Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by JUDr. Miriam Szárazová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/6/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520200225
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520200225.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúci na
území SR prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA pobočka zahraničnej banky, IČO:
47258713,Karadžičova2,Bratislava,právnezast.AdvokátskakanceláriaJUDr.MarekCzompolys.r.o.,
IČO: 47 234 547, Ventúrska 16, Bratislava proti žalovanému: C. W., nar. X.X.XXXX, bytom H. C. XXX,
XXX XX H. C., v konaní o zaplatenie 701,26 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 512,07 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 512,07 eur od 4.10.2017 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 46,04 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalovaný, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 701,26 eur spolu s úrokmi z dlžnej
úverovej istiny vo výške 23,40 % ročne zo sumy 623,71 eur od 4.10.2017 do zaplatenia, úrokmi z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy681,26eurod4.10.2017dozaplatenia,nahradeniatrovkonania,
a to titulom porušenia zmluvných podmienok žalovaným z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 7.8.2016.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk dňa 1.6.2020, spolu s výzvou
a procesnými poučeniami, nevyjadril.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Žalobca a právny zástupca žalobcu ospravedlnili neúčasť na
pojednávaní a súhlasili, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti a rozhodol v zmysle žalobného návrhu.
Žalovanýnapojednávanínerozporovalskutočnosťuzatvoreniaúverovejzmluvy,akoito,žezjehostrany
bolo len čiastočne plnené. Uviedol, že úver splácal podľa svojich možností finančných prostriedkov. V
súčasnej dobe je nezamestnaný, evidovaný na ÚPSVaR a nepoberá žiadnu dávku. V čase poskytnutia
úveru žalovaný splácal i poskytnutý úver v Slovenskej sporiteľni, pričom uviedol, že pri poskytovaní
úveru nebol dotazovaný na svoje iné záväzky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení, za
preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:4. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 7.8.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb.
Predmetom spotrebiteľského úveru v časti I. zmluvy bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru
na zakúpenie tovaru - obývačka, spálňa s cenou tovaru vo výške 1.156,92 eur, pričom priama platba
predaja ceny predstavovala sumu 200,- eur. V zmluve boli dojednané tieto podmienky: výška úveru
956,92 eur, výška mesačnej splátky 63,55 eur, počet mesačných splátok 18, splatnosť mesačnej splátky
15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky 15.9.2016, konečná splatnosť úveru 15.2.2018,
výška úrokovej sadzby 23,45 % ročne fixná, RPMN 26,09 %, odplata 23,4 %, priemerná RPMN 20,29
%, celková čiastka k zaplateniu 1.143,90 eur. Z predloženého potvrdenia o odfinancovaní peňažných
prostriedkov má súd preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 956,92 eur a žalobcovi
zaplatil sumu 444,85 eur.
5. Zároveň predmetom zmluvy v časti II. bolo i poskytnutie revolvingového úveru a vydaní kreditnej
karty. Výška úverového rámca predstavovala 5.000,- eur, aktuálna výška úverového rámca 600,- eur. Z
predloženýchlistinnýchdôkazovvšakvyplýva,žekčerpaniurevolvingovéhoúveruzostranyžalovaného
nedošlo.
6. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky úveru, ako to vyplýva z výzvy
zo dňa 6.7.2017. Následne oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.10.2017 žalobca
oznámil žalovanému zosplatnenie úveru k 3.10.2017.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 51 ods. 1, 2, 3, 4, OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
10. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, ďalej len ZSÚ (platný a účinný
v čase uzatvorenia zmluvy) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
11. Podľa § 2 písm. d) ZSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
12. Podľa 7 ods. 1 ZSÚ, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.13. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
15. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
16. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.
17. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
18.Vzmysle§517ods.2OZ akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.
19. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.20. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dospel k právnemu záveru:
21. Je nesporné vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy o úvere - časť 1. a zmluvy o revolvingovom
úvere časť 2, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalobca ako dodávateľ
pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu
s dlžníkom, ktorý je fyzickou osobou nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia dlžníka v tejto zmluve
identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo a číslo
občianskeho preukazu). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a preto je nutné na ne aplikovať
príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide
i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na uvedené je potrebné
prednostne aplikovať spotrebiteľské právo. Keďže ide o spotrebiteľský právny vzťah je tu zabezpečená
ochrana slabšej strany, t.j. spotrebiteľa aj v súdnom konaní. Súd v zmysle záverov rozsudku Súdneho
dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej
moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. Dospel pritom k záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným nespĺňajú všetky povinné náležitosti vyžadované
Zákonom o spotrebiteľských úveroch, konkrétne náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. k).
22. Súd poukazuje na to, že údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) je
potrebné považovať za najdôležitejší údaj pre spotrebiteľa, nakoľko zahŕňa všetky náklady spojené so
spotrebiteľskýmúveromajepretoprenehonajlepšímindikátoromposúdeniavýhodnostičinevýhodnosti
úveru. Zákon pritom jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Súd zastáva názor, že týmito
predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky
úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Je pritom nesporné, že v predmetnej zmluve - časť. 1
spomínané predpoklady pre výpočet RPMN uvedené nie sú. V tomto smere súd poukazuje, že tá istá
povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená aj v smernici Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ESz 23.4.2008 a to v článku 10 ods. 2 písm. g/.
23.VovyššieuvedenejsúvislostisúdpoukazujenaodôvodnenierozsudkuKrajskéhosúduvPrešovesp.
zn. 7Co/113/2017 zo dňa 25.01.2018, cit: „ Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať
všetky predpoklady použité na výpočet RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov
je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN.
Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má
zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou
RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
v ust. § 11 ods. 1 písm. d) spája následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V
dôsledku chýbajúcich resp. neplatne dohodnutých vyššie uvedených povinných náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nastáva dôsledok podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch,
teda že úver je bezúročný a bezpoplatkový.“
24. Ďalej súd uvádza, že ani časť 2. zmluvy - zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty, ktorú žalovaný síce nevyužil a nečerpal neobsahuje obligatórne náležitosti, a to údaj o
celkovej výške a konkrétnej mene spotrebiteľského úveru a podmienkach upravujúcich jeho čerpanie
podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. V časti zmluvy o revolvingovom úvere
taktiež absentuje aj konkrétna, zrozumiteľne, určito a jasne uvedená výška splátky. V zmluve sa uvádza,
že žalovaný sa zaväzuje vyčerpaný úver splácať v mesačných splátkach vo výške min. 5 % z dlžnej
čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, pričom tieto sú splatné vždy k 10. dňu v
mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom došlo k prvému čerpaniu revolvingového
úveru. Pokiaľ zákon vyžaduje, aby každá zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala určenie výšky,
počtu a termínov splátok istiny, úrokov a poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. l ) zákona o spotrebiteľských
úveroch, potom niet dôvodu, prečo by uvedené údaje nemala obsahovať i zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskomúvere,keďpretentotypúveruzákonnestanovuježiadnevýnimkyaodchýlky.Vzhľadom
na daný typ úveru bolo úplne nevyhnutné presne uviesť výšku splátky zrozumiteľne a tiež aj jej zložky
keď napr. je rovnaký úrok pre rôznu výšku úverového rámca od 600,00 až do 5.000,00 eur. Aj vzhľadom
na v zmluve uvedené poistenie bolo dôležité rozčleniť splátku aspoň percentuálne, aby spotrebiteľ vedel,či platí v splátke aj poistné, alebo nie, koľko platí na úrok, koľko na istinu, poplatky. Je nesporné, že
výška splátky v prípade revolvingového úveru, kde nie je vopred zrejmé, ako bude dlžník poskytnutý
úverový rámec opakovane čerpať, by len ťažko mohla byť vyčíslená pevnou sumou ako pri klasickom
úvere, a teda je namieste určenie výšky mesačnej splátky percentom z vyčerpanej dlžnej sumy. Súd je
však toho názoru, že určenie výšky každej mesačnej splátky spôsobom, že mesačná splátka činí min.
5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok sumy 300,- eur, je určením výšky splátky
pre bežného spotrebiteľa len ťažko zrozumiteľné. Pokiaľ má spotrebiteľ nielenže vypočítať príslušné
percento z dlžnej sumy, ale navyše k tomu počítať a zaokrúhľovať násobky dlžnej sumy, ktorú vyčerpal,
keď navyše sú v zmluve uvedené v podstate dva údaje o výške úveru, resp. úverového rámca, potom
je takéto určenie výšky mesačnej splátky vyjadrené pre priemerného spotrebiteľa zložito. Spotrebiteľ je
odkázaný sám si vypočítavať výšku jednotlivých mesačných splátok podľa uvedeného vzorca. Preto súd
vyvodil, že na túto časť zmluvy určujúcu výšku celej mesačnej splátky nemožno prihliadať a aj preto súd
konštatuje, že náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v zmluve chýba.
Poskytnutý revolvingový úver súd preto pre absenciu náležitostí uvedených v § 9 ods. 2 písm. g) a k)
zákona o spotrebiteľských úveroch posudzoval ako úver bezúročný a bez poplatku v zmysle 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
25. Absencia týchto náležitostí má za následok, že sa úver - spotrebiteľský úver v časti 1. ako i
revolvingovýúvervčasti2.sapovažujezabezúročnýabezpoplatkovspoukazomna§11ods.1Zákona
o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že žalobca má právo na vrátenie len skutočne poskytnutého
plnenia a prípadne právo na úhradu úrokov z omeškania z tejto sumy po odpočítaní plnenia žalovaného.
Žalovaný celkovo vyčerpal sumu 956,92 eur pričom žalobcovi uhradil sumu 444,85 eur. Žalovaný je
povinný vrátiť žalobcovi sumu 512,07 eur (956,92 eur - 444,85 eur). Súd priznal žalobcovi i nárok na
zákonné úroky z omeškania zo sumy 512,07 eur od 4.10.2017 do zaplatenia, nakoľko v tom čase bol
žalovaný už preukázateľne v omeškaní so splatením svojho dlhu. Výšku úroku súd priznal s poukazom
na ust. § 517, ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z. Ku dňu 19.5.2016
bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 0,00 % p.a. a úroky z omeškania
tak predstavujú 5,00 % ročne.
26. Na základe vyššie uvedeného v prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol takto:
27. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28.Podľa§262Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
29. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní úspešnejší žalobca (úspech žalobcu 73,02 %,
proti úspechu žalovaného 26,98 % - čistý úspech žalobcu 46,04 %), avšak len čiastočne, preto súd
o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal náhradu trov vo výške 46,04 % podľa miery jeho
úspechu v konaní.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.