Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 31, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219555
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4217219555.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobkyne: U. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N., B. XXX, proti žalovanej: U.. M. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., T. XX/X, o ochranu
osobnosti, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. 06. 2020, č. k.
15C/63/2017-80, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie a žalovanej priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou dňa 28. 08. 2017,
domáhala zrušenia znaleckého posudku č. 5/2016 zo dňa 19. 04. 2016, ktorý žalovaná vypracovala ako
znalkyňa z odboru psychológia a v tomto ju účelovo vykreslila, nesprávne uviedla, že je pod vplyvom
manžela a to na základe nereálnych skutočností, neberúc do úvahy fakty. Žalobu doplnila podaním
zo dňa 12. 10. 2017, v ktorom uviedla, že sa ňou domáha ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl.

Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) za neoprávnený zásah zo strany žalovanej do jej súkromia
a rodinného života a zadosťučinenia vo forme verejného ospravedlnenia sa. Zistil, že na Okresnom
súde Komárno bolo vedené pod sp. zn. 16C/39/2017 konanie o žalobe žalobkyne proti žalovanej,
ktorou sa domáhala voči žalovanej ochrany osobnosti z dôvodu, že znalecké posudky vypracované
žalovanou na jej osobu sú nepravdivé a spôsobili jej ujmu na osobnostných právach, preto žiadala, aby
súd uložil žalovanej povinnosť listom zaslaným žalobkyni ospravedlniť sa za výroky o jej psychickom

stave, ktoré sú obsiahnuté v znaleckých posudkoch č. 5/2014 a č. 5/2016 vypracovaných žalovanou
pre účely trestného konania, pretože boli založené na nepravdivých a neoverených skutočnostiach. V
predmetnom konaní súd dňa 26. 11. 2018 vydal rozsudok, ktorým žalobu zamietol a žalovanej priznal
voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok nadobudol právoplatnosť, v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/56/2019-177, právoplatnosť dňa 20. 06. 2019.

3. Právne svoje rozhodnutie oprel o ust. § 159 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“) a argumentoval, že medzi tzv. negatívne procesné podmienky sa zaraďuje prekážka
litispendencie. Prekážka začatého konania vyjadruje, že o tom istom predmete a medzi tými istými
osobami nemôže byť konanie začaté na tom istom alebo inom súde. Rozhodujúcim okamihom na
posúdenie prekážky litispendencie je stav v čase začatia konania. Prekážka litispendencie predstavuje
neodstrániteľnú vadu konania vo vzťahu k neskôr začatému konaniu a vedie vždy k zastaveniu konania,

na ktorú musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Dospel k záveru, že existuje dôvod na
zastavenie konania pre prekážku litispendencie z dôvodu, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáha vočižalovanej ochrany osobnosti, pričom zo spisu Okresného súdu Komárno sp. zn. 16C/39/2017 vyplýva,
že rovnakého nároku sa žalobkyňa domáhala aj v uvedenom konaní žalobou zo dňa 21. 04. 2017 a z
oboch žalôb je zrejmá tak totožnosť strán sporu, ako aj totožnosť predmetu sporu. Postupujúc v zmysle

§ 159 CSP preto pre prekážku litispendencie zastavil teraz prebiehajúce konanie, ktoré sa začalo dňa
28. 08. 2017, a teda neskôr ako konanie sp. zn. 16C/39/2017, ktoré sa začalo dňa 21. 04. 2017. O
nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP dôvodiac, že žalobkyňa zavinila
zastavenie konania, keďže podala obsahovo totožnú žalobu druhýkrát, preto priznal nárok na 100 %
náhradu trov konania procesne úspešnej žalovanej.

4. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa odvolanie domáhajúc sa ním jeho zrušenia a priznania
jej nároku na náhradu trov konania. Uviedla, že vyhlásená litispendencia znamená obchádzanie práva
účastníka. Zvýraznila, že z judikatúry vyplýva, že ku generálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len
vtedy, ak sa na zistený stav vecí použije ústavne súhlasná interpretácia, poukazujúc na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 77/02. Mala za to, že výklad relevantných právnych

noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku úmyselne zmaril prístup k
súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi
konania, ktorý sa tejto ochrany domáha. V tejto súvislosti citovala viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Dôvodila, že subjektívny názor žalovanej
a zamlčanie skutočností v konečnom dôsledku znamenajú nezákonný útok na dôstojnosť podľa článku

12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky alebo článku 19 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tvrdila, že
znalkyňa zasiahla do jej cti a dôstojnosti, zámerne vytvárala a prekrútila skutočnosti ohľadom ich rodiny,
ktoré s realitou nemajú nič spoločné a sú klamstvami. Nestotožnila sa s odmietnutím žaloby z dôvodu
litispendencie, pretože žaloba dodnes nie je vyriešená a stále je v stave neistoty pre platnosť klamstva
v nezákonnom a svojvoľnom znaleckom posudku, pričom v danom prípade možno hovoriť aj o odňatí

práva na spravodlivý súdny proces. Domáhala sa navrátenia do pôvodného stavu pred porušením, teda
že žalovaná je povinná svoj násilný neželaný vstup do jej rodinného a súkromného života odstrániť a
zámerne vytvorené nezmysly verejne pred súdom napraviť. V závere uviedla, že napadnuté uznesenie
obchádza jej základné práva a slobody a zvýraznila, že daný stav nie je rovný, ani podobný s konaním
vedeným na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 16C/39/2017, keďže v tomto konaní má žalovaná

odstrániť vady a negatívne vplyvy útokov, ktoré pôsobia na ich súkromný a rodinný život.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení na odvolanie žalobkyne uviedla, že jej argumentáciu považuje za
irelevantnú, zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach a napadnuté uznesenie navrhla ako vecne
správne potvrdiť.

6. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná sa stáva vo veci nekritickou, pretože poznatky na jej osobu v
trestnomkonaníspracovalamaximálneosobneavoprednavrhnutýmspôsobom.Zdôraznila,žeochrana
osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ jasne definuje, čo sa považuje za nezákonný zásah. Uviedla, že
žalovaná ako znalkyňa zapiera a popiera tieto skutočnosti, pretože ich priznaním by si privodila trestné

stíhanie.Tvrdila,žežalovanáklameazavádzalavtrestnomkonaníoneexistujúcomtýraní,tedapomohla
orgánom činným v trestnom konaní potvrdiť lži a bola pozitívne motivovaná vytvoriť falošný obraz na
jej spoločný život. Žiadala zrušiť napadnuté uznesenie, nakoľko postup súdu má zatiaľ znaky denegatio
iustitiae.

7. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

8. V danej veci predmetom konania je žaloba žalobkyne v spojení s jej doplnkom, ktorou sa domáha
ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ)
za neoprávnený zásah žalovanej do jej súkromia a rodinného života a poskytnutia primeraného
zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia sa. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením
konanie vo veci zastavil pre existenciu neodstrániteľnej procesnej podmienky konania, ktorú vzhliadol

v tom, že na Okresnom súde Komárno prebieha o tom istom spore iné konanie vedené pod sp. zn.
16C/39/2017, ktoré sa začalo už skôr dňa 21.04.2017.9. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky).

10. Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161
ods. 2 CSP).

11. Aby súd mohol autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, musia byť splnené základné procesné
predpoklady, ktoré predstavujú procesné podmienky, keďže ich nedostatok spôsobuje tzv. vadu konania.

Pokiaľ nie sú tieto splnené, nemôže dôjsť k poskytnutiu súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným
subjektívnym právam v rozsahu článku 1 CSP. Súd je tak povinný skúmať procesné podmienky v
ktoromkoľvek štádiu konania ex officio, a ak zistí nedostatok procesnej podmienky, postupuje v konaní
v závislosti od toho, či ide o odstrániteľný alebo neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Ak zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, musí uznesením konanie zastaviť. Okrem iných k
neodstrániteľným podmienkam konania právna teória zaraďuje i tzv. negatívne procesné podmienky,

ktoré predstavujú prekážka rozhodnutej veci (rei iudicatae) vymedzená v § 230 CSP a prekážka skôr
začatého konania (litispendencie) upravená v § 159 CSP.

12. Podľa § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie.
Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.

13. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
14. Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, prekážka litispendencie vyjadruje, že o
tom istom predmete a medzi tými istými osobami nemôže prebiehať iné konanie na tom istom alebo
inom súde, pričom rozhodujúcim okamihom pre posúdenie tejto prekážky je stav v čase začatia konania.
Prekážka veci rozhodnutej (res iudicatae) upravená v ustanovení § 230 CSP vychádza zo zásady ne

bis in idem (nikdy nie dvakrát o tej istej veci) a znamená, že o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne
rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. V oboch prípadoch ide o neodstrániteľné vady konania a ich
existencia, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania bez ďalšieho
vždy má za následok zastavenie konania. Pre obe tieto prekážky platí, že nastávajú vtedy, ak ide o
totožnosť sporu, ktorá je daná dvomi kritériami a to: totožnosťou predmetu sporu a totožnosťou strán

sporu. Znamená to, že o tú istú vec ide vtedy, keď v konaní ide o ten istý nárok alebo stav, ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Z hľadiska totožnosti osôb nie je významné, či rovnaké
osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom
konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a naopak) a na
totožnosť osôb právna teória i prax usudzuje tiež v prípadoch právneho nástupníctva osôb vystupujúcich

či už na jednej alebo i na oboch stranách sporu. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok
alebostavvymedzenýžalobnýmpetitomvyplývazrovnakýchskutkovýchtvrdení,zktorýchboluplatnený
(t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie
je však významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného
konania, naproti tomu je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v

pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).
15. V posudzovanom prípade obsah spisu bezpochyby dokladá, že žalobkyňa si žalobou v spojení
s jej dodatkami uplatňuje nárok z titulu ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ za neoprávnený
zásah žalovanej do jej súkromia a rodinného života formou písomného ospravedlnenia a to listom
adresovaným žalobkyni, v ktorom by sa ospravedlnila za výroky o psychickom stave žalobkyne

obsiahnuté v znaleckých posudkoch č. 5/2014 a č. 5/2016, vypracovaných žalovanou pre účely
trestného konania z dôvodu, že boli založené na nepravdivých a neoverených skutočnostiach. Zo spisu
Okresného súdu Komárno sp. zn. 16C/39/2017 vyplýva, že predmetom konania bola žaloba žalobkyne,
doručená súdu dňa 21. 04. 2017 v spojení s jej dodatkami, ktorou sa voči totožnej žalovanej
domáhala ochrany osobnosti listom, v ktorom by sa jej ospravedlnila za výroky o jej psychickom stave

obsiahnutévznaleckýchposudkochč.5/2014ač.5/2016,vypracovanýchžalovanoupreúčelytrestného
konania, pretože boli založené na nepravdivých a neoverených skutočnostiach. Okresný súd Komárno
rozsudkom zo dňa 26. 11. 2018 č. k. 16C/39/2017-138 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
č. k. 5Co/56/2019-177 zo dňa 29. 03. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 06. 2019, žalobu
zamietol.

16. S ohľadom na tieto zistenia niet tak pochýb, že v tomto konaní má byť prejednávaná tá istá
vec, o ktorej už bolo prv právoplatne rozhodnuté. Je tomu tak za situácie, že preukázateľne sa týka
totožných strán sporu, ktoré boli účastníkmi konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp.
zn. 16C/39/2017, rovnakého nároku, ktorý si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila i v predchádzajúcomkonaní a ktorý vyvodzovala z rovnakých skutkových okolností, spočívajúcich v uvedení klamlivých
a nepravdivých údajov a posúdenia žalobkyne znaleckými posudkami č. 5/2014 a č. 5/2016, ktoré
vypracovala žalovaná ako znalkyňa z odboru psychológie, odvetvie poradenská psychológia a klinická

psychológia dospelých v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
11T/66/2014. Pri skúmaní procesných podmienok tak odvolací súd dospel k záveru o existencii
nedostatku procesnej podmienky konania, spôsobenej prekážkou právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata), ktorý nedostatok nemožno odstrániť, čoho dôsledkom musí byť zastavenie konania v
intenciách § 161 ods. 2 CSP. Pokiaľ však súd prvej inštancie konanie zastavil pre prekážku

litispendencie, vec síce nesprávne právne posúdil, ale jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne, i
keď z iných právnych dôvodov.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď v zásade jej nárok na

náhradu trov odvolacieho konania vznikol ako procesne úspešnej strane sporu. Učinil tak v súlade s
článkom 17 základných princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcich procesnú ekonómiu, keď
podľa obsahu spisu žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).