Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218393
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117218393.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobkyne: Z. O., G..

XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, I., proti žalovaným: 1/ M. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V.. B.
XXX/XX, Š., 2/ I. C., G.. XX.XX.XXXX, E. K. V.. B. XXX/XX, Š., 3/ M. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. Z.,
žalované v 1. až 3. rade zastúpené: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná
31, Trnava, IČO: 36 865 281, o určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalované v 1., 2. a 3. rade m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 26.07.2017 domáhala určenia
neplatnosti Generálneho plnomocenstva zo dňa 22.12.2016, ktorým M. C., nar. XX.XX.XXXX, K. Š., V..
B.Č. XXX/XX splnomocnila M. M., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. XXX na všetky právne úkony (ďalej aj ako
„generálne plnomocenstvo“) a neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 17.01.2017 a jej dodatku zo dňa
01.03.2017 (ďalej aj ako „darovacia zmluva“) uzatvorenej medzi darkyňou M. C., P.. Š., G.. XX.XX.XXXX,
K. Š., V.. B. XXX/XX a obdarovanou I. C., G.. XX.XX.XXXX, K. Š., V.. B. XXX/XX, vklad povolený

07.03.2017 o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ktoré sú Okresným úradom v I.,
katastrálnym odborom evidované na LV č. XXXX, kat. územie Š. ako stavby súp. č. XXX rodinný dom
na parcele č. XXXX, pozemok parc. registra „. parc. č. XXXX, zast. plocha a nádvorie vo výmere 603
m2, pozemok parc. registra „N.“ parc. č. XXX/X záhrady vo výmere 802 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/10 vzhľadom k celku, na LV č. XXXX, C.. Ú. Š. - pozemok parc. registra „N. O.. Č.. XXXX/XX
orná pôda vo výmere 4647 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/240 vzhľadom k celku, na LV č.
XXXX, C.. Ú. Š.F., pozemky parc. registra „. O.. Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 4115 m2, prac. č.

XXXX/XXX ostatná plocha vo výmere 425 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/240 vzhľadom k
celku k nehnuteľnosti, na LV č. XX, kat. územie Š. O.. P. „., pozemok par. č. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 30 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/75 vzhľadom k celku (ďalej aj ako
„nehnuteľnosti“).

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že žalovaná v 1. rade uzatvorila ako darkyňa so žalovanou
v 2. rade ako obdarovanou dňa 17.01.2017 darovaciu zmluvu a dňa 01.03.2017 dodatok k tejto

zmluve, predmetom ktorej bolo darovanie vyššie uvedených nehnuteľností. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený dňa 07.03.2017. Predmetnú darovaciu zmluvu ako aj jej dodatok podpísala za darkyňu, t.j . za
žalovanú v 1. rade žalovaná v 3. rade, a to na základe generálneho plnomocenstva, ktoré jej žalovaná v
1.radeudeliladňa22.12.2016.žalobkyňaďalejargumentovalatým,žepredpokladomplatnostiprávnehoúkonu je spôsobilosť na právny úkon a ak túto spôsobilosť účastník nemá a právny úkon urobí, je
takýto právny úkon absolútne neplatný. Neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník tohto právneho úkonu neodkáže posúdiť následky

svojho konania alebo nedokáže svoje konanie ovládnuť, alebo že takýto úkon je urobený v duševnej
poruche, ktorá robí osobu na tento právny úkon neschopnou, pričom stačí dôkaz o tom, že osoba konala
v dušenej poruche. Žalovaná v 1. rade je dlhodobo psychiatrickou pacientkou, liečená od roku 2011, keď
už vtedy v anamnéze pacientky je uvedené, že v posledných rokoch je dezorientovaná, trpí demenciou,
nespoznáva svoje okolie, ani svoje dcéry. Žalobkyňa bola toho názoru, že v čase podpisu generálneho

plnomocenstva,ktoréudelilažalovaná v1.radežalovanejv3.rade,nevedelachápaťvýznamanásledky
svojho konania, pretože jej zdravotný stav vylučoval, aby dňa 22.12.2016 konala slobodne a vážne a
aby chápala dôsledky ňou urobeného právneho úkonu práve z dôvodu duševnej poruchy. Ochorenie
robí žalovanú v 1. rade podľa žalobkyne vzhľadom na doterajšie lekárske správy neschopnou na právne
úkony. Žalobkyňa he presvedčená, že udelené generálne plnomocenstvo je absolútne neplatný právny
úkon a následne je absolútne neplatná aj darovacia zmluva a jej dodatok, ktoré boli uzatvorené práve na

základe tohto generálneho plnomocenstva. K žalobe žalobkyňa pripojila darovaciu zmluvu a jej dodatok,
lekárskej správy ohľadne zdravotného stavu žalovanej v 1. rade.

3. Žalované v 1. až 3. rade (ďalej spolu aj ako „žalované“) vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa
19.07.2018 uviedli, že žalobu považujú za nedôvodnú. Popreli, že by žalovaná v 1. rade trpela v čase

podpísania generálneho plnomocenstva zo dňa 22.12.2016 duševnou poruchou, ktorá ju robila na tento
právnyúkonneschopnou.Opačnétvrdeniežalobkynepovažujúzanepreukázané.Žalobkyňanesprávne
uvádza, že na neplatnosť právneho úkonu postačí dôkaz o tom, že osoba konala v duševnej poruche.
V zmysle ustálenej súdnej praxe neplatnosť právneho úkonu podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže posúdiť následky svojho konania

alebo svoje konanie ovládnuť a duševná porucha a neschopnosť sa musí viazať na okamih urobenia
právneho úkonu. Popreli, že žalovaná v 1. rade nedokázala posúdiť následky svojho konania a
ovládnuť svoje konanie v čase podpísania generálneho plnomocenstva z 22.12.2016. Z lekárskych
správ predložených žalobkyňou nie je možné dospieť k záveru, že žalovaná v 1. rade dňa 22.12.2016
pri podpisovaní generálnej plnej moci trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na právny úkon

plnomocenstva neschopnou, resp. že by nedokázala posúdiť následky svojho konania alebo ovládať
svoje konanie. Namietali predložené lekárske správy, ktoré žalobkyňa predložila ako listinný dôkaz,
ktoré ale boli získané v rozpore so zákonom. Žalobkyňa nepredložila žiadne písomné plnomocenstvo s
osvedčeným podpisom žalovanej v 1. rade na konkrétny účel, ktoré by ju oprávňovalo na sprístupnenie
zdravotnej dokumentácie žalovanej v 1. rade v zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona č. 576/2004 Z. z.

Namietali tiež obsahy listín označených ako lekárske nálezy, pretože nie sú úplné, nie je vidno na nich
dátumy a neobsahujú ani čas zápisu, ktorý je zákonnou náležitosťou zápisu do zdravotnej dokumentácie
podľa § 21 ods. 1 písm. a) zákona č. 576/2004 Z. z., a preto sú nepreskúmateľné. Predložené neúplné
listiny označené ako lekárske nálezy neobsahujú ani spôsob poučenia, obsah poučenia, odmietnutie
poučenia, informovaný súhlas, ktoré náležitosti sú tiež zákonnými náležitosťami zápisu do zdravotnej

dokumentácie podľa § 21 ods. 1 písm. b) zákona č. 576/2004 Z. z. Na viacerých listinách označených
ako lekárske nálezy sú rukou dopísané údaje, pričom pri takýchto ručných záznamoch nie je ani
identifikácia ošetrujúceho pracovníka (meno, priezvisko, odtlačok pečiatky, podpis), čo vyžaduje § 21
ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z. z., ktoré náležitosti sa logicky musia uviesť pod zápis. Žalovaná
v 2. rade a ani žalovaná v 3. rade nemajú vedomosť o tom, že by žalovaná v 1. rade navštevovala

psychiatrickú ambulanciu a považujú žalobkyňou predložené listiny označené ako lekársky nález za
účelovú iniciatívu žalobkyne na sociálne účely so zámerom vybaviť si na žalovanú v 1. rade peňažný
príspevok na opatrovanie. Popreli, že žalovaná v 1. rade je dlhodobo psychiatrickou pacientkou, tiež
tú skutočnosť, že žalovaná v 1. rade pri podpisovaní generálneho plnomocenstva nechápala dôsledky
ňou urobeného právneho úkonu a tiež že by žalovaná v 1. rade trpela demenciou. Dňa 22.12.2016

osvedčenie podpisu žalovanej v 1. rade a pohovor s ňou vykonala M.. Z. M., zamestnankyňa poverená
B.. T. I., G.. Poukázali na to, že Okresný úrad I., katastrálny odbor, bez akýchkoľvek výhrad akceptoval
generálne plnomocenstvo z 22.12.2016 a rozhodol o vklade. Namietali, že žalobkyňa nemá naliehavý
právny záujem na žalobkyňou požadovanom určení. Žalobkyňa nebola účastníkom ani generálneho
plnomocenstva a ani kúpnej zmluvy pod Z. XX/XXXX evidovanej na Okresnom úrade I., katastrálny

odbor. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti, čo však nič nevyrieši a nijako sa nezlepší jej právne
postavenie. Vzhľadom na neopodstatnenosť žaloby, absenciu hmotnoprávnych dôvodov a absenciu
naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení navrhli, aby súd žalobu žalobkyne
v celom rozsahu zamietol a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania 100%.4. Žalobkyňa v replike doručenej súdu dňa 12.09.2018 uviedla, že žalované svoje tvrdenia, že žalovaná
v 1. rade bola v čase udelenia generálnej plnej moci spôsobilá na právne úkony ničím nepodložili.

Svoju obranu založili na tom, že záznamy zo zdravotnej dokumentácie, ktoré žalobkyňa predložila
so žalobou boli získané nelegálne bez udeleného súhlasu žalovanej v 1. rade. Ďalej tvrdila, že o
žalovanú v1. rade sa starala žalovaná v 2. rade a do roku 2014 jej žalobkyňa so starostlivosťou o
žalovanú v 1. rade pomáhala. Disponovala aj zdravotnou kartou žalovanej v 1. rade aj preto, že jej
vybavovala posúdenie odkázanosti na sociálnu službu. Všetky predložené lekárske nálezy vystavila

ošetrujúce psychiatrička M.. L.. Minimálne žalovaná v 2. rade musí poznať zdravotný stav žalovanej
v 1. rade, pretože žili spolu v jednej domácnosti. žalobkyňa tiež má vedomosť, že zo zdravotnej karty
zmizli všetky záznamy z psychiatrickej ambulancie, avšak je nespochybniteľné, že žalovaná v 1. rade
bola od 29.11.20111 psychiatrickou pacientkou. Ako zbytočné považovala žalobkyňa vykonanie dôkazu
výsluchom pracovníčky notárskeho úradu, ale za smerodajný dôkaz považovala vykonanie výsluchu
ošetrujúcej psychiatričky M.. L. a znalecké skúmanie duševného stavu žalovanej v 1. rade. Existenciu

naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení videla žalobkyňa v tom, že jej aktuálne je
jej hmotnoprávne postavenie neisté (ako potenciálnej dedičky), ktoré môže byť súdom judikovanou
neplatnosťou predmetného právneho úkonu priaznivo ovplyvnené.

5. Žalované v duplike doručenej súdu dňa 28.09.2018 uviedli, že o žalovanú v 1. rade sa starala

a stará žalovaná v 2. rade (jej dcéra), žijúca s ňou v spoločnej domácnosti. Popreli, že by nebohý
brat žalobkyne a žalovanej v 2. rade bránil žalobkyni v kontakte so svojou mamou (žalovanou v
1. rade) a že by robil nejaké žalobkyňou naznačované problémy. Ďalej uviedli, že žalobkyňa si
vybavila za pomoci predložených listín označených ako lekársky nález účelovo poberanie peňažného
príspevku na opatrovanie. Žalobkyňa sa však o žalovanú v 1. rade vôbec nestarala, a preto jej bol

peňažný príspevok na opatrovanie odňatý a jeho výplata bola žalobkyni zastavená, taktiež jej zaniklo
dôchodkového poistenie. Uvedené tvrdenia žalované uvádzali v kontexte so žalobkyňou predloženými
listinami označenými ako lekárske správy, vytvorené na sociálne účely, a v kontexte tvrdení žalobkyne
o duševnej poruche žalovanej v 1. rade s kvalifikovanými následkami (nepreukázané), aby žalobkyňa
mohla poberať na žalovanú v 1. rade peňažný príspevok na opatrovanie. Aj samotná žalobkyňa vo

vyjadrení zo dňa 10.09.2018 priznáva, že zdravotnou kartou žalovanej v 1. rade disponovala. Ako
dôkaz navrhli žalované zabezpečiť cestou súdu rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Piešťany, pracovisko Hlohovec týkajúce sa žalobkyne o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku
na opatrovanie žalovanej v 1. rade, ako aj kompletný spisový materiál, ktorý bol podkladom na také
rozhodnutie. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že má vedomosť o tom, že zo zdravotnej karty zmizli všetky

záznamy zo psychiatrickej ambulancie, tak o tomto žalované nemajú vedomosť v tom zmysle, že
žalované nemali vedomosť, že nejaké psychiatrické lekárske nálezy ohľadom žalovanej v 1. rade
existovali. Poukázali na to, že je to sama žalobkyňa, ktorá priznáva, že mala faktický prístup ku
zdravotnej karte žalovanej v 1. rade (i keď po právnej stránke neoprávnený). Tvrdenie žalobkyne,
že je nespochybniteľné, že žalovaná v 1. rade bola psychiatrickou pacientkou od 29.11.2011 popreli.

Takisto nesúhlasili s návrhom žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania a zotrvali na tvrdení,
že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na ňou požadovanom určení a takýmto rozhodnutím sa
jej postavenie nijakým spôsobom nezmení.

6. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 28.11.2019 nepoprela tvrdenia žalovaných, že poberala

príspevok za opatrovanie žalovanej v 1. rade a tento jej bol odňatý za okolností, ktoré uvedie na
súde, ak to bude potrebné pre rozhodnutie vo veci. pokiaľ ide o naliehavý právny záujem na danom
určení uviedla, že tento je daný jej neistým postavením. Je totiž potenciálnou spoludedičkou majetku po
žalovanej v 1. rade, ktorá však svoj majetok zmenšila práve napadnutými právnymi úkonmi, ktoré podľa
jej presvedčenia neurobila ako spôsobila na právne úkony, žalované v 2. a v 3. rade zneužili zdravotný

stav žalovanej v 1. rade za účelom získania prospechu pre seba.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom po prednese žaloby a prednese vyjadrenia
k žalobe vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, pričom zistil nasledovný skutkový
stav.

8. Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojich tvrdeniach, pričom mala za to, že žaloba je dôvodná,
nakoľko jej matka (žalovaná v 1. rade) nebola v čase podpísania generálnej plnej moci spôsobilá na
práve úkony. Žalovaná v 3. rade zmanipulovala žalovanú v 1. rade a aj žalovanú v 2. rade. Žalovanév 2. a v 3. rade zatajili pred všetkými inštitúciami, že žalovaná v 1. rade je psychiatricky chorá, že je
liečená a dali si prepísať jej nehnuteľnosť. Koná v záujme svojej matky, žalovanej v 1. rade. Chce,
aby majetok patril žalovanej v 1. rade, nakoľko jej právom patrí. Podanou žalobou sa domáha, aby bol

prinavrátený majetok žalovanej v 1. rade. Ďalej tiež spochybnila podpis žalovanej v 1. rade na udelenej
generálnej plnej moci, keď podľa jej názoru toto žalovaná v 1. rade nepodpísala, ale ho podpísala tak,
že jej žalovaná v 2. rade pri tom držala ruku. Tiež namietala, že notár si pri overovaní podpisu nevyžiadal
doklady o zdravotnom stave žalovanej v 1. rade. Cieľom podanej žaloby je to, aby jej matka, žalovaná
v 1. rade, mala svoj majetok vo svojom vlastníctve pokým bude nažive. Nechce, aby sa s majetkom jej

matky nejak nakladalo.

9. Žalované v 1. až 3. rade na pojednávaní zotrvali na argumentácii uvedenej doposiaľ. Boli toho názoru,
ževdanejveciniejepreukázanáexistencianaliehavéhoprávnehozáujmužalobkyne,ktorýjezákladnou
podmienkou konania o určenie. Navyše žalobkyňa ani nie je žiadnou stranou v právnych úkonoch,
ktorých neplatnosť žiada určiť. V prípade vyhovenia žalobe sa hmotnoprávne postavenie žalobkyne

nijako nezmení. Dedenie žalobkyne rozhodnutím súdu v tejto veci nie je zaručené. V prípade, ak by bol
súd toho názoru, že naliehavý právny záujem je vo veci daný, mali za to, že žalobkyňa nepreukázala, že
žalovaná v 1. rade je psychicky chorá, čo by malo za následok neplatnosť právneho úkonu. Zotrvali na
argumente, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa nemá, keď vo vyjadreniach
uvádzala, že jej naliehavý právny záujem je daný tým, že je neisté jej podstavenie pre prípadné dedičské

konanie a následne uvádza, že jej o majetok nejde.

10. Z generálneho plnomocenstva vyplýva, že dňa 22.12.2016 žalovaná v 1. rade udelila žalovanej v 3.
rade plnú moc na právne úkony, a to na podpisovanie listín, podávanie vysvetlenia, činenie vyhlásení
rôzneho druhu voči fyzickým osobám, právnickým osobám, orgánom štátnej správy a samosprávy,

ako aj voči peňažným ústavom, nakladanie s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa na účtoch
v peňažných ústavoch vedených na jej meno, zastupovanie ju pred špecializovanými orgánmi štátnej
správy a zastupovanie v súdnych sporoch, ako aj na dopravných inšpektorátoch, preberanie peňažných
i nepeňažných poštových zásielok, doporučených listových zásielok jej adresovaných , zásielok do
vlastných rúk, ako aj na iné zásielky na finančné prostriedky doručované šekmi poštou, podávanie a

preberanie žiadosti o výpis alebo odpis z registra trestov, preberanie a prijímanie sociálnych dávok,
dávok v hmotnej núdzi. Podpis na plnej moci bol osvedčený M.. Z. M., zamestnancom povereným
notárom B.. T. I., PhD. dňa 22.12.2016 a osvedčenie pravosti podpisu je evidované v Centrálnom registri
osvedčených podpisov pod poradovým číslom U. XXXXXX/XXXX.

11.Zdarovacejzmluvyuzavretejdňa17.01.2017vzneníjejdodatkuzodňa01.03.2017medzižalovanou
v 1. rade, zastúpenou na základe generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 žalovanou v 3. rade a
žalovanou v2. rade vyplýva, že žalovaná v 1. rade ako darca bezplatne darovala žalovanej v 2. rade
nehnuteľnosti evidovaných v katastri nehnuteľnosti pre kat. úz. Š., U. I., U. I. G. L. Č.. XXXX ako stavby
súp. č. XXX rodinný dom na parc. č. XXXX, pozemok parc. reg. „R. O.. Č.. XXXX - zastavaná plocha

a nádvorie vo výmere 603 m2, pozemok parc. reg. „N. O.. Č.. XXX/X záhrady vo výmere 802 m2 v
spoluvlastníckom podiele v rozsahu 1/10 v pomere k celku, na LV č. XXXX ako pozemok parc. reg. „N.
O.. Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 4647 m2 v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 5/240 k celku, na
LV č. XXXX ako pozemok reg. „N. O.. Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 4115 m2, parc. č. XXXX/XXX
ostatná plocha vo výmere 425 m2 v spoluvlastníckom podiele v rozsahu 5/240 k celku a na LV č. XX

ako pozemok reg. „N. O.. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 30 m2 v spoluvlastníckom
podiele 2/75 k celku. Vklad darovacej zmluvy bol povolený dňa 07.03.2017 pod č. Z. XX/XXXX.

12. Podľa § 38 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony.

Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon
neschopnou.

13. Podľa § 22 ods. 1 OZ, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

14. Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.15. Podľa § 31 ods. 1 a 4 OZ, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou.Splnomocniteľudelízatýmtoúčelomplnomocenstvosplnomocnencovi,vktoromsamusíuviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,

musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

16. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

17. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná.

19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná v 1. rade dňa 22.12.2016 udelila generálnu plnú moc
žalovanej v 3. rade, pričom pravosť podpisu žalovanej v 1. rade na predmetnej plnej moci bola overená
pracovníčkou notárskeho úradu B.. T. I., O.. (č. l. 79 spisu). Darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2017 v
znení jej dodatku zo dňa 01.03.2017 žalovaná v 1. rade darovala predmetné nehnuteľnosti žalovanej

v 2. rade, a to nehnuteľnosti evidované Okresným úradom I., katastrálny odbor na LV č. XXXX stavby
súp. č. XXX rodinný dom na parc. č. XXXX, pozemok parc. reg. „R. O.. Č.. XXXX zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 603 m2, pozemok parc. reg. „N.“. O.. Č.. XXX/X záhrada vo výmere 802 m2 o
veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 1/10 k celku, na LV č. XXXX pozemok parc. reg. „N. O..
Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 4647 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 5/240 k

celku, na LV č. XXXX O. O.. P.. „. O.. Č.. XXXX/XX orná pôda vo výmere 4115 m2, parc. č. XXXX/XXX
ostatná plocha o výmere 425 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 5/240 k celku, na LV
č. XX pozemok parc. reg. „N. O.. Č.. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 30m2 o veľkosti
spoluvlastníckeho podielu v rozsahu 2/75 k celku. Vklad bol povolený dňa 07.03.2017 pod č. Z. XX/
XXXX. Predmetnú darovaciu zmluvu ako aj dodatok k nej podpísala, resp. právny úkon vykonala, za

žalovanú v 1. rade žalovaná v 3. rade na základe generálnej plnej moci, ktorá bola žalovanej v 3. rade
udelená dňa 22.12.2016.

20. Sporným medzi stranami bolo, či uvedené právne úkony, teda udelenie generálnej plnej moci zo
dňa 22.12.2016 a následné darovanie darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2017 v znení jej dodatku zo

dňa 01.03.2017 vyššie uvedených nehnuteľností sú platnými právnymi úkonmi, nakoľko žalobkyňa sa
podanou žalobou domáha určenia neplatnosti týchto úkonov. Neplatnosť uvedených právnych úkonov
odôvodňovalatým,žežalovanáv1.radenebolavčasevykonaniatýchtoúkonovplnespôsobilánapráve
úkony, nakoľko už v tom čase trpela duševnou poruchou, následkom ktorej si neuvedomovala následky
svojho konania. Žalované v 1. až 3. rade dôvodnosť žaloby odmietali pre neexistenciu naliehavého

právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pričom zároveň rozporovali listinné dôkazy o
zdravotnom stave žalovanej v 1. rade predložené žalobkyňou, nakoľko tieto neboli získané v súlade so
zákonom.

21. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie (§ 137 písm. c) CSP) je potrebné preukázať naliehavý

právny záujem na požadovanom určení, pričom bremeno spočíva na žalujúcej strane. Po vykonanom
dokazovanísúddospelkzáveru,žežalobkyňanaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnostigenerálnej
plnej moci zo dňa 22.12.2016 a darovacej zmluvy zo dňa 17.01.2017 v znení jej dodatku zo dňa
01.03.2017 nepreukázala. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je
daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobkyne, alebo kde by sa bez tohto

určenia stalo jej právne postavenie neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny
charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovanými, ktorý je ohrozením žalobkyninho právneho
postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota
vznikla.

22. Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
podľa § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností.Pre žalobkyňu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia
naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol
v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými

aspektami: žalovanými je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobkyne,
teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi stranami je sporný (existencia aktuálneho stavu
objektívnej právnej neistoty medzi stranami); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav
neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; a je tu
potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

23. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k
zamietnutiu určovacej žaloby. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení, sa prihliada
z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať
v ktoromkoľvek štádiu konania. Pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten ktorý určovací petit žaloby nie
je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo

prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

24. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj

tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase
rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho,
kto sa tohto určenia domáha (teda žalobkyňu).

25. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa odvodzovala od tej skutočnosti,

že je dcérou žalovanej v 1. rade a jej hmotnoprávne postavenie ako potenciálnej dedičky môže byť
rozhodnutím súdu o určení neplatnosti právnych úkonov priaznivo ovplyvnené. Žalovaná v 1. rade svoj
majetok zmenšila žalobou napadnutými právnymi úkonmi, ktoré nevykonala ako osoba spôsobilá na
tieto právne úkony.

26. Súd vychádzajúc zo skutkového a z právneho stavu v čase rozhodnutia a z vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Súd v prvom rade zaoberajúc sa neplatnosťou generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 uvádza, že
plnomocenstvo je v odbornej literatúre definované ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím
osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet

zastúpeného, z čoho možno vyvodiť, že ide čisto o prejav vôle splnomocniteľa (žalovanej v 1. rade)
nechať sa pri niektorých právnych úkonoch zastúpiť inou osobou. Bolo len na žalovanej v 1. rade kým a v
akom rozsahu sa nechá zastúpiť. Navyše na udelenej plnej moci bol podpis žalovanej v 1. rade overený
pred notárom, ktorý pravosť podpisu žalovanej v 1. rade riadne osvedčil.

27. Odhliadnuc od uvedeného súd ale uvádza, že v prípade žaloby o určenie je potrebné tiež rozlišovať
ako aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne, tak aj jej naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem nie sú splývajúce právne pojmy a z existencie
jedného nemožno bez ďalšieho vyvodzovať existenciu druhého.

28. Ak sa sporný právny vzťah alebo právo právnej sféry žalobkyne nedotýka, nemôže mať logicky
naliehavý právny záujem na jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi tretími
osobami netýka, nemôže preukázať, že bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa jeho právne postavenie
stalo neistým alebo by bolo ohrozené. Všeobecne tak existencia naliehavého právneho záujmu býva
podmienená aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a preto ak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný,

nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nemôže doložiť, aby sa bez
takéhoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre účely rozlíšenia oboch pojmov je možné
uviesť, že aktívna vecná legitimácia je vystihnutá identifikáciou rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o
ktorého určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu ide, kým naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe,
resp. k otázke, či daná určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva.

Aktívnu vecnú legitimáciu má pritom ten, kto v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa
sporný vzťah alebo sporné právo týka.29. Podľa zaužívanej súdnej praxe sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v konaní o určenie tejto
neplatnostimôžedovolávaťlenten,ktojevtomtokonaníaktívnelegitimovaný,tedaten,ktománaliehavý
právny záujem. Nemôže totiž platiť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu

má každý, kto túto neplatnosť tvrdí. Keby tomu tak bolo, mohol by ktokoľvek žiadať určenie neplatnosti
ktoréhokoľvek právneho úkonu a takýto záver by nepochybne viedol k nežiadúcim dôsledkom.

30. V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žalobkyňa nebola účastníkom žiadneho zo sporných
právnych vzťahov, teda generálnej plnej moci zo dňa 22.12.2016 a darovacej zmluvy zo dňa 17.01.2017

v znení jej dodatku zo dňa 01.03.2017. S prihliadnutím na túto skutočnosť možno konštatovať, že
existencia naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou požadovanom určení neplatnosti právnych
úkonov absentuje. Prípadným určením neplatnosti uvedených právnych úkonov sa postavenie
žalobkyne žiadnym spôsobom nezmení. Existenciu naliehavého právneho záujmu nie je možné
odvodzovať neistým postavením žalobkyne ako potenciálnej dedičky po žalovanej v 1. rade. Žalovaná
v 1. rade ako potenciálna poručiteľka ešte žije, úmrtie je právnou skutočnosťou nezávislou od ľudskej

vôle a v tomto prípade ide o čisto hypotetické tvrdenia žalobkyne, že ako potenciálna dedička má neisté
právne postavenie. Súd dodáva, že žalovaná v 1. rade môže nakladať so svojím majetkom spôsobom
akým uzná ona za vhodné, môže spísať závet a rozhodnúť sa, ktorá osoba bude dediť jej majetok pre
prípad jej smrti, prípadne môže byť žalovaná v 1. rade skorším dedičom.

31. Zohľadňujúc vyššie uvedené závery, podľa názoru súdu, žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny
záujem na požadovanom určení ako procesnú podmienku určovacej žaloby. Navyše treba zdôrazniť aj
to, že v súlade s § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a teda
nemožno prihliadať na skutočnosť, ktorá sa zrejme stane až niekedy v budúcnosti (smrť žalovanej v
1. rade).

32. Ďalej súd dodáva, že bolo povinnosťou žalobkyne tvrdiť a preukázať existenciu naliehavého
právneho záujmu, ako jednu z podmienok jej úspešnosti v spore o podanej určovacej žalobe. Žalobkyňa
ako strana, ktorá spor vyvolala, sama podanou žalobou určila akým spôsobom sa bude domáhať
ochrany svojich práv, a preto ležalo dôkazné bremeno na jej strane. Existenciu naliehavého právneho

záujmu pri určovacej žalobe súd skúma bez ohľadu na to, či je jej prípadná neexistencia protistranou
namietaná. Navyše podľa názoru súdu žalobkyňa nebola v konaní ani aktívne vecne legitimovaná na
podanie takejto žaloby, nakoľko nebola účastná žiadneho z právnych úkonov, ktorých neplatnosti sa
dovoláva.

33. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto súd žalobu pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) CSP zamietol.

34. Súd sa v konaní nezaoberal ďalšími dôkazmi a ďalšie dôkazy ani nevykonával, nakoľko neboli pre
rozhodnutie súdu relevantné a neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia, najmä pre neexistenciu

naliehavého právneho záujmu v prejednávanom spore. Súd nevykonal stranami navrhnuté dôkazy, a
to znaleckým dokazovaním, výsluchom lekárky M.. L., výsluchom M.. Z. M., výsluchom strán sporu,
dopytom na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec a Sociálnu poisťovňu,
ako aj ďalšími dôkazmi, nakoľko tieto neboli v spore podstatné pre rozhodnutie a nemohli preukázať
žalobkyňou tvrdenú existenciu jej naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd tiež

nepripustil dôkazy predkladané žalobkyňou na pojednávaní, nakoľko tieto nesúviseli s prejednávaným
sporom, nešlo o vecné dôkazy.

35. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

38. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, keď v konaní boli plne úspešné žalované v 1. až 3. rade, pretože žaloba žalobkyne bola
v celom rozsahu zamietnutá, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaných v 1. až 3. rade na
náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu (100% trov konania), keď v konaní
neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody pre uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.