Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 6, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/178/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410207143
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1410207143.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci

žalobcov: 1/ O. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XX, 841 06 Bratislava, 2/ O.. A. L., rod. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, XXX 06 Bratislava, 3/ A.. P. G., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
D. XX, 900 24 Veľký Biel, 4/ U.. A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X, 821 01 Bratislava, všetci
zastúpení: JUDr. Ján Havlát, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo nám.
1, 811 01 Bratislava, proti žalovanej: K. A., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X, 900 31 Stupava,
zastúpená: JUDr. Štefan Detvai, Advokátska kancelária DETVAI, LUDIK, MALY, UDVAROS, so sídlom
Cukrová 14, 813 39 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu nehnuteľnosti,

takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 4. rade v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 08.06.2010, doručenou súdu 08.06.2010, domáhali určenia, že sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 979 m2, k. ú. Y. I.,

zapísanej na LV č. XXXX so spoluvlastníckym podielom o veľkosti X a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnili tým, že O. D. s manželkou J. D., rod. L. - právni predchodcovia žalobcov, uzavreli dňa
18.04.1923 s právnymi predchodcami pôvodnej žalovanej (W. M.) - O. D. a jeho manželkou X. D.,
rod. C. zmluvu o reálnej deľbe, podľa ktorej sa dohodli na rozdelení pôvodných parciel č. XXX a
XXX nachádzajúcich sa v katastrálnom území Y. I.. V zmysle uzavretej dohody zrealizovali oplotenie
pozemkov a následné rozdelenie nehnuteľnosti reálne užívali. Majiteľmi parc. č. XXX sa stali O. D. s
manželkouaparc.č.XXXO.D.smanželkou.Novýstavmajetkovejpodstatyúčastnícizmluvnéhovzťahu

nezaznamenali do pozemkovej knihy. Pri vytvorení nových parcelných čísel v katastrálnom území Y. I.
z pôvodnej parc. č. XXX vznikli parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, z parcely č. XXX vznikli parc. č.
XXXX/X, 4, 6, 7, 8, 9, XX, XX. Na faktickom užívaní pozemkov zotrval stav založený zmluvou o reálnej
deľbe, pozemky spadajúce pod parc. č. XXX naďalej hospodársky využívali rodinní príslušníci - priami
potomkovia O. D. a manželky, v dobrej viere, že predmetné pozemky vlastnia, konkrétne parc. č. XXXX/
X užívala vnučka O. L., rod. D. s rodinou a keď v roku XXXX zomrela, nehnuteľnosť užívali žalobcovia, jej
manžel a dcéry. V roku XXXX mali žalobcovia záujem nehnuteľnosť parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere

979 m2 využiť na stavbu rodinného domu. Na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Y. I. zistili, že pôvodná
žalovaná (W. M.) je na liste vlastníctva zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti v 1-ici, ktorá skutočnosť
pre žalobcov znamenala dovtedy neznámu informáciu. Žalovaná sa nikdy nedomáhala výkonu svojho
vlastníctva, neprejavila žiadnu snahu o realizovanie svojho vlastníckeho práva, spoluvlastníkom dofaktického užívania pozemku nezasahovala. Po uvedenom zistení žalobcovia dospeli k záveru, že
právni predchodcovia strán konania právny úkon reálneho rozdelenia pozemkov nezaznamenali do
pozemkovej knihy, pozemky v zmysle dohody reálne užívali. Žalobcovia v snahe usporiadať vlastníctvo

k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X niekoľkokrát oslovili pôvodnú žalovanú písomnou aj ústnou formou.
Žalovaná dohodu neakceptovala, kúpnou zmluvou zo dňa 13.06.2005 previedla svoj spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1-ici k celku na J. K., bytom I. XX, Bratislava a U. A., bytom Z., I., bez rešpektovania
zákonnéhopredkupnéhoprávavočiostatnýmspoluvlastníkom.Nanávrhspoluvlastníčkynehnuteľnosti-
žalobkyne v 2. rade Okresný súd Bratislava IV rozsudkom z 25.09.2007, č.k. 8C 121/2006 - 81, v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2009, č.k. 8Co 16/2008-120, ktoré nadobudli
právoplatnosť dňa 21.07.2009, určil, že právny úkon - kúpna zmluva zo dňa 13.06.2005, je neplatný.
Na záver žalobcovia uviedli, že detencia k nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 979 m2,
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 trvá podstatne dlhšie ako zákonom stanovená desaťročná lehota pri
vydržaní, ako faktickí držitelia nehnuteľnosti nikdy nemali pochybnosti o tom, že nehnuteľnosť im patrí v
celosti, celkovú výmeru nehnuteľnosti riadne užívajú doteraz, právni predchodcovia nehnuteľnosť oplotili

v zmysle právneho úkonu z roku 1923, oplotenie nebolo doposiaľ menené. Žalobcovia sú dôvodne
presvedčení, že predmetná nehnuteľnosť im patrí, dobromyseľnosť ako zákonná náležitosť vydržania
vychádza okrem faktického užívania nehnuteľnosti zo zmluvy o reálnej deľbe.

2. Pôvodná žalovaná (W. M.) vo svojom vyjadrení žiadala žalobu zamietnuť a žalobcov zaviazať na

náhradu trov konania, nakoľko žalobcovia nenaplnili zákonné podmienky, predpoklady pre nadobudnutie
vlastníctva vydržaním. Ani zo samotnej žaloby a predložených dôkazov nevyplýva, počas ktorého
obdobia malo dôjsť k oprávnenej držbe a následnému vydržaniu. Namietala tvrdenie žalobcov, že v roku
1923 malo dôjsť medzi právnymi predchodcami strán konania k reálnej deľbe pôvodných parciel č. XXX
a XXX, na základe ktorej si mali podeliť nehnuteľnosti a následne užívať tak, že parcelu č. XXX, z ktorej

neskôr vznikla parc. č. XXXX/X, t.j. predmet sporu, dostali výlučne právni predchodcovia žalobcov a
parc. č. XXX právni predchodcovia pôvodnej žalovanej. Podľa zápisu v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
k.ú. Y. I. (pôvodne I.) zo dňa 24.04.1902 boli na liste vlastníctva parc. č. XXX orná pôda v intraviláne
zapísaní ako vlastníci:
a/ C. Z. v 1 a manželka

b/ rodená E. D. v 1
c/ D. O. v 1 a manželka
d/ rodená C. X. v 1.
Manželia C. Z. a D. sú právni predchodcovia žalobcov a manželia D. O. a X. sú právni predchodcovia
pôvodnej žalovanej. Od pôvodných vlastníkov postupne na základe prevodov a dedičstva došlo k

zmene pôvodných vlastníkov. Dňa 30.11.1933 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava vo veci
dedičstva sp. zn. D 221/33/5 po nebohom O. D. sa vložilo vlastnícke právo vo výške jeho vlastníckeho
podielu 1 na O. D. (otca pôvodnej žalovanej). Dňa 27.02.1948 na základe uznesenia Okresného súdu
Bratislava vo veci dedičstva sp. zn. D I.76/47-15 po nebohej X. D., rod. C. sa vložilo vlastnícke právo
vo výške jej vlastníckeho podielu 1 na O. D. (otca pôvodnej žalovanej). Dňa 20.02.1950 na základe

darovacej a zaopatrovacej zmluvy uzavretej medzi O. D. a manželkou J. D., rod. L. sa vložilo vlastnícke
právo manželov L. D. na 1 a L. D. tiež na 1. Ide o právnych predchodcov žalobcov. Po smrti matky
zdedil jej podiel O. D. (otec pôvodnej žalovanej). Po smrti otca na základe uznesenia štátneho notárstva
v Bratislave zo dňa 25.11.1958 č. D 1432/58, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.12.1958, podiel otca
k predmetnej nehnuteľnosti, t.j. 1 parc. č. XXX zdedila pôvodná žalovaná (W. M.). Je pravdou, že

predmetnú nehnuteľnosť parc. č. XXX v tom čase obsadil a užíval L. D. (zvaný L.), pričom ich nechcel
na túto parcelu pustiť. O L. D. bolo všeobecne známe, že bol násilnej povahy, za čo bol aj odsúdený, a
teda okolie sa ho bálo. Keď sa dožadovali možnosti užívania nehnuteľnosti, vyhrážal sa im, že každého,
kto vkročí na túto parcelu, zastrelí. Z uvedeného dôvodu parcelu užívať nemohli. Po smrti L. D. a jeho
manželky L. D., rod. A., zdedili ich podiel žalobcovia. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalobcov

o dobromyseľnej držbe predmetnej nehnuteľnosti ich právnymi predchodcami sú nepravdivé. Vyššie
uvedené dedičské konania a rozhodnutia dokazujú, že parcela č. XXX bola vždy predmetom dedičstva a
všetci účastníci dedičského konania vedeli, že sa dedia len vlastnícke podiely predmetnej nehnuteľnosti
a nie celá nehnuteľnosť. Teda aj žalobcovia vedeli, že zdedili len spoluvlastnícky podiel po L. a L. D.
vo výške 1. Všetky prevody vlastníckych práv boli vždy riadne zapisované či už v pozemkovej knihe

alebo neskôr v katastri nehnuteľností. Žalobcovia v minulosti vstúpili do rokovania so synom pôvodnej
žalovanej aj jej zaťom so snahou o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti.
Aj táto skutočnosť preukazuje, že si boli vedomí, že v predmetnej nehnuteľnosti má pôvodná žalovaná
spoluvlastnícky podiel.3. Uznesením zo dňa 25.04.2012, č.k. 22C 178/2010-118, súd pripustil zmenu subjektu na strane
žalovanej tak, že namiesto pôvodnej žalovanej bude v konaní vystupovať K. A., rod. M..

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, pôvodnej žalovanej (W. M.), žalovanej,
výsluchmi svedkov K. A., Z. M., B. I., U.. J. S., U.. F. S. a listinnými dôkazmi: nákres rozdelenia resp.
zmien v obci „I.“ ležiacich pozemkov m.p. č. XXX, XXX z 18.04.1923, detail LV č. XXXX pre k.ú. Y.
I., uznesenie štátneho notárstva v Bratislave po O. D. zo dňa 25.11.1958, sp. zn. D 1432/58, výpis z

pozemkovoknižnej vložky č. XXX k pozemku parc. č. XXX, výpis z LV č. XXXX zo dňa 16.02.2001, kópia
z katastrálnej mapy zo dňa 31.05.2002 spolu s identifikáciou parciel, fotografia na č.l. 46, osvedčenie o
dedičstve po O. L., rod. D. z 20.05.1997, sp. zn. D 1655/93, Dnot 321/93, osvedčenie o novoobjavenom
dedičstve po L. D. z 10.10.2006, sp. zn. 23D 178/2004, Dnot 45/2005, oznámenie zo Správy katastra pre
hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 03.11.2011, osvedčenie o dedičstve po L. D. rod. A. z 10.08.2006, dp.
zn. D 307/96, Dnot 68/96, odpoveď Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu z 21.03.2012, výpis

z LV č. XXXX zo dňa 11.04.2012, odpoveď z Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.05.2014, preklad
výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX a č. 305 Y. I., listinné dôkazy z archívu Krajského súdu v
Bratislave, a to z časti B: denník pre podívanie pozemkovoknižné pod č. XXXX, denník pre podívanie
pozemkovoknižné pod č. XXXX, dedičský spis Okresného súdu v Bratislave sp. zn. D 76/47, dedičský
spis Okresného súdu v Bratislave sp. zn. D 221/33, listina označená č. d. 1059/1919, spis označený

č. d. 1352/1950 súčasťou ktorého je darovacia a zaopatrovacia zmluva z 01.12.1948, z časti C: úver
zabezpečujúca listina č. 7255/26, výmazná kvitancia č. 4233/30, uznesenie č. d. 15626/1933, žiadosť za
vklad zástavného práva č. XXXXX/XX, výkaz nedoplatkov č. 15626, žiadosť za výmaz práva zástavného
č. XXXX/XX, žiadosť č. 8578/34 s dlžobným úpisom, listina č. 8092/48, listina č. 583/53, listina č. 1682/40
a listina č. 1700/40 a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že na nehnuteľnosti, ktorú požaduje aby súd určil do vlastníctva
žalobcov, býva nepretržite 50 rokov a počas tejto doby na túto nehnuteľnosť - záhradu, pôvodná
žalovaná nikdy nevstúpila. V roku 1923 bol pozemok rozdelený U.. I.. Nehnuteľnosť zdedil po L. D.
- bol to svokor. Následne upresnil, že po svokrovi ju zdedila jeho manželka O. L., rod. D. a po jej

smrti nehnuteľnosť zdedil žalobca v 1. rade. Ďalej uviedol, že má dedičské rozhodnutie, nevedel však
uviesť číslo dedičského konania. Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu užíva od času, keď dostal
stavebné povolenie na stavbu rodinného domu 03.05.1967. Predtým užíval nehnuteľnosť jeho svokor
L. D.. V čase, keď ju užíval svokor, bolo na nehnuteľnosti asi 100 úľov. Plot na pozemku osadil L. D.
so súhlasom ostatných susedov. Sú to železné stĺpiky osadené v betóne a pletivo. Osadenie plotu sa

nemenilo. Nikto z rodiny ani pôvodná žalovaná za ním neprišla, že by chceli pozemok užívať. Tento
pozemok užíval v domnení, že je jeho a ostatných žalobcov. V čase, keď jedna z dcér chcela stavať
(v roku 2003) sa dozvedel o spochybnení vlastníctva. Rodinný dom žalobcu v 1. rade je postavený na
vedľajšej parcele. Spoluvlastníčkami pozemku sú jeho dcéry a švagriná J. Y.. Mená J. K. a U. A. uvedené
na LV k predmetnému pozemku žalobcovi v 1. rade nič nehovorili.

6. Z výsluchu žalobkyne v 2. rade súd zistil, že do roku 2003 žalobcovia nemali vedomosť o tom, že
niekto iný okrem nich mal vlastnícky vzťah k spornej nehnuteľnosti. V roku 2003 chcela sestra žalobkyne
v 2. rade (žalobkyňa v 3. rade) stavať na pozemku a vtedy zašli na kataster nehnuteľností a zistili, že na
katastri je vedený pozemok aj na pôvodnú žalobkyňu (W. M.). Dovtedy pozemok okrem rodiny žalobkyne

nikto iný neužíval. Na pozemku je sad, vinohrad a včely a nikto iný okrem žalobcov pozemok neužíval.
Žalobkyňa v 2. rade býva na pozemku od svojich 5 rokov a počas tejto doby si nikto neuplatňoval
vlastnícke právo k pozemku. V roku 2003 navštívila pôvodnú žalovanú so žiadosťou o usporiadanie
vzťahu k nehnuteľnosti. Mala predstavu o vydržaní tejto nehnuteľnosti. Pôvodná žalovaná však chcela
nehnuteľnosť predať, čo napokon aj urobila. Žalobkyňa v 2. rade túto zmluvu namietala v súdnom konaní

8C 121/2006 a bola úspešná. Vlastníctvo sa muselo usporiadať do pôvodného stavu, preto je na LV
uvedená pôvodná žalovaná. Po L. D. (starom otcovi žalobkyne v 2. rade) dedila jej matka v roku 1980 O.
L. a teta J. Y.. Dedili len v 1, t.j. každá jednu štvrtinu. V tom čase nevenovali pozornosť tomu, že parcela
nebola dedená ako celok. Matka žalobkyne v 2. rade zomrela v roku XXXX a po nej dedili žalobcovia
v rovnakom pomere, t.j. z 1 má každý 1. Žalobkyňa v 2. rade uvádzala, že má dedičské rozhodnutie.

Teta žalobkyne v 2. rade J. Y. nemala záujem vystupovať v konaní ako žalobkyňa, nehnuteľnosť ani
nevyužívala. Žalobcovia sa s ňou vysporiadajú iným spôsobom.7. Z výsluchu žalobkyne v 3. rade súd zistil, že rodinný dom susedí so sporným pozemkom. Pri rodinnom
dome sa nachádza hospodársky dvor, na ktorom sú staré stromy, asi 30 ročné, krb, posedenie, voliéra
pre psa, v zadnej časti pozemku je murovaný hospodársky dvor pre zvieratá. Pôvodnú žalovanú nikdy

predtým nevidela, prvýkrát sa s jej menom stretla v roku 2003, keď chceli stavať rodinný dom vedľa
rodičovského domu, vtedy v katastri nehnuteľností objavili meno žalovanej.

8. Z výsluchu žalobkyne v 4. rade súd zistil, že dom, v ktorom býva sa nachádza v strede pozemku. Nikdy
si nikto nerobil vlastnícky nárok na pozemok. Vždy ho užívali len žalobcovia. Keď zomrel dedko, mala len

4 roky, a teda na ňu a jej sestru dvojičku sa nikto nikdy neobrátil v otázke vlastníckych vzťahov. Taktiež
teta J. Y. nikdy pozemok neužívala, a preto nemala záujem vystupovať v tomto konaní ako žalobkyňa.
Chodievala k nim síce na návštevu, ale reálne pozemok nevyužívala.

9. Z výsluchu pôvodnej žalovanej W. M. súd zistil, že pán D., svokor žalobcu v 1. rade, jej veľmi ublížil,
keď ju ohrozoval puškou. Z tohto dôvodu sa nikdy nemohli na pozemok dostať. Pán D. lietal po dedine s

puškou a keďže sa nechcela nechať zastreliť, ani na pozemok nechodila. Potom sa sám zastrelil. V čase,
keď žili rodičia žalovanej O. D. a Z., rod. S., sa pôvodná žalovaná dozvedela, že je na nehnuteľnosti
zapísaná ako spoluvlastníčka. Na pozemku bola len jedna drevená chalúpka. O pozemok sa starali,
sadili na ňom so zaťom K. A. kapustu. V tom čase na roli stromy neboli, boli len vo dvore. Po tom, čo
sa pán D. zastrelil, na pozemok nechodila, iba jej zať, sadil tam kapustu. Pokiaľ ide o parcelu XXXX/X,

nepamätala si, či na ňu chodil niekto z jej rodiny.

10. Z výsluchu žalovanej K. A. súd zistil, že si ešte z detstva pamätala, že ich starká upozorňovala aby
nechodili na pozemok, ktorý je predmetom konania z dôvodu, že pán D. sa vrátil z väzenia v Jáchymove,
chodil tam s puškou, strieľal vtáky. Pod hrozbou starej mamy nechodili na pozemok, hoci starká im

vravela, že je to ich pozemok. V čase darovania pozemku nevedela, že prebieha toto súdne konanie,
matka mala list vlastníctva. Po smrti pána D. mali stále zakódované v hlave, aby nechodili na pozemok,
preto tam nechodili. Pokiaľ si pamätala, pozemok bol oplotený od dvora až po potôčik. Nevedela, kto
pripravoval zmluvu, ktorou matka na ňu previedla sporný pozemok. Jej matka dedila pozemok aj s
domom, na pozemku sadili kapustu, na sporný pozemok nechodili. V Y. I. nebývala žalovaná od roku

1950.

11. Z výsluchu svedka K. A. súd zistil, že od roku 1964 sa priatelil so svojou manželkou, po vojne chodil aj
na pozemok, chodieval robiť do záhrady, ktorú obrábali. Z rozprávania babky (Z. D.) vedel, že pozemok
je manželkin a babkin (pôvodnej žalovanej). Na ďalšiu časť pozemku, ktorá je predmetom tohto sporu

nechodili z dôvodu, že v čase, keď žil L. D., ktorý bol veľmi agresívny človek, na pozemok nechodili.
Žalobkyňa v 2. a 3. rade sa na neho nakontaktovali s požiadavkou vysporiadania vzťahov k pozemkom,
ktoré sú predmetom tohto sporu. Vtedy im navrhli možnosť odkúpenia resp. predaja za 1.400 resp.
1.500,-Skzam2.Žalobkynevtedyodišlistým,žetozvážia.Svedokďalejuviedol,ženaspornýpozemok
sa dalo dostať z troch strán, on chodil z dvoch strán. Nepamätal si už ako tam bol vybudovaný plot v

čase, keď tam chodil. Z pozemku, kde sadili plodiny, sa dalo dostať na pozemok, ktorý je predmetom
tohto konania. Jednalo sa o zmiešaný pozemok, kde sa nachádzali stromy, no dal sa aj obrábať. Zdalo
sa mu, že tam bol aj nejaký potok. Nepamätal si od kedy bol sporný pozemok oplotený. Kapustu sadil na
svojom pozemku, lebo nebohý pán D. ich nechcel na pozemok pustiť. Nebohá Z. D. (babka svedkovej
manželky) aj pôvodná žalovaná vždy tvrdili, že to je ich pozemok, ale z dôvodu agresívneho suseda

sa na pozemok nemohli dostať. Svedok si spomenul na jednu udalosť, kedy L. D. hrozil babke. Po
tom, čo babka zomrela v roku 1976, nemal dôvod chodiť na sporný pozemok. Po smrti L. D., zvaného
L., sa nedomáhali vstupu na pozemok, mali list vlastníctva a mali iné starosti. Nepovedal niektorému
so žalobcov, že pôvodná žalovaná je zapísaná na LV ako spoluvlastníčka, nemal na to dôvod, bolo
vecou žalobcov, aby si po smrti ich matky usporiadali na LV vlastnícke vzťahy. Čiastočne im vadilo, že

predmet vlastníctva jeho manželky a svokry užíva niekto iný, ale keďže mali vlastníctvo zapísané na
liste vlastníctva, považovali to za vyriešené.

12. Z výsluchu svedka Z. M., syna pôvodnej žalovanej, súd zistil, že rokoval so žalobkyňou v 2.
rade ohľadne záhrady, keď sa snažila dohodnúť podmienky prevodu sporného pozemku. Nevedel už

presne uviesť, či to chcela darovať alebo kúpiť. Vyjadril sa vtedy tak, že musí túto otázku prerokovať
s príbuznými, ktorí majú k tomuto pozemku vlastnícky vzťah. Od svojej babky sa dozvedel, že vlastnia
ešte aj ďalší pozemok, ktorý však nemôžu obrábať, nakoľko im v tom bránil L. D.. Svedok ďalej uviedol,
že žalobkyňa v 2. rade ho opätovne navštívila, stretli sa v Y. I., kde tvrdila, že pozemok by mal byť ichvlastníctvom. Svedok s tým nesúhlasil, opätovne sa stretli v S. na rokovaní, kde im povedal, že si na
pozemku obidve rodiny postavia dom, resp. im pozemok predajú. Svedok si nepamätal, či bol pozemok
v roku 1970 oplotený. V roku 2005 písal listy v mene matky na žalobkyňu v 2. rade vrátane pani Y. s

tým, že sa chcel s nimi stretnúť a majetok usporiadať. Navrhovateľka v 2. rade tento list neprevzala.
Pôvodná žalovaná vlastnila aj iné pozemky a keď prišli listy vlastníctva, tak sa o týchto pozemkoch
aj bavili. Sporný pozemok nadobudla dedičstvom. Hovorila mu to babka aj pôvodná žalovaná. V 70.
rokoch sporný pozemok užívala sestra svedka spolu s priateľom, on sa potom oženil a už sa o pozemok
nezaujímal. Nepamätal si, či sestra s priateľom na pozemku sadili kapustu.

13. Z výsluchu svedka B. I. súd zistil, že na pozemku, ktorý je predmetom tohto konania, videl iba
žalobcov v 1. a 2. rade. Aj on na tomto pozemku pomáhal. Na pozemku vídaval aj manželku žalobcu v
1. rade a 2 dcéry. Okrem nich na pozemku inú osobu nevidel. Je to asi 30 rokov, čo registroval pobyt
žalobcov na pozemku, odkedy boli ako kolegovia s navrhovateľom v 1. rade v práci. Žalobcovia pozemok
obrábali, užívali ho. Pozemok bol oplotený, nakoľko žalobca v 1. rade mal na pozemku voľne pusteného

psa. Iná osoba sa na pozemok dostať nemohla. Na pozemku sa nachádzali ovocné stromy, bola tam
hospodárska budova, pohybovali sa tam sliepky, svine, pestovala sa tam zelenina. Žalobca v 1. rade
ani jeho manželka nikdy nespomínali, že by sa o ten pozemok s niekým sporili. So žalobcom v 1. rade
robili verejné osvetlenie hlavného mesta Bratislavy asi 30 rokov, až kým žalobca v 1. rade neodišiel do
dôchodku. Sporný pozemok bol oplotený z každej strany, spredu, zboku, zozadu až po stodolu, ktorá

je v súčasnosti zborená. Pozemok bol asi 300 metrov od cesty po stodolu. Od cesty po druhú stranu
pozemku bola stodola, bránka a nasledoval pozemok žalobkyne v 2. rade. Svedok nemal vedomosť o
deľbovej, resp. zámennej zmluve.

14. Z výsluchu svedka U.. J. S. súd zistil, že od roku 1984 býva oproti žalobcovi v 1. rade. Predtým

prerábal zdedený dom. Na pozemku žalobcov nevidel okrem žalobcu v 1. a 2. rade žiadnu inú osobu,
okrem rodinných príslušníkov žalobcov. Svedok ďalej uviedol, že si so žalobcom pomáhali, na pozemku
bol vinohrad, ktorý tam je do súčasnosti. Časť pozemku, o ktorom sa koná, nikdy nebola oplotená. Teda
pozemok bol oplotený z čelnej strany od cesty, nebol oplotený priečne. Nemal vedomosť o tom, že
by sa niekto domáhal vstupu na pozemok. Bol prekvapený, keď ho žalobca žiadal, aby išiel svedčiť.

Jedná sa o rozsiahly pozemok, bol tam nejaký gril, hospodárske budovy a včely. Nevedel uviesť, či cez
bránu žalobcu v 1. a 2. rade sa dá prejsť k pozemku. Je tam potok. Nohou sa dá prejsť, ale dopravným
prostriedkom nie. Je tam starý plot, prerastený. Už keď sa prisťahoval tam plot bol. Listy vlastníctva
k pozemku nepozná, ale ako má vedomosť, 40 rokov je tam žalobca v 1. rade. Poznal aj J. Y., je to
sestra nebohej manželky žalobcu v 1. rade. Asi pred 15 rokmi ju videl na záhrade pracovať. O zámennej

zmluve svedok nemal vedomosť.

15. Z výsluchu svedkyne U.. F. S., pracovníčky Okresného úradu Bratislava, katastrálny odbor, súd zistil,
že pracovníčka nemohla ozrejmiť zápisy na pozemkovoknižnej vložke č. XXX pod bodmi I I I I Vlastník
na tomto listinnom dôkaze je C. Z., E. D., D. O., C. X.. K podielom sa však nevedela vyjadriť. Následne

pod tým pod č. 5 je zapísaný O. D. a J. L., pod č. 6 asi J. L. a pod č. 7 O. D., pod č. 8 J. L.. Svedkyňa
ďalej uviedla, že ona ako pracovníčka katastra vie oboznámiť len mená, podiely nevie vysvetliť nakoľko
sú v staromaďarčine a keďže mená sú podčiarknuté, znamená to, že sa menil vlastník alebo sa menili
podiely. Nevedela uviesť, na koho boli prevedené podiely C. Z. a D. E..

16. Z nákresu rozdelenia resp. zmien v obci „I.“ ležiacich pozemkov m.p. č. XXX, XXX z 18.04.1923
súd zistil, že U.. P. I. vypracoval nákres rozdelenia zmien v obci „I.“ ležiacich pozemkov č. XXX - rola o
výmere XXX siah a č. XXX XXX - rola o výmere XXX siah podľa starého stavu ako majitelia boli uvedení
O. D. a manželka X. rod. C., pričom podľa nového stavu bol pozemok č. XXX - rola o výmere 485 siah
a ako majiteľ bol uvedený O. D. a manželka J. L. a pozemok č. XXX - rola o výmere 481 siah a majiteľ

bol uvedený O. D. a jeho manželka X. rod. C..

17. Z detailu LV č. XXXX pre k.ú. Y. I. súd zistil, že na pozemku č. XXXX/X je vedená ako podielová
spoluvlastníčka nehnuteľnosti pôvodná žalovaná W. M. v podiele 1 a žalobcovia v 1. až 4. rade ako
podieloví spoluvlastníci v podiele 1/32 každý.

18. Z uznesenia štátneho notárstva v Bratislave po O. D. zo dňa 25.11.1958, sp. zn. D 1432/58 súd zistil,
že pôvodná žalovaná (W. M.) zdedila po O. D. (jej otcovi) pozemok č. XXX vo vložke č. XXX kat. územie
I. v 1 a pozemok č. XXX vo vložke č. XXXX kat. územie I. v 1.19. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 16.02.2001 súd zistil, že pôvodná žalovaná (W. M.) bola ku dňu
16.02.2001 podielovou spoluvlastníčkou parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/

X, XXXX/X, XXXX/XX v podiele 1. Ďalšími spoluvlastníčkami uvedených pozemkov boli J. Y. a O. L.
každá v 1/8.

20. Z kópie z katastrálnej mapy zo dňa 31.05.2002 spolu s identifikáciou parciel súd zistil, že parcela
č. XXX, pôvodne vedená v pozemkovoknižnej vložke č. XXX v k. ú. Y. I., je podľa stavu v katastri

nehnuteľností vedená pod parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, pričom časť parcely XXXX/X
patrí M. a spol, pozemky XXXX/X a XXXX/X A. a spol. a časť pozemku XXXX/X F. D..

21. Z osvedčenia o dedičstve po O. L., rod. D. z 20.05.1997, sp. zn. D 1655/93, Dnot 321/93, súd zistil,
že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území Y. I. na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere 988 m2
v 1/8 nadobudol žalobca v 1. rade (O. L.) a poľnohospodársku pôdu v kat. území Y. I. vl. č. XXX, parc.

č. XXX vo výmere 1745 m2 v 1/8 nadobudli žalobcovia v 1. až 4. rade.

22. Z osvedčenia o novoobjavenom dedičstve po L. D. z 10.10.2006, sp. zn. 23D 178/2004, Dnot
45/2005, súd zistil, že toto uznesenie sa týkalo prejednania novoobjaveného dedičstva po L. D., a
to nehnuteľností parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísaných na LV č. XX pre k. ú. Y.

I.. Predmetom konania o novobjavenom dedičstve nebol sporný pozemok, ktorý je predmetom tohto
konania.

23. Z oznámenia zo Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 03.11.2011 súd zistil, že
pozemkovoknižná vložka č. XXX pre k. ú. Y. I. je písaná v jazyku maďarskom aj slovenskom. Vlastníctvo

uzatvorené na 1/1 je zapísané v jazyku slovenskom pod bodmi B14, B15, B16a, B16b. Nakoľko Správa
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu nie je oprávnená robiť preklady z cudzieho jazyka, požiadavku
súdu o vyjadrenie sa k obsahu zápisu pod bodom B5, B6, B7 a B8 preto nevyhotovili.

24. Z osvedčenia o dedičstve po L. D. rod. A. z 10.08.2006, sp. zn. D 307/96, Dnot 68/96, súd zistil,

že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Y. I. pk vložka č. XXX, parc. č. XXX vedené v
katastri nehnuteľností ako parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X v 1 nadobudli do spoluvlastníctva J. Y. (v
podiele 1/8), O.. A. L. (v podiele 1/24), P. G. (v podiele 1/24) a U.. A. L. (v podiele 1/24).

25. Z odpovede Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu z 21.03.2012 súd zistil, že v zmysle

§ 69 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov správa katastra vyhotoví na požiadanie výpis alebo
kópiu zo súboru geodetických informácií, kópiu z pozemkových kníh ako aj identifikáciu parcely. V
zmysle § 60 ods. 1 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra nehnuteľností č. 461/2009 Z. z.,
ktorou sa vykonáva zákona č. 162/1995 Z. z. výpis alebo kópia zo súboru geodetických informácií,

výpis alebo kópia zo súboru popisných informácií, kópia z pozemkovej knihy alebo železničnej knihy,
ako aj identifikácia parciel obsahuje dátum vyhotovenia, odtlačok úradnej pečiatky správy katastra so
štátnym znakom Slovenskej republiky, meno, priezvisko a podpis zamestnanca katastrálne úradu, ktorý
výpis alebo kópiu vyhotovil, kolok alebo doložku o úhrade správneho poplatku iným spôsobom alebo
doložku o oslobodení od správneho poplatku. Z uvedeného vyplýva, že správa katastra poskytuje kópie

z pozemkových kníh, ktoré sú verejnými listinami a nie je povinná vykonávať prepis rukou písaných
zápisov z pozemkovoknižných vložiek do formátu tlačeného textu.

26. Z výpisu z LV č. XXXX zo dňa 11.04.2012 súd zistil, že žalovaná K. A., rod. M. sa stala podielovou
spoluvlastníčkou parcely registra „C“ č. XXXX/X v podiele 1 na základe darovacej zmluvy V-XXXXX/XX,

ktorej vklad bolo povolený dňa 03.11.2011.

27. Z prekladu výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX Y. I. súd zistil, že pozemok č. XXX -
orná pôda v intraviláne o výmere 481 siah na základe kúpnopredajnej zmluvy datovanej 26.07.1909
vlastnícke právo z vkladu č. XXX sa odňalo v prospech kupujúceho pod A1 O. Z.. Následne na základe

kúpnopredajnej zmluvy datovanej 1.12.1909 vlastnícke právo k nehnuteľnosti pod č. A1 sa odňalo v
prospech kupujúcich O. D. a manželky X. rod. C..28. Z prekladu výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXX Y. I., súd zistil, že pozemok parc. č. XXX - orná
pôda v intraviláne o výmere 485 siah dňa 24.04.1902 boli ako vlastníci vedení: a/ C. Z. v podiele 1, b/ jeho
manželkaD.rod.E.vpodiele1,c/O.D.vpodiele1ad/jehomanželkaX.,rod.C.vpodiele1,všetcištyria

na základe skutočného vlastníctva. Následne na základe kúpnopredajnej zmluvy datovanej 27.07.1909
vlastnícke právo k nehnuteľnosti pod č. A1 Z. C. a manželky D. rod. E. v polovičnom podiele sa odňalo
v prospech kupujúcich O. D. a manželky J., rod. T.. Na základe kúpnopredajnej zmluvy datovanej
20.09.1909 vlastnícke právo k nehnuteľnosti pod č. A1 O. D. a manželky X., rod. C. v polovičnom
podiele sa odňalo v prospech kupujúcich O. D. a manželky J. rod. T.. Na základe kúpnopredajnej zmluvy

datovanej 10.03.1919 vlastnícke právo k nehnuteľnosti A1 v polovičnom podiele z titulu kúpy v rovnakom
diele sa odňalo v prospech O. D. a manželky X., rod. C..

29. Z pozemkovoknižnej vložky č. XXX Y. I. na č.l. 20 súd zistil, že dňa 30.11.1933 podľa uznesenia
okresného súdu Bratislava D 221/33 sa vložilo vlastnícke právo O. D. v 1 po O. D.. Dňa 27.01.1949
podľa uznesenia súdu D I. 76/47-15 sa vložilo vlastnícke právo O. D. v 1 po X. D., rod. C.. Následne

dňa 20.02.1950 podľa darovacej a zaopatrovacej zmluvy zo dňa 29.11.1948 sa vložilo vlastnícke právo
manželom L. D.ovi a L. D., rod. A. každému v 1, a to po O. D. a manželke J., rod. L..

30. Súd v konaní oboznámil listiny predložené z archívu Krajského súdu v Bratislave, ktoré potvrdzovali
zápisy vykonané v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. Y. I..

31. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania ohliadkou nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto
konania za prípadnej prítomnosti geodeta a prekladom listín v maďarskom jazyku z archívu Krajského
súdu v Bratislave, nakoľko ich vykonanie pre rozhodnutie vo veci nepovažoval za potrebné s ohľadom
na doteraz zistený skutkový stav a predložené listinné dôkazy, najmä preklad pozemkovoknižnej vložky

č. XXX Y. I..

32. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

34. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

35. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

36. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú
mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

37. V prejednávanej veci sa súd najskôr zaoberal otázkou, či majú žalobcovia na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, pričom dospel k záveru, že žalobcovia preukázali naliehavosť právneho
záujmu na požadovanom určení, pretože ak žalobcovia navrhujú určenie svojho vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť rozhodnutie súdu
určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav

súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

38. Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Obsah
vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je
vlastník v medziach zákona oprávnený právo vec držať (ius possidendi), právo vec užívať (ius utendi),

požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a právo s vecou nakladať (ius disponendi). Právo vec držať,
nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o východiskové
oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných vlastníckych
oprávnení.39. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom
určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa rozhodnutie štátneho orgánu.

K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť kumulatívne splnené
tieto zákonné podmienky: a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/
nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom
ustanovenej doby a c/ spôsobilý predmet vydržania.

40. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí, nemôže vychádzať len s posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť
držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, to je či držiteľ pri zachovaní náležitej
opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol.

Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý
dôvod teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny
titul svedčí.

41.Priposudzovaníoprávnenostidržbytrebavychádzaťzozásady,žejejpredpokladomjepresvedčenie

nadobúdateľa, že nekoná bezprávne ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychologický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje
za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol, či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

42. Držba je faktický stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva ju a požíva plody a úžitky z
nej, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tvrdenie
držiteľa, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi

okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné
(R 8/1991).Oprávneným je držiteľ, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu
vecaleboprávopatrí.Neoprávnenýmjetedadržiteľ,ktorýsozreteľomnavšetkyokolnostínieje(nemôže
byť dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí). Dobromyseľnosť držby zaniká v momente, keď
sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne boli spôsobilé vyvolať pochybnosti o tom, že

mu vec patrí. O dobromyseľnú držbu nemôže ísť, keď držiteľ veci od počiatku vedel o skutočnostiach
spôsobilých objektívne (u každého iného nachádzajúceho sa v obdobnej situácii) vyvolať pochybnosti
o tom, že mu vec patrí.

43. Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nemôže byť

predmetom dokazovania, možno ale o nej usudzovať z okolností, za ktorých sa tento psychický stav
navonok prejavuje. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží alebo vykonáva právo v omyle,
že mu vec alebo právo patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k
okolnostiam daného prípadu od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého

posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže
byt' síce v dobrej viere, avšak nie „vzhľadom k všetkým okolnostiam“, a preto nemôže byť držiteľom
oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho
vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže

byť ospravedlniteľný, teda taký, ku ktorému mohlo dôjsť i pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno
požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo
pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa zoznámi so zákonnou úpravou právneho
úkonu,ktorýhodláurobiť.Ospravedlniteľnosťprávnehoomylujepritomtrebaposudzovaťsprihliadnutím
k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho.

44. Súd skúmal v prvom rade právny dôvod držby t.j. titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba. Súd
má za to, že dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné
právo vzniknúť. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, žetoto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti pritom zaťažuje
toho, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Je však pravdou aj skutočnosť,
že oprávnená držba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí aby tu bol domnelý

právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým okolnostiam v
dobrej viere, že mu takýto právny titul svedčí.

45. Sporná parcela, ktorá je predmetom tohto konania, vedená na LV č. XXXX pre katastrálne územie
Y. I. parc. č. XXXX/X - záhrady vo výmere 979 m2 bola pôvodne vedená pre katastrálne územie Y. I. v

pozemkovoknižnej vložke č. XXX a označená ako parcela č. XXX.

46. V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k žalovanej
nehnuteľnosti od vlastníctva svojich právnych predchodcov, ktorí mali spornú nehnuteľnosť nadobudnúť
na základe zmluvy o reálnej deľbe z 18.04.1923 uzavretej medzi O. D. a manželkou J. rod. L. (právni
predchodcovia žalobcov) a O. D. a manželkou X. D., rod. C., podľa ktorej sa dohodli na rozdelení

pôvodných parciel č. XXX a XXX tak, že v zmysle dohody parcela č. XXX, z ktorej v rámci nových
parcelných čísiel vznikli nové parcely č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X využívali O. D. s manželkou a po
nich ich potomkovia.

47.ZvýpisuzpozemkovejknihyčísloXXXvyplýva,ževčastiAjevedenámajetkovápodstata-pozemok

parcely č. XXX - oráčina v intraviláne o výmere 485 siah. V časti B/ Vlastníctvo je zaznamenaný postupný
prechod vlastníckeho práva k tejto parcele, resp. k podielom na parcele a to tak, že ako prví vlastníci
boli zapísaní dňa 24.04.1902 pod č. 1/ C. Z. v 1, pod č. 2/ jeho manželka D. rod. E. v 1, pod č. 3/ O.
D. v 1, pod. č. 4/ jeho manželka X., rod. C. v 1. Následne dňa 29.07.1909 boli ako noví vlastníci na
základe kúpnopredajnej zmluvy z 27.07.1909 na vlastnícke podiely Z. C. a jeho manželky D. rod. E.

zapísaní ako vlastníci pod č. 5/ O. D. a pod č. 6/ jeho manželka J., rod. T.. Z uvedeného je zrejmé, že
obaja vlastníci zdedili každý 1, keďže predmetom kúpnopredajnej zmluvy bola len časť pozemku parc.
č. XXX patriaca Z. C. a jeho manželke D. rod. E.. Ďalej dňa 30.09.1909 boli ako noví vlastníci zapísaní
na základe kúpnopredajnej zmluvy z 20.09.1909 na vlastnícke podiely O. D. a jeho manželky X. rod. C.
pod č. 7/ O. D. a pod č. 8/ jeho manželka J., rod. T.. Z uvedeného je zrejmé, že obaja vlastníci zdedili

každý 1, keďže predmetom kúpnopredajnej zmluvy bola len časť pozemku parc. č. XXX patriaca O. D.
a jeho manželke X. rod. C.. V uvedenom období boli teda vlastníkmi celej nehnuteľnosti parc. č. XXX
O. D. a jeho manželka J., rod. T..

48. Následne dňa 18.03.1919 boli ako noví vlastníci na základe kúpnopredajnej zmluvy z 10.03.1919

zapísaní na polovicu spoluvlastníckych podielov O. D. a jeho manželky J. rod. T. pod č. 9/ O. D.
a jeho manželka X. rod. C. (starí rodičia pôvodnej žalovanej W. M.). To znamená, že každý z nich
nadobudolpodielkpozemkuparc.č.XXXv1.Dňa30.11.1933sanazákladeuzneseniaOkresnéhosúdu
Bratislavba sp. zn. D 221/33 na 1 podielu O. D. vložilo vlastnícke právo O. D. (otcovi pôvodnej žalovanej
W. M.). Dňa 27.01.1948 na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava sp. zn. DI 76/47 sa na 1

podielu X. D., rod. C. vložilo vlastnícke právo O. D. (otcovi pôvodnej žalovanej W. M.). V tomto období
bol teda otec pôvodnej žalovanej podielovým spoluvlastníkom parcely č. XXX v X. Dňa 20.02.1950
boli ako noví vlastníci na základe darovacej a zaopatrovacej zmluvy zo dňa 29.11.1948 na polovicu
spoluvlastníckych podielov O. D. a manželky J., rod. L. zapísaní L. D. v 1 a L. D., rod. A. v 1.

49. Na základe uznesenia štátneho notárstva v Bratislave z 25.11.1958, sp. zn. D 1432/58, nehnuteľnosť
vedenú v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. Y. I. parc. č. XXX nadobudla pôvodná žalovaná
W. M. ako celok, to znamená 1 pozemku parc. č. XXX, ktorá patrila na základe posledného záznamu
v pozemkovoknižnej vložke O. D.. Následne W. M. na základe darovacej zmluvy previedla polovicu
nehnuteľnosti v katastrálnom území Y. I., pozemok parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 svojej dcére K.

A.. Vklad bol povolený dňa 03.11.2011.

50. Tieto zápisy v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a jednotlivé prechody vlastníckeho práva na nových
vlastníkov potvrdzujú aj listiny predložení z archívu Krajského súdu v Bratislave.

51. Súd dospel k záveru, že v danom prípade absentuje titul, o ktorý sa musí opierať oprávnená držba,
v dôsledku čoho nastala pochybnosť o dobrej viere žalobcov. Žalobcovia odvodzovali svoje vlastníctvo
od zmluvy o reálnej deľbe zo dňa 18.04.1923. V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že takáto
zmluva nebola súdu v priebehu konania predložená a ani z výpovedí žalobcov a pôvodnej žalovanej,resp. svedkov v priebehu konania nebolo preukázané, že by k údajnej reálnej deľbe pozemkov č.
XXX a č. XXX pre k. ú Y. I. niekedy došlo. Žalobcovia v konaní predložili len nákres rozdelenia resp.
zmien v obci „I.“ ležiacich pozemkov m.p. č. XXX, XXX z 18.04.1923 vypracovaný U.. P. I., ktorý mal

preukazovať skutočnosť, že k takémuto reálnemu rozdeleniu nehnuteľností došlo. Keďže geometrický
plán vo všeobecnosti najčastejšie predstavuje grafické znázornenie nehnuteľností, ktoré majú vzniknúť
rozdelením alebo zlúčením nehnuteľnosti (a niet dôvodu predpokladať, že taký účel nemal plniť aj nákres
vypracovaný U.. I. v roku 1923), podľa názoru súdu tento nákres mal byť len podkladom pre budúce
rozdelenie nehnuteľnosti, ku ktorému však reálne nedošlo. Žalobcov v konaní zaťažovalo dôkazné

bremeno na preukázanie ich tvrdenia, že medzi právnymi predchodcami strán konania došlo k reálnej
deľbe nehnuteľností. Žalobcovia však v konaní okrem uvedeného nákresu U.. I. nepredložili žiadne
iné dôkazy na preukázanie existencie dohody a samotný nákres bez akéhokoľvek ďalšieho úkonu
spomínanú reálnu deľbu nehnuteľností nepreukazuje.

52. Z predložených listinných dôkazov (výpisu z LV č. XXXX) zo 16.02.2001 vyplýva, že na základe

dedičského rozhodnutia z 16.08.1980, č. 4D 283/80, zdedili po L. D. jeho spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnosti v katastrálnom území parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 979 m2 vo veľkosti 1 J. Y., rod.
D. a O. L., rod. D., každá v 1/8. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľke L. D., rod. A., sp. zn. D 307/96,
Dnot 68/96, vyplýva, že pozemok vedený v pozemkovoknižnej vložke č. XXX, parc. č. XXX, v súčasnosti
vedené v katastri nehnuteľností pod parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 nadobudli do spoluvlastníctva

J. Y., rod. D. v podiele 1/8, O.. A. L., rod. L. v podiele 1/24, P. G. rod. L. v podiele 1/24 a U.. A. L. v
podiele 1/24.

53. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov vlastnili len 1 spornej
nehnuteľnosti, ako je to zrejmé z vyššie uvedených listinných dôkazov, a teda právni predchodcovia

žalobcov, od ktorých žalobcovia odvodzujú vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti, nemohli byť
dobromyseľní v tom, že im patrí vlastnícke právo k celému spornému pozemkom, a teda ani žalobcovia
nemôžu byť dobromyseľní v tom, že im právo patrí.

54. Dobromyseľnosť žalobcov spochybňuje aj skutočnosť, že žalobcovia oslovili pôvodnú žalovanú za

účelom usporiadania vlastníctva pozemkov a neskôr rokovali s jej synom a zaťom za účelom odkúpenia
spoluvlastníckeho podielu, čo vyplýva z výpovedí samotnej žalobkyne v 2. rade, ako aj svedkov Z. M.
a K. A..

55.NadruhejstranepôvodnejžalovanejW.M.svedčilprávnytitulnadobudnutiaspoluvlastníckehopráva

v 1 k spornému pozemku dedením po svojich právnych predchodcoch (O. D. a jeho manželke X., rod.
C. ako starých rodičov pôvodnej žalovanej a následne O. D. ako otcovi pôvodnej žalovanej). Na základe
darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený do katastra nehnuteľností dňa 03.11.2011 pôvodná žalovaná
previedla spoluvlastnícky podiel svojej dcére K. A.. Žalovanej teda svedčí nepretržitý rad titulov, na
základe ktorých súd nemal za sporné, že žalovaná ja podielovou spoluvlastníčkou spornej nehnuteľnosti

v 1.

56. S ohľadom na uvedené, keď súd dospel k záveru, že žalobcovia nemali titul, na základe ktorého by
nadobudli sporný pozemok v celosti a nemohli byť dobromyseľní v tom, že im celý pozemok patrí, súd
sa bližšie nezaoberal hodnotením výpovedí svedkov ohľadom niekoľkoročného nepretržitého užívania

spornej nehnuteľnosti, nakoľko v konaní chýbalo zo strany žalobcov preukázanie základných podmienok
pre vydržanie, a to oprávnenosť držby a dobromyseľnosť.

57. Súd preto s ohľadom na uvedené závery žalobu v celom rozsahu zamietol.

58. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná bola v konaní úspešná, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).