Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210728
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613210728.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloleté deti O. Y. nar. XX.XX.XXXX a L.
Y., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Partizánske, deti rodičov O. T., bytom B. XX/XX, G. - E. J., zastúpenej JUDr. Editou Balážikovou,
advokátkou so sídlom Jesenského 231/5, Partizánske a C. Y., trvale bytom X. XXX, toho času bytom

O. dvor XXX, T., o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo
dňa 24. januára 2014, č.k. 2P/35/2013-48, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že maloleté deti O. a L. sú deťmi rodičov C. Y. a O. T.. Vyživovacia povinnosť k deťom bola naposledy
upravená rozsudkom Okresného súdu Partizánske č. k. 5P/11/2011-34 z 02.03.2011 vo výške 100,- eur
mesačne na mal. O. a 60,- eur mesačne na mal. L.. O výživnom naposledy rozhodoval Okresný súd
Partizánske rozsudkom č.k. 6P/37/2012 z 23.03.2012 o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti
k mal. O. a L. tak, že návrh otca zamietol. Súd prvého stupňa poukázal na dôvody na zníženie
výživného sa zhodujú z návrhom v tejto veci, pričom už v tom čase otec maloletých detí tvrdil, že z

podnikania nedosahuje príjem a to z dôvodov na strane matky. Matka detí býva v dvojizbovom dome
v spoločnej domácnosti spolu s mal O. a L., ďalej jej sestrou a mladším bratom ktorý je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony. Poberá prídavky na deti v sume 47,04 eur, náhradné výživné v sume
160,- eur, mesačný peňažný príspevok na opatrovanie dcéry O. 266,41 eur, príspevok na kompenzáciu
zvýšených príspevkov na hygienu 18,39 eur, na diétne stravovanie 18,39 eur, s prevádzkou motorového
vozidla 33,09 eur. Dcéra O., je ťažko chorá, imobilná, má rázštep chrbtice, pričom matka doložila

potvrdenia zo špecializovaných ambulancií, zdravotný stav dcéry vyžaduje návštevy gastroenterológie,
kardiológa, nefrológa, chirurgie zameranej na vrodené vady. Okrem priebežne zvyšujúcich sa nákladov
na živobytie, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane mladšej dcéry L., ktorá začala chodiť
na základnú školu. Otcovi maloletých detí bola naposledy upravená výška výživného rozsudkom
Okresného súdu Partizánske č. k. 5P/11/2011-34 z 02.03.2011, na výšku spolu 160,- eur, vychádzajúc z
ním deklarovaného príjmu vo výške cca 750 - 800,- eur brutto, otec maloletých detí požiadal o zníženie

výživného poukazujúc na to že z podnikania nedosahuje príjem a rovnaké dôvody týkajúce sa prekážok
príjem dosiahnuť ako v tejto veci už v súvislosti s konaním o zníženie výživného na Okresnom súde
Partizánske sp. zn. 6P/37/2012, pričom súd návrh zamietol poukazujúc na možnosti a schopnosti otca
maloletých detí príjem dosiahnuť. Otec detí podnikal 10 rokov ako kamenár, dlhodobo jeho príjmy boli
nízke. Uviedol, že zotrval v podnikaní aj pri absencii príjmu len z dôvodu lásky k odboru, v ktorom
podnikal - kamenár, výroba záhradných doplnkov, dúfal že sa jeho príjmy zvýšia. Živnosť sa rozhodol

ukončiť až v januári 2014, pričom z potvrdenia o ukončení podnikania vyplýva dátum 15.01.2014, pričom
následnezazaevidovalakouchádzačozamestnanienaÚPSVaRpracoviskoZlatéMoravce.Súdprvéhostupňa po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti k
maloletým deťom nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odhliadnuc na všeobecný
medziročný nárast nákladov domácnosti na strane obidvoch rodičov detí, nepochybne v súvislosti so

spoločnou domácnosťou matky s dvoma deťmi citeľnejší, došlo k zmene pomerov najmä u maloletej
L., ktorá sa stala žiačkou základnej školy. Rovnako tak na strane otca detí ktorý ukončil podnikanie
v polovici mesiaca január 2014. Povinný ako sám uviedol dlhodobo podnikal ako živnostník, pričom
dokázal nadobudnúť príjem určujúci terajšiu výšku vyživovacej povinnosti. Hoci už dlhodobo deklaruje,
žepríjemmunepostačujeaninaživobytiepričom,dôvodyaneschopnosťzvrátiťtentostavajsodstupom

jeden a pol roka opiera o tie isté dôvody na strane matky maloletých detí. Ako sám uviedol dôvodom toho
že pokračoval v podnikaní a nehľadal iné zárobkové možnosti bol jeho vzťah k predmetu podnikania
ktorý ovládal, a presvedčenie, že sa mu bude dariť. Hoci si bol vedomý vyživovacej povinnosti a jej výšky,
bolo v jeho schopnostiach a možnostiach riešiť vlastné majetkové pomery a príjem aktívne, hľadiac
predovšetkým na záujem svojich maloletých detí, situáciu začal riešiť až v januári 2014, pričom výživné
neplatí nie len v určenej výške ale vôbec, naposledy až v súvislosti s trestným konaním. Súd mal tak

za to, že bolo a stále je v schopnostiach a možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť, a to
poukazujúc na ustanovenie § 75 ods. 1 zákona o rodine, pretože tak ako vzdanie sa bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu povinným nemôže ísť na
ťarchu vyživovacej povinnosti, detí a oprávneného, tak vychádzajúc zo zmyslu tohto ustanovenia, ani
bezdôvodné dlhodobé zotrvávanie v stave uprednostňovania vlastných priorít povinného, a odkladanie

riešenia problémov týkajúcich sa vlastných majetkových pomerov, nemôže byť oprávneným dôvodom
na zníženie zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča k deťom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 62 ods. 1,2,3,4, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1,2,3 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. detí. Uviedol, že podľa Zákona o

rodine má platiť výživné podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore so Zákonom o rodine. Uviedol, že je registrovaný na úrade
práce, je povinný a ochotný platiť výživné, ktoré je v jeho finančných možnostiach a nie nad jeho pomery.

Matka mal. detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla odvolanie ako oneskorene podané

odmietnuť. Mala za to, že otec podal odvolanie po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej
lehote.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania,
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
Skutkové i právne závery uvedené v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje

za správne, v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. a v podrobnostiach na ne
odkazuje. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a zhodne s názorom súdu
prvého stupňa mal za to, že na strane otca detí nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Ustanovenie § 78 ods.1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane
zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o
tomto nároku detí. Plynutím času môže nastať akákoľvek zmena pomerov súvisiaca s vekom detí a s tým
spojenými zvýšenými nákladmi na ich výživu a môže nastať i zmena pomerov na strane rodičov, ktorá
spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno zmeniť len

v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia
tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Preskúmavaním veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie
výživného postupoval v súlade so zásadami uvedenými vo vyššie citovaných ustanoveniach, v ktorých
je zakotvená vyživovacia povinnosť rodičov k deťom a vymedzené kritériá podľa jej rozsahu tak, že

obidvaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností a možností, pričom dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa vyplýva,
že vyživovacia povinnosť otca k mal. deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu
Partizánske zo dňa 02.03.2011, č.k. 5P/11/2011-34 tak, že otec bol zaviazaný platiť výživné na mal.
O. vo výške 100 eur mesačne a na mal. L. vo výške 60 eur mesačne. V tom čase otec podnikal na

základe živnostenského oprávnenia, dosahoval príjem približne 750 - 800 eur brutto mesačne. Matka
mal. detí bola nezamestnaná, poberala peňažný príspevok za opatrovanie staršej dcéry, mala zvýšené
náklady v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom mal. O.. Dňa 29.02.2012 podal otec mal. detí
návrh na zníženie výživného s poukazom na to, že od septembra 2011 nemá žiaden príjem. Okresný
súd Partizánske rozsudkom zo dňa 23.03.2012, č.k. 6P/37/2012-52 návrh otca na zníženie výživného
zamietol s poukazom na možnosti a schopnosti otca a príjem, ktorý poberal v čase predchádzajúceho

rozhodnutia súdu, t.j. pred rokom. Dňa 16.12.2013 podal otec opätovne návrh na zníženie výživného s
poukazom na to, že pracuje ako živnostník a od septembra 2011 nemá žiaden príjem. Z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že matka mal. detí je nezamestnaná z dôvodu celodennej
starostlivosti o mal. Ramonu, ktorá má vážne zdravotné problémy. Matka poberá peňažný príspevok na
opatrovanie dcéry O. vo výške 266,41 eur mesačne, príspevok na kompenzáciu zvýšených príspevkov

na hygienu vo výške 18,39 eur mesačne, na diétne stravovanie 18,39 eur mesačne, s prevádzkou
motorového vozidla 33,09 eur mesačne. Dcéra O. je ťažko chorá, imobilná, má rážštep chrbtice, pričom
matka v konaní doložila potvrdenia zo špecializovaných ambulancií, z ktorých vyplýva, že zdravotný
stav dcéry vyžaduje návštevy gastroenterológie, kardiológa, nefrológa, chirurgie. Pokiaľ ide o mladšiu
dcéru L., táto začala v septembri 2013 navštevovať 1. ročník základnej školy, v súvislosti s čím matke

vzrástli náklady na krytie jej potrieb. Otec mal. detí podniká na základe živnostenského oprávnenia
10 rokov ako kamenár, podľa jeho vyjadrenia, jeho príjmy z podnikania sú dlhodobo nízke. Uviedol, že
zotrval v podnikaní aj pri absencii príjmov len z dôvodu lásky k odboru, v ktorom podnikal - kamenár,
výroba záhradných doplnkov. Živnosť sa rozhodol ukončiť až v januári 2014, pričom sa zaevidoval ako
uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR, pracovisko Zlaté Moravce. Okrem mal. detí O. a L. nemá žiadnu

inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že na strane
otca detí nedošlo k takej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá by odôvodňovala
zníženie jeho vyživovacej povinnosti. Hoci otec už dlhodobo deklaruje, že príjem z podnikateľskej
činnosti mu nepostačuje ani na živobytie, napriek tomu pokračoval v podnikaní a nehľadal iné zárobkové
možnosti. Zo Zákona o rodine otcovi detí vyplýva povinnosť vyvinúť všetko úsilie na to, aby v rámci

svojich možností a schopností dosahoval taký príjem, z ktorého by mohol platiť výživné na svoje deti v
rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec mal.
detí nemá zdravotné problémy, je v produktívnom veku a v jeho schopnostiach je nadobudnúť príjem
z pracovnej činnosti. Je potrebné zdôrazniť, že matka mal. detí z dôvodu celodennej starostlivosti o
mal. O. poberá len peňažný príspevok na opatrovanie dcéry, v jej schopnostiach a možnostiach nie je

zvýšiť si príjem prácou. Z uvedených dôvodov si musí vyživovaciu povinnosť k mal. deťom O. a L.
plniť predovšetkým otec mal. detí. V ostatnom odvolací súd poukazuje na náležité a riadne odôvodnenie
rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .