Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/67/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419203171
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4419203171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a sudkýň JUDr.

Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobcu: V.. J.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, A.
námestie 3, XXX XX N. D., právne zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Lamačka ml., Hlavné námestie
7, 940 52 Nové Zámky, IČO: 37 961 560, proti žalovanému: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, N. cesta XXXX/
XX, XXX XX N. D., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6,
927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o vrátenie daru, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky č.k. 15C/15/2019-89 zo dňa 3. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu p o t v r d z u j e.

Žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala vrátenia
daru a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%. Svoje
rozhodnutieprávneodôvodnilustanovením§630Občianskehozákonníkaaustanoveniami §255ods.1,
§ 262 ods.1, 2 Civilného sporového poriadku, ako aj skutočnosťami zistenými v konaní, na základe
čoho dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd uložil
žalovanému povinnosť vrátiť jej dar a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území N. D., zapísanú
na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom N. D., katastrálny odbor, a to pozemok parc. č. XXXX/X
označený ako záhrada o výmere XXX m2 - parcela registra „C“ KN. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný
sa k jej osobe správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pretože svojim správaním vyvolal a
zastabilizoval situáciu, kedy musela opustiť spoločnú domácnosť, ktorú mali v stavbe na pozemku parc.
č. XXXX/X, je absolútne pasívny v smere skolaudovania predmetnej stavby, čím jej bráni nadobudnúť

k stavbe na pozemku v jej pôvodnom vlastníctve podielové spoluvlastnícke právo, čím zneužíva svoje
postavenie osoby, ktorá stavbu reálne užíva, bráni jej nadobudnúť majetkovú hodnotu, ktorá sa kreovala
a zhodnocovala jej pričinením a to v podobe bonity a hodnoty pozemku parc. č. XXXX/X tvoriaceho
predmet darovania z jej strany vo vzťahu k žalovanému.

3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 24.02.2011 bola uzatvorená
darovacia zmluva medzi žalobkyňou ako darkyňou a žalobcom ako obdarovaným, predmetom ktorej

bola nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, zapísaná na LV č. XXXX v kat. území N. D.
ako parc.č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2. Rovnako v konaní nebolo sporné, že strany sporu
už nevedú spoločnú domácnosť a že z nehnuteľnosti, ktorá bola postavená na pozemku, ktorý bol
predmetom daru, sa žalobkyňa odsťahovala. Vrátenia daru od žalovaného sa domáhala s odôvodnením,že ak sa nevedia dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva resp. investícií vložených do
stavby nehnuteľnosti žiada od žalovaného, aby jej dar vrátil. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
domáhanie sa vrátenia daru je jednostranným právnym úkonom darcu, ktorý smeruje k tomu, aby

obdarovaný dar vrátil. Z výzvy na vrátenie daru však musí byť zrejmá vôľa darcu smerujúca k tomu,
aby obdarovaný vec vrátil. V tejto súvislosti súd nepovažoval za zistené, že by predmetnú esenciálnu
náležitosť úspešného domáhania sa vrátenia daru bola žalobkyňa dodržala a preukázala. Aj v prípade,
že by neexistovala písomná resp. ústna výzva na vrátenie daru mohla tak žalobkyňa urobiť v samotnej
žalobe, pretože v prípade, ak by tento právny úkon bol v žalobe obsiahnutý, nastávajú jeho účinky

okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému t.j. žalovanému. V prípade žaloby však ide o
vágne vymedzenie dôvodov, pre ktoré žalobkyňa žiada dar vrátiť. Ďalej poukázal na to, že aj v prípade,
že by žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru účinným spôsobom, tak by sa účinky darovacej
zmluvy platným odvolaním daru zrušili dňom doručenia tejto výzvy žalovanému. K platnému zrušeniu
darovacejzmluvyniejepotrebnésúdnerozhodnutieatoanivtedy,keďpredmetomdarujenehnuteľnosť.
Právny vzťah z darovania by zanikol priamo zo zákona dňom, kedy bola výzva žalobkyne doručená

žalovanému. Ak by žalovaný odmietol dar odovzdať a prepísať v katastri nehnuteľností, potom by
žalobkyňa musela podať na súde žalobu o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací
výrok súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva žalobkyne ako darcu k daru - nehnuteľnosti
príslušnou správou katastra. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho
práva darcu, je len právnym titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností,

ktorý sa vykonáva záznamom (§ 34 ZKN). V súvislosti s navrhnutým dokazovaním súd prvej inštancie
uviedol, že nenariadil vykonať stranami navrhované dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí v prípade
žalobkyne mali dosvedčiť jej emotívnu komunikáciu so žalobcom a v prípade žalovaného mali potvrdiť,
že žalovaný realizoval rekonštrukciu bytu žalobkyne na svoje náklady, ani svedkov, ktorí mali potvrdiť
kúpu vstavaných elektrospotrebičov žalobkyni, pretože vykonanie takéhoto dokazovania sa súdu prvej

inštancie, vzhľadom na formuláciu petitu žaloby, javilo ako nehospodárne a nadbytočné.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko rozsudok
je predčasný, nesprávny a nezákonný. Súd prvej inštancie nesprávne uviedol, že sa domáha vrátenia

daru z dôvodu, že sa so žalovaným nevedia dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
resp. investícií vložených do stavby nehnuteľnosti. V žalobe uviedla a na pojednávaní deklarovala,
že sa snažila, aby sa vzájomné vzťahy so žalovaným z hľadiska vyporiadania vlastníckych, resp.
spoluvlastníckych práv vyporiadali mimosúdne rôznymi návrhmi, avšak žalovaný odmietol pristúpiť ku
kolaudácii stavby nachádzajúcej sa na pozemku parc.č. XXXX/X, pričom jeho neustále opakujúci sa

návrh, pre žalobkyňu neprijateľný, spočíval v tom, že si má ponechať vo výlučnom vlastníctve osobné
motorové vozidlo zn. B. J., Z.: NZ-XXXFH a z titulu vyrovnania vyporiadavaných hodnôt žalovaný navrhol
poskytnúť jej peňažné plnenie vo výške 3.000,- eur. Za týchto, žalovaným nastavených podmienok,
po opakovaných pokusoch o mimosúdne usporiadanie, sa rozhodla žiadať vrátenie daru z darovacej
zmluvy súdnou cestou, pretože žalovaný sa k jej osobe správa spôsobom hrubo porušujúcim dobré

mravy a svojím správaním vyvolal a zastabilizoval situáciu, kedy opustila spoločnú domácnosť, ktorú
mali v stavbe na pozemku parc. č. XXXX/X., v smere skolaudovania predmetnej stavby je absolútne
pasívny, čím jej bráni nadobudnúť k stavbe na pozemku pôvodne v jej vlastníctve de iure i de facto
podielové spoluvlastnícke právo, čím zneužíva svoje postavenie osoby, ktorá stavbu reálne užíva, bráni
jej nadobudnúť majetkovú hodnotu, ktorá sa kreovala a zhodnocovala jej pričinením, a to aj v podobe

bonity a hodnoty pozemku parc. č. XXXX/X tvoriaceho predmet darovania z jej strany vo vzťahu k
žalovanému.Nestotožňujesaanisprávnymnázorom,žežalobkyňamalavyzvaťžalovanéhonavrátenie
daru, čo mohla vykonať priamo v žalobnom návrhu a už táto výzva a jej doručenie žalovanému má
zakladať právo žalobkyne deklarovať uvedené katastrálnemu orgánu v smere zmeny zápisu vlastníka vo
vzťahu k predmetu darovania, pričom súd neuviedol žiadnu ustálenú judikatúru, hoci na ňu v odôvodnení

rozhodnutia poukazoval. Uviedla, že súd má posúdiť každý prípad podľa konkrétnych okolností, každý
dôkaz vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, pričom súd v danej veci navrhované dôkazy
nevykonal, hoci išlo o dôkazy v priamej súvislosti s meritom veci, teda s tým, či žalovaný hrubo porušil
dobré mravy voči žalobkyni.

5. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť mu trovy
odvolacieho konania. Žalovaný je toho názoru, že žalobkyňa dôvody, pre ktoré sa voči žalovanému
domáha vrátenia daru vôbec skutkovo nevymedzila, keď svoj žalobný nárok odôvodňovala iba tým, žesa k nej žalovaný mal správať spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, čo nie je skutkové vymedzenie
ale len parafrázovanie hypotézy právnej normy obsiahnutej v ustanovení § 630 Občianskeho zákonníka.
Žalobkyňa ani v priebehu konania nasledujúceho po podaní žaloby dôvody skutkovo nevymedzila, resp.

neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali takému správaniu žalovaného voči žalobkyni,
ktoré by bolo možné posúdiť ako hrubo porušujúce dobré mravy. Súd prvej inštancie preto podľa názoru
žalovaného dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že pre vágnosť vymedzenia dôvodov
uplatneného žalobného nároku na vrátenie daru, nebolo možné považovať žalobkyňou podanú žalobu
za právne účinnú výzvu darcu na vrátenie daru. Žalovaný si nemyslí, že by bolo zistenie súdu, že sa

žalobkyňa od žalovaného domáhala vrátenia daru ako dôsledok toho, že sa so žalovaným nedokázala
dohodnúť na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. investícií vložených do stavby, vytrhnuté z
kontextu tvrdení žalobkyne. Práve naopak, tento dôvod ako motív podania žaloby vyplýva zo všetkých
tvrdení a vyjadrení žalobkyne prezentovaných v konaní pred súdom, pričom žiadny iný motív podania
žaloby z tvrdení a vyjadrení žalobkyne nevyplýva, čo opakovane potvrdzuje žalobkyňa i v podanom
odvolaní, kde v hrubo podčiarknutej pasáži sumarizuje tento motív, ktorým bola najmä skutočnosť, že

žalovaný odmietol akceptovať majetkové požiadavky žalobkyne a uznať jej spoluvlastnícke právo k
stavbe stojacej na darovanom pozemku. Ako však žalovaný uviedol existencia majetkoprávnych sporov
medzi účastníkmi ohľadom stavby je vecou, ktorú žalobkyňa mohla, pokiaľ sa so žalovaným nevedela
dohodnúť mimosúdne a pokiaľ sa domnievala, že ňou tvrdené právo k stavbe jej aj skutočne patrí, riešiť
podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva k tejto stavbe na súd, v žiadnom prípade však nemôže

existencia nezhôd ohľadom týchto majetkových práv medzi účastníkmi byť posudzovaná ako správanie
žalovanéhohruboporušujúcedobrémravy,atedaaninemôžetátoskutočnosťzakladaťprávožalobkyne
na vrátenie darovaného pozemku obzvlášť, keď ani stranami sporu uzavretá darovacia zmluva žiadnym
spôsobom nepodmieňuje darovanie pozemku právom darcu k stavbe, ktorá na tomto pozemku stojí,
alebo bude stáť.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods.1
CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne

nie je dôvodné.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania je žaloba podaná na súde prvej inštancie
dňa 13.06.2019, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť jej dar
a to nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. území N. D., zapísanú na LV č. XXXX, evidovanom Okresným

úradom N. D., katastrálny odbor, a to pozemok parc. č. XXXX/X označený ako záhrady o výmere XXX
m2, parcela registra „C“ KN. Svoj uplatnený nárok skutkovo opierala o uzatvorenie darovacej zmluvy,
ktorou v roku 2011 darovala žalovanému nehnuteľnosť parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 a následné
správanie sa žalovaného v súvislosti s vysporiadaním vlastníckych resp. spoluvlastníckych vzťahov k
stavbe na darovanom pozemku, ktoré tak ako je opísané v žalobe, považuje za hrubo porušujúce dobré

mravy a právne ho opiera o ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

9. Podľa § 628 ods. 2 Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom
daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

10. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu, alebo k členom jeho rodiny, tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

11. Darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou
darca prenecháva alebo sľubuje bezplatne prenechať obdarovanému určitý majetkový prospech bez
toho, aby mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými
znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezodplatnosť a dobrovoľnosť. Darovacia zmluva je

zmluva bezodplatná, pri ktorej sa za poskytnutie majetkovej výhody obdarovanému nedostáva darcovi
žiadneho majetkového ekvivalentu. Je preto z majetkového hľadiska zmluvou pre darcu jednostranne
nevýhodnou, pretože majetková výhoda poskytovaná obdarovanému nesie so sebou stratu majetkových
pomerov darcu.12. V prejednávanej veci nebolo sporné, že medzi stranami konania bola dňa 13.04.2011 písomne
uzavretá darovacia zmluva, ktorou žalobkyňa ako darkyňa darovala žalovanému ako obdarovanému

nehnuteľnosť - par.č. XXXX/X, záhrady o výmere XXX m2, nachádzajúcu sa v kat.úz. N. D.. Vklad tejto
zmluvy v znení dodatku č.1 zo dňa 24.02.2011 k darovacej zmluve bol povolený Správou katastra Nové
Zámky pod č. V 744/11 dňa 27.04.2011.

13. V zmysle § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. V tomto
ustanovení je upravený osobitný spôsob zániku darovacieho vzťahu, ku ktorému dochádza na základe
jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ktorým sa domáha vrátenia daru. Podľa
tohto ustanovenia vzniká darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu
alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Ak darca toto právo uplatní, právny
vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom

sa obnoví pôvodný stav a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi. Prejav vôle,
ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630 OZ, možno urobiť v akejkoľvek
forme a to aj v prípade, pokiaľ bola predmetom darovacej zmluvy nehnuteľnosť. To však nezbavuje darcu
povinnosti,abyjehoprejavvôle,ktorým sadomáhavráteniadaru,malvšetkynáležitostiprávnehoúkonu
podľa Občianskeho zákonníka, predovšetkým aby v ňom boli konkrétne uvedené dôvody, na základe

ktorých si žiada vrátenie daru. Prejav vôle darcu musí dôjsť do sféry obdarovaného, aby mal možnosť
sa s ním oboznámiť, pričom nie je potrebná faktická vedomosť, ale postačuje objektívna možnosť sa
oboznámiť s prejavom vôle darcu. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru
nie je akékoľvek negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi, ale len také, ktoré vzhľadom na
všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov.

Otakésprávanieidespravidlavprípadeporušeniadobrýchmravovspôsobomvyznačujúcimsaznačnou
intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické
násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem resp. nevďak takej intenzity, že
v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu, alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu
hrubého porušenia dobrých mravov.

14. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala od žalovaného vrátenia daru - nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. N. D., zapísanú na LV č.XXXX ako parc.č. XXXX/X - záhrady o výmere
XXX m2, ktorú písomne uzavretou darovacou zmluvou dňa 13.04.2011 (vklad ktorej bol povolený
pod č. V 744/11 dňa 27.04.2011) darovala žalovanému. Z obsahu žaloby, písomného vyjadrenia

(repliky), výpovede na pojednávaní, ako aj odvolania voči rozsudku vyplýva, že dôvodom prečo
žalobkyňa žiada vrátenie daru je správanie žalovaného spočívajúce v tom, že po opustení spoločnej
domácnosti žalobkyňou (v žalobe uvedené, že sa po vzájomnom odcudzení odsťahovala) žalovaný
zostal bývať v doposiaľ neskolaudovanom rodinnom dome, ktorého stavbu dokončili spolu, pričom
ohľadne kolaudácie stavby je pasívny, čím bráni vzniku podielového spoluvlastníctva žalobkyne k

stavbe a teda nadobudnutiu majetkovej hodnoty, ktorá sa kreovala a zhodnocovala aj jej pričinením. Po
bezvýsledných opakovaných pokusoch o mimosúdne usporiadanie ich vzájomných spoluvlastníckych
práv sa žalobkyňa rozhodla žiadať vrátenie daru súdnou cestou, pričom uvedené správanie žalovaného
voči jej osobe považuje za hrubo porušujúce dobré mravy. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa
pred podaním žaloby jednostranným právnym úkonom vyzývala žalovaného na vrátenie daru, z ktorého

úkonu by bolo jednoznačne jasné, že si uplatňuje svoje právo vyplývajúce z ustanovenia § 630 OZ, ako
aj dôvod, prečo tak robí, t.j. vymedzenie skutkových okolností a konania žalovaného, ktoré považuje za
hrubé porušenie dobrých mravov. Za prejav vôle smerujúci k vráteniu daru preto možno považovať až
podanú žalobu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 16.09.2019.

15. Ak využije darca právo na vrátenie daru podľa § 630 OZ a sú splnené objektívne predpoklady
vrátenia daru, zaniká darovací vzťah okamžikom, kedy jeho prejav vôle došiel k obdarovanému. Týmto
okamihom sa obnovujú pôvodné právne vzťahy. Ak obdarovaný nevráti dar darcovi, prípadne na rozdiel
od darcu sa domnieva, že neboli splnené podmienky na vrátenie daru (nedošlo k hrubému porušeniu
dobrých mravov), má potom darca právo obrátiť sa na súd. Pri voľbe formy, ktorou sa darca cestou

súdu môže domáhať reštitúcie pôvodného stavu, je treba vychádzať z konkrétnej situácie. Ak ide o
hnuteľnú vec môže sa domáhať vydania veci a pokiaľ ide o nehnuteľnosť má možnosť domáhať sa
vypratania nehnuteľnosti, alebo určenia vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti, nakoľko práve
určovací výrok súdu je podkladom pre deklaratórny zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnostína podklade rozhodnutia súdu, čím by sa i formálne navrátil stav existujúci pred darovaním. V prípade,
že vec obdarovaný už nemá, môže sa darca domáhať iba poskytnutia peňažnej náhrady podľa zásad
bezdôvodného obohatenia.

16. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu, že v konaní nebolo preukázané, že by žalobkyňa
dodržala zákonnú podmienku úspešného domáhania sa vrátenia daru, a to kvalifikovaný jednostranný
právny úkon darcu, smerujúci k vráteniu daru. Pokiaľ tak žalobkyňa urobila v žalobe, dôvody pre ktoré sa
domáha vrátenia daru boli v žalobe vymedzené vágne, teda takáto výzva na vrátenie daru obsiahnutá

v žalobe nespĺňa zákonné požiadavky na jasný a určitý právny úkon. Súd prvej inštancie poukázal i
na to, že ak by aj žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie daru účinným spôsobom, právny vzťah z
darovania by zanikol priamo zo zákona a ak by žalovaný odmietol dar vrátiť (odovzdať a prepísať v
katastri nehnuteľnosti), žalobkyňa by sa musela domáhať svojho nároku žalobou o určenie vlastníckeho
práva.

17.Odvolacísúdsastotožnilsoskutkovýmiiprávnymizávermisúduprvejinštancie,spočívajúcimivtom,
že predpokladom úspešnosti žaloby je splnenie dvoch právnych skutočností. Jednou je preukázanie
jednostranného právneho úkonu adresovaného obdarovanému, ktorým žiada vrátenie daru, pričom
jednostranný prejav vôle smerujúci k vráteniu daru i keď je súčasťou žaloby musí dostatočným
spôsobom špecifikovať skutkové okolnosti, za ktorých si darca uplatňuje voči obdarovanému právo na

vrátenie daru a druhou je preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov správaním sa obdarovaného
k darkyni alebo členom jej rodiny, pričom v danom prípade tieto podmienky splnené neboli. Ako
správne uviedol súd prvej inštancie naplnením predpokladov ustanovenia § 630 OZ, dochádza k zániku
darovacieho vzťahu a k obnoveniu pôvodného stavu t.j. k obnoveniu vlastníckeho práva darcu. Po tom,
ako na základe uvedených dvoch právnych skutočností dôjde k zániku darovacieho vzťahu, t.j. k obnove

vlastníctva darcu k veci, má darca ako pôvodný vlastník daru s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
možnosť využiť na svoju ochranu tie druhy žalôb, ktoré zákon vlastníkovi na ochranu jeho vlastníckeho
práva účinne priznáva. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v
Nitresp.zn.9Co/231/2005 zodňa27.04.2006, KrajskéhosúduvBanskejBystrici sp.zn.15Co/132/2018
zo dňa 22.05.2019, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/218/2010 zo dňa 24.02.2011,

sp.zn. 2Cdo/182/2017 zo dňa 28.02.2018, ako aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. I.ÚS 595/2017 zo dňa 05.12.2017.

18. Odvolací súd na doplnenie konštatuje, že aj v prípade, ak by súd považoval jednostranný úkon
žalobkyne smerujúci k vráteniu daru (v danom prípade žaloba) za spĺňajúci zákonné náležitosti z

hľadiska jeho určitosti, nebolo preukázané naplnenie druhej podmienky a to hrubé porušenie dobrých
mravov zo strany žalovaného vo vzťahu k darcovi. Skutočnosť, že medzi stranami sporu zostali po
ukončenívzájomnéhospolužitiaspornévlastníckevzťahykstavbe,investíciedostavbyanevyporiadané
majetkové a finančné záležitosti z dôvodu, že nenašli vzájomný konsenzus, napriek tomu, že obaja
v rámci mimosúdnych rokovaní týkajúcich sa majetkového vyrovnania prezentovali vôľu dohodnúť sa,

nemožno pripisovať výlučne na vrub žalovanému a už vôbec nie toto jeho konanie považovať za
odporujúce dobrým mravom. Za hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovaného nemožno
považovať ukončenie vzájomného spolužitia, ani to, že doposiaľ nebola stavba skolaudovaná, resp.
to, že sa žalovaný považuje za výlučného vlastníka stavby a taktiež za výlučného vlastníka pozemku,
ktorý mu žalobkyňa na základe prejavu vlastnej vôle darovala. Skutočnosť, že žalobkyňa a žalovaný

sa nezhodujú v názore kto a v akom rozsahu sa finančne podieľal na stavbe domu a komu a v akom
podiele patrí vlastnícke právo k stavbe je záležitosťou ich oboch, pričom tieto nezhody je možné riešiť
mimosúdne alebo súdnou cestou. Skutkový stav založený na konaní oboch strán, determinovanom
vzájomnými nezhodami pre nevyporiadané majetkové pomery, neodôvodňuje postup darcu podľa
ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňou opísané správanie žalovaného nedáva žiadny

podklad k tomu, aby ho bolo možné objektívne kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, tak
ako má na mysli ustanovenie § 630 OZ, preto ani v prípade, ak by bol petit žaloby formulovaný správne,
nebolo by možné žalobe vyhovieť.

19. Na základe všetkých uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za

dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobkyni v plnom rozsahu.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).