Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 18, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Tos/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819010309
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7819010309.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov
JUDr. Anny Kohutovej a JUDr. Jána Slovinského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18. septembra
2020 v trestnej veci obvineného E. A., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák., o
sťažnosti obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 20. 5. 2020, sp. zn. 2Nt/24/2019,
o uložení sexuologického ochranného liečenia ústavnou formou takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného E. A..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava (ďalej len ako „okresný súd“) uznesením sp. zn. 2Nt/24/2019 zo dňa 20. 5. 2020
podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. uložil obvinenému E. A., nar. XX. X. XXXX v S. (ďalej len ako „obvinený“)
ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť hneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o
opravnom prostriedku do zápisnice o konaní verejného zasadnutia dňa 20. 5. 2020, ktorú odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 25. 5. 2020, v
ktorom obvinený namieta, že znalec D.. E.. D. K., ktorý bol na verejnom zasadnutí vypočutý k zisteniu
podmienok uloženia navrhovaného ochranného liečenia, síce uviedol, že za predpokladu súčinnosti
zo strany obvineného je možné dosiahnuť účel ochranného liečenia čo aj ústavnou formou, avšak to

uviedol zjavne nepresvedčivo a po dlhšom váhaní, a preto si obvinený myslí, že uvedenú skutočnosť
bolo potrebné preveriť ďalším znaleckým dokazovaním a to pribratím iného znalca z daného odboru,
ktorý by mal zamerať svoje odborné skúmanie na zodpovedanie danej otázky. Menovaný znalec
totiž nevypracoval svoj znalecký posudok pre účely rozhodovania o návrhu prokurátora na uloženie
ochranného liečenia ústavnou formou, ale bol činný v pôvodnom konaní, teda v konaní, ktoré bolo
vedené proti obvinenému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. e) Tr. zák. a v predmetnom

konaní, v ktorom sa rozhodovalo o danom návrhu prokurátora, bol len vypočutý. Inak povedané znalec
nemal možnosť a dostatok času venovať sa tejto prioritnej otázke. Ďalej obvinený namieta, že menovaný
znalec nebol do predmetného konania pribratý ako znalec, ale bol pribratý do konania, v ktorom
bol obvinený trestne stíhaný pre prečin výtržníctva, a ktoré bolo právoplatne ukončené uznesením
prokurátora Okresnej prokuratúry v Rožňave sp. zn. Pv/283/2019 zo dňa 26. 8. 2019 a po jeho
právoplatnosti nemohol byť vypočutý ako znalec v konaní 2Nt/24/2019.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce
tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť nie je dôvodná.

Z predloženého trestného spisu vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Rožňava podal okresnému

súdu dňa 11. 9. 2019 návrh na uloženie ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou
obvinenému.Na rozhodnutie o tomto návrhu prokurátora prvostupňový súd vykonal verejné zasadnutie, na ktorom
prečítal výpovede obvineného z prípravného konania, vypočul ako znalca JUDr. MUDr. D. K., prečítal

uznesenie o vznesení obvinenia z č.l. 10 - 18, uznesenie o prerušení trestného stíhania z č.l. 19 - 20,
uznesenie o spojení veci z č.l. 21 - 25 a uznesenie okresnej prokuratúry sp. zn. Pv 283/19 z 26. 8. 2019.
Ďalej zo spisu bol prečítaný samotný návrh z č.l. 1 a nasl., rozhodnutie súdu z č.l. 10 a rozhodnutie
krajského súdu z č.l. 46.

Na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol okresný súd napadnutým uznesením.

V prvom rade je potrebné konštatovať, že v danej trestnej veci už raz krajský súd rozhodoval a to
uznesením sp. zn. 6Tos/68/2019 zo dňa 6. 12. 2019, ktorým bolo uznesenie okresného súdu sp. zn.
2Nt/24/2019zodňa23.10.2019zrušenéavecbolavrátenánanovéprejednaniearozhodnutie.Okresný
súd v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu, po tom, čo si obvinený nezvolil svojho obhajcu

ustanovil obvinenému obhajcu ex offo a vykonal dokazovanie zamerané aj na objasnenie otázky, či
možno u obvineného dosiahnuť účel ochrannej liečby v súlade s právnym názorom nadriadeného súdu

Krajský súd konštatuje, že okresný súd postupoval zákonným spôsobom a v súlade so zrušujúcim
uznesením krajského súdu, pričom na verejnom zasadnutí vykonal zákonným spôsobom dokazovanie

v rozsahu potrebnom pre vecne správne rozhodnutie o danom návrhu prokurátora, vykonané dôkazy
logicky a správne vyhodnotil, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom, pričom svoje
rozhodnutie výstižne a náležite aj odôvodnil. S rozhodnutím okresného súdu a dôvodmi, ktoré viedli
okresný súd k uloženiu ochranného sexuologického liečenia obvinenému ústavnou formou, sa krajský
súd v plnej miere stotožňuje, pričom okresný súd správne vyhodnotil aj splnenie zákonných podmienok

pre uloženie ochranného liečenia tak, ako to ustanovuje § 73 Tr. zák.

Posúdením sťažnostných námietok obvineného týkajúcich sa nepresvedčivosti názoru znalca o
možnosti dosiahnutia účelu ochranného liečenia u obvineného, z dôvodu jeho dlhšieho váhania pri
odpovedi na túto otázku krajský súd podotýka, že uvedenú nepresvedčivosť obvinený nenamietal vo

svojom vyjadrení ku výsluchu znalca. Ani pri zisťovaní návrhov na doplnenie dokazovania pred tým,
než okresný súd vyhlásil dokazovanie za skončené, obvinený z uvedeného dôvodu nenavrhol doplniť
znalecké dokazovanie iným znalcom z daného odboru, ktorý by sa mal zamerať na posúdenie tejto
otázky a napokon ani v konečnom návrhu tieto skutočnosti obvinený nenamietal. Naopak prokurátor vo
svojom konečnom návrhu poukazoval na úplnú a jednoznačnú výpoveď znalca na verejnom zasadnutí

a dokonca ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva nejaká pochybnosť zo strany
samotného súdu vo vzťahu k presvedčivosti znaleckých záverov a názorov znalca, s ktorými by sa súd
musel nejako vysporiadávať.

Je potrebné povedať, že uvedený znalec vypracoval v konaní, v ktorom bol obvinený pôvodne stíhaný

pre prečin výtržníctva, znalecký posudok č. 67/2019 zo dňa 15. 7. 2019, predmetom ktorého bolo
vyšetrenie duševného stavu a sexuality obvineného a to aj na základe vlastného vyšetrenia obvineného,
pričom jeho závery o vymiznutí ovládacej schopnosti obvineného neboli v pôvodnom konaní žiadnym
spôsobom spochybňované. Rovnako tak za odborne nespochybnené považuje krajský súd aj závery
znalca o potrebe uloženia navrhovaného ochranného liečenia obvinenému. Obvineným uvádzané dlhšie

váhanie znalca pri zodpovedaní otázky obhajoby, či je možné dosiahnuť účel liečenia u obvineného,
ktoré podľa obvineného vyvoláva údajne zjavnú nepresvedčivosť znalcom sformulovanej odpovede,
vyhodnocuje krajský súd ako prejav zodpovedného odborného posúdenia náročnej otázky, nakoľko
znalec musel po zohľadnení všetkých skutočností týkajúcich sa duševného a zdravotného stavu
obvineného vysloviť prognózu určitého budúceho stavu veci, ktorý je závislý od množstva podmienok

a príčin, pričom každé takéto posúdenie a predpovedanie stavov či dejov, závislých od viacerých
faktorov, ktoré má nastať v budúcnosti, a o to viac, ak ide o zdravotný stav nejakej osoby, je nesmierne
náročná činnosť aj pre samotných odborníkov v príslušnom odbore, nakoľko je vždy ľahšie posudzovať
už existujúci stav veci v určitom čase, než to aký môže byť stav v budúcnosti. Uvedená odborná
zložitosť vyslovenia prognózy budúceho priebehu liečby a jej vplyvu na zdravotný stav obvineného,

logicky a racionálne odôvodňuje isté váhanie pred vyslovením konečného záveru, avšak určite uvedené
automaticky nespochybňuje presvedčivosť vysloveného názoru.Krajský súd je presvedčený, že pokiaľ by znalec mal problém zodpovedať danú otázku, čo môže v praxi
samozrejme nastať a niekedy aj zvykne skutočne nastať, určite by znalec nemal problém sám iniciatívne
navrhnúť súdu doplnenie znaleckého skúmania o túto otázku. Keďže samotný znalec nevyslovil takúto

potrebudodatočnéhoznaleckéhoskúmaniaaanikrajskýsúdnedospelkzáveruopotrebenariadiťďalšie
znalecké dokazovanie iným znalcom z daného odboru k zodpovedaniu otázky možnosti dosiahnutia
účelu liečby u obvineného, hodnotí sťažnostný súd obvineným vyslovenú zjavnú nepresvedčivosť
vyjadrenia znalca len ako prejav jeho subjektívne vnímanej pochybnosti o presvedčivosti znaleckého
záveru, bez nejakého racionálnejšieho podkladu.

V rámci ďalších sťažnostných námietok obvineného je potrebné súhlasiť s obvineným, že menovaný
znalec nevypracovával svoj znalecký posudok pre účely rozhodovania o návrhu prokurátora na uloženie
ochranného liečenia a nebol ani pribraný za znalca v tomto konaní o návrhu na uloženie ochranného
liečenia, ale bol len vypočutý v uvedenom konaní a to v procesnom postavení znalca.

Krajský súd uvedený procesný postup okresného súdu a spôsob preukazovania skutočností,
rozhodných pre konečné rozhodnutie o uložení ochranného liečenia, vníma ako štandardný postup
a spôsob dokazovania v takýchto konaniach, plne v súlade s požiadavkou zákonnosti vykonávania
dokazovaniapredsúdom,atedanevidívdanompostupeporušeniezákonaaprávobvineného.Jetotižto
bežnou praxou, že znalecký posudok vypracovaný v rámci trestného stíhania obvineného, je podkladom

pre zastavenie trestného stíhania obvineného pre jeho nepríčetnosť, zároveň tento dôkaz slúži aj ako
podklad pre podanie návrhu na uloženie ochranného liečenia v osobitnom konaní, a na základe takéhoto
dôkazu je potom aj rozhodnuté o návrhu prokurátora na uloženie ochranného liečenia, pričom samotné
rozhodnutie súdu v merite veci sa v plnej miere opiera o tento dôkaz. Predpoklady a skutočnosti, ktoré
znalec skúmal v rámci vyšetrenia duševného stavu obvineného, ako aj na základe nich sformulované

závery a zistenia znalca o potrebe uloženia ochranného liečenia obvineného, sú tak po vecnej ako
aj zákonnej stránke plne využiteľné a akceptovateľné aj v konaní o uložení ochranného liečenia.
Zákon totižto obligatórne nezakotvuje, aby v konaní o uložení ochranného liečenia bolo nevyhnutné
opätovne novým znaleckým dokazovaním skúmať potrebu uloženia ochranného liečenia, pretože táto
problematika už obvykle býva predmetom znaleckého skúmania v posudku vypracovanom za účelom

vyšetrenia duševného stavu obvineného, nakoľko je z hľadiska hospodárnosti procesu vhodné, aby už
pri vyšetrení duševného stavu obvineného došlo aj k posúdeniu tejto otázky - teda potreby ukladania
ochranného liečenia, ktorá má následne priamy vplyv na spôsob rozhodovania v samotnom merite veci.

Z uvedených dôvodov, ako aj s ohľadom na zásadu hospodárnosti konania, keďže by nový znalec

musel znova posudzovať prakticky tie isté skutočnosti, ktoré už raz boli posudzované v rámci vyšetrenia
duševného stavu v pôvodnom konaní, a to v relatívne krátkom čase po tomto predchádzajúcom
vyšetrení duševného stavu obvineného, má krajský súd za to, že znalecký posudok vypracovaný
v pôvodnom konaní je prípustným dôkazom aj v konaní o uložení ochranného liečenia, keďže sa
týka rovnakých skúmaných skutočností, pričom túto situáciu je potrebné vecne odlíšiť od samotného

vyšetrenia duševného stavu, kde sa skúma rozpoznávacia a ovládacia schopnosť obvineného ku
konkrétnemu trestnému činu, a preto vyslovené závery o možnosti obvineného rozpoznať a ovládať
svoje konania nie sú použiteľné v inom trestnom konaní a vo vzťahu k inému trestnému činu.

Správnybolajpostupokresnéhosúdu,ktorýmvypočulJUDr.MUDr.D.K.vprocesnompostaveníznalca,

nakoľko menovaný bol vypočúvaný ku skutočnostiam, ktoré boli predmetom jeho odbornej znaleckej
činnosti, a teda bolo žiaduce, aby daná osoba vypovedala a hodnotila skutočnosti na základe odborného
posúdenia a svojich odborných vedomostí a skúseností a zároveň, aby za takto podanú výpoveď niesla
plnú zodpovednosť ako znalec.

Na základe vyššie uvedených úvah sa napadnuté rozhodnutie okresného súdu javí byť vecne správne,
zákonné a založené na nepochybne preukázaných skutočnostiach. Napadnuté uznesenie je dostatočne
zrozumiteľné a jasne odôvodnené, čím je vylúčené, aby išlo o arbitrárne či svojvoľné rozhodnutie.

Vzhľadom na vyššie uvedené možno prijať jednoznačný záver o správnosti a zákonnosti napadnutého

rozhodnutia, ktoré bolo vydané na základe zákonom stanoveného postupu a konania. Preto krajský súd
sťažnosť obvineného ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.