Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 29, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812202136
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7812202136.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

ZuzanyMatyiovejaJUDr.AlenyMikovejvsporežalobcuV.Č.,narodenýXX.X.XXXX,bývajúcehovT.,Š.
XXX/XXX, zastúpeného: JUDr. Martina Gombosová, advokát, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti
žalovaným1.V.W.,N..XX.X.XXXXa2.P.W.,N..XX.X.XXXX,obombývajúcimvT.,Š.XXX,zastúpeným
JUDr. Ladislavom Csákóm, advokátom, so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o strpenie výkonu
práva podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Rožňava č.k. 8C/34/2012-831 zo dňa 29.11.2019 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 8C/34/2012-831 zo dňa 29.11.2019
uložil žalovaným v 1. a 2. rade (ako spoluvlastníkom pozemku - parcely registra C KN č. 1936/23 o
výmere 167 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne
územie T.) povinnosť strpieť vstup žalobcu v rámci výkonu práv podľa § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka na vykonanie opráv, úprav a údržby kanalizačnej prípojky a žumpy (príslušenstva
domu v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a jeho manželky P. Č., so súpisným číslom 3438,

nachádzajúceho sa na parcele registra CKN č. 1936/6 o výmere 157 m2, zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX pre katastrálne územie T.) a to opravou a obnovením časti kanalizačnej prípojky, nachádzajúcej
sa na tejto parcele, ako aj prehradením žumpy, nachádzajúcej sa sčasti na tejto parcele odpadovou
rúrouajejnáslednýmzasypanímtak,abykanalizačnáprípojkaspĺňalapodmienkystanovenéosobitnými
právnymi predpismi, platnými a účinnými v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Žalobcovi uložili aj povinnosť
oznámiť žalovaným začatie vykonávania prác najmenej 10 dní vopred s tým, že žalobca na vykonanie
prác má lehotu 30 dní. Druhým výrokom rozsudku priznal súd žalobcovi právo na náhradu trov konania

od žalovaných vo výške 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa po úprave žaloby domáhal vydania súdneho
rozhodnutia identicky tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Poukázal na to, že vo veci už
rozhodol rozsudkom č.k. 8C/34/2012-570 zo dňa 22.5.2017 tak, že žalobe žalobcu vyhovel, ale v
čase vyhlásenia rozsudku bol žalovaným subjekt MM Alfa s.r.o., so sídlom v Košiciach, Dopravná
2, IČO: 45629641, ktorému v minulosti svedčilo vlastnícke právo k predmetnej parcele. Voči tomuto

rozsudku bolo podané odvolanie tak žalobcom, ako aj žalovaným a Krajský súd v Košiciach ako súd
odvolací svojím uznesením č.k. 2Co/373/2017-661 zo dňa 8.11.2018 zrušil rozsudok súdu I. inštancie vo
vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Urobil tak z dôvodu, že rozsudok zaväzoval povinnosťoužalovaného, ktorý vlastníkom parcely KNC 1936/23 katastrálne územie T. už nebol, pričom k zmene
vlastníckeho práva došlo pred vyhlásením rozsudku. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie umožniť
žalobcovi vykonať procesné návrhy v tejto súvislosti, vziať do úvahy námietky, ktoré vyplývali z podaných

odvolaní, oboznámiť sa tiež s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach vo veci neodkladného opatrenia
spisovej značky 1Co/280/2018 a vo veci opätovne rozhodnúť.

3. Súd prvej inštancie vec opätovne prejednal, doplnil dokazovanie a vo veci opätovne rozhodol. Žalobca
poukázal na skutočnosť, že v roku 2007 uzatvoril s ďalšími spoluvlastníkmi, ako aj so žalovanými v 1. a

2. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť parcela KNC 1936/23 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 167 m2, katastrálne územie T.Ň., ktorá nehnuteľnosť bola zapísaná na LV č. XXXX.
V článku V. uvedenej zmluvy sa jej účastníci dohodli na zriadení vecného bremena, spočívajúceho
vo vyhradení práva vstupu na parcelu KNC 1936/23 v prospech predávajúcich V. L., P. Č. a žalobcu,
pretože na tejto parcele sa nachádza kanalizačný vpust v trvalom užívaní týchto osôb, ktorý je potrebné
udržiavať a čistiť a predávajúci sa aj zaviazali dodržiavať všetky svoje zákonné povinnosti práve spojené

s užívaním, prevádzkou a údržbou tohto kanalizačného vstupu. Kupujúci boli oboznámení so stavom
kanalizačného vstupu a zaviazali sa umožniť predávajúcim vstup na parcelu v prípade potreby bežnej
údržby, opravy a čistenia kanalizácie a vecné bremeno bolo zapísané na LV č. XXXX, katastrálne
územie T.. Dom žalobcu sa nachádza na parcele KNC 1936/6, kat. územie T.Ž. ( súp. č. 3438) a je
napojený na kanalizačnú prípojku, ktorá cez pozemok parcela KNC 1936/23 vo vlastníctve žalovaných

prechádza. Žalobca bol vyzvaný Východoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s., závod Rožňava
výzvami zo dňa 25.10.2010 a 28.11.2011 na priame pripojenie na verejnú kanalizáciu z dôvodu,
že dochádza k vypúšťaniu žumpy do stokovej siete cez revíznu šachtu s poukazom na § 23 ods. 7
zákona č. 442/2002 Z.z.. Na odstránenie nezákonného stavu pritom postačovalo prehradenie žumpy
odpadovourúroutak,abydošlokvylúčeniužumpyzkanalizačnéhoobvodu.Vminulostibolinapojené na

žumpu kanalizácie viacerých domov, v súčasnosti je napojený už len dom žalobcu. V snahe zabezpečiť
vypúšťanie odpadových vôd v súlade so zákonom oznámil žalobca žalovaným, že chce vykonať takéto
prehradenie žumpy, čím by sa vylúčila z kanalizačného obvodu. Napriek existencii vecného bremena
však žalovaný neumožnil žalobcovi vstup na pozemok a prístup ku kanalizačnému vpustu a žumpe, ale
žalovaný v 1. rade sám odkryl a zalial betónom časť kanalizačnej prípojky - odpadovej rúry vedúcej od

žumpy k revíznej šachte a tým došlo k znemožneniu odtoku odpadových vôd do verejnej kanalizácie
a odpadové vody zostávali stáť v žumpe. Pôvodne sa žalobca svojou žalobou domáhal uvedenia časti
kanalizačnej prípojky do pôvodného stavu a domáhal sa umožnenia vstupu na pozemok v rámci
výkonu práva vecného bremena. Žalovaný 1. rade odmietol obnovenie časti kanalizácie, ktorú poškodil
a odmietol žalobcovi vykonávať právo vyplývajúce z uvedeného vecného bremena. V konaní Okresného

súdu Rožňava č.k. 10C/11/2012 podal žalobca návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa
domáhal uloženia povinnosti V. W. na vlastné náklady navrátiť do pôvodného stavu kanalizačný vstup
pred dňom 20.11.2011, avšak tento návrh bol právoplatne uznesením súdu zamietnutý.

4. Po zrušení v poradí I. rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej odvolacím súdom na návrh

žalobcu došlo k pripusteniu zmeny strán sporu na strane žalovaných uznesením Okresného súdu
8C/34/2012-704 zo dňa 30.1.2019 z dôvodu, že pôvodní žalovaní sa opätovne stali vlastníkmi parcely
KN C 1936/23, pôvodne zapísanej na LV č. XXXX, v súčasnosti na LV č. XXXX, kat. územie T..

5. Žalobca v konaní zdôraznil, že na odstránenie nezákonného stavu pri odvádzaní odpadovej vody

postačovalo prehradenie žumpy odpadovou rúrou, čím by vznikla súvislá kanalizačná prípojka s
vylúčením žumpy a uviedol, že bol ochotný v minulosti vec riešiť aj tak, že by došlo k zmene trasy
kanalizačnej prípojky po tom, ako by došlo k zrušeniu vecného bremena za primeranú náhradu, za
ktorú by si žalobca mohol vybudovať novú kanalizačnú prípojku. Žalobca argumentoval stanoviskom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 15.5.2015 v súvislosti s preverovaním ukončenia

trestného stíhania pôvodne žalovanému, ale aj vyjadreniami Mesta Rožňava - odboru výstavby ako
reakciu na ohlásenie stavebných úprav a udržiavacích prác zo dňa 20.4.2015. Kanalizačná prípojka od
rodinného domu žalobcu do žumpy a následne ďalej do revíznej šachty tvorila súvislý úsek slúžiaci na
odvádzanie odpadových vôd do doby, kým ju žalovaný v 1. rade nepoškodil, pričom všetko to tvorilo
príslušenstvo nehnuteľnosti, a to rodinného domu súp. č. 3438, vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky.

Len na námietku žalovaného v 1. rade žalobca pristúpil k ohláseniu stavebných úprav a udržiavacích
prác, avšak z odpovede stavebného úradu je zrejmé, že na tieto práce sa ohlásenie nevyžaduje a nie
je možné podľa žalobcu použiť ani judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 59/1992, na ktorýpoukazoval žalovaný, pretože v prejednávanej veci už existovala kanalizačná prípojka, ktorú žalovaný
zničil a ktorú chce žalobca opraviť.

6. Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili so žalobou a navrhli ju zamietnuť, pretože žalobca nepreukázal
vlastníctvo žumpy, ani to, že na parcele č. 1936/23 sa nachádza kanalizačná prípojka a v prípade,
že by sa tam v minulosti aj nachádzala, jednalo by sa stavbu zrealizovanú bez príslušného povolenia
- čiernu stavbu na cudzom pozemku. Žalovaný v 1. rade z toho dôvodu požiadal stavebný úrad o
nariadenie odstránenia stavby v súlade s § 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný

zákon). Tiež argumentovali, že žalobca svoj nárok opiera o ust. § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
avšak nevlastní a neužíva žiaden pozemok, ktorý by bol susediacim pozemkom s pozemkom
žalovaných. Na ich pozemku sa okrem žumpy nenachádza kanalizačná prípojka a jej existencia
doposiaľ nebola preukázaná. Svoje vlastnícke právo žalobca ku kanalizačnej prípojke odvodzoval
len od vlastníctva žumpy, ktorá v minulosti slúžila na odkanalizovanie viacerých stavieb a bola
spoluvlastníctvom vlastníkom týchto stavieb. Akýkoľvek spor súvisiaci s údržbou a užívaním tejto žumpy

by bol spoluvlastníckym sporom a nie sporom podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Podmienkou
vstupu na susediaci pozemok podľa žalovaného je skutočnosť, že si to vyžaduje údržba stavieb, avšak
žalobca svojím nárokom požaduje možnosť vykonať údržbu iba údajne existujúcej kanalizačnej prípojky
a žumpy, nechce zachovať pôvodný stav, ale dosiahnuť nový stav, odlišný od pôvodného, kedy žumpa
nebude súčasťou stavby, ale namiesto nej sa dostavia nová časť odpadovej rúry, ktorá tam doposiaľ

nebola. Ak by totiž aj bolo preukázané, že na pozemku žalovaných sa nachádza kanalizačná prípojka
žalobcu, išlo by o neoprávnenú stavbu, a nie je možné vyhovieť žalobe. Ak sa niekto domáha umožnenia
vstupu na susediaci pozemok za účelom údržby vlastnej stavby, nie je to možné, ak už samotná stavba
obmedzuje vlastnícke práva suseda. Okrem toho požadovaný vstup na pozemok žalovaných nemá
atribút nevyhnutnosti nakoľko žalobca môže uvádzať odpadovú vodu zo stavby iným spôsobom a

žaloba nevymedzuje nevyhnutnú dobu ani mieru vstupu na pozemok. Žalovaní navrhli riešenie veci
vybudovaním novej kanalizačnej prípojky, ktorá by bola vedená cez pozemok vo vlastníctve žalobcu
parcela č. 1936/13 a napojená by bola na parcelu 1936/12, ktorá je v spoluvlastníctve vlastníkov
pridaných stavieb a slúži ako spoločná cesta v telese, v ktorej sú umiestnené inžinierske siete.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, výpoveďami sporových strán a
bezprávne posúdil podľa ustanovenia § 127 ods. 3, podľa § 151 n ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a
napokon dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, preto jej vyhovel.

8. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy žalobcu a jeho manželky

ako kupujúcich a podniku Lesy, š. p. Košice ako predávajúceho č. 8/42/1998, ktorej vklad bol povolený
30.4.1999, vnútorná kanalizácia kupovaného rodinného domu bola pripojená na verejnú kanalizáciu a
preto podľa § 2 a ods. 3 vyhlášky č. 154/1978 Z. b. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách,
ktorá bola účinná do 31.10.2002 možno konštatovať, že sa jednalo o kanalizačnú prípojku nakoľko sa
touto odvádzali odpadové vody z miesta vyústenia vnútornej kanalizácie až po zaústenie do stokovej

siete verejnej kanalizácie, aj keď kanalizačná prípojka prechádzala od rodinného domu žalobcu do
žumpy a pokračovala zo žumpy po revíznu šachtu. Žalobca nadobudol okrem rodinného domu súpisné
číslo 3438 aj kanalizačnú prípojku do spoluvlastníctva, nakoľko sporná žumpa slúžila na odvádzanie
odpadových vôd z vnútornej kanalizácie viacerým nehnuteľnostiam. Súd teda mal preukázané, že
žalobca je so svojou manželkou vlastníkom rodinného domu súpisné číslo 3438 aj jeho príslušenstva -

kanalizačnej prípojky, ktorou sa odvádzajú odpadové vody z miesta vyústenia vnútorných kanalizačných
rozvodov do verejnej kanalizácie. Samotná žumpa, napojená na kanalizačné rozvody, ostala súčasťou
hlavnej veci aj keď bola v podielovom spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov a to všetkých, ktorí
odvádzali do nej odpadovú vodu. Ani zmenou vlastníckeho práva k spornému pozemku nedošlo k zániku
vlastníckeho práva ku kanalizačnej prípojke ako aj k samotnej žumpe a teda vlastnícke právo nemohlo

prejsť na nadobúdateľov pozemku žalovaných v prvom a druhom rade. Svedčí o tom aj prevod sporného
pozemku na firmu MM Alfa s.r.o., kde kataster nepovolil vklad žumpy nakoľko nebolo preukázané
žalovanými v prvom a druhom rade, ktorí pozemok prevádzali, vlastnícke právo k nej. O vlastníctve
žalobcu k žumpe svedčí aj dohoda o zriadení vecného bremena vyplývajúce z kúpnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom, jeho manželkou, Q. W., D. W., V. L., ktorí ako predávajúci odpredávali parcelu KNC

1936/23 kupujúcim V. W. P. P. W..

9. V ďalšom súd prvej inštancie uviedol, že právo na ochranu zásahov vlastníckeho práva môžu
uplatniť buď všetci spoluvlastníci spoločne alebo každý spoluvlastník samostatne bez ohľadu na veľkosťspoluvlastníckeho podielu, a preto aj za predpokladu, že žalobcovi by svedčil len spoluvlastnícky podiel k
žumpe a kanalizačnej prípojke, žalobca sa môže aj sám domáhať ochrany vlastníckeho práva. Žalovaný
tým, že vykonali zásahy do jestvujúcej kanalizačnej prípojky, ktorou sa už od roku 1955 (podľa tvrdení

žalobcu) odvádzali odpadové vody, uskutočnili útočnú svojpomoc, ktorá nie je dovolená. Žalobca totižto
odvádzal odpadové vody kanalizačnou prípojkou, ktorá ústila do žumpy a následne kanalizačná rúra
pokračovala do revíznej šachty a tento spôsob odvádzania odpadových vôd bol namietaný vodárenskou
spoločnosťou ako nesúladný so zákonom. Žalovaný v 1. rade zasiahol do celého systému, znefunkčnil
kanalizačnú prípojku a žumpu, ktorou žalobca odvádzal odpadové vody a to možno jednoznačne

kvalifikovať ako útočnú a neoprávnenú svojpomoc.

10. K námietkam žalovaných prednesených v konaní súd prvej inštancie uviedol , že aj keď rodinný dom
žalobcu sa nachádza na parcele 1936/6 bezprostredne nesusediacou so sporným pozemkom KNC č.
1936/23, žalobca má aktívnu legitimáciu na podanie žaloby podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Aj keď je aktívna legitimácia určená osobou suseda stavby alebo pozemku, právny poriadok pojem

sused nedefinuje, ale z hľadiska poskytnutia ochrany tretím osobám je potrebné tento pojem vysvetľovať
extenzívne. Súd susedom teda nie je len bezprostredný sused, ktorý má s vlastníkom spoločnú hranicu
pozemku, ale aj ten koho stavba alebo pozemok sú výkonom vlastníckeho práva ohrozené. Naviac,
žalobca je spoluvlastníkom spolu so žalovanými v prvom a druhom rade a ďalšími spoluvlastníkmi
parcely č. 1936/12, ktorá bezprostredne susedí so spornou parcelou č. 1936/23.

11. Ak žalovaní namietali, že žalobca nechce vykonať údržbu kanalizačnej prípojky, ale chce vybudovať
novú, keďže na pozemku žalovaných sa nenachádza žiadna kanalizačná prípojka, súd k tomu uviedol,
že bolo jednoznačne preukázané, že na pozemku žalovaných sa nachádza objekt žumpy, do ktorej
je zaústené kanalizačné potrubie smerujúce od rodinného domu žalobcu. Z fotodokumentácie bolo

preukázané, že zo žumpy pokračovala kanalizačná rúra cez pozemok žalovaných v prvom a druhom
rade a smerovala do revíznej šachty napojenej na verejnú kanalizáciu, ktorou sa odvádzala odpadová
voda zhromaždená v žumpe. Svedčia o tom aj výzvy vodárenskej spoločnosti, aby bol odstránený
protiprávny stav, ktorý sa žalobca aj snažil napraviť a za tým účelom sa domáhal vstupu na pozemok
žalovaných. Vyplýva teda z toho, že žalobca sa domáha len opravy pôvodného kanalizačného potrubia

spojeného so žumpou tak, že by žumpu vylúčil z kanalizačného odvodu, čo súd nepovažuje za
vybudovanie novej kanalizácie, ale len za úpravu existujúcej veci, ktorá by spĺňala náležitosti zákona
č. 442/2002 Z. z.

12. Pokiaľ namietali žalovaní právomoc súdu vo veci rozhodovať, pretože podľa nich mal by konať

stavebnýúrad,považovalsúdprvejinštancietietonámietkyzanedôvodné,pretoženevyhnutnosťvstupu
na ich pozemok je namieste iba vtedy, ak údržbu alebo obhospodarovanie nie je možné uskutočniť inak.
V prejednávanej veci žalobca nemá možnosť inak vykonať opravu existujúcej kanalizácie a vylúčenie
žumpy z kanalizačného obvodu len vstupom na pozemok za účelom vykonania potrebných prác,
naviac za situácie, že samotný žalovaný v 1. rade vykonal zásahy na potrubí a žumpe, ktoré spôsobili

nefunkčnosť odvádzania odpadových vôd a to útočnou svojpomocou. Časové ohraničenie vstupu na
pozemok je limitované nevyhnutnou dobou počas, ktorej je možné zrealizovať činnosti, pre ktoré sa
vstup povoľuje. Nevyhnutnosť tejto doby je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska a preto nie je
rozhodujúce subjektívne časové možnosti toho, kto sa vstupu domáha.
Podľa názoru súdu tým, že dôjde k spojeniu dvoch kanalizačných rúr ich vyvložkovaním plastovou

odpadovou rúrou s vylúčením žumpy nedôjde k zmene veci, ale len k jej úprave tak, aby spĺňala
požiadavky na odvádzanie odpadových vôd v súlade so zákonom č. 442/2002 Z. z. o čom svedčí aj
vyjadrenie mesta Rožňava na ohlásenie stavebných úprav.

13. Súd nevidel ani dôvodnú námietku žalovaných, že konanie žalobcu je v príkrom rozpore s

dobrými mravmi, pretože boli to práve žalovaní, ktorí boli na počiatku vzniku tohto sporu, keď útočnou
svojpomocou znefunkčnili kanalizačnú prípojku žalobcu. Skutočnosť, že žalobca neuzavrel mimosúdnu
dohodu o zmene trasy kanalizácie pri posúdení všetkých okolností sporu, nemá znaky konania, ktoré
by boli v rozpore s dobrými mravmi. Samotný súd poskytol dostatočný priestor stranám sporu, vyvinul
maximálne úsilie na to, aby bol spor urovnaný tak, aby v budúcnosti nedochádzalo k vzniku nových

sporov ohľadne kanalizácie, avšak pre rozdielne postoje strán sporu mimosúdnu dohodu neuzavreli
a preto sa súd musel zaoberať v merite žalobným návrhom. To, že žalobca sa rozhodol uviesť do
pôvodného stavu spôsob odvádzania odpadových vôd, avšak v súlade s právnou úpravou a neprijalinú alternatívu, nie je konanie v rozpore s dobrými mravmi, najmä ak žalovaní svojou činnosťou sami
uskutočnili zásah do práv žalobcu.

14. S poukazom na existenciu vecného bremena, legálneho upraveného v § 127 ods. 3 Občianskeho
zákonníka, ale aj zmluvného vecného bremena, žalobca má jednoznačne právo vstupu na pozemok
žalovaných na účel, pre ktorý bolo vecné bremeno zriadené.

15. Súd prvej inštancie sa oboznámil aj s uznesením Krajského súdu v Košiciach 1Co/280/2018 zo dňa

28.8.2018, ktorý rozhodoval ako odvolací súd o odvolaní voči uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.
k. 4C/16/2017-113 zo dňa 7.3.2018, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia. V bode 12 tohto odôvodnenia tohto uznesenia bolo vytýkané žalobcovi, že musí aspoň
osvedčiť vlastnícke právo k rodinnému domu a iba tak je možné posúdiť, či kanalizačná prípojka je
príslušenstvom veci hlavnej. V prejednávanej veci žalobca preukázal, že je vlastníkom rodinného domu
č. k. 3438, nachádzajúceho sa na parcele č. 1936/6 a to listom vlastníctva č. XXXX katastrálne územie T.,

ako aj kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a jeho manželkou a Lesmi SR, š. p. , kde predmetom
kúpyboliokremrodinnéhodomuajspoločnávodovodnáakanalizačnáprípojka.Súdprvejinštancieteda
na rozdiel od záverov rozhodnutia odvolacieho súdu vyjadreného vyjadrených v konaní 1Co/280/2018,
ktorý rozhodoval len o neodkladnom opatrení a preto nevykonával potrebné dokazovanie, dospel k
záveru, že žalobca preukázal, že kanalizačná prípojka vedúca k rodinnému domu smerom k žumpe, aj

keď prechádza piatimi parcelami, je príslušenstvom k rodinnému domu vo vlastníctve žalobcu. Svedčia
o tom listinné dôkazy, ale aj mnohoročné faktické užívanie uvedenej kanalizačnej prípojky a najmä
skutočnosť, že ohľadne tejto kanalizačnej prípojky bolo zriadené aj zmluvné vecné bremeno. Bez
akýchkoľvek pochybností vzal súd za preukázané, že vlastníctvo ku kanalizačnej prípojke nikdy nebolo
sporné a túto otázku len nastolil len žalovaný v 1. rade v rámci svojej obrany, ktorá však bola vyvrátená

dôkazmi. Čo sa týka odôvodnia a rozhodnutia 1Co/280/2018 Krajského súdu v Košiciach v odseku 14,
kde je konštatované, že obnovenie pôvodného stavu a technické riešenie na prepojenie potrubia mimo
objektu žumpy navrhované žalobcom nemožno považovať za údržbu, respektíve obhospodarovanie
stavby, ktoré by mali žalovaní v zmysle § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka strpieť, tak tento záver bol
stanovený bez toho, aby v rámci konania o neodkladnom opatrení bolo vykonané potrebné dokazovanie

a uvedený súd nemal pravdepodobne ani k dispozícii listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v súdnom
spise sp. zn. 8C/34/2012.

16. Je zrejmé, že vylúčenie žumpy z kanalizačného obvodu je možné realizovať vložením rúry do
jestvujúceho kanalizačného potrubia, čo vyplýva aj zo správy vodárenskej spoločnosti. Na uvedené

práce nie je potrebné stavebné povolenie, čo zase vyplýva z oznámenia stavebného úradu. Práve
činnosťou žalovaného došlo k znefunkčneniu existujúcej kanalizačnej prípojky, ktorá dovtedy bola
funkčná,avšaknespĺňalanáležitostizákonač.442/2002Z.z..Uvedenýnedostatokbolomožnéodstrániť
jednoduchým vylúčením žumpy, čo možno hodnotiť ako údržbu respektíve opravu kanalizačného
potrubia. Tým, že žalovaný v 1. rade upchal betónom kanalizačné potrubie smerujúce od žumpy ku

revíznej šachte, sám vytvoril stav, že rozsah prác musí byť väčší. Súd preto poskytol žalobcovi súdnu
ochranu na to, aby mohol v súlade s platnými predpismi sfunkčniť kanalizačné potrubie.

17. Po vyhovení žalobe žalobcovi súd mu povolil vstup na pozemok žalovaných na dobu nevyhnutnú 30
dní, čo považoval za dostatočne dlhé časové obdobie na realizáciu prác, ktoré sú vo výroku rozsudku

popísané a zároveň žalobcovi uložil povinnosť oznámiť aspoň 10 dni pred začatím vykonávania prác ich
realizáciu žalovaným. Na záver uviedol, že vstupom žalobcu na pozemok žalovaných a realizovaním
povolených prác nie sú dotknuté práva žalovaných ako vlastníkov pozemku na náhradu prípadnej škody
tak, ako to upravuje ustanovenie § 127 ods. 3 posledná veta Občianskeho zákonníka.

18. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku (CSP), s tým, že žalobca mal v spore v plnom rozsahu úspech čo sa týka uplatneného nároku,
preto mu bolo priznané právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

19. V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie žalovaní z dôvodov uvedených v § 365 ods.

1 písm. b/, f/ a h/ CSP. Odvolací dôvod podľa písm. b/ § 365 ods. 1 CSP argumentovali tým,
že súd náležite neodôvodnil svoje rozhodnutie, najmä ho neodôvodnil z toho uhla pohľadu, prečo
žalobu žalobcu nepovažoval za šikanóznu a ním uplatnený nárok za uplatnený v rozpore s dobrými
mravmi a tieto námietky boli ťažiskovými z hľadiska obrany žalovaných. Platí to o to viac, že samotnýsúd ustálil, že žalobca mal možnosť realizácie svojej kanalizácie bez zásahu do vlastníckeho práva
žalovaných a žalovaní poskytli aj potrebnú súčinnosť, keď zabezpečili všetky potrebné dokumenty,
vrátane projektu, vyjadrenia Východoslovenskej vodárskej spoločnosti a.s., tlačiva na ohlásenie drobnej

stavby a podobne. Navyše žalobca odkanalizovanie svojho domu mal riešené aj iným spôsobom, o čom
svedčí to, že do dnešného dňa ani na opakované výzvy a otázky nedokázal vysvetliť, kde odvádza svoj
odpad, hoci v dome býva aj so svojou manželkou. Okrem toho žalovaný v 1. rade uviedol, že konal na
podnet žalobcu, ktorý ho dokonca pred svedkom vyzval, aby predmetnú kanalizačnú prípojku zasypal.
Výzvu s rovnakým obsahom žalovaní obdržali aj od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, avšak

žalobca nemal záujem, aby sa vec vysporiadala tak, že ani do budúcna by medzi sporovými stranami
nezhody nevznikali. Tieto skutočnosti paradoxne konštatuje aj súd vo svojom odôvodnení, avšak
nevyvodil z týchto skutočností správne závery. Pre nedostatok odôvodnenia považujú rozsudok za
nepreskúmateľný, nezrozumiteľný, čo spôsobuje porušenie práva žalovaných na spravodlivý proces.
Z hľadiska odvolacieho dôvodu v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP tvrdili žalovaní, že súd vykonané
dôkazy nevyhodnotil správne a nevyvodil správne skutkové, ani právne závery. Tvrdenia žalobcu sú

rozporuplné, nakoľko v predžalobnej výzve navrhoval on sám odstúpenie od práva vecného bremena
za primeranú náhradu, ktorú vyčíslil sumou 500 €, za ktorú mienil podľa vlastných slov vybudovať
kanalizačnú prípojku na vlastnom pozemku, avšak v súčasnosti už tvrdí, že to nie je možné vykonať
z dôvodu nevhodných podmienok. Toto jeho tvrdenie napokon bolo vyvrátené aj projektantkou D..
K., ako aj správou Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s.. Pokiaľ súd prvej inštancie vo

svojom rozhodnutí konštatoval, že nepovažuje konanie žalobcu za v rozpore s dobrými mravmi, pretože
podľa neho je sám žalobca poškodený, žalovaní podčiarkli, že súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
predchádzali samotnému znefunkčneniu kanalizačnej prípojky. Žalobca bol už v roku 2010 žalovanými
vyzvaný, aby sa postaral o plynulý odvod splaškov cez ich pozemok, pretože pri prívalových dažďoch
vznikali problémy, čo žalobca odmietol, práve s odôvodnením, že uvedený pozemok je vo vlastníctve

žalovaných, a preto si majú problém riešiť sami. Napriek výzvam Východoslovenskej vodárenskej
spoločnosti smerovaných k žalobcovi, aby v súvislosti so svojou kanalizáciou odstránil protiprávny stav,
žalobca tak neurobil a pritom v tom čase (rok 2010, 2011) bol pozemok ešte neoplotený, prístupný
kedykoľvek a pre kohokoľvek. K úplnému zasypaniu žumpy došlo až v roku 2013 potom, čo žalobca
odmietol 3 krát svoje splašky dať vytiahnuť. Aj oplotenie pozemku žalovaní realizovali až v roku 2013.

Žalobca mal teda dostatok času nielen na opravu, ale aj na celkové vyriešenie, aby mal kanalizáciu
v poriadku a súladnú so zákonom. V priebehu konania žalobca predstieral snahu o mimosúdny
zmier a žiadal, aby žalovaní dali vypracovať projekt, čo aj urobili a ktorý odsúhlasila aj vodárenská
spoločnosť bez námietok. Dokonca súhlasili s tým, že sa budú finančne spolupodieľať na realizácii
kanalizačnej prípojky a žalobca až následne nelogicky začal tvrdiť, že toto riešenie nie je vhodné a

so zmierom nesúhlasil. Žalovaní majú za to, že bez predchádzajúceho zrevidovania súčasného stavu
starých existujúcich potrubí, bez projektu a bez vyjadrenia Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti
a.s. nikto nevie s presnosťou povedať, ako bude prebieha sanácia, či sa počas prác nevyskytnú
nejaké technické komplikácie, ako dlho budú práce trvať a koľko to bude stáť. Naďalej trvajú na tom,
že k takémuto stavebnému zásahu je potrebné požiadať príslušný stavebný úrad o stanovisko, ale

aj Východoslovenskú vodárenskú spoločnosť - k spôsobu opravy. Na špekulatívne konanie žalobcu
poukazuje aj ďalšia skutočnosť a to, že jeho domácnosť, kde býva aj jeho manželka (a navštevujú ich
deti) je od kanalizácie odpojená od roku 2013 a plných 6 rokov nemá odvod splaškov z domácnosti.
Preukázateľne totiž potvrdil aj vodohospodársky orgán, že má uzavretú zmluvu o odbere pitnej vody
a niet pochýb o tom, že pitnú vodu aj odoberá. Súd sa nezaoberal otázkou, ako žalobca nakladá so

splaškami zo svojej domácnosti pri bežnej prevádzke, a preto žalovaní sú presvedčení, že naliehavosť
problému žalobcu už dávno pominula a svoju nehnuteľnosť by nemohol užívať, a to napriek tomu, že
deklaruje užívanie chemickej toalety. Všetky skutočnosti preukazujú, že žalobca má odvod splaškov
vyriešený iným spôsobom a tým je predmet sporu irelevantný. Súd prvej inštancie podľa názoru
žalovaných pochybil aj pri právnom posúdení veci s tým, že žalobu mal v celom rozsahu zamietnuť a

priznať žalovaným právo na náhradu trov konania. Pokiaľ rozhodol inak, je daný i odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Súd pochybil aj pri rozhodovaní o trovách konania, lebo pre prípad iného
právneho názoru sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ust. § 257 CSP. Pri
správnom právnom posúdení veci vo výroku o trovách konania mal súd rozhodnúť práve tak, že žiadnej
zo sporových strán nemal priznať právo na náhradu trov konania. Znovu však žalovaní zvýraznili, že

súd mal a priori žalobu zamietnuť a priznať im náhradu trov konania. Z uvedených dôvodov navrhli
odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, priznať im náhradu trov konania a ak dospeje
odvolací súd k tomu, že žaloba je i napriek uvedeným skutočnostiam dôvodná, navrhli zmeniť výrok otrovách konania tak, že právo na náhradu trov prvostupňového konania nepriznal žiadnej zo sporových
strán a žalovaným priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca s tým, že ho považuje za nedôvodné. Pomerne rozsiahlu
časťodvolaniažalovanívenovaliargumentu,žepodľaichprávnehonázorujedanýodvolacídôvodpodľa
§ 365 ods. 1 písm. b/ pre nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalobca
naopak má za to, že napádané rozhodnutie je riadne odôvodnené a súd prvej inštancie zodpovedá
za všetky podstatné argumenty oboch sporových strán. V ďalšom vyjadrení poukázal na to, že súd

prvej inštancie správne priznal žalobcovi aktívnu legitimáciu v tomto spore, vyporiadal sa so všetkými
námietkami žalovaných, ktoré v spore predniesli a správne uzavrel aj tú skutočnosť, že žalovaní svojimi
zásahmi do jestvujúcej kanalizačnej prípojky uskutočnili útočnú svojpomoc, ktorá nie je dovolená. Súd
prvej inštancie sa taktiež riadne vysporiadal aj s námietkou žalovaných ohľadne ich tvrdeného rozporu
konania žalobcu s dobrými mravmi. Žalobca to, že žalobca neuzavrel mimosúdnu dohodu o zmene
trasy kanalizácie pri posúdení všetkých okolností sporu nemá znaky konania, ktoré by boli v rozpore s

dobrými mravmi. Za najviac zarážajúci argument zo strany žalovaných žalobca považuje ich tvrdenie,
že naliehavosť problému u žalobcu dávno pominula, keďže od roku 2013 mal domácnosť odpojenú
od kanalizácie a nehnuteľnosť obýval. Žalobca opakovane v konaní poukazoval na skutočnosť, že v
dôsledku práv protiprávneho konania žalovaných je nútený on a jeho manželka žiť ako v stredoveku
a prenajímať si chemické WC, na čom sa nič nezmenilo ani doteraz. Vo vzťahu k návrhu žalovaných

ohľadne trov konania a domáhania sa použitia ust. § 257 CSP, s týmto návrhom žalobca nestotožnil
a poukázal na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol aj o trovách konania, pretože nie je žiaden
dôvod hodný osobitného zreteľa, aby nebolo použité ust. § 255 ods. 1 CSP a vôbec už nie je dôvod na
to, aby žalovaným priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

21. K vyjadreniu žalobcu podali žalovaní písomné stanovisko s tým, že žalobca sa venuje veciam, ktoré
v danom štádiu konania v zásade nemajú žiadnu právnu relevanciu a sú nadbytočné. Zásadne opätovne
nesúhlasili s názorom žalobcu, že kvôli nim žije ako v stredoveku a takýmito vyhláseniami sa snaží
vyvolávať dojem, že konajú proti nemu nezákonne a v rozpore s dobrými mravmi. Mali dobrý úmysel
spor vyriešiť a na vlastné náklady vyžiadali vypracovanie potrebných podkladov, predložili projektovú

dokumentáciu, dokonca súhlasili so spolufinancovaním samotnej realizácie prípojky a hľadali logické a
zjavne prijateľné riešenie nielen pre nich, ale aj pre žalobcu. V ostatnom odkázali na argumenty, ktoré
už v konaní, ale aj v odvolaní predniesli.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.

§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že
odvolanie bolo podané včas a oprávnenými osobami, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29. apríla 2021,
pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.

23. Odvolatelia použili odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie procesné

práva, ktoré mu zákon priznáva. Vo všeobecnosti ide o taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný,
než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na
daný prípad.24.Vprejednávanejveciodvolacísúddospelkzáveru,žerozhodnutiusúduprvejinštancievovecisamej
nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov

účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné
ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy
hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých
založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil

taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie je precízne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa §
220 ods. 2 CSP.

25. Odvolacie námietky odvolateľov boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie,
ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v

odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

27. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s podrobnými dôvodmi napadnutého rozsudku,
odkazuje na nich a nevidí potrebu ho osobitne dopĺňať. Pre úplnosť však uvádza:

28. Námietka žalovaných, že absentuje naliehavosť žalobcovho problému v súvislosti s odvodom
splaškov už pominula, lebo za šesť rokov už iste má problém vyriešený, keď dom užíva so svojou

manželkou,neobstojí,keďženaliehavosťniejenevyhnutnýmpredpokladomriešeniasporuvmeriteveci,
tak je tomu len pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či nie je tento prípad.

29. Ak aj má žalobca problém odvodu splaškov nejakým spôsobom riešený, žalobca tvrdí, že
nevyhovujúco a táto skutočnosť neoslabuje jeho oprávnený nárok na riešenie problému v zmysle

zmluvného vecného bremena, ktorého platnosť doposiaľ trvá. Existenciu kanalizačnej prípojky a žumpy
bola aj podľa názoru odvolacieho súdu preukázaná a žalobca má teda nárok na opravu a údržbu tak, ako
správne rozhodol súd prvej inštancie. Argumenty žalobcu, ako dlho to bude trvať a koľko to bude stáť
neobstoja,ideohypotetickéúvahyasúdprvejinštancieurčildobuobmedzenížalovaných,spočívajúcich
v umožnení vstupu žalobcu na ich pozemok v súvislosti s potrebnými a vymedzenými prácami. Otázka

financovania týchto úprav je zaťažením žalobcu, nie žalovaných. Žalovaní v spore nepreukázali, že pri
týchto úpravách je potrebný nejaký súhlas stavebného úradu na rozdiel od žalobcu, ktorý dokladoval
stanovisko, že takéto ohlásenie stavebných úprav nie je potrebné.

30. Už vôbec nemožno považovať konanie žalobcu, ktorý sa domáha svojich práv vyplývajúcich z

vecného bremena aj § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za konanie v rozpore s dobrými mravmi len
preto, že nesúhlasí s riešením, ktoré vyhovuje žalovaným.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania. Ani odvolací

súd nevidí dôvody hodné osobitného zreteľa v preskúmavanom prípade, ktoré by odôvodňovali použite
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania. Poukazuje pritom aj na svoje zrušujúce
uznesenie, ktorým bol v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci zrušený, osobitne na
dôvody, ktoré k zrušeniu viedli.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Žalovaní neboli so svojím odvolaním úspešní, úspešnému žalobcovi preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).