Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 30, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/33/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1302896086
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2017:1302896086.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci

žalobcov: 1. L.I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, R., 2. R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X, R., 3.
Q. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V. E., 4. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, V. E., žalobcovia
1 až 4 zastúpení JUDr. Ivetou Balalovou, advokátkou Ružová dolina 10, Bratislava, proti žalovanej: D.
Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. R. X, P., zast. Benkóczki, Baláž - advokáti spol. s r.o., Záhradnícka 68,
Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanej náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právna predchodkyňa žalobcov I. Š. a žalobkyňa 1 sa žalobou došlou súdu
dňa 25.02.2002 domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX kat.
úz. R. parc. č. 106/1 záhrade o výmere 466 m2 v podiele 1-ice v prospech každej z nich titulom
vydržania. 4. V priebehu tohto súdneho konania pôvodná žalobkyňa I. Š., nar. XX.XX.XXXX zomrela
dňa XX.XX.XXXX, dedičmi po nej sú žalobcovia 1 až 4. Uznesením zo dňa 30.08.2017 bola pripustená
zmena žalobného petitu, ktorým sa žalobcovia 1 až 4 domáhali určenia, že predmetná nehnuteľnosť
patrí v 1-ici do dedičstva po zomrelom R. Š., zomr. XX.XX.XXXX a v 1-ici do dedičstva po zomrelej I.

Š., zomr. XX.XX.XXXX.
Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že predmetnú parcelu č. 106/1 vlastnil pôvodne R. L., ktorý ju v roku
1963 dal rozparcelovať na tri parcely_ parc.č. 106/1; 106/2 a 106/3 a ako záhrady ich ponúkol majiteľom
susediacich pozemkov. Iba k jednej záhrade rozparcelovanej parcely bol priamy prístup a ďalšie dve
záhrady boli prístupný iba cez prechádzajúce záhrady. Právna predchodkyňa žalobcov s manželom R.
Š. mali záujem na získaní záhrady za účelom zväčšenia výmery záhrady v ich vlastníctve za domom,
preto v roku 1968 odkúpili I.. Š. so žalobkyňou 1 parc. č. 106/1 o výmere 466 m2 od R. L., za ktorý

kúpnu cenu zaplatili jeho dcére J. Y., o čom spísali i potvrdenie. Uzavreli tak kúpnu zmluvu o predaji
záhrady s R. L.. Z dôvodu, že R. Š. v roku 1986 zomrel, rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava
- vidiek č. D 1699/86 sa jeho dedičkou stala žalobkyňa 1. Žalobcovia ako jednoduchí dedinskí ľudia
nemali vedomosť, že kúpnu zmluvu mali uzavrieť písomne a dať ju zaregistrovať na geodézii, aby ako
vlastníci boli evidovaní na liste vlastníctva (ďalej len „LV“). Mali za to, že kúpnu zmluvu uzavreli ústne,
kúpnu cenu zaplatili a sú preto vlastníkmi záhrady. Po zaplatení kúpnej ceny si parc. č. 106/1 oplotili,
obrábali ju, sadili stromy, nakladali ako s vlastníctvom. Preto boli prekvapení, keď po 30 rokoch po úmrtí

R. L. ich oslovila jeho dcéra a právna predchodkyňa žalovanej J. Y. za účelom uzavretia nájomnej
zmluvy za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, čo žalobcovia odmietli, pretože záhradu v roku 1968
odkúpili riadne. Z dôvodu, že právna predchodkyňa žalobcov s manželom užívali predmetnú parcelu od
roku 1968 nepretržite, táto bolo zakúpená na základe ústnej kúpnej zmluvy od R. L.D., užívajú ju akovlastnú a 30 rokov nikto ich vlastníctvo k nej nespochybňoval, u žalobcov išlo o dobromyseľnú držbu
bez pochybnosti, že im záhrada patrí, z tohto dôvodu parc. č. 106/1 vydržali. Vydržacia doba začala
plynúť od roku 1982 do 1992 v zmysle novely OZ, zák. č.131/1982 Zb. J. Y. od žalobkyne 1 s manželom

prevzala za odpredaj parc.č. 106/1 kúpnu cenu, vedela o uzavretej kúpnej zmluve v roku 1968, dokonca
sama žalobcom povedala, že sa o nič nemusia starať, že všetko sama zariadi. Žalobcovia jej verili, preto
sa následne o prepis na geodézii nestarali. V roku 1999 Darovacou zmluvou J. Y. darovala predmetnú
parcelu žalovanej.
Na preukázanie svojich tvrdení právna predchodkyňa žalobcov 1 až 4 a žalobkyňa 1 pripojili dedičské

rozhodnutie po neb. R. Š.Á. č. D 1699/86, potvrdenie o prevzatí sumy J. Y..

2. Žalovaná so žalobou nesúhlasila, túto žiadala zamietnuť z dôvodu, že právna
predchodkyňa žalobcov I. Š. sa dlhé roky snažila dosiahnuť nadobudnutie vlastníctva k predmetnej
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu aj napriek viacerým možnostiam pozemok odkúpiť. V minulosti
právna predchodkyňa žalovanej J.Ú. Y. opakovane s I.. Š. jednala o celej záležitosti, avšak nepodarilo

sa dosiahnuť ani ústnu dohodu ohľadne kúpnej ceny. I. Š. zneužila túto snahu J. Y. a v súčasnosti tvrdí,
že kedysi poskytnutá záloha kúpnej ceny predstavovala kúpnu cenu pozemku v celom rozsahu. Záloha
kúpnej ceny bola I.. Š. vrátená. Právna predchodkyňa žalobcov nikdy nesmerovala k uzavretiu kúpnej
zmluvy, jej tvrdenie o neznalosti formy zmluvy o prevode vlastníctva je účelové z viacerých dôvodov.
Uzatvoriť kúpnu zmluvu bola J. Y. ochotná a robila kroky na jej uzavretie s náležitou starostlivosťou, o

čom bola I.. Š. vyrozumievaná. Predložila právnej predchodkyni žalobcov formulár v tom čase potrebný
k uzatvoreniu zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti potvrdený Obecným úradom R., ale I.
Š. ho však nikdy podpísaný nevrátila. J. Y. taktiež dohodla termín spísania zmluvy u notárky JUDr.
Schweighoferovej, na ktorý sa nikto zo strany žalobcov nedostavil. V návrhu na vydanie predbežného
opatrenia v konaní č.k. 11C 189/1996 právna predchodkyňa žalobcov konštatovala, že nešla vybavovať

LV, lebo jej predávajúci sľúbil, že ho vybaví, aj keď predchádzajúce vyjadrenia boli také, že o potrebe
takéhoto postupu jej rodina netušila. I.. Š. bola k právnemu ošetreniu tohto stavu vyzývaná zo strany
právnych predchodcov žalovanej, preto nemala dôvod predpokladať, že jej parc.č. 106/1 patrí. Z podaní
právnej predchodkyne žalobcov v konaní pred Okresným súdom Bratislava - vidiek č.k. 11 C 80/92
vyplýva, že právne vzťahy k predmetu sporu nemá vysporiadané, pričom konanie z dôvodu späťvzatia

žaloby I.. Š. bolo zastavené. Až potom, čo právna predchodkyňa žalovanej sa začala žalobou o
vypratanie nehnuteľnosti domáhať ochrany vlastníctva, I. Š. dospela k záveru, že parcelu vydržala,
napriek tomu, že parcela jej nikdy nebola prevedená do vlastníctva zákonom predpísanou formou
s nedodržaním ktorej zákon spája neúčinnosť právneho úkonu a po celý čas jej užívania bola zo
strany vlastníka žiadaná o uzavretie kúpnej zmluvy, pričom nemala dôvodu 10 rokov dobromyseľne

predpokladať, že jej nehnuteľnosť ako vlastníčke patrí.

3. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 14C 33/2002-115 zo dňa 31.08.2007 súd určil, že právna
predchodkyňa žalobcov I. Š.V. je podielovou spoluvlastníčkou v 1/2-ici predmetnej parcely a žalobu v
ostatnej časti (voči žalobkyni 1) zamietol. Z dôvodu odvolaní podaných oboma stranami sporu odvolací

súd Krajský súd Bratislava - vidiek uznesením č.k. 14Co/506/2008-231 zo dňa 31.03.2015 napadnutý
rozsudok prvého stupňa zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne 1, žalovanej, T. J. Y., K. A., B. X., oboznámil sa
slistinnýmidokladmi:LVč.XXXkat. úz.R.,potvrdenímoprevzatísumy1.485Kčszodňaneuvedeného,

OznámenímObceR.zodňa04.062007,obsahomspisovbývaléhoOkresnéhosúduBratislava-vidiekč.
k. 11C 80/92, č.k. 7C 186/96, obsahom dedičských spisov bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek
č. D 585/7452/93; D 1601/95; 21D 566/97 po zomr. R. L., rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava -
vidiek č. D 169/86 po zomr. R. Š., obsahom spisu Okresného súdu v Pezinku č. 13D 389/2012, č. 13C
1098/2009 po zomr. I. Š., pričom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Na LV č. XXX kat. úz. R. je ako výlučná vlastníčka parc.č. 106/1 záhrady
o výmere 466 m2 zapísaná žalovaná na základe Darovacej zmluvy V-182/99.

7. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č.k. D 1699/86-14 zo dňa

18.12.1986, právopl. 18.12.1986 v dedičskej veci po R. Š., zomr. XX.XX.XXXX prevzala žalobkyňa 1
ako dcéra poručiteľa do vlastníctva rodinný dom súp. č. 219 s prístavbou v podiele 1-ice s povinnosťou
výplaty ustupujúcim dedičom Q. Š., zomr. XX.XX.XXXX (dedičia po ňom sú žalobcovia 3,4) a R. Š. -žalovanému 2 ich zákonných podielov 19.576 Sk, pričom bytové zariadenie prevzala do vlastníctva I.
Š. ako manželka poručiteľa.
Zo Zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 14.11.1886 manželka poručiteľa a právna predchodkyňa

žalobcov 1 -4 I. Š.V. pri špecifikácii majetku poručiteľa uviedla, že bol vlastníkom v 1 rodinného domu
v kat. úz. R. nachádzajúci sa na parcele č 105, ktorý nie je usporiadaný. Predmetnú parc. č. 106/1 do
súpisu majetku poručiteľa neuviedla.

8. Osvedčením o dedičstve vydaným JUDr. Janou Chovancovou č. 13C/389/2012, Dnot 219/2012

zo dňa 02.10.2012, právopl. 02.10.2012 v dedičskej veci po poručiteľke I. Š., zomr. XX.XX.XXXX
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. R. ako parcely registra E parc. č. 891/101; 890/102;
891/1; 1297/34 nadobudol žalobca 2 v celosti so záväzkom výplaty ustupujúcim dedičom v prípade
predaja, darovanie, iného scudzenia alebo nájmu - žalobkyni 1 podiel 1/3, žalobcom 3,4 každému podiel
1/6-iny. Žalovaní 1-4 do súpisu majetku poručiteľky parc. č. 106/1 neuviedli.

9. Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 585/78/11 zo dňa
20.06.1978, právopl. 20.06.1978 v dedičskej veci po poručiteľovi R. L., zomr. XX.XX.XXXX okrem iného
prebrala do výlučného vlastníctva parcely č. 106/1; 106/2; 106/3 záhrady kat. úz. R. J. Y. ako dedička
poručiteľa.

10. Žalobkyňa 1 vo svojej výpovedi uviedla, že je dcérou zomr. I. Š. a zomr.
R. Š.. Ako dieťa pamätá, že v rokoch 1966 -1967 prišla k nim J. Y. s nejakým starším pánom a ponúkli
jej rodičom na odpredaj časť záhrady, t.č. parc. č. 106/1 priamo susediacej zo zadnej strany s parc.
č. 105 patriacou do vlastníctva rodičom žalobkyne 1. Bola svedkom, že jej matka I. Š. vyplácala J.. Y.
pred svedkom A.Á. kúpnu cenu. Od rodičov vie, že J. Y. aj sľúbila vybaviť „prepis“ vlastníctva v evidencii

nehnuteľností.Žalobkyňasipamätá,žejejotecsaviackrátzastaviluotcaJ.Y.R.L.zaúčelomzistenia,či
je prepis vybavený. Od vyplatenia kúpnej ceny rodičia žalobkyne 1 užívali predmetnú parcelu. V rokoch
1991-1992 žiadala J. Y. od matky žalobkyne 1 doplatenie kúpnej ceny za uvedenú parcelu a že následne
vybaví prepis vlastníctva predmetnej parcely.
Právna zástupkyňa žalobcov 1 - 4 poukázala na zákon č. 22/1966 Zb. o evidencii nehnuteľností, ktorý v

§ 4 a 7 uvádzal, že sa majú zosúladiť zápisy v EN, čo mal uskutočniť užívateľ nehnuteľností. Svedkyňa
J. Y. bola prítomná pri predaji predmetnej parcely, prevzala kúpnu cenu a zaviazala sa vybaviť prepis
v EN, z čoho vyplýva oprávnené presvedčenie právnych predchodcov žalobcov, že predmetnú parcelu
kúpili od vlastníka a sú jej vlastníkmi. Po smrti R. L. právnym predchodcom žalobcov nebolo oznámené,
že táto parcela bola predmetom dedenia a zdedila ju J. Y., toto im oznámila J. Y.N.Ý. až v roku 1981, keď

im dávala podpisovať tlačivo a žiadala doplatok kúpnej zmluvy. Ani v tomto období právni predchodcovia
žalobcov neboli presvedčení, že nie sú vlastníkmi predmetnej parcely, pretože J.. Y. žiadala len doplatiť
kúpnu cenu. Vzhľadom k tomu, že OZ až novelou Zák. .č 509/1991 Zb. zaviedol 10 ročnú vydržaciu
dobu, ktorá mala plynúť do 31.12.1991, kde bolo možné pred jej účinnosťou nadobudnúť vlastníctvo k
nehnuteľnosti len pre štát a držiteľ nehnuteľnosti si mohol vybaviť osobné užívanie tejto nehnuteľnosti,

aj keď k takému vydržaniu a prechodu zápisu vlastníctva na štát nedošlo, nebránilo to k tomu, aby ďalej
plynula vydržacia lehota pre držiteľa nehnuteľnosti.

11. Žalovaná poukázala na nesplnenie podmienok vydržania predmetnej parcely žalobcami 1-
4, keďže sa nejednalo o spôsobilý predmet vydržania, t.j. akékoľvek pozemky neboli do 31.12.1991

spôsobilým predmetom vydržania a prípadnému dobromyseľnému držiteľovi mohlo vzniknúť len
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku v zmysle § 135a ods. 2 OZ v znení
do 31.12.1991. Žalobcovia nepreukázali dobromyseľnú držbu, pretože vedeli, že k definitívnemu
nadobudnutiu vlastníctva nehnuteľnosti bola potrebná zmena v EN, čo vyplýva i z podanej žaloby na
OS Bratislava - vidiek č. 11C 80/92.

Žalobcovia 1-4, resp. ich právni predchodcovia sa mohli stať spoluvlastníkmi predmetnej parc.
č. 106/1 dvoma možnosťami vydržania: 1. nadobudnutím vlastníctva pred 01.01.1992 alebo 2.
nadobudnutím vlastníctva vydržaním dňa 01.01.1992 alebo neskôr. V prípade možnosti nadobudnutia
pred 01.01.19992 je potrebné vydržanie posudzovať podľa § 135a OZ v znení pred účinnosťou Zák. č.
509/1991 Zb., kedy pozemok nebolo možné až do 01.01.1992 nadobudnúť do vlastníctva, bolo možné

len uzavrieť dohodu o osobnom užívaní pozemku podľa § 135a ods. 2 OZ v znení pred účinnosťou
Zákona č. 509/1991 Zb. Pokiaľ takáto dohoda nebola uzavretá a oprávnená držba pozemku tu už
dňa 01.01.1992 nebola, nemohol držiteľ nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. V prípade žalobcov,
resp. ich právnych predchodcov k uzavretiu takejto dohody o osobnom užívaní pozemku do 31.12.1991nedošlo. Ak by žalobcovia 1-4, resp. ich právni predchodcovia nadobudli vlastníctvo k spornej parcele
pred dňom 01.01.1992, sporný pozemok nebol v danom období spôsobilým predmetom vydržania.
V prípade možnosti nadobudnutia predmetnej parcely dňa 01.01.1992 alebo neskôr, tu je potrebné

vydržanie posudzovať podľa § 134 OZ v znení po účinnosti Zák. .č 509/1991 Zb. Žalobcovia 1 -4,
resp. ich právni predchodcovia nikdy neboli oprávnenými držiteľmi v zmysle § 130 ods. 1 OZ, nakoľko
preukázateľne nikdy neboli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im vlastnícke právo k
pozemku patrí, čo potvrdzuje skutočnosť, že žalobkyňa 1 a I. Š. podali dňa 30.03.1992 na súd pod
č.k. 11C 80/92 žalobu na určenie vlastníctva k uvedenej parcele proti právnej predchodkyni žalovanej

J. Y., ktoré bolo neskôr zastavené. Vzhľadom na odhodlanie podať takúto žalobu, príprava a podanie si
vyžaduje určitý nie krátky časový úsek, z čoho je zrejmé, že právna predchodkyňa žalobcov I. Š. nebola
už dňa 01.01.1992 dobromyseľná, že jej vlastnícke právo k pozemku patrí. Navyše už začiatkom 80
rokov minulého storočia sa právna predchodkyňa žalovanej J. Y. snažila riadne dokončiť kontraktačný
proces kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva k uvedenej parcele na právnu predchodkyňu žalobcov 1-4 ,
pričom za týmto účelom boli v roku 1981 vyhotovené aj dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a

spoplatnenie tejto zmluvy, v ktorých je uvedené a I. Š. podpísané, že vlastníkom predmetnej parcely je J.
Y.. Kúpna zmluva však napísaná ani podpísaná nebola. Právna predchodkyňa žalobcov I. Š. najneskôr v
roku1981bolapreukázateľneinformovanáoskutočnomvlastníctveveci,čovyvolalounejprinajmenšom
pochybnosti o vlastníctve parcely. To, že v minulosti došlo ohľadne prevodu predmetnej parcely len
k rokovaniam o uzavretí kúpnej zmluvy, k čomu však nedošlo, nakoľko sa účastníci zmluvy nikdy s

vtedajším vlastníkom parcely na kúpe nedohodli a zmluvu žiadnu nepodpísali. Tento nedostatok sa
snažila J. Y. odstrániť a kontraktačný proces ukončiť už v roku 1981 a neskôr i začiatkom 90. rokov.
Žalobcovia, príp. ich právni predchodcovia vedeli, že aj keby kúpna zmluva bola riadne uzavretá, k
jej prevodu bolo ešte potrebné zabezpečiť prepis v EN, čo potvrdila žalobkyňa 1 vo svojej výpovedi
dňa 16.03.2007 v konaní č.k. 11C 80/92. Z dôvodu, že k prevodu vlastníctva predmetného pozemku

na právnych predchodcov žalobcov nikdy nedošlo, o čom títo od počiatku vedeli, preto neboli nikdy
oprávnenými držiteľmi sporného pozemku, pretože nikdy neboli dobromyseľní, že im tento pozemok
patrí.
Dedičským rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava - vidiek č. D 585/78 nadobudla sporný pozemok
po neb. R. L.H. J. Y. a následne v roku 1999 žalovaná. Pokiaľ by žalobcovia, resp. ich právni

predchodcovia nadobudli vlastníctvo k spornému pozemku dňa 01.01.1992 alebo neskôr, žalobcovia,
resp. ich právni predchodcovia v žiadnom prípade neboli dobromyseľní, že im sporný pozemok patrí.

12. Svedkyňa J. Y. uviedla, že je dcérou neb. R. L.. V minulosti
jej otec oznámil, že okrem iných i parc. č. 106/1 bude svedkyňa po jeho smrti dediť. Z dôvodu, že

podľa vtedy platných predpisov bolo možné vlastniť výlučne 8 á záhrady, svedkyňa rozhodla sa parc.č.
106/1 predať. Po rozparcelovaní pôvodnej parcely 106, tieto odpredala manželom A., X. D. Š.. V čase
rozparcelovávania pôvodnej parcely, z ktorej vznikla i parc. č. 106/1, sa dostavila do rodinného domu
A., kde jej všetci traja kupujúci zaplatili zálohy kúpnych cien za predané parcely, ktoré v tom čase boli
ešte vo vlastníctve jej otca. Š. jej zaplatili sumu 1.485 Kčs podľa svojho uváženia, pred týmto dňom sa s

právnymi predchodcami žalobcov 1-4 nikdy o výške kúpnej ceny za parc. č. 1406/1 nedohadovali. Od X.,
A. D. Š. prevzala zálohy kúpnej ceny z dôvodu, že ju o to požiadal jej otec R. L. s tým, že tieto financie si
svedkyňa s jeho vedomím nechala. Svedkyňa potvrdila, že právni predchodcovia žalobcov si následne
parc.č. 106/1 oplotili a užívali. Po smrti otca R.. L.D. v roku 1978 mala svedkyňa záujem vyhotoviť
písomnú kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť prevod vlastníctva k parc. č. 106/1 na manželov Š.,

za ktorým účelom i týchto oslovila a vypísala Dotazník na MNV R., k čomu však nedošlo. Po roku 1990,
v čase zmien právnych predpisov, sa svedkyňa opätovne snažila vlastnícky vysporiadať parc. č. 106/1,
vybavila i spísanie kúpnej zmluvy u notárky s tým, že od právnej predchodkyne žalobcov 1-4 žiadala
doplatiť kúpnu cenu vo výške 20 Sk/m2, čo však I.. Š. odmietla. Z tohto dôvodu podala svedkyňa na súd
žalobu o vypratanie tejto nehnuteľnosti a v roku 1999 ju darovala žalovanej ako svojej vnučke.

13. Svedok Ladislav Chudárek vo svojej výpovedi uviedol, že v roku 1996 nechal Michal
Vágner rozparcelovať parc. č. 106 kat. úz. Malinovo a ponúkol ju na odpredaj Šándorovcom,
Horváthovcom a Chudárekovcom, ktorí ponuku prijali. Michal Vágner im ponúkol odpredaj za kúpnu
cenu 3,50 Sk/m2 s prihliadnutím na doplatok za ovocné stromy, v celkovej sume 600 Kčs. Michal V8gner

určil kúpnu cenu všetkým trom kupujúcim, ktorú kúpnu cenu prevzala jeho dcéra Juliana Pokrývková,
ktorú na tento úkon splnomocnil. Kúpnu cenu predávajúci nezvyšoval.

14. Svedkyňa B. X., sestra svedkyne J. Y.L. a dcéra neb.R. L. uviedla, že v minulosti jej otec ponúkol Š., X. D. A. na odpredaj parcely nachádzajúce sa v
blízkosti ich rodinných domov, pričom po jeho smrti mali tieto parcely pripadnúť J. Y.. Otec svedkyne sa
s uvedenými rodinami dohodol na kúpnej cene, ktorú prevzala J. Y..

15. Z Potvrdenia zo dňa neuvedeného a spísaného v maďarskom jazyku v zmysle doslovného
prekladu prekladateľom R.. R. Z. súd zistil, že J. Y.Ý., rod. L. vlastnoručným podpisom potvrdila, že Š.
I. vyplatila pozemok, sumu 1.485 Kčs. Podpisy: Š., A., Y.Ý.L..

16. Z Dotazníka a čestného vyhlásenia na registráciu a spoplatnenie kúpnopredajnej zmluvy
z roku 1981 vyplneného svedkyňou J. Y. súd zistil, že ona ako prevodca mala na R. Š. a manželku I.
previesť parc.č. 106/1 záhradu o výmere 466 m2 v kat. úz. R. za dohodnutú kúpnu cenu 4Kčs/m2, t.j.
1.864 Kčs.

17. Z Dotazníka a čestného vyhlásenia na registráciu a spoplatnenie kúpnopredajnej zmluvy

zo dňa 21.10.1991 vyplneného svedkyňou J. Y. súd zistil, že ona ako prevodca mala previesť na
žalobkyňu 1 s manželom F. V. parc.č. 106/1 za dohodnutú kúpnu cenu 20 Kčs/m2, t.j. 9.320 Kčs.

18. Zo spisu bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek č. 11C 80/92 súd zistil, že právna
predchodkyňa žalobcov 1 - 4 a žalobkyňa 1 podali dňa 30.03.1992 na súd žalobu o určenie vlastníctva,

okrem inej i k parc. č. 106/1 kat. úz. R. titulom vydržania. V žalobe bolo uvedené, že za parc. .č 106/1
bola vyplatená kúpna cena 1.145 Kčs zo dňa 11.04.1954, ale prevod nebolo možné vykonať, pretože
pozemok v užívaní JRD nebol vlastníkmi spoplatnený. J. Y. si uplatňuje doplatenie kúpnej ceny 10.000
Kčs, už koncom roka 1991 im to oznamovala a v januári 1992 špecifikovala doplatok kúpnej ceny s
požiadavkou spísania kúpnej zmluvy na Štátnom notárstve, čo bolo i Š.S. odmietnuté, pretože pozemok

užívali v dobrej viere ako vlastný . Vo veci bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd určil I. Š. a žalobkyňu 1 za
podielové spoluvlastníčky parcely, avšak z dôvodu odvolania podaného J. Y., odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. Z dôvodu vyslovených záverov
v zrušujúcom uznesení I.. Š. a žalobkyňa 1 vzali žalobu späť, pričom konanie bolo právoplatne dňa
09.11.1992 zastavené.

Svedkyňa J. Y. v tomto konaní na pojednávaní dňa 22.04.1992 uviedla, že kúpna cena, ktorá jej v
minulosti za parc.č. 106/1 bola Š. vyplatená považovala za zálohu kúpnej ceny. Snažila sa kúpnu zmluvu
zaregistrovať, čoho dôkazom je čestné prehlásenie, avšak prevod parcely na katastri nehnuteľnosti
nebol uskutočnený. V januári 1991 prišla za I.K. Š. za účelom doplatenia kúpnej ceny, znova vyplnila
Dotazník, ktorý Š.Á. nebol podpísaný a požadovala doplatenie kúpnej ceny 9.320 Kčs.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/, vlastník má právo na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania
veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu
troch rokov, ak ide o hnuteľnosť; a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 OZ, do doby podľa odseku 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 133 ods. 2 OZ, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo

vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 135a ods. 1 Zák. č. 131/1982 Zb., vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného
vlastníctva a stane občan, ktorá má nepretržite v držby (§ 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú
vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce

vecnému bremenu (§ 132a ods. 2).

Podľa § 135a ods. 2 Zák. č. 131/1982 Zák, ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite
v držbe (§132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§199 ods.1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s
ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku
je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200a a ak podľa územného plánu alebo územného

rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať
si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo
osobného užívania.

Podľa § 872 ods. 5 OZ, ak predo dňom účinnosti zákona .č 509/1991 Zb. vzniklo občanovi právo, aby

s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku, ale do účinnosti zákona nedošlo k dohode,
prípadne k jej registrácii právoplatným rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na
uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku, ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje právo do jedného roka od účinnosti zák. č. 209/1991 Zb., jeho
právo zanikne.

Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právne záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva osobitného predpisu.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právni predchodcovia žalobcov 1 -

4 I. Š. a R. Š. odkúpili v roku 1967 od právneho predchodcu žalovanej R. L. nehnuteľnosť parc. č. 106/1
o výmere 466 m2 záhrada v kat. úz. R. s tým, že manželia Š. zaplatili predávajúcemu k rukám jeho
dcéry - svedkyne J. Y. sumu 1.485 Kčs, ktorá na tento úkon bola splnomocnená. Táto skutočnosť nebola
medzi stranami sporu sporná a mal ju potvrdenú jednak písomným Potvrdením o prevzatí sumy, jednak
výpoveďami svedkov J. Y., K. A., B. X.. Svedkyňa J. Y. zároveň kupujúcim - manželom Š. prisľúbila

zabezpečiť „prepis vlastníctva“, t.j. formálne náležitosti prevodu, k čomu však nedošlo ani počas života
predávajúceho R. L., ani následne po jeho smrti v roku 1978. Od uvedenej doby začali manželia Š.
predmetnú nehnuteľnosť užívať.
Ako mal ďalej súd v konaní preukázané, predmetná parcela bola predmetom dedenia po neb. R.
L., ktorú skutočnosť oznámila právnym predchodcom žalobcov 1-4 svedkyňa J. Y. v roku 1981 s

tým, že im odovzdala na podpis vyplnený Dotazník a čestné vyhlásenie na registráciu a spoplatnenie
kúpnopredajnej zmluvy v roku 1981, kde bola uvedená kúpna cena za prevod predmetnej parc. č 106/1
suma 1.864 Kčs, ktorú však Š. nepodpísali a neodovzdali predávajúcej - svedkyni J.. Y.. Následne,
ani v roku 1991, kedy opätovne predložila svedkyňa Y. právnej predchodkyni žalobcov 1 -4 I. Š.,
príp. žalobkyni 1 s manželom za účelom usporiadania vlastníckych vzťahov k predmetnému pozemku

Dotazník s uvedením kúpnej ceny 9.320 Sk, aj toto bolo zo strany žalobcov odmietnuté. Žalobkyňa 1
vo svojej výpovedi potvrdila, že po vyplatení kúpnej ceny v roku 1967 za parc. č. 106/1 k rukám dcéry
predávajúceho právnymi predchodcami žalobcov 1 - 4, sa R. Š. viackrát zastavil u R. L. zisťovať, či
„prepis vlastníctva“ je zrealizovaný, uvedomujúc si, že k evidencii vlastníctva Š. bolo potrebné uzavrieť
kúpnu zmluvu písomne a vyplniť Dotazník za účelom jej registrácie. Aj napriek vedomosti manželov Š. o

tejto skutočnosti, títo v roku 1981 odmietli uzavrieť písomne Kúpnu zmluvu podpísať Dotazník vyplnený
svedkyňou J. Y., ktorá predmetný pozemok po smrti svojho otca R. L. zdedila s tým, že predovšetkým
odmietli doplatiť požadovanú kúpnu cenu. Následne žalobou zo dňa 15.03.1992, doručenou súdu dňa
30.03.1992 sa právna predchodkyňa žalobcov 1 - 4 I. Š. a žalobkyňa 1 na súde domáhali určenia svojho
podielového spoluvlastníctva k predmetnej parcele z titulu vydržania (totožných skutkových okolností

ako i v žalobe, ktorá je predmetom tohto konania), ktorú však v zmysle záverov odvolacieho súdu vzali
späť.

21. Hlavným predpokladom vyhovenia žalobe žalobcov 1 -4 je preukázanie splnenie
podmienok vydržania vlastníckeho práva k parcele č. 106/1 záhrade o výmere 466 m2 v kat. úz. R. v

zmysle § 134 OZ. Žalobcovia 1 - 4 svoj nárok odvodzujú od uzavretej Kúpnej zmluvy v ústnej forme v
roku 1967 medzi kupujúcimi právnymi predchodcami žalobcov 1-4 manželmi Š. a predávajúcim právnym
predchodcom žalovanej R. L., ktorej predmetom bola parc. č. 106/1 za kúpnu cenu 1.485 Kčs, ktorí
právni predchodcovia žalobcov 1 - 4 ju od roku 1967 užívajú. Vydržanie ako osobitný originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona musí spĺňať nasledovné podmienky:

- musí ísť o spôsobilý predmet vydržania
- držba musí byť oprávnená
- držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby.22. Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie zákonom č.
131/1982 t.j. do 1. apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela OZ v § 132a, § 135a novo upravila
ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred

1.4.1983 s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984. V prípade pozemku bolo možné vydržať
iba pozemok, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania a vlastníctvo k takémuto
pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní. Podľa platnej úpravy v čase od 01.04.1984 do 31.12.1991 nemohol nadobudnúť vlastníctvo k
akémukoľvek predmetu vydržaním štát ani organizácia, ale len občan. Jedinú výnimku tvorili pozemky,

ku ktorým by sa mohlo zriadiť právo osobnému užívania, ktoré vydržal občan v prospech štátu, pokiaľ ich
mal v držbe nepretržite 10 rokov a občanovi vzniklo tak právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemku.
Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v
oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom
pred 1. januárom 1992; do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto

dňom /R 83/2002/.
Právni predchodcovia žalobcov vstúpili do držby predmetného pozemku v roku 1967, pričom, ako je
vyššie uvedené, OZ v tom čase účinný držbu a vydržanie nepoznal a neupravoval. Až novela účinná od
01.03.1983 nanovo upravila možnosť vydržania, avšak v prípade pozemku, mohli žalobcovia 1 - 4, resp.
ich právni predchodcovia vydržať pozemok len v prospech štátu a títo mali právo na uzavretie dohody

o osobnom užívaní, k čomu však u nich nedošlo, preto im toto právo zaniklo.

23. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou
nakladať s nimi ako so svojimi, v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávateľovi práva tieto patria.
Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné podmienky :

- faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva
- vôľa nakladať s vecou alebo právom ako so svojimi
- dobrá viera, že mu vec alebo výkon práva patria.
Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu

dobu dôvodné. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec
patrí, teda že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa.
Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práv a vyžadovať,
mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa

držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec
právom patrí, na čom nič nemení skutočnosť, že držiteľ bude i naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá
viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k
právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Dobromyseľnosť držiteľa musí
trvať po celú zákonom predpísanú dobu potrebnú na vydržanie.

V tejto súvislosti mal súd preukázané, že právni predchodcovia žalobcov 1 -4 neboli dobromyseľní,
že vlastnícke právo k parc. č. 106/ nadobudli kúpnou zmluvou z roku 1967 a že im toto právo patrí
ako vlastníkom. Je síce pravdou, že v roku 1967 zaplatili určitú kúpnu cenu za odkúpenie predmetnej
parcely, avšak od uzavretia predmetnej zmluvy mali vedomosť, že k účinnému prevodu vlastníctva k
predmetnej parcele môže dôjsť až jej registráciou v EN, čo mal súd potvrdené výpoveďou žalovanej

1, I. Š., ktoré tvrdili, že po uzavretí zmluvy sa ich právny predchodca R. Š. chodil viac krát pýtať R.
L., či je „prepis“ už vybavený. Rovnako vedomosť právnych predchodcov žalobcov, ako i žalobcov
vyplýva i zo skutočnosti, že ani pri jednom z rodičov žalobcov po ich úmrtí pri spisovaní ich majetku
pred notárom v dedičskom konaní nik z dedičov neuviedol, žeby poručitelia boli vlastníkmi predmetnej
parcely.Presvedčenieprávnychpredchodcovžalobcov1-4,žeimuvedenáparcelanepatríbolovkonaní

potvrdené i skutočnosťou, že právna predchodkyňa žalovanej J. Y. sa viackrát snažila vlastnícke vzťahy
k predmetnému pozemku usporiadať, za ktorým účelom vyplnila už v roku 1981 a následne v roku
1991 Dotazník na registráciu kúpnej zmluvy, ktorá mala byť vypracovaná písomne, avšak s odmietnutím
žalobcov odvolávajúc sa na nesúhlas so zvýšenou kúpnou cenou. Skutočnosť, že právni predchodcovia
žalobcov a aj samotní žalobcovia 1 -4 mali vedomosť, že k riadnemu prevodu vlastníctva k parc. č.

106/1 nikdy nedošlo, vylučuje tvrdenie žalobcov, že ich právni predchodcovia boli oprávnenými držiteľmi
predmetného pozemku, čo preukazujú jednak závery vykonaného dokazovania odôvodňujúce tvrdenia,
že so zreteľom na všetky uvedené okolnosti právni predchodcovia žalobcov neboli dobromyseľní v
tom, že im vlastnícke právo k pozemku patrí. Ich prípadná dobromyseľnosť bola s určitosťou narušenápredkladaním zo strany J. Y. na vyplnenie Dotazníka na registráciu kúpnej zmluvy, ktorý mal byť
podkladom pre písomné vyhotovenie riadnej kúpnej zmluvy, už v roku 1981 a následne v roku 1991, ako
i skutočnosť, že v marci 1992 podali na súd žalobu o určenie vlastníckeho práva k tejto parcele.

24. Ako už súd vyššie uviedol, aj napriek tomu, že právni predchodcovia žalobcov I. D. R. Š.Á. vstúpili do
držby parc. č. 106/1 v roku 1967, podľa vtedy platnej judikatúry sa 10 ročná vydržacia doba mohla počítať
od 01.01.1983 a mohla najskôr uplynúť 01.01.1993 za súčasného splnenia podmienky oprávnenej držby
podľa § 130 ods. 1 OZ. Z dôvodu, že v konaní však súd vôbec nemal splnenú podmienku preukázania

oprávnenosti držby právnych predchodcov žalobcov 1-4, že im vlastnícke právo k predmetnej parcele
patrí, súd v zmysle § 134 ods. 1 OZ s prihliadnutím na § 137 písm. c/ CSP žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

25. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal voči žalobcom 1 - 4 , ktorí boli v spore

neúspešní, nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo

právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie
(§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).