Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, June 8, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010419
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819010419.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského, sudcov

JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej v trestnej veci proti obžalovanému U. Y.
pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/,
ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp.
zn. 2T/31/2019 zo dňa 10. 3. 2020, na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 8. júna 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a
spôsobe jeho výkonu.

Obžalovanému U. Y., nar. 8. XX. XXXX v M., trvale
bytom S., T. 7XX/XX

u k l a d á

podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere

10 (desať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom sp. zn. 2T/31/2019 zo dňa 10. 3. 2020 bol obžalovaný uznaný vinným
z pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm.
d/, ods. 2 písm. a/, písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom období roku 2018 si zadovážil z Českej republiky minimálne 1000 g rastliny
rodu Cannabis (konopa) - marihuany, rôznej kvality, ktorá je zaradená do I. skupiny omamných látok
uvedených v Prílohe č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných
látkach, psychotropných látok a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ktorú prechovával v miestetrvalého bydliska v Dobšinej, na Novej ulici č. 17, okres Rožňava, s úmyslom predať ju s finančným
ziskom, pričom

dňa 17.04.2019 v meste Dobšiná, okres Rožňava, pred čerpacou stanicou označenou "E58", odovzdal
agentovi polície, ktorý vystupoval pod menom S. I. ako skúšobnú vzorku 1,06 g rastliny rodu Cannabis
(konopa), s priemerným obsahom účinnej látky THC 17,9 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť
najmenej 2 jednorazové dávky drogy, zároveň mu ako skúšobnú vzorku odovzdal 1,62 g nezrelého
vrcholku rastliny rodu Cannabis (konopa) v hodnote najmenej 8,- EUR, s minimálnym obsahom účinnej

látky THC,

následne po predchádzajúcej dohode dňa 30.04.2019 v priestoroch rodinného domu v Dobšinej, okres
Rožňava, na Novej ulici č. 17, predal agentovi polície, ktorý vystupoval pod menom S. I., za sumu 2100
EUR - rastliny rodu Cannabis (konopa), v celkovej hmotnosti 245 g, s priemerným obsahom účinnej látky
THC 11,7 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 490 jednorázových dávok drogy v

hodnote najmenej 980,- EUR, ako aj vysušené rastliny rodu Cannabis (konopa), v celkovej hmotnosti
318,35 g, s priemerným obsahom účinnej látky THC 10,7 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť
najmenej 636 jednorázových dávok drogy, v hodnote najmenej 1273,- EUR,

následne v dňoch 11.06.2019 a 12.06.2019 na území Talianska si zadovážil 10 g kokaínu, ktorý je

zaradený do II. skupiny omamných látok uvedených v Prílohe č. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov, tento doviezol na územie Slovenskej republiky, kde v mieste trvalého bydliska ho
za účelom zvýšenia jeho množstva zriedil, prechovával ho a následne dňa 16.06.2019 v Dobšinej, okres
Rožňava, na parkovisku čerpacej stanice označenej "E58", ho predal agentovi polície, ktorý vystupoval

pod menom S. I., za sumu 1.500 EUR, v celkovom množstve 29,91 g, s priemernou koncentráciou
kokaínu 40,20 %, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej 388 jednorázových dávok drogy
v hodnote najmenej 1.480,50 EUR, a za sumu 1000,- EUR mu predal rastliny rodu Cannabis (konopa),
v hmotnosti 448,90 g, s priemerným obsahom účinnej látky THC 1,9 %, ktorý rastlinný materiál má
vzhľadom na nízky obsah účinnej látky THC na psychiku človeka iba nepatrný vplyv a jeho fajčenie

nemožno považovať za konzumáciu drogy v pravom slova zmysle,

a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu Brno, sp. zn. 69 T/2/2015 z
dní: 09.12.2015 a 15.12.2015, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu Olomouc, sp. zn. 1 To/15/2016
zo dňa 26.05.2016, bol odsúdený za zločin nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a

psychotropnými látkami a s jedmi podľa § 283 ods. 1,2 písm. a), c) Trestného zákona Českej republiky
k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov nepodmienečne so zaradením pre výkon tohto trestu
do väznice s dozorom.

Súd mu za to uložil podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v

trvaní 10 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 3 Tr. zák. zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. mu uložil
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 2 Tr. zák. uložil
obžalovanému aj ochranný dohľad na dobu 24 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom
svojho obhajcu poukázal na úradné záznamy, z ktorých vyplývala skutočnosť, že si mal obžalovaný
niekedy v roku 2018 zadovážiť z Českej republiky marihuanu. Takéto úradné záznamy spísané
príslušníkmi PZ však podľa jeho názoru nie sú dôkazným prostriedkom v trestnom konaní a preto
ich nie je možné čítať na hlavnom pojednávaní ako listinné dôkazy. Súd odmietol návrh obhajcu

na vypočutie príslušníkov PZ S. a Y., ktorí vedené úradné záznamy spísali, pričom práve výsluch
týchto svedkov by zákonným spôsobom mohol overiť dôveryhodnosť skutočností nachádzajúcich sa
v týchto úradných záznamoch. Obžalovaný v celom priebehu trestného konania namietal zákonnosť
použitia agenta v danej trestnej veci a tiež nezákonný postup agenta pri výkone jeho činnosti. Podľa
§ 117 ods. 1 Trestného poriadku použitie agenta je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie

a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené a
získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo mal byť spáchaný taký
trestný čin. V predmetnej trestnej veci bol príkaz na použitie agenta vydaný predčasne, nakoľko
orgány činné v trestnom konaní by sa mohli bez akýchkoľvek problémov pokúsiť o monitorovanieobžalovaného najskôr pomocou odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky jeho mobilného
telefónu alebo vyhotovením obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov. Až potom,
keby použitie týchto spôsobov odhaľovania trestných činov bolo po určitom čase neúspešné, malo

sa pristúpiť k použitiu agenta. Z odôvodnenia príkazu na použitie agenta nevyplývajú žiadne také
skutočnosti, z ktorých by vyplynulo, že odhaľovanie prípadnej trestnej činnosti by malo byť v prípade
použitia iných prostriedkov podstatne sťažené. Teda v prvom rade namieta zákonnosť príkazu sudcu
pre prípravné konanie na použitie agenta. Prvostupňový súd v rozsudku sa s uvedenou námietkou
vyrovnal čisto formalistický bez dostatočného odôvodnenia len s konštatovaním, že z jednotlivých

príkazov tvoriacich tajnú prílohu vyplýva, že boli vydané v súlade so zákonom a preto boli konajúcim
sudcom aj akceptované a námietku obhajoby, že pred príkazom na použitie agenta mali byť využité
ostatné inštitúty, nepovažoval za právne významnú. Obžalovaný od začiatku trestného konania, resp.
od prvého výsluchu pred sudcom pre prípravné konanie vo veci rozhodovania o väzbe namietal, že bol
agentom navádzaný na spáchanie trestného činu. Napriek skutočnosti, že v príkaze na predstieraný
prevod, ktorý vydal prokurátor pod č. I PO-V-25-1/2019-RV sa vyslovene konštatuje, že predstieraný

prevod sa bude realizovať prostredníctvom obrazovo-zvukových záznamov, vo vyšetrovacom spise sa
nenachádzal obrazovo-zvukový záznam z prvého stretnutia obžalovaného s agentom dňa 17.04.2019.
Jeho nevyhotovenie v liste zo dňa 21.10.2019 vyšetrovateľ odôvodnil tým, že tento záznam nebol
vykonaný z taktických dôvodov v záujme ochrany života a zdravia agenta, že mohlo dôjsť k prehľadaniu
agenta a tým k zmareniu inštitútu agenta. Z vykonaného dokazovania však nevyplynula žiadna obava,

že by pri stretnutiach agenta a obžalovaného mal byť ohrozený život a zdravie agenta.

Prvostupňový súd napriek nepreukázaniu akejkoľvek hrozby ohrozenia zdravia alebo života agenta sa
nekriticky stotožnil s účelovým vyjadrením vyšetrovateľa. Vzniká podozrenie, že orgány činné v trestnom
konaní „z taktických dôvodov" nezaložili do spisu ako dôkaz obrazovo-zvukový záznam z tohto stretnutia

práve pre jeho možnú spochybniteľnosť z dôvodu preukázania iniciatívneho navádzania agenta na
spáchanie trestnej činnosti. K ohrozeniu života a zdravia agenta predsa mohlo teoreticky dôjsť aj na
ďalších stretnutiach. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal oboznámenie sa s obrazovo-zvukovými
záznamami stretnutí agenta a obžalovaného v dňoch 30.04.2019, 30.05.2019 a 16.06.2019. Uvedené
dôkazy však neboli vykonané v súlade s ustanovením § 270 ods. 2 Trestného poriadku, nakoľko

súčasťou výkonu tohto dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam vyhotovený alebo
získaný.

Ďalšou námietkou nezákonnosti dôkazu, a to nedostatok súhlasu sudcu s vykonaním obrazovo-
zvukového záznamu v obydlí a to v priestoroch rodinného domu v Dobšinej na Novej ulici č. 17 sa

prvostupňový súd vyrovnal tak, že z výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že
pozval agenta do dvora rodinného domu, aby mu predal marihuanu. Z oboznámenia sa s tajnou prílohou,
a to príkazom na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov vydaných
sudcom Okresného súdu Košice I pod č. OS-KEI-V-39-l/19-8Ntt zo dňa 04.04.2019 však vyplynulo, že
tento príkaz sudcu neobsahoval súhlas s vyhotovovaním obrazovo - zvukových záznamov spojených

s priamym vstupom do obydlia a preto takýto dôkaz bol vykonaný nezákonne a je nepoužiteľný v
trestnom konaní minimálne v rozsahu po vstupe agenta a U. Y. do areálu rodinného domu na ul.
Nová č. 17 v obci Dobšiná. Ďalej namieta skutočnosť, že výsluch agenta na hlavnom pojednávaní bol
vedený nezákonne zasahujúc do práv obvineného na obhajobu. Na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 16.01.2020 požiadal sudcu o vypnutie prenosových zariadení na prenos obrazu a zvuku, teda

dvoch obrazoviek, z ktorých na jednej bol obrazový prenos z Okresného súdu Košice I, na ktorej
bolo vidno náhradného sudcu JUDr. Arpáda Koreňa a agenta, ktorý mal na hlave kuklu a na druhej
obrazovke bol záznam z pojednávacej miestnosti na Okresnom súde v Rožňave. Práve z dôvodu, že
na obrazovke už videl, že v miestnosti na Okresnom súde Košice I sa už nachádza agent, z opatrnosti
požiadal sudcu o vypnutie týchto prenosových zariadení, aby náhodou nedošlo k situácii, že agent

bude mať možnosť pomocou prenosového zariadenia byť oboznámený s výsluchom obžalovaného,
ktorý mal nasledovať. Konajúci sudca dal technikovi pokyn na vypnutie prenosových zariadení, ktorý
sa vizuálne prejavil tak, že obidve obrazovky boli zhasnuté. Nasledoval výsluch obžalovaného. Po
skončení výsluchu dal konajúci sudca pokyn na zapnutie prenosových zariadení za účelom výsluchu
agenta. Z úradného záznamu je zrejmé, že prenos obrazu nebol počas výsluchu obžalovaného vypnutý

a existuje pochybnosť vzhľadom na výpoveď agenta, že nebol ani vypnutý prenos zvuku, a teda že
agent bol v celom rozsahu oboznámený s obsahom výpovede obžalovaného, čo je v rozpore s § 261
ods. 2 Trestného poriadku a týmto bolo porušené právo obžalovaného na obhajobu a takýto výsluch
je nezákonný. JUDr. Koreň nemal dôvod sledovať len obrazový záznam z pojednávania za účelomposkytnutia súčinnosti pri výsluchu agenta, keď aj tak čakal na telefonický pokyn konajúceho sudcu, po
ktorom technický asistent zabezpečil obrazovo zvukový prenos.

Poslednou procesnou námietkou je skutočnosť, že na hlavnom pojednávaní súd vykonal výsluchy
svedkov agenta S. I., Y., Y. a H.. Uvedené výsluchy boli vykonané v rozpore s ustanovením §
265 Trestného poriadku. Pri absencii zákonnosti vyššie uvedených dôkazov možno jednoznačne
konštatovať, že sa v konaní nepodarilo orgánom činným v trestnom konaní preukázať, že na prvom
stretnutí medzi agentom PZ S. I. a obžalovaným nedošlo k navedeniu obžalovaného na spáchanie

trestnej činnosti. Policajnú provokáciu navádzaním obžalovaného na páchanie trestnej činnosti agentom
preukazuje aj zoznam telefónnych hovorov medzi agentom a obžalovaným a podrobne poukázal na
aj na vyjadrenia agenta pri výpovedi, resp. v jeho komunikácii zaznamenanej obrazovo-zvukovými
záznamami. Taktiež poukázal na rozpory vo výpovedi agenta a obžalovaného ohľadom množstva
marihuany, ktoré mal mať v držbe obžalovaného v čase prvého stretnutia dňa 17. 4. 2019.
Na základe uvedených skutočností uviedol, že obžalovanému na základe zákonne vykonaných dôkazov

nebolo preukázané spáchanie trestnej činnosti. Trestná činnosť obžalovaného bola preukazovaná
len nezákonným prehratím obrazovo-zvukových záznamov, ktoré však nepreukázali, že agent na
prvom stretnutí nevyprovokoval obžalovaného na spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, výsluchom
agenta, ktorý bol nezákonne použitý a nezákonne vypočutý na hlavnom pojednávaní. Za uvedenej
situácie s použitím zásady in dubio pro reo, podľa jeho názoru bolo potrebné obžalovaného v zmysle §

285písm.b/Tr.por.spodobžalobyoslobodiť,nakoľkoskutokvykonanýnazákladenezákonnejpolicajnej
provokácie nemôže byť trestným činom.
Na základe uvedených skutočností navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci
rozsudkom rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zruší a vo veci rozhodne o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby v celom rozsahu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného, ktorá tvorí podstatu odvolacích dôvodov v písomne podanom odvolaní.
Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa s podrobnými až vyčerpávajúcimi závermi
okresného súdu stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu.

Z dôvodov písomne podaného odvolania je zrejmé, že obžalovaný v celom priebehu trestného konania

namieta zákonnosť použitia agenta v predmetnej trestnej veci a tiež nezákonný postup pri výkone jeho
činnosti.

Podľa § 117 ods. 1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie,
trestných činov extrémizmu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa alebo trestného

činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak
odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom
podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin alebo má
byť spáchaný taký trestný čin.Podľa § 117 ods. 2 Tr. por. konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť
úmerné protiprávnosti konania na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje.

Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide o korupciu verejného
činiteľa alebo zahraničného verejného činiteľa a zistené skutočnosti nasvedčujú, že páchateľ by spáchal
taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný.

Podľa § 117 ods. 9 Tr. por. agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom oprávnenej osoby vstúpiť

do obydlia. Taký súhlas sa však nesmie získať na základe predstieraného práva vstupu.

Podľa § 117 ods. 13 Tr. por. pri postupe podľa odseku 1 možno použiť informačno-technické prostriedky.
Pritom sa primerane postupuj podľa odseku 8.

Ako to už v podstate uviedol okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, je potrebné rozlišovať,

či konanie agenta pri objasňovaní trestnej činnosti spadá pod tzv. skrytú aktivitu polície, alebo ide už o
neprípustnú policajnú provokáciu

V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 47/2012) skrytou aktivitou polície je
operatívne zisťovanie skutočností dôležitých pre trestné konanie, odhalenie páchateľa trestného činu,

zabezpečenie dôkazu o jeho trestnoprávne postihnuteľnom konaní, zabránenie mu v jeho pokračovaní
a minimalizácia spôsobených škôd.

Policajnou provokáciou je zámerné, aktívne a cielené podnecovanie alebo navádzanie, či iné vedomé
iniciovanie alebo navádzanie na spáchanie trestnej činnosti u druhej osoby, ktorá by inak protiprávne

nekonala. Pokiaľ by činnosť polície bola vedená len snahou, aby kontaktovaná osoba páchala trestný
čin bez zistenia skutočností, ktoré nasvedčujú tomu, že páchateľ by spáchal trestný čin aj vtedy, ak by
príkaz na použitie agenta nebol vydaný, išlo by o neprípustnú policajnú provokáciu trestného činu.

V zmysle už zaužívanej judikatúry za kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie sa

považuje skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať trestný čin,
alevytváraprespáchanietrestnéhočinuvhodnépodmienky,ktorénesmúbyťmimoriadne,aleobjektívne
možné v danej situácii obvyklé a musia nastať až s časovým odstupom po tom, čo páchateľ si osvojil
úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne spravil kroky k jeho spáchaniu.

V tejto súvislosti považuje krajský súd za potrebné uviesť, že činnosť agenta bola od počiatku
usmerňovaná prostredníctvom policajných orgánov, pričom k jej použitiu došlo až po tom, čo polícia
disponovala informáciami súvisiacimi s tým, že Ľuboš Y. mal distribuovať drogy.

Po podrobnom preskúmaní spisového materiálu v predmetnej trestnej veci je krajský súd taktiež

toho názoru, že orgány činné v trestnom konaní za účelom odhalenia páchateľa trestnej činnosti a
zabezpečenia dôkazov o ich trestnoprávne postihnuteľnom správaní len vytvorili podmienky, ktoré boli v
danom prípade obvyklé, pričom tieto nastali až po tom, čo si obvinený osvojil úmysel trestný čin spáchať.

Vychádzajúc zo samotnej povahy inštitútu agenta v zmysle judikatúry, agent nemôže byť osoba, ktorá

len pasívne čaká v prostredí, v ktorom sa má pohybovať. Podstatné pre jeho použitie je, že jeho
konanie musí byť v súlade s účelom Trestného poriadku a musí byť úmerné protiprávnosti konania na
odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Skutočnosť, že agent prejavuje záujem
o kúpu drogy, že sa s obvineným viackrát stretne, pýta určité množstvo drogy, či zisťuje predajnú cenu,
nie je navádzaním na spáchanie trestnej činnosti, ani nezákonnou a aktívnou provokáciou.

V tejto súvislosti krajský súd zároveň konštatuje, že z obrazovo-zvukových záznamov je zrejmé, že
obžalovaný bol pri stretnutiach s agentom aktívny a sám navrhoval pri komunikácii s agentom aj predaj
drog vo väčšom množstve, čím si chcel zabezpečiť finančné prostriedky.

V kontexte vyššie uvedeného s prihliadnutím aj na judikatúru ESĽP je inštitút agenta legálnym a
legitímnym prostriedkom operatívno-pátracej činnosti pri vyšetrovaní taxatívne vymedzených trestných
činov a jeho použitie ani podľa Európskeho súdu pre ľudské práva nemusí viesť k porušeniu článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd za predpokladu, že je sprevádzanéjasnými zárukami a obmedzeniami. K zásahu do práva na spravodlivý proces garantovaného v článku 6
Dohovoru dôjde iba v prípade tzv. policajnej provokácie, ktorou sa rozumie situácia, keď agent ako člen
bezpečnostných zložiek alebo osoba jednajúca na základe ich pokynov sa neobmedzí na čisto pasívne

vyšetrovanie trestnej činnosti, ale za účelom obstarania dôkazov potrebných k zahájeniu trestného
stíhania vyvinie taký vplyv, že dotyčnú osobu podnieti k spáchaniu trestného činu, ku ktorému by inak
nedošlo (napr. rozsudok ESĽP vo veci Ramanauskas proti Litve z 5. februára 2008 č. 74420/01).

Pri posudzovaní, či konanie polície počas vyšetrovania prekročilo hranicu činnosti agenta a teda či

by došlo k spáchaniu trestného činu aj bez zásahu polície je rozhodujúca existencia objektívneho
podozrenia, že sa konkrétna osoba podieľa na páchaní trestnej činnosti alebo je náchylná spáchať
trestný čin (napr. rozsudok ESĽP vo veci Banniková proti Rusku zo 4. novembra 2010 č. 18757/06).

Podľa judikatúry ESĽP existenciu predchádzajúcej protiprávnej činnosti alebo úmyslu ju spáchať môže
preukázať skutočnosť, že podozrivému je známa aktuálna cena drogy, podozrivý je schopný zabezpečiť

drogy v krátkom čase (napr. rozsudok ESĽP vo veci Grba proti Chorvátsku z 23. novembra 2017 č.
47074/12), podozrivý má z uzavretého obchodu peňažný zisk (napr. už citovaný rozsudok Banniková
proti Rusku), kontraband sa nachádzal u podozrivého priamo doma, podozrivý mal pri sebe väčšie
množstvo drog, než ktoré si policajt objednal, podozrivý predal drogy aj iným kupcom a pod.

V kontexte uvedených všeobecných východísk so zreteľom na odvolacie námietky je v tejto súvislosti
potrebné uviesť, že obžalovaný už bol za drogovú trestnú činnosť v minulosti odsúdený, konkrétne
rozsudkom Krajského súdu v Brne, pobočka Zlín sp. zn. 69T 2/2015 zo dňa 15. 12. 2015 v spojení
s rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci sp. zn. 1To 15/2016 zo dňa 26. 5. 2016 a to konkrétne pre
zločin nedovolenej výroby a iného nakladania s omamnými a psychotropnými látkami a s jedmi podľa

§ 283 ods. 1, 2 písm. a/, c/ Trestného zákona Českej republiky, ktorý spáchal ako člen organizovanej
skupiny a v značnom rozsahu, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov so
zaradením pre jeho výkon do väznice s dozorom. Z výkonu tohto trestu bol podmienečne prepustený
rozhodnutím Okresného súdu v Třebíči sp. zn. 11PP 160/2017 zo dňa 11. 5. 2017 s určením skúšobnej
doby do 11. 5. 2020, z čoho je zrejmé, že skutku v predmetnej trestnej veci sa dopustil v skúšobnej

dobe tohto podmienečného prepustenia. Napriek tomu k nasadeniu agenta v predmetnej trestnej veci
došlo až po tom, čo polícia operatívno-pátracou činnosťou získala informácie o tom, že menovaný sa
má opäť dopúšťať drogovej trestnej činnosti. Obžalovaný pritom už pri prvom stretnutí dňa 17. 4. 2019
odovzdal agentovi skúšobné vzorky 1,06 g rastliny Cannabis s tým, že následne sa s agentom stretol
dňa 30. 4. 2019, teda o 13 dní nato, kedy už agentovi predal za sumu 2100 eur rastliny z rodu Cannabis

v celkovej hmotnosti 245 gramov a 318,35 gramov, dňa 30. 5. 2019 už obžalovaný uvádzal, že by mohol
zabezpečiť aj kokaín z Holandska v množstve asi 1 kg v hodnote cez 40000 eur a dňa 16. 6. 2019 pri
štvrtom stretnutí predal agentovi za sumu 1500 eur cca 30 gramov kokaínu s priemernou koncentráciou
40,20 %, čo bezpochyby vyplýva z vykonaného dokazovania.

Ani krajský súd tak nemal žiadne pochybnosti o tom, že v danom prípade nešlo o policajnú provokáciu,
ale o tzv. skrytú aktivitu polície zameranú na odhalenie páchateľov trestných činov a zabezpečenie
dôkazov o trestnej činnosti.

Pochybnosti o činnosti agenta nevzbudzuje ani fakt, že k stretnutiu s obžalovaným došlo opakovane

viackrát, keďže je nepochybné, že obžalovaný v čase nasadenia agenta bol podozrivý z distribúcie
drog a preto je logické, že agent s cieľom vzbudiť u obžalovaného dôveru za účelom odhalenia
rozsahu ním páchanej trestnej činnosti, z ktorej bol podozrivý, pristúpil k opakovaným predstieraným
obchodom. V tejto súvislosti, predovšetkým vzhľadom na predchádzajúcu skúsenosť obžalovaného s
drogovoutrestnoučinnosťouvrámciorganizovanejskupiny,považujeajkrajskýsúd zalogickézostrany

orgánov prípravného konania, že k záznamu z prvého stretnutia nedošlo z dôvodov uvedených v správe
vyšetrovateľa na č.l. 38, resp. č.l. 596, s čím sa v podstate vysporiadal už aj okresný súd.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby vo vzťahu k nezákonnosti obrazovo-zvukového záznamu v priestoroch
rodinného domu v Dobšinej je krajský súd toho názoru, že ide o zákonný a použiteľný dôkaz a to z

nasledovných dôvodov.

Sudcom pre prípravné konanie boli dňa 4. 4. 2019 vydané popri príkaze na použitie agenta podľa § 117
ods. 1, 5 Tr. por., aj príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 ods.2 Tr. por., na vyhotovenie obrazovo-zvukových záznamov alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa
§ 114 ods. 1, 2 Tr. por. a 10. 4. 2019 aj príkaz na predstieraný prevod podľa § 112 ods. 2 Tr. por. Išlo
teda na základe operatívnych poznatkov, ktoré sa následne potvrdili, o súbor informačno-technických

prostriedkov súvisiacich s príkazom na použitie agenta, ako to v konečnom dôsledku predpokladá už
citované ustanovenie § 117 ods. 13 Tr. por.

Konkrétne z príkazu na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov zo
dňa 4. 4. 2019 č.p. OS KE I -V-39-1/19-8Ntt je zrejmé, že príkaz bol vydaný, aby bol vyhotovený

obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam týkajúci sa konania osoby S. I. (dočasná legenda
agenta) a jeho stretnutí s osobou U. Y., nar. 8. 12. 1982, trvale bytom Dobšiná, Nová 776/17, okres
Rožňava, prípadne s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami podieľajúcimi sa páchaní trestnej
činnosti a to na dobu od 5. 4. 2019 do 4. 10. 2019.

Je síce pravdou, že predmetný príkaz nebol priamo vymedzený na obrazovo-zvukový záznam spojený

s priamym vstupom do obydlia, avšak spĺňa všetky formálne náležitosti podľa § 114 ods. 2 Tr. por. aj na
priamy vstup do obydlia, keďže bez akýchkoľvek pochybností bol vydaný v trestnom konaní o zločine
a s predchádzajúcim súhlasom sudcu pre prípravné konanie s tým, že tak, ako to uviedol okresný súd,
agent vstúpil do dvora rodinného domu matky obžalovaného, ktorého adresa je zároveň adresou jeho
trvalého pobytu na pozvanie obžalovaného, čo možno v spojení s citovanými ustanoveniami § 117 ods.

9, ods. 13 Tr. por. považovať za zákonný postup.

Ani krajský súd sa nemohol stotožniť s námietkou obhajoby, že príkaz na použitie agenta bol vydaný
predčasne a to predovšetkým vzhľadom na poznatky orgánov činných v trestnom konaní v čase
predchádzajúcom jeho vydaniu, ktoré sa v konečnom dôsledku v celom rozsahu konaním obžalovaného

potvrdili, čo v spojení s poznatkom, že obžalovaný už bol za sofistikovanú drogovú činnosť v rámci
organizovanej skupiny odsúdený, bezpochyby odôvodňuje podstatné sťaženie odhaľovania, zisťovania,
či usvedčovania predmetného trestného činu iným spôsobom. Pokiaľ ide o namietanú nedostatočnosť
odôvodnenia príkazu podľa § 117 ods. 1, 5 Tr. por., posúdenie „dostatočnosti“ odôvodnenia uvedeného
príkazu je subjektívnym hodnotením odôvodnenia a jeho primeranosti z hľadiska uvedeného zákonného

ustanovenia. Pri absencii možného opravného prostriedku preto „dostatočnosť“, resp. primeranosť
zásadne posudzuje orgán, ktorý rozhodnutie vydal.

Namietané správy o tom, akým spôsobom a kým boli záznamy vyhotovené alebo získané sú súčasťou
spisového materiálu (č.l. 314, 323, 348) a boli na hlavnom pojednávaní oboznámené.

Uvádzanie ďalších skutočností by bolo v podstate memorovaním odôvodnenia napadnutého rozsudku,
na ktoré krajský súd v ďalšom v celom rozsahu, vzhľadom na jeho vyčerpávajúci charakter poukazuje.

Zhodnotiac správu ÚVV Košice, z ktorej je zrejmé, že obžalovaný sa vo výkone väzby správa slušne

a disciplinovane, úlohy a nariadenia plynúce z ústavného poriadku vzorne plní, režim dňa dodržiava
a taktiež skutočnosť, že mu bola uložená disciplinárna odmena, krajský súd zohľadnil tým spôsobom,
že ho na výkon trestu odňatia slobody vo výmere 10 rokov nepodmienečne, ktorého výmeru na dolnej
hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby považuje za trest spĺňajúci všetky kritériá z hľadiska tak
individuálnej, ako aj generálnej prevencie, zaradil v zmysle § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom stráženia, kde bude jeho náprava lepšie zaručená.

Nezistiac žiadne pochybenie ani vo vzťahu k výrokom o uložení ochranného protitoxikomanického
liečenia ambulantnou formou a uložení ochranného dohľadu na dobu 24 mesiacov, rozhodol krajský súd
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.