Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 22, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 29CoE/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409204087
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8409204087.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému:
F. C., nar. XX.XX.XXXX, S. XXX, XXX XX S., o vymoženie pohľadávky 66,38 eura a trov exekúcie,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom, Exekútorský úrad so sídlom Nám. gen.

Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, pod spisovou značkou EX 973/2009, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3Er/704/2009-28 zo dňa 30.12.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa uznesenie vo výroku II.

II. Oprávnenému, povinnému a súdnemu exekútorovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Kežmarok (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) rozhodol, cit.:
,, I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Dušanom Kormaníkom pod spisovou značkou EX
973/2009 zastavuje.
II. Povinného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi náhradu trov
exekúcie vo výške 50,03 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Oprávnený nemá nárok na náhradu trov exekučného konania.“

1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia pokiaľ sa týka trov exekúcie uviedol, že ak návrh na vykonanie
exekúcie bol podaný včas, neprichádza do úvahy procesné zavinenie oprávneného na zastavení
exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na
jeho vykonanie. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní resp. postup súdneho exekútora

v exekučnom konaní, ako i dĺžku ich trvania, nemohla ovplyvniť. Okrem toho, ak súd zistí stratu účinnosti
exekučného titulu, je povinný exekúciu zastaviť z úradnej povinnosti.
Ďalej uviedol, že podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,vyhláška“), minimálnou
odmenou súdneho exekútora pri zastavení exekúcie je suma 33,19 Eur a túto sumu žiadal priznať vo
svojom vyčíslení trov exekúcie aj súdny exekútor. Súd mu takto vyčíslenú minimálnu odmenu priznal

v uplatnenej výške. V zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových
výdavkov vo výške 12,85 Eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné vo výške 10,05 Eur, výdavky na založenie
a archiváciu spisu vo výške 2,80 Eur. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
predstavujúcich poštovné - vrátenie poverenia vo výške 1,22 Eur a archiváciu vo výške 2,80 Eur. Súd
priznal náhradu za poštovné vo výške 8,50 Eur. V súlade s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.3.2017, súd priznal súdnemu exekútorovi z priznanej odmeny a náhrad (33,19 Eur + 8,50 Eur)

uplatnený nárok na 20 % DPH. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 50,03Eur a túto sumu je povinný v súlade s § 197 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 zaplatiť
poverenému súdnemu exekútorovi.

2.ProtitomutouzneseniuvčastivýrokuII.podalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniesúdnyexekútor.
Uviedol, že posudzovanej veci podkladom pre exekúciu je blok na pokutu za priestupok vydaný dňa
21.06.2007, ktorý nadobudol vykonateľnosť 20.05.2008. Ide teda o exekučný titul, ktorý bol vydaný za
účinnosti staršej právnej úpravy, t.j. v období, keď platilo ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch.
Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom nadobudnutia vykonateľnosti tohto

exekučného titulu, t.j. dňom 20.05.2008 a uplynula 20.05.2011. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa
v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z.z. neskončila.
Ďalej uviedol, že keďže medzičasom zistil, že nie je možné exekúciu zastaviť, podľa ustanovenia § 57
ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku, pričom súd nevzal do úvahy dôvody, o ktoré opieral svoj podnet
zo dňa 24.01.2019, opakovane poukázal na skutočnosť, že aj napriek ďalším zisťovaniam u povinného
nezistil žiaden zexekvovateľný majetok v jeho vlastníctve z predaja, ktorého by výťažok postačoval

aspoň na úhradu exekúcie, a preto trval na svojom návrhu, aby mu súd priznal trovy exekúcie podľa ust.
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom ku 31.03.2017.
Navrhol, aby odvolací súd uložil povinnému zaplatiť mu trovy exekúcie vo výške 50,03 Eur do 3 dní
od právoplatnosti tohto uznesenia, prípadne rozhodnutie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CSP“)preskúmalnapadnutérozhodnutiespolus
konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a nasl. CSP v spojení s § 243h Exekučného poriadku,
bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie
vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti
rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd.

5. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky
vo výške 66,38 Eur na základe exekučného titulu, ktorým je rozkaz o uložení sankcií za priestupok
Okresného dopravného inšpektorátu Kežmarok zo dňa 21.06.2007, právoplatný dňa 19.02.2008 a

vykonateľný dňa 20.05.2008. Exekučný súd vydal poverenie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi
Kormaníkovi, Exekútorsky úrad Stará Ľubovňa, dňa 04.09.2009.

6. Zákonom č. 298/2008 Z.z. bolo s účinnosťou od 01.09.2008 zrušené ustanovenie § 88 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom prechodné ustanovenia tejto novely neupravujú posudzovanie

prekluzívnej lehoty, ktorá začala plynúť pred uvedeným dňom.

7. Ak sa právna úprava stanovujúca lehoty na výkon rozhodnutia o uložení sankcie za priestupok zmení
v čase, kedy už táto lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie
lehoty len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka výhodnejšie. Iný postup

by mal za následok právnu neistotu a nezodpovedal by všeobecne platnej zásade trestania, upravenej
v článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sa trestnosť činu posudzuje a trest sa
ukladá podľa zákona, účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre
páchateľa priaznivejšie. Túto zásadu treba použiť aj na prípady správneho trestania.

8. Aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní je z hľadiska plynutia lehoty na výkon rozhodnutia
o uložení pokuty za priestupok pre účastníka, ktorý porušil právnu povinnosť nevýhodnejšia, lebo
umožňuje ho vykonať v dlhších lehotách, ako to bolo upravené v predchádzajúcej právnej úprave účinnej
do 31.08.2008. Zákon o správnom konaní ohľadom plynutia lehôt na vykonanie rozhodnutia o uložení
pokuty za priestupok preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy tieto lehoty začali plynúť podľa

predchádzajúcich právnych predpisov (v spornej veci to bol § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného
dňa 31.08.2008). Tie lehoty, ktoré začali plynúť podľa predchádzajúcich právnych predpisov sa preto
musia podľa nich aj skončiť.9. Trojročná prekluzívna lehota určená na vykonanie rozhodnutia stanovená v ustanovení § 88 ods. 1
Zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 uplynula, v dôsledku čoho rozhodnutie tvoriace
podklad pre exekúciu stratilo účinnosť, a preto exekúcia bola správne zastavená podľa ust. § 57 ods.

1 písm. b) Exekučného poriadku.

10. Za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času čo je zrejmé z ust. § 196 Exekučného poriadku. Odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie zároveň predstavujú trovy exekúcie (§ 200

ods. 1, 1. veta Exekučného poriadku).

11. V zásade osobou povinnou znášať trovy exekúcie, vychádzajúc z ust. § 197 ods. 1 a ust. §
200 ods. 1, 2. veta Exekučného poriadku, môže byť iba povinný. Oprávnenému povinnosť nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie mohla byť uložená pri splnení podmienok vyplývajúcich z ust. §
203 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdom prvej inštancie, že skutočnosť, podľa ktorej
rozhodnutie tvoriace exekučný titul nemohlo byť vykonané v dôsledku uplynutia zákonom stanovenej
prekluzívnej lehoty, oprávnený nemohol predpokladať. Uplynutie prekluzívnej lehoty, nemožno

považovať za zavinenie oprávneného v dôsledku čoho aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku pri rozhodovaní o trovách exekúcie neprichádza do úvahy. Zastavenie exekúcie z dôvodu
neúčinnosti exekučného titulu nie je dôvodom, pre ktorý by mohol byť oprávnený zaviazaný na náhradu
trov exekúcie súdnemu exekútorovi. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak mohol byť
zaviazaný iba povinný.

13. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie súdneho exekútora za dôvodné, a preto
uznesenie vo výroku II. o trovách exekúcie ako vecne správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a
2 CSP.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože súdny exekútor nemal v tomto konaní úspech a povinnému ani oprávnenému
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných
princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v

spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej
inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď povinnému ani povinnému žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).