Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25C/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420203797
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2021:6420203797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, sudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci žalobcov: 1/ N.. Z. H.,

X., T.. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX C. - Ž., Česká republika, 2/ Z. H., T.. XX.XX.XXXX,
bytom Š. XX, XXX XX H., obaja zastúpení: JUDr. Samuel Baránik, advokát, so sídlom Podjavorinskej 7,
811 03 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, v mene ktorej koná Slovenský pozemkový
fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 2/ Slovenská republika, zastúpená
Okresným úradom Banská Bystrica, IČO: 45 016 381, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská
Bystrica, v konaní o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že do dedičstva po nebohej I. H., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX

patrí spoluvlastnícky podiel na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod parc. č.
XXX/X o výmere 1266 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísaná pre katastrálne územie G. U.
na liste vlastníctva č. XXX pod B 3 vo veľkosti 1/2 z celku.

II. Žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 24.11.2020
domáhali určenia, že do dedičstva po zosnulej I. H., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zosnulej dňa
XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. U. XX, patrí pozemok s parcelným číslom E - KN XXX/X - trvalé

trávne porasty o výmere 1266 m2, vedený na liste vlastníctva č. XXX, ktorý pre k. ú. G. U. vedie Okresný
úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu pod B 3 vo veľkosti
1/2 z celku.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia sú dedičmi zosnulej I. H., nar. XX.XX.XXXX, F.. XX.XX.XXXX
(ďalej len „matka žalobcov“), ktorá zomrela ako vdova so zanechaním dvoch potomkov - žalobcov.
Dedičské konanie po zosnulej matke žalobcov bolo vedené na bývalom Štátnom notárstve v Žiari nad

Hronom a bolo ukončené rozhodnutím D 541/89 zo dňa 18.07.1989,
ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa. Matka žalobcov spolu s manželom Z. H. kúpili kúpnou
zmluvou uzatvorenou dňa XX.XX.XXXX v R. T. R. pozemok s parc. č. XXX/X v k. ú. G. U. ako stavebný
pozemok, za účelom výstavby rodinného domu, nakoľko matka žalobcov už čakala žalobkyňu 2/ a
potrebovali vlastné bývanie. Rodinný dom dokončili rodičia žalobcov v roku 1942, následne sa doň
v roku 1943 aj nasťahovali. Kúpený pozemok na výstavbu domu bol zapísaný do novovytvorenej
pozemkovoknižnej vložky č. XXX pre k. ú. G. U. (ďalej len „PKV 190“). V roku 1944 otec žalobcov

tragicky zahynul a matka žalobcov ostala vdovou so žalobcami v útlom veku. Spoluvlastnícky podiel z
pozemku parc. č. XXX/X (už v tom čase v skutočnom stave zastavaná plocha, dvor, záhrada) zdedili na
základe uznesenia Okresného súdu v H. č. D II.1018/46, č. d. 906/49, žalobcovia ako maloletí dedičia.
I. H., M.. S., matka žalobcov dňa XX.XX.XXXX podpísala prehlásenie, podľa ktorého nehnuteľnosti„v zmysle § 10 vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb., ponuku nehnuteľností robím z dôvodu toho, že
pre nemoc, starobu, nedostatok pracovných síl v rodine, nedostatočné hospodárske zariadenie nie
som v stave zabezpečiť na týchto nehnuteľnostiach poľnohospodársku výrobu“. Takto štátu ponúknuté

nehnuteľnosti boli v ponuke daru vymedzené nasledovne: „nehnuteľnosti zapísané v pozemkovej knihe
katastrálneho územia obce G. U. vo vložke č. XXX parc. č. XXX a vo vložke č. XXX parc. č. XXX/X a
XXX/X vedené dľa B 1 na mene I. S. v celosti“. Podľa Upovedomenia bývalého Okresného národného
výboru v Žiari nad Hronom zo dňa 20.03.1972 č. Fin 86/101/72 - 55 (ďalej len „Upovedomenie“)
národný výbor prijíma ako dar ponuku nehnuteľností vd. I. H., bytom G. U. XX, zo dňa 29.03.1962, v

prospech „Československého socialistického štátu“, pričom malo ísť o nehnuteľnosti podľa „pripojeného
identifikačného listu“. Pripojená bola identifikácia parciel zo dňa 25.02.1972 vypracovaná Strediskom
geodézie Žiar nad Hronom, podľa ktorej pozemok s parc. č. XXX/X tvorí „čp 19, z. pl., záhr.“, čiže
dom číslo popisné 19, zastavaná plocha a záhrada, užívateľ I. H.. Všetky tieto úkony boli realizované
v období, keď v dome súp. č. XX matka žalobcov, aj žalobcovia samotní žili, išlo o dvor a záhradu
obývanú, udržiavanú, v uličnej zástavbe obce. Matka žalobcov v predmetných nehnuteľnostiach aj

dožila, žalobcovia nehnuteľnosti vlastnia udržiavajú dodnes. Žalobcovia tvrdia, že matka žalobcov nikdy
nemala vôľu darovať štátu dvor a záhradu, kde žila, iba poľnohospodársku pôdu v extraviláne, tak
ako aj uviedla, že činí podľa už citovaného § 10 vládneho nariadenia č. 50/1995 Zb. o niektorých
opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby (ďalej ako „vládne nariadenie č. 50/1955 Zb.“),
ktoré sa netýkalo dvorov a záhrad v intraviláne, ale pozemkov určených na poľnohospodársku výrobu,

v rámci procesu združstevňovania. V k. ú. Sklené Teplice bol schválený register obnovenej evidencie
pozemkov (ROEP) rozhodnutím bývalého Obvodného pozemkového úradu v Žiari nad Hronom č.
2008/00124/426 zo dňa 1710.2008 a pozemok z PKV 190 bol zapísaný na list vlastníctva č. 838 pre k. ú.
Sklené Teplice tak, že po 1/4 boli zapísaní ako spoluvlastníci žalobcovia titulom dedičského rozhodnutia
po otcovi, č. d. 906/1949 a v rozsahu 1/2 bola zapísaná ako spoluvlastníčka žalovaná, a to titulom

Upovedomenia. Predmetný pozemok E - KN 385/1 je v užívacom stave registra „C - KN“ vedený sčasti
ako „zastavaná plocha a nádvorie“ a sčasti ako „záhada“. V geometrickom pláne bol pri predmetnom
pozemku zistený nesúlad druhu pozemku - v registri E - KN je pozemok totiž vedený ako „trvalý trávny
porast“. Žalobcovia v prvom rade popierajú vôľu ich matky darovať štátu dvor so záhradou, kde trvalo
žila s rodinou. Matka žalobcov bola starostlivá a nikdy by nedarovala štátu pozemok, na ktorom žila a

ktorý obrábala. Na dokončenie domu si ako vdova brala pôžičku, majetok ťažko odpracovala a nikdy
by k nemu nepristupovala ľahkovážne. Žalobcovia sú presvedčení, že pri podpise Prehlásenia zo dňa
20.03.1962 bola v omyle, že neprevádza svoj podiel 1/2 z dvoru a záhrady, čomu nasvedčuje aj to, že
v texte prehlásenia je uvedené, že prevádza daný majetok v celosti (dvor so záhradou mala v 1/2) a
prevádza majetok nadobudnutý ešte za slobodna vedený na svoje „dievčenské meno“ (pričom dvor a

záhradunadobudlaakovydatá,spoločnesmanželom).Takátovôľanebolapodľanázoružalobcovanina
druhej strane (na strane štátu), nakoľko štát sa nikdy neujal na základe daného právneho úkonu svojho
vlastníckeho práva, dvor a záhradu aj naďalej užívala bez prerušenia matka žalobcov, po nej žalobcovia
a do dnešného dňa platia dane z nehnuteľností za celý dvor a záhradu. Aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanou je daný v tom, že žalobcovia kvalifikovane spochybňujú

právny titul, ktorým mala žalovaná nadobudnúť spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na úkor
podielu, ktorý by inak patril do dedičstva po matke žalobcov. Nakoľko žalovaná je v katastri nehnuteľností
vedená ako vlastník, majú žalobcovia v súlade s § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) naliehavý právny záujem na tomto konaní a takomto určení, lebo
v prípade úspechu žalobcov sa určovací výrok takého rozhodnutia stáva podkladom pre zmenu zápisu

v katastri nehnuteľností.

3. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 17.12.2020 navrhol rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie, bez nariadenia pojednávania. Súčasne uviedol, že sa vzdáva práva na náhradu
trov konania.

4. Žalovaný 1/ v podaní doručenom súdu dňa 17.12.2020 nárok žalobcov uznal a navrhol žalobe
vyhovieť.

5. Žalovaný 2/ podaním doručeným súdu dňa 18.12.2020 taktiež uznal nárok žalobcov a navrhol žalobe

žalobcov vyhovieť s tým, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.6. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka, držiteľ je ten kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto
vykonáva právo pre seba.

8. Podľa § ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

9.Podľa§151ods.1,2CSP,skutkovétvrdeniastrany,ktoréprotistranavýslovnenepoprela,sapovažujú
za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

10.Podľa§186ods.2CSP,súdvychádzazozhodnýchtvrdenístrán,akneexistujedôvodnápochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

11. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na

návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

12. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.

13. Súd na prejednanie veci nenariadil pojednávanie s odkazom na § 172 ods. 2 písm. b) CSP a v
spojitosti s § 219 ods. 3 CSP, oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke súdu, a to v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, ktoré realizoval dňa
28.04.2021.

14. Z dôvodu, že žalovaný 1/ písomným podaním zo dňa 10.12.2020 a žalovaný 2/ písomným podaním
zo dňa 15.12.2020 uznali nárok žalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu a žalobcovia navrhli vydať rozsudok
pre uznanie nároku, súd v zmysle § 282 CSP a § 285 CSP, rozhodol na návrh žalobcov rozsudkom pre
uznanie nároku ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

15. Právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ podaním zo dňa 16.12.2020 nežiadal, aby im súd priznal nárok
na náhradu trov konania, uviedol, že sa vzdáva.

16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 v spojení s §§ 255, 257 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Hoci boli žalobcovia 1/ a 2/ v

konaní úspešní v celom rozsahu, trovy konania nežiadali priznať, preto súd rozhodol tak, že žalobcom
1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Nakoľko súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania
nepriznal, postup podľa § 262 ods. 2 CSP sa neuplatní a súd nebude po právoplatnosti tohto rozsudku
rozhodovať o výške trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:Proti rozsudku pre zmeškanie alebo vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia, odvolanie nie je prípustné. (§ 356 ods. 1 CSP)

Proti rozhodnutiu v časti nároku na náhradu trov konania je prípustné odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.