Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 24, 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119439215
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:6119439215.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne:

U. S., nar. X.X.XXXX, bytom F. XA, XXX XX P., právne zastúpená: Beňo & partners advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 proti
žalovanému: G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XXXX/XXC, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr.
Milan Sivý, advokát, so sídlom Nám. sv. Egídia 3006/116, 058 01 Poprad, IČO: 37 947 095, o zaplatenie
sumy 15.000,- eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni sumu 15.000,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 12.2.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd
rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15.000,- eur s
5 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania návrhu až do zaplatenia, náhradu trov
konania, titulom regresného nároku.
2.Svojnárokodôvodnilatým,žedňa14.11.2016uzatvorilasožalovanýmakokupujúciKúpnuzmluvu,na
základe ktorej obaja spoločne ako podieloví spoluvlastníci, každý o veľkosti 1 spoluvlastníckeho podielu,

nadobudli nehnuteľnosť za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 142.000,- eur od predávajúcich. V súlade
s čl. III Kúpnej zmluvy boli ako kupujúci povinní uhradiť kúpnu cenu spoločne a nerozdielne vo výške
142.000,- eur v troch častiach: I. časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur mali uhradiť v deň podpisu
zmluvy, II. časť kúpnej ceny vo výške 110.000,- eur mali uhradiť z poskytnutého hypotekárneho úveru
poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., III. časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur bezhotovostným
bankovým prevodom do 30 dní od podpisu kúpnej zmluvy. Časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur bola
uhradená tak, že ku dňu podpisu zmluvy bola ňou uhradená čiastka vo výške 2.000,- eur, čiastku vo

výške 13.000,- eur uhradila predávajúcim formou pôžičky od predávajúcich, pričom ku dňu 16.1.2019
došlo k čiastočnému splateniu pôžičky vo výške 11.000,- eur z jej strany. V súlade s čl. II Dodatku
č. 1 Zmluvy o pôžičke veriteľ a dlžníci 1./, 2./ potvrdili, že došlo k zaplateniu časti pôžičky v sume
11.000,- eur v hotovosti z jej strany vo vzťahu k veriteľovi, do jeho vlastných rúk dňa 16.1.2018. Túto
skutočnosť veriteľ vlastnoručne potvrdil na dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Spolu doposiaľ uhradila
sumu 13.000,- eur (11.000 eur + 2.000 eur) z prvej časti kúpnej ceny. Časť kúpnej ceny vo výške
110.000,- eur bola uhradená z hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. obom

procesnýmstranám,pričomzvyšnáčasťúveruvovýške9.900,-eurbolapoukázanánaúčetžalovaného.
Na predmetnom úvere bola z jej strany ku dňu podania žaloby uhradená suma vo výške 7.953,79 eur.
Hypotekárny úver sú povinní splácať obaja spoločne a nerozdielne. Časť kúpnej ceny vo výške 17.000,-
eur uhradila výlučne zo svojich vlastných zdrojov formou bezhotovostného prevodu. Z uvedenýchskutočností vyplýva, že žalovaný sa nepodieľal na úhrade kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy ani
sčasti. Keďže uhradila za žalovaného časť kúpnej ceny, uplatňuje si regresný nárok za uhradenú prvú
časť a druhú časť zaplatenej kúpnej ceny v pomere 1 z uhradenej čiastky (1/2 z 2.000,- eur + 11.000,-

eur + 17.000,- eur), t.j. vo výške 15.000,- eur.

3. Písomným podaním doručeným súdu dňa 27.12.2019 žalovaný uviedol, že s uplatneným nárokom
nesúhlasí v celom rozsahu. Uviedol, že je pravdou, že nehnuteľnosť kúpili za sumu 145.000,- eur.
Sumu 110.000,- eur ako podieloví spoluvlastníci uhradili zo spoločného hypotekárneho úveru, pričom od

15.12.2016 do 15.1.2018 všetky splátky hypotekárneho úveru splácal zo svojich výlučných prostriedkov
a to 14 splátok po 435,- eur, spolu 6.104,- eur. Po 15.1.2018 bol nútený na základe správania sa
žalobkyne odísť zo spoločnej nehnuteľnosti. Sumu 17.000,- eur zaplatila žalobkyňa zo svojho účtu,
avšak išlo o spoločné finančné prostriedky, ktoré boli v spoluvlastníctve. Išlo o dar zo strany rodičov
žalobkyne, ktorý im obidvom spolu s maloletými deťmi poskytli. Sumu 15.000,- eur ako časť kúpnej
ceny uhrádzali tak, že s predávajúcimi mali uzavretú dohodu o pôžičke, ktorú mali uhradiť v lehote 1

roka po kúpe rodinného domu. Sumu 11.000,- eur, ktorú si započítala žalobkyňa na úhradu vo svoj
prospech z neznámych dôvodov zaplatili zo spoločných úspor, ktoré našetrili spoločne a ukladali na účte,
zktoréhoboliuhradené.Časťdlžnejsumyvovýške2.656,-euruhradilitýmspôsobom,žezospoločného
hypotekárneho úveru žalobkyňa vybrala sumu 2.656,- eur z poslednej tranže banky z hypotekárneho
úveru v čase cca 30.11.2017 a táto suma bola zaplatená ako časť poskytnutej pôžičky. Žalovaný uviedol,

že do úhrady kúpnej ceny je potrebné započítať sumu 9.900,- eur, ktorá bola použitá z jeho účtu na
doplatenie výdajov za nákup a investície do nehnuteľností.

4. Žalovaný písomne žiadal, aby po doručení odporu v upomínacom konaní na Okresnom súde Banská
Bystrica súd postúpil vec na prejednanie príslušnému Okresnému súdu Poprad. Išlo o prvý procesný

úkon, ktorý patril žalovanému. Neskôr žalovaný v podaní zo dňa 26.5.2020 vzniesol námietku miestnej
nepríslušnosti a žiadal, aby vec bola postúpená Okresnému súdu Bratislava.

5. Súd v zmysle § 41 a § 42 CSP posúdil námietku ako oneskorene podanú, pretože miestnu príslušnosť
Okresného súdu Poprad namietal, avšak nie pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, preto súd na

túto námietku neprihliadol. Pri prvom procesnom úkone žiadal upomínací súd aby vec bola postúpená
na OS PP.

6. V písomnom podaní žalobkyňa uviedla, že vo vzťahu k časti kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur,
nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že išlo o spoločné finančné prostriedky. Tieto finančné prostriedky

obdržala darom od rodičov Z. U. a R. U. do svojho výlučného vlastníctva a tie následne použila na
zaplatenie časti kúpnej ceny zo svojho osobného účtu. Časť kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur ku dňu
19.6.2016 uhradila ako zálohu vo výške 2.000,- eur. Sumu vo výške 13.000,- eur uhradila formou pôžičky
od R. M., ktorý im predával dom, pričom k 16.1.2019 došlo k čiastočnému splateniu vo výške 11.000,- eur
z jej strany. Zo znenia Zmluvy o pôžičke je jednoznačné, že túto sumu uhradila výlučne ona. Doposiaľ

uhradila sumu 13.000,- eur z prvej časti kúpnej ceny. Suma 2.656,- eur, ktorú uvádza žalovaný, nebola
použitá na úhradu kúpnej ceny, ale na výdavky do spoločnej domácnosti. Uviedla, že nepopiera, že
by žalobca za obdobie od 15.12.2016 do 15.1.2018 neuhradil splátky hypotekárneho úveru zo svojich
prostriedkov, pričom v súlade s čl. III Zmluvy o úvere žalovanému bola z tejto čiastky vracaná späť suma
vo výške 38,28 eur mesačne, ako štátny príspevok pre mladých. Za obdobie od 15.2.2018 do 15.1.2020

uhradila 23 splátok na úver vo výške 435,- eur, teda celkovo 10.027,31 eur, z ktorej sa jej tiež vracal
štátny príspevok pre mladých.

7. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že so žalovaným boli manželia a počas manželstva žili v
trojizbovom byte, ktorý patril jej rodičom. Po rozvode sa vrátili k sebe s tým, že jej rodičia predajú byt, v

ktorom bývali a táto suma, ktorá bola za byt, že jej ju prenechajú, aby si kúpili dom so žalovaným. Keďže
na byte boli úvery, ktoré bolo treba vyplatiť, tak zvyšná suma po vyplatení úverov predstavovala sumu
17.000,- eur, ktoré jej prišli na účet od kupujúcich trojizbového bytu. Rodičia jej byt celý darovali, čo si
dohodli ústne, pretože bratovi darovali rodinný dom, v ktorom bývajú rodičia. Po rozvode sa, naspäť
vrátili k sebe s tým, že predajú byt a kúpia dom. Keď kupovali rodinný dom, 110.000,- eur bol hypotekárny

úver z banky, preto sú obaja rovnako zadlžení. Čiastka 17.000,- eur z bytu je prvá časť, ktorú zaplatila,
keďže dom stál 142.000,- eur, druhá čiastka 15.000,- eur bola vyplatená v hotovosti. S predávajúcimi
domu sa dohodli, keďže už nemali finančné prostriedky, že pôžičku, ktorú im poskytli, môžu vyplatiť
až po roku s tým, že mali dať predávajúcim zálohu 2.000,- eur, čo by následne bolo zarátané do sumy15.000,- eur. Preto zostal dlh 13.000,- eur, ktoré bolo treba vrátiť. Čo sa týka vrátenia sumy 11.000,- eur,
jej rodičia mali hypotéku a keďže ju vyplatili z predaného bytu, v ktorom so žalovaným bývali, celý rok
odkladali peniaze, lebo bola o rodičovskú sumu 22.000,- eur ukrátená z bytu. Dohodli sa s rodičmi tak,

že jej to postupne vrátia a z týchto skutočností mala sumu 11.000,- eur. Dodatok k Zmluve o pôžičke
bol podpisovaný, že iba ona vracia peniaze s tým, že žalovaný si ho prečítal, vedel o tom, keďže boli na
mestskom úrade podpisovať zmluvu a bol tam prítomný. Sumu 2.000,- eur sú stále dlžní predávajúcim
za dom, keďže bolo zaplatených ako záloha 2.000,- eur, čiže 11.000,- eur + 2.000,- eur = 13.000,- eur
s tým, že do 15.000,- eur, ako mala byť zložená záloha, je dlžná suma ešte 2.000,- eur. Byt, v ktorom

bývala so žalovaným, sa predal za 70.000,- eur. Nevedela uviesť, prečo žalovaný tvrdí, že suma 17.000,-
eur bola darovaná obidvom a v tom čase neboli manželia, iba partneri. Keď uhrádzala za žalovaného
sumu 2.000,- eur, 11.000,- eur a 17.000,- eur, verila žalovanému, ale nebol tam úmysel darovať mu
časť zaplatenej kúpnej ceny, ale zaplatila časť kúpnej ceny za obidvoch. K zápisu spoluvlastníckych
podielov na liste vlastníctva uviedla, že nikdy nič nekupovala hodnotné, ako nehnuteľnosti a nemala s
tým skúsenosti. Rodičia síce trvali na tom, aby to bolo napísané na deti, ale nepočúvla ich. Uviedla, že

každý z nich mal samostatný účet.

8. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že dom sa kupoval z hypotéky a zvyšné peniaze mali vyplácať
postupne. Od prvého momentu sa začala platiť hypotéka a začali bývať v dome s tým, že platil všetko a
žalobkyňa mala na starosti len stravu a úver z Poštovej banky a.s.. Platil hypotéku, vodu, plyn, náklady

na obidve deti. Platovo boli na tom rovnako. Dom sa kupoval z hypotéky, zvyšnú časť 15.000,- eur, mala
na starosti žalobkyňa a dohoda bola vtedy dobre myslená, že tú zvyšnú časť uhradia jej rodičia nie im,
ale deťom. Preto trvali aj na tom, aby sa dom prepísal nie na nich, ale na deti. Uviedol, že so žalobkyňou
sa dohodli, že mal platiť všetky náklady spojené s domom a ostatné výdavky a že si budú spoločne
šetriť na jej účte peniaze, ktoré boli vyplácané v hotovosti na pôžičku, ktorú mali vyplatiť predávajúcim

ich domu. Uviedol, že chce započítať sumu 9.900,- eur, keďže táto suma bola použitá na kúpu nábytku,
pre deti a vecí do spoločnej domácnosti.

9. Svedkyňa, matka žalobkyne R. U. uviedla, že žalobkyňa so žalovaným chceli kupovať dom, hoci
boli rozvedení s tým, že ako rodičia povedali, že žalobkyni nechajú byt, v ktorom bývali. S manželom

boli vlastníci bytu s tým, že po jeho predaji sa peniaze poukážu dcére a na zvyšok nového domu by
si dcéra so žalovaným zobrali úver. Na tom byte však bola veľká ťarcha, ktorú urobila žalobkyňa so
žalovaným spolu a to až na sumu 32.000,- eur. Keďže sa byt predal, jedna čiastka z predaja išla na
vyplatenie rodičovskej hypotéky s tým, že mali túto hypotéku následne vrátiť dcére a čiastka 32.000,-
eur sa vyplatila na účet žalovaného, lebo to boli jeho dlhy (o tejto sume sa vedie spor na OS Bratislava).

Zvyšné peniaze sa poukázali na účet žalobkyne, ktorá uhradila kúpnu cenu za dom. Má vedomosť o
tom, že mala byť zložená záloha vo výške 2.000,- eur s tým, že dala dcére peniaze do ruky a išli vyplatiť
túto zálohu p. M., ktorý im predával dom. Neskôr dostali úver. Následne bolo treba vyplatiť p. M. sumou
13.000,- eur do jedného roka. Dcére mali vrátiť po tom, čo uspokojili svoju pôžičku z predaja bytu,
nasporili cca 24.000,- eur a túto sumu v obálke doniesla dcére. Suma 17.000,- eur sa zvýšila z predaja

bytu. Uviedla, že nerozumie, prečo by mali peniaze dávať obidvom s tým, že byt ostával žalobkyni a na
syna mal byť prepísaný dom, aby boli rovnakým dielom ako súrodenci daní na poriadok. Vôbec nechceli,
aby na liste vlastníctva figuroval žalovaný, ale aby tam bola zapísaná vnučka, teda dcéra žalobkyne.

10. Listinnými dôkazmi, výsluchom procesných strán, svedkyne, Kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.2016,

Dohodouoprevodeprávapovinnostístavebníkazodňa14.11.2016,Dodatkomč.1kuKúpnejzmluvezo
dňa 7.2.2017, LV č. XXXX k. ú. F. F., Dodatkom č. 1 k Zmluve o pôžičke, Zmluvou o hypotekárnom úvere
zo dňa 18.10.2016, výpisom zo Slovenskej sporiteľne a.s. na čerpanie úveru 122.460,- eur, výpisom zo
Slovenskej sporiteľne a.s. o úhrade kúpnej ceny 17.000,- eur zo dňa 14.11.2016, písomným dokladom
o zložení zálohy na kúpu rodinného domu zo dňa 19.9.2016, výpisom zo Slovenskej sporiteľne a.s. o

výbere sumy 500,- eur k 18.6.2016, sumy 500,- eur k 16.11.2016, sumy 2.000,- eur k 18.11.2016, sumy
2.000,- eur k 24.11.2016, sumy 1.600,- eur k 29.11.2016, prehľadom splácania hypotekárneho úveru
žalobcom, prehľadom splácania plynu, vody žalobcom, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav vo
veci:

11. Žalobkyňa so žalobcom boli manželia bývajúci v byte rodičov žalobkyne. Po rozvode začali opätovne
bývať v spoločnej domácnosti v byte. Na byte procesné strany vytvorili dlh vo výške 32.000,- eur a
zároveň bol byt zaťažený aj pôžičkou rodičov žalobkyne. Po rodinnej dohode o kúpe rodinného domu
žalobkyňou a žalovaným, žalobkyni mal pripadnúť byt po rodičoch, resp. peniaze z jeho predaja abratovi žalobkyne mal pripadnúť rodinný dom rodičov. Keďže sa žalobkyňa so žalovaným rozhodli, že
si kúpia rodinný dom, rodičia žalobkyne predali byt. Z kúpnej ceny bytu vyplatili dlh procesných strán
v sume 32.000,- eur (tak že peniaze z predaja poukázali na účet žalovaného na splatenie dlhu - vec

prejednávaná na OS BA) a zaplatili pôžičku resp. hypotekárny úver rodičov zapísaný na byte. Zvyšná
suma z predaja bytu bola poukázaná žalobkyni v sume 17.000,- eur. Za uhradenie rodičovskej pôžičky
z kúpnej ceny bytu, rodičia ako „vratné“ nasporili cca 22.000,- eur alebo cca 24.000,- eur. Táto suma
bola odovzdaná v hotovosti rodičmi, žalobkyni do rúk. Teda po vzájomnej dohode mali rodičia finančné
prostriedky, ktoré sa uspokojili z predaja kúpnej ceny bytu.

Dňa 19.9.2016 bola spísaná listina s názvom Záloha na kúpu rodinného domu, ktorú spísala žalobkyňa s
R. M., a odovzdala do rúk zálohu vo výške 2.000,- eur a zároveň toto písomné potvrdenie bolo podpísané
žalobkyňou a R. M. (čl. 46 súdneho spisu). Išlo o zloženie zálohy pred uzavretím Kúpnej zmluvy.

Dňa 18.10.2016 bola uzatvorená Zmluva o hypotekárnom úvere (úver na bývanie) medzi Slovenskou

sporiteľňou a.s. a žalobkyňou a žalovaným (čl. 22 súdneho spisu). V zmysle zmluvy bol žalobkyni a
žalovanému poskytnutý úver vo výške 122.466,- eur s tým, že výška úveru pre štátny príspevok pre
mladých predstavovala 50.000,- eur.

Dňa 14.11.2016 bola uzatvorená Zmluva o pôžičke (čl. 20 súdneho spisu) medzi R. M. ako veriteľom,

a žalobkyňou, žalovaným ako dlžníkmi. V zmluve uviedli, že dňa 14.11.2016 poskytol dlžníkom R. M.
pôžičku vo výške 13.000,- eur a celková suma bude vrátená do 14.11.2017. Pôžička bola poskytnutá za
účelom zaplatenia I. časti kúpnej ceny za rodinný dom žalobkyňou a žalovaným.

Dňa 14.11.2016 uzavreli zmluvné strany ako predávajúci R. M. a L. M. s kupujúcimi žalobkyňou a

žalovaným Kúpnu zmluvu. Predmetom kúpnej zmluvy bol rozostavaný rodinný dom na parc. č. XXXX/
XXX o výmere 130 m2. V článku III. v bode 2 sa zmluvné strany dohodli na celkovej kúpnej cene za
nehnuteľnosť vo výške 142.000,- eur. V bode 4 sa dohodli na spôsobe úhrady kúpnej ceny: a) časť
kúpnej ceny vo výške 15.000,- eur uhradil kupujúci, teda žalobkyňa a žalovaný, v hotovosti ako zálohu,
ktorá sa započítava do celkovej kúpnej ceny, čo predávajúci a kupujúci potvrdzujú svojimi podpismi na

kúpnejzmluve.Vbodeb)sadohodli,žečasťkúpnejcenyvovýške110.000,-euruhradiakupujúciformou
hypotekárneho úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s., najneskôr do 30 dní od podpísania
zmluvy na č. účtu: SK...XXXX. V bode c) si dohodli časť kúpnej ceny vo výške 17.000,- eur uhradiť
bezhotovostným bankovým prevodom na č. účtu najneskôr do 30 dní od podpísania kúpno-predajnej
zmluvy (ďalej len KZ).

Dňa 14.11.2016 z účtu žalobkyne č. SK...XXXX bol vykonaný platobný príkaz na úhradu kúpnej ceny v
sume 17.000,- eur (čl. 26 súdneho spisu). Ide o zaplatenie III. časti kúpnej ceny.

Dňa 16.11.2016 bol čerpaný hypotekárny úver zo Slovenskej sporiteľne a.s. v sume 110.000,- eur na č.

účtu: SK...XXXX a suma 9.900,- eur na účet žalovaného č. SK...XXXX.

Dňa 7.2.2017 bol uzavretý Dodatok č. 1 ku KZ medzi zmluvnými stranami, predávajúcimi a kupujúcimi,
na základe ktorého vyhlásili, že dňa 14.11.2016 uzatvorili KZ na prevod vlastníctva rozostavaného
rodinného domu bez súpisného čísla Dodatkom č. 1 ku KZ - došlo k doplneniu, že rodinný dom kupujú

kupujúci 1./, 2./ do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 na každého kupujúceho.

Dňa 16.1.2018 bol uzavretý Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke (čl. 21 súdneho spisu) medzi veriteľom
R. M. a dlžníkmi žalobkyňou a žalovaným s tým, že v článku I. uviedli, že dňa 14.11.2016 uzatvorili
veriteľ a dlžníci 1./, 2./ zmluvu o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol pôžičku dlžníkom 1./, 2./ v

celkovej sume 13.000,- eur. V uvedený deň došlo k prevzatiu pôžičky zo strany dlžníkov 1./, 2./. V článku
II. si dohodli zmluvné strany že potvrdzujú, že došlo k zaplateniu časti pôžičky v sume 11.000,- eur v
hotovosti zo strany dlžníka 1./ - žalobkyne vo vzťahu k veriteľovi, do jeho vlastných rúk dňa 16.1.2018.
Túto skutočnosť veriteľ vlastnoručne potvrdil na Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke. Zmluvu podpísal
veriteľ R. M. a dlžníci 1./, 2./ - žalobkyňa a žalovaný. Tento dodatok bol overený na Mestskom úrade P.

dňa 16.1.2018. Išlo o časť z I. časti zaplatenej kúpnej ceny.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnenímbez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 454 OZ, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

14. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

15. V súlade s čl. 6 ods. 1 CSP, čl. 8 pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu
uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných
hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobkyňa v podanej žalobe a žalovaný v podanom
vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri
rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov Civilného sporového poriadku a

spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS
252/04) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I.ÚS 50/04).

16. Podľa § 151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa
týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.

17. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

18. V konaní nebolo sporné, že v čase uzavretia Kúpnej zmluvy (KZ) a platenia zálohy a časti kúpnej
ceny procesné strany nežili v manželstve. Kúpna cena za rodinný dom bola uhradená v troch častiach v

zmysle KZ. Nebolo sporným, že zálohu ako časť I. časti kúpnej ceny 2.000 eur zaplatila žalobkyňa aj za
žalovaného v hotovosti. Nebolo sporným, že z pôžičky 13.000 eur od R. M. z ktorej bola v čase uzavretia
KZ vyplatená časť kúpnej ceny aj za žalovaného, vrátila žalobkyňa sumu 11.000 eur v hotovosti. Nebolo
sporným, že III. časť kúpnej ceny v sume 17.000 eur zaplatila žalobkyňa zo svojho účtu z peňazí
získaných z predaja bytu jej rodičov (po úhradách tiarch ktoré viazli na byte). Nebolo sporným že rodičia

žalobkyne mali dať deti na poriadok takým spôsobom, že dcére mal zostať byt a jej bratovi rodinný dom
v ktorom bývali ako rodina, z ktorého mala byť vyplatená.

19. V konaní bolo sporným z akých finančných prostriedkov bola vyplatená záloha I. časť kúpnej ceny
2.000 eur, zaplatená I. časť kúpnej ceny a vrátená vo forme pôžičky 11.000 eur a III. časť 17.000 eur.

Úlohou súdu bolo preskúmať v zmysle dôkaznej iniciatívy procesných strán, či pri zaplatení kúpnej ceny
za žalovaného, išlo o finančné prostriedky žalobkyne od rodičov a z predaja bytu rodičov (nasporených
ako vratku za hypotéku na byte) alebo či išlo o peniaze nasporené procesnými stranami a dar od
rodičov. Suma 2.000 eur ako záloha a časť kúpnej ceny bola vyplatená dňa 19.9.2016 v čase keď strany
nedisponovali peniazmi z hypotekárneho úveru, keďže tento bol uzavretý dňa 18.10.2016. Peniaze

z hypotéky im boli pripísané na účet až dňa 16.11.2016. Žalobkyňa v konaní preukázala listinnými
dôkazmi a výpoveďou matky, že predajom rodičovského bytu disponovala finančnými prostriedkami aj
po úhradách dlhu 32.000 eur a úhrady rodičovskej pôžičky, ktorou bol zaťažený byt. Disponovala sumou
2.000 eur od matky, ktorá dcére dala hotovosť a táto ju dňa 19.9.2016 pred uzavretím KZ odovzdala
v hotovosti ako časť kúpnej ceny.

20. Žalobkyňa ďalej preukázala, že pôžičku zo dňa 14.11.2016, ktorou zaplatili I. časť kúpnej ceny
15.000,- eur dňa 14.11.2016 (taktiež v tom čase nedisponovali peniazmi z hypotéky, až dňa 16.11.2016
pripísaním na účet), vrátila vo výške 11.000,- eur dňa 16.1.2018 za žalovaného. Túto sumu získala
od rodičov ako satisfakciu, že z bytu ktorý mal pripadnúť jej, si z kúpnej ceny bytu uspokojili pôžičku

jej rodičia. Následne mali túto sumu nasporiť a vrátiť dcére ako „výplata z bytu“. V Dodatku č.1 k
zmluve o pôžičke bolo jasne formulované, že sumu 11.000,- eur uhrádzala žalobkyňa ako dlžníčka
v 1. rade voči veriteľovi. Teda preukázala touto pôžičkou vyplatenie kúpnej ceny za dom v sume
11.000,- eur, resp. časti. Takéto znenie Dodatku, že úhradu robila výlučne žalobkyňa ako dlžník 1./voči veriteľovi, akceptoval aj žalovaný svojím podpisom. Dodatok disponoval osvedčenými podpismi
p. M. a žalobkyne. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie, že nebol prítomný na Mestskom úrade pri overovaní
podpisov a znenie zmluvy mu nebolo známe. Žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie, že suma 11.000,-

eur mala byť vyplatená z úspor. Úspory v čase vyplácania kúpnej ceny 15.000,- eur, v sume 11.000,-
eur, bližšie nešpecifikoval ani nepoukázal na taký dôkaz (napr. výpis z banky), ktorý by potvrdil jeho
tvrdenie, že disponovali úsporami ku dňu 14.11.2016. Súd bol toho názoru, že pri dlhu 32.000,- eur bolo
pravdepodobné, že úspory neexistovali.

21. Žalobkyňa preukázala, že sumu 17.000,- eur zaplatila zo svojho účtu z peňazí, ktoré sa zvýšili z
predaja bytu rodičov, čo žalovaný nepoprel. Tento však namietal, že táto suma im bola darovaná rodičmi
žalobkyne. Jeho tvrdenie vyvrátila svedkyňa, že nebol dôvod sumu darovať obidvom a navyše úmysel
bol, aby dom nebol napísaný na procesné strany, ale na ich deti. Teda rodičia žalobkyne boli od začiatku
proti, aby meno žalovaného figurovalo na liste vlastníctva, čo žalovaný nepoprel. Súd uveril logickému
tvrdeniu svedkyne, že išlo o dar pre dcéru nie aj pre žalovaného po tom, čo procesné strany vytvorili dlh

na rodičovskom byte v sume 32.000,- eur.

22. Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sumu 11.000,- eur, ktorú si započítala žalobkyňa na úhradu
vo svoj prospech z neznámych dôvodov (popísal skutočnosť, že ona uhradila, nie on - poznámka súdu)
zaplatili zo spoločných úspor, ktoré našetrili spoločne a ukladali na účte, z ktorého boli uhradené, však

nepreukázal. Keď poukázal na to, že časť dlžnej sumy vo výške 2.656,- eur uhradili tým spôsobom, že
zo spoločného hypotekárneho úveru žalobkyňa vybrala sumu 2.656,- eur z poslednej tranže banky z
hypotekárneho úveru v čase cca 30.11.2017 a táto suma bola zaplatená ako časť poskytnutej pôžičky...
súd uvádza, že nejde o čas, kedy bola zaplatená resp. vrátená pôžička, ale kedy bola zaplatená kúpna
cena za dom žalobkyňou a z akých peňazí.

23. Žalovaný ďalej uviedol, že do úhrady kúpnej ceny je potrebné započítať sumu 9.900,- eur, ktorá
bola použitá z jeho účtu na doplatenie výdajov za nákup a investície do nehnuteľností. Táto skutočnosť
zostala iba v rovine jeho tvrdenia, nie preukázania. Uviedol, že chce započítať sumu 9.900,- eur, keďže
táto suma bola použitá na kúpu nábytku, pre deti a vecí do spoločnej domácnosti. Svoje tvrdenie o

zaplatených výdavkoch nepreukázal. Navyše si rozporoval, že sumu 9.900,- eur mala spotrebovať iba
žalobkyňa tak, že predložil listinné dôkazy, že bola táto suma vyberaná žalobkyňou z jeho karty. Na
druhej strane tvrdil, že tieto peniaze boli použité na spoločnú domácnosť, teda na nábytok pre deti, veci
do spoločnej domácnosti.

24. Súd nemal dôvod odročovať pojednávanie za účelom doplnenia dokazovania doložením Kúpnej
zmluvy k bytu ktorý predali rodičia žalobkyne. Žalovaný nerozporoval predaj bytu rodičmi a kúpnu cenu
bytu z ktorej pochádzali finančné prostriedky na vyplatenie kúpnej ceny na dom v časti I., III.. Preto súd
zamietol vykonanie ďalšieho dokazovania. Platí že skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný nenavrhoval doplnenie dokazovania.

25. Nie je pravdou, ako tvrdí žalobkyňa, že žalovaný sa nepodieľal na zaplatení kúpnej ceny ani z časti.
Súd konštatuje že žalovaný sa nepodieľal na zaplatení kúpnej ceny v časti zloženej zálohy 2.000,- eur,
11.000,- eur a 17.000,- eur. Nepodieľal sa žiadnou mierou v uplatnenom, požadovanom nároku, ktorý
bol predmetom preskúmavania súdom. V ostatnej časti platenia kúpnej ceny z hypotekárneho úveru v

časti II. sa podieľal, toto však nebolo predmetom konania.

26. Súd vyhovel žalobe v celom rozsahu z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že procesné strany,
žalobkyňa a žalovaný mali povinnosť zaplatiť kúpnu cenu rovným dielom za dom. Keďže žalovaný mal
plniť v 1 avšak za neho plnila bez právneho dôvodu žalobkyňa (keďže súd nezistil právny titul, pre

ktorý by žalobkyňa mala plniť za žalovaného), obohatil sa žalovaný na jej úkor. Preto toto obohatenie
je potrebné vydať a teda zo strany žalovaného bola povinnosť plniť. V konaní žalobkyňa preukázala
listinnými dôkazmi a výpoveďou svedkyne, že zaplatila časť I., III. z kúpnej ceny rodinného domu v 1, za
žalovaného kúpnej ceny. Súd teda priznal uplatnený nárok žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia,
čím prekvalifikoval uplatnený nárok, ktorým súd nebol žalobou viazaný.

27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.28.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

29. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Súd priznal zákonný úrok z omeškania tak ako to vyplýva z vyššie citovaných ustanovení.

31. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33.Otrováchkonaniasúdrozhodoltak,žezaviazalneúspešnéhožalovanéhonazaplatenietrovkonania
v celom rozsahu.

34. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnost vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.