Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 19, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/23/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1620010122
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1620010122.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šamka a sudcov JUDr. Magdalény
Blažovej a JUDr. Márie Szaboovej, v trestnej veci proti obžalovanému L. M., stíhaného pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku
Okresného súdu Malacky sp. zn. 3T/20/2020 zo dňa 18.11.2020, na verejnom zasadnutí konanom dňa
19.mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomOkresnéhosúduMalackysp.zn.3T/20/2020zodňa18.11.2020bolobžalovaný
L. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že

dňa 11.02.2020 v čase o 18.15 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné
motorové vozidlo značky I. E., farby biela, evidenčné číslo Y po štátnej ceste XX/XXXXX v smere J. -
V., v km 1,8 prešiel s vozidlom vpravo mimo cestu do priekopy, kde sa s vozidlom prevrátil na strechu
a vozidlo zostalo zakliesnené v lesnom poraste, po dopravnej nehode v čase o 18.33 h bol podrobený
dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov elektronickým prístrojom AlcoQuant 6020
plus,evidenčnéhočíslaA410146,číslomerania1892,svýsledkom1,05mg/lvovydychovanomvzduchu

a pri opakovanej dychovej skúške mu bola v čase 19.47 h nameraná hodnota 0,86 mg/l alkoholu v dychu.

Za to mu bol podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák.,
§ 51 ods. 1, § 51 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky so stanovením probačného dohľadu nad
správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b)

Tr. zák. bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok. Zároveň bol obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 roky.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktorý v písomných dôvodoch
podaného odvolania namieta výrok o treste. Je názoru, že vzhľadom na nameranú hodnotu alkoholu

v dychu obžalovaného (2,19 promile a opakovane 1,89 promile), čo je ťažká opitosť, je nutné uložiť
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil výrok o treste
v napadnutom rozsudku a obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením
obžalovaného do ústavu s minimálnym stupňom stráženia spolu s trestom zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka uviedla, že sa pridržiava písomných dôvodov
podaného odvolania a navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.

Obžalovaný uviedol, že vodičský preukaz má zobratý, je nezamestnaný, problémy s alkoholom nemá.
Ľutuje toho, trest, ktorý mu bol uložený sa mu zdá dostatočný, s uložením nepodmienečného trestu
nesúhlasí.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a zistil, že podané odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že odvolanie prokurátora bolo zamerané len do výroku o treste a preto
odvolací súd preskúmal len tento oddeliteľný výrok. Pokiaľ ide o výrok o vine, odvolací súd vychádzal
z napadnutého rozsudku, ktorým bol obžalovaný L. M. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia
podvplyvomnávykovejlátkypodľa§289ods.1Tr.zák.,ktoréhosadopustiltak,žepodvplyvomalkoholu
(1,05 a opakovane 0,86 mg/l) viedol motorové vozidlo. Ohľadne výroku o vine krajský súd pripomína, že

obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo následne súdom prijaté a preto
sa dokazovanie na hlavnom pojednávaní obmedzilo iba na výrok o treste.

Krajský súd je názoru, že podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom so stanovením
zákazu konzumácie alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe, v kombinácii aj

so zákazom činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý bol uložený obžalovanému za spáchanie stíhaného
skutku je v súlade so zákonom, t. j. v súlade so zásadami pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Tr. zák.

Súdprvéhostupňavychádzalpriukladanítrestuobžalovanémusprávneprimárnezozávažnostiprečinu,
z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným a ktorú určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej

sadzby, pričom v danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 289 ods. 1 Tr. zák.)
v rozpätí až na jeden rok. Aj odvolací súd zistil u obžalovaného dve poľahčujúce okolnosti spočívajúce
v tom, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoj čin ľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.)
a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život (§ 36 písm. j) Tr. zák.), pričom žiadne priťažujúce
okolnosti zistené neboli. Vzhľadom k tomu, že prevažujú poľahčujúce okolnosti súd prvého stupňa

správne postupom podľa § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zák., znížil hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu
(jedna tretina sú štyri mesiace), teda po tejto zákonnej úprave bola upravená trestná sadzba v rozpätí
až na osem mesiacov.

V súvislosti s úvahami o ukladaní druhu a výmery trestu odvolací súd poukazuje na okolnosti prípadu,

teda najmä na to, že obžalovaný sa dopustil stíhaného trestného činu tak, že jazdil značne pod vplyvom
alkoholu, pričom obžalovaný vedel, že vedie motorové vozidlo po tom, ako užil alkoholické nápoje.
Obžalovaný teda vedome ignoroval pravidlá cestnej premávky (zákon č. 8/2009 Z. z.), ktoré zakazujú
vodičom jazdu bezprostredne potom ako užívali alkoholické nápoje, respektíve v prípadoch, kedy
by mohli byť ešte ovplyvnení alkoholickými nápojmi. Z tohto pohľadu je bez významu, aké okolnosti

ho k vedomému porušeniu zákazu viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov viedli
(relevantnou okolnosťou by bolo len konanie v krajnej núdzi, o krajnú núdzu však v posudzovanom
prípade celkom zjavne nešlo).

Pokiaľ ide o jazdu obžalovaného pod vplyvom alkoholu, tak výška nameranej hodnoty alkoholu v

dychu (okolo 2 promile) bola tak vysoká, že vylučovala spôsobilosť obžalovaného riadne sa venovať
riadeniu vozidla a dostatočne rýchlo reagovať na iných prípadných účastníkov cestnej premávky.
Krajský súd v tejto súvislosti pripomína judikatúru Najvyššieho súdu, podľa ktorej vedenie motorového
vozidla vodičom, ktorý požil väčšie množstvo alkoholu, je potrebné považovať za činnosť, kde možnosť
ohrozeniachránenýchzáujmovvyplývaužzpovahyvozidla,ktorésvojouváhouamotorickousiloumôže

spôsobiť vážne deštrukčné účinky (R I/1966). V súdnej praxi sa pritom spravidla považuje za trestný čin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky taký stupeň opojenia vodiča alkoholom, ak je vodičovi v čase
jazdy nameraná hladina alkoholu najmenej 1 promile (R 12/1985). Alkohol je pritom, vo všeobecnosti,
považovaný za návykovú látku, ktorá je spôsobilá nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jehoovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie (§ 130 ods. 5 Tr. zák.). Obžalovaný
mal určite vedomosť o týchto účinkoch alkoholu, pretože na takéto poznanie nie je potrebné medicínske
vzdelanie, ale postačí len laická vedomosť kombinovaná s vedomosťou každého vodiča, že viesť

motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu je zakázané a že takéto konanie môže spôsobiť vážne dopravné
nehody.
Odvolací súd práve s poukazom na vyššie uvedené okolnosti prípadu dospel k záveru, že pre nápravu
obžalovaného, ktorý nedokázal rešpektovať pravidlá cestnej premávky a viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, nebude postačovať len uloženie samostatného alternatívneho trestu, napríklad

peňažného trestu, pretože za takéto závažné (úmyselné) porušenie pravidiel cestnej premávky je nutné
ukladať trest odňatia slobody. Na strane druhej, je nutné prihliadnuť aj na skutočnosť, že obžalovaný
sa priznal k spáchanej trestnej činnosti, túto úprimne oľutoval a viedol riadny život, teda v osobe
obžalovaného nejde osobu, ktorá by sústavne porušovala pravidlá cestnej premávky, prípadne sa
opakovane dopúšťala protiprávnych konaní. V tomto smere krajský súd poukazuje na to, že obžalovaný
nebol doposiaľ súdne trestaný a nebol ani priestupkovo prejedávaný za závažnejší priestupok na

úseku cestnej premávky. Všetky tieto skutočnosti je nutné hodnotiť v prospech obžalovaného a vo
svojom súhrne znemožňujú, aby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody,
ako to požaduje v podanom odvolaní prokurátor. V danom prípade teda na nápravu obžalovaného
a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody pri hornej hranici upravenej trestnej
sadzby (5 mesiacov) s podmienečným odkladom jeho výkonu na pomerne dlhú skúšobnú dobu (2

roky) s probačným dohľadom za súčasného uloženia zákazu obžalovanému požívať v skúšobnej dobe
alkoholické nápoje a iné návykové látky v kombinácii s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Tento trest je dostatočne prísny a zodpovedá všetkým okolnostiam významným pre ukladanie
trestov.

Pokiaľ prokurátor v podanom odvolaní žiadal uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody
obžalovanému, nakoľko ten viedol motorové vozidlo v značnom stave opitosti, tak krajský súd opakuje,
že pri ukladaní trestu musí súd v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu.
Závažnosť trestného činu určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej sadzby a tým, že
jednotlivé trestné činy, podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia, zaraďuje medzi prečiny,

zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Tomuto zaradeniu potom zodpovedá buď možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov (napríklad alternatívnych, nespojených s odňatím slobody), prípade
povinnosť súdu uložiť len trest odňatia slobody. Pri prečine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zák. stanovuje zákonodarca trestnú sadzbu v rozpätí až na jeden rok. Už týmto ho
zákonodarca zaraďuje medzi prečiny (§ 10 ods. 1 písm. b) Tr. zák.), avšak podstatným tu je hlavne

to, že stanovením rozpätia trestnej sadzby, zaradil zákonodarca tento trestný čin medzi menej závažné
trestné činy, čo možno vyvodiť z toho, že za jeho spáchanie nemusí súd povinne vôbec ukladať trest
odňatia slobody (§ 34 ods. 6 Tr. zák. argumentum a contrário). Trestom odňatia slobody sa tu má na
mysli nielen jeho nepodmienečná forma, ale aj prípadné podmienečné odloženie výkonu trestu odňatia
slobody. Súd za spáchanie prečinu podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. môže preto uložiť dokonca len samostatné

alternatívne tresty ako napríklad peňažný trest, trest povinnej práce, trest zákazu činnosti a podobne a
to aj za podmienky, že sa páchateľ dopustil tohto prečinu v značnom stave opitosti.

Z uvedených skutočností preto odvolací súd uzatvára, že prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. nie je podľa zákonodarcu tak typovo závažným trestným činom,

aby určil súdu povinnosť ukladať pri ňom trest odňatia slobody. Odvolací súd sa preto v žiadnom
prípadenemôžestotožniťsargumentáciouprokurátorauvedenouvodvolaní,žezaspáchaniestíhaného
skutku je adekvátnym trestom len uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odvolací súd ďalej
pripomína, že pri zvažovaní druhu trestu je nutné vychádzať, okrem závažnosti spáchaného prečinu,
aj z toho, že nepodmienečný trest odňatia slobody je trest ultima ratio (posledná a krajná možnosť),

ktorý môže súd uložiť len vtedy, ak iné druhy trestov, prípadné iné formy trestu odňatia slobody, nemôžu
celkom zjavne viesť k náprave obžalovaného.

Odvolací súd navyše upozorňuje, že spáchanie stíhaného prečinu pod vplyvom alkoholu nie je jediná
okolnosť podstatná pre určenie druhu a výmery trestu a preto ju nemožno preceňovať a izolovane

z nej vyvodzovať závery pre uloženie trestu, tak ako to urobil prokurátor v podanom odvolaní. Súd
nemôže rezignovať na zákonné kritériá stanovené pre určovanie druhu a výmery trestu (napríklad
výrazné poľahčujúce okolnosti, či nenarušenosť páchateľa tohto prečinu) a paušálne ukladať pri
takýchto prečinoch nepodmienečné tresty odňatia. Takýto postup považuje krajský súd za neprijateľný aodporujúci zásade individualizácie a spravodlivosti trestu. Pri naznačenom formálnom postupe zo strany
súdu by totiž trest prestal byť trestom a stal by sa len obligatórnym zabezpečovacím opatrením.

Súd prvého stupňa správne kombinoval ukladanie vyššie uvedeného podmienečného trestu odňatia
slobody aj s uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky, nakoľko prečin
bol spáchaný práve v súvislosti s vedením motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, pričom výšku
tohto trestu súd stanovil pri dolnej hranici trestnej sadzby. Odvolací súd opakuje, že tento druh trestu
musel byť v posudzovanom prípade uložený, pretože obžalovaný preukázal, že nerešpektuje dopravné

predpisy a jazdou pod vplyvom alkoholu ich úmyselne ignoruje a vytvára tak ohrozenie pre ostatných
účastníkovcestnejpremávky.Vtomtosmereodvolacísúdpoukazujeajnaustálenújudikatúru(napríklad
R I./1966), ktorá konštatuje, že účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu
trestného činu a preto jeho uloženie je plne odôvodnené vtedy, keď páchateľ trestným činom v doprave
vyvolá pochybnosť o svojej spoľahlivosti alebo spôsobilosti k vedeniu motorových vozidiel. Závažným
prejavom vodičskej nedisciplinovanosti je najmä vedenie motorových vozidiel po požití alkoholu, pričom

spoločenský záujem na ochrane ohrozených hodnôt vyžaduje, aby uloženie trestu zákazu činnosti bolo
pravidlom aj vtedy, ak nevznikne škodlivý následok, t. j. aj v prípadoch trestného činu ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky. Neuloženie tohto druhu trestu páchateľom uvedeného trestného činu by malo
byť len výnimkou, odôvodnenou mimoriadnymi okolnosťami prípadu a doterajším spôsobom života
páchateľa.Odvolacísúdkonštatuje,žežiadnemimoriadneokolnostiprípaduvdanejtrestnejvecizistené

neboli.

Krajský súd poukazuje aj na tzv. generálnu prevenciu trestu, keď spoločnosť negatívne a pomerne
citlivo vníma porušovanie dopravných predpisov nezodpovednými vodičmi a to najmä porušenie zákazu
viesť motorové vozidlá pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré často končia dopravnými nehodami so

smrteľnými zraneniami iných účastníkov cestnej premávky (či škodou na cudzom majetku), ktorí sami
pravidlá cestnej premávky žiadnym podstatným spôsobom neporušili. Trest musí byť preto aj taký, aby
odradil iných od páchania trestných činov, v danom prípade odradil iných požívať alkoholické nápoje
bezprostredne pred riadením motorového vozidla.

Odvolací súd sa stotožnil aj s uložením obmedzenia obžalovanému, ktoré mu zakazuje požívať
alkoholické nápoje, nakoľko trestný čin bol spáchaný pod vplyvom alkoholu a obžalovaný bude mať v
priebehu skúšobnej doby podmienečného odsúdenia priestor preukázať, že vie viesť riadny život aj bez
užívania alkoholických nápojov alebo iných návykových látok.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.