn. 29OdK 96/2018, ktorým OS Nitra vyhlásil konkurz na
majetok dlžníka JUDr. Emila Vančíka, nar. 16. 09. 1949, bytom Nový svet 26. Z uvedeného nesporne
vyplynulo, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Emil Vančík sa dopustil nesprávneho úradného postupu,
keď v rozpore s § 16 a nasl. Exekučného poriadku nevykonal vyúčtovanie daného exekučného konania a
na jeho bankovom účte sa nenachádzali ani finančné prostriedky vymožené v predmetnom exekučnom
konaní (uvedenú skutočnosť potvrdil nástupca súdneho exekútora JUDr. Jozef Kapronczai listom zo dňa

04. 04. 2017).

Za danej situácie i z okolností prípadu je nesporné, že žalobca ani v prípade uplatnenia svojho nároku
z titulu bezdôvodného obohatenia priamo voči súdnemu exekútorovi (resp. fyzickej osobe, keďže
súdny exekútor bol odvolaný zo svojej funkcie) by jeho žaloba nemohla uspieť, a preto súd prvej

inštancie, rozhodujúc o náhrade škody si sám mohol túto otázku ako predbežnú riešiť a dospieť k
záveru o neúspešnosti takejto žaloby. Bolo by v rozpore so zabezpečením spravodlivej ochrany práv a
oprávnených záujmov žalobcu, aby za takejto situácie bol nútený podstúpiť už vopred neúspešný spor
o vydanie bezdôvodného obohatenia.

27. Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť ani konštatovanie súdu prvej inštancie (bod 24.
odôvodnenia rozsudku), že exekučné konanie EX 553/97 doposiaľ nie je skončené a o rozvrhu výťažku z
dražby uskutočnenej 27. 03. 1998 nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Z vykonaného dokazovania,
a najmä zo stanoviska súdneho exekútora JUDr. Jozefa Kapronczaia, nesporne vyplynulo, že na
bankových účtoch JUDr. Emila Vančíka sa nenachádzali finančné prostriedky vymožené v predmetnom

exekučnom konaní. Z uvedeného možno teda dospieť k logickému záveru, že ani náhradník pôvodného
súdneho exekútora v prípade, že by pristúpil k rozvrhu výťažku, nedisponuje finančnou čiastkou, ktorou
by mohol uspokojiť žalobcom vymáhanú pohľadávku. Jednoducho povedané, neexistujúci výťažok
(neexistujúce finančné prostriedky) nebude možné rozvrhnúť, resp. vyplatiť oprávnenej osobe, pretože
pokiaľ by aj náhradník pôvodného súdneho exekútora uskutočnil rozvrh výťažku, tento neexistuje, a

preto nemá z čoho uspokojiť oprávneného.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci v zmysle § 389 odsek 1 písm. b/, c/ CSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanieanovérozhodnutie.Vzmysle§391ods.2CSPjesúdprvejinštancie viazanýprávnymnázorom

odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).