Rozsudok Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 12C/302/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815209294
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Kušnírová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7815209294.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobkyne: H. R., Y.. XX.

XX. XXXX, E. C. XXX, zast. JUDr. Ladislav Török, advokát so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, proti
žalovanému:N.R.,Y..XX.XX.XXXX,E.C.XXX,zast.JUDr.LadislavCsákó,advokátsosídlomRožňava,
Hviezdoslavova 4, v konaní o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť finančnú náhradu žalobkyni vo výške 4.160,00 eur, za odpredané,
pôvodne darované nehnuteľnosti žalovanému, a to za dom súp. č. XXX, stojaci na parcele registra "C"
č. XX, o výmere 100 m2 - zastavané plochy a nádvoria, pôvodne vedené na LV č. XXX, k. ú. C., v lehote
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %, ktorú bude povinná
zaplatiť žalobkyňa. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
rozhodnutím.

IV. Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v rozsahu 77 %,
na účet tunajšieho súdu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný je povinný nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v rozsahu 23 %, na
účet tunajšieho súdu, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému pôvodne vrátenia daru poskytnutého
na základe Darovacej zmluvy N: 261/2014 zo dňa 27.03.2014 (ďalej len „Zmluva“ v príslušnom
gramatickom tvare), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. C., vedené na V. Č.. XXX A. V. Č.. XXX.

Nehnuteľnosti darovala vnukovi - žalovanému, s podmienkou doživotného bezodplatného bývania a
užívanianehnuteľnosti.Tátopodmienkaneboladodržanápresprávaniesažalovaného,ktorý žalobkyňu
vyhadzuje z domu, zabraňuje jej v prístupe na dvor a do záhrady a neúctivo sa k nej správa. Získala
informáciu o tom, že žalovaný daroval predmetné nehnuteľnosti svojej matke, A. R. bez toho, aby
ju o tom upovedomil, čím stratila právo doživotného užívania nehnuteľnosti a v podstate sa stala
bezdomovkyňou, keďže nehnuteľnosť vlastnila cudzia osoba. Ďalej zistila, že darovanú nehnuteľnosť
chceli odpredať a ponuku na predaj uverejnili na internetovej stránke. Aj v súvislosti s tým, nátlak zo

strany žalovaného a jeho príbuzenstva sa zvyšoval, vyhrážali sa jej, hrozili jej vysťahovaním. Všetky
tieto skutočnosti jej spôsobovali ťažké psychické stavy a depresie, v dôsledku čoho musela navštíviť
psychiatrickú ambulanciu a začala užívať lieky.2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe, nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, jeho starej mamy. Uvedené informácie
považoval za nepravdivé, pretože žalobkyňa obýva dve izby patriace do jeho osobného vlastníctva a nie
je nijakým spôsobom obmedzená v bývaní. Práve naopak, žalobkyňa sa správa nevhodne, vyhadzuje

jeho družku z domu, zabraňuje im v prístupe na dvor a do záhrady a vyhráža sa im. Z toho dôvodu bola
niekoľkokrát privolaná miestna polícia. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa je psychicky chorá,
potrebuje liečbu a svojim správaním obmedzuje aj susedov v blízkom okolí. Uviedol tiež, že považuje
Zmluvu za neplatnú, pretože dar daroval svojej matke, A. R., E. C. Č.. XXX. Bezodplatné bývanie a
užívanie nehnuteľnosti bolo dohodnuté medzi žalobkyňou a žalovaným, nie však s jeho matkou.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi založenými v spise, so znaleckým posudkom a zistil nasledovný skutkový stav veci.

4. V priebehu konania navrhla žalobkyňa zmenu žaloby s poukazom na to, že v dôsledku ďalšieho
prevodu nehnuteľností na inú osobu, nie je možné domáhať sa vrátenia daru vo vzťahu k žalovanému.

Po preukázaní dôvodov pre vrátenie daru, sa mienila domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo
forme finančnej náhrady. Potvrdila, že dňa 27.03.2014 bola uzavretá Zmluva do notárskej zápisnice. K
okolnostiam uzavretia Zmluvy uviedla, že v čase pred uzavretím Zmluvy bola v nemocnici, prišiel pre
ňu vnuk s jeho matkou a zobrali ju k notárovi. Predtým sa rozprávali medzi sebou, že keď ju vnuk
doopatruje, že mu daruje dom, pretože jej dcéra v tom čase pracovala v B.. Pred notárom uviedla, že

chce doživotne a bezplatne bývať v dome, ktorý darovala žalovanému. Domnievala sa, že Zmluva
obsahovala pre ňu podstatné dojednania ohľadom doživotného bezodplatného bývania a užívania
nehnuteľní. To, že napokon išlo o nezáväzné dojednanie, bez účinkov voči prípadnému ďalšiemu
vlastníkovi, nevedela. Dojednanie nebolo zapísané ako vecné bremeno. Už po mesiaci od podpísania
Zmluvy, začali stresujúce situácie. Žalovaný so svojim otcom, tzn. so synom žalobkyne, ju začali vyháňať

z domu, vulgárne jej nadávali, zľakla sa a v taký čas odtiaľ utiekla. Dom bol užívaný takým spôsobom,
že žalobkyňa užívala dve izby, do ktorých pôvodne s manželom dali zaviesť plyn (radiátory -gamatky).
Situácia sa zmenila potom, čo sa syn s nevestou odsťahovali do bytovky a do domu sa prisťahoval vnuk.
Ten vyhodil pôvodné plynové kúrenie, zaviedol ústredné, ale nie v miestnostiach užívaných žalobkyňou.
Žalobkyni doniesla dcéra s manželom kachle na tuhé palivo. Konflikty sa stupňovali, opakovane boli

oznamované aj polícii. Zámerom žalovaného bolo získanie nehnuteľností , vyštvať žalobkyňu z domu
a dom predať. Tento zámer je zrejmý aj z toho, že bol uverejnený inzerát na stránke Bazoš, na predaj
uvedených nehnuteľností za cenu 26.000,00 eur. Z výňatku zo C. obecných novín, z decembra 2016
(IX./2016) bolo zistené, že žalovaný podal žiadosť na riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva o
vysťahovanie žalobkyne z domu. Žalobkyňa spočiatku pri konfliktnej situácii vždy utiekla do bydliska

dcéry, domov išla len prespať, avšak v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu, musela zostať bývať
natrvalo u dcéry. V jednom prípade utekala k susedom N.. Čo sa týka psychického ochorenia, uviedla,
že nebola osobou, ktorá by bola psychicky chorá, ale v dôsledku neustálych stresov mala zdravotné
problémy, aj psychické, často ju brala sanitka. Takéto výpady proti nej boli na týždennom poriadku.
Žalovaný využil každú príležitosť aj so svojim otcom, aby ju pourážali a vyháňali, a to napriek tomu, že

žalobkyňa si platila za užívanie priestoru, spláca doposiaľ aj úver, ktorý zobrali ešte s manželom na
rekonštrukciu strechy, mesačne vo výške 81,00 eur.

5. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou. Trval na tom, že žalobkyňa je psychicky chorá. Potvrdil, že
rodinný dom nadobudla pôvodne žalobkyňa so svojim manželom. Už v tom čase sa prejavovalo u nej

psychickéochorenie,chodilatýždennedonemocnice,čojejnepomáhalo,nie sanitkou,alevždyjuniekto
zobral, alebo išla autobusom. Jeho rodičia sa presťahovali pre správanie sa žalobkyne, ktorá vyvolávala
konflikty. Starý otec zomrel asi dva roky pred spísaním Zmluvy a vtedy navrhli starej mame - žalobkyni,
že sa o ňu budú starať a podľa názoru žalovaného, sa aj starali. Potvrdil, že skutočne po odsťahovaní sa
jeho rodičov, bolo odmontované plynové kúrenie v tej časti, ktoré užíval žalovaný. Nové ústredné kúrenie

dal spraviť na vlastné náklady, avšak len v tej časti, ktorú on užíval. Od obdobia, kedy začal žiť žalovaný
s družkou v tomto dome, ako aj s maloletou dcérou, boli stále nejaké problémy. Hádky vyvolávala stará
mama. Potvrdil, že dal ponuku na predaj nehnuteľností s tým, že mali v úmysle nehnuteľnosť predať a
rozdeliť si peniaze aj so žalobkyňou, aby bol pokoj. Žalobkyňa s tým nesúhlasila, z toho dôvodu previedol
nehnuteľnosti na svoju matku. Čo sa týka správania sa žalobkyne voči žalovanému, tiež ho obvinila, že

jej vykradol dom, bolo to vyšetrované kriminálkou z B., čo bolo nepríjemné. Doposiaľ šetrenie vo veci
nebolo ukončené. Ani tvrdenie žalobkyne, že bola obvinená žalovaným z krádeže fúrika, nebola pravda.
Bol zamestnancom úradu práce a keďže fúrik zmizol, musel ho zaplatiť. Trval na tom, že o žalobkyňu
sa starali, vozil ju k lekárovi, kupoval jej lieky, dávali jej tri eurá na raňajky, prípadne robili pre ňu nákupy.Potvrdil však, že za užívanie nehnuteľnosti si platila sama. V záujme zabezpečenia si iného pokojného
bývania, jeho rodičia zabezpečili prostriedky pôvodne na rekonštrukciu domu, neskôr na kúpu nového
bývania. Odsťahoval sa, aby mal pokoj.

6. Na pojednávaní dňa 04.10.2017 žalobkyňa navrhla pripustenie zmeny žalobného petitu tak, že
namiesto pôvodného petitu, ktorým sa žalobkyňa domáhala zrušenia/vrátenia daru týkajúceho sa
nehnuteľnosti - rodinného domu súp.č. XXX, na LV Č.. XXX v k.ú. C.W., stojaceho na parcele registra
„C“ Č.. XX - zastavanej plochy a nádvoria o výmere 100 m2, parcely č. XX o výmere 55 m2 a parcely č.

XXX - záhrady o výmere 603 m2, žiadala finančnú náhradu za dom, prevedený na matku žalovaného,
vo výške 20.000,00 eur.
7. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu Uznesením sp.zn. 12C/302/2015-136 zo dňa 30.11.2017, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 13.12.2017.

8.SvedokR.N.,susedstránsporu,potvrdil,ženiekedyvroku2016dobehlaknimžalobkyňaapovedala,

že ju napadli. Nejaké stopy útoku na nej nevidel, ale bola vystrašená. V čase keď prišla, vyrozumel z jej
reči, že k vnukovi prišla návšteva - svokrovci, a tí ju mali napadnúť. Pobudla u svedka asi hodinku, potom
odišla domov. Nemal informácie tom, že by k nim prišli policajti, ale z hľadiska posudzovania spolužitia
strán sporu, sa vyjadril v tom zmysle, že „majetky robia zlobu“. Uviedol, že nevie o tom nič, že by sa
v prípade žalobkyne jednalo o nejakú konfliktnú osobu, ich susedské vzťahy boli dobré. Nevedel ani o

spore žalobkyne a susedy E..

9. Zo svedeckej výpovede N. R. C.., otca žalovaného, vyplynulo, že má vedomosti o predmete sporu.
Uviedol, že rodičia, tzn. žalobkyňa a jej nebohý manžel previedli na svedka dom, súp. č. XXX. Neboli
žiadne problémy. Po smrti otca sa starali aj o žalobkyňu a tá sa rozhodla, že pokiaľ sa budú o ňu

starať, tak prevedie dom súp.č. XXX na vnuka , na syna svedka. V tom bolo zahrnuté aj doživotné právo
bývania. Uviedol, že matka svedka - žalobkyňa, má určité psychické problémy. Už ich spolubývanie bolo
problematické, hádky boli na dennom poriadku, mama sa snažila usmerňovať, čo kto môže užívať a
kto má na čo oprávnenie. Dôkazom narušených vzťahov boli aj výjazdy policajtov, minimálne dva až
trikrát, pričom sa nič nepreukázalo. V dôsledku týchto problémov si žalovaný zobral ďalší úver a kúpil

si byt v areáli závodu C.. Syn už nebýva asi pol roka v dome (pozn. sudcu, cca od januára 2017). Z
toho dôvodu ostali obe domy, súp. č. XXX A. XXX, prázdne. Žalobkyňa tam nebýva, hoci bývať by mohla
a mohla tam aj dožiť. Svedok uviedol, že v súčasnosti nemajú mienku predávať tieto nehnuteľnosti,
bolo to rozhodnutie, ktoré vzniklo v čase hádok a nervozity. Chceli dom predať a zabezpečiť žalobkyni
byt na lepšej úrovni, pretože dom, v ktorom bývala, je v katastrofálnom stave. Svedok k pomerom

rodiny uviedol, že bol jediným synom svojich rodičov, takže rodičia sa rozhodli, že dom darujú jemu,
pričom jednu sestru, A. Š., vyplatil sumou 20.000,- Sk, ešte počas bývalého režimu. Potvrdil, že na
rekonštrukcii strechy domu sa svedok, ani žalovaný, nepodieľali. V tom čase žili ešte obaja rodičia,
zobrali úver, ten sa spláca. K prevodu nehnuteľnosti na manželku svedka došlo z dôvodu, že syn už mal
dosť neustálych problémov a preto previedol dom na manželku, keďže oni mu poskytli sumu 15.000,00

eurnarekonštrukciuinéhobývania.Problémyzačalivčase,keďzistilisestrysvedka,žežalovanýdaroval
dom svojej matke, pretože jeho manželku nemala rodina rada.

10.SvedokN.Š.,zaťžalobkyne,uviedolkvzťahusvokry-žalobkyneajejvnuka,žeskôrakobolaZmluva
uzavretá, bol vzťah dobrý. Rodičia žalovaného sa starali o svokru, pretože v tom čase svedok pracoval

na W. a jeho manželka (dcéra žalobkyne) v B.. Mal informácie o tom, že Zmluva sa uzatvárala po
nejakej hospitalizácii žalobkyne. Išla s vnukom a jeho matkou k notárovi. Zmluvu len podpísala, ostatná
rodina sa týmto nezaoberala. Až po čase sa zistilo, že Zmluva neobsahovala žiadne bremeno vo forme
doživotného bývania. Po uzavretí Zmluvy sa ešte dva až štyri mesiace správali normálne, pretože vnuk
sa sťahoval z paneláku do domu a robil tam nejaké úpravy. Žalobkyňa v nejakej súvislosti potrebovala

doklad o vlastníctve a vtedy na katastri nehnuteľností zistila, že nemá nič, ani vlastníctvo, ani žiadne
bremeno s možnosťou užívania domu. Na základe toho začala manželka svedka zisťovať súvislosti.
Bolo to v období, kedy začali incidenty medzi vnukom a svokrou. Svokre sa zhoršil zdravotný stav,
nastúpili depresie, vysoký tlak. Konflikty sa zhoršovali a jej stav tiež. Stalo sa, že svedok volal políciu
a nie raz. Preto ho prekvapilo, že neboli takmer žiadne záznamy o výjazdoch polície, len 2 alebo 3,

pričom len sám svedok za obdobie niečo vyše roka zaznamenal minimálne 15 výjazdov. Bol sa osobne
informovať, ako je to možné, priamo na obvodnom oddelení, kde sa vyhovárali, že zrejme niečo bude
už v archíve. Potom sa dozvedel od inej osoby, že tak postupovali aj z toho dôvodu, že o žalobkyni sa
šírili reči, že je bláznivá, preto nerobili žiadne záznamy, alebo pokiaľ robili, tak ich nepredložili. Uviedol,že rodina žalovaného nemá najlepšiu povesť, nikto nechce s nimi prísť do konfliktu. Čo sa týka útokov,
bežne nadávali svokre veľmi vulgárne, do k...., do p..., a to aj za prítomnosti svedka a jeho rodiny. V
jednom prípade došlo ku konfliktu, kedy pricestovali rodičia družky z Č., na dvore boli 8 alebo 10 ľudia a

robili tam hurhaj. Žalobkyňa ich požiadala, či by nemohli byť trochu tichšie, lebo je chorá. Okamžite sa
na ňu oborili, vykrikovali na ňu, že je bláznivá, že jej tam nič nepatrí a musí odtiaľ vypadnúť. Nasledovalo
to, že svokra skolabovala. Ďalší incident sa vyskytol, keď mu manželka volala z B. do práce, aby išiel
domov, lebo matka je doma zamknutá a plače, že sa jej vyhráža vnuk. Keď svedok prišiel domov, svokra
plakala, bola zamknutá a povedala, že sa jej vyhrážal vnuk zabitím. Bolo to pre nejaký fúrik, ktorý

stratil. Nakoniec ho našiel, pretože ho niekomu požičal a zabudol na neho. Ďalší incident sa vyskytol,
keď svedok s rodinou neboli doma, syn bol v R. v škole, vtedy utekala svokra bosá k susedovi N.,
pretože sa jej opäť vyhrážali, zase skončila v nemocnici. Dcéry žalobkyne a jej rodina sa domnievajú,
že ide o cieľavedomé a pripravované konanie, s cieľom získať dom, čo sa prejavilo tým, že počas týchto
konfliktov a po prevode domu na matku vnuka, už bol podaný inzerát na predaj domu vo výške 26.000,00
eur. Takéto praktiky boli použité aj v rodine matky žalovaného, pretože ona to isté urobila so svojim

otcom, ale tam včas zasiahli súrodenci a urobili poriadok. Stav svokry je v súčasnosti problematický, bola
opakovane hospitalizovaná, býva v domácnosti svedka, nemôže byť sama. K jej stavu výrazne prispel
stres so spolužitia so žalovaným. Aj keď mala aj v minulosti zdravotné ťažkosti, nebola každú chvíľu
v nemocnici. Práve kvôli žalobkyni svedok musel zmeniť aj zamestnanie, pretože pracoval mimo obce,
prišiel pracovať do C., kde výrazne stratil aj na príjme. Nedalo sa nič robiť, pretože manželka pracuje

turnusovo v B. a o žalobkyňu sa musí niekto starať.

11. Z výpisu z LV č. XXXX k. ú. C. vyplynulo, že nehnuteľnosti, a to parcela registra „C“ č. XX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a rodinný dom súp.č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XX, sú vo
výlučnom vlastníctve A.R. R., B.. R., Y.. XX.XX.XXXX, na základe Darovacej zmluvy V: 1997/2015. Čo

sa týka právneho vzťahu k stavbe evidovanej na pozemku č. XX, tento je evidovaný na LV č. XXX.

12. Z pripojeného čiastočného LV č. XXX k. ú. C. vyplynulo, že žalobkyňa je vedená ako podielová
spoluvlastníčka parcely č. XX, na ktorej sa nachádza pivnica v podiele 6/8, na základe Kúpnej Zmluvy
RI 402/77 a Osvedčenia o dedičstve 4D 78/2013.

13. Z čiastočného výpisu z LV č. XX k.ú. C. bolo zistené, že žalovaný bol ku dňu 02.09.2016 vedený
ako výlučný vlastník rodinného domu súp. č. XXX, na parcele č. XX a tiež parcely registra „C“ č. XX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2, parcely č. XXX - záhrady o výmere 192 m2, na základe
Darovacej zmluvy V: 725/14, N: 237/14.

14. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. C. vyplynulo, že žalovaný je vedený k 01.12.2017 ako výlučný vlastník
parcely registra „C“ č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 55 m2 a parcely č. XXX - záhrady
o výmere 603 m3, na základe Darovacej zmluvy V: 762/14, N: 261/14. V ťarchách bola poznamenaná
zmluva o zriadení záložného práva v prospech C., a.s. na pozemok registra „C“ č. XXX - záhrada o

výmere 603 m2 a to pre úverovú zmluvu č. 5127459866 zo dňa 31.03.2017.

15. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. C. vyplynulo, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom v podiele 3,
nehnuteľnosti parcely registra „C“ č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 230 m2. Jedným z
titulov nadobudnutia bola Darovacia zmluva V: 762/14, N: 261/14.

16. Do Notárskej zápisnice sp.zn. N: 261/2014, NZ:11930/2014, zo dňa 27.03.2014 bola spísaná
Darovacia zmluva uzavretá medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalovaným ako obdarovaným.
Predmetom Zmluvy boli nehnuteľnosti v k. ú. C., vedené na LV č. XXX, parcela registra „C“ č. XX -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 55 m2, parcela č. XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

100 m2, parcela č. XXX - záhrada o výmere 603 m2, dom súp.č. XXX, nachádzajúci sa na parcele č.
XX, pod B1 v celosti. Predmetom darovania bola aj nehnuteľnosť na LV č. XXX, parcela registra „C“
č. XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 230 m2 v podiele 2/4. V bode 3 Zmluvy bolo uvedené,
že obdarovaný sa zaviazal poskytnúť darkyni bezodplatné doživotné bývanie a užívanie uvedených
nehnuteľností.

17. Súd na základe návrhu požiadal o správu Neštátnu psychiatrickú ambulanciu MUDr. K. R. G. B..
Zo správy vyplynulo, že žalobkyňa bola prvýkrát vyšetrená v ambulancii dňa 29.07.2009. Na základe
diagnostického vyšetrenia, bol jej stav uzavretý ako emulatórna bludová porucha a afektívna depresívnaporucha. Druhýkrát bola v ambulancii vyšetrená dňa 07.10.2016, kde uvádzala, že pred pol rokom
zobrala k sebe vnuka, prepísala na neho dom s tým, že sa bude o ňu starať, pričom vnuk sa o ňu
nestará, vyhadzuje ju z vlastného domu, vulgárne jej nadáva, a to je dôvod, prečo sa psychicky zle

cíti. Tretíkrát bola dňa 09.01.2017 opäť vyšetrená, pričom opäť udávala rovnaké dôvody v súvislosti s
vnukom. Z hľadiska jej psychického stavu, zo správy vyplynulo, že pri prvom vyšetrení bolo evidentné,
že sa jedná o duševnú poruchu, z čoho plynula neprimeraná žiarlivosť a poruchy správania voči jej
manželovi. Vzhľadom na súčasný stav žalobkyne, nebolo možné posúdiť, či jej sťažnosti na vnuka sú
opodstatnené, pretože nikto z príbuzných s ňou neprišiel a nepodal objektívne informácie.

18. Zo správy Obecného úradu C. zo dňa 30.01.2017 vyplynulo, že obecný úrad zaznamenal
žiadosť o pomoc pri riešení situácie na podnet N. R.. Žiadosť bola prejednaná dňa 22.09.2016 na
zasadnutí obecného zastupiteľstva. Žiadosť žalovaného aj stanovisko obce tvorilo prílohu správy. Zo
žiadosti vyplynulo, že žalovaný žiadal o pomoc pri vysťahovaní žalobkyne z dvoch izieb, ktoré obýva
neoprávnene. Na výzvu o vysťahovanie nereagovala a bola agresívna, obmedzuje žalovaného vo

voľnom pohybe na jeho pozemku. Zo stanoviska obce vyplynulo, že odporučili žalovaného na vyriešenie
situácie prostredníctvom súdu.

19. Pre účely dokazovania bol doručený Záznam o podaní oznámenia podľa ust. § 59 ods. 3 Zákona
o priestupkoch, vyhotovený Okresným riaditeľskom PZ v B., odborom poriadkovej polície, Obvodné

odd. PZ Š., dňa 24.07.2016, pod Č.j.: ORPZ-RV-OPP4-137/2016-P. Zo Záznamu bolo zistené, že dňa
24.07.2016 o 13.50 hod., podala oznámenie v obci C. žalobkyňa. Uviedla, že býva v C. č. XXX, na
spoločnomdvorebývaajjejvnukauždlhšíčasmajúsporyomajetok. Zozáznamuvyplynulo,ženadané
miesto sa dostavil syn žalovanej - oznamovateľky, N. R. C.., ktorý spoločne s vnukom oznamovateľky
žiadali, aby z domu odišla, že to nie je jej dom a nemá nárok tam bývať. Žalobkyňa uviedla, že vo veci

sa vedie súdny spor od novembra 2015. Oznamovateľka tiež uviedla, že v dome býva celý život a po
smrti manžela, jej robí vnuk so synom naschvál, aby ju vyštvali z domu. Na základe správy o objasnení,
bola predložená správa o výsledku v tom zmysle, že bol podaný podnet na začatie konania o priestupku.

20. Na požiadanie súdu, Okresné riaditeľstvo PZ v B., Odbor poriadkovej polície, predložilo súdu

fotokópiu priestupkového spisu aj so správou, z ktorej vyplynulo, že v období od 27.03.2014 až do
doby podania správy, do 15.03.2017, neboli zaznamenané na obvodnom oddelení oznámenia zo
strany žalobkyne, ani zo strany ďalších členov rodiny žalovaného. Napriek tomu súd z pripojeného
priestupkového spisu zistil, že oznámenie dávala žalobkyňa dňa 24.07.2016, to znamená v období, za
ktoré sa podávala správa. Podľa pripojeného Záznamu o podaní vysvetlenia žalovaným, N. R. N.. a jeho

otcom N.W. R. C.., boli účastníci predmetného konania poučení o tom, že sa jedná o občiansko-právny
spor a keďže nedošlo ku škode na majetku, ani na zdraví, je vec možné riešiť súdom. Oznámením
o vybavení veci zo dňa 09.08.2016 bolo žalobkyni oznámené, že vec - priestupok bol predložený na
Okresný úrad v B. na ďalšie prejednanie.
21. K priestupkovému spisu bol doručený aj Záznam o výkone služby, kde bolo zistené, že hliadková

služba v rámci výkonu štátnej služby, dňa 24.08.2015 o 18.43 hod. zaznamenala telefonické oznámenie
N. R., C. XXX, že sa na dvore C. XXX bijú. Po príchode hliadky bolo zistené, že sa nejedná ani o trestný
čin ani o priestupok.
22. Zo Záznamu zo dňa 28.08.2015 bolo zistené, že v čase o 19.03 hod. na linku 158 volala H. R., C.
XXX, že jej syn jej nadáva a vyháňa ju z domu. Zrejme po príchode hliadky sa syn doma nenachádzal

a oznamovateľka nechcela po poučení podať oznámenie.
23. Z Výpisu zoznamu poškodených zo dňa 27.07.2017 bolo zistené, že v tomto výpise bola vedená
žalobkyňa pod sp.zn. ORP-347/1-VYS-RV-2017, kde bolo začaté trestné stíhanie dňa 26.07.2017 - §
199/1 a pod sp.zn. ORP-392/1-VYS-RV-2016, kde bol záznam, že bolo ukončené trestné stíhanie po
začatí - § 228/1.

24. Žalovaný nesúhlasil so žalobou ani po zmene žalobného petitu, nesúhlasil vôbec so zaplatením
finančnej náhrady vo výške 20.000,00 eur.

25. Žalobkyňa písomným podaním zo dňa 22.03.2018 navrhla, aby bola hodnota predmetných

nehnuteľností stanovená odborným posúdením, skôr ako bude vypracovaný znalecký posudok, keďže
nie je možné dospieť k dohode o výške finančnej náhrady za dom. Následne však už navrhla nariadenie
znaleckého dokazovania.26. Žalovaný nesúhlasil so znaleckým dokazovaním, pretože podľa jeho názoru neboli splnené
podmienky na pripustenie zmeny žaloby, vzhľadom na pôvodný predmet konania (zrušenie Zmluvy).
Žalobkyňa nekonkretizovala, kedy sa mal žalovaný voči nej správať spôsobom predpokladaným

podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka, tzn. spôsobom, ktorým by hrubo porušoval dobré mravy.
Žalobkyňa podala žalobu dňa 26.08.2015 a všetky žalobkyňou uvedené konania sú po tomto dátume.
Aj psychiatrické vyšetrenia sú datované až od roku 2016. Považoval tvrdenia a konanie žalobkyne za
účelové. Žalobkyňa sa nevyjadruje pravdivo ani k okolnostiam uzavretia Zmluvy, keď tvrdila, že rovno
z nemocnice ju zobrali k notárovi za účelom podpísania Zmluvy. Žalovaný navrhol, aby si súd vyžiadal

správu z NsP B., kedy bola hospitalizovaná, kedy prepustená, akú mala diagnózu. Rovnako navrhol
vypočuť aj starých rodičov jeho družky, V. A. G. R., ktorí žijú v Č. B., a to na okolnosť, kedy ich žalobkyňa
napadla. Navrhol vypočuť aj svoju družku, V. R., na správanie sa žalobkyne, ako aj jeho matku, A.R.
R., ktorá je súčasnou vlastníčkou nehnuteľností a rovnako aj susedku H. E., na správanie sa žalobkyne,
ktorú tiež žalobkyňa napádala. Zdôraznil, že žalobkyňa má možnosť reálne užívať predmet daru, nikto
jej v tom nebráni, ale prestala tam bývať. Podľa názoru žalovaného preto, že odtiaľ odišiel a nemá koho

podpichovať. Naviac žalovaný na pojednávaní dňa 19.06.2017 sám potvrdil, že výjazdy policajtov zo Š.
boli časté, ale mali toho už dosť, pretože ich volala stále stará mama a vždy to bolo to isté. Konštatovali,
že sú to rodinné problémy a nech to vyrieši súd. Preto zrejme nerobili už ani záznamy.

27. Žalobkyňa namietanú neodôvodnenosť zmeny petitu žaloby považovala za neprípustnú, nakoľko

zákon voči uzneseniu o zmene nepripúšťa podanie o opravnom prostriedku. Rovnako sa nestotožnila
s tvrdením žalobcu, že nepreukázala hrubé porušenie dobrých mravov vo vzťahu k nej. V tomto
prípade žalobkyňa poukázala na výklad dobrých mravom, s odkazom na ust. § 3 a ust. § 39
Občianskeho zákonníka, konkrétne na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/103/2012 zo
dňa 13.02.2013. Pod hrubým porušením dobrých mravov možno považovať aj také správanie, ktoré

nenesie v sebe skutkovú podstatu trestného činu či priestupku, ale ide o sústavné porušovanie, napr.
vo forme fyzického napádania, urážok, či neposkytnutia pomoci. Tvrdenie, že k takému porušovaniu
došlo, môže žalobkyňa potvrdiť policajnými zásahmi v jej mieste bydliska, správami o prejednaní
priestupku, čo v danom prípade bolo dané. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 19.06.2017 a vyjadrenia
svedkov vyplýva, že žalobkyňa trpí psychickými poruchami, čo uviedol aj žalovaný. Táto porucha mala

progredovať a vyvrcholiť v častých konfliktoch. Zo správy lekára bolo zrejmé, že bola vyšetrená po
uzatvorení Zmluvy niekoľkokrát, čo možno spojiť so zhoršením psychického stavu žalobkyne. Pokiaľ
však trpela závažnými problémami pred uzavretím Zmluvy, je otázne, do akej miery pochopila aj úkon
darovania. Tvrdenie žalovaného o prepise nehnuteľností na matku žalovaného, je tiež zavádzajúce
a účelové, pretože lustráciou v katastri nehnuteľností bolo zistené, že napr. k prevodu majetku,

evidovaného na LV č. XXX a LV č. XXX, vôbec nedošlo. Tento postup mal zrejme len spôsobiť
insolventnosť žalovaného a v prípade nároku žalobkyne na vrátenie daru, znemožniť finančnú náhradu,
ktorá by vznikla v prípade zrušenia/vrátenia daru. Žalobkyňa nesúhlasila s výsluchom navrhovaných
svedkov. Trvala na podanej žalobe, pretože v dôsledku prevodu vlastníckeho práva, vznikla žalobkyni
ujma. Nie je možné domôcť sa spätného vrátenia nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi. Požadovala

náhradu škody vo výške 20.000,00 eur. K výške náhrady škody pripočítala aj neočakávané náklady
spojené s ohodnotením predmetných nehnuteľností. Vyjadrením zo dňa 12.03.2018 žalobkyňa uviedla,
že je ochotná znášať ohodnotenie nehnuteľností.

28. Súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvia pozemné

stavby a odhad hodnoty nehnuteľností, uznesením sp.zn. 12C/302/2015 - 187 zo dňa 28.09.2018,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 17.10.2018. Zo záverov Znaleckého posudku č. 74/2018,
vypracovaného znalcom Q.. N. S. L. vyplynulo, že predmetnom ohodnotenia bol rodinný dom súp.č.
XXX v k. ú. C., na pozemku parcely reg.“C“ č. XX, vrátane spevnených plôch a vonkajších schodov.
Všeobecná hodnota rodinného domu bola určená v sume 4.160,00 eur. Pre stanovenie všeobecnej

hodnoty bola stanovená metóda polohovej diferenciácie. V prípade rodinného domu sa jednalo o rodinný
dom, v súčasnej dobe nevyužívaný, na ktorom sa prejavujú dôsledky poškodenia strešnej krytiny v
obývacej izbe (zatekanie stropu). Na rodinnom dome je potrebná rozsiahla oprava, pretože ak by sa
neriešili závady, mali by devastačné následky. Rodinný dom bol postavený v roku 1925, je bez pripojenia
na obecný rozvod vody, na kanalizačnú a plynovú prípojku a prípojku na rozvody NN.

29. Žalobkyňa sa vyjadrila k znaleckému posudku, spočiatku žiadala o doplnenie posudku aj o
ohodnotenie nehnuteľností, nachádzajúcich sa na LV č. XXX A. XXX, následne však upustila oduvedeného doplnenia s tým, že súhlasila so zistenou hodnotou rodinného domu stanovenou znaleckým
posudkom.

30. Žalovaný uviedol, že doteraz vykonaného dokazovanie považuje za postačujúce, ponechal však na
úvahu súdu, či súd zrealizuje navrhované výsluchy svedkov.

31. Sudkyňa skonštatovala, že navrhované výsluchy svedkov súd nepovažuje v konaní za účelné, s
poukazom na to, že osoby svedkov, sú osoby spríbuznené so žalovaným. Matka žalovaného nadobudla

darom od žalovaného predmetný rodinný dom. Výpoveď svedkov by bola motivovaná dosiahnutím
sledovaného cieľa žalovaným. V záujme toho by nepochybne podporovali tvrdenia žalovaného. Ich
výpovede by sa javili ako nedôveryhodné. Výsluch susedy E., súd rovnako považuje za neúčelný,
pretože pokiaľ by bolo pravdou, že vzťahy medzi ňou a žalobkyňou sú konfliktné, išlo by o negatívny
postoj svedkyne voči žalobkyni, čo vylučuje objektívnosť a dôveryhodnosť takej výpovede.

32. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa darovala vyššie označené nehnuteľnosti
svojmuvnukovi-žalovanému, DarovacouzmluvouuzavretoudoNotárskejzápisnicesp.zn.N:261/2014,
NZ:11930/2014, dňa 27.03.2014, po predchádzajúcom ubezpečení, že bude môcť dom bezodplatne
a doživotne užívať a že sa vnuk o ňu postará. Dojednanie však nebolo zriadené vo forme vecného
bremena.Vdôsledkutohtopostupuneboloužzabezpečené doživotnébývaniea užívanienehnuteľností

žalobkyňou, za predpokladu, že by došlo k scudzeniu nehnuteľnosti na tretiu osobu. V danom prípade
aj došlo k prevodu vlastníctva k rodinnému domu a parcely č. XX, na ktorej stál dom, a to darovaním na
matku žalovaného, o čom svedčí LV č.XXXX, k.ú. C.. Napriek tvrdeniu žalovaného, že osoba žalobkyne
bola vnímaná ako konfliktná osoba a psychicky chorá, neboli do uzavretia Zmluvy zaznamenané
konflikty, práve naopak, vzťahy boli dobré, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj žalovaný a svedok N. Š..

To bol nepochybne aj dôvod uzavretia Zmluvy. Konflikty nastali až po krátkej dobe po uzavretí Zmluvy.
O tom, že konflikty boli prítomné, svedčia aj záznamy polície. Ich počet nezodpovedal tvrdeniu svedka
N. Š., ale ani tvrdeniu žalovaného, ktorý sám uviedol, že stará mama stále volala políciu a vždy to
bolo to isté, zrejme z toho dôvodu konštatovali členovia výjazdovej hliadky, že sú to rodinné problémy
a nech to vyrieši súd. Preto nerobili už ani záznamy. Napokon je potrebné uviesť, že ani podaná

správa Okresným riaditeľstvom PZ B., Obvodné oddelenie Š., ohľadne počtu prípadných zásahov
po uzavretí Zmluvy, nezodpovedala preukázanému stavu. Za týchto okolností súd nepovažoval za
rozhodujúce preukazovanie počtu zásahov polície, pretože samotná skutočnosť potreby zasahovania
polície svedčí o vážnom narušení vzťahov medzi stranami sporu. To, že žalobkyňa bola atakovaná
žalovaným, aj jeho otcom, je zrejmé aj z vykonaného dokazovania, a to z výsluchu svedkov N. Š.

a v jednom prípade aj R. N.. Tvrdenie o konfliktnom správaní sa žalobkyne ako psychicky chorej
osoby, nebolo preukázané, bolo to len tvrdenie žalovaného a jeho otca. Ani v súvislosti s podanou
správouNeštátnejpsychiatrickejambulancie,nebolomožnévyvodiťúčelovosťkonaniažalobkyne,práve
naopak, bolo možné z toho vyvodiť, že psychický stav žalobkyne sa zhoršil, pretože od roku 2009
sa nepodrobovala žiadnemu vyšetreniu, stalo sa tak až od roku 2016. Sústavné zlé správanie voči

žalobkyni vo forme jej vyhadzovania z domu a vulgárnych nadávok zo strany nielen žalovaného, ale
aj jeho otca a dokonca aj príbuzných žalovaného, súd považuje za preukázané a rovnako aj zámer
žalovaného zbaviť žalobkyňu možnosti užívania domu po uzavretí Zmluvy. Žalovaný sa pokúsil o
vypratanie žalobkyne z domu aj prostredníctvom žiadosti adresovanej Obecnému zastupiteľstvu v C.
v čase, keď už dom daroval svojej matke. Aj konkrétny zámer predať dom prostredníctvom inzertnej

kancelárie, svedčil o jednoznačnom zámere zbaviť žalobkyňu možnosti bývania. Tvrdenie žalovaného,
že mienil zabezpečiť žalobkyni iné vhodné bývanie, ostalo len v rovine jeho tvrdení, pretože nebolo
preukázané, že by podnikal konkrétne kroky na zabezpečenie iného bývania, a to v čase, kedy už
inzeroval predaj domu. To, že žalovaný nepreviedol na svoju matku aj ostatné nehnuteľnosti, nie je
už podstatné, pretože žalobkyňa nemohla ostať bývať na pozemku. Žalobkyňa opustila dom nie z

vlastnej vôle, ale pod ťarchou konania žalovaného. Jej stav si už vyžadoval starostlivosť rodiny, ktorú
ale neposkytoval žalovaný, ale rodina dcéry žalobkyne. Naviac žalovaný všemožne sťažoval bývanie
žalobkyne, napríklad aj tým, že odmontoval kúrenie z tej časti domu, ktorú užívala žalobkyňa. Iný spôsob
vykurovania nezabezpečil. Konfliktné správanie žalobkyne nebolo preukázané.

33. Žalobkyňa sa už nedomáhala vrátenia daru k ostatným nehnuteľnostia, ktoré neboli darované matke
žalovaného, pretože záujmom žalobkyne bolo doživotné bývanie a užívanie rodinného domu, ktorý
nadobudla spolu so svojím manželom. Keďže žalobkyňa zmenila petit žaloby, súd je týmto petitomviazaný. Z toho dôvodu súd riešil splnenie zákonných podmienok na vrátenie daru, už len ako predbežnú
otázku vo vzťahu k novému žalobnému petitu.

34. Podľa ust. § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“ v príslušnom gramatickom tvare ), darca
sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým
hrubo porušuje dobré mravy.
35. Právny vzťah darovania zaniká na základe dvoch právnych skutočností, a to kvalifikovaného
porušenia dobrých mravov voči darcovi a členom jeho rodiny a jednostranného prejavu vôle darcu voči

obdarovanému, ktorým sa darca domáha vrátenia daru. Domáhanie sa vrátenia daru je jednostranným
právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby obdarovaný vrátil dar. Z výzvy na vrátenie daru
však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu, aby obdarovaný vec vrátil. Ak sa vrátenie daru
týka nehnuteľnosti, musí byť tento úkon urobený písomne. Za výzvu možno teda považovať aj podanie
žaloby o vrátenie daru. V takom prípade nastávajú právne účinky právneho úkonu na vrátenie daru od
okamihu, kedy bola žaloba doručená obdarovanému.

36. Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči nemu tak, že hrubým
spôsobom porušuje dobré mravy. Pod hrubým porušením dobrých mravov má zákon na mysli porušenie
dobrých mravov značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie. Judikatúra ustálila, že predpokladom
úspešného uplatnenia práva darcu, nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu
alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho

prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Predpokladom aplikácie tohto
ustanovenia je teda také kvalifikované porušenie morálnych pravidiel, ktoré možno hodnotiť podľa
objektívnych kritérií, nielen podľa subjektívneho názoru darcu.
37.Podľaust.§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými

mravmi.

38. K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje iba také konanie obdarovaného
voči darcovi, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho
kolízii s dobrými mravmi. Úvahy o aplikovateľnosti ustanovenia § 630 OZ sa odvíjajú vždy od posúdenia všetkých okolností prípadu
individuálne. Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri obyčajnej nevďačnosti obdarovaného
voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným. Kvalifikované správanie
sa obdarovaného je podmienkou vrátenia daru, ak nastalo po uzavretí darovacej zmluvy. Ak však
obdarovaný darovanú vec prevedie pred doručením výzvy na vrátenie daru, nemožno účinnosť tohto

prevodu z hľadiska oprávnenia obdarovaného spochybňovať, pretože v čase prevodu mu patrilo
vlastnícke právo a tým aj právo s vecou nakladať. Obdarovaný tak z dôvodov, ktoré neodporujú zákonu,
nemôže splniť svoju povinnosť fyzicky odovzdať darcovi predmet daru a túto povinnosť nemá ani
nový vlastník veci. To však nemení nič na tom, že ak boli splnené podmienky podľa ust. § 630 OZ,
vznikla žalovanému povinnosť dar vrátiť a ak to nie je možné, poskytnúť finančnú náhradu, z titulu

vydania bezdôvodného obohatenia. Právo darcu na vrátenie daru založené zákonom totiž nemožno
urobiť závislým od toho, ako obdarovaný naloží s predmetom daru, nemožno ho vylúčiť len preto, že
obdarovanýuždarovanúvecnemávdržbe.Obdarovanýtotižzískalbezplatneurčitúmajetkovúhodnotu.
Uplatnenie uvedeného výkladu je nevyhnutné, aby v praxi nebolo možné pripustiť, že obdarovaný sa v
prípade, že dar scudzí, môže správať k darcovi hrubo odporujúcim dobrým mravom, bez toho, aby mu

hrozilo, že v dôsledku toho bude povinný dar vrátiť.

39. Podľa ust. § 451 ods, 1 OZ , kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
40. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

41. Podľa ust. § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

42. V danom prípade bolo preukázané hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného voči
žalobkyni a tým aj splnenie zákonných podmienok podľa ust. § 630 OZ. Keďže nie je v súčasnosti
v možnostiach žalovaného vrátiť dar, rodinný dom, je jeho povinnosťou poskytnúť finančnú náhraduspočívajúcu v hodnote nehnuteľnosti. K dohode o hodnote nedošlo, preto bolo nariadené pre účely
rozhodovania o hodnote nehnuteľností znalecké dokazovanie. Súd priznal finančnú náhradu žalobkyni
vo výške určenej znaleckým posudkom č. 74/2018, vypracovaným znalcom Q.. N. S. L., vo výške

4.160,00 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia,
ktoré získal darovaním nehnuteľnosti. V tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len
čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna strana nemá na
náhradu trov právo. Žalobkyňa mala v konaní len čiastočný úspech vo vzťahu k uplatňovanej finančnej
náhrade a k náhrade priznanej súdom, v rozsahu 23 % a žalovaný v rozsahu 77 %. Konečný úspech
v konaní mal žalovaný v rozsahu 54 % (77-23), z toho dôvodu súd priznal nárok na náhradu trov
konania žalovanému. Pri rozhodovaní o miere úspechu súd zobral do úvahy skutočnosť, že žalobkyňa

si pred zmenou žalobného petitu mohla dôslednejšie zistiť hodnotu domu, ktorý bol preukázateľne
vo veľmi zlom stave a v lokalite, kde nie je možné očakávať priaznivejšie hodnotenie rodinného domu
postavenéhov roku1925,bez zriadenýchvodovodnýchakanalizačnýchprípojok. Ovýškenáhradytrov
rozhodne súd, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

44. Podľa ust. § 259 CSP, ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

45. V tomto prípade vystupuje ako iná osoba - štát, ktorý účelne vynaložil náklady spojené s konaním,
hradené preddavkovo z finančných prostriedkov štátu. Znalecké dokazovanie bolo nariadené v záujme

oboch strán sporu, pretože iným spôsobom, vzhľadom na postoj strán sporu, nebolo možné objektívne
zistiť hodnotu nehnuteľnosti, za ktorú mal žalovaný poskytnúť finančnú náhradu. Súd rozhodol o
náhrade týchto nákladov podľa pomeru neúspechu strán sporu v konaní. Žalobkyňa bola neúspešná v
rozsahu 77 % a žalovaný v rozsahu 23 %. V tomto rozsahu súd uložil povinnosť stranám sporu nahradiť
trovy štátu.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. §§ 355 a 356 CSP.
Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).