Rozsudok Judgement was issued on Friday, May 14, 2021

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-2S/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200305
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8019200305.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudcov JUDr. Mariana Hoffmana, PhD. a doc. JUDr.Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu X..
N. D., trvale bytom R. W. XX, XXX XX C. W., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hudzík &
Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, proti žalovanému Ministerstvu dopravy a
výstavby Slovenskej republiky, sekcia výstavby, so sídlom Námestie slobody 6, P.O.BOX 100, 810 05
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. marca 2019 Číslo:
XXXXX/XXXX/SV/XXXXX na základe podanej všeobecnej správnej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Závery správnych orgánov

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako správny orgán príslušný podľa §58 ods. 1 Zákona o
správnom konaní v spojení s § 2 písm. b) zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné
plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení stavebného zákona v znení neskorších

predpisov. Odvolanie účastníkov konania X.. N. D. v právnom zastúpení Advokátskej kancelárie Hudzík
& Partners s.r.o., so sídlom v Poprade zastúpenej S.. S. H., konateľom a advokátom rozhodol podľa §59
ods. 2 Správneho poriadku tak, že zamietol odvolanie účastníka konania X.. N. D. a potvrdil rozhodnutie
Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky č. V./V zo dňa 14 . 01 . 2019.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým Okresný úrad
Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky v odvolacom konaní proti rozhodnutiu stavebného úradu Mesta

Stará Ľubovňa č. XXXX/XXXX - F. zo dňa 13. 08. 2018 vydal procesné rozhodnutie dňa 14. 01. 2019
pod č. V.-V ktorým podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku nepriznal postavenie účastníka konania X..
N. D.. Stavebný úrad uvedeným rozhodnutím podľa § 39a ods. 4 v spojení s § 66 stavebného zákona v
spojenom územnom a stavebnom konaní povolil stavbu ,,rodinný dom“ I. T., U. ulica, k.ú. I. T., parcelné
číslo pozemku KN - P - stanovisko Okresného úradu Stará Ľubovňa, pozemkový a lesný odbor č. V.L-
N./XXXX-XXXXXX-C. zo dňa 02. 07. 2018 pre stavebníka X. C., bytom C. XX, XXX XX I. T..

3. Proti rozhodnutiu Okresného úradu zo dňa 14. 01. 2019 podal X.. D. odvolanie, v ktorom poukazuje
na totožné dôvody ako sú uvádzané v predmetnej žalobe. Okresný úrad o odvolaní nerozhodol v súlade
s ustanovením § 57 ods. 2 správneho poriadku predložil spolu so spisovým materiálom odvolanie
odvolaciemu orgánu. Ministerstvo dopravy a výstavby SR ako odvolací orgán v rozhodnutí ďalej citovalopríslušné ustanovenia správneho poriadku konkrétne § 14 ods. 2, § 46, 59 ods. 1, ods. 2 a § 34 ods.
1,2 a § 59 ods. 1 stavebného zákona.
Žalovaný v súlade s ustanoveniami § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal v odvolacom konaní

napadnutérozhodnutieOkresnéhoúraduPrešovspoluspredloženímkompletnýmspisovýmmateriálom
v celom rozsahu a dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový správny orgán ako odvolací orgán v
konaní o odvolaní X. N. D. vydal rozhodnutie dňa 03. 12. 2018, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho
poriadku prerušil odvolacie konanie z dôvodu, že stavebný úrad zahrnul do okruhu účastníkov konania aj

X.. N. D.. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uviedol, že je povinný v priebehu celého správneho
konaniaskúmať,ktorésubjektyspĺňajúpodmienkypriznaniapostaveniaúčastníkakonaniaanedostatky,
ktoré sa vyskytli v priebehu konania je povinný odstrániť.

4. Odvolateľ sa do konania stavebného úradu prihlásil písomne dňa 12. 07. 2018 listom označeným ako
žiadosť o priznanie postavenia účastníka konania. Do daného konania sa prihlásil aj ďalší účastník N.

Z.. Stavebný úrad im doručoval oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania a konal
s nimi ako účastníkmi konania. Odvolateľ vzniesol v konaní stavebného úradu písomné námietky listom
doručeným stavebnému úradu 31. 07. 2018, o ktorých rozhodol stavebný úrad a tieto zamietol.
Odvolateľ podal voči rozhodnutie stavebného úradu odvolanie, stavebný úrad upovedomil ostatných
účastníkov a okresný úrad ďalej konal s odvolateľom v súlade s ustanoveniami správneho poriadku,

čo mu oznámil listom z 30. 11. 2018, ako začatie správneho konania o vylúčení účastníka konania -
nepriznaní postavenia účastníka konania.

5. Žalovaný konštatoval, že okresný úrad postupoval správne, keď začal procesné konanie o nepriznaní
postavenia účastníka spojeného územného a stavebného konania a vydal procesné odvolaním

napadnuté rozhodnutie, ktoré odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 34 ods. 2 a § 59 ods. 1 Stavebného
zákona. Okresný úrad správne vyhodnotil postavenia účastníka konania podľa uvedených ustanovení
stavebného zákona, z ktorého jednoznačne vyplýva, že odvolateľ nemal postavenie účastníka konania
spojeného územného a stavebného konania. Odvolateľ nie je navrhovateľom ani stavebníkom nemá
vlastnícke ani iné práva k pozemkom ani susediacim pozemkom ani susedným stavbám. Stavba si

nevyžadovala konanie podľa osobitných predpisov zákona č. 24/2006 Z.z. a odvolateľ teda nemá
postavenie ani účastníka vyplývajúce z ustanovenia § 140c Stavebného zákona.

6. K námietkam odvolateľa, že jeho postavenie vyplýva z ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku
bolo potrebné uviesť, že zo znenia § 140 Stavebného zákona vyplýva, že ustanovenia správneho

poriadku, ktorý je všeobecným predpisom pre správne konanie platia v správnych konaniach podľa
stavebného zákona subsidiárne. Z dôvodu, že § 34 ods. 2 Stavebného zákona upravuje okruh
účastníkov v územnom a podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona v stavebnom konaní, nie je možné
aplikovať ustanovenie § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa žalovaného stavebný úrad a okresný
úrad sú povinné postupovať podľa stavebného zákona podľa ustanovení správneho poriadku postupujú

vtedy, ak stavebný zákon postupne upravuje.

7. K námietke týkajúcej sa povolenia stavby žumpy vo väzbe na jej vplyv na vlastnícke práva odvolateľa
je potrebné uviesť, že z ustanovenia § 11 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., v ktorom sa ustanovujú podrobnosti
o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách

na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie stanovuje, za akých
podmienok možno stavbu žumpy povoliť. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 36 ods. 2 Zákona o
vodách a na podmienky uvedené v predmetnom ustanovení pričom zdôraznil, že podľa ustanovenia
§ 36 ods. 4 zákona vodách povolenie na stavbu iného primeraného systému alebo individuálneho
systému podľa ods. 2 a 3 možno vydať len na dobu určitú. V lokalitách, kde je vybudovaná a uvedená

do prevádzky verejná kanalizácia sa po skončení platnosti povolenia toto predlžovať nebude. Z vyššie
uvedených ustanovení zákonov nevyplýva, že stavby žúmp, na umiestňovanie a povoľovanie, ktorých
je príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona nemožno vôbec povoliť.

8. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom Okresného úradu, že dôvody, ktorými odvolateľ poukazuje

na svoje právo byť účastníkom spojeného územného a stavebného konania nie je možné považovať
za zákonné. Stavebný zákon ako osobitný právny predpis v ustanovení § 34 ods. 2 a § 59
ods. 1 jednoznačne vymedzuje okruh účastníkov uvedených v konaní a odvolateľ nespĺňa žiadnu
z požiadaviek, nie je navrhovateľom, vlastníkom pozemku, vlastníkom susedného pozemku alebosusednej stavby, nemá iné právo k pozemku, nie je stavebník, projektant ani stavebný dozor. Na základe
uvedeného žalovaný ako odvolací orgán konštatoval, že predmetné rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonom.

II.
Žalobné dôvody

9. Žalobca potom ako v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý jeho odvolanie zamietol a
prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky potvrdil. Uviedol,
že nesúhlasí s obsahom napadnutého rozhodnutia druhého stupňa, ktorý podobne ako orgán prvého
stupňa rozhodol nezákonne, uprel žalobcovi jeho základné práva byť riadne účastníkom správneho
konania preto podal predmetnú žalobu. Žalobca považuje vydané rozhodnutie v rámci odvolacieho

konania za nezákonné podobne ako je nezákonné aj procesné rozhodnutie prvého stupňa vydané
Okresným úradom Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky.
Vzhľadom na procesné postavenie žalobcu a žalovaného v administratívnom konaní o nepriznaní
postavenieúčastníkakonaniaprežalobcu,zktoréhovzniklonapadnutérozhodnutiežalobcasoznačenia
účastníkov uvedených v súvisiacom rozhodnutí o vydaní stavebného povolenia usúdil, že pre toto súdne

konanie o preskúmanie postupu a rozhodnutia žalovaného existujú tretie osoby, ktoré majú byť v žalobe
uvedené v postavení účastníka tohto konania alebo v postavení zúčastnenej osoby v konaní podľa §
32 resp. 41 Správneho súdneho poriadku.

10. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie orgánov prvého

stupňa vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia
lebo žalobca je výlučným vlastníkom viacerých pozemkov, ktorými majú viesť všetky hlavné vetvy
inžinierskych sietí v dotknutej lokalite ,,R. J.“ v I. T., kde sa nachádza aj miesto plánovanej novostavby
pána X. C., pozemky registra KN - P na LV č. XXXX, k. ú. I. T.. Žalobca argumentoval, že postavenie
účastníka žalobca preukazuje aj rozhodnutím mesta Stará Ľubovňa z 18. 02. 2019 č. XX/XXXX-Da

obsahujúceho jednoznačne postavenie žalobcu ako účastníka vo veci umiestnenia infraštruktúry v
lokalite R. J. v I. T. pričom v zmysle § 36 Vodného zákona všetky splaškové vody produkované v
lokalite sídelného celku nad 2 000 obyvateľov, čo spĺňa aj Mesto Stará Ľubovňa je možné odvádzať od
01.01.2016 iba verejnou kanalizáciou. Plánovaná a už čiastočne zrealizovaná výstavba novostavby X.
C. bola povolená v rozpore s platnou legislatívou a jej príslušenstvo podľa žalobcu predstavuje reálnu

hrozbu environmentálnej záťaže ohrozujúcej podzemné vody a pôdu na pozemkoch v okolí pozemku
KN - P k. ú. I. T..

11. Žalobca ďalej argumentoval tým, že žalovaný ako vrcholný predstaviteľ štátneho dozoru na úseku
výstavby v SR nezákonným postupom spočívajúcom v nedostatočnom preskúmaní skutkového stavu

na úseku výstavby a nesprávnym právnym posúdením veci zasiahol do jeho práv, keď potvrdil stratu
účastníctva v tomto konaní.
Podľa žalobcu žalovaný vydal arbitrárne rozhodnutie pričom podobne ako orgán prvého stupňa
nerešpektoval oprávnené námietky žalobcu v konaní. V nadväznosti na uvedené skutočnosti a
predložené námietky žalobcu už v prvej fáze administratívneho konania bolo dôvodné jeho námietkam

v celom rozsahu vyhovieť a rozhodnutie orgánu prvého stupňa v celom rozsahu zrušiť s tým, že
vec mala byť vrátená orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Ani v napadnutom
rozhodnutí žalovaného nie je možné zistiť prečo sa orgán prvého stupňa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s postavením žalobcu v administratívnom konaní o povolení stavby s prihliadnutím na
platnú legislatívu a predovšetkým v nezlučiteľnom spojení s ochranou životného prostredia, zabráneniu

tvorby environmentálnych záťaží a významným zásahom do práv majiteľov okolitých pozemkov lokalite
R. J. v I. T.. Zároveň žalobca poukázal v žalobe na územnú plánovaciu dokumentáciu PSK a mesta Stará
Ľubovňa, z ktorej je známe, že táto lokalita spĺňa parametre a požiadavky kladené na sídelný celok s
počtom obyvateľov nad 2 000.
Konaním žalovaného a orgánu prvého stupňa došlo ku odňatiu základných práv žalobcu byť účastníkom

administratívneho konania a aktívne chrániť svoje práva a právom chránené záujmy.

12. Zároveň v žalobe požiadal žalobca, aby mu bol priznaný odklad vykonateľnosti z dôvodu, že
plánovanou stavebnou činnosťou výstavby rodinného domu tretej osoby X. C. hrozí závažná ujma nakvalite životného prostredia v lokalite R. J. v I. T., bude výrazne sťažené užívanie svojich nehnuteľností
žalobcomapodstatnýmspôsobomkontaminácioupôdyapozemnýchvôdznezákonnepovolenejžumpy
X. C. sa znehodnotia pozemky žalobcu pričom priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným

záujmom.

13. Žalobca trval na nariadení pojednávania vo veci samej aj napriek niekoľkým výzvam zo strany súdu
s poukazom na dlhodobú pretrvávajúcu pandemickú situáciu.

III.
Vyjadrenie žalovaného

14. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 08. 07. 2019 vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na
skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach, ktoré boli napadnuté žalobou a navrhol

žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žiadal súd, aby návrh na odkladný účinok bol zamietnutý.
K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 05. 08. 2019,
ktorý navrhol žalobe vyhovieť a zopakoval žalobné dôvody.
Uznesením pod sp. zn. 2S/28/2019 - 71 dňa 16. 01. 2020 správny súd zamietol návrh na odkladný
účinok podanej žaloby.

K podanej žalobe sa v čase, keď bolo rozhodnutie ohľadom odkladného účinku vyjadril aj stavebník X.
C. podaním zo dňa 02. 08. 2019 a navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť pričom poukázal na
skutočnosti, ktoré ako stavebník v rámci stavebného konania a územného konania splnil.

IV.
Záver správneho súdu

15. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2019 Z.z. Správny súdny poriadok v zmysle,
ktorého ustanovení postupoval správny súd v tomto konaní.

16. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánov verejnej správy alebo iným zásahom orgánom verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa môže žalobca domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 180 ods. 1 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná rozsudkom ju zamietne.

20. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o správnom konaní, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom
chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že
môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo

dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Podľa § 14 ods. 2 Zákona o správnom konaní, účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.
Osobitným zákonom v tomto prípade je stavebný zákon.

21. Podľa § 34 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkom územného konanie a ten, komu toto postavenie
vyplýva z osobitného predpisu a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia, v územnom konaní o umiestnení
stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania ajprávnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako
aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

22. Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, účastníci stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby,
ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a
stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môýu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný
dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

23. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného, ktorý ako odvolací správny orgán v zmysle
príslušných ustanovení zákona o správnom konaní ako aj zákona č. 608/2003 Z.z. a stavebného zákona
v znení neskorších predpisov rozhodol podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, tak že zamietol odvolanie
žalobcu a prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa
14. 01. 2019. Týmto rozhodnutím správny orgán nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v

spojenom územnom a stavebnom konaní o povolení stavby rodinného domu I. T. na parc. č. KN - P pre
stavebníka X. C. potvrdil a odvolanie žalobcu ako nedôvodné zamietol.

24. Správny súd argumentuje po preskúmaní administratívneho spisu ako aj rozhodnutí správnych
orgánov, že tieto postupovali v súlade so zákonom o správnom konaní ako aj v súlade so stavebným

zákonom. Bezpochyby bolo preukázané, že žalobca nemal v predmetnom konaní o spojenom územnom
konaní o umiestnení stavby a stavebným konaním postavenie účastníka konania pretože nie je
navrhovateľom, ani stavebníkom, nemá vlastnícke ani iné práva k pozemkom ani susediacim pozemkom
ani susedným stavbám. Stavba ako taká bola na základe príslušných ustanovení Stavebného zákona
povoľovaná v prospech stavebníka - rodinný dom umiestnený na pozemku parc. č. KN - P k. ú. I.

T. v prospech X. C. stavebníka. Stavebník doručil žiadosť na príslušný stavebný úrad Mesto Stará
Ľubovňa ako aj príslušné doklady svedčiace o tom, že je oprávnený ako stavebník stavať predmetný
rodinný dom na nehnuteľnosti, čo osvedčil aj listom vlastníctva, ktorý je súčasťou konania spojeného
územného konania a stavebného povolenia na mestskom úrade Stará Ľubovňa. Žalobca vlastnícke
právo k pozemku, ktorý je predmetom stavebného konania, nepotvrdil žiadnym listinným dôkazom.

25. Čo sa týka pôvodne priznaného účastníctva žalobcu, prvostupňový správny orgán, ktorý bol v
postavení odvolacieho orgánu jasne a zreteľne argumentoval tým, že ako správny orgán má kedykoľvek
možnosť preskúmať procesné podmienky postavenia, či už účastníkov konania alebo procesné
podmienky konania na stavebnom úrade. Z uvedených skutočností ako aj z listinných dôkazov bolo

bezpochyby preukázané, že žiadateľ o priznanie postavenia účastníka konania X.. N. D. v predmetnom
konaní nebol navrhovateľom ani stavebníkom a nemal v tomto konaní vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom ani k susediacim pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplývalo ani z
osobitného predpisu, teda zákona o životnom prostredí resp. vyhlášky č. 542/2002 Z.z.

26. S dôrazom na obsah ustanovenia § 34 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkom územného konania
je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto
postavenie vyplýva z osobitného predpisu a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia v územnom konaní
o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi
konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo

k stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo
dotknuté. Z uvedeného obsahu ustanovenia vyplývajú teda povinnosti pre každého účastníka takéhoto
konania pričom správny súd je toho názoru, že atribút obsahu uvedeného ustanovenia ako účastník
konania nespĺňa.

27. Správny súd ďalej argumentuje tým, že podľa § 59 ods. 1 Stavebného konania účastníkmi
stavebného konania sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám
na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, a ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a
stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalej ďalšie osoby, ktorým toto postavenie
vyplýva z osobitného predpisu a ďalej stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba a projektant v časti,

ktorá sa týka projektu stavby z presne kvalifikovaných osôb, ktoré majú právo byť účastníkom konania,
nespĺňa žalobca ani jedno kritérium uvedené v ustanovení § 59 ods. 1 Stavebného zákona.
Žalobné námietky žalobcu smerujúce k tomu, že rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné
pretože boli vydané na základe nesprávneho právneho názoru, resp. boli vydané na základenedostatočne zisteného skutkového stavu, sú podľa súdu preto nedôvodné. S poukazom to, že
prvostupňový správny orgán ako odvolací orgán v plnom rozsahu využil všetky ustanovenia stavebného
zákona a pri preskúmaní toho, či žalobca má postavenie účastníka konania alebo nie. S poukazom

na citáciu príslušných ustanovení Stavebného zákona konkrétne § 34 ods. 1,2 ako aj § 59 ods. 1
Stavebného zákona postavenie účastníka žalobcovi vonkoncom neprislúcha.

28. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma

aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie
správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci
skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto v správnom súdnictve
súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva.

Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú osoby vymedzené v tomto
ustanovení zákona. Správny súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v
obsahovo totožnej veci č. k. 10Sžo/57/2016 z 31. mája 2017, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom
rozsahu uvádza:„Odvolací súd musí v prvom rade konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné
postupovať inak, ako súhlasiť so záverom prijatým krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že

napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nie je
vylúčené zo súdneho prieskumu s tým, že odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v ktorom sa krajský súd vyčerpávajúcim spôsobom
vysporiadalspredmetnouotázkou.Predmetomprávnehoposúdeniavtomtoodvolacomkonaníjeotázka
účastníctva žalobkyne v konaní o vydanie stavebného povolenia, ktorá v odvolaní voči rozsudku súdu

prvéhostupňanamietala,žebolaukrátenánasvojichprávachrozhodnutímžalovaného,nakoľkotentojej
nepriznal postavenie účastníka konania vo veci vydania stavebného povolenia na stavbu „Obytný súbor
I. - N. F.“ s poukazom na to, že stačí, ak existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckeho práva k pozemkom
a stavbám a nevyžaduje sa faktický reálny zásah do týchto práv. V konaní preto bolo nutné vychádzať
predovšetkým z ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej

len „stavebný zákon“) upravujúcich účastníkov stavebného konania, stavebné konanie a stavebné
povolenie, kolaudáciu stavieb, konanie o dodatočnom povolení stavby ako aj z ustanovení obsahujúcich
vymedzenie niektorých pojmov, ktorých obsah súd prvého stupňa v prejednávanom prípade správne
aplikoval.

29. Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správnych orgánov dospel bezpochyby k
záveru, že správne orgány konali v súlade s príslušnými ustanoveniami jednak Správneho poriadku ako
aj Stavebného zákona, podľa ktorého predmetné konanie prvostupňového správneho orgánu pôvodne
bolo vykonávané. Z príslušných ustanovení správneho poriadku, na ktoré poukázali správne orgány
účastníkom konania je ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva. Správny súd opakovane

poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1,2 a § 59 Stavebného zákona, ktoré sú ustanovenia osobitného
zákona. Takéto postavenie žalobcovi podľa názoru súdu nevyplýva.
Žalobné dôvody, ktoré formuloval žalobca v žalobe preto správny súd považuje za nedôvodné. Preto
žalobu podľa § 190 správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol.

30. Čo sa týka poukazu žalobcu na rozhodnutie správneho orgánu Mesta Stará Ľubovňa pod č. XX/
XXXX-Da z 18. 02. 2019 ide o výzvu na doplnenie návrhu o vydanie povolenia na umiestnenie stavby a
prerušenia konania rozhodnutia o územnom konaní, kde Mesto Stará Ľubovňa ako príslušný stavebný
úrad preskúmala predložený návrh a zistilo, že spolu s návrhom a prílohami neposkytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby v územnom konaní preto vyzýva všetkých účastníkov,

ktorých sa týka predmetné rozhodnutie, aby v návrhu o vydanie rozhodnutia na umiestnenie stavby
IBV R. J. - infraštruktúra doplnili o doklady resp. dôkazy, ktoré sú v tomto rozhodnutí vymenované.
Poukaz na uvedené rozhodnutie však nemá vplyv na samotné rozhodnutie správneho orgánu o
nepriznaní postavenia účastníka žalobcu vo veci konania a stavebného povolenia stavby stavebníka
X. C. rodinného domu na parc. č. KN - P k. ú. I. T.. Preto uvedú námietku žalobcu v žalobe považuje

za nedôvodnú. Ide o iné konanie, ktorého predmetom je povolenie návrhu infraštruktúry IBV, k. ú. I. T..
Týmto rozhodnutím vyzval stavebný úrad na preukázanie vlastníckych práv a doplnenie podania, kde
žalobca vystupuje ako zástupca osôb bez toho, aby bolo preukázané spojenie s vecou X. C..31. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasledujúcich správneho
súdneho poriadku a z dôvodu, že žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému náhrada trov konania
zo zákona nepatrí. Rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

32. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešov prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.