Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, July 6, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200440
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014200440.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a

členov senátu JUDr. Andrey Kriškovej a Mgr. Mariána Degmu, v právnej veci žalobcu: AUTO ROTOS
- ROZBORA s.r.o., IČO: 35 918 519, Račianska 184/B, Bratislava, zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o.,
Gajova11,Bratislava,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,Lazovná63,Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č. 1100302/1/4781/2014/1042 zo
dňa 08.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 1100302/1/4781/2014/1042 zo dňa
08.01.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ S.s.p. a vec vracia Daňovému úradu Bratislava

na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutia správnych orgánov

1. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/4781/2014/1042 zo dňa 08.01.2014 žalovaný
potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Bratislava (ďalej aj ako „správca dane“)
č. 9104405/5/4412617/2013/Sia zo dňa 02.10.2013, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zák. č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie august 2010 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) v sume XX.XXX,XX eur.

2. Správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH z dôvodu, že odpočítaním dane z faktúry č.
FO1008002 evidovanej pod č. 1091101716 žalobca porušil § 49 ods. 1 a 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 19
ods. 1 tohto zákona. Z rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca mal porušiť zákon o DPH tým, že
k dodaniu zdaniteľného obchodu po materiálnej stránke v obchodnom reťazci spoločností Forest media
s.r.o. / METROPOLITAIN, s.r.o. › PHOTOART, s.r.o. › žalobca reálne nedošlo.

II.
Žaloba3. Žalobca považoval rozhodnutia vydané v oboch stupňoch za nezákonné, žiadal ich zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že správca dane ako i žalovaný nedostatočne zistili skutkový
stav, vec po právnej stránke nesprávne posúdili a ich rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok

dôvodov.

4. K skutkovému stavu žalobca uviedol, že dňa 16.02.2010 bola medzi ním ako objednávateľom a
spoločnosťou PHOTOART, s.r.o. uzavretá zmluva o dielo, pričom táto zmluva bola uzavretá v súlade so
zákonom. Na jej základe sa dodávateľ (PHOTOART, s.r.o.) zaviazal zabezpečiť (v časti I, bod 1 písm.

a/ až d/) pre objednávateľa (žalobcu) dodať nasledovné zdaniteľné obchody:
a/ výstavbu zateplenej haly multifunkčného dvojskladu označeného ako sklad B - komplet s dodávkou
inžinierskych sietí, s uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dverami, osvetlením,
kúrením,
b/ dodávku a montáž vysokonosných regálov pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne haly
A1, v dĺžke 88 metrov,

c/ dodávku a montáž oceľových nosníkov, oceľových stĺpov, sendvičovej zateplenej strechy pre
polyfunkčnú halu A2 s prekrytím pôvodnej prístavby A1 ponad hrebeň strechy,
d/ vysokozdvižný výťah do skladu v hale A1, klampiarskej dielne a skladu.

5. Podľa časti II. bod 1 zmluvy o dielo za zhotovenie stavby bola dohodnutá zmluvnými stranami celková

pevná cena X.XXX.XXX eur s DPH. Termín dokončenia diela bol dohodnutý do 01.12.2010.

6. V čase výkonu daňovej kontroly správca dane vykonal kontrolu DPH u dodávateľa deklarovaných
zdaniteľných obchodov (PHOTOART, s.r.o.) za zdaňovacie obdobie rokov 2009 až 2010. V rámci
kontroly preveroval, či fakturované služby deklarované na uvedených faktúrach boli dodávateľom aj

reálne dodané. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že spoločnosť PHOTOART,
s.r.o. predmetné služby a tovary sama nedodala, ale na vyfakturované práce uzavrela dve zmluvy s
inými daňovými subjektmi (Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN, s.r.o.).

7. Správcovi dane na základe jeho vlastného šetrenia (ako vyplýva z administratívneho spisu, predložila

ich spoločnosť PHOTOART, s.r.o.) boli predložené aj prehlásenia Y. O., konateľa oboch vyššie
uvedených subdodávateľských spoločností, v ktorých uviedol, že faktúry vystavené od 01.01.2010 do
31.03.2010 boli riadne vystavené, deklarované práce zrealizované a tovar riadne dodaný, zdaniteľné
plnenia v nich uvedené bolo uskutočnené a daň bola priznaná a odvedená.

8. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý považoval uvedené dôkazy za nedôveryhodné,
nepotvrdzujúce reálnosť obchodných transakcií, pretože „podpisy na predmetných dokladoch osvedčujú
len pravosť podpisu osoby, ktorá prehlásenie podpísala, ale nepotvrdzujú pravdivosť ich obsahu. Jeho
prehlásenia v druhej časti, že daň z predmetných zdaniteľných obchodov bola priznaná a odvedená
sú irelevantné, pretože vyššie uvedené daňové subjekty nepodali v roku 2010 miestne príslušným

správcom dane žiadne daňové priznania k DPH a tým nepriznali a neodviedli do štátneho rozpočtu
žiadnu daň z deklarovaných zdaniteľných obchodov, ako tvrdí p. Y. O. v predložených prehláseniach.

9. Žalobca s poukazom na prehlásenia konateľa oboch subdodávateľských spoločností ako aj na
skutočnosť, že predmetné zdaniteľné obchody sa fakticky ako také nachádzajú v mieste ich dodania,

pričom reálnosť ich dodania bolo možné preveriť miestnym zisťovaním, považoval za nesporne
preukázané, že k dodaniu zdaniteľných obchodov tak po formálnej ako aj po materiálnej stránke
reálne došlo, a preto mu i vzniklo právo na odpočet DPH. Hodnotenie čestných prehlásení, že sú
nedôveryhodné, nemožno označiť inak, ako iba za šikanózny postup zo strany daňových orgánov,
nemajúci oporu v právnych predpisoch.

10. Žalobca poukázal na skutočnosť, že hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu správcu dane pri
hodnotení dôkazov, ale musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci,
pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný musí
zároveň dbať na to, aby nebol vylúčený taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový

poznatok. Žalobca vyjadril názor, že písomné notársky overené prehlásenie Y. O., uzavreté zmluvy a
vystavené faktúry potvrdzujú fyzickú existenciu zdaniteľných obchodov v mieste ich dodania.11. Ku skutočnostiam vyplývajúcim z dožiadania miestne príslušného správcu dane, že obchodné
spoločnosti METROPOLITAIN, s.r.o. a Forest media s.r.o. sa na adrese sídla nenachádzajú, konateľ
spoločnosti je v mieste trvalého pobytu neznámy, ako aj že tieto daňové subjekty nepodali za rok 2010

žiadne priznanie, žalobca uviedol, že nemá povinnosť preukazovať daňové povinnosti iného subjektu.
Ako daňový subjekt žalobca preukázal nárok na odpočet DPH na vstupe daňovými dokladmi a uplatnil si
daň na vstupe podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH. Vzhľadom k tomu, že prijaté zdaniteľné plnenie
použil na svoje zdaniteľné plnenia, mal právo odpočtu v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH.

12. Zároveň kontrolou nebolo preukázané, že by zdaniteľné plnenia, z ktorých si žalobca uplatnil daň na
vstupe, neexistovali. Žalobca dodal, že ak daňové orgány rozhodli, že odpočítanie DPH za konkrétny
zdaniteľný obchod, ktorý je súčasťou obchodného reťazca, je neoprávnené z dôvodu, že iný daňový
subjekt v tomto obchodnom reťazci nepodal daňové priznanie, v adrese sídla je neznámy, alebo si
akokoľvek neplní svoje záväzky, potom taký postup je v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 77/88/
EHS zo dňa 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu -

spoločný systém DPH: jednotný základ jej stanovenia („prvá smernica“), ako aj ustanoveniami smernice
77/388 v znení smernice Rady 95/7/ES zo dňa 10.04.1995 („šiesta smernica“). V tejto súvislosti žalobca
dal do pozornosti rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie v spojenej veci Optigen Ltd C-354/03,
Fulcrum Electronics Ltd C-353/03 a Bond House Systems Ltd C-484/03, kde súdny dvor judikoval, že
každé plnenie sa musí posudzovať samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci

nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí. Žalobca mal za to, že
i keď je skutkový stav uvedenej veci súdenej súdnym dvorom odlišný, niektoré jeho právne závery sú
nepochybne uplatniteľné aj na predmetný skutkový stav vo veci žalobcu.

13. Z rozhodnutia daňových orgánov vyplýva, že označili obchodný reťazec (Forest media s.r.o. /

METROPOLITAIN, s.r.o. › PHOTOART, s.r.o. › žalobca) za podvodné konanie, ktorého cieľom bolo
získanie daňovej výhody, čo je v zmysle platného práva neprijateľné. Za relevantné dôkazy považovali
daňové orgány tie, ktoré preukazovali, že Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN, s.r.o. si nesplnili svoje
daňové povinnosti, na adresách svojho sídla sú neznáme, konateľ týchto spoločností je nekontaktný a
je podozrenie, že má status bezdomovca. Na základe uvedených skutočností je tak možné dospieť k

záveru, že daňové orgány podobne ako vo veci súdenej Súdnym dvorom EÚ usúdili, že cieľom reťazcov
dotknutých dodávok bol podvod, a teda týmto obchodom chýbala hospodárska podstata, t.j. usúdili, že
nejde o hospodárske činnosti a nie sú dodávkami v zmysle DPH z dôvodu, že v obchodnom reťazci sa
nachádzal daňový subjekt, ktorý si neplnil daňové povinnosti.

14. Žalobca poukazujúc na vyššie uvedené právne závery rozhodnutia súdneho dvora a namietal, že
daňové orgány tým, že odmietli jeho nárok na odpočet DPH, porušili zásady spoločného systému DPH
vyplývajúce z prvej a šiestej smernice. Ak by daňové orgány posudzovali zdaniteľné plnenie žalobcu
samo o sebe, tak by im na základe skutkového stavu nezostávalo nič iné, ako usúdiť, že žalobcovi nárok
na odpočet DPH v súlade so zákonom o DPH vznikol. Postup správcu dane ohľadom zistenia dodania

vykonaných prác spoločnosťami METROPOLITAIN, s.r.o. a Forest media s.r.o. dodávateľovi žalobcu
(PHOTOART, s.r.o.) bol preto z hľadiska platného práva zbytočný a nemajúci oporu v zákone.

15. Žalobca tiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. Sžf 1/2010 a poznamenal, že
ako daňový subjekt nemá zákonné prostriedky na sledovanie procesov svojich dodávateľov a stavu ich

účtovných a daňových evidencií. Najvyšší súd SR v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že je potrebné
posúdiť zásadnú otázku rozdelenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, najmä
v prípade, ak zdaniteľné plnenie materiálne existuje, sú však pochybnosti o osobe dodávateľa.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 07.05.2015, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

17. Daňové orgány podľa žalovaného postupovali v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, na zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikovali hmotnoprávny predpis - zákon
o DPH a v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne v odvolacom konaní postupovali v súlades procesným zákonom - daňovým poriadkom. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný vysporiadal so
všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných
obchodov, ktoré boli predmetom fakturácie v rámci vyššie uvedeného reťazca firiem, na základe ktorých

si žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie DPH, pri ktorých sa
dodanie deklarovaného tovaru a služieb, nepotvrdilo.

18. Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu, že mal správca dane zobrať do úvahy tú skutočnosť, že
zmluva o dielo bola uzavretá, následne na jej základe reálne došlo k dodaniu tovaru a za dodanie bolo

riadne zaplatené. Ak by v danom prípade došlo k dodaniu tovaru, tak ako to tvrdí žalobca, predmetný
tovar by sa musel od dodávateľa k žalobcovi na miesto, kde sa mala realizovať výstavba, aj nejakým
spôsobom prepraviť. V uvedených obchodných transakciách ani vo vyhotovených faktúrach, ani v
účtovníctve daňového subjektu, nie je uvedené (ani účtované) nič o skutočnosti, že tovar (nevyhnutne
potrebný súvisiaci stavebný materiál) sa nejakým spôsobom prepravoval. V daných prípadoch existujú
len formálne doklady (faktúry a zmluvy), ktoré nepreukazujú materiálne plnenie.

19. V predložených zmluvách je uvedené, že v danom prípade mala byť vykonaná výstavba zateplenej
haly multifunkčného dvojskladu, označené ako sklad B, komplet s dodávkou inžinierskych sietí, s
uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi, osvetlením. Na stavbu „Zateplená
hala multifunkčného dvojskladu“ žalobca nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie, ani

kolaudačného rozhodnutie. Uvedené dokumenty neboli predložené správcovi dane ani Stavebným
úradom Mestskej časti Bratislava - Rača. Z toho vyplýva, že stavebné povolenie na stavbu „Zateplená
hala multifunkčného dvojskladu“ nebolo vydané, nebolo vykonané ani kolaudačné konanie. Konateľ
kontrolovaného subjektu nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie na výstavbu zateplenej
haly multifunkčného dvojskladu, ale pri ústnom pojednávaní dňa 12. 3. 2013 (o ktorom bola spísaná

zápisnicač.91044/5/944181/2013/Sia)savyjadril,žezateplenáhalamultifunkčnéhodvojskladujetáistá
ako budova označená písmenom B s názvom sklad klampiarskych dielov, ktorá bola postavená v roku
2004, vrátane inžinierskych sietí, protipožiarnych a ďalších dverí, osvetlením a kúrením. Stavebníkom
bola spoločnosť AUTO ROTOS s.r.o. a táto spoločnosť ju má zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX.
Žalobcapredmetnúnehnuteľnosť nemalvovlastníctveanemal ju anivnájme,apretoprijatézdaniteľné

plnenia nepoužil ani na účely svojej podnikateľskej činnosti (v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 zákona
o DPH).

20. Správca dane na základe výsledkov vykonaného šetrenia oprávnenosť odpočítania dane
kontrolovaným daňovým subjektom nepriznal s odôvodnením, že odpočítaním dane v sume XX XXX,XX

eur z faktúry č. FO100909 daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 v nadväznosti na § 19
ods. 1 zákona o DPH.

21. K otázke reálnosti deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci spoločností Forest media s.r.o. /
METROPOLITAIN s.r.o. - PHOTOART s.r.o. - žalobca, žalovaný uviedol, že daňovou kontrolou (cestou

dožiadania Daňovému úradu Prešov a Daňovému úradu Trebišov) zistil, že spoločnosť Forest media
s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o. sú v mieste sídla neznáme a konateľ spoločnosti (p. Y. O.) je na adrese
trvalého pobytu neznámy. Register obyvateľov SR oznámil, že konateľ má od 10.08.2009 trvalý pobyt na
adrese A., bez uvedenia ulice a čísla domu (čo naznačuje, že ide o bezdomovca). Spoločnosti nepodali
za rok 2010 žiadne priznanie ani na výzvu správcu dane. Nemali žiadnych zamestnancov a nemali u

správcu dane nahlásené ani žiadne prevádzky.

22. Dodávateľská spoločnosť PHOTOART s.r.o. ako dôkaz o uskutočnení dodávky predložila správcovi
dane:

1) Prehlásenie Y. O., konateľa spoločnosti Forest media s.r.o., v ktorom prehlásil, že faktúry vystavené
od 01.01.2010 do 31.03.2010 boli ním riadne vystavené, práce, resp. tovar týmito faktúrami deklarovaný
boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené, daň bola priznaná a
odvedená.
2) Prehlásenie Y. O., konateľa spoločnosti METROPOLITAIN s.r.o., v ktorom prehlásil, že faktúry

vystavené od 01.01.2010 do 31.03.2010 boli ním riadne vystavené, práce, resp. tovar týmito faktúrami
deklarovaný boli riadne zrealizované, zdaniteľné plnenie v nich uvedené bolo uskutočnené, daň bola
priznaná a odvedená.23. Z predložených prehlásení vyplýva, že pán Y. O. dňa 13.11.2011 u notára uznal podpis na obidvoch
prehláseniach za svoj vlastný. Tak, ako vyplynulo zo šetrenia miestne príslušných správcov dane,
obidve spoločnosti sú v mieste sídla neznáme, konateľ je nekontaktný, žiadne priznanie za rok 2010

nepodali ani na výzvu správcu dane. Register obyvateľov SR oznámil, že pán Y. O. má od 10.08.2009
trvalý pobyt na adrese A., bez uvedenia ulice a čísla domu (čo naznačuje, že ide o bezdomovca).
Spoločnosti nemali žiadnych zamestnancov, ktorí by mohli deklarované zdaniteľné obchody aj reálne
vykonať. Správca dane overoval štatút bezdomovca telefonicky aj v Evidencii obyvateľov na Mestskom
úrade v A.. Zamestnankyňa z mestského úradu potvrdila, že rodičia Y. O., dom predali a pán Y. O. je

evidovaný ako bezdomovec od 10. 08.2009.

24. V danom prípade je potrebné poukázať na všetky skutočnosti, ktoré súvisia s rozpornými
zdaniteľnými obchodmi, ktoré boli deklarované na predložených faktúrach a ktorých vierohodnosť bola
správcom dane spochybnená. I napriek tvrdeniu žalobcu, žalovaný zastával názor, že predložené
prehlásenia od p. Y. O. konateľa spoločností Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o. nepotvrdili

reálnosť obchodných transakcií, pretože podpisy na predmetných dokladoch osvedčujú len pravosť
podpisu osoby, ktorá prehlásenia podpísala, ale nepotvrdzujú pravdivosť ich obsahu. Prehlásenia
menovaného, napr. v druhej časti a to, že daň z predmetných zdaniteľných obchodov bola priznaná a
odvedená sú irelevantné, pretože uvedené daňové subjekty, tak ako to už bolo uvedené, nepodali v
roku 2010 miestne príslušným správcom dane žiadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty a tým

nepriznali a neodviedli do ŠR žiadnu daň z pridanej hodnoty z deklarovaných zdaniteľných obchodov,
tak ako to tvrdí p. Y. O. v predložených prehláseniach.

25. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy správcu dane, ktorý posudzuje, či určitú
skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy postačujú alebo, či si treba obstarať

ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom konaní vedie správca dane,
dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci
posúdiť ich vierohodnosť.

26. Podľa platnej legislatívy platiteľ dane má nárok na odpočet dane iba vtedy, ak splnenie všetkých
podmienok stanovených v zákone DPH preukáže. Samotné predloženie faktúr nie je dôkazom o tom, že
sa zdaniteľné plnenia uskutočnili, tak ako sú deklarované v predmetných faktúrach, pretože technicky je
možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že vecné plnenia
nastali, tak ako sú deklarované vo faktúrach, čo v uvedenom prípade nebolo platiteľom, v priebehu

výkonu daňovej kontroly preukázané.

27.Žalovanýzhrnul,ževrozpornýchobchodnýchprípadochbolosprávcomdanepreukázanévytvorenie
umelých obchodných vzťahov medzi dodávateľskými spoločnosťami a daňovým subjektom, ktorých
jediným účelom bolo získanie daňovej výhody - uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty z

deklarovaných zdaniteľných obchodov uvedených vo faktúrach a tým v kontrolovanom zdaňovacom
období zníženie vlastnej daňovej povinnosti voči ŠR.

28. K tvrdeniu žalobcu, že „žalovaný svoje tvrdenia oprel o skutkové a právne zistenia, ktoré sú takmer
identické so skutkovými a právnymi zisteniami prvostupňového orgánu“, žalovaný uviedol, že daňovú

kontrolu viedol a vykonal správca dane a odvolací orgán následne preskúmaval vydané rozhodnutie
správcu dane, ktoré v rámci odvolacieho konania druhostupňový orgán potvrdil. „Opretie“ o právne
závery prvostupňového orgánu, je podľa žalovaného v súlade s platnou legislatívou a v rozsahu
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú a v danom
prípade sa na zistený skutkový stav vzťahuje hmotnoprávny predpis, ktorý nie je možné v danej veci

aplikovať, rozdielne. Právny názor druhostupňového orgánu by sa odchyľoval len v tom prípade, ak by
odvolací orgán zistil pochybenie zo strany správcu dane, ale v danom prípade sa žalovaný stotožnil
so závermi správcu dane k danej veci, a preto je logické, že právny názor prvostupňového ako aj
druhostupňového orgánu je identický.

29. Za neopodstatnenú považoval žalovaný aj námietku žalobcu, že skutkový stav v predmetnej veci
nebol náležite zistený. V daňovom konaní platí prejednávacia zásada, nie zásada vyhľadávacia,
resp. prešetrovacia. Každý daňový subjekt má povinnosť jednak daň priznať (bremeno tvrdenia) a
jednak povinnosť toto tvrdenie preukázať (dôkazné bremeno). Povinnosť dôkazného bremena na stranedaňového subjektu nastáva vtedy, ak správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o jeho tvrdeniach.
Správca dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať a získavať skutočnosti, ktoré by mohli byť
podkladom k tomu, aby daňový subjekt mohol v konaní uplatniť svoje nároky na priznanie odpočítania

dane. Povinnosťou správcu dane, pokiaľ ide o nároky uplatnené daňovým subjektom, je tieto prejednať
a umožniť daňovému subjektu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými
dôkazmi. Touto zásadou sa správca dane dôsledne riadil. V danom prípade správca dane pri výkone
daňovej kontroly postupoval v súlade s ustanovením § 44 až 47 daňového poriadku a dokazovanie vo
veci viedol podľa § 24 ods. 2, ods. 3 a ods. 4 daňového poriadku.

30. Žalovaný dodal, že žalobca počas výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky
preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne
relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre
od dodávateľa PHOTOART s.r.o., ktorej vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená.
Pri dôkaznej povinnosti platiteľa to znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií

nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov (vo forme faktúr
a zmlúv), či vyjadrení, nemusel tieto uznať ako relevantné, ak kontrolovaný daňový subjekt ich
hodnovernosť nepreukázal, resp. neodstránil pochybnosti.

31. Faktúra je relevantným dokladom len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce

skutočne reálne plnenie. Zaúčtovanie faktúr v účtovníctve ešte nie je dôkazom reálneho dodania tovaru
a služieb dodávateľom, ktorý ich vystavil, ale len tvrdením o takejto skutočnosti. To, že určitý doklad má
všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je
dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu.

32. V danom prípade nepostačovalo iba predloženie prijatých faktúr, účtovných dokladov a zmlúv, prijatie
zdaniteľného plnenia bolo potrebné preukázať nielen po formálnej, ale aj po obsahovej stránke. Správca
danevrámcidaňovejkontrolyzískaloprávnenépochybnostiotom,čibolipredmetnézdaniteľnéobchody
dodané a podľa platnej legislatívy nebol povinný dokazovať ich nedodanie. Preukázať uskutočnenie
zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predloženej faktúre, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na

odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, je povinnosťou daňového subjektu.

IV.
Konanie na správnom orgáne

33. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu,
platiteľa DPH, daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobie január - december 2007, január - december
2008, január - december 2009 a január 2010, marec - december 2010, o výsledku ktorej vyhotovil
protokol č. 9104405/5/1113356/2013/Sia zo dňa 22.03. 2013. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie
sakzisteniamuvedenýmvprotokoleč. 9104405/5/1171705/2013/Siadaňovémusubjektudoručenýdňa

02.04.2013. Nasledujúci deň po doručení protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie, v rámci
ktorého daňový subjekt predložil dňa 19. 04. 2013, v lehote 15 pracovných dní od prevzatia protokolu,
svojevyjadreniekzisteniamuvedeným vprotokoleč.9104405/5/1113356/2013/Sia zodňa22.03.2013.

34. Daňový úrad Bratislava po ukončení vyrubovacieho konania vydal rozhodnutie č.

9104405/5/4412617/2013/Sia zo dňa 02.10.2013, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie august 2010 rozdiel dane z
pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX eura.

35. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil nasledovné skutočnosti (ktoré neskôr premietol

do protokolu a preskúmavaného rozhodnutia:

36. Žalobca si odpočítal DPH za zdaniteľné obchody - stavebné práce, ktoré boli deklarované
na vyhotovenej faktúre od dodávateľa PHOTOART s.r.o., I. M. XX/A, K., IČO: 36651966, IČ DPH:
SK2022211653 a to:

- faktúra č. FO1008002 zo dňa 09.08.2010, za zabezpečenie stavebných prác, poddodávok a HIM v
zmysle zmluvy o dielo zo dňa 16. 02. 2010, čiastková fakturácia v cene s daňou XX.XXX,XX eur, základ
dane XX.XXX,XX eur, DPH XX.XXX,XX eur.37. V zmluve o dielo na zhotovenie stavby medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom
PHOTOART, s.r.o. zo dňa 16.02.2010 sa zhotoviteľ zaviazal zabezpečiť (v časť I - bod l a) až d) pre
objednávateľa nasledovné zdaniteľné obchody:

a) Výstavbu zateplenej haly multifunkčného dvojskladu, označené ako sklad B, komplet s dodávkou
inžinierskych sietí, s uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími dvermi, osvetlením,
kúrením.
b) Dodávku a montáž vysokonosných regálov pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne haly
A1, v dĺžke 88 m.

c) Dodávku a montáž oceľových nosníkov, oceľových stĺpov sendvičovej zateplenej strechy pre
polyfunkčnú halu A2 s prekrytím pôvodnej prístavby A1 ponad hrebeň strechy.
d) Výťah vysokozdvižný do skladu v hale A1, klampiarskej dielne a skladu.

38. Podľa bodu l (v časti II.) Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby bola dohodnutá zhotoviteľom a
objednávateľom celková pevná cena X XXX XXX,XX eura s DPH. Podľa bodu 1 (v časti III) Zmluvy

o dielo na zhotovenie stavby termín dokončenia stavby bol dohodnutý do 01.12.2010.

39. V čase výkonu daňovej kontroly vykonával Daňový úrad Bratislava aj kontrolu DPH u dodávateľa
deklarovaných zdaniteľných obchodov - daňového subjektu PHOTOART s.r.o., za zdaňovacie obdobia
roku 2009 a 2010. V rámci kontroly správca dane preveroval, či vyfakturované služby deklarované

na uvedených faktúrach boli uvedenou dodávateľskou spoločnosťou aj reálne dodané. V priebehu
výkonu daňovej kontroly správca dane zistil, že spoločnosť PHOTOART s.r.o. predmetné tovary a služby
nedodala, ale na vyfakturované práce (na ich dodanie) uzavrela dve zmluvy (obe dňa 20.02.2010) s
inými daňovými subjektmi a to Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN s.r.o.. Obidve uzatvorené zmluvy
majú rovnaký text, obidvaja zhotovitelia sa zaväzujú dodať identický tovar a vykonať identické služby

pre spoločnosť PHOTOART s.r.o..

40.SpoločnosťForestmedias.r.o.vyfakturovalaspoločnostiPHOTOARTs.r.o.prácevykonanévzmysle
uzavretej zmluvy za obdobie marec - december 2010 faktúrami č. 20100304, 20100802, 20100907,
1011013, 1012011 a 1012016. Na faktúrach nie je uvedené za vykonanie, akých konkrétnych prác

a dodanie akého konkrétneho tovaru boli vyhotovené. K faktúram neboli priložené žiadne dodacie
listy, žiadne súpisy vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly. Ani spoločnosť PHOTOART s.r.o.
správcovi dane žiadne nepredložila. Faktúry boli hradené v hotovosti.

41. Spoločnosť METROPOLITAIN, s.r.o. vyfakturovala spoločnosti PHOTOART s.r.o. práce vykonané

v zmysle uzavretej zmluvy za obdobie marec - júl 2010 faktúrami č. 20100307, 20100303, 20100402,
20100403,20100406,20100605,20100704.Napredmetnýchfaktúrachtiežniejeuvedenézavykonanie
akých konkrétnych prác a dodanie akého konkrétneho tovaru boli vyhotovené. Nie sú k nim priložené
žiadne dodacie listy, žiadne súpisy vykonaných prác, žiadne preberacie protokoly. Ani spoločnosť
PHOTOART s.r.o. správcovi dane žiadne nepredložila. Faktúry boli hradené v hotovosti.

42. Konateľ žalobcu nepredložil správcovi dane žiadne stavebné povolenie na výstavbu zateplenej
haly multifunkčného dvojskladu, ale pri ústnom pojednávaní dňa 12.03.2013 (o ktorom bola spísaná
zápisnicač.91044/5/944181/2013/Sia)savyjadril,žezateplenáhalamultifunkčnéhodvojskladujetáistá
ako budova označená písmenom B s názvom sklad klampiarskych dielov, ktorá bola postavená v roku

2004, vrátane inžinierskych sietí, protipožiarnych a ďalších dverí, osvetlením, kúrením. Stavebníkom
bola spoločnosť AUTO ROTOS s.r.o. a táto spoločnosť ju má zapísanú na liste vlastníctva č. 4872.
Spoločnosť AUTO ROTOS - ROZBORA s.r.o. predmetnú nehnuteľnosť nemá vo vlastníctve a nemal ju
ani v nájme, a preto prijaté zdaniteľné plnenia nepoužil ani na účely svojej podnikateľskej činnosti.

43. Žalovaný a správca dane vo veci vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom
odôvodnenia týchto rozhodnutí sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe, pričom detailnejšie k jednotlivým
ich častiam sa súd vyjadril nižšie.

V.

Posúdenie veci

44. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods. 1
S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktorému predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

45. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

46.Podľa§177ods.1S.s.p.správnoužalobousažalobcamôžedomáhaťochranysvojichsubjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

47. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p.
je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom

predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V
rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v
žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym

orgánom,ktorámohlamaťvplyvnazákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Súdpreskúmavaajzákonnosť
postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto

konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

-

48. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.

49. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne

záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

50. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,
ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je

zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada

zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

51. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu

nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (a to hmotnoprávne ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke

zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

52. Žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach tvrdili, že v konaní (daňovou kontrolou)
bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých muvznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli spôsobom tvrdeným žalobcom a žalobca nepreukázal
ich reálnosť, pretože nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, neuniesol
dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných

obchodovdeklarovanýchvofaktúrachod dodávateľa,ktorýchvierohodnosťapravdivosťbolasprávcom
dane spochybnená.

53. V danej súvislosti súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa výkladom
záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného system DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z 21.06.2012

- Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C - 285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci C-18/13
z 13.02.2014 - Maks Pen,...). Vyplýva z nej, že právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú majú
zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou Únie. Ako Súdny
dvor opakovane zdôraznil, právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl. smernice 2006/112
je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené. Predovšetkým sa

toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené na vstupe (pozri
rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). Na odpočítanie je potrebné, aby dotknutá
osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby zdaniteľná osoba využívala
uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných
plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou zdaniteľnou osobou (pozri

rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto podmienky splnené, právo na
odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté.

54. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom

zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod
spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná
osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to

bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia
služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak
možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto

služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo
iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebo týchto služieb.

55. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú

predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne
dôkazy, že skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto rozsudku sú splnené. Vnútroštátnym
súdom napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu takýchto objektívnych
skutočností. Vnútroštátnemu súdu potom prináleží vykonať celkové posúdenie všetkých skutočností a
skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi

možnéurčiť,čidaňovýsubjektvedelalebomalvedieť,žeuvedenéplneniezakladajúceprávonaodpočet
dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

56. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá
je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie

uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr.
preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady
na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali
niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch
podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom

na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.
-57. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva
v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými

právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené
všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť

presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

58. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,

ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne

len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

59. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

-

60. V preskúmavaných rozhodnutiach, ako vyplýva z administratívneho spisu, správca dane zisťoval
okrem iného aj samotnú existenciu vyššie uvedeného zdaniteľného plnenia týkajúceho sa dodávky

na základe zmluvy o dielo na zhotovenie stavby medzi žalobcom ako objednávateľom a zhotoviteľom
PHOTOART, s.r.o. zo dňa 16. 2. 2010.

61.Zvyjadreniažalovanéhonapojednávanípredsúdomdňa06.07.2016vyplýva,žetentonespochybnil,
že predmet dodávky (priestorová prestavba dvojskladu v objekte servisu vozidiel) existuje, teda bol

dodaný, avšak nebolo preukázané, že ho žalobcovi dodala obchodná spoločnosť PHOTOART, s.r.o.,
resp. jej dodávatelia.

62. Žalovaný argumentoval, že u dodávateľských spoločností chýbali ľudské zdroje, nemali žiadnych
zamestnancov, nebolo jasné, akým spôsobom prepravili materiál, k uvedeným spoločnostiam chýbali

akékoľvek reálne doklady o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Žalovaný dodal, že v takomto prípade,
kedy je spochybnená reálnosť dodania, prechádza dôkazná povinnosť na daňový subjekt (žalobcu).

63. Žalovaný si vytvoril nesprávny záver o tom, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola
spochybnená zo zistenia, že dodávateľ a subdodávatelia žalobcu takéto dodanie nemohli uskutočniť.

64. Súd zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, že v prejednávanej veci nebolo plnenie poskytnuté
žalobcovi skutočne vykonané dodávateľom uvedeným na faktúrach alebo jeho subdodávateľmi, ešte
nepostačuje na vylúčenie práva na odpočet, na ktoré má žalobca nárok. (rozsudok Súdneho dvora EÚ,
vo veci C -18/13, bod 31, 32).

65. V predmetnej preskúmavanej veci mali daňové orgány pri vyrubovacom konaní na výber z dvoch
alternatív právneho posúdenia, ktoré záviseli od skutočného stavu veci zisteného pri daňovej kontrole.66. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody neprebehli vôbec, že plnenia deklarované
v dôkazoch produkovaných žalobcom sa u neho nenachádzajú, resp. preukazne nezanechali žiadnu
stopu svojej existencie, proste mu neboli nikdy dodané, potom by bolo namieste konštatovať, že žalobca

bol súčasťou skupiny vzájomne prepojených platiteľov dane, pričom títo vykonali viac súvisiacich plnení,
ktoré ako celok vytvorili umelú situáciu, ktorej jediným cieľom bolo vytvoriť podmienky potrebné na
vrátenie DPH zaplatenej na vstupe. Vtedy by na takéto plnenia daňové orgány neprihliadali a žalobcovi
by bolo možné odoprieť vrátenie príslušnej DPH na vstupe.

67. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol pritom
súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. jedna z osôb poskytujúcich
zdaniteľné plnenia (alebo viaceré osoby) z reťazca, ktorá vystavila faktúru, sa dopustila nezákonnosti,
v takom prípade mohli daňové orgány zamietnuť žalobcovi právo odpočítať hodnotu splatnej alebo
zaplatenejDPH,avšaklenzapredpokladu, žetietoorgányobjektívnepreukázali,žežalobcavedelalebo
mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu

zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50)

68. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by daňové orgány zisťovali na mieste, či žalobcom
deklarovaná dodávka stavebných prác, tovaru a súvisiacich služieb bola naozaj uskutočnená, ale

vychádzali pri tom len zo skutočnosti, že deklarované plnenia obsahovo nekorešpondujú so stavebnými
a kolaudačnými rozhodnutiami týkajúcimi sa predmetného objektu. Skutočnosť, že žalobca nepredložil
správcovidanestavebnépovolenie,vktorombybolaosobitnepovolenástavba„zateplenejmultifunkčnej
haly“, nemohlo v zmysle zákona o DPH byť jediným právne relevantným argumentom pre konštatovanie,
že sa predmetný zdaniteľný obchod neuskutočnil.

69. Takýmto argumentom by bolo len zistenie, že sa jednotlivé súčasti dodávky podľa vyššie
opísanej zmluvy o dielo v priestoroch žalobcu nenachádzajú (nenachádzali) - že neexistuje zateplený
multifunkčný dvojsklad s inžinierskymi sieťami a uzatvárateľnými protipožiarnymi a ďalšími oddeľovacími
dvermi, osvetlením, kúrením, vysokonosné regále pre sklad klampiarskych dielov a klampiarskej dielne,

oceľové nosníky, oceľové stĺpy sendvičovej zateplenej strechy v polyfunkčnej hale a vysokozdvižný
výťah.Čitútoskutočnosťdaňovéorgányzisťovali,zpreskúmavanýchrozhodnutíanizadministratívneho
spisu nevyplýva.

70. Pokiaľ ide o ďalšiu skutočnosť, ktorú žalovaný vyhodnotil v neprospech žalobcu, a to, že

nehnuteľnosť, na ktorej sa mal predmet zmluvy o dielo realizovať, nebola v danom čase vo vlastníctve
žalobcu, pričom žalobca správcovi dane nepredložil písomnú zmluvu oprávňujúcu ho využívať uvedenú
nehnuteľnosť, súd poukazuje na to, že nehnuteľnosť v rozhodnom čase bola vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti AUTO ROTOS s.r.o.. Z údajov uvedených v obchodnom registri SR, spoločníkom a jediným
konateľom oboch obchodných spoločností bol v tom čase T.. Q. P.. Odhliadnuc od toho, že zákon pri

zmluve o výpožičke nevyžaduje písomnú formu, a teda žalobca nemusel preukazovať jej existenciu
predložením takejto listiny, bolo v danom prípade na mieste zobrať do úvahy, že obe obchodné
spoločnosti boli personálne prepojené, podnikali v tom istom sídle, a preto vyjadrenie ich konateľa mali
daňové orgány akceptovať ako právne relevantný dôkaz, o tom, že žalobca bol oprávnený nehnuteľnosť
bezodplatne využívať a pripadalo tiež do úvahy, že investície do tejto nehnuteľnosti so súhlasom

(deklarovaným) jej vlastníka mohol použiť na účely svojej podnikateľskej činnosti (§ 49 ods. 2 zákona
o DPH).

71. Neuskutočnenie zdaniteľného obchodu nepreukazuje ani zistenie, že dodávateľ (PHOTOART, s.r.o.)
žalobcu a jeho subdodávatelia (Forest media s.r.o. a METROPOLITAIN, s.r.o.) nemohli jeho dodanie

pre žalobcu zabezpečiť vzhľadom na nedostatok ľudských zdrojov, absentujúci dôkaz o preprave
materiálu, resp. absenciu iných dokladov o dodaní plnenia. Uvedené zistenie nevylučuje možnosť, že
subdodávatelia alebo i samotný dodávateľ žalobcu mohli konať v rozpore so zákonom, avšak v žiadnom
prípade to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu.

72. Pokiaľ teda daňové orgány v konaní nepreukázali, že zdaniteľné obchody vôbec neprebehli, pokiaľ
nepreukázali neexistenciu predmetných zdaniteľných plnení, bolo z ich strany potrebné objektívne
preukázať, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenia zakladajúce nárok na odpočet DPH
je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúcehosubjektu dodávateľského reťazca. V takom prípade dôkazné bremeno prešlo na správcu dane, ktorý
bol povinný preveriť vzťah žalobcu k podvodnému konaniu vzniknuvšiemu v reťazci firiem, ktorého bol
súčasťou a jeho vedomosť o tom, že u iného daňového subjektu došlo k porušeniu zákona o DPH.

73. Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci
C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe
zamietnuť právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté,
z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden

z jej poskytovateľov, sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že
samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok
na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného
predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca.
74. Zároveň platí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu,
že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na

základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné
dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené. (rozsudok Súdneho
dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51)

75. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Je pravdou, že
zmluva o dielo uzavretá medzi žalobcom a PHOTOART, s.r.o. dňa 16.02.2010 je aj s ohľadom na vcelku
vysokú cenu za zhotovenie diela príliš jednoduchá a strohá. Zvlášť nepochopiteľné sa zdajú ustanovenia
týkajúce sa ceny a platobných podmienok. Takýto postup žalobcu pri uzavieraní obchodov možno
považovať za nevšedne neobozretný a ľahkovážny. Menší dôraz na precíznosť formulácie písomnej

zmluvy však nemožno chápať ekvivalentne s nedobromyseľnosťou v kontexte skúmania zákonnosti
postupu žalobcu ako účastníka reťazca firiem, či vedel alebo mal vedieť, že plnenie v niektorej časti
reťazca je poznačené protiprávnosťou konania niektorého z jeho účastníkov. I keď zmluve možno
vytknúť jej príliš jednoduchú osnovu, z hľadiska práva je perfektná a nemožno ju teda vo všeobecnosti
vnímať ako dôkaz usvedčujúci žalobcu z nekalého konania.

76. Právo na odpočet dane môže byť zamietnuté iba vtedy, ak je objektívne preukázané, že predmetná
zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet
dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu
dodávateľského reťazca. (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a
Dávid, čl. 52)

77.Ajsamotnáskutočnosť,žesubdodávatelianepodalivrozhodnomčasedaňovépriznaniaaneodviedli
do štátneho rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania týchto obchodných spoločností,
ale nemožno to považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti konania žalobcu, ani v tom nemožno
badať jeho vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú
a úmyselnú participáciu na daňovom podvode. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalovaný

ani správca dane sa nevyjadrili ku v celku podozrivej okolnosti, ako mohla obchodná spoločnosť
PHOTOART, s.r.o. zabezpečiť čestné prehlásenia konateľa nekontaktných spoločností Forest media
s.r.o. a METROPOLITAIN, s.r.o., pričom podľa zistenia správcu dane je tento bezdomovcom s
neznámym pobytom.
78. Súd poukazuje na to, že žalobca, ktorý tvrdil, že mu dodávka bola dodaná tak, ako sa deklaruje

na ním predložených účtovných dokladoch, požaduje vrátenie DPH, ktorú zaplatil na vstupe na základe
vystavených faktúr obchodnou spoločnosťou PHOTOART, s.r.o.. Súd je toho názoru, že k spochybneniu
nároku žalobcu na vrátenie DPH zaplatenej na vstupe nepostačuje konštatovanie, že nie je možné
vylúčiť, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že plnenie je poznačené protiprávnosťou konania v
niektorej časti reťazca firiem, ktorého súčasťou sa žalobca stal.

79. Z judikatúry ESD vyplýva, že platiteľ dane, ktorý vedel alebo mal vedieť, že svojou kúpou sa
zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH sa musí na účely šiestej smernice
považovať za účastníka na tomto podvode a to bez ohľadu na otázku, či mal z opätovného tovaru
prospech alebo nie. Za danej dôkaznej situácie, s ktorou sa mohol oboznámiť súd, vonkoncom
nemožno tvrdiť, že by bolo vyššie uvedené konštatovanie prípustné na základe zistení správcu dane. V

preskúmavanom konaní nebolo preukázané, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom)
daňového podvodu, alebo, že by pomáhal páchateľom podvodu. Ak by k takémuto objektívnemu zisteniu
daňové orgány dospeli, a to na základe právne relevantných dôkazov preukazujúcich tento vzťahžalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú
výhodu, potom by daňovým orgánom (súdu) prináležalo odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH.
80. Za daných okolností nemožno opomínať ani na právnu zásadu In dubio pro reo, ktorá sa zväčša

uplatňuje v trestnom konaní, avšak nie je vylúčené jej rešpektovanie aj pre daný prípad, kedy existujú
pochybnosti o otázke skutkového posúdenia vzťahu (subjektívnej stránke) žalobcu k zákonnosti (resp.
nezákonnosti) konania jednotlivýh účastníkov predmetného reťazca. Uvedené pochybnosti, pokiaľ je to
možné, môžu byť odstránené v daňovom konaní. Súd opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu
o DPH, aby sa v súdenej veci, zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru

alebo služby z dôvodu, že so zreteľom na podvody alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca
zdaniteľných obchodov sa toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na
základe objektívnych dôkazov preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené
plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného
na vstupe alebo na výstupe v rámci dodávateľského reťazca. Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží
preveriť nezávislým daňovým orgánom, ktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili

komplexne, náležite starostlivo a dostatočne zodpovedne.
81. Ako už bolo uvedené, dôkazné bremeno, že u iného daňového subjektu došlo k podvodnému
konaniu, je na správcovi dane, resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému
subjekt zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich
dodávateľov. Ani stav ich účtovníctva. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel, alebo mohol

vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom, je dôkazným
bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a vedomosť daňového subjektu
stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere, ktorú možno predpokladať v
obvyklom obchodnom styku daňových subjektov. (3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010)

-

82. Záverom súd dodáva, že Európsky súdny dvor vo svojich rozhodnutiach Optigen Ltd (C-354/03),
Fulcrum Electronics Ltd C-353/03) a Bond House Systems Ltd (C-484/03) konštatoval, že uplatnenie
nároku na odpočet dane na vstupe u osôb povinných k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca

poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom
reťazci,kedytietoosobyopodvodnomkonanínevedeli,alebonemohlivedieť,nemôžebyťtýmtoosobám
odopretý. ( 3 Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010). V rozhodnutí vo veci Kittel (C-439/04) bola táto zásada
spresnená tak, že vo vzťahu k nedbanlivosti a úmyslu je Európsky súdny dvor tohto názoru, že osobe
povinnej k dani, ktorá vedela alebo musela vedieť, že prijatím určitého plnenia sa bude podieľať na

plnení,ktoréjespojenésdaňovýmúnikomvoblastidanezpridanejhodnoty,môžebyťuplatnenienároku
na odpočet dane odopreté.

83. Tvrdené podvodné konanie mohlo nastať u tohto daňového subjektu, ktorý nevedel preukázať
vyrobenieresp.obstaraniedodanéhotovaru.Vsúdompreskúmavanomkonanívšaknebolorelevantným

spôsobom spochybnené, že dodávky (zdaniteľné obchody) prebehli tak, ako sa uvádza na predmetných
faktúrach.

84. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie uvedené rozpory. Jeho úlohou bude
opätovne posúdiť všetky v konaní zistené skutočnosti (vykonané dôkazy), zhrnúť ich a podrobnejšie

zhodnotiť z hľadiska ich právnej relevancie, rozlíšiť, dôkladnejšie reagovať na podstatné pripomienky,
návrhyavyjadreniažalobcu,vysvetliť,prečoniektorédôkazy,ktoré bolivkonaní vykonanénepovažoval
za dostatočné - majúce vplyv na rozhodnutie v prospech žalobcu, tak, aby odôvodnenie jeho rozhodnutia
bolo presvedčivé.

85. V prípade, že pri opätovnom preskúmaní veci žalobca dospeje k záveru, že je na zistenie
skutkového stavu potrebné doplniť dokazovanie, nič mu nebráni tak urobiť. Súdu sa javí potrebným
v ďalšom konaní zistiť, a to bez pochybností, reálnosť uskutočnenia jednotlivých dodávok, najmä
miestnym zisťovaním alebo výsluchom svedkov (zamestnancov, externých spolupracovníkov alebo
konateľov) prípadne z účtovných dokladov. Je potrebné znovu sa zaoberať, buď v odôvodnení

alebo, v prípade potreby, doplnením dokazovania, termínmi uskutočnenia jednotlivých dodávok a
zistiť pôvod jednotlivých komponentov, z ktorých sa skladali predmetné dodávky (príkladom výťah,
protipožiarne dvere, komponenty kúrenia, ostatné elektronické súčiastky, atď.) a v ďalšom sa zamerať
na zodpovedanie otázky, či uvedené komponenty, z ktorých každý má svoj osud a zanecháva stopu (vpodobe napr. dokladu o výrobe, revíznych správ, dokladov o nadobudnutí, dovoze, predaji, atď.) mohli
byť dodané tak, ako sa uvádza na daňových dokladoch. Pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že zdaniteľné
obchody v rámci reťazca firiem, ktorého súčasťou bol i žalobca, prebehli, v takom prípade bude žalovaný

povinný riadne odôvodniť (alebo v prípade potreby zisťovať), a to znova bez pochybností, či žalobca
vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového
podvodu.

86. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto

rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. d/, e/ S.s.p. zrušil a vec vrátil v súlade
s 191 ods. 4 S.s.p. Daňovému úradu v Bratislave na ďalšie konanie, v ktorom, súc viazaný v tomto
rozsudku vysloveným právnym názorom súdu, bude postupovať v naznačenom smere.

87. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175
ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175

ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

88. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo

ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva a návrh výroku
rozhodnutia (sťažnostný návrh).