Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 15, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200167
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Lajoš
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8219200167.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Romanom Lajošom, v spore žalobkyne: Q. H., W.. XX.X.XXXX,
E.. L. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpená: Mgr. Ivica Štiglitz, advokátka, Šafárikova č. 8, 048 01
Rožňava, IČO: 42 324 017 proti žalovaným: 1/ Y. A., zastúpený: Slovenský pozemkový fond, Búdková
ul. č. 36, 817 47 Bratislava, IČO: 17 335 345, 2/ S. T., W.. X.X.XXXX, Q. Č.. XX, XXX XX Q., právne
zastúpený: JUDr. Stanislav Súlety, advokát, Nám. SNP 1, 085 01 Bardejov, 3/ R. T., W.. XX.X.XXXX,

Q. Č.. XX, XXX XX Q., 4/ K.. L. T., W.. XX.X.XXXX, V. Č.. XX, XXX XX F., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva t a k t o

r o z h o d o l :

I. Zrušujepodielovéspoluvlastníctvostránsporuknehnuteľnostinachádzajúcejsavkatastrálnomúzemí
Q.,obecQ.,okresF.,vedenejnalistevlastníctvač.XXXakoparcelaEKNč.XXX/X-ornápôdaovýmere
3 276 m2 vyporiadava ho rozdelením na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa
4.3.2020vyhotovenéhoY..F.M.-J.,T.Š.Q.XXXX/XX,XXXXXF.,IČO:XXXXXXXX,úradneovereného
OkresnýmúradomBardejovdňa18.3.2020podč.J.-XXX-XXXX,ktorýsastávaneoddeliteľnousúčasťou

tohto rozsudku tak, že:
-novovytvorenúparceluCKNč.XXX-ornápôdaovýmere1889m2,kat.úz.Q. prikazuje dovýlučného
vlastníctva žalobkyne,
- novovytvorenú parcelu C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 279 m2, kat. úz. Q. prikazuje do
podielového spoluvlastníctva žalobkyne v podiele 832/1320-in z celku, žalovaného v 2. rade v podiele
470/1320-in z celku a žalovaného v 3. rade v podiele 18/1320-in z celku,

- novovytvorenú parcelu C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 1 067 m2, kat. úz. Q. prikazuje do
výlučného vlastníctva žalovaného v 2. rade,
- novovytvorenú parcelu C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 40 m2, kat. úz. Q. prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného v 3. rade.

II. Z titulu vyrovnania spoluvlastníckych podielov k parcele E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 3 276
m2, kat. úz. Q., vedenej na liste vlastníctva č. XXX je:

- žalobkyňa povinná zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 1. rade primeranú náhradu v sume 819,-
Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici, IBAN: L.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a ustupujúcemu žalovanému v 4. rade sumu 213,- Eur,
- žalovaný v 2. rade povinný zaplatiť ustupujúcemu žalovanému v 1. rade primeranú náhradu v sume
819,- Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v Štátnej pokladnici IBAN: L.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

III. Žalobkyni priznáva voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 470/1320-in a voči žalovanému v 3.
rade v rozsahu 18/1320-in nárok na náhradu trov konania spočívajúcich v náhrade hotových výdavkov
vynaložených žalobkyňou na vyhotovenie geometrického plánu, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto
rozsudku, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu ostatných trov konania právo. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 29.1.2019 domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres F., vedenej

na liste vlastníctva č. XXX ako parcela E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 3 276 m2 (ďalej
aj „vyporiadavaná nehnuteľnosť“) tak, aby boli všetky spoluvlastnícke podiely patriace žalovaným
prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyni a tá by bola povinná zaplatiť žalovaným primeranú
finančnú náhradu. Žalobu odôvodňovala zásadou, že nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával
v spoluvlastníckom vzťahu k veci s inými osobami a právne § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a čl. 4 ods. 1 a 2

zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uvádzala tiež, že o vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva so žalovanými v 2. až 4. rade sa pokúšala aj pred podaním žaloby, avšak k
mimosúdnej dohode o vyporiadaní medzi nimi nedošlo. Tvrdila, že dohodu nebolo možné uzavrieť ani so
žalovanýmv1.rade,ktorýjenezistenýmvlastníkom.Vpriebehukonaniapomimosúdnychkonzultáciách
s ostatnými spoluvlastníkmi napokon podaním z 13.2.2021 navrhla vyporiadať označenú nehnuteľnosť

jej rozdelením podľa geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 4.3.2020 vyhotoveného Y..
F. M. - J., T. Š. Q. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, úradne overeného 18.3.2020 pod č. J.-
XXX-XXXX (ďalej len „geometrický plán“) tak, že do jej výlučného vlastníctva by pripadla novovytvorená
parcela C KN č. XXX - orná pôda o výmere 1 889 m2, kat. úz. Q., do výlučného vlastníctva žalovaného
v 2. rade novovytvorená parcela C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 1 067 m2, kat. úz. Q., do

výlučného vlastníctva žalovaného v 3. rade novovytvorená parcela C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere
40 m2, kat. úz. Q. a len parcela C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 279 m2, kat. úz. Q. by zostala v
podielovom spoluvlastníctve žalobkyne v podiele 832/1320-in, žalovaného v 2. rade v podiele 470/1320-
in a žalovaného v 3. rade v podiele 18/1320-in z dôvodu zabezpečenia vzájomného prístupu k rozdelenej
nehnuteľnosti s tým, že súčasne by na vyrovnanie vyporiadania spoluvlastníckych podielov k parcele

E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 3 276 m2 kat. úz. Q., vedenej na liste vlastníctva č. XXX bola
žalobkyňa zaviazaná zaplatiť žalovanému v 1. rade primeranú náhradu v sume 819,- Eur a žalovanému
v 4. rade sumu 213,- Eur a žalovaný v 2. rade zaviazaný zaplatiť žalovanému v 1. rade primeranú
náhradu v sume 819,- Eur.

2.Slovenskýpozemkovýfond,ktorýpodľa§34ods.14zákonaSlovenskejnárodnejradyč.330/1991Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 330/1991
Zb.“) zastupuje žalovaného v 1. rade ako nezisteného vlastníka vo vyjadrení z 3.5.2019 uviedol, že voči
zrušeniu podielového spoluvlastníctva nemá výhrady, pričom uprednostňuje vyporiadanie nehnuteľnosti

reálnym rozdelením. Pôvodne žalobkyňou navrhovanú primeranú náhradu v sume 0,20 Eur za 1 m2
považoval za neprimeranú. V podaní zo 16.8.2019 navrhol v prípade, ak rozdelenie veci nebude dobre
možné aj vyplatenie spoluvlastníckeho podielu v cene 5,- Eur za 1 m2. Rovnako vo vyjadrení z 1.2.2021
v reakcii na doručené upravené návrhy strán k spôsobu vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva
uvádzal, že spoluvlastnícky podiel nezisteného vlastníka predstavuje 327,60 m2, pričom náhrada v

cene 5,- Eur za 1 m2 podľa zabezpečených listinných dôkazov odzrkadľuje aktuálnu situáciu na trhu s
nehnuteľnosťami v katastrálnom území Q.. Preto s takýmto návrhom primeranej náhrady za nezisteného
vlastníka, ktorého v konaní zastupoval, vyjadril súhlas.

3. Žalovaný v 2. rade v podaní zo 7.5.2019 tvrdil, že žalobkyňa mu nepredložila žiaden návrh na zrušenie

podielového spoluvlastníctva k vyporiadavanej parcele ako aj na skutočnosť, že pozemok sa nachádza
v zastavenom území obce a preto sa na neho nevzťahujú žiadne opatrenia proti drobeniu pozemkov
upravené v §§21-24 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z. z.“). Náhradu navrhnutú
žalobkyňoupreustupujúcichspoluvlastníkovspochybnilakoneprimeranúatiežpoukázalnaskutočnosť,

že za celú výmeru vyporiadavanej parcely v minulosti uhrádzal daň z nehnuteľnosti. V podaní z 1.2.2021
saknávrhunazrušeniepodielovéhospoluvlastníctvakvyporiadavanejnehnuteľnostipripojilarovnakým
spôsobom ako následne žalobkyňa v podaní z 13.2.2021 navrhol zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať
kombináciou reálnej deľby a poskytnutia primeranej náhrady ustupujúcim spoluvlastníkom v cene 5,-
Eur za 1 m2 a to v rozsahu vyplývajúcom z jeho písomného podania. V podaní z 8.3.2021 zotrval na

svojom návrhu na rozhodnutie z 1.3.2021, ktorému korešponduje upravený návrh žalobkyne z 13.2.2021a v časti uplatnených trov konania považoval za spravodlivé nepriznať žiadnemu účastníkovi právo na
náhradu trov konania.

4. Žalovaný v 3. rade vo svojom vyjadrení z 3.5.2019 poukázal na skutočnosť, že vyporiadavaná
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve strán sporu sa nachádza v intraviláne obce, z dôvodu ktorého so
žalobou nesúhlasil. V podaní doručenom 1.3.2021 žalobkyňou upravený návrh nerozporoval, nesúhlasil
však s plnením akýchkoľvek trov žalobkyni, keďže súdu nedával žiaden podnet na vysporiadanie
spoluvlastníckych podielov.

5. Žalovaný v 4. rade na pojednávaní konanom 13.8.2019 prezentoval postoj, ktorým sa nebránil dohode
so žalobkyňou s možnosťou reálneho rozdelenia vyporiadavanej nehnuteľnosti alebo vyplatenia svojho
podielu. V podaní z 12.3.2021 nenamietal upravené návrhy žalobkyne z 13.2.2021 a žalovaného v 2.
rade z 1.2.2021, ktoré mu boli pred tým súdom doručené (doručenie vykázané 12.2.2021 a 27.2.202),
odmietol len úhradu akýchkoľvek trov konania iným subjektom zúčastneným sa súdneho sporu s

poukazom na ochotu dohodnúť sa na prevode podielu aj v období pred podaním žaloby.

6. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 7C/3/2019-106 z 13.11.2019, právoplatným 28.12.201 bolo
zastavené konanie voči K.. L. T., nar. XX.XX.XXXX, na základe späťvzatia žaloby voči nemu po
zistení, že spoluvlastnícky podiel k vyporiadavanej nehnuteľnosti bol v priebehu konania prevedený na

žalovaného v 2. rade.

7. Žalobkyňa v podaní z 13.2.2021, zástupca žalovaného v 1. rade v podaní z 5.3.2021, žalovaný v 2.
rade cestou svojho právneho zástupcu v podaní z 8.3.2021, žalovaný v 3. rade v podaní doručenom
1.3.2021 a žalovaný v 4. rade v podaní z 12.3.2021 súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti,

preto súd vzhľadom na stanoviská strán prezentované v priebehu konania k meritu veci a s prihliadnutím
na pandemickú situáciu v súvislosti so šírením vírusovej infekcie COVID-19 uskutočnil pojednávanie
15.3.2021, majúc za to, že pre takýto postup boli splnené procesné podmienky (predvolanie na
pojednávanie doručené najmenej 5 dní pred termínom pojednávania, oboznámenie sa účastníkov so
vzájomnými stanoviskami a návrhmi na rozhodnutie vo veci).

8. Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením aktuálneho listu vlastníctva č. XXX vedeného pre
k.ú. Q., okres F., ortofotosnímkom dotknutého územia, kúpnou zmluvou č. XXXXX/XXXX-T.-V..XX na č.l.
33-35, potvrdením Obecného úradu Q. z 24.4.2019, kúpnou zmluvou z 30.4.2018, kúpnou zmluvou z
3.10.2013, kúpnou zmluvou z 27.11.2012, kúpnou zmluvou z 30.11.2017, kúpnou zmluvou zo 6.6.2018,

darovacou zmluvou zo 6.3.1973, geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXX z 18.3.2020 a ostatným
obsahom spisu, pričom vo veci bol ustálený tento skutkový stav.

9. Z listu vlastníctva č. XXX vedeného pre k.ú. Q., okres Bardejov bolo zistené, že parcela E KN č. XXX/
X - orná pôda o výmere 3 276 m2 sa nachádza v zastavanom území obce Q., pričom vlastnícke práva

k nej sú vedené na osobu žalovaného v 1. rade pod B7 v podiele 132/1320-in, na žalobkyňu pod B16
v podiele 792/1320-in a pod B 24 v podiele 72/1320-in, na žalovaného v 2. rade pod B19 v podiele
207/1320-in a pod B 26 v podiele 36/1320-in, na žalovaného v 3. rade pod B20 v podiele 3/220-in a na
žalovaného v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 36/1320-in.

10. Z geometrického plánu vyplýva rozdelenie aktuálnej parcely E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere
3 276 m2 na parcelu C KN č. XXX - orná pôda o výmere 1 889 m2, parcelu č. XXX/X - orná pôda o
výmere 279 m2, parcelu C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 1 067 m2 a parcelu C KN č. XXX/X -
orná pôda o výmere 40 m2.

11. Z kúpnej zmluvy č. XXXXX/XXXX-T.-V..XX predloženej Slovenským pozemkovým fondom bolo
zistené, že orná pôda v k.ú. W. T. (vedľajšie katastrálne územie) ňou bola prevedená za kúpnu cenu
4,58 Eur za 1 m2. Z kúpnej zmluvy uzavretej žalobkyňou s K.. K. H. dňa 30.4.2018 bolo zistené, že ňou
bol na žalobkyňu prevedený spoluvlastnícky podiel na vyporiadavanej nehnuteľnosti o veľkosti 27/1320-
in za sumu 120,- Eur (čo zodpovedá cene cca 1,80 Eur za 1 m2). Z kúpnej zmluvy uzavretej žalobkyňou

s Q. Q. dňa 30.11.2017 bolo zistené, že ňou bol na žalobkyňu prevedený spoluvlastnícky podiel na
vyporiadavanej nehnuteľnosti o veľkosti 132/1320-in za sumu 680,- Eur (čo zodpovedá cene cca 2,08
Eur za 1 m2). Z kúpnej zmluvy uzavretej žalobkyňou s Q. I. dňa 6.6.2018 bolo zistené, že ňou bol na
žalobkyňu prevedený spoluvlastnícky podiel na vyporiadavanej nehnuteľnosti o veľkosti 45/1320-in zakúpnu cenu 220,- Eur (čo zodpovedá cene cca 1,97 Eur za 1 m2). Z kúpnej zmluvy uzavretej formou
notárskej zápisnice pod N 171/2013, Nz 34312/2013 dňa 3.10.2013 bolo zistené, že prevažne orná
pôda mimo zastaveného územia obce Q., bola v celkovej výmere spoluvlastníka v rozsahu 42 998 m2

prevedená za kúpnu cenu 6 000,- Eur (t.j. cca v cene 0,14 Eur za 1 m2).

12. Podľa § 136 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

13. Podľa § 137 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci

podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Ak nie je
právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov
rovnaké.

14. Podľa § 141 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda

musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

15. Podľa § 142 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a

vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo
spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných

osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku. Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže
súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria
práva viaznúce na nehnuteľnosti.

16. Podľa § 137 písm. b) C.s.p. žalobou možno považovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na
usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu.

17. Podľa § 140 ods. 3 C.s.p. za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 216 ods. 1 a 2 C.s.p. súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu

medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Q., obec Q., okres Bardejov, vedenej na liste
vlastníctva č. XXX ako parcela E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 3 276 m2. Z priebehu konania je

zrejmé, že žalobkyňa počas neho menila svoj žalobný návrh ohľadne spôsobu vyporiadania označenej
nehnuteľnosti medzi aktuálnymi spoluvlastníkmi, túto zmenu však nemožno považovať za zmenu
žaloby v zmysle § 140 C.s.p., pretože konanie o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je typickým
prípadom, keď súd nie je žalobným návrhom viazaný. To znamená, že podielové spoluvlastníctvo
strán možno vyporiadať dokonca aj iným spôsobom, než navrhujú strany. Súd môže tiež rozhodnúť o

primeranej náhrade podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka v inej výške, než strany požadujú, alebo
zriadiť vecné bremeno podľa § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka, aj keď to nikto nenavrhoval. Treba
však dodať, že predmetom vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom môžu byť len také veci,
ktoré strany na vyporiadanie navrhli a označili ich v žalobnom návrhu s tým, že práve k nim chcú zrušiť
podielové spoluvlastníctvo. To platí aj pre nehnuteľnosti, ktoré - aj keď sú príslušenstvom hlavnej veci

- majú povahu samostatnej veci v právnom zmysle, najmä keď takáto vec je nehnuteľnosťou, ktorá sa
zapisuje do katastra nehnuteľností (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 2517/2006).20. V opísanom kontexte tak súd aj bez formálneho pripustenia zmeny žaloby vychádzal pri svojom
rozhodovaní predovšetkým z posledného upresnenia žalobného návrhu doručeného žalobkyňou (t.j.
z upresnenia zo dňa 13.2.2021), ktorým žalobkyňa žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo k v

žalobe špecifikovanej nehnuteľnosti spôsobom, ktorý napokon aj súd v plnom rozsahu prevzal
do enunciátu svojho rozsudku, pretože tento spôsob vyporiadania vyhodnotil ako zodpovedajúci
kritériám špecifikovaným v § 142 Občianskeho zákonníka i všeobecným zásadám spravodlivého
usporiadania veci medzi stranami tohto sporu. Urobil tak súčasne z dôvodu, že v rámci mimosúdnych
rokovaní prebiehajúcich súbežne s týmto súdnym konaním dospeli podieloví spoluvlastníci, resp.

ich zástupcovia k zhode na spôsobe vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti, kombinujúcom deľbu
predmetu spoluvlastníctva s vyplatením primeranej náhrady niektorým ustupujúcim spoluvlastníkom,
pričom súhlas s takýmto spôsobom vyporiadania vyplynul zo stranami v konaní prezentovaných
stanovísk doručených pred rozhodnutím vo veci. V nich pokiaľ ide o meritum veci ani žalovaný
v 3. rade a v 4. rade konečný spôsob vyporiadania nehnuteľnosti nenamietali. Pri osvojení si
tohto návrhu súd predovšetkým bral do úvahy veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých

spoluvlastníkov na spoločnej veci, ktoré sa napokon ukázali ako nesporné, keďže strany konania
ohľadne predmetného pozemku vo svojich stanoviskách rešpektovali a vychádzali zo stavu zapísaného
v katastri nehnuteľností. Výsledný spôsob vyporiadania spoločnej veci napĺňa ako kritérium jej ďalšieho
účelného využitia, pri ktorom sa drvivá väčšina vyporiadaného pozemkového vlastníctva dostáva do
výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov rešpektujúc veľkosť pôvodných spoluvlastníckych

podielov a len geometrickým plánom novovytvorená parcela C KN č. č. XXX/X - orná pôda o výmere 279
m2, kat. úz. Q. zostáva v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne, žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3.
rade s určením veľkosti podielov podľa pomeru výmery geometrickým plánom novovytvorených parciel,
teda súčasne v podstate rešpektujúc veľkosť aktuálnych podielov na zanikajúcej parcele. Potrebu
zachovania podielového spoluvlastníctva k parcele C KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 279 m2, kat. úz.

Q. súd akceptoval z dôvodu oprávnenej potreby pre zachovanie spoločného prístupu všetkých na deľbe
nehnuteľnosti zúčastnených subjektov k jednotlivým častiam takto rozdelenej nehnuteľnosti v zhode s
návrhmi sporových strán. Navrhovaný a súdom aprobovaný spôsob vyporiadania spoločnej veci strán
tohto sporu prihliada aj na oprávnené záujmy oboch menšinových spoluvlastníkov, ktorí touto deľbou
nenadobúdajú do výlučného vlastníctva žiadnu novovytvorenú nehnuteľnosť, keď bývalým podielovým

spoluvlastníkom, ktorých podiely sa rozdelením vyporiadavanej nehnuteľnosti zvýšili výrokom II. uložil
povinnosť vyplatenia primeranej náhrady za nimi ustúpený podiel, konkrétne žalovanému v 1. rade
vyplatenia sumy 819,- Eur od žalobkyne ako aj sumy 819,- Eur od žalovaného v 2. rade a od žalobkyne
žalovanému v 4. rade v sume 213,- Eur, voči čomu ešte v štádiu návrhu ani žalovaný v 3. a 4. rade
nenamietali. Z dokazovania do spisu zabezpečenými zmluvami, ktorých predmetom bol prevod ornej

pôdy v intraviláne obce Q., resp. obce W. T. z bezprostredne predchádzajúceho obdobia vyplýva, že
suma 5,- Eur za 1 m2 zodpovedá obvyklej trhovej cene, pričom takto vypočítaná primeraná náhrada bola
akceptovaná ako zákonom splnomocneným zástupcom žalovaného v 1. rade (podania Slovenského
pozemkového fondu zo 16.8.2019 a z 1.2.2021), tak aj žalovaným v 4. rade, ktorý voči takémuto návrhu
vyplývajúcemu z upresnenia žalobkyne z 13.2.2021 a vyjadrenia žalovaného v 2. rade z 1.2.2021

nevzniesol žiadne vecné výhrady. Napokon prijatý spôsob vyporiadania predmetnej nehnuteľnosti jej
rozdelením na menšie parcely nie je napriek tomu, že ide o ornú pôdu ani v rozpore s §§ 21-24 zákona
č. 180/1995 Z.z., keďže vyporiadavaná nehnuteľnosť sa nachádza v zastavanom území obce.

21. Z uvedených dôvodov tak súd rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k

parcele E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 3 276 m2 vedenej na liste vlastníctva č. XXX, pre kat. úz.
Q., obec Q., okres F., tak ako to vyplýva z odsekov I. a II. výroku tohto rozsudku.

22. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd aplikujúc § 257 C.s.p. (až na nižšie uvedenú
výnimku), zastávajúc pri svojom rozhodnutí názor, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

parcele E KN č. XXX/X - orná pôda o výmere 3 276 m2, kat. úz. Q., vedenej na liste vlastníctva
č. XXX, bolo v záujme všetkých subjektov zúčastnených sa na spore, čo napokon vyplýva aj z
postojov prezentovaných v priebehu konania, ktorými sa v podstate k návrhu na zrušenie podielového
spoluvlastníctva pripojili, resp. voči nemu nenamietali. Nebolo preto rozhodujúce, že žalobkyňa vkonaní pred podaním žaloby nepreukázala mimosúdny pokus o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, keďže priebeh konania nasvedčuje vývoju postojov zúčastnených strán na spôsobe
tohto vyporiadania, pričom na výsledok sporu, ktorý bol v konaní pred súdom dosiahnutý pôsobila

limitujúco aj existencia podielu nezisteného vlastníka na spoločnej nehnuteľnosti.

25. Výnimku z uplatnenej zásady súd urobil len pokiaľ ide o náhradu trov konania spočívajúcich hotových
výdavkoch žalobkyne za vyhotovenie geometrického plánu, ktorý objednala a do konania zabezpečila.
Pri týchto výdavkoch žalobkyne súd považoval za spravodlivé, aby sa na ich náhrade žalobkyni podieľali

aj žalovaní v 2. rade a 3. rade, ktorí žiadali v konaní prikázať do svojho vlastníctva vyčlenené časti
spoločnej nehnuteľnosti. Geometrický plán vypracovaný na objednávku žalobkyne bol teda v skutočnosti
ajvichzáujmeaanivprípadejehovyporiadaniadohodou,bysaprivyužitítohtospôsobunevyhlipotrebe
vyhotovenia geometrického plánu. Len pri vyporiadaní spoluvlastníckych podielov poskytnutím finančnej
náhrady (ako sa to uskutočnilo vo vzťahu k žalovaným v 1. a 4. rade) by takéto náklady nevznikli. Keďže
rozhodnutie súdu vo veci je v plnom rozsahu prebratím poslednej úpravy žalobného návrhu žalobkyne,

bol daný dôvod pre použitie § 255 ods. 1 C.s.p. v tejto časti a to v rozsahu vyplývajúcom z odseku
III. výroku tohto rozsudku. Pomernú časť náhrady hotových výdavkov za vypracovanie geometrického
plánu, na zaplatenie ktorých boli žalobkyni zaviazaní žalovaní v 2. a 3. rade, súd určil podľa veľkosti
podielov žalobkyne a žalovaných v 2. a 3. rade na vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktoré boli napokon
prenesené do jej konečného rozdelenia. Vo zvyšnej časti nároku na náhradu hotových výdavkov, ktorý

zodpovedá podielu žalobkyne na vyporiadavanej nehnuteľnosti, ktorý bol ako novovytvorená parcela
prikázaný do jej výlučného vlastníctva potom súd za použitia § 257 C.s.p. žalobkyni nárok na ich náhradu
voči ostatným žalovaným nepriznal.

26. O výške priznaného nároku na náhradu trov konania spočívajúcich v hotových výdavkoch za

vypracovanie geometrického plánu bude rozhodnuté samostatným uznesením postupom podľa § 262
C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len douplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach

so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,
ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť

ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,

ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.