Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 5, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/43/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109238159
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4109238159.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. 1, 2/ Z.
E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. 1, 3/ R. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., T. 5, 4/ B. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom H., N. XX, všetci zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Nitra, Farská
40, proti odporcom: 1/ Metro Group Properties SR s.r.o., so sídlom Ivanka pri Dunaji, Senecká cesta
1881, zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Bratislava, Vlčkova 8/A, v mene ktorej koná JUDr.

Gerta Sámelová-Flassiková, advokátka a konateľka, 2/ Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra,
so sídlom Nitra, Hradné námestie 7, zast. JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom v Nitre, Kupecká 18,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného
súdu v Nitre zo dňa 12. 09. 2011 č.k. 12C/271/2009-284, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia,
že R. E. bol ku dňu svojej smrti, dňa XX. XX. XXXX, výlučným vlastníkom nehnuteľností vytvorených
geometrickým plánom P.. N. č. 67/2009 z 10. 11. 2009 a to parc. č. 1068/49 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 571 m2, parc. č. 1068/50 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2415 m2, parc.
č. 1068/51 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 4050 m2, parc. č. 1068/52 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1631 m2, parc. č. 1068/53 - ostatné plochy o výmere 56 m2, parc. č. 1068/54 - orná

pôda o výmere 203 m2, parc. č. 1070/20 - orná pôda o výmere 5460 m2. Dôvodili tým, že sú právni
nástupcovia neb. R. E., ktorému ONV v Nitre dňa 04. 05. 1958 prídelovou listinou B č. 34/1958 pridelil do
vlastníctva parc. č. 1068/4 - roľu o výmere 1,5 ha za prídelovú cenu 3.000,-Kčs. Po prídelovom konaní
mu bola pôda odovzdaná do držby a od roku 1948 začal na nej hospodáriť. Dňa 24. 07. 1959 podpísal
v tiesni, nedobrovoľne a pod nátlakom vyvolaným bývalým ONV v Nitre zápisnicu o prídele o odovzdaní
pridelenej nehnuteľnosti Štátnemu majetku, n.p. Nitra - Chrenová. Nehnuteľnosť bola zapísaná v PKN

vložke č. 103, kat. úz. Z. a jej vlastníkom bola Nitrianska sídelná kapitula. Poznámka revízie, vyznačená
v časti A a zápis v PKN vložke pod bodom 14, 15 preukazuje, že nehnuteľnosť bola predmetom revízie
prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Nehnuteľnosť k
dnešnému dňu nie je čo do číselného označenia, druhu pozemku a výmery zapísaná na liste vlastníctva,
preto ju identifikovali vyššie uvedeným geometrickým plánom. Z neho vyplýva, že ide o nehnuteľnosti v
kat. úz. Z., zapísané na LV č. XXXX ako parc. č. 1068/13, 1068/21, 1068/22, 1068/29, 1068/31, 1068/33,

1068/36a1068/40,vovlastníctveodporcuv1.radeanehnuteľnostinaLVč.XXXX,parc.č.1068/1-orná
pôda o výmere 5230 m2 a parc. č. 1070/1 - orná pôda o výmere 418098 m2, vo vlastníctve odporcu v 2.
rade. S poukazom aj na rozhodnutie NS SR 4Cdo/123/2003, podľa ktorého sú výmery a prídelové listiny
ako verejné listiny dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a vkladu schopnými
listinami, spôsobilými na zápis vlastníckeho práva, preto mali za to, že ich právny predchodca vlastnícke
právo nestratil. Nie je im zrejmé, na základe akých právnych titulov sú odporcovia v 1. a 2. rade zapísaní

ako vlastníci nehnuteľností, vlastnícke právo nemohli platne nadobudnúť. Základným predpokladom
prevodu vlastníckeho práva je zásada, že nikto nemôže na iného previesť viac práv, než sám má, čoznamená, že vlastnícke právo je možné nadobudnúť len od vlastníka. Odporcovia nadobudli vlastnícke
právo v rozpore s ust. § 123 OZ od nevlastníka, resp. bez relevantného právneho titulu, v rozpore s ust.
§ 132 ods. 1, pretože prídelca bol ku dňu svojej smrti vlastníkom sporných nehnuteľností.

Súd prvého stupňa návrh zamietol s poukazom na ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 134 ods. 1, § 129 a
§ 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka po zistení, že dňa 04. 05. 1958 ONV v Nitre vydal pre R. E., bytom
Z. č. XX, prídelovú listinu B č. 34/1958 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v kat. úz. Z., parc.
č. 1068/4 - roľa o výmere 1500 ha za prídelovú cenu 3.000,-Kčs. Bývalým vlastníkom nehnuteľnosti

bola Nitrianska sídelná kapitula. Dňa 24. 07. 1959 prídelca podpísal zápisnicu o pridelení a o odovzdaní
pôdnehomajetkuvobciZ.,parc.č.1068/4roľuovýmere1,5haŠtátnemumajetku,n.p.Nitra-Chrenová.
Odporca v 1. rade je zapísaný ako vlastník parc. č. 1068/13 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 376
m2, parc. č. 1068/21 - ostatné plochy o výmere 593 m2, parc. č. 1068/22 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 4663 m2, parc. č. 1068/29 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3090 m2, parc. č. 1068/31
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 11724 m2, parc. č. 1068/33 - zastavané plochy a nádvoria o

výmere 6026 m2, parc. č. 1068/36 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9673 m2, parc. č. 1068/40 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1053 m2. Nehnuteľnosti nadobudol od P.. Z. D. kúpnou zmluvou
uzatvorenou dňa 17. 04. 2000. Vklad zmluvy bol povolený pod č. V 1529/2000. Predmetom prevodu boli
par. č. 1068/2 - orná pôda o výmere 6007 m2, parc. č. 1068/6 - orná pôda o výmere 1239 m2, parc.
č. 1068/8 - orná pôda o výmere 29830 m2 a parc. č. 1068/9 - orná pôda o výmere 23409 m2. P.. D.

pozemky nadobudol od odporcu v 2. rade kúpnou zmluvou a zámennou zmluvou zo dňa 03. 02. 2000.
Odporca v 2. rade dňa 03. 02. 2000 kúpnou zmluvou odpredal P.. D. parc. č. 1068/8 - ornú pôdu o
výmere 2 ha 9830 m2. V ten istý deň uzatvorili zámennú zmluvu, ktorou odporca v 2. rade ako vlastník
parc. č. 1068/1 - ornej pôdy o výmere 59561 m2 odovzdal P.. D. parc. č. 1068/9 - ornú pôdu o výmere
2 ha 3409 m2. P.. D. odovzdal odporcovi v 1. rade parc. č. 1068/3 a 1068/2, ktoré boli odčlenené od

parc. č. 1068/2 vo vlastníctve P.. D. geometrickým plánom č. 6/2000. Odporca v 2. rade je, okrem iných,
zapísaný ako vlastník parcely č. 1068/1 - ornej pôdy o výmere 5230 m2 a parc. č. 1070/1 - ornej pôdy
o výmere 418098 m2 na LV č. XXXX pre kat. úz. Z.. Ako vlastník parc. č. 1070 - ornej pôdy o výmere
104580 m2 je zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. Z. od roku 1995 na základe Z 2563/95. V roku 1997 bola
geometrickým plánom vytvorená parc. č. 1070/1 - orná pôda o výmere 421033 m2. Parc. č. 1068/1 - orná

pôda o výmere 59561 m2 je zapísaná od roku 1997 na LV č. XXXX, kat. úz. Z., na základe záznamu
Z 8545/96, ako vyplýva z LV č. XXXX z roku 1997. Návrh na zápis vlastníctva bol podaný 10. 12. 1996.
Geometrickým plánom P.. B. N. boli vytvorené vyššie popísané parcely. Súd prvého stupňa konštatoval,
že prídelca si ešte počas svojho života, dňa 15. 12. 2004, uplatnil na Obvodnom pozemkovom úrade
v Nitre reštitučný nárok na nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prídelu. Rozhodnutím ObPÚ v Nitre č.

2010/00150-599/04-R-I z 29. 01. 2010 navrhovateľom, ako oprávneným osobám v časti uplatneného
reštitučného nároku, pre zákonné prekážky nebolo priznané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v kat.
úz. Z., zapísaným v PKN vložke ako parc. č. 1068/4 - roľa o výmere 15000 m2. ObPÚ konštatoval, že
v archívnych dokladoch sa nenašla prídelová listina pre nového nadobúdateľa, nepotvrdilo sa zrušenie
prídelovej listiny pôvodného vlastníka a v konečnom prídelovom pláne z roku 1953 ako prídelca je

uvedený R. E.. Uzavrel, že prídelca zostal vlastníkom nehnuteľnosti. S vlastníctvom oprávnenej osoby
nakladali iné osoby ako štát alebo JRD, preto riešenie pozemkov nie je predmetom zák. č. 503/2003
Z.z.., a navrhovateľov odkázal na občiansko-právne konanie. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Nitre, č.k. 23Sp/28/2010-25 z 03. 11. 2010, právoplatným a vykonateľným 28. 12.
2010. Súd prvého stupňa zaujal právny názor, že právne vzťahy týkajúce sa nadobudnutia vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam odporcom v 1. rade vychádzali z kúpnej zmluvy uzatvorenej s P.. Z. D.. Ten sa
stal vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej a zámennej zmluvy z 03. 02. 2002 od odporcu v 2. rade.
Odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo dobromyseľne, v dobrej viere od vlastníka riadnou kúpnou
zmluvou, v súlade so zákonom a s poukazom na princíp ochrany nadobudnutých práv a rozhodnutie NS
SR č. 4Cdo/274/2006 uzavrel, že je vlastníkom nehnuteľností a má právo na ochranu vlastníckeho práva

garantované Ústavou a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd. Pokiaľ vlastník nehnuteľnosti, zapísaný
v kat. nehnuteľností previedol na odporcu v 1. rade vlastnícke právo, nemôže dodatočné odpadnutie
právneho dôvodu mať za následok zánik vlastníctva odporcu v 1. rade .

Vo vzťahu k odporcovi v 2. rade vychádzal z názoru, že bol pôvodným pozemnoknižným vlastníkom

sporných nehnuteľností, avšak nestotožnil sa s jeho tvrdením, že nehnuteľnosť neprešla na štát
a vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi, s poukazom na poznámku v PKN vložke č. 103, že
Povereníctvo pôdohospodárstva zamýšľa nehnuteľnosti prevziať a tieto sú predmetom revízie, nebolo
odňaté. Mal za to, že vlastnícke právo odporcovi v 2. rade nezostalo zachované, pretože nehnuteľnosťbola predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947Sb. a v rámci prídelového
konania bola pridelená do vlastníctva R. E.. Odporca v 2. rade si vlastnícke právo dal zapísať záznamom
Z 2563/95 a Z 8545/96 zo dňa 19. 03. 1997 pod č. zmeny Z 49/97. Zaujal právny názor, že nadobudol

vlastnícke právo vydržaním, pričom k začiatku oprávnenej držby nehnuteľnosti došlo v roku 1997. Splnil
podmienkyvydržania,vydržacia lehota10rokovuplynulavroku2007, pocelúdobunehnuteľnosťužíval
a nakladal s ňou ako vlastník, časť z nej odpredal a v užívaní nebol nikým rušený. Navrhovatelia podali
na súd návrh 31. 12. 2009, teda v čase, keď už odporca bol vlastníkom nehnuteľnosti titulom vydržania.
Odporca v 2. rade vychádzal z PKN vložky č. 103, kde bol zapísaný ako pôvodný vlastník sporných

nehnuteľností a išlo o jeho vnútorné presvedčenie, že nekoná bezprávne a dôvodne sa považuje za
vlastníka. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí, že existoval
domnelý dôvod, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu takýto právny titul
svedčí.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o nich rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti skončenia konania vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia, ktorí navrhli rozsudok
zmeniť a návrhu vyhovieť. Pre prípad, že ich odvolaniu nebude vyhovené, navrhli pripustiť
dovolanie na vymedzené otázky. Namietali nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

a nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Nesúhlasili s právnym záverom súdu, ktorým odôvodnil zákonnosť
nadobudnutia vlastníckeho práva odporcu v 2. rade. Podľa ich názoru si súd nesprávne vyložil
ustanovenia o vydržaní a jeho závery v tomto smere sú právne nelogické, neudržateľné, zmätočné a v
rozpore s ustálenou judikatúrou. Zákonnými predpokladmi pre vydržanie sú spôsobilý subjekt, spôsobilý
predmet držby, dobrá viera, oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu a uplynutie vydržacej

doby. Poukázali na to, že ani súd a ani odporcovia vo svojich ústnych, či písomných vyjadreniach
nešpecifikovali okolnosti, z ktorých by bolo možné usúdiť splnenie základných zákonných predpokladov
pre vydržanie v zmysle § 134 OZ, a to predovšetkým podmienku dobrej viery vydržania oprávnenej
držby po zákonom stanovenú dobu. Preto právnu argumentáciu súdu a odporcov ohľadne vydržania
sporných nehnuteľností nie je možné akceptovať. Dobrá viera musí byť, ako vyplýva z rozsudku NS SR

2Cdo/201/2005, podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie
držiteľa je opodstatnené. Zápis vlastníckeho práva nehnuteľností nemožno považovať za tzv. titul
uchopenia sa držby, pretože ide spravidla o okolnosť, ktorá objektívne danej dobrej viere držiteľa veci
iba nasvedčuje za predpokladu, že podkladom zápisu je právny úkon, o ktorý držiteľ oprávnenosť držby
opiera. Ak je žalovaný v 2. rade zapísaný na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľností od roku 1995

na základe jeho žiadosti zo 06. 06. 1995 pod Z 2563/95 a od roku 1996 na základe návrhu na zápis
vlastníckeho práva z 10. 12. 1996, Z 8545/96 nie je zrejmé, ako mohol nadobudnúť vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam vydržaním, ak tvrdil, že mu vlastnícke právo zostalo zachované. Súd prvého stupňa
sa nevysporiadal so základným predpokladom, voči komu odporca v 2. rade vydržal vlastnícke právo a
kto bol zákonným vlastníkom sporných nehnuteľností počas plynutia vydržacej doby a aký mal odporca

v 2. rade v čase, kedy začala plynúť vydržacia doba, titul uchopenia držby. Návrh na zápis vlastníctva
nie je právnym úkonom, o ktorý by odporca v 2. rade oprávnenosť držby sporných nehnuteľností mohol
opierať a samotný zápis sporných nehnuteľností nesvedčí o dobromyseľnosti odporcu v 2. rade, že je
ich vlastníkom. Poznámka v časti B, pod bodom 14, 15 pkn vl. č. 103 o revízii prvej pozemkovej reformy
znamená, že pozemky z tejto vložky boli v rámci prídelového konania pridelené fyzickým osobám.

V čase zápisu sporných nehnuteľností preto odporca v 2. rade vedel o tom, že sa v minulosti so
spornými nehnuteľnosťami nakladalo a že by mohlo byť vlastnícke právo spochybňované prídelcami.
Súd prvého stupňa sám konštatuje, že vlastnícke právo odporcovi v 2. rade nezostalo zachované,
pretože nehnuteľnosti boli predmetom prídelového konania, preto vnútorné presvedčenie odporcu v 2.
rade, že je vlastníkom, nie je právne relevantné na to, aby mohol byť považovaný za dobromyseľného

vlastníka sporných nehnuteľností. Zo spisu a ani z dokazovania nevyplýva, že by si svoj nárok k
nehnuteľnostiam uplatnil v zmysle zák. č. 282/1993 Z.z. Konanie a vykonané dokazovanie potvrdzuje,
že odporca v 2. rade v čase, keď si dával sporné nehnuteľnosti zapísať, nebol dobromyseľný, ale všetky
uvedené skutočnosti vzbudzujú podozrenie zo špekulatívneho konania, uvedomujúc si lukratívnosť
sporných nehnuteľností.

Navrhovatelia sa nestotožnili ani s právnym názorom súdu prvého stupňa o nadobudnutí vlastníckeho
práva odporcu v 1. rade, keď si nesprávne vyložil ustanovenie o dobromyseľnosti nadobudnutých
práv. Napriek existencii zásady bona fide, ako jednej zo základných zásad súkromného práva, nie jemožné akceptovať právnu argumentáciu súdu, aby táto zásada prelamovala platnú zásadu súkromného
práva, že nikto nesmie previesť na iného viac práv, než sám má. Prelomenie tejto zásady pripúšťa
právny poriadok len výnimočne, v taxatívne uvedených prípadoch, § 486 Občianskeho zákonníka a

§ 446 Obchodného zákonníka. Táto otázka bola riešená aj v rozsudku Veľkého senátu obchodného
kolégia NS SR 31Odo/1424/2006 z 09. 12. 2009. Odvolatelia ďalej uviedli, že im nie je známy žiadny
všeobecne akceptovateľný výklad článkov Ústavy SR, resp. Listiny základných práv a slobôd v právnej
praxi, ktorý by pri prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prelamoval vyššie uvedenú zásadu.
Ak by sa pristúpilo na právnu argumentáciu súdu o platnosti zásady dobromyseľnosti a dobrej viery v

prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, stal by sa neaplikovateľným inštitút vydržania,
upravený v § 134 OZ. Ak by sa malo konštatovať, že P.. Z. D. bol dobromyseľný pri nadobudnutí
vlastníckeho práva od odporcu v 2. rade a takým bol aj odporca v 1. rade, musela byť v konaní ich
dobromyseľnosť preukázaná. Súd prvého stupňa bol povinný vychádzať z rozhodnutia Obvodného
pozemkového úradu v Nitre, z ktorého vyplýva, že reštitučný nárok navrhovateľov je daný, bol uplatnený,
prídelová listina pre R. E. je platná, je vkladu schopnou listinou a prídelca je stále vlastníkom pridelenej

nehnuteľnosti. Poukázali aj na to, že prídelová listina bola vydaná aj pre U. L. a G., rod. C. k par.
č. 1068/1 - roľa, v kat. úz. Z. o výmere 35000 m2, pričom je identická s prídelovou listinou, od ktorej
navrhovatelia odvodzujú právny nárok a parc. č. 1068/1 susedí s parcelou, ktorá bola predmetom
prídelového konania po ich právnom predchodcovi. Podľa ich názoru vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
ktorá bola predmetom prídelu rodiny L., nebolo ani jedným z odporcov spochybňované. P.. D. nadobudol

predmetnú nehnuteľnosť od G. D., rod. L., z nej časť previedol na odporcu v 1. rade a časť na odporcu
v 2. rade. Je preto nelogická a právne neudržateľná argumentácia odporcu v 2. rade, že jeho vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam v PKN vložke č. 103 zostalo zachované, nikdy ho nestratil a v rozpore s
touto argumentáciou nadobudol časť nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom prídelu pre rodinu L.. S
ohľadom na uvedené právne závery považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za prekvapujúce a

nedostatočné odôvodnené. Spôsob výkladu aplikácie právnych predpisov súdom prvého stupňa marí
účel požadovanej súdnej ochrany a je porušením ústavného princípu základného práva na súdnu
ochranu a odmietnutím spravodlivosti.

Odporca v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny potvrdiť. Uviedol, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol v dobrej viere a
v presvedčení o nespornosti vlastníckeho práva jeho právnych predchodcov. V čase nadobudnutia
vlastníckeho práva neprebiehali žiadne spory o navrátenie pozemkov. Zásadu bona fide aplikoval aj NS
SR sp.zn. 4Cdo/274/2006 tak, ako na to správne poukázal aj súd prvého stupňa. Podľa jeho názoru
splnil aj podmienky vydržania vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti. Poukázal na to, že ObPÚ

bol oprávnený rozhodovať len o priznaní alebo nepriznaní reštitučných nárokov oprávnených osôb
bez odkazu na občianskoprávne konanie, pretože inak by sa porušila zásada lex specialis derogat
legi generaly a reštitučné predpisy sú vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálne, v dôsledku
čoho sa oprávnené osoby nemôžu domáhať vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov a tým
obchádzať účel a zmysel reštitučných zákonov. Je právne neudržateľné konštatovanie ObPÚ, že ak

sa nenašla prídelová listina, zostalo vlastnícke právo právneho predchodcu navrhovateľov zachované.
Okrem prídelových listín sú vkladu schopnými listinami aj prehlásenia fondu alebo iného príslušného
úradu o prechode konfiškovaného majetku, a preto je vkladu schopnou listinou aj zápisnica z 24.
07. 1959. Uviedol, že nie je možné opomenúť skutočnosť, že k prevzatiu veci štátom dochádzalo v
rozhodnomobdobíajbezprávnehodôvodu,tedakfaktickejokupáciivecištátomaleboinýmiprávnickými

osobami a práve prijatím reštitučných predpisov zákonodarca akceptoval, že k takýmto situáciám aj
dochádzalo, čo možno subsumovať aj na prejednávanú vec. Sporná nehnuteľnosť je v časti zastavaná,
preto oprávnenej osobe bolo možné prideliť náhradný pozemok v primeranej výmere a bonite alebo
priznať finančnú náhradu. Pokiaľ ide o prídelovú listinu pre rodinu L., prevod vlastníckeho práva v ich
prospech nemožno stotožňovať s prípadom navrhovateľov a otázka vlastníckeho práva tejto rodiny nie

je predmetom tohto konania.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1) po prejednaní veci na odvolacom pojednávaní podľa
§ 214 ods. 1 OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu
a je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, čím sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred
súdom.Predmetom konania je návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že R. E. bol ku dňu svojej smrti
výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat. úz. Z., parc. č. 1068/49, parc č. 1068/50, 1068/51, 1068/52,
1068/53, 1068/54, 1070/20 v návrhu bližšie špecifikovaných, ktoré vznikli na základe geometrického

plánu P.. B. N., GEOREAL, č. 67/2009. Vychádzali z toho, že nehnuteľnosti nadobudol ich právny
predchodca prídelovou listinou B č. 34/1958 ako parc. č. 1068/4 - roľu o výmere 1,5 ha. Pôvodným
pozemnoknižným vlastníkom pozemku bola Nitrianska sídelná kapitula, ktorá stratila vlastnícke právo
k nehnuteľnosti, keďže bola predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb.
o revízii prvej pozemkovej reformy. Zápisnicu o prídele a odovzdaní pridelenej nehnuteľnosti z 24. 07.

1959 ich právny predchodca podpísal v tiesni, nedobrovoľne a pod nátlakom zo strany bývalého ONV
v Nitre, preto nehnuteľnosti nenadobudol Štátny majetok, národný podnik Nitra - Chrenová a vlastnícke
právo prídelcovi zostalo zachované. S ohľadom na to popierali vlastnícke právo odporcov v 1. a 2. rade,
ktorí sú zapísaní ako vlastníci nehnuteľnosti pridelenej ich právnemu predchodcovi a to sčasti na LV č.
XXXX v prospech odporcu v 1. rade a sčasti na LV č. XXXX v prospech odporcu v 2. rade. Podľa ich
názoru odporcovia vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudli bez relevantného právneho

titulu a v rozpore s ust. § 132 ods. 1 OZ a § 123 OZ.

Odporca v 1. rade žiadal návrh zamietnuť spočiatku z dôvodu, že navrhovatelia sa nemôžu svojho práva
domáhať určovacou žalobou v občiansko-súdnom konaní, keďže ide o reštitučný nárok, ktorý si uplatnili
na Obvodnom pozemkovom úrade a konanie nie je skončené, a teda nie je splnená základná podmienka

existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Po vydaní rozhodnutia Krajským
súdom v Nitre, č.k. 23Sp/28/2010-25 zo dňa 03. 11. 2010, ktorým potvrdil rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu z 29. 01. 2010 odporca v 1. rade tvrdil, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
nadobudol v dobrej viere, od predchádzajúceho vlastníka P.. Z. D. a pre prípad, že by sa súd nestotožnil
s týmto názorom, mal za to, že vlastnícke právo nadobudol vydržaním, so započítaním vydržacej doby

právneho predchodcu najneskôr v roku 1996. Návrh bol na súde podaný 30. 12. 2009, preto sa stal
vlastníkom nehnuteľnosti po márnom uplynutí 10 rokov.

Odporca v 2. rade žiadal návrh zamietnuť. Tvrdil, že nehnuteľnosti nadobudol v roku 1996 od
Rímskokatolíckeho biskupského úradu, ktorý ich nadobudol v roku 1995 na základe záznamovej listiny.

Bolpôvodnýmvlastníkomnehnuteľností,tienebolipoštátnenéavlastníckeprávopôvodnémuvlastníkovi
nebolo odňaté napriek zápisu poznámky č. 15 pod č.d. 4564 o tom, že Povereníctvo pôdohospodárstva
zamýšľa nehnuteľnosti prevziať a sú predmetom revízie. Podľa neho text o zamýšľanom prevzatí
nehnuteľností nemal za následok nadobudnutie vlastníckeho práva, titulom pre jeho nadobudnutie bola
až poznámka o zamýšľanom prevzatí. Vlastník však vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nestratil a

dovtedajší vlastník zostával vlastníkom zabraného majetku až do jeho prevzatia. Poznámka mala teda
len evidenčný význam. Po nadobudnutí účinnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. k prechodu
vlastníckeho práva na nadobúdateľa v prípade zmlúv uzatvorených skôr, ktoré neboli intabulované do
pozemkových kníh, došlo účinnosťou zákona č. 141/1950 Zb.. Po účinnosti citovaného zákona, keďže
už prevzatie neznamenalo vklad vlastníckeho práva pre štát, predpokladom vzniku vlastníctva štátu

k zabratým nehnuteľnostiam sa stalo úradné rozhodnutie Ministerstva poľnohospodárstva. Z hľadiska
prechodu vlastníctva na štát v danej veci preto bolo podľa jeho názoru podstatné, či bolo vydané správne
rozhodnutie o prevzatí nehnuteľností do vlastníctva štátu. Keďže takéto rozhodnutie vydané nebolo,
nehnuteľnosti nikdy neprešli do vlastníctva štátu.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol po prijatí záveru, že odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo
dobromyseľne a v dobrej viere od vlastníka zapísaného na správe katastra, Ing. Z. D.. Ten nehnuteľnosti
kúpil a zamenil s odporcom v 2. rade zmluvami z 03. 02. 2002. Dodatočné odpadnutie právneho dôvodu,
na základe ktorého bol predávajúci vlastníkom nehnuteľností, nemôže mať za následok zánik vlastníctva
odporcu v 1. rade. Ohľadne odporcu v 2. rade uzavrel, že vlastnícke právo pôvodnému vlastníkovi

zapísanému v PKN vložke č. 103 bolo odňaté, nezostalo mu zachovalé, pretože nehnuteľnosť bola
predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb. a v rámci prídelového konania
bola pridelená do vlastníctva fyzických osôb, aj právneho predchodcu navrhovateľov. Odporca v 2.
rade si vlastnícke právo dal zapísať záznamom dňa 19. 03. 2007 Z 2563/95 a Z 8545/96 a vlastnícke
právo nadobudol vydržaním. K počiatku oprávnenej držby došlo v roku 1997, pričom splnil všetky

zákonné predpoklady vydržania, spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť po celú vydržaciu dobu a
presvedčenie, že mu nehnuteľnosť patrí. Vychádzajúc z pôvodnej pozemkovej vložky č. 103, kde bol
zapísaný ako pôvodný vlastník, mohol byť dôvodne presvedčený, že je vlastník.Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný,
keďže vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a s časti aj neprávneho právneho názoru.
Predmetom konania je žaloba o určenie, že R. E. bol ku dňu svojej smrti výlučným vlastníkom sporných

nehnuteľností. Vo svojej podstate sa jedná o žalobu právnych nástupcov prídelcu, pričom účelom
žaloby v prípade úspechu je dosiahnuť, aby nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli pojaté
do dedičstva po neb. R. E.. Z geometrického plánu P.. B. N., GEOREAL č. 67/2009 vyplýva, že
pozemnoknižná parcela č. 1068/4 - roľa o výmere 1,5 ha, ktorá bola predmetom prídelu, je v súčasnosti
vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. vo vlastníctve odporcu v 1. rade a na LV č. XXXX pre kat. úz. Z. vo

vlastníctve odporcu v 2. rade. Zo spisu vyplýva, že pôvodným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v
pkn vožke č. 103, pre kat. úz. Z. (Z.) bola Nitrianska sídelná kapitula. Podľa zápisu pod bodom 14 a 15
zo dňa 10. 05. 1948 a 08. 08. 1948 (č.d. 4564), nehnuteľnosti podliehajú revízii podľa zák. č. 142/1947
Sb. Dňa 04. 05. 1958 ONV v Nitre vydal pre R. E., bytom Z. č.d. XX, prídelovú listina, ktorou mu bolo z
majetku bývalého vlastníka, Nitrianskej sídelnej kapituly, prevedené vlastnícke právo k parc. č. 1068/4
- roľa o výmere 1500 m2 za prídelovú cenu 3.000,-Kčs. Prídelová listina bola vydaná pod B č. 34/1958.

Dňa 24. 07. 1959 bola spísaná zápisnica za prítomnosti pracovníka ONV a MNV v Nitre o prídele a
odovzdaní pôvodného majetku v obci Z. po odišlom prídelcovi E. R. novému nadobúdateľovi, Štátnemu
majetku, národný podnik Nitra - Chrenová. Návrhom z 18. 07. 1995 požiadal Biskupský úrad v Nitre, IČO
179 116, bývalý OÚ, Katastrálny odbor Nitra o zápis pkn. parciel č. 1069, 1070, 1071, 1072 a ďalších,
zapísaných v pkn. vložke č. 103. Zápis bol vykonaný pod Z 2563, pod položkou výkazu zmien 62/95.

Vpis do LV XXXX bol vykonaný 10. 08. 1995. Následne Biskupský úrad Nitra doručil Okresnému úradu,
odbor katastrálny Nitra dňa 10. 12. 1996 návrh na zápis vlastníckeho v prospech Rímskokatolíckej cirkvi
Sídelnej kapituly Nitra, IČO 35593016, k parc. č. 1070/1 - ornej pôde o výmere 421033 m2, parc. č.
1068/1 - ornej pôde o výmere 59561 m2 a parc. č. 1065 - ornej pôde o výmere 37361 m2 vytvorených
geometrickým plánom č. 226791/03-309/95. Zápis vlastníckeho práva bol povolený pod Z8545, pod

položkouvýkazuzmien49/97 dňa19.03.1997.ZLVč.XXXX vyplýva,žektejto položke zmiensaviaže
aj žiadosť o zmenu názvu. Z identifikácie parciel, ako aj z geometrického plánu vyplýva, že nájomcom,
resp. užívateľom nehnuteľností bol Lukov dvor. Parc. č. 1068/1 bola zapísaná na LV č. XXXX o výmere
59561 m2 kat. úz. Z. a jej vlastníkom bola Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra na základe Z
8545/96. Dňa 03. 02. 2000 bola medzi odporcom v 2. rade a P.. D. uzatvorená zámenná zmluva, ktorou

došlo k zámene nehnuteľností a to parc. č. 1068/1 vo výmere 59561 m2 vo vlastníctve odporcu v 2. rade
do vlastníctva P.. D. a parc. č. 1068/3 o výmere 16007 m2 a parc. č. 1068/5 o výmere 7402 m2 boli z
vlastníctva P. D. zamenené a vlastnícke právo k nim nadobudol odporca v 2. rade. Kúpnou zmluvou z
rovnakého dňa, 03. 02. 2000, odporca v 2. rade odpredal P.. Z. D. parc. č. 1068/8 o výmere 29830 m2,
ktorá bola odčlenená z parc. č. 1068/1 geometrickým plánom č. 6/2000. P.. D. potom následne kúpnou

zmluvou uzatvorenou dňa 17. 04. 2000 odpredal parc. č. 1068/8 o výmere 29830 m2, parc. č. 1068/9
o výmere 23409 m2 (nadobudnuté od odporcu v 2. rade kúpnou a zámennou zmluvou) a tiež parc. č.
1068/2 o výmere 6007 m2 a parc. č. 1068/6 o výmere 1239 m2 odporcovi v 1. rade. Parcela č. 1068/2
a 1068/6 boli vytvorené geometrickým plánom č. 6/2000 a vznikli z parcely 1068/2, ktorá mala výmeru
31304 m2. Túto parcelu nadobudol P.. Z. D. kúpnou zmluvou od G. D., dcéry G. L. z prídelu parc. č.

1068/1 v kat. úz. Z. o výmere 35 m2, ktoré nadobudla G. L. prídelovou listinou z 03. 05. 1958.

Navrhovatelia vychádzali z toho, že ich právny predchodca R. E. nadobudol vlastnícke právo k parc.
č. 1068/4 - roľa o výmere 1,5 ha výmerom o vlastníctve pôdy, vydaným ONV v Nitre dňa 04. 05.
1958 pod B č. 34/1958 a vlastníctvo mu zostalo zachované. Pokiaľ ide o výmery a prídelové listiny,

je potrebné uviesť, že ako verejné listiny boli a aj v súčasnosti sú dokladmi o vlastníctve prídelcu k
prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladu schopnými listinami spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností za predpokladu, že boli vydané oprávneným subjektom a obsahujú všetky
podstatné náležitosti. V takom prípade majú povahu verejnej listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi
právnymi dôsledkami. K tejto problematike už boli vydané viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu

SR (4Cdo/123/2003, 4Cdo 48/2008, 3Cdo 45/2008, 1M Cdo/8/2009,). Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia
č. 104/1946 Sb. SNR vydávať prídelcom výmery o vlastníctve pôdy bolo oprávnené Povereníctvo
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastníctvo
prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihový súd urobí
záznam vlastníckeho práva bez podmienky dodatočného ospravedlnenia (§1 ods. 2 nariadenia). S

účinnosťou od 1. januára 1952 v zmysle vládneho nariadenia č. 122/1951 Sb. o ďalších presunoch
pôsobnosti a o iných zjednodušeniach verejnej správy sa z pôsobnosti ústredných orgánov preniesli na
KNV veci uvedené v prílohe A (§1 ods. 1 ) a z pôsobnosti KNV na ONV veci uvedené v prílohe D (§1 ods.
2 nariadenia) Podľa prílohy D, bod 12 cit. nar. sa na ONV preniesla pôsobnosť KNV o rozhodovaní oprídele poľnohospodárskej pôdy (včítane pôdnych rezerv do 50 ha zo všetkých pozemkových reforiem)
aj podľa zák. č. 142/1947 Sb. V danej veci bol výmer prídelcovi R. E. vydaný ONV v Nitre, v tom čase
oprávneným subjektom na jeho vydanie a vydal ho v medziach jeho právomoci. Je v ňom uvedené,

kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný,
obsahuje presné označenie nehnuteľnosti a podmienky, za ktorých sa pridelenie uskutočňuje. Ide preto
nepochybne o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny
spôsobilej vlastnícke právo prídelcu preukázať. Je potrebné dodať, že všeobecný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú správnosť správneho aktu, je oprávnený skúmať ho iba so zreteľom na to, či je nulitný

(ničotný). Takým by bol v prípade, ak ho vydal tzv. absolútne vecne nepríslušný správny orgán, čo však
tento prípad nezahŕňa. Uvedený názor zaujal NS SR v rozhodnutiach 5Cdo 110/2000, 2 Cdo 337/2006,
4 Sž 34/1997.

Podľa navrhovateľov ich právny predchodca nestratil vlastníctvo ani podpisom zápisnice o vzdaní sa
prídelu dňa 24. 07. 1959, pretože ju podpísal v tiesni a pod nátlakom vyvolaným bývalým ONV. Odvolací

súd zastáva názor, že zápisnica o prídele o odovzdaní pôdneho majetku v obci Z. nemala za následok
stratu vlastníctva prídelcu. Údajná zápisnica z 24. 07. 1959, spísaná na MNV Z., je bez právneho
významu, nakoľko odnímať pridelený majetok mohlo iba Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a
pozemkovú reformu v prípade, že prídelca nehospodáril so starostlivosťou riadneho hospodára na
pridelených pozemkoch (§ 23 ods. 2 Nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR). Vzdanie sa prídelu na MNV

preto nemohlo vyvolať žiadne právne účinky. Nemožno tiež opomenúť, že v časoch socializácie dediny
bolo bežné vnesenie majetku do JRD, čo však nikdy neznamenalo vzdanie sa vlastníctva. Vzdanie sa
prídelu pôdy umožňoval zák. č. 141/1950 Zb., Občiansky zákonník s účinnosťou od 01. 01. 1951 v ust.
§ 132 ods. 1, podľa ktorého vlastníctvo sa stráca najmä tým, že ho nadobudne niekto iný alebo že
sa ho vlastník vzdá, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke právo

a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o
právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem prípadu, ak ide o nájom rodinného
domčeka alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ) a z
právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej
veci, nehnuteľnosť musí byť presne identifikovaná, listina musí byť datovaná a podpísaná. Je potrebné

prisvedčiť navrhovateľom, že v spise sa nenachádza žiaden dôkaz o právnom úkone urobenom právnym
predchodcom navrhovateľov v písomnej forme, obsahom ktorého by bol jeho výslovný prejav vôle vzdať
sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nadobudnutej výmerom. Za takýto dôkaz nie je možné považovať
zápisnicu z 24. 07. 1959, spísanú na MNV Z.. Preukazuje vstup právneho predchodcu navrhovateľov
do držby nehnuteľností, ktoré mu mali byť zápisnične odobrané.

Otázka naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, na absenciu ktorej poukazoval odporca
v 1. rade tvrdením, že ide o obchádzanie reštitučných zákonov, zák. č. 229/1991 Zb., ktorý je lex
specialis k Občianskemu zákonníku, a preto márnym uplynutím lehoty na uplatnenie práva sa ich právo
prekludovalo a nie je možné ho priznať, bola riešená vo viacerých rozhodnutiach ( NS SR 5Cdo 36/1999,

5Cdo 47/2011, nález Ústavného súdu II.ÚS č. 249/2011 , č.16/2012) podľa ktorých lex specialis neruší
platnosť (záväznosť) lex generalis, len jeho primárnu aplikáciu vylučuje až do tej doby, než je zistené
(napr. v súdnom konaní), že ustanovenia lex specialis na daný prípad nedopadajú, a preto ich nemožno
naň uplatniť; aplikácia ustanovení lex generalis nastupuje preto za týchto predpokladov až sekundárna.
V danej veci v priebehu konania bolo rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Nitre z 29. 01.

2010,potvrdenýmrozsudkomKrajskéhosúduvNitreč.k.23Sp/28/2010-25z03.11.2010,právoplatným
k 28. 12. 2010, konštatované, že vlastníctvo právneho predchodcu navrhovateľov z prídelovej listiny
nadobudnuté zostalo zachované a nedošlo k odňatiu vlastníctva právnemu predchodcovi navrhovateľov.
Nakoľkovčasevydaniarozhodnutianehnuteľnosti bolizapísanévovlastníctveinýchsubjektov(odporcu
v 1. a 2. rade,) t.j. rozdielnych subjektov od štátu alebo roľníckeho družstva, nemohol správny

orgán priznať oprávneným osobám reštitučný nárok k pôvodným pozemkom, ak by taký nárok bolo
možné priznať a ani náhradu. Pre tieto zákonné prekážky navrhovateľom vlastnícke právo nemohlo byť
priznané, preto navrhovatelia, ktorých reštitučné nároky neboli vyriešené z vyššie uvedených dôvodov,
majú naliehavý právny záujem na podanej žalobe, pretože ich právne postavenie je neisté a má ňou
byť riešená otázka vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudol ich právny predchodca

prídelovou listinou.

Odporca v 2. rade v priebehu celého konania tvrdil, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam pôvodnému
pozemnoknižnému vlastníkovi nebolo odňaté a nehnuteľnosti nikdy neprešli na štát. Súd prvéhostupňa toto tvrdenie odporcu v 2. rade neakceptoval. Zaujal právny záver, že vlastníctvo mu nezostalo
zachované, pretože nehnuteľnosti boli predmetom revízie prvej pozemkovej reformy podľa zák. č.
142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy a odvolací súd sa s týmto právnym záverom plne

stotožňuje. Podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 103, pod p.č. 15 všetky nehnuteľnosti zapísané
na A strane pozemnoknižnej vložky sú predmetom revízie prvej pozemkovej reformy so znením
zamýšľanéhoprevzatiazapoužitia,okreminého,ajzák.č.329/1920Sb.oprevzatíanáhradezazabraný
majetok pozemkový (zákon náhradový). Podľa § 9 cit. zákona poznámka zamýšľaného prevzatia
pôsobí ako poznámka zamýšľaného odpísania nehnuteľnosti, pokiaľ nezahrňuje všetky nehnuteľnosti

vo vložke zapísané a spolu, ak sa týka všetkých nehnuteľností v pozemnoknižnej vložke zapísaných ako
poznámka vyvlastnenia. Ak nie sú predmetom zamýšľaného prevzatia „všetky nehnuteľnosti zapísané v
PK vložke“, má sa za to, že tie, ktoré sú predmetom poznámky, sa odpisujú z pozemnoknižnej vložky a
teda na pozemnoknižnej vložke zapísaný vlastník už nemá právo k odpísaných nehnuteľnostiam. Ak sú
teda predmetom zamýšľaného prevzatia „všetky nehnuteľnosti zapísané v PK vložke“, má sa za to, že
tie sú vyvlastnené. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 142/1947 Sb. o revízii prvej pozemkovej reformy pozemkový

majetok získaný pre účely prídelov je podľa tohto zákona určený spolu s ostatným zabraným majetkom,
pokiaľ nebol alebo nebude podržaný štátom pre účely všeobecne prospešné (§ 10 záborového zákona)
ani doposiaľ nebol pridelený, pre prídel subjektom v cit. ustanovení špecifikovaným. Z uvedeného je
zrejmé, že majetok zabraný podľa zák. 142/1947 Sb. mohol byť buď prevzatý (podržaný) štátom pre
účely všeobecne prospešné alebo bol určený pre prídely. Nehnuteľnosti zapísané v pkn vložke č. 103

boli predmetom prídelu a parc. č.1068/4 bola pridelená R. E.. Z ust. § 28 zák. č. 329/1920 Sb. vyplýva,
že ak rozhodol pozemkový úrad už skôr o prídele, zámene alebo scudzení prevzatých nehnuteľností
do vlastníctva osôb iných, nie je potrebné previesť skôr príslušný vklad práva vlastníckeho pre štát a
súdy prevedú na návrh pozemkového úradu právo vlastnícke priamo na nadobúdateľa pozemkovým
úradom ním označeného. Zákon č. 142/47 Sb. v ust. § 17 odkazoval na procesný postup konania

podľa zák. č. 215/1919 Sb., Záborového zákona, ktorý vydanie rozhodnutia k prechodu vlastníctva na
štát nevyžadoval, stačilo teda priame konanie štátu. Inak povedané, ak bola prevzatá nehnuteľnosť
pridelená do vlastníctva iných osôb, t.j. prídelcov, nebolo potrebné vykonať skôr, ako boli nehnuteľnosti
pridelené, vklad vlastníckeho práva na štát a súdy prevádzali vlastnícke právo priamo na prídelcu.
Odvolací súd dodáva, že po zápise do pozemnoknižnej vložky, že nehnuteľnosti sú predmetom revízie

prvej pozemkovej reformy podľa zák. č. 142/1947 Sb., nebolo možné po 01. 01. 1951 - po zániku
účinku intabulácie (právotvorných účinkov zápisov do pozemkovej knihy pre vklad vlastníckeho práva)
považovať v pozemkovej knihe evidovaného vlastníka za hodnoverného vlastníka, keďže už bol možný
aj prechod aj prevod vlastníctva mimo tohto zápisu. Táto skutočnosť má priamy súvis aj s tým, že
odporca v 2. rade sa nemohol bez ďalšieho domnievať, že mu jeho vlastnícke právo zostalo zachované,

ako poukáže odvolací súd nižšie.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania nestotožniac sa s právnym názorom odporcu
v 2. rade o tom, že k zoštátneniu predmetných nehnuteľností nedošlo a vlastnícke právo pôvodnému
vlastníkovi odňaté nebolo, uzavrel, že odporca v 2. rade je vlastníkom nehnuteľností a to na základe

právneho titulu vydržania. Tento záver urobil paradoxne bez toho, aby odporca v 2. rade takýto dôvod
nadobudnutia vlastníckeho práva vôbec tvrdil a preukazoval.

Vydržanie je osobitný originálny (prvotný, či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)

dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia
byť splnené kumulatívne - ak v nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Tak minulou
právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. 12. 1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1 v
spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v znení
do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou (§ 134 Občianskeho zákonníka

v znení od 01. 01. 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci
vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec (corpus
possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s
vecou ako so svojou vlastnou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle, vyjadruje
vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Toto vnútorné

presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok prejavuje jeho
konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je
držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo subjektívneho hľadiska
(osobného presvedčenia) samého účastníka a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal
alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá
viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať

pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bol (zostal)
aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k
okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu vzniku
vlastníctva); obdobne to platí aj pri strate dobrej viery (jej zániku).

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zaujal právny názor, že odporca v 2. rade nadobudol
vlastníckeprávovydržaním.Malzato,žedooprávnenejdržby vstúpilvroku1997nazákladedomnelého
dôvodu, že bol ako vlastník zapísaný v pôvodnej pkn vložke, nehnuteľnosti užíval a nakladal s nimi
počas celú vydržaciu dobu. Takýto záver súdu prvého stupňa o vydržaní vlastníckeho práva odporcom v
2. rade je vzhľadom na absenciu skutkových zistení pre jeho prijatie nepreskúmateľný a nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Závery o splnení podmienok vydržania sú nepostačujúce a nenáležité a z toho

dôvodu nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa sa nevyporiadal so základnými predpokladmi vydržania,
s otázkou začiatku plynutia vydržacej doby, s otázkou, voči komu odporca v 2. rade vlastnícke právo
vydržal, aký mal nadobúdací titul pri vstupe do držby a ani s otázkou, či nehnuteľnosti nerušene, počas
celej vydržacej doby aj užíval. Iba poukázanie na to, že s nehnuteľnosťami disponoval, (zrejme mal
súd na mysli predaj), ešte nesvedčí o tom, že ich aj užíval, navyše za situácie, keď vlastnícke právo

odvodzuje od zápisu v záznamovom konaní a nesprávneho právneho názoru, že vlastníctvo nikdy
nestratil. V tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie a jeho závery nekorešpondujú s obsahom
spisu. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, čo viedlo súd k záveru, že práve rok 1997 mať byť
počiatkomoprávnenejdržby a odakéhokonkrétnehomomentuaokolnostísaodvíja.Ibakonštatovanie,
že odporca v 2. rade vstúpil do držby v roku 1997, je bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností,

na základe ktorých mohol odporca v 2. rade nadobudnúť presvedčenie, že mu právo, so zreteľnom na
všetky okolnosti patrí, nepostačujúce. Súd konštatoval, že odporca v 2. rade si dal zapísať vlastnícke
právo záznamom Z 2563/95 a Z 8545/96. Pre absenciu dôvodov rozhodnutia nie je zrejmé, či tieto
záznamové konania považoval za nadobúdací titul vydržania. Pre prípad, že tomu tak je, odvolací súd
dodáva, že záznamové konanie Z 2563/95 deklarovalo právo iného subjektu, a to Biskupského úradu

Nitra. Titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nemôže byť samo o sebe iba záznamové
konanie Katastrálneho úradu Nitra ani v prípade, ak by sa viazalo k obom záznamovým konaniam.
Zápis vlastníckeho práva na základe záznamu sám o sebe nemohol v odporcovi v 2. rade vyvolať
presvedčenie o nadobudnutí vlastníckeho práva ako jednej z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho
práva vydržaním a nesvedčí o tom, že bol objektívne dobromyseľný.

Na preukázanie existencie titulu pre vydržanie vlastníckeho práva nadväzuje preukázanie
dobromyseľnosti nadobúdateľa pri vstupe do držby, že mu vec patrí, počas celej vydržacej doby. Ani s
touto podmienkou sa súd prvého stupňa náležite nevyporiadal. Uviedol iba to, že odporca v 2. rade si
vlastnícke právo dal zapísať záznamom Z 2563/95 a Z 8545/96 dňa 19. 03. 1997. Zo spisu vyplýva,

že záznamové konanie Z 2563/95 bolo vykonané na základe návrhu Biskupského úradu v Nitre zo dňa
10. 12. 1996, ktorý požiadal o zápis vlastníckeho práva pre Rímskokatolícku cirkev Sídelnú kapitulu
v Nitre. Zápis sa viazal k nehnuteľnostiam zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. 103, kat. úz. Z.,
parc. č. 1070/1 - ornej pôde o výmere 42010,33 m2, parc. č. 1068/1 o výmere 59561 m2 a parc. č.
1065 o výmere 7361 m2. Tieto boli vytvorené geometrickým plánom č. 22679103-309/95. Okresný

úrad, odbor katastrálny vykonal dňa 19. 03. 1997 zápis Z 8545/96, pod položkou výkazu zmien
49/97. Uvedenému zápisu ale predchádzal skorší zápis vlastníctva nehnuteľností z pkn vložky č. 103
v prospech Biskupského úradu Nitra na základe Z 2563/95 pod položkou výkazu zmien 62/95. Z listu
vlastníctva č. XXXX vyplýva, že Biskupský úrad Nitra má IČO: 179 116 a odporca v 2. rade má IČO: 35
593016,zčohojezrejmé,žeideodvarozdielnesubjekty.Pokiaľsúdnadobudnutievlastníctvaodporcuv

2.radeodvíjal ajodzáznamuZ2563/95,niejezrejmé,zčohovychádzal,keďžezodôvodneniarozsudku
to nevyplýva. Odporca v 2. rade tvrdil, že jeho právny predchodca vlastnícke právo nestratil. Vlastníkom
nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 103 bola do revízie prvej pozemkovej reformy
Nitrianska sídelná kapitula a táto aj bola právnym predchodcom odporcu v 2. rade, resp. totožným
subjektom. Vyvstáva otázka, pokiaľ odporca v 2. rade tvrdí, že mu vlastníctvo zostalo zachované, prečo

nereagoval na zápis v LV v prospech Rímskokatolíckeho biskupského úradu Nitra a z čoho vychádzal,
keď od roku 1995 bol ako vlastník časti nehnuteľností zapísaný iný subjekt. Podľa evidencie cirkevných
právnických osôb (podľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení
cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov) sú Rímskokatolícka cirkev Sídelnákapitula Nitra a Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Nitra evidované ako samostatné právne subjekty.
Neobjasnený zostal aj zápis uvedený pri položke výkazu zmien 49/97 v žiadosti o zmene názvu, ktorý sa
viaže k záznamu vlastníckeho práva odporcu v 2. rade. Pokiaľ by ním správa katastra vykonala zmenu

názvu prvého vlastníka iba označením odporcu v 2. rade, konala by v rozpore s vyhl. č. 79/1996 Zb.,
ktorou sa vykonáva Katastrálny zákon, keďže Biskupský úrad a Sídelná kapitula sú odlišné subjekty.
Nebolo možné bez ďalšieho šetrenia zapísať na list vlastníctva odporcu v 2. rade s odôvodnením, že
sa jedná o zmenu názvu vlastníka. Keďže ale táto okolnosť objasnená súdom prvého stupňa nebola,
nemôže k nej odvolací súd zaujať záväzný právny názor. Za týchto okolnosti neobstojí záver, že odporca

v 2. rade bol pri vstupe do držby dobromyseľný. Skutočnosť, že nadobúdal práva k nehnuteľnostiam
v roku 1997 od iného subjektu, Rímskokatolíckeho biskupského úradu Nitra (hoci tvrdil, že vlastníctvo
nikdy nestratil) a stratil vlastnícke právo v dôsledku revízie prvej pozemkovej reformy (ako bolo uvedené
vyššie), nemohol nadobudnúť presvedčenie, že mu nehnuteľnosti vlastnícky patria. Keďže od 01. 01.
1951 došlo k zániku účinku intabulácie, nebolo možné vlastníka evidovaného v pkn vložke (knihe), v
danom prípade Sídelnú kapitulu, považovať za jednoznačného vlastníka, pretože po uvedenom dátume

bolo možné vlastníctvo k nehnuteľnostiam nadobudnúť aj mimo zápisu do pozemkovej knihy. Odporca
v 2. rade sa nemohol preto domnievať, že mu právo zostalo zachované.

K otázke dobromyseľnosti odporcu v 2. rade je ďalej potrebné uviesť, že z geometrických plánov v
spise vyplýva, že parc. č. 1068/1, zapísaná do katastra nehnuteľností záznamom pod položkou výkazu

zmien 49/97 (16. 03. 1997), bola vytvorená z pkn parcely č. 1068, zapísanej pôvodne v pkn vložke
č. 103, a parcely č. 1069, v čase vytvorenia parc. č. 1068/1, zapísanej na LV č. XXXX v prospech
Rímskokatolíckeho biskupského úradu Nitra, (č.l. 112 spisu). Z návrhu na zápis Z 8545/96, prílohou
ktorého bol geometrický plán č. 22679103-309/95, nie je zrejmé, prečo novovytvorená parc. č. 1068/1,
podľa výkazu výmer GP, ktorá bola vytvorená z parciel vo vlastníctve dvoch rozdielnych subjektov,

Rímskokatolíckeho biskupského úradu v Nitre, parc. č. 1069 zapísaná na LV XXXX a Sídelnej kapituly
v Nitre, parc.č. 1068 zapísanej v pkn vložke č. 103, bola zapísaná v prospech odporcu v 2. rade. Ako
sa s touto skutočnosťou vysporiadal súd prvého stupňa, z odôvodnenia rozsudku nie je možné zistiť. Z
konštatovaného skutkového stavu vyplýva záver, že tvrdenie odporcu v 2. rade, že nestratil vlastníctvo
k nehnuteľnostiam zapísaným v pkn vložke č. 103 nezodpovedá údajom uvedeným na LV č. XXXX, v

ktorom je ako vlastník časti nehnuteľnosti pôvodne zapísanej v pkn vložke č. 103, zapísaný ako vlastník
Biskupský úrad v Nitre a nie Sídelná kapitula Nitra.

Podľa § 5 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností záznamy a úkon správy katastra plnia
evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 34

ods. 1 cit. zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo
zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe vydražením, prírastkom a
spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce
z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o
zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú

záznamom a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom je i zmena poradia záložných
práv z dohody záložných veriteľov. Vykonanie zápisu záznamom podľa § 34 a nasl. cit. zákona má
v katastri iba evidenčný charakter, ktorý súčasne nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práva k
nehnuteľnostiam (rozsudok NS SR sp.zn. Sž 48/02 zo dňa 26. 09. 2002). Pokiaľ by súd prvého stupňa
počiatok vydržacej doby viazal k zápisu záznamu vlastníckeho práva odporcu v 2. rade dňom 16. 03.

1997, je nutné uviesť, že záznam plní len evidenčnú funkciu a úkon správy katastra vo forme záznamu
nemá vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Inak povedané uvedený záznam mal
len deklarovať existujúci právny stav, ktorým malo byť existujúce vlastnícke právo odporcu v 2. rade,
zapísané v pkn vložke č. 103. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle,
že mu patrí a ide pritom o ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný omyl je taký, ku ktorému došlo

napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Môže byť právny alebo skutkový. Právny
omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho
vyplývajúceho nesprávneho právneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom
na uznávanú zásadu ignoratia iuris non excusut (neznalosť práva neospravedlňuje), vyplývajúcu zo

samej podstavy práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z jednoznačne formulovaného ustanovenia
právneho predpisu, nie je ospravedlniteľný. Takým by mohol byť len výnimočne, a to v prípadoch, keď
znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. Preto ani z toho dôvodu nie je možné uvažovať o tom,
že odporca v 2. rade pri svojom nesprávnom výklade zák. č. 142/1947 Sb. mohol zostať v presvedčení,že vlastnícke právo jeho predchodcovi odňaté nebolo a od toho odvíjať jeho dobromyseľnosť pri vstupe
do držby.

Vo vzťahu k ďalšej podmienke nadobúdacieho titulu vydržaním, nerušeného užívania veci po celú
vydržaciu dobu, súd prvého stupňa uviedol iba to, že nehnuteľnosť odporca v 2. rade užíval po
celú vydržaciu dobu, nakladal s ňou a nebol v užívaní nikým rušený. Z geometrického plánu č.
22679103-309/95 vyplýva, že užívateľom parc. č. 1068/1 o výmere 59561 m2 bol Lukov dvor. Tento GP
bol použitý k zápisu vlastníckeho práva záznamom pre odporcu v 2. rade. Uvedený údaj nasvedčuje

tomu, že vec bola v užívaní, resp. nájme subjektu odlišného od odporcu v 2. rade. Nie je zrejmé, ako sa
súd vysporiadal s touto skutočnosťou a z čoho vychádzal, keď konštatoval, že odporca po celú vydržaciu
dobu nehnuteľnosti užíval. Bude potrebné doplniť dokazovanie na zistenie, kto skutočne nehnuteľnosti
držal a užíval, na základe akého právneho titulu, či ich užíval Lukov dvor a s kým bol v právnom
vzťahu. Je potrebné dodať, že ani užívanie samo o sebe neznamená, že ten, kto vec užíva, bol pri
vstupe do držby dobromyseľný, pretože len subjektívny pocit nemôže sám o sebe byť predpokladom pre

vydržanie práva, ak nie je vyvolaný objektívnymi okolnosťami. Z geometrického plánu tiež vyplýva, že bol
vytvorený za účelom reštitúcie parc. č. 1070/1, 3, 6 a 8, ako aj parc. č. 1068/1, 1065 a podľa údaju v ňom
uvedenom slúžil na majetkové usporiadanie reštitučných nárokov. Z povahy reštitučného zákonodarstva
je zrejmé, že reštitúciu bolo možné uplatniť iba voči nehnuteľnostiam, ktoré na štát prešli v rozhodnom
období a teda ten, kto sa domáhal reštitúcie, si musel byť vedomý, že mu vlastníctvo k uplatňovaným

reštitučným nárokom bolo odňaté. V konaní nebolo objasnené, za akým účelom si dal odporca v 2. rade
vyhotoviť GP, hoci táto skutočnosť je podstatná z hľadiska hodnotenia dobromyseľnosti pri vstupe do
držby. Ak vychádzame z jeho tvrdenia, že vlastníctvo nestratil, je na mieste otázka, prečo si dal vyhotoviť
GP pre potreby reštitúcie, bude potrebné doplniť dokazovanie aj na zistenie, či si uplatnil reštitučné
nároky voči povinným osobám, ak nie, či to nebolo v dôsledku toho, že zmeškal zákonnú lehotu podľa

zák.č. 282/1993 Z. z.. Dobromyseľnosť totiž znamená, že držiteľ je ohľadne existencie práva v omyle.
Posúdenie, či je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne a nie iba zo subjektívneho
hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka a treba brať vždy do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej)
opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať,
nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Dobrá

viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že toto presvedčenie
držiteľa je opodstatnené (rozhodnutie NS SR 2Cdo/201/2005).Vyššie uvedené, doposiaľ súdom prvého
stupňa neobjasnené skutočnosti, dobromyseľnosť odporcu v 2. rade spochybňujú.

Ohľadom odporcu v 1. rade súd prvého stupňa dospel k záveru, že je vlastníkom nehnuteľností, pretože

ich nadobudol od P.. Z. D., ktorý bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Ing. D. nehnuteľnosti
nadobudol kúpnou a zámennou zmluvou od odporcu v 2. rade. Odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke
právo dobromyseľne v dobrej viere od vlastníka, v súlade so zákonom, a preto s poukazom na
ústavný princíp ochrany nadobudnutých práv a rozhodnutie NS SR č. 4Cdo/274/2006 ho považoval za
vlastníka nehnuteľností. V tejto súvislosti sa vynára otázka, ako posudzovať otázku dobrej viery pri

nadobudnutí nehnuteľností od nevlastníka. Rozhodnutie NS SR č. 4Cdo/274/2006, z ktorého súd prvého
stupňa vychádzal, rieši prípad dobromyseľne nadobudnutého vlastníckeho práva udelením príklepu
vydražiteľovi v daňovej exekúcii predajom nehnuteľností daňového dlžníka. Nehnuteľnosti, ktoré boli
predmetom exekúcie, boli predané tretím osobám, pričom rozhodnutie o udelení príklepu bolo zrušené.
Za danej situácie Najvyšší súd konštatoval, že zánik nadobúdacieho titulu pre vydražiteľa v dôsledku

zrušenia právoplatného rozhodnutia udelením príklepu nemá za následok zánik vlastníckeho práva
ďalších nadobúdateľov, pokiaľ svoje vlastnícke právo nadobudli v dobrej viere. Najvyšší súd poukazuje
aj na aplikáciu tohto právneho záveru pre prípad odstúpenia od zmluvy, kedy sa zmluva zrušuje od
začiatku. Uvedené rozhodnutie rieši dôsledky zrušenia nadobúdacieho titulu, nie však prípad neplatnosti
právneho úkonu od jeho počiatku, pretože taký úkon nemôže vyvolať zamýšľané právne účinky. Preto

ani na prejednávanú vec nedopadá. V nadväznosti na záver súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva
odporcu v 1. rade od vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľnosti je potrebné poukázať na ust. §
70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého údaje katastra uvedené v
§ 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 7 cit. zákona kataster obsahuje, okrem iného,
geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálne územie, parcelné číslo, druhy a

výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov zastavenému územiu obce a
ďalšie. Podľa predchádzajúcej právnej úpravy, § 11 zákona č. 265/1992 Zb., ten, kto vychádza zo
zápisu v katastri vykonanom po dni účinnosti tohto zákona, je dobromyseľný, že stav katastra zodpovedá
skutočnému stavu veci. Z toho vyplýva, že v súčasnosti platná právna úprava je odlišná od právnejúpravy v znení zák. č. 265/1992 Zb. platného do 01. 01. 1996. V tomto smere Najvyšší súd v SR
v rozsudku sp.zn. 2Cdo/67/2000 zaujal právny názor, podľa ktorého rozhodnutie Okresného úradu -
odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je

rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by
nemohol ako predbežnú riešiť otázku vlastníctva nehnuteľností alebo sa odchýliť pri posúdení otázky,
kto je jej vlastníkom od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Najvyšší súd SR v odôvodnení
citovaného rozhodnutia okrem iného uvádza: „V zmysle ust. § 70 zák. č. 162/1995 Z.z. sú údaje katastra
(medzi ktoré patria aj údaje o právach k nehnuteľnostiam, vrátane identifikačných údajov o vlastníkoch

nehnuteľností § 7 písm. c/) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Citované ustanovenie
vyjadruje právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku. Súd ju má preto za preukázateľnú, pokiaľ v
konaní nevyjde najavo opak (§ 133 OSP)“. K tejto problematike boli vydané viaceré rozhodnutia aj v
rozhodovacej činnosti súdov ČR, ktoré otázku dodatočného odpadnutia právneho dôvodu nadobudnutia
vlastníckeho práva od právnych predchodcov riešili rozdielne. V náleze I. ÚS I 143/07 ústavný súd
ochranu neposkytol, vychádzajúc z toho, že by tým bola narušená koncepcia právnej istoty a ochrany

dobromyseľne nadobudnutých práv. Tento záver sa vzťahoval nielen na prípad odstúpenia od zmluvy,
ale aj zrušenia kúpnej zmluvy z iného dôvodu, ako odstúpenia. V rozhodnutí II.ÚS 165/2011 vyslovil,
že pre poskytnutie ochrany je podstatné posúdenie dobrej viery nadobúdateľa. Vychádzal pritom z
troch právnych princípov - princípu ochrany dobrej viery, princípu ochrany vlastníckeho práva a princípu
materiálnej publicity, ktorá je odvodená z § 11 zák. č. 265/1992 Zb.. Už bolo uvedené, že zák. č.

265/1992 Zb., bol na Slovensku účinný do 31. 12. 1995. Od 01. 01. 1996 vstúpil do platnosti zák.
č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností. Ten § 70 pripúšťa vyvrátiteľnú domnienku správnosti údajov
katastra. Pri nadobúdaní vlastníctva má význam základná zásada bona fide, ktorá znamená dobrú vieru
nadobúdateľov.Prelomenietejtozásadypripúšťaprávnyporiadoklenvýnimočne,vtaxatívneuvedených
prípadoch, § 486 Obč. zákonníka a § 446 Obch. zákonníka. Ústavný súd SR v uznesení z 10. 02. 2010,

sp. zn. I.ÚS 50/10 vyslovil právny názor, podľa ktorého platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo
právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje (derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti,
toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. V tomto smere judikoval
aj NS SR sp.zn. 3Cdo/144/2010 právnym názorom, že na základe absolútne neplatného právneho
úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva; nemožno preto ani uvažovať o ochrane

vlastníckeho práva, hoci dobromyseľného nadobúdateľa. Záujem vlastníka na určitosti a nespornosti
právnych vzťahov k nehnuteľnosti v jeho vlastníctve (a na zosúladení v katastri zaevidovaného stavu
so stavom právnym) je záujem všeobecne akceptovateľný. Takýto výkon vlastníckeho práva sám o
sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi. Platný Občiansky zákonník nadobudnutie vlastníckeho práva
od nevlastníka pripúšťa v záujme ochrany dobromyseľnosti nadobúdateľa len ako výnimku (§ 486),

ako v tomto smere judikoval Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo/36/1999. S ohľadom na uvedené
preto odvolací súd sa prikláňa k názoru, že záver súdu prvého stupňa o tom, že odporca v 1. rade je
vlastníkom nehnuteľností z dôvodu, že ich nadobudol dobromyseľne od Ing. D., ktorý bol zapísaný v
katastri nehnuteľností je nesprávny a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Za daného skutkového
stavu, vyplývajúceho zo spisu, je potrebné zamerať dokazovanie na zistenie, či odporcovi v 1. rade

svedčí titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to aj so započítaním vydržacej doby
právneho predchodcu, čo napokon odporca v 1. rade sám tvrdil. Zaťažuje ho bremeno tvrdenia, že
nadobudol vlastnícke právo vydržaním Z tohto bremena tvrdenia má dôkaznú povinnosť preukázať
nadobúdací titul. Bude potrebné doplniť dokazovanie na zistenie, či P.. Z. D. nadobudol vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam za okolností, ktoré umožňujú prijať záver, že bol dobromyseľný.

Pokiaľ odporca v 1. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam od P.. D., za splnenia všetkých
zákonných podmienok, mohol by nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Nadobudnutie vlastníckeho
práva od vlastníka zapísaného na liste vlastníctva je nadobúdacím titulom, od ktorého môže odvíjať
svoju dobromyseľnosť, že mu nehnuteľnosti patria. Podmienkou vydržania je aj nepretržitá držba veci
po dobu 10. rokov. Odporca v 1. rade nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 17.

4. 2000, vklad bol povolený pod V 1529/00, dátum povolenia vkladu je na zmluve v spise (č.l. 156) zle
čitateľný, javí sa ako 15. 05. 2000. Žaloba bola podaná 30. 12. 2009, teda pred uplynutím vydržacej
lehoty odporcu v 1. rade. Vlastnícke právo vydržaním by mohol nadobudnúť so započítaním vydržacej
doby právnych predchodcov, a to P.. Z. D. a odporcu v 2. rade. P.. D. nadobudol nehnuteľnosti kúpnou a
zámennou zmluvou zo dňa 03. 02. 2000 (č.l. 85 a 87 spisu) od odporcu v 2. rade. Vklad kúpnej zmluvy

bol povolený dňa 28. 03. 2000 (č.l. 160) a zámennej zmluvy dňa 29. 03. 2000 (č.l 145 spisu). Pre záver
o tom, či svedčí odporcovi vlastnícke právo titulom vydržania, je potrebné skúmať splnenie všetkých
predpokladov vydržania aj u predávajúceho P.. D.. Ten bol ako vlastník zapísaných nehnuteľností iba
krátku dobu, približne dva mesiace, preto započítanie doby držby tohto subjektu nepostačuje presplnenie predpokladu 10 rokov oprávnenej držby nehnuteľnosti odporcom v 1. rade. Pred P.. D. boli
nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu v 2. rade, a preto bude potrebné posudzovať otázku vydržania
vlastníckeho práva odporcom v 1. rade aj z pohľadu splnenia všetkých vyššie uvedených podmienok

nadobudnutia vlastníckeho práva odporcom v 2. rade k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v
prospech odporcu v 1. rade. Keďže súd prvého stupňa vychádzal z toho, že odporca v 2. rade nadobudol
vlastnícke právo vydržaním, pričom tento záver z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, budú
výsledkydoplnenéhodokazovaniamaťvýznamajpreprávneposúdenie vovzťahukodporcoviv1.rade.

Keďže odvolací súd sa v predchádzajúcej časti podrobne zaoberal nedostatkom preskúmavaného
rozhodnutia vo vzťahu k odporcovi v 2. rade, na tieto svoje závery poukazuje a dodáva, že ich posúdenie
a doplnenie dokazovania naznačeným smerom na všetky súdu prvého stupňa vytknuté nedostatky bude
podstatné aj pre záver, či nadobudol odporca v 1. rade vlastnícke právo vydržaním, keďže započítanie
vydržacej doby je možné len voči vlastníkovi nehnuteľnosti.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 221 ods. 2 OSP ). V ďalšom konaní
súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP ) doplní dokazovanie v
potrebnom rozsahu a po vyhodnotení dôkazov v intenciách § 132 OSP opätovne rozhodne, pričom svoje
rozhodnutie i náležite odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP, vyporiadajúc sa v

ňom i s námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o trovách celého
konania, vrátane trov konania odvolacieho ( § 224 ods. 3 OSP ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.