Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 7, 2013

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Er/796/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8806206688
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8806206688.4

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Máčajom, Trnavská
cesta 37, Bratislava, IČO: 31 815 138 proti povinnému JK. D., nar. 10.06.1961, bytom C. XXX/X, T.
U. F., o vymoženie 516,16 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad
Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

O trovách exekučného konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto
uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške

15.550,- Sk s príslušenstvom a to na základe rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská a.s. v Bratislave, č. k. SR 1399/06 zo dňa 15.05.2006.

Poverením zo dňa 26.09.2006 Okresný súd Vranov nad Topľou poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Michala Feciľáka, EU Prešov.

Na základe návrhu oprávneného súd uznesením zo dňa 17.09.2008, č. k. 7Er 796/2006-14 vyhovel jeho
žiadosti o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, EÚ Bratislava.

Súdny exekútor doručil súdu do spisu dňa 5.10.2011 podnet „Splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3
Exekučného poriadku “.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo „VPPÚ Zmluvy o úvere“, podľa ktorej všetky spory,
ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené
pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde.

Uvedené skutočnosti sú zrejme z exekučného titulu a viedli súd k tomu, že preskúmal exekučný titul

berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či
rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer vprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(§53ods.lObčianskehozákonníka;
ďalej len OZ).

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ
má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo

poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez

návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný

na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví:
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní

nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú

podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje
právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je

súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Ustanovenie § 45 ZoR v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc
exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.

Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok
tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho
preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže tedaskúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. súčasnom § 57 Ex. por.), či sú tu
nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje

dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré
umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.

Toto preskúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok
nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto

samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či
v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť
obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o
plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej

podmienky Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ
fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy. Ak tomuto kritériu
zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech

spotrebiteľa je neprijateľná . Pokiaľ je však zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa teda slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý
svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm.

c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie

princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale
pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva
zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne
namieste.

Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu
nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu
zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim

spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky
v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul
v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným
súdom, ak dodávateľ už pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú

doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým
Všeobecným podmienkam (VPPÚ zmluvy o úvere), a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží
získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných

podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si
ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú
pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku
predvídateľnosti a dostupnosti (sídlo rozhodcu na druhom konci republiky, porovnaj rozsudok Océano
Grupo Editorial spojené prípady C - 240/98 až C - 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi
súdnym a rozhodcovským konaním niet ani zmienky. Doložka nebola „dojednaná“ tak, aby jej spotrebiteľ

porozumelabybolzjejobsahomajejvýznamomuzrozumený.Dojednaniespočívalovtom,žedodávateľ
dal spotrebiteľovi zmluvu a obchodné podmienky ktorých súčasťou je aj rozhodcovská doložka iba
podpísať.

Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich

dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka, § 3 O.s.p. a tiež smernica
93/13/EHS. Teda na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v
predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie viazaný a
táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 ods. 4 písm. r/ a nasl. Občianskeho zákonníka

ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s
podnetom súdneho exekútora „ Splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 3 Ex. por. “, nakoľko exekučné
konanie zastavil.

V čase rozhodovania o zastavení exekúcie súd nemal k dispozícii vyúčtovania trov exekúcie preto o
trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať cestou tunajšieho súdu na Krajský

súd v Prešove.