Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Csp/8/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200153
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219200153.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 53
255 739, proti žalovanej: Y. F., X.. XX.XX.XXXX, L. J. XXXX/XXX, XXX XX L., o zaplatenie 289,51 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanej nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 28.01.2019 sa žalobca

domáha uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 289,51 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 289,51 Eur počnúc od 22.05.2018 (t.j. deň po postúpení pohľadávky) do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Aktívnu legitimáciu na podanie žaloby žalobca odvodil z predloženej kópie rámcovej „Zmluvy o
postúpení pohľadávok“ č. 0398/2018/CE z 21.05.2018 (ďalej len „Zmluva o postúpení pohľadávok“), na
základe ktorej obchodná spoločnosť - Slovenská sporiteľňa, a.s. (ďalej len „pôvodný veriteľ“, alebo aj

„postupca“) svoju pohľadávku voči žalovanej postúpila na žalobcu (ďalej tiež aj len „postupník“).

3. Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná pohľadávka vznikla na základe „Zmluvy
č. 5075552670“ zo 04.08.2015 (ďalej len „úverová zmluva“), uzavretej medzi pôvodným veriteľom
(postupcom) na jednej strane a žalovanou na strane druhej, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol
žalovanej finančné prostriedky s tým, že cit. „Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti...“

boli upravené v úverovej zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach (VOP). Žalobca je
presvedčený, že úverová zmluva cit.: „... obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
a .... zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ...“ Žalobca uviedol, že žalovaná neplnila
v stanovených lehotách splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa úverovej zmluvy s preto ešte
pôvodný veriteľ (postupca) cit. „... podaním zo dňa 16.05.2016 znížil celkový úverový rámec na nulu
a Zmluvu vypovedal.“ Ku dňu postúpenia, predstavovala pohľadávka pôvodného veriteľa sumu 381,15

Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 289,51 Eur, z riadneho úroku vo výške 0,- Eur, z úroku z
omeškania vo výške 29,14 Eur a z poplatkov vo výške 62,50 Eur, tak ako bola táto dlžná suma ku
dňu postúpenia pohľadávky vyšpecifikovaná v bankovým systémom generovanej prílohe k Zmluve o
postúpení pohľadávok. Žalovaná suma podľa žalobcu však pozostáva iba z istiny v sume 289,51 Eur,pričom jej príslušenstva vo výške 91,64 Eur pozostávajúceho zo sumy úrokov z omeškania a zo sumy
poplatkov [381,15 - (29,14 + 62,50)], sa žalobca podanou žalobou nedomáha a odo dňa nasledujúceho
po dni postúpenia pohľadávky, t.j. od 22.05.2018 sa žalobca domáha priznania mu úroku z omeškania

vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy do doby zaplatenia.

4. Prílohou žaloby boli: „Zmluva o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver)“ zo 04.08.2015 s jednou prílohou
označenou ako „Poplatky“; list adresovaný pôvodným veriteľom žalovanej zo 16.05.2016 označený ako
„Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“; VOP pôvodného

veriteľavzneníúčinnomod01.01.2015;„Produktovéobchodnépodmienkyprekreditnékartyapovolené
prečerpania“ pôvodného veriteľa v znení účinnom od 15.01.2018; sadzobník pôvodného veriteľa v
znení účinnom od 01.01.2015; rámcová Zmluva o postúpení pohľadávok č. 0398/2018/CE z 21.05.2018
s vygenerovanou prílohou o vyšpecifikovaní výšky postúpenej pohľadávky; oznámenie pôvodného
veriteľa o postúpení pohľadávky žalovanej z 21.05.2018 bez dokladu o jeho doručení a pokus žalobcu
o zmier adresovaný žalovanej z 20.11.2018.

5. Žaloba s prílohami bola za účelom vyjadrenia doručená žalovanej do vlastných rúk 03.04.2019, avšak
žalovaná do rozhodnutia okresného súdu ostala v konaní pasívna a k žalobe sa nevyjadrila.

6. Na výzvu okresného súdu, ohľadom splnenia povinnosti právnym predchodcom žalobcu (pôvodným

veriteľom) pred postúpením pohľadávky žalobcovi podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), žalobca vo svojom
písomnom podaní doručenom okresnému súdu 30.07.2019 uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaná
bola v omeškaní so splatením svojho dlhu nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní, bola žalovaná
pôvodným veriteľom opakovane vyzvaná na úhradu omeškaných splátok (žalobca však tieto výzvy

pôvodného veriteľa nekonkretizoval a nepredložil ich ani k žalobe ani k predmetnému vyjadreniu
pozn.), na základe čoho má žalobca za to, že cit.: „...v konaní bolo predloženými listinnými dôkazmi
a vykonanými skutkovými tvrdeniami preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky
napriek písomnej výzve postupcu v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu

nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 ZoB a porušeniu bankového tajomstva.“ Žalobca okrem toho
opakovane zdôraznil, že v konaní už predložil aj oznámenie postupcu (pôvodného veriteľa) o postúpení
pohľadávky žalobcovi, ktoré bolo adresované žalovanej, ktorá skutočnosť podľa neho bez ďalšieho
zakladá jeho aktívnu legitimáciu ako postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, bez toho, aby
okresný súd skúmal platnosť postúpenia pohľadávky ako prejudiciálnu otázku. V tejto súvislosti žalobca

podotkol, že s jeho aktívnou legitimáciou nemožno spájať povinnosť pôvodného veriteľa podľa § 92
ods. 8 zákona o bankách, pretože cit.: „Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva.“, takže aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 zákona o

bankách nemožno podľa žalobcu spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení
pohľadávky, pretože toto ustanovenie nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi
banky, t.j. v tomto prípade k žalovanej, ale zakladá iba administratívnu zodpovednosť banky voči
NárodnejbankeSlovenskejrepublikypodľa§50ods.1zákonaobankách.Okremtohožalobcapoukázal
na to, že žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní nie len viac ako 90 dní, ale bola

v omeškaní po dobu 817 dní, preto podľa jeho názoru cit.: „...právny predchodca žalobcu by konal v
súlade ust. § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade, ak by písomnú
výzvu žalovaným (zrejme sa jedná o chybu v písaní, pretože v danom konaní a jedná o žalovanú, pozn.
súdu) nezasielal“ Napokon splnenie/nesplnenie povinnosti podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách právnym
predchodcom žalobcu pred postúpením pohľadávky žalobcovi, žalobca argumentačne odôvodnil aj tzv.

cit.: „súhlasom žalovanej“ daným v zmysle § 89 ods. 1 zákona o bankách, podľa relevantnej časti ktorého
cit.: „… Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. ...“
Podľa žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia o bankách došlo aj v danom prípade k individuálnemu

dojednaniu súhlasu medzi žalovanou na jednej strane a právnym predchodcom žalobcu (Slovenskou
sporiteľňou a. s.) na strane druhej o možnosti postúpenia pohľadávky banky voči žalovanej na tretiu
osobu bez potreby realizovania predchádzajúceho súhlasu žalovanej alebo bez potreby realizácie
predchádzajúcej výzvy v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa žalobcu sa toto konkrétnedojednanie nachádzalo v bode 12.4. VOP, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy a podľa
dojednania ktorého cit.: „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť
akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo

nepodmienené, bež ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či Banka
vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči Klientovi na tretiu
osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom Banky.“ Podľa žalobcu si tak žalovaná a jeho právny predchodca dohodli odchylne
od zákona o bankách cit.: „… možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní omeškania,

prípadne zaslaním písomnej výzvy...“, s tým, že žalobca podotkol, že uvedené dojednanie nemožno
považovať za také, ktoré by spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, pretože jednako je
založené na zákonnom zmocnení § 89 ods. 1 zákona o bankách a jednako je aj v súlade s § 524
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého veriteľ môže svoju pohľadávku postúpiť inej osobe aj bez
súhlasu dlžníka. Prílohou predmetného vyjadrenia žalobcu neboli žiadne listinné dôkazy.

7. V spotrebiteľských sporoch podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v
účinnom znení (ďalej len „CSP“) „Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.“

8. Podľa § 219 ods. 1 a 3 CSP „Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.“

9. Okresný súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 30.09.2020 verejne vyhlásil podľa § 219 ods. 1
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa prvej vety § 219 ods. 3 CSP, za splnenia zákonných podmienok
podľa § 297 písm. b) CSP.

10. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinnými dôkazmi priloženými v spise a zistil tento
skutkový stav.

11. Slovenská sporiteľňa a.s. (ďalej tiež aj len „banka“ alebo „pôvodný veriteľ“) uzavrela so žalovanou

04.08.2015 „Zmluvu o Kreditnej karte (spotrebiteľský úver)“, na základe ktorej banka poskytla žalovanej
spotrebiteľský revolvingový úver s úverovým rámcom 300,- Eur, ktorý úver sa žalovaná v prípade
čerpania revolvingu zaviazala pôvodnému veriteľovi splácať v splátkach minimálne v sume po 15,- Eur
mesačne a to kedykoľvek v mesiaci, najneskôr však do dňa splatnosti, ktorým je 20. deň v mesiaci
(viď. čl. II., bod 4. úverovej zmluvy). Revolvingový úver bol žalovanej poskytnutý s premenlivou výškou

úrokovej sadzby, ktorá bola závislá od čerpanej sumy revolvingu ku koncu účtovného obdobia zníženej o
žalovanou zaplatené splátky k najbližšiemu dňu splatnosti. Pre daný úver bola ročná percentuálna miera
nákladov (RPMN) úveru určená na 39,66 %, pri priemernej RPMN ku dňu uzavretia úverovej zmluvy
25,67%stým,žecelkovénáklady,ktorémalažalovanázaplatiťzaúverbolivyčíslenésumou357,59Eur.

12. Podľa znenia VOP v znení účinnom od 01.01.2015 a to konkrétne ich bodu 12.4., ktorého sa žalobca
vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 30.07.2019 dovolával cit. „Klient súhlasí, že Banka
môže akékoľvek svoje pohľadávky voči Klientovi postúpiť.“

13. „Produktové obchodné podmienky pre kreditné karty a povolené prečerpania“ pôvodného veriteľa

boli okresnému súdu žalobcom predložené v ich znení účinnom od 15.01.2018, t.j. v znení ktoré je z
hľadiskadobyuzavretiaúverovejzmluvy,ktorábolauzavretáuž04.08.2015,pretentosporirelevantným.

14. Listom zo 16.05.2016 označeným ako „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď
Zmluvy o Kreditnej karte“ pôvodný veriteľ oznamuje žalovanej jednako, že je dlhodobo v omeškaní so

splácaním pohľadávky pôvodného veriteľa a preto pôvodný veriteľ znižuje s účinnosťou k 24.05.2016
žalovanej úverový rámec na nulu a teda, že úverovú zmluvu s ňou uzavretú pôvodný veriteľ vypovedá a
jednako jej oznámil, že ak do 24.05.2016 žalovaná nezaplatí splátku minimálne v sume 50,01 Eur, budežalovaná povinná zaplatiť pôvodnému veriteľovi celú jeho pohľadávku naraz a to v sume 346,51 Eur a
to do 15 dní od účinnosti zníženia celkového úverového rámca na nulu.

15.Nazákladerámcovejzmluvyopostúpenípohľadávokč.0398/2018/CEz21.05.2018,pôvodnýveriteľ
(Slovenská sporiteľňa a.s.) svoju pohľadávku, ktorú mal z úverovej zmluvy zo 04.08.2015 voči žalovanej,
postúpil žalobcovi, ktorý je nebankovým subjektom, pričom podľa vygenerovanej prílohy k tejto rámcovej
zmluve pohľadávky voči žalovanej bola postúpená v sume 381,15 Eur, z ktorej sumy tvorila istina sumu
289,51 Eur, pričom posledná splátka na splatenie úveru mala byť žalovanou v sume 15,- Eur učinená

14.04.2016 a úver mal byť zosplatnený už 24.05.2016. Postúpenie pohľadávky pôvodný veriteľ podľa
§ 526 Občianskeho zákonníka oznámil žalovanej listom z 21.05.2018, ktorého doručenie však žalobca
listine nepreukázal.

16. Predžalobnou výzvou z 20.11.2018 označenou ako „Pokus o zmier“ žalobca vyzval žalovanú na
úhradu jemu pôvodným veriteľom postúpenej pohľadávky v sume 388,41 Eur a to do 27.11.2018 s tým,

že ak žalovaná túto neuhradí, bude sa žalobca svojho nároku domáhať súdnou cestou.

17. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len
„v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

18. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v rozhodnom čase, patrila Zmluva o
úvere medzi tzv. absolútne obchody, avšak v danom prípade právny vzťah medzi zmluvnými stranami
založený dotknutou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, bolo vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter

potrebné posudzovať aj podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré popri ostatných
zákonoch o ochrane spotrebiteľa (zákon č. 634/1992 Zb., resp. č. 250/2007 Z.z.) a zákonoch o
spotrebiteľských úveroch (č. 258/2001 Z.z., resp. č. 129/2010 Z.z.) predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“

20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo

osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“), v znení účinnom v rozhodnom čase „Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.“

22. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných
predpisov.“23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase
„Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojho podnikania alebo povolania; veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo

poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.“

24. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom čase „Na
účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky

vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.“

25. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd v prvom rade za preukázané, že medzi Slovenskou
sporiteľňou a.s., t.j. medzi pôvodným veriteľom a žalovanou nepochybne existoval občianskoprávny
záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru a to titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní žalovaná ako spotrebiteľ nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti a úver jej bol poskytnutý za iným účelom, ako za
účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania avšak pôvodný veriteľ (predchodca žalobcu)
pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet svojho
podnikania. Žalobca nepopieral postavenie žalovanej v zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako spotrebiteľa, ani spotrebiteľský charakter úveru. Preto nemôžu byť pochybnosti o použití

ustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie náležitostí celej úverovej zmluvy, vrátane podmienok,
za ktorých bol úver poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa
na žalobcu.

26. Avšak ešte prv, ako by okresný súd pristúpil k vecnému skúmaniu úverovej zmluvy a tým k

skúmaniu danosti a dôvodnosti žalovaného nároku, ktorý mal žalobca nadobudnúť zmluvou o postúpení
pohľadávky od banky (t.j. od pôvodného veriteľa), bolo nevyhnutným skúmať otázku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj
v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Cdo 205/2009 z 29. 6. 2010). V danom prípade si žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu
na podanie žaloby od zmluvy o postúpení mu pohľadávky pôvodným veriteľom z 21.05.2018.

27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu postúpenia pohľadávky
(ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.“

28. Podľa § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Postúpiť
nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou
veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.“

29. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase „Postúpenie
pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie
pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi
nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.“

30. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 16.05.2016, kedy mala byť podľa
žalobcu, žalovaná pohľadávka zosplatnená pôvodným veriteľom „Ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie

nasledujúcej splátky.“

31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 16.05.2016, kedy mala byť podľa
žalobcu, žalovaná pohľadávka zosplatnená pôvodným veriteľom „Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskejzmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

32. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o bankách“) v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.“

33. Podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy „Banka alebo
pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov

odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje
alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať
formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu
najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.“

34. V danom prípade okresný súd najsamprv pripomína, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už (1)
splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy banky a skutočnosti, že klient banky
je napriek výzve (3) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú

zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť kumulatívne splnené v
čase postúpenia pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie (napr. Krajský súd
v Prešove sp. zn. 6Co 119/2013, sp. zn. 19Co 194/2015, sp. zn. 4Co 145/2014, Okresný súd Trenčín
sp. zn. 11C 233/2014, Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta sp. zn.
15C 33/2014, Okresný súd Svidník sp. zn. 5C 430/2013).

35. Vzhľadom na uvedené, je podľa okresného súdu jedným z dôvodov, ktorý svedčí o nedostatku
aktívnej legitimácie na strane žalobcu skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby v prípade
žalovanej pohľadávky došlo k jej účinnému zosplatneniu zákonom predvídaným postupom jeho právnym
predchodcom (bankou), pričom, ako už bolo uvedené, k postúpeniu je spôsobilá len taká pohľadávka,

ktoré je už splatnou. Na úkon zosplatnenia je oprávnená jedine banka, ak by tomu tak nebolo, tak
spotrebitelia vstupujúci pôvodne do právneho vzťahu s bankou by sa ocitli v zmluvnom vzťahu s iným
nebankovým subjektom, čím by nastal rozpor s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od
dodávateľa vyžadovaná v súlade so Smernicou o nekalých obchodných praktikách (napr. Krajský súd
v Prešove sp. zn. 19Co/177/2014).

36. Ak by k postúpeniu pohľadávky došlo skôr, ako k jej zosplatneniu, t.j. ak by v čase postúpenia
postupovaná pohľadávka nebola v celosti splatná jednalo by sa o rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách
a postúpenie pohľadávky by nebolo možné považovať za platné. Postúpenie nesplatnej pohľadávky
banky by malo za následok neprípustný vstup nového subjektu do živého právneho vzťahu s bankou,

ktorý je spravovaný osobitným právnym predpisom, a to zákonom o bankách, a to napriek tomu, že
takýto subjekt nemá štatút banky (napr. Krajský súd v Prešove sp. zn. 6 Co/104/2018).37. V uvedenej súvislosti okresný súd poznamenáva, že proces zosplatnenia pohľadávky vzniknutej
na základe zmluvy spotrebiteľského charakteru, ktorá bola resp. mala byť splácaná v splátkach má
svoj explicitný zákonný postup, ktorý nie je možné svojvoľne obísť a ktorý je legislatívne upravený v

cit. § 565 OZ v spojení s cit. § 53 ods. 9 OZ. Pri postúpení pohľadávky spotrebiteľského charakteru
sa vyžaduje, aby pred úkonom zosplatnenia veriteľ (v danom prípade pôvodný veriteľ, t.j. predchodca
žalobcu) najsamprv realizoval voči dlžníkovi (žalovaná) v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením
výzvu s upozornením na to, že ako veriteľ plánuje využiť inštitút zosplatnenia úveru, pretože dlžník
je v omeškaní so splatením konkrétnej splátky (kvôli neuhradeniu ktorej sa stane celý dlh zročným)

minimálne tri mesiace. Keďže v danom prípade žalobca dodržanie tohto zákonného postupu pôvodným
veriteľom pri zosplatnení jemu postúpenej pohľadávky voči žalovanej nepreukázal, okresný súd má za
to, že žalobcovi, pôvodným veriteľom postúpená pohľadávka nebola pred týmto postúpením zákonným
postupomzosplatnenáatedaanijejpostúpenienemožnomaťztohtodôvoduzaúčinné.Žalobcatotižtov
konaní predložil iba list zo 16.05.2016, v ktorom pôvodný veriteľ oznámil okrem iného žalovanej, že ak do
24.05.2016 nezaplatí splátku minimálne v sume 50,01 Eur, bude žalovaná povinná zaplatiť pôvodnému

veriteľovi celú jeho pohľadávku naraz, t.j. ako keby bola zosplatnená, avšak žalobca nepreukázal, žeby
pôvodný veriteľ pred týmto listom realizoval voči žalovanej v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní
pred zamýšľaným zosplatnením aj výzvu, ktorou by bol pôvodný veriteľ na tento svoj zamýšľaný úkon
žalovanú upozornil. Navyše v danom prípade nebolo tvrdené a ani preukázané ani to, kvôli nezaplateniu
ktorej splátky sa stal celý dlh žalovanej zročným a teda nie je ani preukazné, či vo vzťahu k tejto splátke

bola splnená zákonná lehota minimálne 3 mesiace s omeškaním jej zaplatenia, kvôli ktorej by sa stala
celá pohľadávka voči žalovanej zročnou. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva len to,
že poslednú splátku žalovaná zaplatila 14.04.2016, pričom už o mesiac a to 24.05.2016 mal byť úver
zosplatnený.Okresnémusúdunedánatomtomiestenepoznamenať,ževkonaniachsoslabšoustranou,
ktorým konaním je nepochybne aj spotrebiteľský spor, je žalobca (dodávateľ) povinný aj bez výzvy

okresného súdu, už s podaním žaloby nie len tvrdiť, ale aj hodnoverne preukázať všetky pre rozhodnutie
kľúčové skutočnosti.

38. Vzhľadom na uvedené, keďže nezosplatnený úver môže spravovať len bankový subjekt, ktorý je
držiteľom bankového povolenia v súlade s príslušnými právnymi predpismi a jedine banka je oprávnená

úver aj zosplatniť, pričom vykonanie tohto úkonu pôvodným veriteľom (bankou) nebolo v tomto konaní
preukázané, okresný súd má za to, že v danom prípade kvôli absencii zákonného zosplatnenia, resp.
jeho nepreukázania, nemohlo v danom prípade dôjsť ani k účinnému postúpeniu takejto pohľadávky na
žalobcu (nebankový subjekt).

39. Okresný súd v súvislosti s problematikou postúpenia nespoplatneného úveru poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 203/2015, ktoré sa týka postupovania pohľadávok
právneho predchodcu žalobcu (postupcu v predmetnom konaní), na odklon od ktorého nevidí dôvod a v
plnomrozsahusasjehozávermistotožňujecit.:„Predmetnýsplátkovýúvervovýške29.000,-Sk(962,62
eur) poskytla žalovanej Slovenská sporiteľňa, a. s. na základe zmluvy z 28.8.2006. V zmysle tejto zmluvy

mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011. Pohľadávku z tohto úveru Slovenská sporiteľňa,
a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny zástupca žalobcu) zmluvou
o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných obchodných podmienok
Slovenskej sporiteľne, a. s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola Slovenská
sporiteľňa, a. s., oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere

vypovedať, prípadne od nej odstúpiť. Slovenská sporiteľňa, a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a
pohľadávkutedapostúpilaspomenutejspoločnostibez.toho,abyúvernadobudolmimoriadnusplatnosť,
resp. bez toho, aby zmluvný vzťah zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto
skutočnosť je zrejmá z toho, že až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel &
Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ

nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy
o úvere, resp. odstúpením od nej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške
18,60 % ročne bol splatný. Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením
ktorých bola žalovaná v omeškaní. Z ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. (zákon o bankách) vyplýva,
že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu.

Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa
upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda Slovenská sporiteľňa, a. s., postúpila zmluvou z 21. 10.
2010 predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu Advokátskej kancelárii HaveI & Holásek, spol. s r.o., postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky
nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s.,
nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

Zmluva o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39
Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než
má, je neplatnou aj zmluva z 1. 12. 2010, ktorou Advokátska kancelária Havel & Holásek, spol. s r. o.,
postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.
Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery, a preto

ich nemôže vo vlastnej réžii ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.“

40. Okrem uvedeného v danom prípade, pri posúdení účinnosti postúpenia pohľadávky z pôvodného
veriteľa (banky) na žalobcu (nebankový subjekt) a teda pri posúdení danosti aktívnej vecnej legitimácie

na strane žalobcu, musel okresný súd zohľadniť aj špecifický charakter zmluvných subjektov zmluvy o
úvere na základe ktorej bola vzniknutá pohľadávka predmetom postúpenia a jednako musel zohľadniť aj
špecifický charakter zmluvných subjektov zmluvy o postúpení pohľadávky. Jednotiacim znakom týchto
dvoch vzťahov je, že ich subjektom bola v oboch prípadoch banka, t.j. subjekt ktorý poskytuje úvery
na základe bankovej licencie, takže v danom prípade došlo k postúpeniu pohľadávky banky, ktorá

mala v úverovom vzťahu voči žalovanej dominantnejšie postavenie a žalovaná v postavení spotrebiteľa
mala v tomto vzťahu postavenie výrazne slabšej strany, ktoré musí byť vyvážené poskytnutím zvýšenej
ochrany jej práv aj z hľadiska zvýšenej kontroly splnenia všetkých zákonne deklarovaných predpokladov
na postúpenie takejto špecifickej, z nerovného vzťahu vzídenej pohľadávky (bankovej pohľadávky)
prihliadnuc súčasne aj na to, že banka týmto svojim úkonom (rozumej postúpením pohľadávky) dostala

žalovanú (spotrebiteľku) do právneho vzťahu s iným subjektom (rozumej s postupníkom), ktorého výber
žalovanánemalamožnosťovplyvniť,keďževzmysleObčianskehozákonníkanapostúpeniepohľadávky
inému subjektu nie je potrebný súhlas dlžníka (t.j. v danom prípade žalovanej).

41. Majúc na zreteli aj uvedené okresný súd konštatuje, že pri postúpení bankovej pohľadávky

musia byť splnené, nie len všeobecne deklarované pravidlá postúpenia akejkoľvek pohľadávky v
zmysle Občianskeho zákonníka, ale v záujme ochrany spotrebiteľa musia byť navyše splnené aj
osobitné predpoklady dané špecifickosťou tejto pohľadávky poskytovanej len na základe bankovej
licencie a to predpoklady stanovené aj zákonom o bankách, upravujúceho tento osobitný druh
(bankového) podnikania. Preto okresný súd ex offo skúmal nie len splnenie univerzálnych zákonných

predpokladov postúpenia pohľadávky v zmysle Občianskeho zákonníka, ale skúmal aj splnenie
osobitných nadstavbových predpokladov na postúpenie „bankovej“ pohľadávky podľa v rozhodnom
čase (rozumej v čase postúpenia) účinného § 92 ods. 8 zákona o bankách, tobôž ak k postúpeniu
pohľadávky bez možnosti zásahu žalovanej (spotrebiteľa) došlo na nebankový subjekt (žalobcu) ktorý,
nie je administratívnoprávne kontrolovateľný a postihnuteľný Národnou bankou Slovenskej republiky

(ďalej len „národná banka“).

42. Ustanovením § 92 ods. 8 zákona o bankách sa sledovalo sprísnenie postúpenia (cesie) bankovej
pohľadávky zo sféry kontrolovanej národnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné
podmienky, aby v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal

finančnú službu. Pre úplnosť je treba dodať, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016
Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500 000,- Eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10 000,- Eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia

pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so
súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 zákona o
bankách).

43. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatuje, že pri postúpení pohľadávky pôvodného veriteľa
(banky, postupcu), ktorú mal voči žalovanej, na žalobcu (postupníka), boli síce splnené všeobecné
formálno právne predpoklady postúpenia pohľadávky stanovené Občianskym zákonníkom (t.j. okresný
súd nezistil, že by postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou a.s. na žalobcu bránila dohoda,ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou), avšak v konaní nebolo
žalobcom preukázané, žeby si banka pred postúpením pohľadávky splnila aj zákonnú povinnosť
podľa v rozhodnom čase účinného cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý vyžadoval, aby banka

pred zamýšľaným postúpením pohľadávky inému subjektu, ktorého výber ako už bolo konštatované
spotrebiteľ (klient) nemôže ovplyvniť, dala tento svoj zamýšľaný postup na vedomie spotrebiteľovi a
to písomnou výzvou na plnenie s upozornením, že aj keď napriek tejto výzve bude spotrebiteľ viac
ako 90 kalendárnych dní s plnením čo i len časti svojho záväzku voči banke v omeškaní, musí si
byť spotrebiteľ vedomý a musí počítať s tým, že banka aj bez jeho súhlasu svoju pohľadávku voči

nemu môže postúpiť inému aj nebankovému subjektu, t.j. subjektu voči ktorému už spotrebiteľ nebude
požívať ochranu v zmysle ochrany svojich citlivých údajov tvoriacich predmet bankového tajomstva,
vymožiteľnej národnou bankou. Inými slovami povedané, v záujme ochrany slabšej strany vo vzťahu s
bankou, t.j. v záujme ochrany spotrebiteľa z hľadiska ochrany jeho citlivých údajov tvoriacich predmet
bankového tajomstva, pred ich sprístupnením tretím osobám nebankového charakteru, ktorých postupy
sú z hľadiska nakladania a spracovania s týmito údajmi nekontrolovateľné a nevymožiteľné národnou

bankou, dal podľa okresného súdu zákonodarca v § 92 ods. 8 zákona o bankách spotrebiteľovi možnosť,
rozhodnúť sa, či aj napriek písomnej výzve banky na plnenie podstúpi riziko, aby jeho údaje boli
sprístupnené nebankovému subjektu ak po výzve nebude viac ako 90 kalendárnych dní banke plniť a tak
aby bolo nakladanie s jeho údajmi nekontrolovateľné národnou bankou alebo spotrebiteľ bude konať s
vedomím, že sám svojím konaním, keď ani po takejto výzve banky viac ako 90 kalendárnych dní nebude

bankeplniť,sapripraviloochranunakladaniasosvojimiúdajmitvoriacimipredmetbankovéhotajomstva.
Podľa okresného súdu banka nezaslaním predmetnej výzvy spotrebiteľovi podľa § 92 ods. 8 zákona o
bankách, nie je oprávnená spotrebiteľa o toto jeho rozhodnutie (v lehote min. 90 kalendárnych dní po
zaslaní výzvy, pozn.) pripraviť, resp. tomuto oprávneniu spotrebiteľa korešponduje zákonná povinnosť
banky, aby pred zamýšľaným postúpením svojej pohľadávky voči spotrebiteľovi na tretiu osobu (aj

nebankového charakteru), takúto výzvu spotrebiteľovi zaslala, aby toto postúpenie pohľadávky bolo
účinnéajzhľadiskazákonnýchpožiadaviekzákonaobankách.Písomnávýzvapodľa§92ods.8zákona
o bankách je faktickým úkonom, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu,
a to postúpenia pohľadávky zo strany banky na osobu, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu jej klienta
(spotrebiteľa), po uplynutí zákonom stanovenej lehoty min. 90 kalendárnych dní. V prípade, ak tento

faktický úkon nebol preukázateľne vykonaný a doručený žalovaným, nemôže byť platná ani zmluva o
postúpení, z ktorej žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu.

44. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu totiž okresný súd konštatuje, že súdna prax sa už odklonila od
judikatúry (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 4 Obo 210/01, pozn.), v zmysle ktorej relevantné oznámenie

postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky už bez ďalšieho postačuje na založenie aktívnej vecnej
legitimáciepostupníkanavymáhaniepostúpenejpohľadávkyasúdmáztakéhotooznámeniavychádzať
bez toho, aby ako predbežnú otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa novšej
judikatúry (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo 14.05.2008 alebo sp. zn. 1 Cdo 76/2007 z
28.01.2009) v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení, resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej

pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok
absolútnu neplatnosť právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo.

45. Okresný súd v uvedených súvislostiach príkladmo poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 Cdo 26/2017 z 28.03.2018, v ktorom je uvedené: „Ak zákonným dôsledkom rozporu právneho

úkonu (nerozhodno či obsahu úkonu alebo len jeho účelu) so zákonom je v sfére súkromného práva
jeho neplatnosť, podľa názoru dovolacieho súdu neexistuje prakticky žiadny priestor pre inú interpretáciu
úpravy rozhodnej aj pre výsledok konania v prejednávanej veci než tú, že podmienky podľa § 92 ods.
8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému
subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je zakázané).

Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre
rozpor so zákonom (§ 39 O.z)“

46. Obdobne v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 147/2017 z 24.04.2018 je uvedené:
„Dovolacísúdpretokonštatuje,ževprípade,akbynebolisplnenépodmienkypodľa§92ods.8prváveta

ZoB pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, jednalo by sa o postúpenie v rozpore so
zákonom (v tomto prípade so zákonom o bankách), kedy je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods.
2 OZ vylúčené/zakázané Išlo by teda o neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.Dovolací súd preto uzatvára, že následkom postupu pohľadávky, ohľadom ktorej nie je cesia podľa §
525 OZ alebo podľa osobitných predpisov dovolená, je absolútna neplatnosť postupnej zmluvy pre jej
rozpor so zákonom (§ 39 OZ), pričom na absolútnu neplatnosť postúpenia, musí prihliadnuť súd aj

bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak teda dôjde k postúpeniu pohľadávky, ohľadom ktorej to zákon
vylučuje, ide o cesiu neplatnú ex tunc a jej neplatnosť nie je možné zhojiť.“

47. V danom prípade okresný súd neprisvedčil argumentácii žalobcu, že banka (Slovenská sporiteľňa a.
s.) pred postúpením mu pohľadávky voči žalovanej, realizovala voči žalovanej aj výzvu podľa § 92 ods.

8 zákona o bankách, ktorú výzvu žalobca navyše len tvrdil, ale nepreukázal jej predložením. Na margo,
pre úplnosť veci okresný súd poznamenáva, že túto výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie
je možné stotožniť ani s výzvou adresovanou dlžníkovi pred zosplatnením úveru a ani so samotným
oznámením o zosplatnení úveru (ktoré navyše v tomto prípade taktiež, ako už bolo uvedené, neboli
preukázané), pretože obe tieto výzvy majú jednako odlišné zákonné náležitosti a jednako majú odlišné
právne účinky, resp. sú s nimi spojené odlišné právne následky na právny status spotrebiteľa (klienta).

48. Inými slovami, žalobca v konaní netvrdil a ani nepredložil žiadnu výzvu Slovenskej sporiteľne a.s. pre
žalovanú, ktorou by ju minimálne 90 kalendárnych dní pred postúpením pohľadávky žalobcovi vyzýval
na zaplatenie dlžnej sumy a súčasne by ju upozornil na možnosť postúpenia. Preto sa podľa okresného
súdu nepreukázalo platné postúpenie predmetnej pohľadávky na postupníka t.j. na žalobcu, ktorý nie je

bankou (napr. Krajský súd v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015 z 10.08.2016, Krajský súd v Prešove sp. zn.
19 Co/50/2017 zo 17.08.2017, sp. zn. 7Co/7/2017 z 24.08.2017, sp. zn. 2Co/220/2016 z 30.08.2017,
sp. zn. 20Co/124/2016 z 28.09.2017), a tým nebola dodržaná ani lehota 90 kalendárnych dní, ktorá je
určená pre klienta na plnenie svojho dlhu, čím môže docieliť nepostúpenie pohľadávky z banky na iný
subjekt. Je nutné podotknúť, že ak neboli splnené uvedené podmienky, je irelevantné s akou sumou bola

žalovaná v omeškaní, ak nebolo preukázané vyhotovenie ani doručenie jej tejto výzvy a tiež zákonná
lehota za účelom možnosti splnenia dlhu pred jeho postúpením.

49. Okresný súd nespochybňuje právo banky (Slovenská sporiteľňa a.s.) zbaviť sa rizikovej pohľadávky
hoci aj jej postúpením na iný subjekt, ktorý nemusí byť ani bankou, avšak súčasne je tohto názoru,

že je treba chrániť v tomto vzťahu s bankou aj slabšie postavenie klienta (spotrebiteľa), ktorému zasa
nemožno brániť aby sa rozhodol či s rizikom neplnenia svojho záväzku voči banke budú sprístupnené
jeho citlivé údaje tvoriace bankové tajomstvo inému nebankovému subjektu, resp. má právo minimálne
byť si vedomý takéhoto postupu banky v prípade, že banke nebude plniť. Slovenská sporiteľňa a.s.
bola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu voči žalovanej na žalobcu

len po tom, ak bol klient napriek jej písomnej výzve, ktorá by bola doručená nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a
to aj bez súhlasu klienta. V prípade, že takéto predpoklady splnené neboli, bolo potrebné na takúto
pohľadávku hľadieť ako na nepostupiteľnú, teda pohľadávku ktorej postúpenie by bolo v priamom
rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu by potom samotná zmluva o postúpení pohľadávky v časti týkajúcej

sa takejto nepostupiteľnej pohľadávky bola absolútne neplatným právnym úkonom, na ktorú neplatnosť
bol povinný okresný súd v konaní ex offo aj bez námietky žalovanej prihliadnuť (napr. Krajský súd v
Trnave sp.zn. 26Co/445/2015 z 19.04.2016).

50. Okresný súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že z nesplnenia podmienok definovaných v §

92 ods. 8 zákona o bankách nemôže vyvodzovať závery o platnosti, resp. neplatnosti posudzovaného
postúpenia. Podľa názoru okresného súdu, tak ako už bol uviedol (aj vzhľadom na citovanú judikatúru,
pozn.) ide totiž o lex specialis upravujúci postup pri postupovaní bankovej pohľadávky. Nemôžu byť
pochybnosti v tom, že obmedzenia banky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách treba
považovať za imanentnú súčasť ústavného práva či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby na ochranu

pred neoprávneným zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov tvoriacich predmet bankového
tajomstva (čl. 19 ods. 3 Ústavy SR) v tomto prípade údajov o jeho majetkových pomeroch. Odovzdanie
údajov o poskytnutom úvere a jeho podmienkach bankou tretej osobe bez splnenia podmienok § 92
ods. 8 zákona o bankách je tak treba považovať za neoprávnené zverejnenie údajov o osobe dlžníka
vrátane údajov o jeho majetkových pomeroch. Bez významu v tejto súvislosti totiž nie je skutočnosť,

že poskytovateľ úveru, v tomto prípade banka, je v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti spotrebiteľa o
poskytnutie úveru, povinný zo zákona o spotrebiteľských úveroch zisťovať schopnosti žiadateľa o úver,
úver splácať a nesporne v rámci toho zisťovať aj jeho najmä rodinné a majetkové pomery, pričom tieto
údaje tvoria obsah dokumentácie o záväzkovom vzťahu ktorú, ako to výslovne vyplýva z ustanovenia§ 92 ods. 8 zákona o bankách, je banka povinná pri postúpení pohľadávky, odovzdať postupníkovi.
Vzhľadomnauvedenétaknemôžubyťpochybnostiotom,žepodmienkypostúpeniapohľadávkybankou
tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, treba považovať za zákonom stanovené

podmienky, ktoré musia byť naplnené pre možnosť banky svoju pohľadávku z úveru postúpiť na inú
osobu. Bez ich splnenia je postup banky v rozpore s týmto zákonným ustanovením, teda odporuje
zákonu, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú by banka bez súhlasu dlžníka, napriek
tomu s treťou osobou uzavrela, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná (napr. Krajský
súdvPrešovesp.zn.19Co/50/2017,sp,zn.7Co/7/2017,sp.zn.2Co/220/2016,sp.zn.20Co/124/2016).

51. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že banka pred postúpením mu pohľadávky nemusela
realizovať výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože žalovaná bola v omeškaní s plnením
záväzku viac ako 90 kalendárnych dní, okresný súd konštatuje, že táto argumentácia neobstojí, pričom
v tomto smere podporne poukazuje na výklad § 92 ods. 8 zákona o bankách Krajským súdom v Žiline
v rozhodnutí sp. zn. 7Co/715/2015 z 24.02.2016, ktorý uvádza, že uvedené zákonné ustanovenie v

prvej vete hovorí o tom, že ak bola doručená písomná výzva banky na úhradu dlžnej sumy, napriek
ktorej však za obdobie dlhšie ako 90 kalendárnych dní túto dlžnú sumu dlžník neuhradí, môže banka
pohľadávku postúpiť inej osobe, ktorá nie je bankou aj bez jeho súhlasu. Veta druhá hovorí o tom,
že banka takéto právo nemôže uplatniť, ak by jej klient pred postúpením uhradil omeškaný peňažný
záväzokvcelomrozsahuvrátanejehopríslušenstva.Bankavšakajvprípade,žeklientuhradíomeškaný

peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, môže pohľadávku postúpiť v prípade,
ak súčet všetkých omeškaní so splnením, čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči banke,
alebo pobočke zahraničnej banky, presiahol jeden rok. Inými slovami povedané, banka musí najskôr
klienta vyzvať na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90
kalendárnych dní klient neuhradí peňažný záväzok môže banka postúpiť pohľadávku aj na tretiu osobu,

ktorá nie je bankou. V prípade, ak by aj po uplynutí 90 dní klient svoj peňažný záväzok, s ktorým je v
omeškaní, uhradil, takto banka postupovať nemôže, ak však po uplynutí 90 dní klient svoj omeškaný
peňažný záväzok uhradí, ale ide o peňažný záväzok, s ktorým je v omeškaní dlhšie ako 1 rok, môže
banka aj napriek tejto úhrade pohľadávku postúpiť na iný subjekt. Uvedené vyplýva aj z formulácie
„napriek písomnej výzve...“, čo znamená, že najskôr musí byť vždy vyhotovená a odoslaná písomná

výzva a potom môže nastať situácia, že klient bude dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní alebo
nebude, s tým, že ak aj v tejto 90 dňovej lehote bude klient plniť avšak bude plniť záväzok s ktorým bol v
omeškaní viac ako rok banka je napriek úhrade v tomto prípade viac ako ročného omeškania oprávnená
postúpiť pohľadávku inému aj nebankovému subjektu, teda táto okolnosť je až následná po realizovanej
výzve (t.j. doba omeškania nie je dôležitá na splnenie povinnosti zaslať výzvu, pozn).

52. Napokon sa okresný súd musel vysporiadať aj s argumentáciou žalobcu, že podľa jeho názoru jeho
právny predchodca (banka) nemusel realizovať pred postúpením pohľadávky výzvu podľa § 92 ods. 8
zákona o bankách, pretože banka pri uzatváraní zmluvy o úvere využila zákonom, konkrétne § 89 ods.
1 zákona o bankách, jej dané zmocnenie dojednať sa s klientom odchylne od zákona o bankách, pričom

podľa žalobcu banka toto oprávnenie aj využila a pri uzatváraní úverovej zmluvy sa so žalovanou vo
VOP mali dohodnúť, že banka bude aj bez súhlasu žalovanej a bez akejkoľvek predchádzajúcej výzvy
oprávnená postúpiť inému subjektu svoju pohľadávku voči žalovanej. V týchto súvislostiach okresný
súd podotýka, že uvedená obranná argumentácia žalobcu je účelová a vyfabulovaná, takže jej nie je
možnéuveriť,pretožezneniebodu12.4.VOPvôbecnepojednávaožalobcomtvrdenýchskutočnostiach,

ale toto ustanovenie VOP iba obsahuje prehlásenie klienta (žalovanej), že banka môže akékoľvek
pohľadávky voči nej postúpiť, avšak bez konkretizácie komu ich môže postúpiť a že ich môže postúpiť
bez splnenia zákonných predpokladov podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách.

53. Navyše okresný súd nad rámec uvádza, že aj keby k takejto dohode bolo došlo (čo nedošlo)

jednalo by sa podľa okresného súdu o neprijateľné zmluvné dojednanie a to z viacerých aspektov.
Jednako keďže toto dojednanie sa malo nachádzať nie priamo v úverovej zmluve, ale len vo VOP, z
označenia ktorých - „všeobecné“ vyplýva, že ide o všeobecne platné obchodné podmienky, t.j. platné
pre neurčité množstvo obdobných prípadov, nemožno mať takéto dojednanie za individuálne dojednané
medzi bankou a klientom (spotrebiteľom) v zmysle požiadavky § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

nehovoriac o tom, že klient signuje len úverovú zmluvu nie však VOP a navyše aj samotné cit. znenie
§ 89 ods. 1 zákona o bankách predpokladá, aby takéto dojednanie bolo učinené vo forme zmluvy, ktorý
charakter VOP určite nemajú. Okrem toho takéto dojednanie, ktoré by bolo súčasťou VOP by bolo
bankou dopredu pripravené pre široký okruh jej klientov bez možnosti žalovanej akýmkoľvek spôsobomsa podieľať na ich tvorbe a ovplyvniť ich obsah, t.j. žalovaná by ju musela prijať, ak chcela vstúpiť do
zmluvného vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s.. Okrem toho dojednanie ktoré citoval žalobca by bolo
neprijateľným aj z dôvodu, že podľa okresného súdu by vytváralo výraznú nerovnováhu v pomere síl

oboch zmluvných strán (t.j. banky na jednej strane a klienta na strane druhej) a to jednako z hľadiska
že klient by sa vopred vzdával svojich práv ohľadom akýchkoľvek aj budúcich svojich záväzkov čo
je v rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a jednako touto zmluvnou podmienkou by banka
obchádzala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktoré je kogentným ustanovením a dohodou
zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť a tiež, žalovaná ako spotrebiteľ už vopred pri samotnom

uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dávala súhlas s postúpením akýchkoľvek pohľadávok bankou
voči nej ako dlžníkovi na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt, voči ktorému domôcť sa práva
zo strany spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ čo žalovaná takýto súhlas banky na postúpenie
pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu osobu nedostala a postúpiť svoju
prípadnú pohľadávku voči banke bola oprávnená iba s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

54. Vzhľadom na uvedené okresný súd nemá pochybnosti, že aj keby došlo k takémuto zmluvnému
dojednaniu, jednalo by sa o zmluvnú podmienku neprijateľnú podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ale tiež absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Absolútne neplatná zmluvná
podmienka nemôže zakladať akékoľvek právo alebo povinnosť, v dôsledku čoho banka nebola
oprávnená postúpiť pohľadávku voči žalovanej žalobcovi, bez dohody so žalovanou (napr. Okresný

súd Žilina č.k. 6C 285/2013-172, ktorý rovnakú zmluvnú podmienku vo VOP Slovenskej sporiteľne,
a.s. určil pre jej neprijateľnosť podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú podľa § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktoré rozhodntuie bolo potvrdené Krajským súdom v Žiline č. k. 7Co
270/2016-210).

55. Keďže žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu, t.j. nepreukázal, že je nositeľom
hmotnoprávneho oprávnenia v právnom vzťahu, z ktorého odvodzuje žalobou uplatnený nárok, okresný
súdžalobuakocelokzamietol.Vzhľadomnatentoprávnyzáverbolobezprávnehovýznamuzaoberaťsa
ďalšími námietkami a argumentmi žalobcu, ktorými preukazoval oprávnenosť ním uplatneného nároku.

56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) „Súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu
trovkonaniapomernerozdelí,prípadnevysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.“

57.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.“

58. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

59. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
konania a to podľa § 255 CSP, v zmysle ktorého by v konaní pomerne úspešnejšia žalovaná mala
mať voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, avšak keďže žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli (k veci sa ani len nevyjadrila), okresný súd jej túto náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku

nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a

odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo

o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.