Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/78/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3620010210
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2020:3620010210.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD v trestnej veci proti

obžalovanému L. Z., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona a iné, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.12.2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

L. Z., W..XX.XX.XXXX U. T., trvale bytom Q. XXX, nezamestnaný, slobodný, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý, ž e :

1/ dňa 05.07.2020 v čase okolo 18:15 hod. v obci Q. z rodinného domu č. XXX, pod vplyvom alkoholu
zatelefonoval svojej matke poškodenej V. Z.I., ktorá sa v danom čase nachádzala u svojho priateľa v
obci Q. Č.. XXX a požiadal ju, aby ho vyplatila z rodinného domu v obci Q. Č.. XXX, na čo mu poškodená

odpovedala, že to nejde, že on prijal dedičstvo a má z domu vyplatiť on ju, že ona tam nebýva, na to jej
obžalovaný uviedol, že ak ho nevyplatí z domu, tak ho podpáli a on bude spávať v aute, po čom telefonát
ukončil, na čo poškodená následne volala svojej dcére E. Z., ktorá žije v rodinnom dome č. XXX v obci Q.
spolu s obžalovaným z dôvodu obavy, že obžalovaný svoje vyhrážky naplní, potom poškodenej zavolala
dcéra E. Z. a tá jej uviedla, aby prišla k nim domov aj s priateľom, že má z obžalovaného strach, lebo jej
vulgárne nadával a povylieval vodu na jej dvere a na chodbe domu, pričom obžalovaný svojim konaním
nespôsobil poškodenej V. Z. a ani inej osobe žiadne zranenia ani majetkovú škodu,

2/ od presne nezistenej doby až do dňa 05.07.2020 do 19:30 hod. v Q., v rodinnom dome č.
XXX neoprávnene prechovával 1 ks zelenú rastlinu o výške 83 cm od substrátu, s hmotnosťou
upotrebiteľného podielu rastlinného materiálu rodu Cannabis - konopa 8,200 g, s obsahom účinnej látky
tetrahydrokanabinolu (THC) 5,6 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 16 obvykle jednorazovým
dávkam drogy, spôsobilým po aplikovaní ovplyvniť psychiku užívateľa, pričom v zmysle zákona č.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
sú rastliny rodu Cannabis - konopa zaradené do I. skupiny omamných látok a tetrahydrokanabinol (THC)

je zaradený do I. skupiny psychotropných látok,

t e d a :

v bode 1/

inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, a čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe - príbuznom v priamom pokolení,v bode 2/

neoprávnene prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l :

v bode 1/

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona,

v bode 2/

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 (tridsaťšesť)

mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v
zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze
zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické

liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Partizánske podala dňa 10.11.2020 na tunajšom súde pod sp. zn. Pv
244/20/3305-56 obžalobu na L. Z. v bode 1/ obžaloby pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2
písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods.

4 Trestného zákona a v bode 2/ obžaloby pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ predmetnej obžaloby.

Súd na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2020 a 30.12.2020 vykonal dokazovanie výsluchom

obžalovaného, poškodenej V. Z., svedkov E. Z. a T. V., za splnenia podmienok podľa § 268 ods.
2 Trestného poriadku prečítaním podstatnej časti znaleckého posudku č. 71/2020 MUDr. Márie
Majzlanovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 10.09.2020 (č.l.
116-131), v zmysle § 269 Trestného poriadku oboznámením ostatného spisového materiálu (opatrenie z
č.l. 37-38, plnomocenstvo z č.l. 39, zápis o dychovej skúške z č.l. 48, lustrácia v CDB z č.l. 198, lustráciaZVJS z č.l. 200, lustrácia GPSR z č.l. 201, odpis z RT z č.l. 202, opatrenie z č.l. 218, lustrácia CESDaP
z č.l. 234-236, správa z ÚVV Ilava + skrátený výpis klienta z č.l. 244-245).

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2020 urobil vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ obžaloby
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný z tohto skutku a zároveň
obžalovaný súhlasne (áno) zodpovedal na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a
h/ Trestného poriadku, preto súd po vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie vo
vzťahu k tomuto skutku prijal a v zmysle § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonal len dôkazy súvisiace

so skutkom pod bodom 1/ obžaloby, výrokom o treste a ochrannom opatrení.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2020 vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ obžaloby urobil
vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný. Vo svojej výpovedi
uviedol, že vtedy volal svojej matke a spýtal sa jej, či by ho nevyplatila z jeho čiastky domu, ako to urobila
u jeho brata. Následne keď mu odpovedala, že nie, pričom si nepamätá, ako to zdôvodnila, tak jej v

nervovom skrate uviedol, že "no čo, budem spať v aute, alebo to tu podpálim" a zložil, pričom uviedol,
že túto vyhrážku nemyslel vážne. Predtým pozeral televízor. V ten týždeň si riešil robotu v Bánovciach
a chcel sa presťahovať. Po tom telefonáte sa išiel hrať na telefóne a zapáliť si cigaretu na balkón.
Tiež uviedol, že mame by nikdy neublížil a ani by nepoškodil žiadny majetok u neho doma. Na otázku
prokurátora uviedol, že so svojou sestrou počas toho dňa mal nejakú komunikáciu, ale si to poriadne

nepamätá. Vie, že sa tam s ňou niečo hádal, ale nevie už presne o čom. V ten deň mal trochu vypité, pil
domáce. Vypil asi 4 poháriky, avšak nie po sebe. Na otázku prokurátora uviedol, že chcel, aby ho matka
vyplatila z toho domu, lebo sa chcel presťahovať kvôli práci. Chcel ísť bývať bližšie k Bánovciam. Mal
mať prácu v Bánovciach v Tatrovke. Obžalovaný má v tom dome 1/8, sestra tam má 1/8 a mama hneď
vyplatila jedného brata, tak mama má 6/8. Mama býva u priateľa, ale má tam trvalé bydlisko. V dome

býva obžalovaný so starkou, jej syn, sestra obžalovaného a jeho brat. K vzťahom v rodine uviedol, že
sa sem-tam pohádajú. S matkou mal vždycky celkom dobré vzťahy. Normálne sa bavia. Mama býva u
priateľa asi o dve ulice ďalej. Obžalovaný uviedol, že už po tom telefonáte iná komunikácia medzi nimi
nebola. Potom už prišla polícia, lebo mama sa bála, že to, čo sa jej vyhrážal, by bol schopný spraviť, tak
zavolala rovno policajtov. Na otázku súdu obžalovaný uviedol, že mama by jedine preto volala policajtov,

lebo sa bála. Matke volal preto, lebo si myslel, že mu to bude chcieť vyplatiť, už aj predtým sa o tom
bavili a v podstate keď by predala dom, by ho mala z krku. Bol tak trochu opitý, bol v nálade a nečakal, že
mu povie, že mu to nevyplatí a tak jej to tak skratovo povedal, že bude spať v aute alebo to tam podpáli.
Na otázku súdu aký je vzťah obžalovaného ku konzumácii omamných a psychotropných látok uviedol,
že konzumuje iba marihuanu, nikdy ju však nepredával, aj tú rastlinu mal len pre vlastnú spotrebu.

Poškodená V. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2020 uviedla, že obžalovaný jej dňa 05.07.2020
zavolal, aby ho vyplatila z domu. Ona mu povedala, že ho nevyplatí, že ho nemá z čoho, že obžalovaný
prijal dedičstvo. Povedala mu, že nech on vyplatí ju, že veď ona tam prakticky ani nebýva. Obžalovaný
jej na to povedal, že dobre, že tak ten dom podpáli a že bude spať v aute. Uviedla tiež, že to bolo asi pod

vplyvom drog, alebo alkoholu, nevie čo bral. Na otázku prokurátora poškodená uviedla, že obžalovaný
mal asi alkohol v sebe. Povedal to tak rýchlo, nebolo tam čo konzultovať. Pamätá si, že jej povedal, že
keď ho nevyplatí, že podpáli dom a bude spať v aute. Bola to rýchla komunikácia a obžalovaný ju zložil.
Následne poškodená volala svojej dcére, že nevie, čo je s obžalovaným a čo sa mu stalo a že nevie,
ako bude reagovať ďalej a nech si dcéra dáva pozor. Dcéra jej povedala, že má iné starosti, že nech ju

teraz nechá tak. O chvíľku jej dcéra volala, aby tam prišla, lebo že jej obžalovaný pooblieval steny vodou
a že jej nadával, že aby prišla s priateľom a zavolala policajtov, lebo to už trvalo dlhšie. Poškodená teda
zavolala policajtov a išla tam aj s priateľom. Čakali na policajtov pri bráne, nešli do vnútra. Vzťahy s
obžalovaným boli niekedy trochu napäté, keď si dal marihuanu. Bolo to podľa nálady. Chodievala tam
málokedy, chodila dcére pomáhať upratať. Teraz tam už nechodí. Obžalovaný jej uviedol, že peniaze

potrebuje, lebo si chcel nájsť nové bývanie, že chce odísť stadiaľ. Na otázku obhajcu poškodená uviedla,
že obžalovaný nepodmieňoval ničím vyplatenie tej čiastky, len aby ho vyplatila ako jeho brata. Žiadne
nátlaky, ani nič, bol to obyčajný rýchly telefonát, žiadne vydieranie. Obžalovaný jej len povedal, že tak
ten dom podpáli a pôjde spať do auta a to bolo tak automaticky povedané. Ona sa jednoducho bála,
lebo vedela, že určite mal obžalovaný v sebe nejaký alkohol, aby sa niečo nestalo. Obžalovaný počas

výsluchu poškodenej využil možnosť a uviedol, že veľmi ľutuje, že sa svojej matke vyhrážal a sľúbil súdu
i svojej mamine, že sa už takáto situácia nestane a verejne sa poškodenej ospravedlnil. Tiež uviedol, že
nikdy by svojej mame neublížil a ani by nepoškodil žiadny majetok. Na otázku súdu poškodená uviedla,
že pri tom telefonáte bol prítomný aj jej priateľ T. V., ktorý sedel vedľa nej. Dcére volala preto, lebopočula podľa hlasu, že obžalovaný má vypité, aby niečo nespravil. Pociťovala trochu obavy, nevedela,
ako obžalovaný zareaguje a či niečo nevyvedie.

Svedkyňa E. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2020 uviedla, že bola nedeľa, bola asi v robote. Bola
navštíviť mamu a išla na bicykli domov, lebo je to v jednej dedine. Prišla domov a vie, že mala dosť
obavy, lebo sa obžalovaný voči nej správal posledný týždeň dosť nepríčetne. Hneď išla za starkou a
pýtala sa jej, či sa niečo dialo v ten deň, či sa obžalovaný nesprával nejako divne. Starká jej uviedla, že
sa nič nedialo. Svedkyňa išla hore do izby a po chvíľke zaregistrovala, že obžalovaný išiel do kúpeľne

a o chvíľu sa vrátil do izby. O chvíľu na to jej volala mama a pýtala sa jej, či sa niečo u nich nedeje, lebo
že jej volal obžalovaný a vyhrážal sa jej. Chcel od nej, aby ho vyplatila, že si našiel robotu v Bánovciach
a chce tam ísť do podnájmu a žiadal ju, aby ho vyplatila, pričom mama ho odmietla vyplatiť a na to jej
obžalovaný povedal, že podpáli dom a bude bývať v aute. Svedkyňa jej na to povedala, že sa zatiaľ
doma nič nedeje. Nechali to teda tak. O chvíľu na to videla, že obžalovaný zase išiel na záchod, lebo
má presklené dvere a oblial jej celé dvere vodou, ktorú si nabral do pohára. Tá voda letela od kúpeľne

až na jej dvere a bola všade, na chodbe, na jej dverách. Ona mu začala vykrikovať, že prečo to spravil a
obžalovaný hneď išiel do svojej izby. Svedkyňa vyšla z izby, že to ide upratať a obžalovaný jej cez zavreté
dvere jeho izby začal vykrikovať nepekné urážky na jej osobu, čo ju dosť zarazilo a urazilo, nevedela
si vysvetliť prečo sa tak k nej správa, lebo mu nič nespravila. Svedkyňa išla dole za starkou, nakoľko s
ňou mal obžalovaný dobrý vzťah, myslela si, že mu dohovorí. Starká išla hore a začala obžalovanému

dohovárať, pričom obžalovaný začal aj ju nepekne urážať a treskol jej dvere pred nosom. Svedkyňa
jej povedala, nech zavolá policajtov, lebo sa už obávala o seba, lebo sa obžalovaný dosť nepríčetne
správal posledný týždeň a nevedela, čo od neho môže očakávať. Starká jej povedala, aby to riešila s
mamou. Svedkyňa teda zavolala mame, aby zavolala policajtov. Mama jej povedala, že to nechce riešiť,
že tam nebýva. Svedkyňa ju začala prehovárať, lebo nevedela, čo môže čakať, nakoľko posledné noci

ju obžalovaný budieval aj v noci, nedal jej spávať, búchal jej na stenu. Poslednú noc zo soboty na nedeľu
sa jej o štvrtej ráno rozleteli dvere na izbe a obžalovaný začal na ňu vrieskať, preto nevedela, čo môže
čakať. Prehovorila mamu a požiadala ju, že keď zavolá policajtov, nech príde aj ona s priateľom a že to
nejako vyriešia s policajtmi. O chvíľu mama prišla s priateľom a počkali spolu na policajtov. Na otázky
prokurátora svedkyňa uviedla, že s obžalovaným nikdy nemala nejaký zlý vzťah. Keď si vypil, tak sa

správal dosť agresívne, ale nikdy nemala pocit, že by sa ho mala báť. Posledný týždeň obžalovaný už
dosť aj konzumoval alkohol, čo kombinoval aj s drogami, preto nevedela, čo od neho môže očakávať,
lebo zrazu si na ňu vymyslel historku, že nejakých feťákov na neho poslala, ktorí mu nadávajú pod
oknami.Poslednýtýždeňobžalovanýmalparanoje,žehoniektosleduje,pretosamusvedkyňaajsnažila
vyhýbať. Čoraz viac sa vzťahovo vzdiaľovali. Na otázky obhajcu svedkyňa uviedla, že mama volala

políciu na jej podnet. Keď jej mama volala prvýkrát, tak jej to povedala takým oznamovacím tónom, skôr
ju zaujímalo, či sa niečo deje doma, či obžalovaný niečo nevystrája. Z toho vyrozumela, že mala obavu,
čisaniečonedeje.Naotázkusúdusvedkyňauviedla,žemávedomosť,žeobžalovanýužívalmarihuanu.

Svedok T. V. na hlavnom pojednávaní dňa 30.12.2020 uviedol, že obžalovaného pozná dosť dlho, lebo

je rodák z Q. a syn jeho partnerky. Vtedy sa vrátili s partnerkou z návštevy, bola to asi nedeľa a do
toho volal obžalovaný, že chce vyplatiť peniaze, ako bol vyplatený jeho brat, na čo mu poškodená
povedala, že ona toľko peňazí nemá a nemôže mu to vyplatiť. Na to obžalovaný povedal, že ten dom
podpáli a vypol telefón. Na to volala E. Z., že obžalovaný oblieva dvere, tak sa volala polícia a išli tam. S
doprovodom polície vstúpili do vnútra. Na otázky prokurátora svedok uviedol, že ten telefonát počul, lebo

bol na hlasný odposluch. Nevie presne to slovné spojenie, ale bolo tam niečo také, že ho podpáli. Podľa
svedka obžalovaný nie je zlý, ale pod vplyvom drog človek robí neuvážené rozhodnutia. On nevidel
obžalovaného drogy brať, ale hovorí sa to o ňom. Videl aj tie rastliny. Alkohol obžalovaný pije normálne,
videl ho aj opitého. Na otázku súdu ako na ten telefonát reagovala poškodená svedok uviedol, že bola
v šoku, nerátala s tým, preto hneď volala dcére E., ktorá jej povedala, že sa ho už bojí a že sa zamykala

už v izbe. Preto tam hneď išli. Telefonát počul preto, lebo bol na hlasitý odposluch. Ten telefonát bol skôr
taký, že to obžalovaný len oznámil, nekričal. Policajtov volali oni až po telefonáte s E. Z., ktorá povedala,
že jej obžalovaný oblieva dvere.

Zo záverov znaleckého posudku č. 71/2020 MUDr. Márie Majzlanovej, znalkyne z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 10.09.2020 (č.l. 116-131) vyplýva, že u obžalovaného bol
konštatovaný kombinovaný abúzus alkoholu a marihuany, pričom u marihuany ide o abúzus s prejavmi
psychickej závislosti. Vzhľadom k zisteným prejavom závislosti na marihuane sa u obžalovaného
jedná o chorobný sklon k požívaniu tejto omamnej látky. Pobyt obžalovaného na slobode nie jez psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa u obžalovaného konštatovala tiež
poruchu osobnosti (emočne nestabilnú - impulzívnu, s histriónskymi a disociálnymi črtami). Uvedená
porucha osobnosti znamená povahovú abnormitu (trvalú odchýlku), pričom v prípade obžalovaného

ide o črty emočnej lability s impulzivitou, črty histriónske a disociálne. Obžalovaný v čase spáchania
skutku netrpel duševnou poruchou v pravom slova zmysle - psychózou. Obžalovaný v čase spáchania
trestného činu bol schopný rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bol schopný svoje konanie
ovládať. Vplyvom alkoholového opojenia v kombinácii s účinkom marihuany boli jeho ovládacie
schopnosti znížené nepodstatne, forenzne nevýznamne. Znalkyňa navrhla nariadiť obžalovanému

ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 48) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške
dňa 05.07.2020 o 20:29 hod. s výsledkom 0,38 mg/l alkoholu v dychu.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného

(č.l. 244) vyplýva, že tento je umiestnený v oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Jeho
správanie a vystupovanie počas doby výkonu väzby, od počiatočných nepatrných adaptačných ťažkostí,
je na požadovanej úrovni. Prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku, príkazy a nariadenia
personálu plní. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil. Disciplinárne riešený nebol, nebola mu
udelená disciplinárna odmena. Je tichej, uzavretej povahy s minimálnymi požiadavkami na personál

ústavu. Vo svojom osobnom voľne trávi čas prevažne pasívne, odpočíva na lôžku, sleduje televíziu,
počúva ústavný rozhlas, nepravidelne sa zúčastňuje vychádzok. Obžalovaný neprejavil záujem o
zaradenie do práce a taktiež nepožiadal o umožnenie pracovných činností v ústave v zmysle § 26 ods.
6 zákona o výkone väzby, ktoré sú vykonávané dobrovoľne, bez nároku na pracovnú odmenu a ktorých
cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obžalovaného a zvládanie negatívnych

vplyvov umiestnenia vo výkone väzby. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava najmä formou
korešpondencie a telefonovaním so svojou matkou a s S. Z., s ktorou si uplatnil právo na návštevu. V
závere sa v správe konštatuje, že sa jedná o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce
zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu jeho väzby je zatiaľ bezproblémový.

Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, bez
záväzkov, pred vzatím do väzby bol nezamestnaný. V súčasnosti je vo výkone väzby v predmetnej
trestnej veci v ÚVV Ilava. Podľa lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov
Ministerstva spravodlivosti SR obžalovaný bol doteraz dvakrát postihnutý v priestupkovom konaní (v
jednom prípade za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a v druhom prípade za priestupok na

úseku dopravy). Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané
vo výrokovej časti pod bodom 2/ tohto rozsudku kvalifikoval (v zhode s prokurátorom) ako zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a

obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za
skutok obžalobou pod bodom 2/ mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o
vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. V jeho konaní išlo o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/
Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.

Ďalej súd v súvislosti so skutkom pod bodom 1/ obžaloby, na základe vykonaného dokazovania
postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý sa mu
v bode 1/ obžaloby kladie za vinu. Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že sa

necíti byť vinným z tohto skutku, avšak vo svojej výpovedi sa k jeho spáchaniu v podstate priznal, keď
potvrdil, že volal poškodenej, aby ho vyplatila z domu ako vyplatila i jeho brata a keď mu poškodená
odmietla vyhovieť, tak jej uviedol, že dom podpáli a bude spať v aute. Bránil sa tým, že konal skratovo
a neočakával, že mu poškodená nevyhovie. Zároveň na hlavnom pojednávaní uviedol, že veľmi ľutuje,
že sa poškodenej vyhrážal a sľúbil súdu i poškodenej (jeho mame), že sa už takáto situácia nestane.

Obžalovaný je zo spáchania predmetného skutku usvedčovaný tiež výpoveďou poškodenej, ktorá vo
svojej výpovedi taktiež potvrdila, že jej obžalovaný volal s tým, aby ho vyplatila z jeho podielu na dome a
keď nesúhlasila, tak jej uviedol, že keď ho nevyplatí, že podpáli dom a bude spať v aute. Obžalovaného
usvedčuje tiež svedok T. V., ktorý bol prítomný pri telefonáte poškodenej s obžalovaným a tento hovorpočul, nakoľko ho poškodená mala na hlasnom odposluchu a potvrdil výpoveď poškodenej. Nepriamo je
z jeho spáchania obžalovaný usvedčovaný i výpoveďou svedkyne E. Z., ktorá uviedla, že jej poškodená
volala a uviedla jej, že obžalovaný chcel po nej, aby ho vyplatila a keď nesúhlasila, tak jej obžalovaný

uviedol, že dom podpáli a bude spať v aute. Okolnosť, že bol obžalovaný v čase spáchania skutku pod
vplyvom alkoholu vyplýva zo zápisu o dychovej skúške, ktorej výsledok bol pozitívny. Na základe vyššie
popísaných dôkazov nemal súd pochybnosti o tom, že sa predmetný skutok stal tak, ako bol popísaný
v bode 1/ obžaloby.

Súd sa však nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v zmysle podanej obžaloby, kde prokurátor
predmetný skutok právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného
zákona. Ako vyplynulo z výpovede obžalovaného, tento nepredpokladal, že mu poškodená nevyhovie,
keďže už vyplatila aj jeho brata, čo ho viedlo k tomu, že konal skratovo, bez hlbšieho uváženia svojho
konania a potvrdil síce, že sa poškodenej hrozil tým, že ak ho nevyplatí z jeho podielu na dome, tak

tento podpáli a bude spávať v aute, ale túto hrozbu treba vnímať i vo svetle výpovede poškodenej, ktorá
vo svojej výpovedi uviedla, že išlo o rýchly telefonát a reakcia obžalovaného bola rýchla, bez žiadnych
nátlakov. Teda hoci obžalovaný použil voči poškodenej - svojej matke slovné spojenie obsahujúce
podmienku, že ak ho poškodená z domu nevyplatí, tento podpáli a bude spávať v aute, tak len z
tejto samotnej vetnej konštrukcie nemožno vyvodiť právnu kvalifikáciu vyššie citovaného zločinu. Pre

skutkovúpodstatuvydieraniabybolozpohľadusúduzadanejsituáciepríznačné,akbybolototokonanie
z pohľadu obžalovaného dopredu pripravené s očakávaným cieľom, aby vydieraná osoba (poškodená)
niečostrpela,čiplnila.Vdanomprípadevšaktomutaknebolo,nakoľkoobžalovanýreagovalnaodpoveď
poškodenej automaticky, keď ako sám uviedol, jej odpoveď, že mu nevyhovie, dopredu neočakával,
keďže už v minulosti jeho brata vyplatila a reagoval spontánne a uvedenú hrozbu, že ak mu nebude

vyhovené, ktorú podmienil zapálením domu preto treba v tomto kontexte vnímať ako nebezpečné
vyhrážanie, nakoľko pre túto skutkovú podstatu je príznačné, že páchateľ používa vyhrážky (smrťou,
ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou), pričom tieto vyhrážky musia byť spôsobilé vzbudiť
dôvodnú obavu z ich naplnenia u adresáta takejto vyhrážky, čo v danom prípade i splnené bolo, nakoľko
poškodená vo svojej výpovedi potvrdila, že pociťovala isté obavy z toho, či obžalovaný niečo nevyvedie,

nakoľko počula na jeho hlase, že má vypité. Teda v danom prípade má súd za to, že obžalovaný svojím
konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s §
127 ods. 4 Trestného zákona, a to nielen základnej, ale aj kvalifikovanej, keďže sa skutku dopustil na
blízkej osobe - svojej matke. Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle, nakoľko bolo

preukázané, že obžalovaný chcel ohroziť zákonom chránený záujem.

Pri rozhodovaní o treste u obžalovaného súd vychádzal zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34
Trestného zákona zohľadňujúc spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery ako aj možnosti jeho nápravy. Súd prihliadol

tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby.

Pri ukladaní trestu obžalovanému súd aplikoval ustanovenie § 34 Trestného zákona ako aj § 38
Trestného zákona pričom u neho zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného

zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaných skutkov a svoj čin úprimne oľutoval, a to aj vo vzťahu
k skutku pod bodom 1/, keď síce urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný, nestotožnil sa s právnou
kvalifikáciou prokurátora, avšak na hlavnom pojednávaní sa poškodenej ospravedlnil a svoje konanie
oľutoval) pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Súd nemohol obžalovanému priznať aj poľahčujúcu
okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (vedenie riadneho života) ako to navrhoval obhajca

obžalovaného, nakoľko obžalovaný bol dvakrát postihnutý za priestupok, pričom dňa 11.05.2020 bol
postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, a to za hrubé správanie, teda nemožno sa
stotožniť s názorom, že by obžalovaný viedol pred spáchaním skutkov riadny život. Súd u obžalovaného
(narozdiel od názoru prokurátora) nezistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona
(spáchal viac trestných činov), nakoľko okolnosť spáchania viacerých trestných činov ovplyvňujúca

trestnú sadzbu, sa v predmetnej veci u obžalovaného odrazila v použití ustanovenia § 41 ods. 2
Trestného zákona (asperačná zásada). Pri prevahe poľahčujúcich okolností došlo v zmysle § 38 ods.
3 Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného
o 1/3, keď v danom prípade sa obžalovaný svojimi skutkami dopustil dvoch trestných činov a z nichnajprísnejšie trestný je zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona s trestnou
sadzbou 36 mesiacov až 120 mesiacov, teda pri postupe podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona dochádza

k úprave tejto trestnej sadzby znížením hornej hranice o 1/3, a tak upravená trestná sadzby je 36
mesiacov až 92 mesiacov. V prípade obžalovaného išlo o súbeh dvoch úmyselných trestných činov,
z ktorých je jeden prečin a jeden zločin, spáchané viacerými skutkami, a teda v zmysle § 41 ods. 2
Trestného zákona došlo k uplatneniu tzv. asperačnej zásady, pri ktorej sa zvyšuje horná hranica trestnej
sadzby najprísnejšie trestného činu (teda zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi) o jednu tretinu. Na základe toho v
zmysle § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody na spodnej
hranici upravenej trestnej sadzby vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého mu podmienečne odložil s
probačným dohľadom a so skúšobnou dobou vo výmere 36 mesiacov, nakoľko v danom prípade mal
súd za to, že aj podmienečný trest s probačným dohľadom pri uložení dostatočne dlhej skúšobnej doby

a zároveň za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods.
4 Trestného zákona, môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným
spáchaných trestných činov, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy
aj skutočnosť, že obžalovaný doteraz nebol súdne trestaný. Zohľadnil tiež skutočnosť, že do súčasnosti
bol dvakrát postihnutý za spáchanie priestupku, z toho bol jeden priestupok na úseku dopravy a

jeden proti občianskemu spolunažívaniu. Súd prihliadol aj na závery znaleckého posudku MUDr. Márie
Majzlanovej, ktorá konštatovala u obžalovaného kombinovaný abúzus alkoholu a marihuany, pričom u
marihuany ide o abúzus s prejavmi psychickej závislosti a tiež poruchu osobnosti (emočne nestabilnú -
impulzívnu, s histriónskymi a disociálnymi črtami). V zmysle záverov tohto posudku pobyt obžalovaného
na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť, pričom znalkyňa odporučila

uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Súd prihliadol i na
správu o doterajšom pobyte obžalovaného vo výkone väzby, kde je obžalovaný hodnotený kladne.
Za týchto okolností, keď sa obžalovaný bude pravidelne podrobovať dohľadu probačného úradníka,
ktorý bude dohliadať na správanie obžalovaného a na skutočnosť, či obžalovaný dodržuje súdom
určené obmedzenia a povinnosti, je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu je možné

zabezpečiť aj podmienečným trestom odňatia slobody.

Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu pod vplyvom alkoholu, ako to vyplýva zo zápisu
o dychovej skúške obžalovaného, ako i na skutočnosť, že znalkyňa u obžalovaného konštatovala
kombinovaný abúzus alkoholu a marihuany, súd zároveň obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle

§ 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných
návykových látok na dosiahnutie výchovnej i preventívnej zložky trestu. Taktiež súd obžalovanému uložil
povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. j/ Trestného zákona podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii
alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve a taktiež povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm. k/
Trestného zákona v skúšobnej dobe sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie,

ktoré povinnosti sú taktiež spôsobilé napomôcť k dosiahnutiu cieľa podmienečne odloženého trestu
odňatia slobody, a to aby obžalovaný viedol riadny život.

Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného

opatrenia vychádzal zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria,vktoromznalkyňakonštatovalauobžalovanéhokombinovanýabúzusalkoholuamarihuany,
pričom u marihuany ide o abúzus s prejavmi psychickej závislosti. Znalkyňa odporučila uložiť
obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Súd sa s týmto odporúčaním
znalkyne stotožnil.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, a to čo vo vzťahu k skutku pod bodom 1/ rozsudku do
výroku o vine ako i treste a vo vzťahu k skutku pod bodom 2/ rozsudku len ohľadne výroku o treste a

ochrannom opatrení v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súduna Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine v skutku pod bodom 2/ rozsudku nie je možné podať
odvolanie,nakoľkoobžalovanýurobilvyhlásenieovineohľadnetohtoskutku,ktorésúdprijaluznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).