Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 17, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202677
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mašlárová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515202677.5

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105 proti povinnému: R. E., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX T. B., v konaní o vymoženie 855,36 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekučné konanie.

II. Súd p r i z n á v asúdnemu JUDr. Michalovi Brožinovi, Exekútorský úrad so sídlom Stropkovská
633/3, 089 01 Svidník trovy exekúcie vo výške 1,38 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy
uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 25.3.2015 a exekučného titulu -
právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU

zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský súd“),
sp. zn. IA-C/1014/0063 zo dňa 4.12.2014, požiadal súdny exekútor tunajší súd o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni, č.k. 7Er/337/2015-65 zo dňa 9.4.2021 bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

12.5.2021.

3. Podľa § 243h ods. 1 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. a súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 44 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla,
právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné
odvolanie.

5. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd exekučné konanie v súlade s § 44 ods. 4 EP v

znení účinnom do 31.3.2017 zastavil.

6. Podľa § 200 ods. 5 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

7. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí

exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľomdane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

8. Podľa § 47 ods. 3 druhá veta EP v znení účinnom do 31.3.2017, do doručenia poverenia súdu na
vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a
nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.

9. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných
konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných
do 31. marca 2017.

10. Podľa § 21a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v

znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,cit. vyhl.“), odmena za spísanie návrhu na vykonanie
exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

11. Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa

najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

12. Súdny exekútor bol vyzvaný, aby súdu uviedol, či si uplatňuje trovy exekučného konania a ak áno,
aby ich špecifikáciu doručil súdu v lehote 15 dní. Súdny exekútor v odpovedi na predmetnú výzvu súdu
uviedol, že požaduje trovy exekúcie vo výške 42,41 eur. Tie pozostávajú z paušálnej odmeny vo výške

33,19 a náhrady výdavkov na spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,00 eur a výdavkov na poštovné
vo výške 1,15 eur a DPH z uvedených položiek.

13. O trovách exekučného konania súd teda rozhodol podľa § 47 ods. 3 druhá veta, § 196, § 200
ods. 5, § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017. Nakoľko do doručenia poverenia súdu na

vykonanie exekúcie má exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie, mu
súd požadovanú paušálnu odmenu vo výške 33,19 eur nepriznal.

14. Súd taktiež posudzoval nárok súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie v prípade hotových
výdavkov - spotrebný kancelársky materiál vo výške 1,20 eur (vrátane DPH). Súd túto náhradu súdnemu

exekútorovi nepriznal. Otázku náhrady hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál,
rieši stanovisko Ústavného súdu SR I. ÚS 157/08-16 zo dňa 29. apríla 2008, z ktorého vyplýva,
že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je výdavok hodný samostatného zreteľa, medzi ktoré
zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a
poplatky. Niet pochýb o tom, že súdnemu exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom

exekučnej činnosti aj iné výdavky ako sú demonštratívne uvedené v § 22 cit. vyhl., a to náklady na
prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne
koncipientov exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu,
výdavky na energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby
a náklady na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na

kancelárske vybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner
do tlačiarne, písacie potreby, lepidlá, a pod.). Je zrejmé, že všetky tieto náklady a výdavky si súdny
exekútor zabezpečuje v rámci chodu svojho úradu, teda nielen v súvislosti s potrebami a situáciou
v tej - ktorej individuálnej exekučnej veci. Súd je však toho názoru, že náhrada za tieto výdavky a
náklady na prevádzku a chod exekútorského úradu, kde patria aj náklady na spotrebný materiál, na ktoré

poukazoval súdny exekútor vo vyčíslení trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle § 22 ods. 1 cit.
vyhl. neprináleží, nakoľko ani pri akomkoľvek extenzívnom výklade § 22 cit. vyhl. ich nemožno priradiť
k ostatným v tomto ustanovení demonštratívne uvedeným výdavkom, za ktoré exekútorovi náhrada
patrí. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie
nezanedbateľných, jasne identifikovateľných výdavkov nevyhnutných, a teda aj účelových pri výkone

konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. Okrem toho súd zdôrazňuje, že v § 25 cit. vyhl. je použitý
všeobecný pojem „náhrada“ - nie „odmena“, ale „náhrada za administratívne práce“ - pojem náhrada
v tomto kontexte teda nemožno vzťahovať iba na odmenu za také práce, ale aj na náhradu nákladov,výdavkov, ktoré s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou činnosťou exekútorovi prípadne
vzniknú.

15. Súdnemu exekútorovi súd priznal náhradu trov exekúcie iba podľa § 22 ods. 1 cit. vyhl., t.j. náhradu
hotových výdavkov na poštovné vo výške 1,38 € vrátane DPH.

16. Podľa § 203 ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

17. Na úhradu trov exekučného konania zaviazal súd oprávneného, pretože oprávnený zavinil
zastavenieexekučnéhokonaniazdôvodu,žepodanímnávrhuzačalexekučnékonanieprotipovinnému,
a zároveň žiadal o vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý od počiatku vykazoval
nedostatok v podobe jeho vydania zo strany rozhodcovského súdu bez potrebnej právomoci, t. j. bez
splnenia podmienky vykonateľnosti, pre ktorú bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

zamietnutáanásledneexekučnékonanievzmyslevyššieuvedenéhozastavené,atedaprocesnezavinil
zastavenie konania a mal by súdnemu exekútorovi nahradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná
sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. V sťažnosti sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu
považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. (§ 250 ods. 2 CSP).