Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120204240
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120204240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: W. P.,

E..XX.XX.XXXX, I. O. XX, XXX XX Z., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so
sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarínou Hegedűšovou,
advokátomsosídlomMajerníková3/A,84105Bratislava,IČO:42185190,vsporeoprimeranéfinančné
zadosťučinenie vo výške 600 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 150 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobkyne z a m i e t a.

III. Žalobkyňa m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 07. apríla 2020 žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 600 Eur na tom skutkovom základe, že v konaní
vedenom na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 19C/321/2015 bola úspešná, keď súd
rozhodol o tom, že úver je bezúročný a bez poplatkový a zároveň určil neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V oboch nárokoch bola žalobkyňa ako spotrebiteľka úspešná. Ako spotrebiteľka si uplatňuje satisfakciu
za porušenie jej spotrebiteľských práv, svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané
finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.
Zároveň má mať aj funkciu relutárnu. Primerané finančné zadosťučinenie požaduje v sume 600 Eur.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 29. apríla 2020,
v ktorom žalobu žalobkyne žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie

súdu, ktoré uvádza žalobkyňa má dostatočný sankčný charakter v zmysle individuálnej a generálnej
prevencie. Žalovaný považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadnú priznanú
náhradu finančného zadosťučinenia za neprimerane prísnu a založenú na svojvoľnom a arbitrárnom
výklade práva. Priznanie finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, keď
porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Porušenie práva by nebolo možné napraviť inak,
napríklad v tom prípade, ak by žalobcovo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo premlčané.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v

ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,
nielen jeho deklaráciu. Primerané finančné zadosťučinenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú
nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje
peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plneniealebo prípadnú náhradu škody. Žalobkyňa si mala možnosť zmluvu pred jej podpisom prečítať, žalovaný
poskytol žalobkyni úver v dobrej viere, že sú mu známe zmluvné dojednania. V prípade, ak by bola
spotrebiteľovi skutočne spôsobená ujma, sa do popredia dostáva kompenzačná funkcia, t.j. navrátenie

do predošlého stavu. Žalobca požaduje finančné zadosťučinenie v sume 600 Eur za poskytujúce
ochranu a ospravedlňujúce ľahostajnosť žalobcu. Takto priznané finančné zadosťučinenie nie je možné
považovať za žiadne z okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o niekoľkonásobné
uplatnenie a priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Žalovaný preto má za to, že priznané finančné
zadosťučinenie žalobkyni nie je adekvátne okolnostiam, nakoľko žalobkyňa mala možnosť brániť sa už

v počiatočnom štádiu konania.

3. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 20. mája 2020, kde
uviedla, že spotrebiteľské právo predstavuje prierezové právne odvetvie, je založené na myšlienke
ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany pred obratnosťou obchodníkov. Jediným objektívnym
kritériom pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia je výška škodlivého následku

vyjadrená v peniazoch, ktorú dodávateľ spotrebiteľovi spôsobí alebo mienil spôsobiť porušením
spotrebiteľského práva a predovšetkým z tohto objektívneho kritéria by mal súd pri úvahe o
výške primeraného finančného zadosťučinenia vychádzať. Žalovaný ako keby stotožňoval legálne
získanie finančných prostriedkov s nelegálnym bezdôvodným obohatením. Zákon nepočíta s morálnou
satisfakciou a s peňažným zadosťučinením len ako jej doplnkom alebo alternatívou, ale počíta výlučne

len s finančnou satisfakciou, v ktorej už logicky je obsiahnutá aj satisfakcia morálna.

4. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 11.06.2020 zotrval na svojom právnom názore a žalobu
žalobkyne žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu a zistil
tento skutkový stav:

6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov číslo konania 19C/321/2015 - 124 zo dňa 09. novembra 2017
súd určil, že úver zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXX zo dňa 18.06.2014 uzatvorenej

medzi stranami sporu je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil zmluvnú podmienku v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere číslo XXXXXXXX zo dňa 18.06.2014 v bode 2, a to administratívny poplatok vo
výške 436,68 Eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku a priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove číslo konania 20Co/22/2018 - 146 zo dňa 12.07.2018.

7. Žalobkyňa súdu na pojednávaní uviedla, že so žalovaným uzatvorila Zmluvu o úvere, presne si
nespomína či od nej žiadal žalovaný zaplatenie splátky. V konaní bola úspešná, keď súd určil, že úver
je bezúročný a bez poplatkov. Zároveň určil neprijateľnú zmluvnú podmienku. Napriek tejto skutočnosti

evidujeodžalovaného47správ,respektívetelefonátov,kdejužalovanýstálevyzývanazaplateniedlžnej
sumy, stále na ňu kričia, uvádzajú paragrafy, komu a koľko má zaplatiť. Súdu predložila k nahliadnutiu
svoj mobilný telefón obsahujúci SMS správy od žalovaného o odpustení dlhu žalobkyni. Celú istinu úveru
splatenúnemá.Právnyzástupcažalobkynežiadalžalobevcelomrozsahuvyhovieť.Súdnapojednávaní
dňa 23. septembra 2020 vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju neprítomnosť na tomto

pojednávaní písomne ospravedlnil.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne už zatvára:

Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov

a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

9. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve

citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu
z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

10. Súd je toho názoru, že žalobkyňa bola jednoznačne úspešná v konaní pod sp. zn. 19C 321/2015
a z tohto dôvodu jej vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne
uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými

predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Samotná povaha primeraného finančného zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto
súdu nemusia byť predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy
(rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

11. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

12. Súd má tak za to, že je daný predpoklad splnenia hypotézy právnej normy uvedenej v § 3
ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa číslo 250/2007 Z.z., keď žalobca musel úspešne si vo vzťahu
k žalovanému brániť svoje práva. Súd sa však nestotožňuje s výškou požadovaného primeraného
finančného zadosťučinenia, keď žalobca ju požaduje v sume 600 Eur. Súd považuje sumu 150 Eur,

ktorá bola priznaná žalobcovi v celom rozsahu za dôvodnú. Má za to, že je to satisfakcia za to, že
musel podstúpiť uplatnenie svojich práv v konaní pred súdom. Súd uvádza, že primerané finančné
zadosťučinenie nemá plniť reparačnú funkciu a už tobôž nemá plniť funkciu titulom obohatenia sa
spotrebiteľa na úkor veriteľa. Priznaná suma 150 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia
zodpovedá svojmu účelu, teda poskytne žalobcovi ako spotrebiteľovi satisfakciu a odradí dodávateľa

od porušovania práv spotrebiteľa. Súd je toho názoru, že priznaná suma 150 Eur s poukazom na
konkrétnosti súdenej veci, nielen plne zodpovedá ochrane spotrebiteľa, ale má dostatočnú sankčnú a
odradzujúcu funkciu.

13. Súd tak považoval túto sumu v celom rozsahu za dôvodnú a žalobcovi priznal sumu 150 Eur. V

prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

14. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 3
C.s.p. Súd má za to, že výška plnenia závisela od úvahy súdu, tá sa týkala skutkových okolností, niezákladu požadovaného nároku. Z tohto dôvodu súd žalobcovi vo vzťahu k žalovanému priznal nárok na
náhradu trov konania z prísudku, t. j. z prisúdenej sumy v rozsahu 100 %. O výške náhrady týchto trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti

tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.