Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/153/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420200843
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4420200843.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: P. V., nar.
XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, t. č. V., V. XX, proti žalovanému: AGROVAŽAN s. r. o., Štúrovo, Športová
29, IČO: 31 424 384, zastúpený JUDr. Milanom Pejhovským, bytom Bratislava, Jakubovo námestie 9, o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaniach žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 23. októbra 2020 č. k. 13C/12/2020-83 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odvolanie žalovaného o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
úz. B., zapísané Okresným úradom Nové Zámky, Správa katastra na LV č. XXX ako parcela č. 21/3,
parc. č. 21/17 a parc. č. 738/21 zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 129, § 130,
§ 134 Občianskeho zákonníka, ako aj zisteným skutkovým stavom.

1.1. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol
vydržaním, keďže ich užíva od roku 2006, kedy ich spoločnosť AGROVAŽAN, s. r. o., ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom, kúpila. Už vtedy na nich stála stavba so súp. č. XXX, ktorú vlastní od roku
1992. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi F. X. a M. O. ako predávajúcimi a žalovaným ako kupujúcim
zo dňa 13. 02. 2006 súd zistil, že žalovaný odkúpil nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu,
pričom za neho kúpnu zmluvu podpísal žalobca ako jeho konateľ. Žalobca vo vyjadrení pred súdom 10.

06. 2020 uviedol, že po kúpe v roku 2006 pozemky užíval ako majiteľ žalovaného, pričom keď zmluvu
za spoločnosť AGROVAŽAN podpisoval, vedel, že ich kupuje v prospech spoločnosti, a nie pre seba.
Nevie, prečo to napísal na spoločnosť, a nie na seba, asi z neznalosti.

1.2. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že žalobca v čase, kedy spoločnosť
AGROVAŽAN, s. r. o., Štúrovo, ktorej bol jediným konateľom, kúpnou zmluvou nadobudol vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam a zmluvu za spoločnosť AGOVAŽAN, s. r. o. podpisoval. Žalobca vedel, že

nehnuteľnosti kupuje v prospech spoločnosti, a nie v prospech seba, čo samé aj pred súdom uviedol.
Je irelevantné, aké pohnútky ho k tomu viedli, nepochybné totiž je, že žalobca nemohol mať nikdy
ani len subjektívny pocit o tom, že by predmetné nehnuteľnosti vlastnil ako fyzická osoba. Žalobcovi
nesvedčí žiaden nadobúdací titul, neexistuje právny dôvod, a to ani domnelý, k tomu, aby mohol byťso zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu nejaký právny titul svedčí. Subjektívny pocit
držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie. V danom prípade nemožno hovoriť o
dobromyseľnosti žalobcu v tom, že mu vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú užíva, patrí, pretože od

samotnej kúpy predmetných nehnuteľností si musel byť vedomý, ako to sám pred súdom uviedol, že
nehnuteľnosti, ktoré užíva žalovaný, žalovanému aj patria. Z uvedených dôvodov, aj vzhľadom na výklad
ustanovení o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním (bod 10. až 13.rozsudku) nemohlo dôjsť k
naplneniu podmienok vydržania, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.3. V danej veci potom uznávací prejav žalovaného, ktorý nie je podložený splnením podmienok
vydržania vlastníctva zo strany žalobcu, je zjavným zneužitím práva a je v rozpore s článkom 5 CSP
a ako takému súd nemôže poskytnúť ochranu. Pokiaľ ide o povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom z
uznania,považujesúdzapotrebnéuviesť,žepodľajehonázoru,spôsob,ktorýzvolilžalobcavspolupráci
so zástupcom žalovaného (udelením plnej moci v mene spoločnosti, ktorej jediným spoločníkom a
konateľom je sám žalobca, a následné uznanie nároku v jej mene) ako postupovať v tomto konaní

nemožno, pretože to prináša zneužitie práva.

1.4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP, keď dôvody hodné osobitného zreteľa vzhliadol
na strane žalovaného, ktorému by nárok na náhradu trov konania svedčil v tom, že jednak jediným
spoločníkom žalovaného a jediným konateľom je žalobca (ktorý vystupuje na oboch stranách sporu a

zároveň zavinil tento spor a inicioval, čím spôsobil sám, že žalovanému nejaké trovy konania vôbec
vznikli), ale zo strany žalovaného pri jeho uznávacom prejave ide o zjavné zneužitie práva a z týchto
dôvodov mu náhradu trov konania priznať nemožno.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho

zmeny a rozhodnutia vo veci rozsudkom pre uznanie. Namietal, že súd prvej inštancie sa rozhodol
sporovým stranám oznámiť svoj „predbežný názor“, hoci v zápisnici zo dňa 30. 09. 2020 o tom
nie je zmienka, avšak existuje záznam z pojednávania. Takýto časový sled považuje za nelogický,
vážny, majúci aspekt „šokujúceho rozhodnutia“. Poukazoval na poučovaciu povinnosť súdu, ktorá mala
smerovať k tomu, aby účastník konania svoju povinnosť tvrdenia a k nemu sa viažuce dôkazné bremeno

uniesol tak, aby vedel - mohol rozumieť, predpokladať ako súd rozhodne, a to ešte skôr, ako bude
vyhlásené rozhodnutie vo veci samej. Poukázal v tejto súvislosti na princíp koncentrácie konania a
na judikát NS SR 5Cdo/2009 (?) z 09. 06. 2010. V otázke právneho posúdenia sa javí rozhodujúcim
aspektom zamedzenie prekvapivých rozhodnutí. Aj v zmysle uznesenia NS SR sp. zn. 7Cdo 42/2010
stál Občiansky súdny poriadok na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné je také

rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Zákon ustanovuje,
že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci bez toho, aby im bolo
umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich
preukázanie dôkazy.

2.1. To všetko súd nemusí a nemá urobiť, ak žalovaný vydá vyhlásenie o uznaní žalovaného nároku
(uznesenie NS SR 3Cdo 437/2013 zo dňa 19. 11. 2015). Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 30.
09. 2020 urobil jemu ako žalobcovi (údajne dvojjedinej podobe občan/žalobca a vlastníka žalovanej
obchodnej spoločnosti) s poukazom na článok 5 CSP a normy Občianskeho zákonníka výčitku, že koná
nemravne a že zneužíva svoje práva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo

992/1999 z 28. 06. 2000, v zmysle ktorého za zneužitie výkonu práva možno považovať také konanie,
ktorého cieľom nie je dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore
s ustálenými dobrými mravmi vedenými priamym úmyslom spôsobiť inému účastníkovi ujmu.

2.2. Ďalej poukázal na nález ÚS ČR II. ÚS 519/2008 z 25. 09. 2008, ale aj nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS

1737/2008 zo 17. 02. 2010, v zmysle ktorého, ak výkon práva jedného subjektu bol len prostriedkom
umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, pričom dosiahnutie pravého zmyslu a účelu
sledovaného právnou normou by pre konajúci subjekt zostalo vedľajšie a z jeho hľadiska by bolo bez
významu, išlo by síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak šlo by o výraz
zneužitie tohto subjektívneho práva na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými

mravmi.3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním i žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a rozhodnutia vo veci rozsudkom pre uznanie. Písomný obsah odvolania žalovaného je
totožný s odvolaním podaným žalobcom.

4. Súd prvej inštancie doručil vzájomne podané odvolania stranám sporu a k odvolaniu žalobcu sa
písomne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20. 11. 2020, v ktorom oznámil, že odvolanie žalobcu
vyjadruje pravdu a právna kvalifikácia záležitostí je korektná, rozsudok súdu prvej inštancie sa jasne
prieči tejto vôli, ktorú žalovaný vyjadril uznaním žalovaného nároku.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané včas
a oprávnenou stranou sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 385 ods. 1
CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie žalovaného bolo potrebné
podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

6. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v
kat. úz. B., ktoré sú zapísané OÚ Nové Zámky, Správa katastra na LV č. XXX ako parc. č. 21/3, parc.

č. 21/17 a parc. č. 738/21. Žalobca tvrdil, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol
vydržaním, keď ich užíval od roku 2006 a kedy ich spoločnosť AGROVAŽAN, s. r. o., ktorej je jediným
spoločníkom a konateľom, kúpila a už vtedy na nich stála stavba so súp. č. XXX, ktorú vlastní od roku
1992. Žalovaný, spoločnosť AGROVAŽAN, s. r. o., nadobudla predmetné nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 13. 02. 2006 od predávajúcich F. X. a M. O., pričom za žalovaného

zmluvu podpisoval žalobca ako konateľ spoločnosti. Žalobca na pojednávaní pred súdom prvej inštancie
dňa 10. 06. 2020 uviedol, že keď zmluvu za spoločnosť AGROVAŽAN, s. r. o. podpisoval, vedel, že
pozemky kupuje v prospech žalovaného, a nie pre seba.

6.1. Prehlásením zo dňa 15. 04. 2020, doručeným súdu prvej inštancie dňa 20. 04. 2020, žalovaný uznal

nárok uplatnený podanou žalobou, uznával vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
žalobcu, pričom žalobca, ktorý je konateľ žalovaného, robí uznanie v mene obchodnej spoločnosti
AGROVAŽAN, s. r. o. a navrhol, aby súd rozhodol v danej veci rozsudkom pre uznanie.

7. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podanú žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že u

žalobcu nemohlo dôjsť k naplneniu podmienok vydržania, pretože mu nesvedčí žiaden nadobúdací titul,
neexistuje právny dôvod, a to ani domnelý k tomu, aby žalobca bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný,žemuvlastníckeprávoknehnuteľnostiampatrí.Pokiaľideouznávacíprejavžalovaného,
tento vyhodnotil tak, že nie je podložený splnením podmienok vydržania vlastníctva zo strany žalobcu,
je zjavným zneužitím práva a v rozpore s článkom 5 CSP, preto mu súd nemôže poskytnúť ochranu.

8. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8.1. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. Súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, správne posúdil otázku vydržania,

jeho základné predpoklady a vyvodil aj správny právny záver, že žalobca nesplnil zákonné predpoklady
vydržania, s ktorým záverom sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

10. Podľa § 134 odsek 1, 2 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má v nepretržitej dobe v držbe po dobu 3 rokov a ide o nehnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak

ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických
osôb (§ 125 OZ).11. Podľa § 129 odsek 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou,
alebo kto vykonáva právo pre seba.

12. Podľa § 130 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

Ustanovenie § 134 odsek 1, 2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia

vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej
zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva a jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva
držiteľovi, ktorý vec dlhodob ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera
(dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí
najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej

nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie
je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ
veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do
súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.

O dobromyseľnosti možno hovoriť vtedy, keď držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle.
Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, nie iba zo
subjektívneho hľadiska a treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno
vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. Nemohol mať po
celúvydržaciudobudôvodnépochybnostiotom,žemuvecpatrí.Odobromyseľnostimožnohovoriťtam,

kdedržiteľdržívecvomyle,žemuvecpatrí,aidepritomoomylospravedlniteľný.Ospravedlniteľnýomyl,
ku ktorému došlo, napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale
aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v nie úplnej znalosti všeobecne záväzných predpisov
a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.

13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je nesporné, že žalobca nemohol byť dobromyseľný o tom, že mu
spornénehnuteľnostipatria.Sámvkonaníuviedol,žesícepozemkyužívalodroku2006,alevedelotom,
že pozemky kupuje žalovaný, teda spoločnosť AGROVAŽAN, s. r. o. a nekupuje ich v prospech seba ako
fyzickej osoby. Sám uviedol, že nevie, prečo napísal nehnuteľnosti na spoločnosť, možno z neznalosti

(výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 10. 06. 2020). Rovnako je nesporné, že žalobcovi nesvedčí
žiaden nadobúdací titul (ani domnelý právny dôvod), že by mohol byť, vzhľadom na všetky okolnosti,
dobromyseľný o tom, že mu nehnuteľnosti patria. Z uvedených dôvodov preto nebolo možné ani len
uvažovať o tom, že by žalobca mohol byť dobromyseľný a nadobudnúť vlastnícke právo k žalovaným
nehnuteľnostiam titulom vydržania. Závery súdu prvej inštancie preto o tom, že nedošlo k naplneniu

podmienok vydržania, sú správne a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotožňuje.

14. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením uznávacieho prejavu zo strany žalovaného súdom prvej
inštancie.

15. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho
časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

15.1. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako
dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu a tými

sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa
nároku strany prejavia hmotno-právny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne
rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 282 CSP, je súd povinný rešpektovať procesnú
situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe
uznania nároku.

Odvolací súd, vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, dospel k rovnakému záveru ako súd prvej
inštancie, že uznávací prejav žalovaného (za ktorého konal ako konateľ žalobca) je v rozpore s
hmotným právom a uvedený dispozitívny úkon (uznanie nároku) je zneužitím práva. Zneužitie práva jevždy potrebné posudzovať vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. V danej veci je nesporné, že
žalobca vystupuje ako fyzická osoba, ktorá sa domáha určenia vlastníckeho práva proti žalovanému
- spoločnosti AGROVAŽAN, s. r. o., kde jediným konateľom a spoločníkom je žalobca. Žalobca ako

konateľ žalovaného, domáhajúc sa svojho nároku, napriek tomu, že si bol vedomý, že nehnuteľnosti
nadobudol žalovaný, sa domáha priznania nároku a to rozsudkom na základe uznania nároku zo strany
žalovaného, v mene ktorého vystupuje ako konateľ zastúpený právnym zástupcom. V zmysle jeho
pokynu potom právny zástupca uskutočnil dispozitívny úkon, keď navrhol, aby súd rozhodol na základe
uznania nároku. Takýto výkon v zhode s názorom súdu prvej inštancie nemôže požívať právnu ochranu.

Žalobca sám v konaní uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol žalovaný na základe kúpno-predajnej zmluvy
a nenadobudol ich sám ako fyzická osoba. Napriek uvedenému, postupoval tak, že svoj nárok ako
konateľ žalovaného uznal. Takýto postup je potrebné charakterizovať ako zneužitie práva na to, aby bol
vo veci úspešný.

16. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je prekvapivé rozhodnutie

a postup súdu prvej inštancie považoval za nepredvídateľný.

17. Predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a
rozhodovaní. Zákon ustanovuje, že účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym
posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti významné z hľadiska

sudcovho právneho názoru a navrhnúť k ich preukázaniu dôkazy. Sudcov iný právny názor, než je
názor účastníkov konania, môže súd účastníkom v priebehu konania oznámiť. Účelom oboznámenia
účastníkov konania s tzv. predbežným právnym posúdením veci je zameranie dokazovania na sporné
skutočnostitak,abysapredbežnýprávnynázorsudcupotvrdilalebovyvrátil.Úmyslomzákonodarcu,ako
to vyplýva aj z Dôvodovej správe k zákonu č. 384/2008 Z. z., bolo zabrániť k vydávaniu tzv. prekvapivých

rozhodnutí. Uvádza sa v nej, že účastník tak bude mať možnosť vyjadriť sa k možnej aplikácii doposiaľ
nepoužitého ustanovenia, resp. inštitútu na zistený skutkový stav. Ustanovenie posilňuje právo na
spravodlivý proces tým, že účastník bude môcť až po samotné rozhodnutia argumentovať a predvídať
možné rozhodnutie súdu. Princíp tzv. „predbežného právneho posúdenia veci“ vychádzajúci z § 213 ods.
2 OSP súvisí so zameraním na dokazovanie sporných skutočností a to tým spôsobom, aby účastníci

konania dostali príležitosť predstaviť vlastné argumenty týkajúce sa právneho posúdenia veci. Tým by sa
mohol predbežný právny názor všeobecného súdu potvrdiť alebo vyvrátiť (III. ÚS 446/2010). Uvedené
rozhodnutie Ústavného súdu SR je aplikovateľné aj za účinnosti Civilného sporového poriadku.

18. Z obsahu spisu je nesporné, že už na pojednávaní dňa 10. 06. 2020 súd pristúpil k vypočutiu žalobcu

v záujme odstránenia rozporov zo žaloby, ako aj z pohľadu § 138 CSP. Súd vyzval žalobcu k späťvzatiu
žaloby ako zjavne nedôvodnej v zmysle § 138 CSP. Následne vytýčil ďalšie pojednávanie na deň 30.
09. 2020, keďže žalobca trval na podanej žalobe. Po vypočutí žalobcu a právneho zástupcu žalovaného
súd predniesol predbežné právne posúdenie veci a uviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné
a ktoré dôkazy vykoná. Po vyjadrení sa tak žalobcu, ako aj právneho zástupcu žalovaného, bez toho,

aby boli navrhnuté dôkazy na vykonané dokazovanie, súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Za danej
situácie, keď súd oboznámil strany sporu s predbežným právnym posúdením veci, na ktoré posúdenie
mali možnosť reagovať, príp. navrhnúť dokazovanie, nie je možné považovať takýto postup súdu za
nepredvídateľný a jeho rozhodnutie za prekvapivé. Z uvedeného dôvodu odvolacia námietka žalobcu
nebola dôvodná.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 odsek 1, 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 355 odsek 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon

nevylučuje.

20. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

21. Podľa § 386 písmeno b/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou

osobou.

22. Predmetom konania bol návrh žalobcu voči žalovanému na určenie vlastníckeho práva. Súd prvej
inštancie návrhu žalobcu nevyhovel a žalobu zamietol.V danom prípade bolo potrebné skúmať, ak odvolanie podala sporová strana - žalovaný, či napadnuté
rozhodnutie bolo vydané v jej neprospech s domnienkou subjektívnej prípustnosti odvolania, resp.

existencie ujmy spôsobenej napadnutým rozhodnutím. Túto ujmu je potrebné posudzovať výlučne z
hľadiska procesného, pričom sa musí vychádzať z výroku rozhodnutia napadnutého odvolaním. Ujma
môže mať podobu formálnu, ktorá sa navonok prejavuje v odlišnosti napádaného výroku rozhodnutia
od posledného návrhu sporovej strany vo veci samej v jej neprospech. Formálna ujma môže vzniknúť
vtedy, ak nebolo žalobe alebo žalobnému návrhu vyhovené, čo i len sčasti, ak súd prekročil žalobný

návrh alebo prisúdil niečo iné, než čoho sa strana domáhala. Ujma môže mať aj povahu materiálnu, a
to vtedy, ak rozhodnutie znevýhodňuje odvolateľa alebo zhoršuje jeho právne postavenie.

Keďžeodvolacísúddospelkzáveru,ženastranežalovanéhotakátoujmaakosporovejstranenevznikla,
bolo potrebné odvolanie žalovaného podľa § 386 písm. b/ CSP odmietnuť ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.

23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).