Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 22, 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 8C/34/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202136
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7812202136.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Marian Tengely, v právnej veci žalobcu V. Č., N.. XX.X.XXXX, A. T.,

Š. XXX/XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou so sídlom v Košiciach, Moldavská
cesta 6, 040 11 Košice, IČO: 35563079, proti žalovanému: MM ALFA, s.r.o., Dopravná 2, 040 01 Košice,
IČO: 45 629 641, zastúpeného splnomocneným zástupcom V. W., N. XX.XX.XXXX, A. XXX XX T., Š.
XXX, o strpenie výkonu práv podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, takto

r o z h o d o l :

I.Ukladá žalovanému (ako vlastníkovi pozemku - parcely E. K. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, zastavené
plochy a nádvoria, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T.) p o v i n n o s ť strpieť
vstup žalobcu v rámci výkonu práv podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka na vykonanie opráv,

úprav a údržby kanalizačnej prípojky a žumpy (príslušenstva domu v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcu a jeho manželky P. Č., so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na parcele E. č. XXXX/X o výmere
XXX m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T.) a to opravou a obnovením
časti kanalizačnej prípojky, nachádzajúcej sa na tejto parcele, ako aj prehradením žumpy, nachádzajúcej
sa sčasti na tejto parcele odpadovou rúrou a jej následným zasypaním tak, aby kanalizačná prípojka
spĺňala podmienky stanovené osobitnými právnymi predpismi platnými a účinnými v čase vyhlásenia
tohto rozsudku. Žalobca oznámi žalovanému začatie vykonávania prác najmenej 10 dní vopred s tým,

že žalobca na vykonanie prác má lehotu 30 dní.

II.V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a.

III.P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania od žalovaného vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa po úprave žaloby, ktorá bola pripustená uznesením 8C/34/2012-302 zo dňa 03.07.2014,
domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že v
roku 2007 uzatvoril s ďalšími spoluvlastníkmi a pôvodnými žalovanými V. W. a P. W. kúpnu zmluvu, ktorej

predmetom bola parcela K. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nachádzajúca
sa v k.ú. T.P., zapísaná na LV č. XXXX. V kúpnej zmluve sa jej účastníci dohodli v článku V. na
zriadení vecného bremena spočívajúceho vo vyhradení práva vstupu na parcelu KNC XXXX/XX v
prospech predávajúcich V. L., P. Č. a žalobcu, nakoľko na parcele sa nachádza kanalizačný vpust
v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť, pričom predávajúci sa zaviazali
dodržiavať všetky zákonné povinnosti spojené s užívaním, prevádzkou a údržbou kanalizačného vpustu
a znášať všetky náklady spojené s prevádzkou a údržbou kanalizácie. Kupujúci boli oboznámení

so stavom kanalizačného vpustu a zaviazali sa umožniť predávajúcim vstup na parcelu v prípade
potreby bežnej údržby, opravy a čistenia kanalizácie. Vecné bremeno bolo zapísané aj na LV č.
XXXX k.ú. T.. Dom žalobcu, ktorý sa nachádza na parcele KNC XXXX/X, s.č. XXXX, zapísaný na
LV XXXX, k.ú. T. je napojený na kanalizačnú prípojku, ktorá prechádza aj cez pozemok KNC XXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného. Výzvami zo dňa 25.10.2010 a 28.11.2011 bol žalobca vyzvaný
Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s., závod Rožňava na priame pripojenie na verejnú
kanalizáciu z dôvodu, že bolo zistené, že dochádza k vypúšťaniu žumpy do stokovej siete cez revíznu

šachtu s poukazom na § 23 ods. 7 zákona 442/2002 Z.z. Východoslovenská vodárenská spoločnosť
a.s. žalobcovi oznámila, že na odstránenie nezákonného stavu bude postačovať prehradenie žumpy
odpadovou rúrou tak, aby došlo k vylúčeniu žumpy z kanalizačného obvodu. Na žumpu boli v minulosti
napojené kanalizácie viacerých domov. Po tom, ako ostal žalobca sám napojený na žumpu a v snahe
zabezpečiť vypúšťanie odpadových vôd v súlade so zákonom, oznámil pôvodnému žalovanému a

vlastníkovi pozemku, že chce vykonať prehradenie žumpy, čím by sa vylúčila z kanalizačného obvodu.
Pôvodný žalovaný napriek existencii vecného bremena neumožnil žalobcovi prístup ku kanalizačnému
vpustu a žumpe za účelom jej prehradenia, ale sám odkryl a zalial betónom časť kanalizačnej prípojky
- odpadovej rúry vedúcej od žumpy k revíznej šachte a tým došlo k znemožneniu odtoku odpadových
vôd do verejnej kanalizácie a odpadové vody zostávali stáť v žumpe. Žalobca sa preto pôvodne
podanou žalobou domáhal uvedenia časti kanalizačnej prípojky do pôvodného stavu a tiež sa domáhal

umožnenia vstupu na pozemok v rámci výkonu práva vecného bremena. Pôvodný žalovaný odmietol
obnovenie časti kanalizácie, ktorú poškodil a odmietol žalobcovi vykonávať právo vyplývajúce z vecného
bremena. Žalobca preukazoval poškodenie kanalizačnej prípojky vedúcej od žumpy k revíznej šachte
predloženými fotografiami a výzvou na mimosúdne riešenie sporu. Žalobca v konaní 10C/11/2012 podal
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia povinnosti V. W. na vlastné

náklady navrátiť do pôvodného stavu pred dňom 29.11.2011 kanalizačný vpust, žumpu a odpadovú
rúru nachádzajúce sa na parcele KNC XXXX/XX. Uznesením 10C/11/2012-26 zo dňa 08.02.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 29.02.2012, súd návrh zamietol.

2.Počas konania došlo k zmene vlastníckeho práva k parcele KNC 1936/23 a preto žalobca navrhol

pripustiť zmenu žaloby, ako aj zmenu strán sporu, o čom bolo rozhodnuté uznesením 8C/34/2012-302
zo dňa 03.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 2Co/851/2014-354 zo dňa
03.11.2014. Žalobca zdôraznil, že na odstránenie nezákonného stavu pri odvádzaní odpadovej vody
postačovalo prehradenie žumpy odpadovou rúrou, čím by vznikla súvislá kanalizačná prípojka s
vylúčením žumpy. Žalobca uviedol, že bol ochotný v minulosti vec riešiť aj tak, že by došlo k zmene trasy

kanalizačnej prípojky po tom, ako by došlo k zrušeniu vecného bremena za primeranú náhradu, za ktorú
by si žalobca mohol vybudovať novú kanalizačnú prípojku.

3.Žalobca počas konania podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
pôvodnému žalovanému odstrániť nasypaný štrk zo žumpy a túto vyčistiť, aby mohla byť kanalizačná

prípojka užívaná. Pôvodný žalovaný totiž počas konania pokračoval v protiprávnom konaní a zasypal
27.03.2013 žumpu a kanalizačný vpust, čím znemožnil žalobcovi vypúšťať zo svojej nehnuteľnosti
odpadové vody. Súd uznesením 8C/34/2012-132 zo dňa 24.06.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach 6Co/289/2013-194 zo dňa 09.09.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.09.2013
uložil povinnosť pôvodnému žalovanému odstrániť nasypaný materiál zo spornej žumpy a túto riadne

vyčistiť. Po zmene žaloby a zmene vlastníctva sporného pozemku súd uznesením 8C/34/2012-302
zo dňa 03.07.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 2Co/851/2014-354 zo dňa
03.11.2014 zrušil nariadené predbežné opatrenie voči žalovanému najmä z dôvodu, že došlo k zmene
vlastníctva a teda pôvodný žalovaný nemohol vypratať zasypanú žumpu, nakoľko sa nachádzala na
pozemku nového vlastníka.

4.Žalobca v konaní poukázal na stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
15.05.2015 v súvislosti s preverovaním ukončenia trestného stíhania pôvodného žalovaného a ďalej
poukázal aj na vyjadrenie Mesta Rožňava - odboru výstavby ako reakciu na ohlásenie stavebných
úprav a udržiavacích prác zo dňa 20.04.2015. Žalobca totiž ohlásil vykonanie stavebných prác a to

opravy kanalizačnej prípojky, pričom podľa odpovede nie je potrebné ohlásenie stavebných úprav a
udržiavacíchprác.Žalobcazdôraznil,žekanalizačnáprípojkavedúcaodjehorodinnéhodomudožumpy
a následne ďalej do revíznej šachty tvorila súvislý úsek slúžiaci na odvádzanie odpadových vôd do
doby, kým ju pôvodný žalovaný nepoškodil. Kanalizačná prípojka ako aj žumpa tvoria príslušenstvo
nehnuteľnosti a to rodinného domu s.č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Na

spriechodnenie kanalizačnej prípojky a na jej užívanie v súlade s právnymi predpismi je potrebné jej
spriechodnenie v časti, kde pôvodný žalovaný ju svojvoľne prerušil a zabetónoval a ďalej je potrebné
prehradiť v súčasnej dobe už zasypanú žumpu na základe nezákonného zásahu pôvodného žalovaného
odpadovou rúrou. Nešlo by teda o žiadne vybudovanie novej kanalizačnej prípojky, ale len o údržbua opravu existujúcej kanalizačnej prípojky, aby ju bolo možné užívať v takom rozsahu, ako pred
dňom 29.11.2011 a v súlade s právnymi predpismi. Žalobca pristúpil k ohláseniu stavebných úprav a
udržiavacích prác len z toho dôvodu, že žalovaný namietal vykonanie týchto prác bez ohlásenia, pričom

z odpovede stavebného úradu je zrejmé, že na tieto práce sa nevyžaduje ohlásenie. Nesúhlasil ani
s tvrdením žalovaného, že na uvedený prípad je možné použiť judikát Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 59/1992, nakoľko v prejednávanej veci už existovala kanalizačná prípojka, ktorú pôvodný
žalovaný zničil a ktorú chce žalobca opraviť.

5.Žalobca v konaní tak pri ohliadke, ako aj na nariadených pojednávaniach bol ochotný vec riešiť
dohodou, kde by súhlasil aj s vybudovaním novej kanalizačnej prípojky, ktorá by sa napájala na
spoločnej parcele, ktorá slúži ako príjazdová cesta v prípade, že by to bolo technicky možné a po
predložení riadneho projektu. Po vykonanom meraní a po predložení projektu, ktorý vypracovala Zuzana
Kintšerová, namietal správnosť projektu, ako aj správnosť nameraných výškových zameraní, ktoré
realizoval Ing. Robert Kulik bez riadneho oprávnenia na geodetické práce. Žalobca odmietol uzavrieť

navrhnutú dohodu o zmene trasy kanalizácie a uplatnil si náhradu trov konania.

6.Žalovaný nesúhlasil so žalobou a navrhol ju zamietnuť. Namietal tú skutočnosť, že žalobca
nepreukázal vlastnícke právo žumpy. Nepreukázal ani tvrdenia, že na parcele Č.. XXXX/XX sa nachádza
kanalizačná prípojka a v prípade, že by sa tam aj nachádzala jednalo by sa o stavbu zrealizovanú bez

príslušného povolenia - čiernu stavbu na cudzom pozemku. Z toho dôvodu žalovaný požiadal stavebný
úrad o nariadenie odstránenia stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. Žalovaný
mal za to, že doteraz nebola preukázaná existencia kanalizačnej prípojky ani kto ju mal zrealizovať a
kedy. Následne by bolo možné posúdiť, či sa jedná o oprávnenú alebo čiernu stavbu.

7.Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa domáha vykonania opráv, úprav a údržby kanalizačnej prípojky
a žumpy a to opravou časti kanalizačnej prípojky, ako aj prehradením žumpy odpadovou rúrou. Za
týmto účelom chce vstúpiť na pozemok vo vlastníctve inej osoby. Žalovaný poukázal na § 127 ods.
3 Občianskeho zákonníka a tvrdil, že žalobca nevlastní a neužíva žiaden pozemok, ktorý by bol
susediacim pozemkom so žalovaným. Žalovaný tvrdil, že na jeho pozemku sa okrem časti žumpy

nenachádza kanalizačná prípojka a žalobca doteraz nepreukázal jej existenciu a nebola zistená ani
ohliadkou súdu. Žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo ku kanalizačnej prípojke a ak odvodzoval
svoje vlastnícke právo od vlastníctva žumpy, tak žumpa v minulosti slúžila na odkanalizovanie viacerých
stavieb a bola spoluvlastníctvom vlastníkov týchto stavieb. Akýkoľvek spor súvisiaci s užívaním, údržbou
a obhospodarovaním žumpy by bol spoluvlastnícky spor a nie spor podľa § 127 ods. 3 Občianskeho

zákonníka. Žalovaný zdôraznil, že podmienkou vstupu na susediaci pozemok je skutočnosť, že si to
vyžaduje údržba stavieb. Zo žaloby žalobcu je evidentné, že žalobca nechce vykonať na pozemku
iba údržbu údajne existujúcej kanalizačnej prípojky a žumpy, ale aj ich úpravu, najmä prehradenie
žumpy odpadovou rúrou. Žalobca údržbou nechce zachovať pôvodný stav, ale chce dosiahnuť nový
stav odlišný od pôvodného, kedy žumpa nebude súčasťou stavby, ale namiesto nej sa dostavia nová

časť odpadovej rúry, ktorá tam doposiaľ nebola. Zámer žalobcu nemožno považovať za údržbu podľa
§ 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ani za udržiavacie práce podľa § 139b ods. 15 písm. c)
Stavebného zákona, nakoľko ide jednoznačne o zmenu stavby. Žalovaný tým, že chcel do údajne
existujúcej kanalizačnej prípojky vložiť novú rúru, chce vlastne vybudovať celkom novú kanalizačnú
prípojku. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR Rc 59/1992. Žalovaný namietal

aj tú skutočnosť, že žaloba žalobcu neobsahuje nevyhnutnú dobu ani nevyhnutnú mieru, v akej chce
žalobca zasiahnuť do vlastníckeho práva žalovaného, čo spôsobuje nevykonateľnosť žaloby. Ak by
aj bolo preukázané, že na pozemku žalovaného sa nachádza kanalizačná prípojka žalobcu, išlo by
o neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku podľa § 135c Občianskeho zákonníka, ktorá by sama o
sebe obmedzovala vlastnícke právo žalovaného. Nie je možné vyhovieť žalobe, ak sa niekto domáha

umožnenia vstupu na susediaci pozemok za účelom údržby vlastnej stavby, ak už samotná stavba
obmedzuje vlastnícke práva suseda. Znamenalo by to prehĺbenie existujúceho protiprávneho stavu a
šikanózny zásah do práv vlastníka susediaceho pozemku.

8.Žalovaný mal za to, že v konaní z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nie je vlastníkom

pozemku susediaceho s pozemkom žalovaného, žalobca nežiada vstup na pozemok žalovaného za
účelom údržby kanalizačnej prípojky, ale za účelom jej zmeny, resp. vybudovania novej, na pozemku
žalovaného sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka, žalobca nie je vlastníkom kanalizačnej prípojky
napozemkužalovanéhoaakbysatamnachádzalakanalizačnáprípojkajednásaoneoprávnenústavbuna cudzom pozemku, ktorá nepožíva právnu ochranu. Požadovaný vstup na pozemok žalovaného nemá
atribút nevyhnutnosti, nakoľko žalobca môže odvádzať odpadovú vodu zo stavby iným spôsobom a
žaloba nevymedzuje nevyhnutnú dobu, ani mieru vstupu na pozemok.

9.Žalovaný počas konania navrhoval vyriešenie veci vybudovaním novej kanalizačnej prípojky, ktorá
by bola vedená cez parcelu XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu a napojená by bola na parcelu XXXX/
XX, ktorá je v spoluvlastníctve vlastníkov priľahlých stavieb a slúži ako spoločná cesta, v telese ktorej
sú umiestnené inžinierske siete. Bol ochotný sa podieľať aj úhradou nákladov na vytvorenie novej

kanalizácie, pričom zabezpečil aj zameranie výšok, ktoré boli podkladom aj pre vypracovaný projekt
kanalizačnejprípojky,ktorúvyhotovilaZuzanaKintšerová.Vzhľadomnanesúhlasžalobcuabezdôvodné
námietky nedošlo k uzavretiu súdneho zmieru, resp. mimosúdnej dohody na vyriešenie veci. Navrhol
žalobu zamietnuť a priznať trovy konania.

10.Súd sa v konaní oboznámil s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

11.Z LV č. XXXX k. ú. Rožňava, kde je zapísaná parcela KNC XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 167 m2 vyplýva, že vlastnícke právo svedčí žalovanému (predtým svedčilo pôvodným
žalovaným 1.), 2.). V časti C ťarchy je zapísané vecné bremeno spočívajúce vo vyhradení práva vstupu
na parcelu v prospech žalobcu, jeho manželky a V. L., nakoľko sa na nej nachádza kanalizačný vpust

v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je potrebné udržiavať a čistiť.

12.Z LV č. XXXX k. ú. Rožňava, kde je okrem iných zapísaný dom súpisné č. XXXX, nachádzajúci sa
na parcele XXXX/X vyplýva, že vlastnícke právo svedčí žalobcovi a jeho manželke P. Č. v podiele 1/1.

13.Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom, manželkou žalobcu, Q. W., D. W., V. L., P. W. P. V.
W. P. P. W., ako kupujúcimi vyplýva, že predmetom kúpy bola parcela KNC XXXX/XX. Podľa článku
V zmluvy bolo zriadené vecné bremeno na uvedenej parcele v prospech žalobcu, jeho manželky a V.
L. a to vstup na parcelu, nakoľko je na nej kanalizačný vpust v trvalom užívaní predávajúcich, ktorý je
potrebné udržiavať a čistiť, sú povinní znášať náklady spojené s prevádzkou a údržbou kanalizácie a

kupujúci sa zaviazali umožniť predávajúcim vstup na parcelu v prípade potreby bežnej údržby, opravy
a čistenia kanalizácie.

14.Z výzvy vodární z 25.10.2010 pre žalobcu vyplýva, že najneskôr do 30.11.2010 sa má priamo pripojiť
naverejnúkanalizáciu,nakoľkojezakázanévypúšťaťodpadovévodydoverejnejkanalizáciecezžumpy.

Z podobnej výzvy z dňa 28.11.2011 bol žalobcovi uložený termín priameho napojenia kanalizácie do
31.12.2011.

15.ZvyjadreniaVýchodoslovenskejvodárenskejspoločnosti,a.s.,závodRožňavaz08.09.2012vyplýva,
že technické riešenie navrhnuté žalobcom a to vložením potrubia medzi vstupné a výstupné potrubie v

objekte žumpy a následné vylúčenie žumpy z prevádzky by bolo možným technickým riešením, ktorým
by bolo dosiahnuté priame odvádzanie vyprodukovaných odpadových vôd z nehnuteľnosti žalobcu do
verejnej kanalizácie. Po uvedenej zmene je nutné vykonať skúšku tesnosti na potrubí kanalizačnej
prípojky v celom úseku, zároveň je potrebné fyzicky odstrániť žumpu, resp. zasypanie žumpy, aby došlo
k jej vylúčeniu z kanalizačného obvodu.

16.Z rozhodnutia o prerušení konania Okresného úradu Rožňava OÚ - RV - KO2 - 2013/V 1690-
OR z 08.11.2013 vyplýva, že konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe kúpnej
zmluvy o prevode vlastníctva k parcele XXXX/XX z pôvodných žalovaných na žalovaného vyplýva, že
konanie bolo prerušené, nakoľko predmetom predaja mala byť aj žumpa a predávajúci nedoložili listinu

preukazujúcu ich vlastníctvo, navyše chýbal geometrický plán so zameraním žumpy. Následne došlo k
úprave zmluvy podľa ktorej už žumpa nebola predmetom prevodu, len samotný pozemok.

17.Z odborného posudku č. 1002/2013 znalca Ing. Dionýza Doboša o stanovení všeobecnej hodnoty
žumpy na parcele XXXX/XX vyplýva, že hodnota bola určená na 320,00 € a z popisu žumpy vyplýva, že

sa jedná o monolitickú železobetónovú žumpu s rozmermi 2,6 m x 2,2 m x 1,7 m.

18.Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorou žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV XXXX k. ú. Rožňava vyplýva, že podľa článku III bod 3 sú súčasťou bytu a vnútornéhovybavenia aj vodovodné a kanalizačné prípojky a podľa bodu 4 vybavenie a príslušenstvo bytu je okrem
iných aj spoločná vodovodná a kanalizačná prípojka.

19.Z ohlásenia stavebných úprav a udržiavacích prác zo dňa 20.04.2015, ktoré podal žalobca na
mesto Rožňava vyplýva, že oznamuje opravu poškodenej kanalizačnej prípojky na parcele XXXX/XX. Z
odpovede mesta Rožňava zo dňa 13.05.2015 vyplýva, že v súlade s § 139b ods. 15 písm. c) zákon č.
50/1976 Zb. na opravu a údržbu, ako aj výmenu súčastí vybavenia stavby, ak sa tým zásadne nemení
jeho napojenie na verejné vybavenie a ani nezhorší vplyv stavby na okolie, nie je potrebné ohlásenie

stavebných úprav a udržiavacích prác.

20.Zo žiadosti o nariadenie odstránenia stavby, ktoré podal žalovaný na mesto Rožňava zo dňa
30.09.2015 vyplýva, že žalovaný žiada nariadiť odstrániť kanalizačnú prípojku, ktorá sa má nachádzať
na parcele XXXX/XX. Z rozhodnutia mesta Rožňava zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že došlo k prerušeniu
konania o odstránení stavby a v konaní sa bude pokračovať až po ukončení súdneho konania.

21.Zodbornéhovyjadreniač.211/2016znalcaIng.JozefaFaitha,PhD.,vyplýva,žezamýšľanéstavebné
úpravy žalobcu sú takého charakteru, ktoré si vyžadujú ohlásenie stavebnému úradu.

22.Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej

vyhovel, v časti ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca sa po úprave žaloby domáhal voči
žalovanému povinnosti strpieť v rámci výkonu práva podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka opravy
a obnovenia časti kanalizačnej prípojky a preradenie žumpy a jej následné zasypanie.

23.Žalobca uviedol, že je vlastníkom rodinného domu súpisné číslo 3438, ktorého príslušenstvom je

kanalizačná prípojka. Vyplýva to aj z kúpnej zmluvy, ktorou žalobca nadobudol rodinný dom, kde sa
popisuje ajvonkajšiepríslušenstvorodinnéhodomu,ktoréobsahujeokreminýchajkanalizačnéprípojky.
Žalobca uviedol, že samotná kanalizačná prípojka, ako aj žumpa boli postavené v 50. rokoch, pričom
v roku 1955 sa predchádzajúci majiteľ všetkých nehnuteľností, Lesy Slovenskej republiky pripojili na
verejnú kanalizáciu. Žalobca v rodinnom dome býva od roku 1976 a nehnuteľnosť a kanalizáciu využíval

až do zásahu pôvodného žalovaného, pričom odpadové vody sa odvádzali do kanalizácie. V čase
postavenia kanalizačnej prípojky, žumpy a napojenia na verejnú kanalizáciu sa nevyžadovali podľa
vtedy platných predpisov žiadne povolenia. Existujúca kanalizácia existovala od roku 1955, pričom ani
v archíve pôvodného majiteľa sa nenašli žiadne doklady, ktoré by mohli preukázať časové súvislosti.
Žalobca potvrdil, že do žumpy boli napojení aj ostatní vlastníci rodinných domov, čo sa premietlo aj do

kúpnej zmluvy, ktorou bola odpredaná parcela XXXX/XX a kde sa zriadilo aj vecné bremeno práve v
súvislosti s kanalizáciou. Prevádzka uvedenej kanalizácie bola funkčná a bezproblémová až do zásahu
pôvodného žalovaného, keď dňa 29.11.2011 znefunkčnil kanalizáciu tým, že poškodil odpadovú rúru,
ktorá vychádzala zo žumpy a smerovala k revíznej šachte a túto zapchal betónom. Následne žalobca
moholpoužívaťkanalizačnúprípojkulentak,žeodvádzalodpadovévodykanalizačnéodpadydožumpy,

ktorú následne vyťahoval. Žalobca vzhľadom na výzvu Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s.
chcel vykonať nápravu stavu, ktorý nebol v súlade s právnymi predpismi, pričom pôvodný žalovaný ani
terajší žalovaný mu neumožnili vstup na sporný pozemok aj napriek vecnému bremenu. Žalobca ďalej
preukazoval skutočnosť, že zo strany pôvodného žalovaného došlo k ďalšiemu zásahu, keď zasypal
žumpu a tým úplne znemožnil vypúšťanie odpadových vôd z nehnuteľnosti žalobcu.

24.Žalovaný v konaní namietal skutočnosti, že žalobca nie je vlastníkom susediaceho pozemku s
pozemkom žalovaného, že nežiadal údržbu kanalizačnej prípojky, ale chce ju zmeniť, resp. vybudovať
novú, na pozemku žalovaného sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka, žalobca nie je vlastníkom
kanalizačnej prípojky na pozemku žalovaného, v prípade že by sa tam nachádzala jednalo by sa o

neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku a žalobcovi chýba atribút nevyhnutnosti vstupu na pozemok
žalovaného.

25.Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní
umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich

stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.26.Vyššie uvedené zákonné ustanovenie upravuje tzv. legálne bremeno, z ktorého pre vlastníkov
susediacich pozemkov vyplývajú ďalšie obmedzenia, ktoré spočívajú v povinnosti umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby za predpokladu,

že to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Nevyhnutnou
údržbou treba rozumieť nie len opravy, ale aj úpravy stavieb tak, aby zodpovedali stavebnotechnickým
a iným predpisom (bezpečnostným, o požiarnej ochrane, o vodách a pod.). Nevyhnutnosť údržby musí
vyplynúť z následkov, ktoré by vznikli, ak by sa takáto údržba, alebo obhospodarovanie neuskutočnilo.
Údržbu možno vykonávať len v nevyhnutnej miere a po nevyhnutnú dobu. Jedná sa o objektívne

kritérium, kde treba vychádzať z určitého časového priemeru, za ktorý sa dá úkon údržby vykonať. Zákon
neustanovuje, ktoré osoby sú oprávnené vstupovať na susediaci pozemok a preto oprávnená osoba
môže použiť na nevyhnutnú údržbu aj inú kvalifikovanú osobu, ktorá vie úkon odborne vykonať.

27.Podľa ustanovenia § 151n ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo

konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

28.Vecné bremená sú právom k cudzej veci a obmedzujú vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prospech

inej osoby, ako je vlastník. V prejednávanej veci vecné bremeno v prospech žalobcu vyplýva z LV č.
XXXX k. ú. Rožňava. Žalobca má teda právo vstupu na pozemok žalovaného z dôvodu zmluvného
vecného bremena zapísaného na LV. Žalovaný bez právneho dôvodu bráni žalobcovi vo výkone práva
z vecného bremena.

29.Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu a jeho manželky
a Lesov š. p. Košice č. 8/42/1998, ktorej vklad bol povolený dňa 30.04.1999 pod V 829/99 vnútorná
kanalizácia kupovaného rodinného domu bola pripojená na verejnú kanalizáciu a preto podľa § 2a
ods. 3 vyhlášky č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorá bola
účinná do 31.10.2002 možno konštatovať, že sa jednalo o kanalizačnú prípojku, nakoľko sa touto

odvádzali odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie až po zaústenie do stokovej siete
verejnej kanalizácie, aj keď kanalizačná prípojka prechádzala od rodinného domu žalobcu do žumpy
a pokračovala zo žumpy po revíznu šachtu. Žalobca zmluvou nadobudol okrem rodinného domu aj
kanalizačnú prípojku do spoluvlastníctva, nakoľko sporná žumpa slúžila na odvádzanie odpadových vôd
z vnútornej kanalizácie viacerým nehnuteľnostiam.

30.Súd konštatuje, že žalobca spolu so svojou manželkou je vlastníkom rodinného domu súpisné
číslo 3438 a jeho príslušenstva kanalizačnej prípojky, ktorou sa odvádzajú odpadové vody z miesta
vyústenia vnútorných kanalizačných rozvodov do verejnej kanalizácie. Samotná žumpa napojená na
kanalizačné rozvody ostala súčasťou hlavnej veci, aj keď bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých

spoluvlastníkov a to všetkých ktorí odvádzali do nej odpadovú vodu. Ani zmenou vlastníckeho práva k
spornému pozemku nedošlo k zániku vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke, ako aj k samotnej
žumpe a teda vlastnícke právo nemohlo prejsť na nadobúdateľa pozemku V. W. a jeho manželky. Svedčí
o tom aj prevod sporného pozemku na žalovaného, kde kataster nepovolil vklad žumpy, nakoľko pôvodní
žalovaní k nej nepreukázali vlastnícke právo. O vlastníctve žalobcu k žumpe svedčí aj dohoda o zriadení

vecného bremena ako bola citovaná vyššie.

31.Právo na ochranu do zásahov vlastníckeho práva môžu uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne
alebo každý spoluvlastník samostatne, prípadne len niekoľkí z nich a to bez ohľadu na veľkosť
spoluvlastníckeho podielu. Teda aj za predpokladu, že žalobcovi by svedčil len spoluvlastnícky podiel

k žumpe a kanalizačnej prípojke aj s ďalšími osobami, žalobca sa mohol aj sám domáhať ochrany
vlastníckeho práva.

32.Žalovanýtým,ževykonalzásahydojestvujúcejkanalizačnejprípojky,ktorousapodľatvrdenížalobcu
už od roku 1955 odvádzali odpadové vody, uskutočnil útočnú svojpomoc, ktorá nie je dovolená.

33.Podľa § 6 Občianskeho zákonníka ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten,
kto je takto ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.34.Obsahom svojpomoci môže byť iba činnosť, pri ktorej sa dosiahne odvrátenie zásahu. Odvrátenie
zásahu sa musí uskutočniť primeraným spôsobom zodpovedajúcim samotnej hrozbe. Odvrátenie
zásahu neprimeraným spôsobom je prekročením dovolenej svojpomoci. Nie je prípustná útočná

(uchopovacia) svojpomoc, za účelom zmocniť sa svojho práva od osoby, ktorej napríklad právo nepatrí
(2 Obo 33/2000 NS Slovenskej republiky, III. ÚS 235/08). Svojpomoc spočíva vo využití vlastných síl
ohrozenéhonaochranusvojichpráv.Všetkypodmienkysvojpomociatozásahdourčitéhosubjektívneho
práva, zásah musí hroziť bezprostredne, zásah musí byť neoprávnený a svojpomoc môže vykonať iba
ten, koho právo je ohrozené, musia byť splnené súčasne. Absencia ktorejkoľvek z uvedených štyroch

podmienok znamená, že ide o protiprávne konanie. Svojpomoc je možné použiť iba na odvrátenie
zásahu (obranná svojpomoc, ktorej cieľom je zachovať doterajší stav). Útočná svojpomoc, ktorej cieľom
je zmeniť existujúci stav, nie je prípustná.

35.Bolo jednoznačne preukázané, že pred zásahom pôvodného žalovaného V. W. žalobca odvádzal
odpadové vody kanalizačnou prípojkou, ktorá ústila do žumpy a následne kanalizačná rúra pokračovala

zo žumpy do revíznej šachty. Tento spôsob odvádzania odpadových vôd bol namietaný výzvami od
vodární, ako bolo oboznamované vyššie. Tento spôsob odvádzania odpadových vôd nebol v súlade so
zákonom a preto bol žalobca vyzývaný na nápravu daného stavu, ktorý aj chcel uskutočniť. Pôvodný
žalovaný najprv vykonal zásah do kanalizačnej rúry vedúcej zo žumpy tým, že ju upchal vrecom cementu
a následne v priebehu tohto konania zasypal žumpu štrkom. Konanie pôvodného žalovaného možno

jednoznačne kvalifikovať ako útočnú svojpomoc nakoľko neoprávnene znefunkčnil kanalizačnú prípojku
a žumpu, ktorou žalobca odvádzal odpadové vody.

36.K námietkam žalovaného súd uvádza nasledovne :

37.Aj keď rodinný dom žalobcu, ktorý sa nachádza na parcele XXXX/X bezprostredne nesusedí so
sporným pozemkom XXXX/XX, žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v zmysle § 127 ods. 3
Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia je určená osobou „suseda“ stavby alebo pozemku. Právny
poriadok pojem „sused“ nedefinuje, ale z hľadiska poskytnutia ochrany tretím osobám je potrebné tento
pojem vysvetľovať extenzívne. Za suseda je potrebné považovať každého vlastníka, ktorého výkon

vlastníckeho práva ohrozuje stavbu alebo pozemok iného, bez zreteľa na to, či jeho pozemok má
spoločnú hranicu s osobou, ktorej práva sú obmedzované. Susedom je nielen bezprostredný sused,
ktorý má s vlastníkom spoločnú hranicu pozemku ale aj ten, koho stavba alebo pozemok sú výkonom
vlastníckeho práva ohrozené. Pasívne legitimovanou osobou môže byť len vlastník veci respektíve
ten, kto vykonáva práva, ktoré inak patria vlastníkovi, napríklad oprávnený držiteľ. Žalobcovi bolo preto

možné poskytnúť súdnu ochranu v súlade s § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko je vlastníkom
susediaceho pozemku ako bolo vysvetlené vyššie.

38.Žalovaný namietal, že žalobca nechce vykonať údržbu kanalizačnej prípojky, ale že chce vybudovať
novú, nakoľko na pozemku žalovaného sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka. K tejto námietke

súd uvádza, že z vykonaného dokazovania ako aj z vyjadrení strán sporu bolo jednoznačne preukázané,
že na pozemku žalovaného sa nachádza objekt žumpy, do ktorej je zaústené kanalizačné potrubie
smerujúce od rodinného domu žalobcu. Ďalej bolo preukázané aj z doloženej fotodokumentácie, že zo
žumpypokračovalakanalizačnárúracezpozemokžalovanéhoasmerovaladorevíznejšachtynapojenej
na verejnú kanalizáciu, ktorou sa odvádzala odpadová voda zhromaždená v žumpe. Za jednoznačný

a nevyvrátiteľný dôkaz existencie tejto kanalizačnej prípojky možno považovať vyššie oboznamované
výzvy vodární, aby žalovaný odstránil protiprávny stav, keď súčasťou kanalizačného potrubia, ktorým
odvádzal odpadovú vodu bola ja žumpa. Tiež bolo preukázané, že žalobca sa snažil protiprávny stav
napraviť tým, že chcel vylúčiť žumpu z kanalizačného potrubia, pričom pred podaním žaloby sa domáhal
vstupu na pozemok žalovaného za účelom vykonania opravy kanalizačného potrubia tak aby spĺňalo

požiadavkyupravenévzákoneovodách.Zvyššieuvedenéhovyplýva,žežalobcasadomáhalenopravy
pôvodného kanalizačného potrubia spojeného so žumpou tak, že by žumpu vylúčil z kanalizačného
obvodu, čo súd nepovažuje za vybudovanie novej kanalizácie, ale len za úpravu existujúcej veci, ktorá
by spĺňala náležitosti Zákona č. 442/2002 Z.z.

39.Žalovaný namietal atribút nevyhnutnosti vstupu na svoj pozemok a poukazoval na to, že na
zamýšlané úpravy kanalizácie je potrebné ohlásenie stavebnému úradu. Tiež namietal právomoc súdu
rozhodovať vo veci z dôvodu, že vo veci má konať stavebný úrad. Súd konštatuje, že ani tieto
námietky nie sú dôvodné, nakoľko o nevyhnutnosť vstupu na pozemok žalovaného ide iba vtedy, akúdržbu alebo obhospodarovanie nie je možné uskutočniť inak. V prejednávanej veci žalobca nemá
možnosť inak vykonať opravu existujúcej kanalizácie a vylúčenie žumpy z kanalizačného obvodu. Musí
vstúpiť na pozemok za účelom vykonania stavebných prác, naviac za situácie, že samotný pôvodný

žalovaný vykonal zásahy na potrubí a žumpe, ktoré spôsobili nefunkčnosť odvádzania odpadových vôd
útočnou svojpomocou. Žalobcovi je možné jedine vytýkať to, že v žalobnom návrhu časovo neohraničil
potrebu vstupu na pozemok, aby vykonal opravu. Keďže neuviedol časový údaj, možno konštatovať,
že sa domáha neobmedzeného, časovo neohraničeného obdobia, kedy môže vstupovať na pozemok
žalovaného. Súd preto čiastočne zamietol jeho žalobu práve v súvislosti s časovým neohraničením

vstupu a určil obdobie v ktorom opravu môže vykonať a v prevyšujúcej časti tohto časového obdobia
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Časové ohraničenie vstupu na pozemok je limitované nevyhnutnou
dobou, počas ktorej je možné zrealizovať činnosti, pre ktoré sa vstup povoľuje. Nevyhnutnosť doby je
treba posudzovať z objektívneho hľadiska a preto nie sú rozhodujúce subjektívne časové možnosti toho,
kto sa vstupu domáha. Povinnosť umožniť vstup na pozemok je daná len vtedy, ak sú na to zákonné
dôvody, ktorými sú nevyhnutná potreba vykonania údržby alebo obhospodarovania susediaceho

pozemku. Pod údržbou je treba rozumieť činnosti zamerané na udržanie existujúceho stavu nie však
činnosti v záujme zmeny podstaty veci. Podľa názoru súdu tým že dôjde k spojeniu dvoch kanalizačných
rúr ich vyvložkovaním plastovou odpadovou rúrou s vylúčením žumpy, nedôjde k zmene veci ale len k jej
úprave tak aby spĺňala požiadavky na odvádzanie odpadových vôd v súlade so Zákonom č. 442/2002
Z.z. Svedčí o tom aj vyjadrenie mesta Rožňava na ohlásenie stavebných úprav ako bolo oboznámené

pri listinných dôkazoch.

40.V prejednávanej veci je daná právomoc súdu na rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobcu aj keď
žalovaný namieta, že vec môže byť riešená len v rámci stavebného konania. Súd nemôže odmietnuť
poskytnúť žalobcovi ochranu proti zásahom do jeho vlastníckeho práva, ktoré už nastali a trvajú len

preto, že vlastnícka žaloba bola uplatnená ohľadom činnosti, ktoré sú aj v kompetencii stavebného
úradu. Žalobca vykonal ohlásenie stavebných a udržiavacích prác príslušnému stavebnému úradu, ktorý
uviedol, že nie je potrebné ohlásenie na stavebné úpravy, ktoré chce vykonať žalobca na existujúcej
kanalizácii. Z toho jednoznačne vyplýva, že súd je oprávnený konať vo veci ochrany vlastníckeho práva.

41.Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná
okrem neuvedenia časového obdobia počas ktorého má trvať oprávnenie vstúpiť na pozemok. Súd preto
žalobcovi povolil vstup na pozemok žalovaného len po nevyhnutnú dobu 30 dní, ktorú súd považoval
za dostatočne dlhé časové obdobie aby sa mohli zrealizovať práce popísané vo výroku tohto rozsudku.
Samotný žalobca prehlasoval v rámci pokusov o mimosúdnu dohodu, že stavebné úpravy sa dajú

zrealizovať v lehote cca 10 dní. Súd určil 30-dňovú lehotu pre prípad, že by nastali akékoľvek technické
problémy pri realizácii respektíve, že by poveternostné podmienky nedovoľovali práce uskutočňovať.
Po právoplatnosti rozsudku bude povinnosťou žalobcu oznámiť aspoň 10 dní pred začatím vykonávania
prác deň kedy sa práce začnú realizovať a následne v lehote do 30 dní práce uskutočniť. Tým že žalobca
môže vstúpiť na pozemok na základe rozhodnutia súdu nie sú dotknuté práva žalovaného ako vlastníka

pozemku na náhradu prípadnej škody tak ako to upravuje ustanovenie § 127 ods. 3 posledná veta
Občianskeho zákonníka.

42.Súd poznamenáva, že sa pokúsil spor strán sporu vyriešiť dohodou, respektíve zmierom, aby vzťahy
medzi stranami boli aj pre budúcnosť usporiadané tak, aby nedochádzalo k možným ďalším sporom

vzhľadom na vzájomný vzťah strán, ktorý nie je dobrý. Jednoznačne by bolo výhodné pre strany sporu
vyriešiť vec tak, aby neboli zásahy žalobcu do vlastníctva žalovaného a aby mal žalobca funkčnú
kanalizačnú prípojku. Súd považoval zmenu trasy kanalizačnej prípojku za rozumné usporiadanie sporu
z dôvodu aby strany sporu nemuseli spolu v budúcnosti nič riešiť. Oprava existujúcej kanalizácie síce
vyrieši problém žalobcu, ale nevyrieši vecné bremeno, z ktorého môžu v budúcnosti vznikať spory.

Žalobca zo začiatku sporu bol ochotný vec riešiť aj zmenou trasy kanalizácie následne však nedospel k
dohode so žalovaným pre údajne zlý projekt hoci ho vypracovala autorizovaná projektantka. Žalovaný
zo začiatku sporu odmietal akúkoľvek dohodu a pokračoval v porušovaní práva žalobcu, keď mu žumpu
zasypal avšak počas sporu zmenil stanovisko a bol ochotný realizovať novú trasu kanalizácie. Keďže
nedošlo k jednoznačnej dohode medzi stranami sporu o inom spôsobe vyriešenia sporu, súd musel

rozhodnúť o žalobe žalobcu.

43.Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Akmala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44.Žalobca mal v konaní úspech v celom rozsahu čo sa týka uplatneného nároku, jedine súd v časti

trvania práva toto časovo ohraničil a len v tejto časti žalobu zamietal aby oprávnenie netrvalo bez
časového oprávnenia. Ohľadom základu však žalobca mal plný úspech a preto mu bolo priznané právo
na náhradu trov vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak strana sporu ( žalobca alebo žalovaný ) nesplní povinnosť uloženú týmto uznesením, môže
oprávnená strana podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.