Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 21, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/231/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413218042
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413218042.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. U., bytom B. XX, B. Z., 2/
T. U., bytom O. P. XX, B. Z., 3/ T. L., bytom O. P. XX, B. Z., všetci zastúpení Mgr. Gergely Pšenákom,
advokátom so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanej: Slovenská republika, Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody, o odvolaní Slovenskej republiky,

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 24.
novembra 2015 č.k. 9C/191/2013-156, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1/Napadnutým uznesením súd prvej inštancie pripustil zámenu účastníka na strane žalovaného tak, že
vypustil z konania pôvodného žalovaného: Slovenská republika v zastúpení Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky a na jej miesto pripustil do konania na strane žalovaného : Slovenská
republika v zastúpení Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava, od
právoplatnosti uznesenia. Dôvodil tým, že žalobcovia sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie
dňa 31. 07. 2013 domáhajú náhrady škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon číslo 514/2003 Z.z.), ktorá im vznikla nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Pôvodne za

žalovaného označili Slovenskú republiku, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky. Právny zástupca
žalovaných písomným podaním zo dňa 06. 11. 2015 žiadal pripustiť zámenu na strane žalovaného tak,
že namiesto Slovenskej republiky, zastúpenej Generálnou prokuratúrou SR, vstúpi Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom vnútra SR. Po právnej stránke napadnuté uznesenie odôvodnil ustanovením
§ 92 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov, účinný do 30. 06. 2016, ďalej len „OSP“). Poukázal na ustanovenie § 27b zákona č. 514/2003

Z.z., podľa ktorého je potrebné v danej veci postupovať v súlade s ustanoveniami účinnými do 31. 12.
2008.Tátoprávnaúpravaupravovalapostupvprípade,akškodabolaspôsobenáuznesenímovznesení
obvinenia a škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru, aby konal v mene
štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 1 písm. b/ tohto zákona a
keďže v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. m/ zákona č. 514/2003 Z.z. koná v mene štátu orgán,
u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, je nesporné, že v

danej veci na strane žalovaného má vystupovať Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky.

2. Uznesenie súdu prvej inštancie napadlo odvolaním Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len „Ministerstvo vnútra SR“), namietajúc, že rozhodnutím došlo k vade spočívajúcej v odňatí možnosti
konať pred súdom, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z
dôvodu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietala, že ustáliť orgánkonajúci v mene štátu má súd z úradnej povinnosti, bez zreteľa na to, ktorý orgán označujú žalobcovia.
V danom prípade teda nejde o zámenu účastníkov konania v súlade s § 92 OSP a teda súd nepostupoval
v súlade so zákonom, ak o otázke orgánu konajúceho v mene štátu rozhodoval ako o návrhu na zámenu

účastníkov konania. Ak bol súd toho názoru, že orgánom konajúcim v mene štátu má byť Slovenská
republika,zastúpenáMinisterstvomvnútraSR,maltútoskutočnosťexoffoustáliťihneďpopodanížaloby
dňa 31. 07. 2013 a nie vykonávať dokazovanie s orgánom štátu, ktorého považuje za nepríslušného.
Ak súd doteraz konal s Generálnou prokuratúrou SR, ako orgánom oprávneným konať v mene štátu,
považuje takýto postup súdu za správny, pričom z doterajšieho konania vyplýva, že za správny ho dva

roky považoval aj súd prvej inštancie, inak by bol orgán zmenil ex offo na začiatku konania. Poznamenal,
že určenie orgánu konajúceho v mene štátu nie je otázkou pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko tá
je nesporná, je ňou štát - Slovenská republika. Aj z tohto dôvod je postup súdu nesprávny, nakoľko
pripustil zámenu žalovaného zo Slovenskej republiky na Slovenskú republiky (účastníkom je Slovenská
republika), pričom Generálna prokuratúra SR, resp. Ministerstvo vnútra SR sú iba orgánmi konajúcimi
v jej mene. Ak teda súd rozhoduje o zmene orgánu konajúceho v mene štátu, nemôže túto otázku

subsumovať pod inštitút zámeny účastníkov konania. Z týchto dôvodov sa domnieva, že ak žalobcovia
podali návrh na zámenu účastníkov konania podľa § 92 ods. 4 OSP, súd mal z vyššie uvedených
dôvodov tento návrhu zamietnuť a zámenu nepripustiť. Ďalej vytkol súdu prvej inštancie, že napadnuté
uznesenie právne odôvodnil odkazom na ustanovenie § 92 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 OSP, pričom na
ustanovenie ods. 4 tohto ustanovenia vôbec nepoukázal, hoci práve toto ustanovenie sa vzťahuje na

predmetnú právnu vec. Súd predsa nepovoľoval vstup ďalšieho účastníka do konania (ods. 1 § 92
OSP) a ani po začatí konania nenastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prechod
a prevod práv alebo povinností o ktorých sa koná, a teda má dôjsť z tohto dôvodu ku zmene účastníkov
(ods. 2, ods. 3 § 92 OSP). Žalobcovia podali návrh na zámenu účastníkov konania podľa § 92 ods. 4
OSP a teda predmetnú skutočnosť konajúci súd aj nesprávne právne posúdil. Namieta tiež, že podľa

§ 92 ods. 5 OSP mal súd vyzvať SR, zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR na vyjadrenie súhlasu
so zámenou účastníkov konania, čo však neurobil, tento súhlas nebol daný a preto neboli splnené
ani procesné podmienky na povolenie zámeny účastníkov konania. Zároveň namietal, že Ministerstvo
vnútra SR nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu v predmetnej veci, nakoľko prokurátor sťažnosť
žalobcov voči uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol ako nedôvodnú a podal obžalobu príslušnému

súdu. Oprávnenie Ministerstva vnútra SR konať za štát nie je dané, nakoľko nie sú kumulatívne splnené
podmienky v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/, bod 1 zákona číslo 514/2003 Z.z., prokurátor
sťažnosť žalobcov voči uzneseniu o vznesení obvinenia zamietol a obžalobu podal, teda za štát má v
predmetnej veci konať Generálna prokuratúra SR. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 03. 2015 sp.zn. 7Cdo/500/2014 uznesenie Krajského súdu v

Banskej Bystrici zo dňa 12. 08. 2015, sp.zn. 12Co/628/2014, zo dňa 17. 09. 2013 sp.zn. 13Co/126/2013,
rozsudok tohto súdu zo dňa 17Co/984/2013 Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20. 03. 2014 sp.zn.
3Co/377/2013. Odvolateľ tiež zdôraznil, že žalobcovia svoje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody nepodali na Ministerstve vnútra SR, ale na Ministerstve spravodlivosti SR a teda
ak má súd za to, že v predmetnej veci má konať orgán, na ktorom bola podaná žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, tak potom má konať s Ministerstvom spravodlivosti SR ako s
príslušným orgánom. S poukazom na tieto skutočnosti uvádza, že orgánom, konajúcim v mene štátu
v predmetnej veci, je jednoznačne Generálna prokuratúra SR, pričom samotná žaloba bola podaná už
po 01. 01. 2013, teda za účinnosti novely zákona č. 514/2003 Z.z. Navrhuje preto zmeniť napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcov na zmenu účastníkov konania zamieta a zámenu

nepripúšťa.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
účinný od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný

dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal
a uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, zrušil.

4. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňomnadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť 01. 07.
2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj
na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

8. V predmetnej veci je predmetom konania žaloba žalobcov o náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím orgánu verejnej moci a to z titulu vynesenia oslobodzujúceho rozsudku v trestnom konaní.
Predbežné prerokovanie nároku žalobcov bolo doručené Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky
(vyplýva to z odpovede Ministerstva vnútra SR žalobcovi v prvom rade zo dňa 07. 03. 2013). Žalobcovia
sa žalobou, podanou súdu prvej inštancie dňa 31. 07. 2013, domáhajú náhrady tak majetkovej, ako
aj nemajetkovej ujmy, za žalovaného označili Slovenskú republiku, Generálnu prokuratúru Slovenskej

republiky, Štúrova 2, Bratislava. Súd prvej inštancie o tejto žalobe konal, vo veci vykonával dokazovanie.
Dňa 06. 11. 2015 predložili žalobcovia písomným podaním súdu návrh na zmenu účastníkov konania
podľa § 92 ods. 4 OSP tak, že namiesto žalovaného Slovenská republika, Generálna prokuratúra
SR, ktorá z konania vystúpi, vstúpi Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR. Súd prvej inštancie
napadnutým uznesením zámenu účastníkov konania, aplikujúc ustanovenie § 92 ods. 1, ods. 2, ods. 3

OSP, pripustil. S týmto rozhodnutím nesúhlasil vstupujúci účastník, a to Ministerstvo vnútra SR dôvodiac,
že súd o tejto zámene vôbec nemal rozhodovať, v prípade, že je žalovaná Slovenská republika, je súd
povinnýsámurčiťorgán,ktorývmeneSlovenskejrepublikykoná.Taktiežnamietalaplikáciuustanovenia
§ 92 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OSP, poukazujúc, že vo veci nejde ani o zámenu účastníkov konania podľa
§ 92 ods. 4 OSP.

9. Odvolací súd, po preskúmaní spisového materiálu, konania, ktoré predchádzalo napadnutému
uzneseniu, ako aj odvolania odvolateľa, dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Je nesporné, že ustanovenie § 92 OSP, účinné do 30.
06. 2016, umožňovalo korigovať a meniť účastníkov konania. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia mohol

súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, pričom, ak tento mal byť na strane navrhovateľa,
bol podmienený vstup jeho súhlasom. Odsek 2 tohto ustanovenia upravoval situáciu, ak po začatí
konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností, o ktorých sa koná, pričom zmenu mohol navrhnúť navrhovateľ, alebo ten, na koho tieto práva
a povinnosti prešli. Odsek tretí tohto ustanovenia dopĺňa odsek druhý určením podmienok, za ktorých

súd návrhu vyhovie. Odsek štvrtý, aplikáciu ktorého navrhovali žalobcovia, avšak súd prvej inštancie
ju nepoužil pri napadnutom rozhodnutí, vyžaduje pre zámenu účastníkov súhlas oboch zúčastnených
strán konania, t.j. žalobcu a žalovaného.
9.1. Žalobcovia v danej veci predložili súdu návrh na zmenu účastníkov konania podľa § 92 ods. 4
OSP tak, aby pôvodný žalovaný - Slovenská republika, Generálna prokuratúra SR vystúpila z konania

a na jej miesto nastúpila Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, poukazujúc iba na rozhodnutie
KrajskéhosúduvBratislavezodňa18.12.2014č.k.6Co/741/2014-335.Súdprvejinštancienapadnutým
uznesením pripustil zámenu účastníkov podľa § 92 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OSP.
9.2.Odvolacísúdsasozáveromsúduprvejinštancienestotožnil.Vprvomradejepotrebnépoznamenať,
že označenie správneho štátneho orgánu v žalobe, ktorý koná za štát v rozsahu svojej pôsobnosti, nie

je otázkou pasívnej legitimácie štátu v konaní, resp. s pasívnou legitimáciou štátu nesúvisí. Pasívna
legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti, vyplývajúcej
z hmotného práva. Existencia či neexistencia pasívnej legitimácie štátu ako hmotnoprávneho stavu
nemá nijakú spojitosť so s právnym procesným označením štátu ako účastníka konania na žalovanej
strane. Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na

začatie konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný
štátny orgán, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 OSP, teraz § 135 ods. 1 CSP). Neoznačenie toho,
kto má za štát konať, má za následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť
sa o odstránenie tejto vady postupom podľa § 43 OSP, teraz § 129 CSP. V prípade, že žalovanástrana síce štátny orgán, ktorý má za štát konať označí, ale uplatnený nárok do pôsobnosti tohto
štátneho orgánu nepatrí, alebo označí subjekt, ktorý štátnym orgánom nie je, resp. nie je ani právnym
subjektom, nejde o vadu návrhu ani o nedostatok podmienky konania. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na ustanovenie § 21 ods. 4 veta prvá OSP (keďže túto bolo potrebné v čase podania žaloby
aplikovať), podľa ktorého bol súd povinný bez zreteľa na označenie obsiahnuté v návrhu zabezpečiť,
aby za štát pred súdom konal štátny orgán, v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými predpismi,
alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu konať len s takýmto oprávneným
(od 01. 07. 2016 § 73 CSP). Pasívne legitimovaným subjektom, voči ktorému je uplatňovaný nárok na

náhradu škody spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, môže byť v zmysle zákona
číslo 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), len štát. V súlade s ustanovením § 73 a § 135 CSP, aj ustanovenie
§ 4 zákona číslo 514/2003 Z.z. určuje, ktorý orgán koná v mene štátu. Tomuto záveru odvolacieho súdu
nasvedčujú i napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 09. 2012 sp.zn. 6Cdo
149/2011, zo dňa 04. 02. 2014 sp.zn. 3Cdo 398/2012.

10. Poukazujúc na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu, ktoré sú zhodné i so závermi dovolacieho
súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci vôbec nemal o návrhu žalobcov na zámenu účastníkov
rozhodovať. Naopak, sám, z úradnej povinnosti, aplikujúc ustanovenie § 4 zákona číslo 514/2003 Z.z.,
mal sám označiť subjekt, ktorý koná v mene štátu a ktorý bude štát v danom konaní zastupovať. Ďalej

je potrebné poukázať na absolútnu nesprávnosť aplikácie ustanovenia § 92 ods. 1, ods. 2, ods. 3
OSP, nakoľko v predmetnej veci vôbec neboli splnené tu uvedené podmienky, nakoľko tieto sú určené
pre pristúpenie účastníka a zmenu účastníka v prípade prevodu alebo prechodu práv a povinností. V
danej veci vôbec nedošlo k prechodu ani prevodu práv a povinností, preto podmienky uvedené v tomto
ustanovení vôbec neboli splnené. A už vôbec neboli splnené ani podmienky uvedené v ustanovení §

92 ods. 4 a ods. 5 OSP, ktorý pre vyhovenie na zámenu účastníkov vyžaduje súhlas oboch účastníkov,
čo v danej veci vyžiadaný nebol.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd nemal inú možnosť, ako vyhovieť odvolaniu
odvolateľa, keďže s ním uvádzanými dôvodmi sa stotožnil, z ktorého dôvodu napadnuté uznesenie súdu

prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. d/ CSP zrušil, nakoľko o návrhu žalobcov na zámenu strany
konania na strane žalovaného vôbec nemal súd prvej inštancie rozhodovať a sám mal posúdiť a stanoviť
orgán, ktorý bude štát v konaní zastupovať. V predmetnej veci žalobcovia správne označili na strane
žalovaného štát, t.j. Slovenskú republiku a súd z úradnej povinnosti a v súlade so zákonom, musí určiť
orgán, ktorý bude v mene štátu konať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).