Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 26C/59/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209070
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2111209070.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobcu: Mgr. Ing. Pavol Korytár,

správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii - v konkurze so sídlom Trnava,
IČO: 00 009 199, zastúpený: In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, proti žalovaným: 1. L. T.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, J., 2. C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, J.,
obaja zastúpení: JUDr. Marián Haršány, advokát, Hlavná 31, Trnava, o vypratanie bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.

III. Štát má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa26.04.2011domáhalvydaniarozhodnutia,ktorým
by súd uložil žalovaným povinnosť vypratať byt č. XXX na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome
- XXX b. j. na I. ulici číslo XX v J., vchod číslo XX označenom súpisným číslom XXXX, katastrálne
územie J., okres J., obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra J., postavenom na parc.
č. XXXX/XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera X.XXX m2, katastrálne územie

J., okres J., obec J., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra J. (ďalej len "predmetný byt"), do
15 dní od právoplatnosti rozsudku bez bytovej náhrady. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd
Trnava uznesením č.k. 25K/2/2007-70 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu - Trnavské automobilové
závody, štátny podnik, dňa 12.12.2007 Okresný súd Trnava uznesením, č.k. 25K/2/2007-823 rozhodol o
výmene správcu a za nového správcu úpadcu bol ustanovený žalobca. Dňa 29.09.2010 bola uzatvorená
Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností medzi žalobcom a spoločnosťou TAZ - správa a predaj bytov
nájomcom, s.r.o. ako predchádzajúcim prenajímateľom a vlastníkom predmetného bytu. Z uvedeného

vyplýva, že úpadca je vlastníkom predmetného bytu. Správca konkurznej podstaty spoločnosti Trnavské
automobilové závody, štátny podnik zapísal nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, XXXX, XXXX,
XXXXX, XXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX (pôvodne na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX)
- bytové domy na ulici M. XX - XX, M. XX, O. XX - XX, E. XX, T.J. X, J.S. XX - XX, I. X - XX a
Coburgova XX v Trnave. do súpisu všeobecnej podstaty spoločnosti Trnavské automobilové závody,
štátny podnik. Dňa 26.11.2007 podal JUDr. Pohovej - správca úpadcu TAZ, a.s. proti žalobcovi na
Okresný súd Tmava žalobu o vylúčenie vecí (medzi ktoré patril aj predmetný byt) z konkurznej podstaty,

dňa 26.3.2008 Okresný súd Trnava Rozsudkom č. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008),
v spojení s Uznesením Najvyššieho súdu SR č. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, a v spojení s
Uznesením Ústavného súdu SR č. II. ÚS 312/2010-19 zo dňa 1.7.2010, zamietol žalobu JUDr. Pohovejaz dôvodu, že nebolo preukázané právo spoločnosti TAZ, a.s. vylučujúce zápis nehnuteľností do súpisu
majetku spoločnosti Trnavské automobilové závody, štátny podnik; v konaní súdy zisťovali vlastnícke
právo spoločnosti TAZ, a.s. k nehnuteľnostiam vo forme prejudiciálnej otázky. Žalovaní uzatvorili dňa

22.02.2005 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácií (zastúpená Správou mestského
majetku J.), k bytu č. XXX, ktorý sa nachádza na X. nadzemnom podlaží bytového domu XXX b.j.
na I. ul. č. XX v J., vchod č. XX v J., zapísaného na LV č. XXXXX pre k.ú. J.. Spoločnosť TAZ, a.s.
ako prenajímateľ odvodzovala svoje domnelé vlastnícke právo od spoločnosti Trnavské automobilové
závody, štátny podnik nasledovne: dňa 11.4.1992 Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného

majetku SR vydalo Rozhodnutie č. 329/92 o schválení privatizačného projektu spoločnosti Trnavské
automobilovézávody,štátnypodnik,podľaktoréhopredmetomprivatizáciebolmajetok,ktorýspravovala
spoločnostiTrnavskéautomobilovézávody,štátnypodniksprávomhospodáreniaaktorýbolvymedzený
(určený) v rozhodnutí, podkladom ktorého bol privatizačný projekt (dňom vyňatia vlastníckeho práva
k majetku určeného na privatizáciu dochádza k prechodu vlastníckeho práva k majetku určeného na
privatizáciu na Fond národného majetku SR (FNM), vkladom privatizovaného majetku do základného

imania obchodnej spoločnosti zriadenej FNM dochádza k prevodu vlastníckeho práva k majetku na
novozaloženú obchodnú spoločnosť; dňa 29.4.1992 vznikla spoločnosť Trnavské automobilové závody,
a.s.(od11.4.1995zmenaobchodnéhomenanaTAZSIPOX,a.s.,od2.6.1997zmenaobchodnéhomena
na TAZ Trnava, a.s.), pričom zakladateľom spoločnosti bol FNM ktorý do základného imania vložil časť
nehnuteľnostíprivatizovanéhopodniku,keďpredmetomvkladumalbyťajbytžalovaných;dňa15.9.2007

došlo k zániku spoločnosti Trnavské automobilové závody a.s. (výmaz spoločnosti z obchodného
registra); dňa 1.2.1996 vznikla spoločnosť TAZ spol. s r.o. (od 21.10.1997 zmena obchodného mena
na TAZ SIPOX spol. s r.o.). Zmluvou o predaji časti podniku uzatvorenou medzi spoločnosťou TAZ
SIPOX, a.s. a spoločnosťou TAZ spol. s r.o. dňa 31.12.1996 došlo k prevodu nehnuteľností (vrátane bytu
žalovaných) na spoločnosťou TAZ spol. s r.o. - dňa 2.4.1998 došlo k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie

jej premenou na akciovú spoločnosť TAZ SIPOX, a.s., pričom všetky práva, povinnosti a záväzky
(i neznáme) zrušenej spoločnosti prešli na jej právneho nástupcu; dňa 14.5.1998 vznikla obchodná
spoločnosť TAZ SIPOX, a.s. (od 1.6.1999 zmena obchodného mena na TAZ, a.s.). Navyše v čase
uzatvárania nových zmlúv zo strany Správy mestského majetku bol Okresným súdom Trnava, sp.zn.
13C/179/99 nariadený predbežným opatrením zákaz nakladania s bytovými domami, z obsahu ktorého

vyplýva aj zákaz akýmkoľvek spôsobom predmetné nehnuteľnosti zaťažovať, t.j. aj zriaďovať k nim
práva tretích osôb - nájomcov; Správa mestského majetku si neoverila oprávnenie JUDr. Pohoveja v
Zmluve o výkone správy špecifikovaným spôsobom nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami - JUDr.
Pohovej nebol oprávnený takýmto spôsobom nakladať s konkurznou podstatou (takýto postup nebol
schválenývplánespeňažovania,JUDr.Pohovejnebolpovinnýuzatvoriťžiadnunájomnúzmluvustretími

osobami, predmetom ktorej by bol byt patriaci do konkurznej podstaty. V konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007
bolo preukázané že nehnuteľnosti (t.j. ani byt) nepredstavovali majetok ktorý by v privatizačnom projekte
Ing. Pohoveja bol určený na privatizáciu - preto rozhodnutie o schválení privatizácie nebolo právnym
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva FNM SR k bytu, a preto FNM SR nenadobudol vlastnícke
právo k bytu; zároveň neexistoval žiaden iný nadobúdací právny titul v prospech FNM SR, ktorý by

zakladal právne účinky zákonného prechodu vlastníckeho práva k bytu na FNM SR. Ak potom majetok
nebol zahrnutý v privatizačnom projekte štátneho podniku a nebol určený a schválený na privatizáciu,
potom predmetom privatizácie nebol tento majetok, a následne tento majetok ani nebol (nemohol byť)
predmetom ďalších prechodov a prevodov vlastníckeho práva (z toho vyplýva neplatnosť právnych
úkonov pre priamy rozpor s právnou zásadou „nemo plus juris ad alium transferre potest quam ipse

habet”). Na záver uviedol že žalovaní uzatvorili dňa 22.02.2005 nájomnú zmluvu so spoločnosťou TAZ,
a.s. v likvidácii, táto zmluva však trpí vadami pre ktoré ju nemožno považovať za platnú - domnelý
prenajímateľ nikdy nemal právo nakladať s bytom tak že by ho mohol zaťažovať nájomnými alebo
inými právnymi vzťahmi, nakoľko v čase uzatvárania nájomnej zmluvy (ani v čase pred a po) nebol
vlastníkom a ani nemal práva odvodené od vlastníka; nájomná zmluva je ako právny úkon odporujúci

zákonu absolútne neplatná, keďže ju uzatvoril nevlastník (t.j. osoba ktorá k bytu nemohla platne zriadiť
záväzkovo - právny vzťah), nakoľko na platnosť nájomnej zmluvy sa nedá usudzovať len s poukazom
na vtedy existujúci zápis spoločnosti TAZ, a.s. na príslušnom LV, keďže táto skutočnosť zakladá len
vyvrátiteľnú právnu domnienku svedčiacu osobe na LV zapísanej, a ktorej opak bol preukázaný v
súdnom konaní sp.zn. 44Cbi/6/2007. Žalobca nie je ani právnym predchodcom ani právnym nástupcom

spoločnosti TAZ, a.s. Žalovaní 1 a 2 sú manželia, čím im v zmysle § 703 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka vznikol spoločný nájom manželov. Keďže žalovaní 1 a 2 užívajú byt bez právneho dôvodu,
žalobca sa domáha vypratania bytu. Žalobca ako dôkazy označil a predložil Zmluvu o nájme bytu
uzavretú medzi spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii zastúpenú Správou mestského majetku Trnava ažalovaným 1 dňa 22.02.2005, výpis z Obchodného vestníka, Uznesenie Ústavného súdu SR č. II. ÚS
312/2010-19 zo dňa 1.7.2010, Uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 6Odbo/38/2009 zo dňa 18.2.2010,
Rozsudok Okresného súdu Trnava č. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, Uznesenie Okresného súdu

Trnava č. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 21CoKR/4/2008-767
zo dňa 23.9.2008, čiastočný výpis z LV č. XXXXX pre k.ú. J., oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava
zo dňa 18.08.2009.

2. Žalovaná 2 vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.08.2012 uviedla, že so žalobcom nie je možné sa

stretnúť, nemá ochotu s nimi komunikovať. Navrhujú im, aby zložili 50.000 eur. Tie peniaze nevedia
zohnať, žijú z mesiaca na mesiac. Druhí nájomníci byt odkúpili za 700 eur, prečo to aj im nechce dať za
takú cenu, ale pýta 50.000 eur. Takú cenu má novostavba a nie starý byt, v ktorom bývajú od roku 1976,
v tom byte sú 36 rokov. Riadne platia nájomné, zmluvu majú v poriadku, mali trojmesačnú výpoveď za
dlh 400 eur, ten vyplatili, tak nevie, prečo chodia na súd.

3. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 26C/59/2011-90 zo dňa 25.10.2012 rozhodol tak, že žalovaní v
1. a 2. rade sú povinní vypratať byť číslo XXX na X. nadzemnom podlaží v bytovom dome - XXX b.
j. na I. ulici číslo XX v J., vchod číslo XX označenom súpisným číslom XXXX, katastrálne územie J.,
okres J., obec J., zápis na LV č. XXXXX, vydaný Správou katastra J., postavenom na parc. č. XXXX/
XXX, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, výmera X.XXX m2, katastrálne územie J., okres

J., obec J., zápis na LV č. XXXX vydaný Správou katastra J., do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez
bytovej náhrady. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 391,04 Eur k rukám splnomocneného zástupcu žalobcu In Medias Res, s.r.o.,
Sladovnícka 13, Trnava, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Krajský súd v Trnave na odvolanie žalovaných uznesením č.k. 24Co/31/2013-119 zo dňa 14.01.2014
zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v
odôvodnení uviedol, že v danom prípade dôvodom žaloby o vypratanie bytu ako bolo už vyššie uvedené
bolo tvrdenie bezprávneho užívania bytu pre neexistenciu nájomnej zmluvy. Z obsahu spisu vyplýva, že
k žiadnej zmene návrhu zo strany žalobcu nedošlo, preto súd o pripustení zmeny návrhu ani nemusel

rozhodnúť. Súd však žalobe vyhovel z dôvodov, ktoré pôvodný návrh neobsahoval, pretože z dôvodu
uvedenom v návrhu, návrh považoval za neopodstatnený, ale neprípustne návrhu vyhovel z iného
dôvodu, tzn. nie z dôvodu, že žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, ale z dôvodu danej im
výpovede, ktorú súd považoval za platnú. V tejto súvislosti treba poukázať na fakt, že v čase podania
návrhu, už žalobca výpoveď žalovaným dal, pričom v návrhu o vypratanie o tom nie je žiadna zmienka.

Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu na vypratanie bytu z dôvodu
platnej výpovede z nájmu danej žalovaným 1 a 2 bez toho, že by sa takýto návrh stal predmetom
konania. Takýto postup súdu zakladá postihnutie konania vadou, ktorá má za následok nutnosť zrušenia
napadnutého rozsudku, pretože súd rozhodol o niečom čo sa nestalo predmetom konania.

5. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 26C/59/2011-133 zo dňa 03.06.2014 pripustil čiastočnú zmenu
skutkového základu tak, že žalovaní sú povinní vypratať byt z dôvodu platne doručenej výpovede zo
dňa 04.03.2011 žalovanému 1 dňa 04.05.2011 a žalovanej 2 dňa 01.04.2011.

6. Žalobca vo vyjadrení 25.05.2017 a 10.07.2017 uviedol, že dňa 01.04.2011 bola žalovanému 2

doručená výpoveď z nájmu bytu zo dňa 04.03.2011, žalovanému 1 bola doručená dňa 04.05.2011.
Skutočnosť, že došlo k riadnemu doručeniu preukazujú doručenky. Žalobca vypovedal nájom k bytu
z dôvodu, že žalovaní ako nájomcovia nezaplatili nájomné za obdobie február 2010 až marec 2010,
november 2010 a december 2010. Zo strany žalovaných tak došlo k opakovanému porušovaniu
povinnosti plniť nájomné riadne a včas. Ako následok porušenia tejto povinnosti žalovaným vznikol

nedoplatok na nájomnom, čím došlo k naplneniu výpovedného dôvodu v zmysle ust. § 711 ods. 1
písm. d.) Občianskeho zákonníka. Tvrdenie žalovaných, že ku vzniku nedoplatkov došlo z dôvodu
nepriaznivej finančnej situácie ako aj právnej neistoty ohľadom skutočnosti, komu a v akej výške
majú ako nájomcovia uhrádzať platby je danom prípade zavádzajúce, pretože na základe rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2008 došlo

k určeniu správcu bytu, ktorým sa stal žalobca. Predmetné nedoplatky vznikli však až v roku 2010 a
trvajú až do dnešného dňa. Žalobca prejavil vôľu ukončiť predmetné sporové konanie prostredníctvom
mimosúdne rokovania so žalovanými, avšak z dôvodu nesplnenia svojich záväzkov na nájomnom voči
žalobcovi, k uzavretiu čo malo za následok neuzavretie dohody o urovnaní a ďalšie pokračovanie vsúdnom spore. Nájom bytu sa skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto výpoveď
doručená. Žalobca trvá na tom, že výpoveď bola riadne podaná a žalovaným riadne doručená, čo

žalovaní potvrdili svojimi podpismi na doručenke. Doručenka má povahu verejnej listiny. Žalovaní v
odvolaní proti rozsudku poukazujú na skutočnosť, že výpoveď nikdy neprevzali a podpisy na doručenke
nie sú ich vlastné. Tieto tvrdenia žalovaných považuje žalobca za účelové a irelevantné. Skutočnosť,
že došlo k riadnemu doručeniu výpovede preukazujú aj samotní žalovaní na pojednávaní zo dňa
21.06.2012, kde žalovaný 1 do zápisnice uviedol že: "po tom, ako nám prišla výpoveď my sme to doplatili

od OTP banky ... " Vzhľadom na uvedené skutočnosti ako aj tvrdenia žalovaného 1 uvedené v zápisnici
z pojednávania žalobca zastáva názor, že v danom prípade bola výpoveď žalovaným riadne doručená
a z toho dôvodu po uplynutí výpovednej lehoty majú nastať aj právne účinky s tým spojené. Samotný
fakt, že je ďalší užívateľ bytu (syn žalovaných) aktuálne nezamestnaný, ešte nezakladá skutočnosť, že
v danom prípade sa jedná o dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ust. § 712a ods. 3
oprávňovali žalovaných, ktorí každý z nich poberá starobný dôchodok v sume 393,40 Eur, domáhať

sa poskytnutia bytovej náhrady. Je potrebné, aby žalovaní preukázali, či sa jedná o existenciu hmotnej
núdze z objektívneho hľadiska prihliadnutím na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa syna, ktorý s nimi
žije v spoločnej domácnosti. Pre poskytnutie bytovej náhrady z výpovedného dôvodu v zmysle ust. §
711 ods. 1 písm. d) OZ je potrebné preukázanie existencie objektívnych dôvodov vzniku stavu hmotnej
núdze. Žalovaní dostatočným spôsobom nepreukázali, že by sa nachádzali v stave hmotnej núdze z

objektívnych príči,n keď poukazujú na nezamestnanosť syna bez toho, aby tento stav zdôvodnili a riadne
preukázali. Na navrhnutý dôkaz v konaní po vyhlásení uznesenia o skončení dokazovania nemožno
podľa právneho názoru žalobcu prihliadnuť z dôvodu, že návrh na nariadenie znaleckého dokazovania
nespĺňa podmienku novosti.

7. Žalovaní 1 a 2 prostredníctvom právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 13.06.2017 uviedli, že je
pravdou, že žalovaní nájomné cca od roku 2010 neuhrádzali a to z dôvodu, že keďže v tom čase
prebiehal súdny spor medzi správcom konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii (v tom čase
prenajímateľom predmetného bytu) a správcom konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové
závody š.p. v konkurze (žalobcom v tomto spore) o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty (vrátane

bytu v nájme žalovaných) žalovaní nevedeli, komu majú nájomné uhrádzať. Tento spor bol právoplatne
ukončený v roku 2010 uznesením NS SR č. 603do/38/2004, ktorým bol potvrdený Rozsudok Krajského
súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008, na základe ktorého okrem iného aj predmetný byt patrí do konkurznej
podstaty žalobcu. Žalobca toto rozhodnutie žalovaným neoznámil, nevyzýval ich na úhradu nájomného
ani im neoznámil, na aké číslo účtu majú nájomné uhrádzať. Žalovaní boli presvedčení, že svoje záväzky

uhrádzajú podľa predpisu Bytového družstva, najmä keď v roku 2008 požiadali ako nájomcovia o
odkúpenie predmetného bytu. Následne žalobca dal žalovaným dňa 4.3.2011 výpoveď z nájmu bytu z
dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Žalovaný v 1. rade tvrdí, že túto výpoveď
neprevzal, v dôsledku čoho výpoveď nemôže byť účinná. Za účelom preukázania tejto skutočnosti
navrhujú vykonať znalecké dokazovanie o tom, či podpis žalovaného v 1. rade na doručenke zo dňa

4.5.2011 je pravý. V prípade, ak súd po vykonaní dokazovania rozhodne o povinnosti žalovaných byt
vypratať, žalovaní uplatňujú právo na bytovú náhradu podľa § 712a) ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý spočíva v tom, že žalovaní sú starobní dôchodcovia s
dôchodkom vo výške 393,40 € na jedného, pričom v spoločnej domácnosti so žalovanými žije ich syn
L. T. ml., ktorý je v súčasnosti nezamestnaný, v dôsledku čoho príjem na jedného člena domácnosti je

na hranici životného minima. Vzhľadom na uvedené ako aj na okolnosti súvisiace s výpoveďou z nájmu
bytu a tiež okolnosti, pre ktoré nedošlo k dnešnému dňu k uzavretiu dohody o urovnaní majú za to, že
sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalovaní majú právo na bytovú náhradu. Výkon
práva žalobcu na vypratanie bytu za daných skutkových okolností považujú za zásah do oprávnených
záujmov žalovaných, v rozpore s dobrými mravmi. Použitie tohto interpretačného pravidla považujú za

náležité vzhľadom na to, že žalobcovia od roku 1976, kedy im bol byt pridelený, si riadne plnili svoje
povinnosti vyplývajúce im z nájomného vzťahu, žili a žijú riadnym životom a súčasný stav bol spôsobený
okolnosťami vyššie uvedenými.

8. Žalovaní k znaleckému posudku znalkyne A.. W. E. č. XX/XXXX uviedli, že sa stotožňujú so záverom

znaleckého posudku v odpovedi č. l, že "sporný podpis na poštovej doručenke zo dňa 04.05.2011 nie je
pravým podpisom L. T.." Na strane 10 znalkyňa uvádza "podobný až zhodný znak" pri tvarovaní oblúka
písmena "h". Tu poukazujú na to, že jediným podobným znakom je len ostrý uhol časti písm. "h" tak ako
je to v znaleckom posudku označené červenou farbou. Podobnosť v takomto zanedbateľnom rozsahu vporovnaní s ostatnými jednoznačne odlišnými znakmi nemôže spochybňovať záver znaleckého posudku
tak ako je uvedený v 1. vete. Pokiaľ ide o konštatovanie, že sporný podpis je druhovo nezhodný s
porovnávacími podpismi, je preukázateľné, že porovnávacie podpisy PM 3, PM 4, PM 5 sú podpismi na

doručovaných písomnostiach a na žiadnej z nich sa žalovaný v 1. rade nepodpísal iným druhom podpisu
(rozhodne nemožno hovoriť o nacvičenom podpise alebo o parafe).

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade, svedka L. T., znalkyne
A.. W. E., oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to Zmluvou o nájme bytu uzavretou medzi

spoločnosťou TAZ, a.s. v likvidácii zastúpenú Správou mestského majetku J. a žalovaným 1 dňa
22.02.2005, výpisom z Obchodného vestníka, Uznesením Ústavného súdu SR č. II. ÚS 312/2010-19
zo dňa 1.7.2010, Uznesením Najvyššieho súdu SR č. 6Odbo/38/2009 zo dňa 18.2.2010, Rozsudkom
Okresného súdu Trnava č. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, Uznesením Okresného súdu Trnava
č. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.9.2007, Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. 21CoKR/4/2008-767 zo
dňa 23.9.2008, čiastočným výpisom z LV č. XXXXX pre k.ú. J., oznámením Krajskej prokuratúry Trnava

zo dňa 18.08.2009, Zmluvou o výkone správy zo dňa 01.07.2000, plánom speňažovania konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, fotokópiami doručeniek č.l. 68, výpoveďou z nájmu bytu zo
dňa 04.03.2011, pokladničnou potvrdenkou OTP banky Slovensko, a.s. z 24.06.2011, rozhodnutím o
pridelený bytu zo dňa 29.1.1976, evidenčným listom pre výpočet úhrady za užívanie bytu z 1.3.1976,
vyúčtovaním za rok 2011, oznamom, žiadosťou o prevod bytov do osobného vlastníctva, potvrdením

ÚPSVaR Trnava zo dňa 12.06.2017, rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2016, znaleckým
posudkom znalkyne A.. W. E. č. XX/XXXX, ako aj s celým obsahom spisového materiálu a zistil
nasledovný skutkový a právny stav:

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava žaloby a žiada, aby súd uložil

žalovaným povinnosť vypratať predmetný byt. Nájomná zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, nakoľko
na strane prenajímateľa absentovala právomoc prenajímať byt v rozhodnom období, alebo akýmkoľvek
spôsobomdisponovaťspredmetnýmbytom.Taktiežzostranyžalobcunebolaprejavenávôľakuzavretiu
nájomnej zmluvy a nemohla vzniknúť konkludentne, nakoľko absentujú základné náležitosti nájomnej
zmluvy, ako doba nájmu, predmet nájmu, výška nájomného. I z kópie zmluvy o nájme bytu uzavretej

medzi TAZ a.s. v likvidácii a žalovaným v 1. rade zo dňa 22.2.2005 je zrejmé, že táto trpí jednoznačne
vadami napr. v označení nájomcu, prípadne presné špecifikácie nájmu. Aj z tohto dôvodu nemožno
považovať predmetnú zmluvu za platnú, vyvolávajúcu príslušné zákonné účinky. Dokonca bolo vydané
predbežnéopatrenievr.1999,ktorýmbolozakázanéJUDr.DušanoviPohovejoviakýmkoľvekspôsobom
nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou, sp. zn. 13C 279/99. Nemožno sa stotožniť s tým záverom,

že v prípade skutočnosti, že žalobca prijímal platby od žalovaného, že malo dôjsť ku konkludentnému
uzavretiu nájomnej zmluvy. Žalobca nesporuje, že platby boli prijímané od žalovaného, avšak išlo o
medziobdobie, kedy sa riešil spor a od p. Pohoveja nebola postúpená príslušná dokumentácia, na
základe ktorej by mohol žalobca zistiť, či vznikol so žalovaným riadny a zákonný nájomný vzťah, alebo či
sú tu dôvody na vypratanie predmet. nehnuteľnosti. Naviac bolo žalovanému v 1. rade zaslaná výpoveď

z nájmu bytu zo dňa 4.3.2011 aj s doručenkou, kedy žalovaný v 1. rade prevzal túto výpoveď 4.5.2011 a
žalovaná v 2. rade 1.4.2011 s tým, že k dnešnému dňu predmetná výpoveď nadobudla účinnosť. Sami
žalovaní priznali, že mali nedoplatky na nájomnom. Právny zástupca žalobcu nemá vedomosť o tom,
že by bola podaná žaloba o neplatnosť výpovede.

11. Právny zástupca žalobcu po zrušení prvého rozsudku súdu prvej inštancie na pojednávaní uviedol,
že žiada o pripustenie zmeny žaloby čo sa týka podstatných rozhodujúcich skutočností, keď dôvodom
žaloby je platne doručená výpoveď zo dňa 04.03.2011 žalovanému 1 dňa 4.5.2011 a žalovanej 2
dňa 1.4.2011. Žalobca poukázal na vyjadrenie oboch žalovaných v priebehu konania, že výpoveď im
bola doručená, na absenciu námietok týkajúcich sa doručenia tejto výpovede až na čas po rozhodnutí

krajského súdu v tejto veci. Z uvedeného pokladá postup žalovaného 1 v tomto konaní za účelový
z dôvodu vyhnúť sa z plnenia zákonnej povinnosti, pričom sa výslovne vyjadril, že o tejto výpovedi
vedel, nie sprostredkovane, ale výslovne v tom zmysle: „ako nám prišla výpoveď“ na pojednávaní dňa
21.6.2012 a rovnako doposiaľ toto v zákonom stanovenej lehote nenapadol. Z uvedeného považuje
prípadný návrh na dokazovanie formou ustanoveného znalca za návrh, ktorý je v rozpore s princípom

kontradiktórnosti konania, účelnosti a hospodárnosti, keďže okolnosťami vypracovania a doručenia
predmetných výpovedí sa už zaoberal tunajší súd ešte pred samotným rozhodnutím prvostupňového
súdu a vyhodnotil túto skutočnosť ako nespornú. Takýto návrh nie je možné akceptovať po skončení
dokazovania vo veci samej a podľa názoru žalobcu ani vzhľadom na zrušujúce uznesenie krajskéhosúdu, ktorý síce vyslovil, že rozhodnutie prvostupňového súdu vydané v tomto konaní bolo podľa
odvolacieho súdu odôvodnené neurčito, avšak sa nevyslovil v tom smere, že treba skúmať platnosť a
účinnosť predmetnej výpovede, resp. že by sa vyjadril k tomuto dôkazu v tom zmysle, že by ho nejakým

spôsobom namietal, prípadne považoval za spochybniteľný. Z uvedeného dôvodu žiada rozhodnúť v
zmysle podanej žaloby v tomto konaní a v prípade úspechu priznať žalobcovi náhradu trov konania
v plnom rozsahu. K výpovedi znalkyne uviedol, že niektoré skutočnosti objasnila, k niečomu uviedla,
že vzhľadom na predložený materiál nemohla dospieť k jasnému záveru posudku. Výpoveď znalkyne
považuje za smerodajnejšiu pre posúdenie tejto veci súdom a poukazuje na spriaznenosť svedka, ktorý

má záujem na výsledku sporu. Právny zástupca žalobcu titulom záverečnej reči uviedol, že žalobca trvá
na podanej žalobe, má za to, že bola podaná dôvodne. Zo strany pribratej znalkyne nebol jednoznačne
vylúčený žalovaný v 1. rade ako pisateľ sporného podpisu a teda osoba, ktorá mala prevziať doručenku
v tomto konaní. Existujú neustále dôvodné pochybnosti, pre ktoré by mal byť žalovaný v 1. rade akýmsi
spôsobom zbavený pasívnej legitimácie v tomto konaní.

12. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že poukazuje na plán speňažovania, ktorý pozostáva
z jednej strany, z obsahu ktorého vyplýva, že správca JUDr. Dušan Pohovej, nemal žiadne oprávnenie
uzatvárať nové nájomné zmluvy, v zmysle predmetného plánu speňaženia bol správca JUDr. Dušan
Pohovej schôdzou veriteľov oprávnený výlučne na speňažovanie nehnuteľného majetku v ponukovom
konaní mimo dražby. Neeviduje žiaden súhlas KS BA ako príslušného konkurzného súdu, ktorý by mu

udelil opatrením rozhodnutie uzatvárať nové nájomné zmluvy. V prípade, ak by aj JUDr. Pohovej udelil
súhlas na uzatvorenie zmluvy o nájme k predmetného bytu, porušil by tým priamo zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní, keďže v zmysle tejto právnej úpravy je správca povinný postupovať v
zmysle schváleného plánu speňaženia a so súhlasom konkurzného súdu. Zjavne by sa jednalo o
exces z konania správcu konkurznej podstaty. Ani žalobca ako správca nie je oprávnený uzatvárať

akúkoľvek nájomné zmluvy k sporným bytom. Jeho postup vyplýva z platných ust. zák. č. 7/2005 o
konkurze a reštrukturalizácii a uzatvorenie akejkoľvek nájomnej zmluvy sa vyžaduje záväzný pokyn
príslušného orgánu, ktorým je veriteľský výbor. Veriteľský výbor neuložil žiaden záväzný pokyn na
uzavretie zmluvy s akoukoľvek osobou k sporným bytom. Žalobca neuzatvoril nájomnú zmluvu so
žalovaným, lebo nie je oprávnený na uzatvorenie nájomnej zmluvy, naopak ako správca je povinný

vynakladať odbornú starostlivosť a preskúmavať všetky nároky voči konkurznej podstate. Vzhľadom na
dlhotrvajúce sporové konania s JUDr. Pohovejom a jeho absolútnu neochotu pri odovzdávaní správy
bytov, v rámci ktorej muselo zasahovať Ministerstvo spravodlivosti, žalobca pristúpil k preskúmaniu
sporného nároku žalovaného až v neskoršom období, a to až po vydaní rozhodnutia NS SR, ktorým
sa zamietlo dovolanie JUDr. Pohoveja, rozhodnutie Generálnej prokuratúry o odmietnutí podnetu JUDr.

Pohoveja na podanie mimoriadneho dovolania až po uznesení Ústavného súdu SR o zamietnutí
sťažnosti správcu JUDr. Dušana Pohoveja, a taktiež po predaji bytov skutočným nájomcom, ktorý mali
byty pridelené štátnym podnikom. Platby prijaté žalovaným neboli zo strany žalobcu identifikované ako
nájomné, ale bezdôvodné obohatenie za užívanie bytu. Ak by došlo ku konkludentne uzavretej nájomnej
zmluve, musel by byť na to daný súhlasný prejav oboch strán a nesmeli by byť dané žiadne pochybnosti

o obsahu nájomnej zmluvy. Ani zmluva, ktorú uzatvoril žalovaný s TAZ a.s., k predmetnému bytu, v
čase uzavretia tejto zmluvy nezakladali žiadne právo žalovaného na kúpu bytu voči TAZ a.s. ani voči
žalobcovi, lebo TAZ a.s., nie je povinnou osobou podľa § 17 zákona o vlastníctve bytov. Nakoľko podľa
zmluvy o nájme bytu zo dňa 22.2.2005 nevedeli identifikovať, kto by mal byť nájomcom, nakoľko tam
bolo uvedené len L. T., až samotnou obhliadkou bytu zistili, že v predmetnom byte bývajú žalovaní v 1.

a 2. rade, ktorí neplatili za obdobie februára - marec 2010, november a december 2010, z tohto dôvodu
podali z opatrnosti výpoveď z nájmu bytu voči žalovaným v 1. a 2. rade, ktorá im bola riadne doručená,
a to žalovanému v 1. rade 4.5.2011 a žalovanej v 2. rade 1.4.2011, keď žalovaní v zákonnej lehote v
zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka nepodali žalobu o neplatnosť výpovede, teda má sa za to,
že výpoveď je platná. Túto výpoveď dali z opatrnosti, nakoľko už vedeli, že v iných sporoch sa účastníci

bránia konkludentným uzavretím nájomných zmlúv.

13.Právnyzástupcažalovaných1a2napojednávaníuviedol,ževplnomrozsahusapridržiavapísomne
podaného vyjadrenia zo dňa 13.6.2017, vo vyjadrení poukazovali na okolnosti súvisiace s výpoveďou
z nájmu, že žalovaný 1 výpoveď nájmu z bytu, ktorá mu mala byť doručená 4.5.2011 do vlastných

rúk neprevzal, že túto doručenku pravdepodobne podpísal jeho syn. Ide o objektívnu skutočnosť,
ktorá je zrejmá aj laickým porovnaním podpisov a na odstránenie akýchkoľvek pochybností o prevzatí
výpovede z nájmu bytu navrhuje vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo.
Ďalej žiada, aby sa súd vyporiadal s otázkou bytovej náhrady v súlade s § 712a ods. 3 OZ, nakoľkopodľa názoru žalovaných sú tu dôvody osobitého zreteľa na to, aby im bola priznaná bytová náhrada.
Tieto dôvody osobitého zreteľa spočívajú v samotných okolnostiach celého prípadu, ktorý je bližšie
popísaný vo vyjadrení žalovaných ako aj z toho, že v súčasnosti sú žalovaní starobní dôchodcovia s

pomerne nízkym dôchodkom a nie sú schopní si zabezpečiť iné bývanie. Niektoré platby za úhrady
bytu chodil platiť svedok (L. T. ml., nar. XX.X.XXXX), v banke sa nachádzajú jeho podpisy. Banka však
tieto podpisy žalovanej na jej žiadosť nevydala, banka uviedla, že uvedené vydá len na žiadosť súdu.
Chceli súdu predložiť podpisy svedka z banky na porovnanie so sporným podpisom, predpokladajú, že
zhodnosť by bola vo vyššej miere. Právny zástupca žalovaných považuje za preukázané, že zásielku

obsahujúcu výpoveď z nájmu bytu neprevzal žiaden zo žalovaných, čo v konečnom dôsledku bolo
potvrdené znaleckým posudkom, ktorého záver ohľadne pravosti podpisu žalovaného 1 je jednoznačný
a v spojitosti s výpoveďou svedka je zrejmé, že výpoveď nebola riadne doručená. Právny zástupca
žalovanýchtitulomzáverečnejrečiuviedol,ženavrhuje,abysúdžalobuakonedôvodnúzamietolvcelom
rozsahu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má za preukázané, že výpoveď z nájmu bytu nebola
žalovaným riadne doručená, preto nemohli nastať jej právne účinky.

14. Žalovaný 1 pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že on nevie o žiadnej výpovedi z nájmu bytu, ani
nepodával žalobu o neplatnosť. Žalovaný 1 nepodpisoval doručenku, ktorú predložil zástupca žalobcu,
že dňa 4.5.2011 mal prevziať výpoveď, na doručenke predloženej žalobcom je pravdepodobne podpis
jeho syna. Žalovaný 1 nič neplatí, lebo mu všetky peniaze zoberie exekútor, nakoľko mal mať nejaký

nedoplatok na byte. V tomto byte býva od r. 1976. Dostal podnikový byt a zaviazal sa, že 10 rokov bude
pracovať v T. v J.. Podpis na č.l. 12 je jeho podpis. V roku 2005, keď podpísal zmluvu o nájme bytu
č.l. 11, 12, nemal nedoplatky na byte a nevie, z akého dôvodu podpísal predmetnú nájomnú zmluvu. So
žalobcom sa nestretli, ani žiadnu zmluvu neuzavreli. Žalovaní nemajú nedoplatky, nakoľko po tom, ako
im prišla výpoveď, doplatili to do OTP Banky. Žalovaní 1 v tom nevie chodiť, on nevedel, že má podať

žalobu o neplatnosť výpovede. Žalovaní 1 nechce odísť z predmetného bytu, im v rámci mimosúdnej
dohody bolo ponúknuté, že môžu odkúpiť predmetný byt za trhovú cenu za cca 50.000 Eur, čo nemajú.
Boli by schopní odkúpiť predmetný byt za zostatkovú cenu, čo je cca 700 Eur.

15. Žalovaná 2 pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že ona užíva spolu s manželom predmetný byt od

r. 1976, manžel ho dostal ako služobný s tým, že sa zaviazal 10 rokov odpracovať v T.. Mali nejaké
nedoplatky za užívanie bytu, ktoré aj uhradili, o čom majú doklad. Žalovanej 2 bola doručená výpoveď
z nájmu bytu, asi to syn podpísal, keď to nie je manželov podpis, nakoľko syn má to isté meno a
nebol tam dátum narodenia. V OTP banke Slovensko, a.s. dňa 24.6.2011 zaplatila 400 eur na účet tak,
ako jej to bolo uvedené vo výpovedi. Oni platby platia vždy OTP banke, a teda aj potom, ako dostala

výpoveď z nájmu bytu, to tak zaplatila a myslela si, že tým je to vyrovnané. Nikto im nehovoril, že si
majú so žalobcom obnoviť zmluvy, ani na nástenke to nebolo. Žalovaná 2 nevie postupnosť, prečo
mali pridelený byt od T. a je tu zmluva z TAZ a.s. Žalovaná 2 nevedela, že má podať nejakú žalobu o
neplatnosť výpovede, ona v tom nevie chodiť. Nemajú žiadne nedoplatky, nevidí dôvod, prečo by sme
mali byť vyprataní, ona nikdy nebola na súde. Ona nepodávala žalobu o neplatnosť výpovede žalobcu

z predmetného bytu.

16. Svedok L. T. ml., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XX, J., pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že
žalovaní 1, 2 sú jeho rodičia, žalobcu nepozná a nevie, čo je predmetom tohto sporu. Svedok žije v
spoločnej domácnosti a spoločnom byte so svojimi rodičmi, má tam trvalé bydlisko, trvalý pobyt. Svedok

po nahliadnutí na doručenku z 5.4.2011 uviedol, že je to jeho podpis, tú zásielku prevzal on. Nebol to
podpis jeho otca, ale bol to podpis svedka. Svedok sa podpisuje ľavou rukou, jeho podpis je napr. na
občianskom preukaze. Banka mu nevydala doklady, na ktorých sa nachádza jeho podpis. Na otázku
právneho zástupcu žalobcu, či sa v minulosti stalo, že svedok prevzal poštu za svojho otca, svedok
uviedol, že áno, on poštu za svojho otca prevzal, stalo sa to, keď na žltom lístku nebol dátum narodenia.

Svedok išiel na poštu a list prevzal, pretože sa volá rovnako ako jeho otec.

17. Znalkyňa A.. W. E. na pojednávaní uviedla, že sporný podpis, ktorý dostala na skúmanie, t.z. podpis
pána F. T. na predloženej poštovej doručenke, je ako taký sám osebe nespracovateľný s jednoznačným
záverom skúmania. Ide iba o jedno písmenko - kurzívne Ch a niekoľko uhlových obratov. Menovaný F. T.

svoje nesporne pravé podpisy vyhotovuje ako viac-menej čitateľné, textové, znalkyňa mala k dispozícii
veľké množstvo porovnávacích podpisov, tieto vyhovovali aj z hľadiska časovej väzby, čiže boli spred
obdobiavznikuspornéhopodpisuajpojehovzniku.SpôsobpodpisovaniaF.T.zatoceléčasovéobdobie
sa nezmenil, vždy sa podpisoval viac-menej čitateľne. Vzájomné porovnanie bolo možné iba pri tompísmenku Ch a to nestačí na určenie jednoznačného záveru, iba na konštatovanie, že to nie je pravý
podpis menovaného, t.z., že sa tak nepodpisuje bežne. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či tú
doručenkuF.T.podpísalalebonie,znalkyňauviedla,žetakéChurobíhocikto,alefaktje,žepriporovnaní

sporného Ch a písmena Ch, ktoré má F. T. v podpise, boli zistené rozdielne znaky, ale aj zhodné znaky.
Rozdielnym znakom bolo nasadenie písacieho pohybu, čo je vidno na Ch, ako je oblúčik a pán T. robí
vratný ťah. Ďalším rozdielnym znakom je plnosť slučky. On robí skôr plnšie slučky. Rozdielnym znakom
je aj druh väzby, teda ako spája jednotlivé písmenká a ťahy. On robí skôr spodné oblúčiky, v spornom
podpise išlo o uhlovú väzbu. Zhodným znakom bol ostrý uhlový obrat na písmene h. Je toho málo,

aby znalkyňa mohla povedať, či podpísal alebo nepodpísal. Pán T. má jednoduchšie písmo, nedá sa
povedať, že je sporný podpis výraznejšie zložitejší, ale nábehový znak je znakom jednoduchšieho písma
na doručenke. V spise sa nachádzali aj podpisy pani T., ktorá nedodržiava pomerové veličiny, veľké C
píše ako malé c pri písaní ch. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, čo to znamená, že sporný podpis
na poštovej doručenke nie je pravým podpisom F. T., znalkyňa uviedla, že nie je taký, teda nezhoduje sa
s takým podpisom, ktorý bežne používa. Pri nepravých podpisoch prichádzajú do úvahy dve možnosti

vyhotovenia. Prvá je tá, že sporný podpis bol vyhotovený napodobnením pravého podpisu. Potom môže
byť vyhotovený ako celkom vymyslený podpis bez predlohy pravého podpisu spamäti. V takom prípade
sporný podpis bude vykazovať rozdielne znaky. Ešte prichádza do úvahy úmyselne menený vlastný
podpis, v takom prípade sporný podpis vykazuje rozdielne znaky oproti pravému podpisu a identifikácia
pisateľa úmyselne meneného vlastného podpisu je možná iba vtedy, ak sa v spornom podpise vyskytnú

znaky, ktoré pisateľ nedokázal zmeniť. Podpis musí byť zložitejší, aby tam bolo čo nájsť. K úmyselnému
zmeneniu v tomto prípade nedošlo. Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aby znalkyňa vysvetlila
druhovo nezhodné podpisy, ak sa vychádza z toho, že sporný podpis je na doručenke a ďalšie štyri
porovnávacie podpisy sú tiež na doručenke, znalkyňa uviedla, že poznáme viac druhov podpisov, ide
o podpisy textové čitateľné, napr. tie, čo boli ako porovnávacie, potom sú to nacvičené, v rôznej miere

skrátené a v rôznej miere čitateľné až nečitateľné, t.j. napr. ten sporný podpis. Potom sú parafy, čo je
označenie.Spornýpodpiszaraďujemedonacvičenýchskrátených,dorozhraníažparafy,kdeječitateľná
len iniciála, teda prvé písmeno a porovnávacie podpisy sú textové, viac-menej čitateľné, niektoré až
nečitateľné, ale vždy je dodržaná dĺžka podpisu, dá sa rozlúštiť skoro každý. Porovnávať môžeme len
druhovo zhodné podpisy. V tomto prípade môžeme porovnávať len iniciálu, čo je málo. Na otázku

právneho zástupcu žalovaných, či sa v porovnávacích podpisoch, ktorých je okolo 70 stretla znalkyňa s
takým podpisom ako je sporný podpis, znalkyňa uviedla, že nie, nestretla. Inak by ho v posudku uviedla.
Na otázku právneho zástupcu žalovaných, aká je percentuálne zhodnosť znakov v spornom podpise
a porovnávacích podpisoch, znalkyňa uviedla, že pri porovnávaní podpisov sa zásadne percentuálna
hodnota neuvádza. Pravdepodobný záver je iba vyjadrenie spracovateľnosti podpisu. Znalkyňa trvá na

svojom závere v znaleckom posudku v bode 1 - prvá veta.

18. Zo znaleckého posudku znalkyne A.. W. E., znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo (identifikácia pisateľa) č. XX/XXXX vyplýva, že sporný podpis na poštovej doručenke zo dňa
04.05.2011 nie je pravým podpisom L. T.. Sporný podpis a nesporné pravé podpisy menovaného sú

druhovo rozdielne. Vzájomné porovnanie bolo možné iba v časti iniciály, čo nepostačuje na jednoznačné
určenie záveru skúmania v zmysle jednoznačného vylúčenia L. T. ako pisateľa sporného podpisu.

19. Z výpisu z Obchodného registra vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3K105/99
zo dňa 21.12.1999, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii, IČO: 36 227 803

so sídlom Cobrugova 84, Trnava a za správcu konkurzu podstaty úpadcu bol vymenovaný O.. B. Z.,
E.. S. XX, XXX XX I..

20. Z uznesenia Okresného súdu Trnava č.k. 25K/2/2007-70 zo dňa 12.09.2007, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 05.10.2007, vyplýva, že súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Trnavské

automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, so sídlom Trnava, IČO: 00 009 199, za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený A.. Z. F.. Z uznesenia Okresného súdu v Trnave zo dňa 12.12.2007
č. k. 25K 2/07-823, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.1.2008 vyplýva, že A.. Z. F. bol odvolaný z
funkcie správcu konkurznej podstaty a zároveň súd ustanovil do funkcie nového správcu konkurznej
podstaty A.. U.. Z. D., so sídlom L. XX, J..

21. Z Obchodného vestníka, konkurzy a reštrukturalizácie OV 206B/2007, vyplýva, že predmetný byt
bol zahrnutý do konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze.22. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26.3.2008, potvrdeného
rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 21CoKR/4/2008-767 zo dňa 23.09.2008, vyplýva, že žalobcom
vo veci bol O.. B. Z., správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., v likvidácii IČO: 36 227

803, Coburgova 84, Trnava a žalovaným bol A.. U.. Z. D., správca úpadcu Trnavské automobilové
závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00 009 199, Trnava, predmetom konania bolo vylúčenie
vecí z konkurznej podstaty. Súd rozsudkom žalobu zamietol, z ktorého odôvodnenia vyplýva, že:
„Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu
vylučuje, nepreukázal existenciu platného právneho úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k

predmetným nehnuteľnostiam na Fond národného majetku a následne na žalobcu, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol." Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6Obdo/38/2009 zo dňa 18.02.2010 dovolanie
žalobcu a vedľajšieho účastníka odmietol. Ústavný súd SR uznesením č.k. II. ÚS 312/2010-19 zo dňa
01.07.2010 sťažnosť žalobcu a vedľajšieho účastníka odmietol.

23. Z LV č. XXXXX pre k.ú. J. vyplýva, že Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii je

výlučným vlastníkom bytu č. XXX na I. ul.č. XX v J. na X. p. v bytovom dome s.č. XXXX postavenom
na parc.č. XXXX/XXX v podiele X/X, titulom nadobudnutia je Dohoda o spätnom prevode nehnuteľností
právoplatná dňa 22.10.2010.

24. Z rozhodnutia o pridelení bytu zo dňa 29.01.1976 vyplýva, že Mestský národný výbor prideľuje L. T.

(3 čl. r.) byt pozostávajúci z X izieb, kuchyne a príslušenstva v J., Z. XX.

25. Zo zmluvy o nájme bytu zo dňa 22.02.2005 uzavretej medzi TAZ, a.s. v likvidácii ako prenajímateľom
a žalovaným v 1. rade ako nájomcom vyplýva, že prenajímateľ prenecháva nájomcovi do užívanie na
dobu neurčitú byt č. XXX na X. podlaží na I. ulici č. XX v J..

26. Z výpovede z nájmu bytu zo dňa 04.03.20XX vyplýva, že žalobca dal výpoveď žalovaným v 1. a 2.
rade z nájmu bytu č. XXX na X.. P na I. ulici č. 11 v J., ktorý byt je zapísaný na LV č. XXXXX pre k.ú. J.,
nakoľko žalobca zistil na základe účtovných podkladov, že žalovaní v 1.a 2. rade nezaplatili nájomné za
obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 v mesiacoch február, marec, november, december, čím vznikol

nedoplatok vo výške 407,04 Eur (4x81,76 Eur+80 Eur), keď dôvodom výpovede z nájmu bytu bol v
zmysle § 711 ods. 1 písm. d) OZ.

27. Z doručeniek do vlastných rúk adresovaných žalovaným v 1. a 2. rade vyplýva, že L. T., I. XX, XXX
XX J. prevzal výpoveď z nájmu bytu dňa 04.05.2011 a C. T., I. XX, XXX 01 J. dňa 01.04.2011.

28. Z pokladničnej potvrdenky OTP Banky, Slovensko, a.s. zo dňa 24.06.2011 vyplýva, že T. Y. vložila
na účet č. XXXXXXXX/XXXX sumu 400 eur.

29. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

30. Podľa § 126, ods. 1 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

31. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

32. Podľa § 685, ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou

prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

33. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluvaneuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica, ods. 2 ak doba nájmu nie je dohodnutá,
predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

34. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

35. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z
nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

36. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

37. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím
výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho

po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne
určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú
ustanovenia osobitného predpisu.

38. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak

nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné
alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že
prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

39. Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť

tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede
nemožno dodatočne meniť.

40. Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na
súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

41. Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711
ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má
právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa §

711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa,
má nájomca právo na prístrešie.

42. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

43. Podľa § 35, ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť, ods. 3 právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich
vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa

dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

44. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od 22.10.2010 je úpadca Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava vedený v katastri
nehnuteľností ako vlastník bytu č. XXX na I. ul.č. XX v J. na X. p. v bytovom dome s.č. XXXX postavenom
na parc.č. XXXX/XXX. Žalovaný 1 ako nájomca uzavrel dňa 22.02.2005 s TAZ a. s. v likvidácii,
Coburgova 84, Trnava ako prenajímateľom Zmluvu o nájme predmetného bytu na dobu neurčitú.

Predmetný byt žalovaný 1 užíva od 29.01.1976 spoločne s manželkou a synom na základe rozhodnutia
Mestského národného výboru o pridelení bytu. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 25K/2/2007-70 zo dňa
12. 9. 2007 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii, so sídlom Trnava, IČO 00 009 199 a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr.Peter Ondreička. Uznesením č. k. 25K/2/2007-823 zo dňa 12.12.2007 sú odvolal z funkcie správcu
Mgr. Petra Ondreičku a do funkcie správcu ustanovil Mgr. Ing. Pavla Korytára. Navrhovateľ ako správca
konkurznej podstaty úpadcu zahrnul Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO: 00

009 199, so sídlom Trnava, zahrnul dňa 16. 10. 2007 okrem iného aj bytový dom, v ktorom sa nachádza
aj predmetný byt do súpisu majetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žalobca JUDr. Dušana Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ,
a.s.vlikvidácii,IČO:3622780,sosídlomCoburgova84,TrnavavočiMgr.PetroviOndreičkovi,správcovi
konkurznej podstaty úpadcu trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO: 00 009 199,

Paulínska 20, Trnava o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej
podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, Paulínska
20, Trnava, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653, v spojení s Rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom 20.11.2008),
v spojení dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29. 10.
2009 zamietnutá. Žalovaní 1 a 2 platia od januára 2009 žalobcovi mesačne nájomné a preddavky za

plnenia poskytované s užívaním bytu, avšak nepravidelne, keď nájomné za obdobie od 01.01.2010 do
31.12.2010 v mesiacoch február, marec, november, december nezaplatili riadne a včas, čím im vznikol
nedoplatok vo výške 407,04 Eur, na základe ktorého žalobca využil svoje právo a dal žalovaným 1 a
2 výpoveď z nájmu bytu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka zo dňa
04.03.20XX, ktorú L. T., I. XX, XXX XX J. prevzal dňa 04.05.2XX1 a C. T., I. 11, XXX 01 J. dňa

01.04.2011.

46. Žalobca ako správca úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, IČO 00 009
199, so sídlom J., sa v konaní domáha vypratania bytu nachádzajúceho sa na liste vlastníctva č. XXXXX,
katastrálne územie J., č. XXX na I. ul.č. XX v J. na 8. p. v bytovom dome s.č. XXXX postavenom

na parc.č. XXXX/XXX, ktorého vlastníkom je úpadca Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
konkurze, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava z dôvodu doručenej výpovede zo dňa 04.03.2011. Podľa
žalobcu je Zmluva o nájme predmetného bytu zo dňa 22.02.2005 uzavretá medzi TAZ a.s. v likvidácii
a žalovaným 1 absolútne neplatná, nakoľko domnelý prenajímateľ TAZ a.s. v likvidácii nikdy nemal
právo nakladať so sporným bytom, keďže v čase jej uzatvárania nebol vlastníkom predmetného bytu.

Žalovaní poukázali na to, že roku 2009 uhrádzali žalobcovi nájomné za predmetný byt na účet oznámený
žalobcom. Byt užívajú žalovaní 1 a 2 od roku 1976 ako manželia spolu s ich synom.

47. Predpokladom rozhodovania o žalobe žalobcu na vypratanie predmetného bytu, bolo vyriešenie
otázky existencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania. V prejednávanej veci bola teda sporná

otázka, či žalovaným svedčí právo nájmu predmetného bytu. Žalovaní poukazovali na Zmluvu o
nájme predmetného bytu uzavretú dňa 22.02.2005. V tejto súvislosti súd vychádzal zo zistenia,
že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 44Cbi/6/2007 bola žaloba JUDr. Dušana
Pohoveja o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza z konkurznej podstaty
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, IČO 00 009 199, so sídlom Trnava,

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 44Cbi/6/2007-653 zo dňa 26. 3. 2008 v spojení s Rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. 21CoKr/4/2008-767 zo dňa 23.9.2008 (právoplatnosť nadobudol dňom
20.11.2008) a dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 21CoKR/4/2008-915 zo dňa 29.
10. 2009 (právoplatný dňa 9. 11. 2009) zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že vlastníkom, resp. osobou
oprávnenou nakladať s predmetným bytom bol v čase uzavretia Zmluvy o nájme bytu zo dňa 22.02.2005

Trnavské automobilové závody, štátny podnik, IČO 00 009 199 so sídlom Trnava, resp. od vyhlásenia
konkurzu na jeho majetok je to správca konkurznej podstaty. I keď po určitú dobu bola v katastri
nehnuteľností vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii, úpadca Trnavské
automobilovézávodyštátnypodnikvlikvidácii(od5.10.2007vkonkurze),IČO00009199,neprestalbyť
vlastníckom predmetného bytu a obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii nikdy nesvedčalo vlastnícke

právo k predmetnému bytu. Ak teda obchodná spoločnosť TAZ a.s. v likvidácii uzavrela zmluvu o
nájme predmetného bytu so žalovaným 1, je tento právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre
nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Zmluva
o nájme bytu je od samého počiatku absolútne neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom.
Nakoľkotedanájomnázmluvajepodľa§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatná,nájomnéprávo

bolo zriadené k nehnuteľnosti, ktorá nepatrila obchodnej spoločnosti TAZ a.s. v likvidácii tak nájomné
právo k predmetnému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a neexistuje.48. Nájomná zmluva sa uzaviera medzi prenajímateľom (t.j. osobou ktorá vec prenajíma, odovzdáva
do nájmu), a nájomcom (t.j. osobou ktorá vec najíma), podstata nájomnej zmluvy a z nej vyplývajúceho
nájomného pomeru spočíva v tom že prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi do dočasného užívania

za odplatu, predmetom nájmu môže byť akákoľvek vec ktorá môže byť predmetom právneho vzťahu.
Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu určitú formu - možno ju teda uzavrieť v hocijakej
forme. Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom, nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo
bez uvedenia doby užívania. Nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a stavu bytu,

opis príslušenstva a stavu bytu je však formulovaný iba ako prirodzená obsahová zložka zmluvy čo teda
neznamená, že ak táto zložka zmluvy chýba, je neplatná. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu
Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu - možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme. Ťažiskom
pre posúdenie či ide o právny úkon, je prejav vôle, keď musí existovať jednota vôle a jej prejavu, tieto
dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Existencia vôle sa musí skúmať vždy
konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle; zreteľ sa kladie

na dobromyseľnosť adresáta úkonu. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania,
musí ale byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť
dosiahne. Právny úkon možno urobiť konaním (komisívny právny úkon) alebo opomenutím (omisívny
právny úkon), pričom právne úkony ktoré sa uskutočňujú konaním, sa delia na výslovné právne úkony
a konkludentné právne úkony. Za konkludentné právne úkony sa považujú všetky prejavy vôle, ktoré

sa uskutočnili inak než výslovným spôsobom; nemajú znaky slovného prejavu, avšak vôľa konajúceho
je vyjadrená takým spôsobom, že nevznikajú žiadne pochybnosti o tom, že ide o prejav vôle a aký je
jeho obsah. Obsah konkludentného právneho úkonu treba vykladať tiež s ohľadom na dobromyseľnosť
adresáta právneho úkonu, ktorého ochrana sa preferuje so zreteľom na spôsob vyjadrenia právneho
úkonu.

49. Ďalšou predbežnou otázkou, ktorou sa súd v konaní zaoberal bolo, či došlo k vzniku nájmu
predmetného bytu medzi žalobcom žalovanými 1 a 2. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že predmetný
byt žalovaný 1 užíva od 29.01.1976 spoločne so žalovanou 2 ako manželkou a synom na základe
rozhodnutia Mestského národného výboru o pridelení bytu, s ktorými byt obýva aj v súčasnosti. V

priebehu roku 2009 žalovaní 1a 2 platili žalobcovi nájomné, na ktorom im vznikol dlh, ktorý však
po prevzatí výpovede uhradili. V konaní nebolo preukázané, že by medzi účastníkmi bola uzatvorená
písomná nájomná zmluva. Neexistencia písomnej nájomnej zmluvy v zmysle ustanovenia § 686 ods. 1
Občianskeho zákonníka nespôsobuje jej neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu.

50. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Ako totiž vyplýva z
ustanovení § 658, ods. 1 a § 686, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou
zmluvou, ale Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu, z čoho potom
vyplýva že písomná forma nájomnej zmluvy nie je pre jej platnosť nevyhnutná (hoci je vhodná). Súd má
za to, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú konkludentne,

keď v konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaní 1 a 2 uhrádzali aj keď nepravidelne platby
nájomného a preddavky na úhradu plnenia poskytované za užívanie bytu, a to na účet žalobcu, a to v
priebehu roku 2009. Za toto obdobie žalobca žiadnu platbu prijatú od žalovaných nevrátil a zároveň sa
správal ako prenajímateľ, rešpektujúc užívacie právo žalovaných k predmetnému bytu, keď žalovaným
1 a 2 dal výpoveď z nájmu bytu z dňa 04.03.2011 a následne vo veci podal žalobu na vypratanie voči

žalovaným. Na základe uvedeného žalobca nepodnikol žiaden právny krok, ktorým by nájomný /užívací
vzťah žalovaných k predmetnému bytu spochybnil napriek tomu, že skutočnosť že vlastnícke právo
spoločnosti TAZ a. s. v likvidácii (s ktorou mal žalovaní 1 uzavretú nájomnú zmluvu) bolo spochybnené (a
následne vyvrátené) bola žalobcovi známa minimálne od právoplatnosti rozhodnutia tunajšieho súdu vo
veci vedenej pod sp.zn. 44Cbi/6/2007, t.j. od 20.11.2008. Súd sa teda nestotožnil s tvrdením žalobcu, že

žalovaní 1 a 2 užívali predmetný byt bez právneho dôvodu, keď v zmysle vyššie uvedeného odôvodnenia
vyplýva, bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu tak na strane
žalobcu ako aj žalovaných 1 a 2.

51. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade došlo k

uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu konkludentne, najneskôr dňom, kedy medzi účastníkmi
konania bola obhliadkou predmetného bytu (zápisnica o obhliadke bytu z 11.3.2010, čo potvrdil žalobca
vo výpovedi z nájmu bytu) vyriešená jedna z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy a to označenie
bytu, rozsahu jeho užívania, keď ďalšia podstatná náležitosť nájomnej zmluvy a to výška nájomného apreddavkovnaúhradyzaplneniaposkytovanésužívanímbytubolamedziúčastníkmikonaniavyriešená
skôr, a to ich platením na základe výzvy žalobcu na jeho účty vo výške akceptovanej dlhodobo oboma
účastníkmi nájomnej zmluvy. Žalobca komunikoval so žalovanými ako s nájomcami, čo svedčí o tom,

že žalovaní si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohli tieto úkony vykladať
tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. Medzi účastníkmi konania tak došlo k dohode o podstatných
náležitostiach novej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu
nebolamedziúčastníkminájomnejzmluvydohodnutá.Nakoľkokuzavretiunájomnejzmluvydošlopočas
trvania manželstva žalovaných, vznikol im spoločný nájom bytu manželmi. To, že podľa tvrdení žalobcu

nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru,
nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohol mať nájomca vedomosť a zákon
o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu).

52. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že so žalovanými v 1. a 2.
rade neuzavrel nájomnú zmluvu, keď aj sám žalobca vo výpovedi z nájmu bytu adresovanej žalovaným

v 1. a 2. rade označil dôvod výpovede nezaplatenie nájomného v zmysle ust. § 711 ods.1 písm. d)
Občianskeho zákonníka.

53. Na základe vykonaného dokazovania mal ďalej súd preukázané, že žalobca v súlade s ust. §
711 ods.1 písm. d) Občianskeho zákonníka vypovedal nájomnú zmluvu uzatvorenú so žalovanými

konkludentne z dôvodu, že žalovaní hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce im z nájmu bytu
najmä tým, že nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako
tri mesiace.

54. Právo spoločného nájmu bytu manželmi je osobitným prípadom spoločného nájmu bytu, ktorý sa

vyznačuje tým, že svedčí obidvom manželom spoločne a nedielne a výpoveď musí byť daná obidvom
manželom a obidvom musí byť tiež doručená. V prípade, že prenajímateľ dal výpoveď len jednému z
manželov (výpoveď doručí len jednému z manželov), nemôže takáto výpoveď vyvolať zánik nájomnému
vzťahu ani u jedného z nich. Vo vzťahu k druhému manželovi tu totiž chýba existencia hmotno-
právneho úkonu prenajímateľa, ako prejavu vôle adresovanému aj tomuto spoločnému nájomcovi bytu,

smerujúceho k ukončeniu jeho nájomného vzťahu.

55. V konaní bolo nesporné, že výpoveď zo strany žalobcu ako prenajímateľa bola doručená žalovanej
v 2. rade dňa 01.04.2011.

56. Sporným v konaní bolo, že žalovanému 1 bola výpoveď z nájmu bytu doručená dňa 04.05.2011, teda
že podpis na doručenke preukazujúcej prevzatie výpovede z nájmu bytu dňa 04.05.2011 je podpisom
žalovaného 1.

57. Súd v konaní vykonal znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odbor ručné písmo

- identifikácia pisateľa, nakoľko na posúdenie uvedenej skutočnosti boli potrebné odborné znalosti.
Zo znaleckého posudku znalkyne A.. W. E.. XX/XXXX, znalkyne z odboru písmoznalectvo, odvetvie
ručné písmo (identifikácia pisateľa) (č.l. 294) vyplýva, že sporný podpis na poštovej doručenke zo dňa
04.05.2011 nie je pravým podpisom L. T.. Sporný podpis a nesporné pravé podpisy menovaného sú
druhovo rozdielne. Vzájomné porovnanie bolo možné iba v časti iniciály, čo nepostačuje na jednoznačné

určenie záveru skúmania v zmysle jednoznačného vylúčenia L. T. ako pisateľa sporného podpisu.
Znalkyňa vo výpovedi na pojednávaní doplnila, že k dispozícii mala veľké množstvo porovnávacích
podpisov(ajnadoručenkách),tietovyhovovaliajzhľadiskačasovejväzby,čižebolispredobdobiavzniku
sporného podpisu aj po jeho vzniku. Spôsob podpisovania žalovaného 1 za to celé časové obdobie
sa nezmenil, vždy sa podpisoval viac-menej čitateľne. Vzájomné porovnanie bolo možné iba pri tom

písmenku Ch a to nestačí na určenie jednoznačného záveru, iba na konštatovanie, že to nie je pravý
podpis menovaného, t.z., že sa tak nepodpisuje bežne. Pri porovnaní sporného Ch a písmena Ch,
ktoré má žalovaný v podpise, bolo zistených viac rozdielnych znakov (nasadenie písacieho pohybu,
plnosť slučky, druh väzby ), ako zhodných znakov (ostrý uhlový obrat na písmene h). Znalkyňa sa
v porovnávacích podpisoch, ktorých je okolo 70 s takým podpisom ako je sporný podpis nestretla.

Znalkyňa zotrvala na svojom závere v znaleckom posudku v bode 1 - prvá veta.

58. Žalovaný 1 v konaní tvrdil, že sporný podpis na doručenke patrí jeho synovi L. T., ktorý má rovnaké
meno aj priezvisko ako žalovaný 1 a býva v nimi v predmetnom byte. Uvedené skutkové tvrdenie malsúd preukázané z výsluchu svedka L. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý je synom žalovaných a má rovnaké
meno aj priezvisko ako žalovaný 1 a zároveň býva spolu so žalovanými v spoločnej domácnosti na
adrese I. XX, J., čo vyplynulo z predloženého občianskeho preukazu svedka. Svedok na pojednávaní

po nahliadnutí na sporný podpis na doručenke z 5.4.2011 potvrdil, že je to jeho podpis a že predmetnú
zásielku prevzal on. Svedok uviedol, že aj v minulosti sa stalo, že svedok prevzal poštu za svojho otca,
keď na žltom lístku nebol dátum narodenia.

59. Žalobca ďalej v konaní namietal spriaznenosť svedka, ktorý má záujem na výsledku sporu.

60. Hodnovernosť výpovede svedka je možno hodnotiť aj s prihliadnutím k spôsobu, akým svedok
prednášazisťovanéskutočnostiaiktomu,akýjepomersvedkakstranám.Hodnotenievýpovedesvedka
z hľadiska jeho hodnovernosti je vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie. Aj keď súd nemusí uveriť
svedeckým výpovediam, k tomu, aby im neuveril, musí mať vážne, nespochybniteľné a jednoznačné
dôvody. K spôsobu tohto hodnotenia by odvolací súd mohol prihliadnuť iba vtedy, ak by hodnovernosť

výpovede svedka bola hodnotená na základe skutočností, ktoré sa podľa všeobecných skúseností na
hodnovernosť výpovede nevzťahujú (uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/379/2016 - 138 zo
dňa 20.06.2017).

61. V danom prípade zo žiadnych okolností prípadu nevyplýva úvaha o nevieryhodnosti tohto svedka,

keďže okolnosť o príbuzenskom vzťahu k žalovanému 1 nemôže byť sama o sebe dôvodom, pre ktorý
by súd nemohol na ním vypovedané skutočnosti týkajúce sa prejednávaného prípadu prihliadať, keďže
aj Civilný sporový poriadok nevylučuje výsluch svedka, ktorý je príbuzným niektorej zo strán sporu. Aj
tento svedok ako každý iný bol pred svojím výsluchom poučený o trestných následkoch krivej výpovede
podľa § 346 Trestného zákona. Svedok pri výsluchu bez zaváhania opoznal svoj podpis na doručenke

a zároveň potvrdil, že nakoľko má rovnaké meno, priezvisko a adresu ako jeho otec (žalovaný 1),
tak aj v minulosti sa stalo, že pokiaľ na zásielke nebol uvedený aj dátum narodenia, vydala mu pošta
zásielku adresovanú jeho otcovi. Z obsahu jeho výpovede vyplýva, že vypovedal jasne, zrozumiteľne,
prehľadne a zhodne o tých istých skutočnostiach ako žalovaný 1, bez pochybností o obsahu skutočností
prednesených v jeho výpovedi, teda presvedčivo. V prejednávanom prípade nebola hodnovernosť v

konaní vypočutého svedka spochybnená a táto nevyplynula ani z okolností prípadu.

62. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne A.. W. E. ako aj jej výpovede na pojednávaní mal
súd preukázané, že sporný podpis na poštovej doručenke zo dňa 04.05.2011 nie je pravým podpisom
žalovaného 1, ktoré zistenie je v súlade s výpoveďou svedka L. T., nar. XX.X.XXXX, ktorý sporný

podpis označil za svoj. Podľa znalkyne sa žalovaný 1 v rozhodnom období nepodpisoval spôsobom
ako na doručenke, k čomu dospela po preštudovaní veľkého množstva (70 ks) porovnávacích podpisov
žalovaného 1 z rozhodného obdobia.

63. Žalobca namietal, že na žalovanými navrhnutý dôkaz znaleckým dokazovaním v konaní po vyhlásení

uznesenia o skončení dokazovania nemožno prihliadnuť z dôvodu, že návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania nespĺňa podmienku novosti. K tomu súd uvádza, že nakoľko odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vrátil na nové konanie a rozhodnutie a prvoinštančný súd viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v zmene skutkových tvrdení, že
žalovaní sú povinní vypratať byt z dôvodu platne doručenej výpovede zo dňa 04.03.2011 žalovanému

1 dňa 04.05.2011 a žalovanej 2 dňa 01.04.2011, boli obe strany sporu oprávnené podávať návrhy
na vykonanie dokazovania na preukázanie, resp. vyvrátenie týchto nových skutkových tvrdení, ktoré
dovtedy predmetom konania neboli.

64. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že výpoveď z

nájmu bytu zo dňa 04.03.2011 doručil aj žalovanému 1 ako druhému manželovi.

65. Vzhľadom na to, že výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom osobitne, teda aj
žalovanému 1, nemožno výpovedi prenajímateľa, priznať právnu relevanciu. Výpoveď doručená len
jednému z manželov nemohla vyvolať zánik nájomného vzťahu a aplikácia § 711 ods. 6 Občianskeho

zákonníka neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu
bytu. To, že jeden z manželov druhého s obsahom výpovede oboznámil na veci nič nemení. Vzhľadom
na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.66. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

69. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovaní v 1. a
2. rade, ktorí mali v konaní plný úspech, nakoľko súd žalobu zamietol, majú voči žalobcovi spoločne a
nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

70. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

71. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

72. O nároku štátu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa pomeru úspechu vo veci tak, že štát má
voči žalobcovi, ktorý bol v konaní neúspešný, nárok na náhradu trov konania, ktoré štát zaplatil súdnemu
znalcovi Mgr. Alene Najšlovej zo štátnych prostriedkov v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

štátu súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.