Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 16Co/29/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1119209230
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1119209230.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobcu: ESET, spol. s r.o., Einsteinova
24, Bratislava, IČO: 31 333 532, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Paul Q, s.r.o., Karadžičova 2,
Bratislava,IČO:35906464,aAdvokátskoukanceláriouTomášKamenec,s.r.o.,Špitálska43,Bratislava,
IČO: 36 855 995, proti žalovanému: K.. N.. Ľ. D., N.., nar. X.XX.XXXX, Q. XA, D., zastúpenému KALLAN

Legal s.r.o., Súmračná 25, Bratislava, IČO: 52 304 604, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného, proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I č. k. 9C/32/2019-370, zo dňa 10.2.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť odstrániť z F. profilu Ľ. D.
I. zverejnený dňa 14.11.2019 o 5:29 hod. dostupný na:

H.:/..F..P.?_..O.-K.Q.K.-Q.-W. H.:/..F..P.?_..O. (výrok I.); ďalej žalovanému uložil povinnosť zdržať sa
akoukoľvek formou v akomkoľvek znení zverejňovania informácií o tom, že žalobca alebo akýkoľvek z
jeho produktov bude dohliadať na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa

XX.X.XXXX, produkt žalobcu bude použitý na sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej rady Slovenskej
republiky, ktoré sa budú konať dňa XX.X.XXXX, a že s ohľadom na žalobcu a používanie jeho produktov
štatistickým úradom Slovenskej republiky je ohrozený legálny a legitímny priebeh volieb do R. W. I. W.,
ktoré sa budú konať dňa XX.X.XXXX (výrok II.); žalovanému uložil povinnosť odstrániť z F. profilu Ľ. D.
status zverejnený dňa 23.1.2020 o 18:42 hod. dostupný na:
H.:/..F..P.?_..O.H.-A.L.-H.-W. H.:/..F..P.?_..O. (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 1.7.2019 domáhal ochrany dobrej
povestiprávnickejosoby.Návrhomdoručenýmsúdudňa10.1.2020ajehodoplnenímz4.2.2020žalobca
žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Nariadenia neodkladného opatrenia sa domáhal na tom skutkovom základe, že žalovaný na neho

útočí v príspevkoch na F., pričom ich intenzita stúpa a napriek jeho výzve žalovaný pokračuje v útokoch
a svoje tvrdenia nekoriguje. V návrhu uviedol, že do dátumu konania volieb do Národnej rady SR dňa
XX.X.XXXX nebude v tomto spore právoplatne rozhodnuté, a to napriek tomu, že preukázal klamlivosť
tvrdení žalovaného, že žalobca má dohliadať na sčítavanie hlasov vo voľbách. Mal za to, že aj tvrdenia
žalovaného, že zo strany žalobcu hrozí volebný podvod sú bez akéhokoľvek skutkového základu a sú
voči nemu značne difamačné. Vyjadril obavu, že pokračovanie šírenia týchto informácií mu spôsobí

ďalšiu ujmu a zároveň bude mať vplyv na spoločnosť a blížiace sa voľby do Národnej rady SR, čím je
daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.4. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého uznesenia (§ 393 ods. 2 C.s.p.) súd prvej inštancie na
úvod ozrejmil, že pri rozhodovaní o neodkladných opatreniach sa nerozhoduje na základe dokazovania

vykonaného o skutočnostiach týkajúcich sa existencie dôvodov obsiahnutých v návrhu, ale vychádza
sa zo skutočností uvádzaných a preukázaných žalobcom v návrhu, resp. ak je návrh podaný v priebehu
konania, aj z výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania; pre vyhovenie návrhu musia byť osvedčené
aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana. Objasnil, že pre osvedčenie práva je potrebné, aby bol žalobca vecne legitimovaný a taktiež,

aby žalobcom uplatnený nárok nebol zjavne neopodstatnený. Poznamenal, že zákonnými podmienkami
na nariadenie neodkladného opatrenia sú neodkladnosť dočasnej úpravy pomerov alebo obava, že
exekúcia bude ohrozená, pričom je potrebné starostlivo zvážiť, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k
nevyváženému zásahu do práv strany sporu alebo tretích osôb.

5. Súd prvej inštancie skonštatoval, že účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia,

t. j. ukončenie porušovania práv žalobcu na ochranu dobrej povesti, nemožno dosiahnuť vydaním
zabezpečovacieho opatrenia, a preto je splnená podmienka na nariadenie neodkladného opatrenia
podľa § 324 ods. 3 C.s.p. Vyslovil názor, že listinnými dôkazmi predloženými v žalobe a v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana; mal za preukázané, aj to, že žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia a nejde o

zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Dospel k záveru, že je potrebné, aby boli neodkladne upravené
pomery strán sporu vo forme neodkladného opatrenia, pretože v prípade, ak by upravené neboli, mohlo
by dôjsť k závažným škodám na právach žalobcu v podobe zníženia jeho dobrej povesti a poškodenia
reputácie v očiach občianskej spoločnosti a v odborných kruhoch, u zákazníkov a obchodných partnerov.
Vzal do úvahy, že tvrdenia žalovaného sa šíria medzi verejnosťou a viacerí občania Slovenskej republiky

im môžu uveriť, keďže nie sú náležité dementované orgánmi Slovenskej republiky, a sú naďalej
dostupné na internete. Zdôraznil, že intenzita verbálnych útokov a šírenie nepravdivých tvrdení zo strany
žalovaného sa s blížiacimi sa voľbami do Národnej rady SR stupňuje a v prípade, ak by žalovaný
v predvolebnej kampani naďalej šíril tvrdenia o tom, že žalobca je zodpovedný za sčítavanie hlasov
vo voľbách, a že zo strany žalobcu hrozí volebný podvod, mohol by tým výrazne zasiahnuť do jeho

dobrej povesti, ale aj zavádzajúco manipulovať voličov s cieľom získať výhodu v politickej súťaži na
úkor dôveryhodnosti a dobrej povesti žalobcu. Vzhľadom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že
žalovaný chce ako politik kandidujúci za politickú stranu I.-I. zneužiť žalobcu vo volebnej kampani, a
šírením nepravdivých informácií o žalobcovi získavať politické preferencie a podporu. Poukázal na to,
že v tomto prípade žalovaný šíri preukázateľne nepravdivé informácie, ktoré poškodzujú práva a dobrú

povesť žalobcu, pričom takejto realizácii slobody prejavu žalovaného nemôže byť priznaná ochrana a
jednoznačne má prioritu právo na ochranu dobrej povesti žalobcu. Podčiarkol, že vyjadrenia žalovaného
na adresu žalobcu presahujú hranicu prípustnej kritiky a sú prezentované bez akýchkoľvek relevantných
súvislostí so žalobcom a bez opory v reálnom skutkovom stave. Na uvedenom základe súd prvej
inštancie za použitia

§ 324, § 325, § 326, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 veta prvá, § 336 ods. 1 a § 343 ods. 1 C.s.p. návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, pričom o trovách neodkladného opatrenia rozhodne v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

6. Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a
právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C.s.p.) bola námietka, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a námietka nesprávneho právneho posúdenia
veci. Pripomenul, že žalobca sa žalobou a návrhom na vydanie neodkladného opatrenia domáhal

obmedzenia ústavného práva poslanca na slobodu šírenia informácií a slobodu vyjadrovať svoje názory
na veci verejne významné z hľadiska informovanosti verejnosti o subjektoch potenciálne ovplyvňujúcich
slobodnú politickú súťaž, avšak za situácie kedy žalobca neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov, keď nepreukázal bezprostredne mu hroziacu ujmu, hrozbu zhoršenia jeho
postavenia,anizčohomáreálnudôvodnúobavu.Žalovanýzdôraznil,žejehostatusyvovzťahukukritike

žalobcu súvisia s aktivitami vlastníkov žalobcu ako obchodnej spoločnosti vo sfére politiky ich podporou
vybraných politických subjektov jednej časti politického spektra, pričom z jeho strany, ako poslanca
Národnej rady SR a zástupcu voličov, sa jedná o legitímnu kritiku podnikateľského subjektu, ktorý
sa prostredníctvom svojich vlastníkov využívaním svojho mediálneho a ekonomického vplyvu zapájado politického života. Zastával názor, že takáto forma politického prejavu patrí medzi úlohy poslanca
parlamentu.

7. Žalovaný súdu prvej inštancie vytýkal, že nevykonal ani minimálny test pravdivosti jeho statusov,
výrokov a podkladov pre hodnotiace úsudky, a nezaoberal sa ani ich objektívnou spôsobilosťou
zasiahnuť do práv žalobcu na ochranu dobrej povesti. Podčiarkol, že práve z dôvodu, že otázka
pravdivosti výrokov vo veciach ochrany dobrej povesti môže byť sporná, mala by byť aplikácia inštitútu
neodkladného opatrenia v prípade obmedzenia slobody prejavu (navyše politického) v právnom štáte

úplne výnimočná; mal za to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia pri tak závažnom zásahu do
ústavného práva na slobodu prejavu (o to viac, že sa jedná o právo poslanca parlamentu ako
voleného zástupcu občanov) je formálne až arbitrárne, a na uvedenom základe nepreskúmateľné
pre nedostatok jeho odôvodnenia z hľadiska záverov o pravdivosti výrokov, proti ktorým sa žalobca
domáha ochrany. S poukazom na nález Ústavného súdu SR, č.k. II. ÚS 866/2014-42, zo dňa
20.8.2015, podotkol, že rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je síce spravidla

stručnejšie, ako rozhodnutie vo veci samej, napriek tomu je však potrebné trvať na tom, aby
hoci kvantitatívne stručnejšie odôvodnenie, malo príslušnú kvalitu, t. j. aby toto odôvodnenie bolo
dostatočne individualizované, obsahovalo sumu relevantných osvedčených skutočností a tiež úvah,
ktoré umožnia spätne preskúmať záver o tom, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na
nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie pri skúmaní

predpokladov pre vydanie neodkladného opatrenia postupoval v prejednávanom spore mimoriadne
povrchne a relevantne neodôvodnil, prečo jeho príspevky v konfrontácii so všeobecne známymi faktami
vyhodnotil za nepravdivé.

8. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť, že mu súd prvej inštancie napadnutým uznesením

(výrok I.) nariadil odstrániť z F. profilu celý status zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý však z vlastnej iniciatívy
upravil už dňa XX.X.XXXX tak, že pasáže týkajúce sa žalobcu odstránil. Domnieval sa, že súd prvej
inštancie teda iba mechanicky skopíroval návrh žalobcu bez toho, aby jednoduchým nahliadnutím do
verejne dostupných statusov zistil, či v čase rozhodovania súdu o neodkladnom opatrení existovala
tá časť statusu, ktorá sa týkala žalobcu, a ktorého odstránenie žalobca svojim návrhom požadoval,

t. j. či skutkový stav v čase vydania napadnutého uznesenia zodpovedal skutočnostiam uvedeným v
návrhu žalobcu. Dodal, že súd prvej inštancie takýmto postupom neprípustne zasiahol do jeho práva na
slobodu prejavu a poskytovanie informácií o osobách, pretože jeho právo na primeranú kritiku obmedzil
aj vo vzťahu k tým subjektom (J., K., Č., S.), ktoré sa ochrany žiadnych svojich práv nedomáhali, čo je
neprípustné (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 245/2012, zo dňa 15.10.2012).

9. Žalovaný považoval za potrebné podčiarknuť, že sloboda prejavu predstavuje významný prostriedok
realizácie slobodnej politickej súťaže, o to viac, keď je autorom takéhoto politického prejavu politik.
S odkazom na judikatúru ESĽP (Castells proti Španielsku, Ceylan proti Turecku) poznamenal, že
akékoľvek zásahy do politickej diskusie vyžadujú prísny prieskum a ochranu; sloboda prejavu sa

totiž uplatňuje nielen vo vzťahu k informáciám alebo myšlienkam, ktoré sú prijímané priaznivo alebo
považované za neútočné či neutrálne, ale aj vo vzťahu k tým, ktoré urážajú, obťažujú, šokujú či
znepokojujú. Dodal, že politický prejav politikov má teda privilegované postavenie. Žalovaný ďalej
skonštatoval, že ani ochrana slobody prejavu politikov nie je bezbrehá a podlieha určitým obmedzeniam
(jedná sa najmä šírenie nepravdivých skutkových tvrdení alebo hodnotiacich úsudkov bez pravdivého

skutkového základu); avšak v tejto súvislosti je treba brať do úvahy dôležitosť slobody prejavu
zvoleného predstaviteľa obhajujúceho a brániaceho záujmy svojich voličov, s tým, že ochranu Čl. 10
Dohovoru nepožívajú iba prejavy nenávisti a tie, ktoré podporujú intoleranciu. S odkazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 385/2012, zo dňa 21.1.2014, podotkol, že najsilnejšou prezumpciou
ochrany disponujú politické prejavy, teda prejavy týkajúce sa správy vecí verejných, pričom v zmysle

právnej teórie je politický prejav vždy definovaný skôr svojim obsahom, ako objektom záujmu. V
tejto súvislosti ďalej argumentoval, že všeobecne je potrebné ochranu slobody prejavu vzťahovať tiež
na prejavy, ktoré sa dotýkajú vecí verejných, pričom nemusí ísť vyslovene o politiku, ale napríklad
aj tak, ako je tomu práve v prejednávanej veci, na činnosť ekonomických subjektov, ktoré svojim
aktívnym konaním vstupujú do verejného života (vlastníctvo médií, podpora vybraných politických

subjektov, zakladanie alebo podpora mimovládnych organizácií významne ovplyvňujúcich spoločensko-
politický diskurz). Podčiarkol, že predmetom kritiky žalovaného nie sú obchodné aktivity žalobcu a jeho
pôsobenie v podnikateľskom prostredí, ale objektom kritiky je z hľadiska verejného záujmu významný
objektívne existujúci konflikt záujmov žalobcu, spočívajúci na strane jednej v dodávaní informačnýchtechnológií (antivírového softwaru) do počítačových systémov prakticky všetkých štátnych inštitúcií
vrátane Ústrednej volebnej komisie a na strane druhej aktívna podpora vybraných politických subjektov.

10. Žalovaný videl pochybenie súdu prvej inštancie aj v tom, že sa nevysporiadal s rozlišovaním
výrokov v jeho statuse na skutkové tvrdenia, hodnotiace úsudky, resp. hybridné výroky, a nekriticky
prevzal tvrdenia žalobcu, že sa jedná o skutkové tvrdenia. Zastával názor, že zadefinovanie výrokov
do jednej z vyššie uvedených kategórií je pritom mimoriadne významné z hľadiska záveru o tom, či
možno konkrétnymi výrokmi zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu dobrej povesti. Dôvodil, že na

rozdiel od skutkového tvrdenia, hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora, ktorý
k danému faktu zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to
na základe vlastných (subjektívnych) kritérií; hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je
však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je
primeraná a či zásah do práv na ochranu dobrej povesti je nevyhnutným sprievodným javom kritiky, to
znamená, či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby (obdobne rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 149/2009). Dodal, že v nadväznosti na nález Ústavného súdu
ČR sp. zn. I. ÚS 453/03, preháňanie a zveličovanie, aj keď by boli tvrdé, nečinia samy o sebe
prejav nedovoleným. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že jeho výroky sa šíria
medzi verejnosťou a viacerí občania Slovenskej republiky im môžu uveriť, pretože nie sú náležite
dementované orgánmi Slovenskej republiky; a oponoval, že v demokratickej spoločnosti toto nesmie

byť legitímnym argumentom pre obmedzenie možnosti šírenia názorov, ktoré môžu byť polemické,
kontroverzné či šokovať, ale vychádzajú z pravdivých skutkových základov. V tejto súvislosti namietal,
že pripustenie takejto argumentácie ako dôvodu pre potláčanie alebo úplnú elimináciu kontroverzných
a polemických názorov, by viedlo k faktickému zrušeniu diskusie o veciach verejných a tým k erózii
základovslobodnejspoločnosti.Malzato,ženeodkladnéopatrenieukladajúcezdržaťsašíreniaurčitých

informácií s výnimkou tých, ktoré sú náležíte potvrdené orgánmi štátu, kladie nesplniteľné nároky na
autora kritiky, pretože ukladá kritikovi pred zverejnením jeho úvah povinnosť počkať na stanovisko štátu
ako cenzora, pričom takýto postup by znamenal v právnom štáte neprípustné obmedzenie ústavného
práva na slobodu prejavu a práva na informácie a teda prakticky návrat do myšlienkovej totality, kde je
dovolené vysloviť názor iba s dovolením štátu. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobca v návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia ničím nepreukázal, že jeho hodnotiace úsudky o tom, že antivírový
program žalobcu bude dohliadať na parlamentné voľby a sčítanie hlasov v parlamentných voľbách,
nemajú pravdivý skutkový základ. Ozrejmil, že výraz „dohliada“, ktorý použil predstavuje hyperbolu,
zveličenie, ktorými chcel upriamiť pozornosť na potenciálny konflikt záujmov žalobcu spočívajúci v tom,
že počítačové systémy, ktoré sú využívané v štátnej sfére (vrátane tých, ktoré zabezpečujú elektronické

sčítavanie hlasov vo voľbách) sú vybavené antivírovým softwarom, ktorého výrobcom je podnikateľský
subjekt, ktorého vlastníci sa aktívne zapájajú do politického diania mediálnou a finančnou podporou
politických subjektov jednej časti politického spektra.

11. Žalovaný súdu prvej inštancie vyčítal, že opomenul vyhodnotiť, či žalobcom navrhované obmedzenie

niejevovýraznomnepomerekprávu,ktorémumábyťposkytnutápredbežnáochrana,t.j.neposudzoval
proporcionalitu zásahu do jeho (žalovaného) práv. Nestotožnil sa s tým, že súd prvej inštancie
nariadením neodkladného opatrenia obmedzil celé jeho statusy bez toho, aby identifikoval konkrétne
nepravdivé a difamujúce výroky, ktoré mali byť spôsobilé zasiahnuť do práva žalobcu na ochranu
dobrej povesti; to prakticky znamená plošnú cenzúru a hrubý zásah do slobody slova bez rozumného

vysvetlenia, prečo je takéto všeobecné obmedzenie prejavu politika v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné. Domnieval sa, že súd prvej inštancie pri kolízii práva na slobodné šírenie informácií a
práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, neodôvodnene priznal prednosť právu na ochranu
dobrej povesti bez toho, aby uviedol relevantné dôvody a konkrétne skutočnosti pre záver, že kritika
žalobcu bola z jeho (žalovaného) strany neprimeraná a spôsobilá zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu.

Podčiarkol, že keď sa vezme do úvahy hodnota informácie, ktorú verejnosti poskytol a jej významu z
pohľadu záujmu verejnosti na poznaní takejto informácie, je potenciálny zásah do dobrej povesti žalobcu
úplne marginálny; navyše v situácii, keď táto informácia ani nespôsobila žiaden následok v podobe
poškodenia dobrej povesti žalobcu, a nie je ani objektívne spôsobilá takýto následok vyvolať, pretože
táto kritika nesúvisela s obchodnými aktivitami žalobcu.

12. Žalovaný argumentoval aj legitimitou cieľa svojich statusov, ktoré sú predmetom tohto sporu;
dôvodil,ževzhľadomnaskutočnosť,ževlastnícižalobcupreukázateľnepodporujúurčitúčasťpolitického
spektra, tak pravdivé informovanie o tejto skutočnosti, resp. zverejnenie hodnotiacich úsudkovvychádzajúcich z pravdivých skutkových základov, sú legitímne, pretože angažovanie sa súkromnej
spoločnostivpolitickejsféresastávavecouvšeobecnéhozáujmuatakétoaktivitybymalibyťpredmetom
kontroly verejnosti o to viac, pokiaľ je táto kontrola realizovaná poslancom parlamentu ako zástupcom

občanov, ktorí majú právo na informácie o subjektoch angažujúcich sa vo verejnom živote. Žalovaný
zastával názor, že neexistuje legitímny dôvod obmedzovať právo politikov na slobodu prejavu pri kritike
pôsobenia niektorých obchodných spoločností vo verejnom priestore iba s poukazom na to, že úvahy
takéhoto politika o potenciálne možnom zneužití informačných technológií obchodnými spoločnosťami,
ktoré tieto technológie vyvíjajú, a ktoré sú používané v štátnom sektore, sú z technologického hľadiska

vylúčené. Podotkol, že vlastníci spoločnosti žalobcu ako IT gigantu s významným vplyvom a majetkovou
účasťou v printovom a internetovom médiu A., majú dostatočný priestor reagovať na jeho kritiku vecnou
argumentáciou vyvracajúcou alebo spochybňujúcou hypotézy ním nastolené, a nemusia zaťažovať
súdnysystémštátunabojprotinemuakosvojmuideologickémuapolitickémuoponentovi.Skonštatoval,
že zneužitie súdneho konania za účelom umlčania ideologického oponenta progresívneho liberalizmu,
iba potvrdzuje strach žalobcu z konfrontácie pomocou argumentov; dodal, že žalobca bude musieť

akceptovať pravidlá politickej konfrontácie, ktoré sú ako výdobytok slobody demokratickej spoločnosti
tvrdšie a opustiť pohodlné postavenie monopolu umožňujúce diktát silného ekonomického subjektu bez
obavy z akejkoľvek kritiky. Domnieval sa, že zásah do práv politika na slobodné šírenie informácií a
názorov verejného významu bolo v čase bezprostredne pred parlamentnými voľbami len demonštráciou
sily a zneužitím civilnoprávnych inštitútov na boj proti konkurenčným politickým subjektom.

13. Žalovaný súdu prvej inštancie tiež vytýkal, že napriek tomu, že v čase rozhodovania o nariadení
neodkladného opatrenia existoval dôkaz o pravdivosti informácií uvedených v jeho statusoch, neoveril si
túto pravdivosť ani nahliadnutím do verejne dostupných zdrojov na internete. Namietal, že v odôvodnení
napadnutého uznesenia je iba všeobecne uvedené, že jeho konaním by mohlo dôjsť ku škodám na

právach žalobcu v podobe zníženia jeho dobrej povesti, avšak absentuje akékoľvek ďalšie ozrejmenie
toho, akým spôsobom objektívne mohlo dôjsť alebo došlo k poškodeniu reputácie žalobcu v očiach
občianskej spoločnosti alebo v komerčnom prostredí odborných kruhov, u zákazníkov a obchodných
partnerov. V tejto súvislosti podčiarkol, že vyslovil kritiku v dobrej viere bez snahy poškodiť žalobcu a
jej primárnym cieľom nebol útok na dobrú povesť žalobcu ako podnikateľského subjektu v prostredí

hospodárskej súťaže, ale kritika konfliktu záujmov žalobcu ako obchodnej spoločnosti z hľadiska jej
politických aktivít.

14. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanom spore, s
prihliadnutím na skutočnosť, že jeho kritika bola na sociálnej sieti verejnosti k dispozícii dlhé časové

obdobie, s možnosťou zdieľania, nemá svoje opodstatnenie a nespĺňa podmienku bezodkladnosti,
pretože prístup k danej informácii sa ani nariadením neodkladného opatrenia celkom nezamedzí.
Poukázal taktiež na to, že časť petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je svojím obsahom
totožná s petitom na vydanie rozsudku vo veci samej, preto vydanie takéhoto neodkladného opatrenia
by znamenalo neprípustné prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, a išlo by tak prakticky o úpravu

konečnú, priznávajúcu žalobcovi viac práv, než ich v čase nariadenia neodkladného opatrenia má,
pretože mu zatiaľ právo na ochranu pred zásahmi do dobrej povesti nebolo meritórne priznané.

15. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť.Namietal,ževodvolanížalovanéhoabsentujekonkrétnaargumentáciakjednotlivýmodvolacím

dôvodom, a preto odvolanie vykazuje znaky zmätočnosti, neurčitosti a nedostatočného odôvodnenia.
Pripomenul, že hlavným obsahom a podstatou príspevkov žalovaného na sociálnej sieti F., ktorých
odstránenia sa domáhal prostredníctvom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je tvrdenie,
že bude dohliadať na voľby do Národnej rady SR dňa XX.X.XXXX, resp. že jeho produkty budú
použité pri sčítavaní hlasov voličov vo voľbách. Oponoval, že objektívna realita sa však zásadne

líši od tvrdení prezentovaných žalovaným; medzi používateľov ním vyvíjaného a distribuovaného
antivírového programu patrí Štatistický úrad SR, ktorý v liste zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil, že hlasy
spočítavajú okrskové volebné komisie, a nie úrad. Žalobca ozrejmil, že počítanie hlasov sa tak vôbec
nedeje elektronicky, a vonkoncom nie prostredníctvom ním vyvinutých a distribuovaných počítačových
programov. Na uvedenom základe mal za to, že bola preukázaná nepravdivosť tvrdení žalovaného.

Žalobca v tejto súvislosti ďalej podotkol, že žalovaný je vysokoškolsky vzdelaný človek, dlhoročný
poslanecR.W.I.,činnývpolitickomaspoločenskomživote,apretoniejemožnéreálnepredpokladať,že
obdobne inteligentná a vzdelaná osoba, by sa skutočne domnievala, že prostredníctvom ním vyvinutého
antivírového programu je možné zmanipulovať zaznamenané počty hlasov pre jednotlivé politické stranyvo voľbách. Poznamenal, že aplikujúc deduktívnu logiku možno dospieť výlučne k záveru, že žalovaný
o ňom úmyselne a vedome šíri klamlivé tvrdenia.

16. Žalobca skonštatoval, že žalovaný celé svoje odvolanie koncipuje ako teoretické pojednanie o
slobode prejavu a ochrane dobrej povesti, avšak k faktickému vysvetleniu a preukázaniu pravdivosti
svojich tvrdení v dotknutých príspevkoch sa prakticky vôbec nevyjadril. Nestotožnil sa s námietkou
žalovaného,žesasúdprvejinštancieneoboznámilsdôkazom,žejehovýrokyvpríspevkochsúpravdivé,
a oponoval, že žiadny taký dôkaz neexistuje a žalovaný ho neoznačil ani v odvolaní. Žalobca ďalej

upriamil pozornosť na to, že žalovaný zámerne zamieňa (nielen vo svojich politických prejavoch, ale
aj vo svojom odvolaní) žalobcu s jeho spoločníkmi a nepravdivo tvrdí, že žalobca má politické aktivity
a angažuje sa v politickej sfére. Zdôraznil, že ako obchodná spoločnosť, ale ani jeho spoločníci, sa
aktívne politicky neangažujú. Bol názoru, že podpora fyzických osôb v súlade s právnymi predpismi
vo vzťahu k nejakej politickej strane nie je účasťou na politickej súťaži, ale predstavuje bežný záujem
o verejné dianie; ide o legitímny a legálny postup, ktorý nemá byť prečo podrobený verejnej kritike.

Poukázal na to, že zo znenia aj kontextu príspevkov žalovaného, ktoré sú predmetom sporu (zo
dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX) je evidentné, že sa žiadnemu konfliktu záujmov jeho (žalobcových)
politických a obchodných aktivít nevenujú; naopak žalovaný v nich priamo píše o dohliadaní na voľby a
o hrozbe volebného podvodu z jeho (žalobcovej) strany. Dodal, že žiadnu podporu politickým subjektom
neposkytuje; politickému angažovaniu sa ako obchodná spoločnosť práveže starostlivo vyhýba. V tejto

súvislosti citoval z príspevku zo dňa XX.XX.XXXX, kde žalovaný uviedol: „.B. T., Ž. na C. D. A. O. I.
E. S. podľa K. R. V. R. D.“.; „.T. K. F. táto F. A. na E. I. H.? C. T. H. J. C. N.“.; a podotkol, že tieto
tvrdenia žalovaného nemajú žiadny reálny, a tobôž nie pravdivý skutkový základ. Žalobca bol názoru, že
napádané výroky žalovaného v príspevkoch sú jednoznačne skutkové tvrdenia, avšak aj v prípade, ak
by niektoré časti príspevkov obsahovali hodnotiace úsudky, nič to nemení na správnosti záverov súdu

prvej inštancie, pretože aj pri hodnotiacom úsudku je totiž potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej
informácii, a či primárnym cieľom kritiky nie je hanobenie alebo zneuctenie danej osoby. Argumentoval,
žeslobodaprejavupolitikovniejebezbrehá,aajpoliticimusiasvojukritikuviesťprimeranýmspôsoboma
tak, aby bola dôvodná a mala reálny základ v skutkovom stave. Mal za to, že aj keď je žalovaný politikom
a poslancom parlamentu, neznižuje táto skutočnosť mieru jeho zodpovednosti za prednesené tvrdenia,

ktorýchúčelomajedinýmcieľomjedifamovaťobchodnúspoločnosťneúčastniacusanapolitickejsúťaži.
Uzavrel, že difamačné príspevky žalovaného, ktoré sú predmetom tohto sporu, nepatria do kategórie
politických prejavov.

17. Žalobca bol názoru, že v príspevkoch nejde o žiadnu polemiku, hypotézu, ani špekuláciu, ale ide o

úmyselné zavádzanie recipientov nepravdivým tvrdením. Podotkol, že námietka žalovaného uvedená
v odvolaní, že svoj status zo dňa XX.XX.XXXX upravil už XX.X.XXXX, nebola žiadnym spôsobom
preukázaná. Mal za to, že boli splnené predpoklady obmedzenia slobody prejavu žalovaného, pretože
k obmedzeniu došlo na základe ustanovení § 324 a nasl. C.s.p. v spojení s § 19b ods. 3 Občianskeho
zákonníka, pričom napadnutým uznesením nariadené neodkladné opatrenie sledovalo ochranu jeho

dobrej povesti, a iným, miernejším zásahom to nebolo možné dosiahnuť. Vyjadril presvedčenie,
že zásah je primeraný a nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, kde nemá miesto bezbrehé a
nedôvodné urážanie a difamovanie iných osôb; a tak ako vyplýva z napadnutého uznesenia, na základe
testu proporcionality nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k nedôvodnému ani neprimeranému
zásahu do práv žalovaného. Pokiaľ sa jedná o námietku žalovaného, že súd prvej inštancie obmedzil

jeho právo na primeranú kritiku vo vzťahu k iným subjektom (Č., J., K. O. S. &. T.); žalobca namietal,
že o týchto subjektoch môže žalovaný bez akýchkoľvek obmedzení napísať nové príspevky, v čom ho
nariadené neodkladné opatrenie vôbec neobmedzuje. Mal za to, že o neprípustný zásah do slobody
prejavu žalovaného preto nemôže ísť. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného, že výroková časť
napadnutého uznesenia je neurčitá; žalobca oponoval, že v petitoch o odstránenie protiprávneho

zásahu je správny postup súdu, keď vo výroku rozhodnutia uvedie len názov príspevku, ktorý má
byť z dôvodu jeho zásahu do práv žalobcu odstránený. Domnieval sa, že právny poriadok dokonca
v takýchto prípadoch ani neumožňuje súdu definovať konkrétne výroky v enunciáte rozhodnutia; opis
problémových,resp.protiprávnychvýrokovvspornomtextesauvádzavodôvodnenírozhodnutia.Dodal,
že súd taktiež nemôže ukladať žalovanému povinnosť upraviť alebo stiahnuť len časť príspevkov na

Facebooku, pretože by tým mohol zasiahnuť do autorských práv žalovaného ako autora príspevkov.
Uzavrel, že nariadenie odstránenia celých 2 príspevkov žalovaného súdom prvej inštancie predstavuje
prípustný zásah do slobody prejavu.18. K námietke žalovaného o nedostatku riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia žalobca
oponoval, že súd prvej inštancie nielenže skonštatoval osvedčenie podmienok na nariadenie
neodkladného opatrenia, ale tieto aj presne identifikoval a opísal, pričom uviedol konkrétne faktické

zistenia, ktoré preukazujú naplnenie týchto predpokladov na poskytnutie ochrany neodkladným
opatrením. Žalobca poznamenal, že existuje neodkladná potreba upraviť pomery strán, pretože by
mohlo dôjsť k závažným škodám na jeho právach v podobe zníženia jeho dobrej povesti, poškodenia
reputácie v očiach občianskej spoločnosti a v odborných kruhoch, u zákazníkov a obchodných partnerov.
Pripomenul, že súd prvej inštancie tiež vyslovil názor, že žalovaný ako politik kandidujúci za politickú

stranu I.-I. chcel žalobcu zneužiť vo volebnej kampani, a na základe zverejnenia nepravdivých informácií
získať na jeho úkor politické preferencie a podporu. Upriamil pozornosť aj na právny záver súdu prvej
inštancie, že vyjadrenia žalovaného na jeho adresu presahujú hranicu prípustnej kritiky a sú bez opory
v reálnom skutkovom stave. Dodal, že vzhľadom na obsah sporných príspevkov žalovaného na F., boli
tieto závery súdu prvej inštancie správne a logické; zdôraznil, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalobca

sa domnieval, že tvrdenie, že jeho antivírový program bude dohliadať na voľby, nie je preháňaním
ani zveličovaním, ale jedná sa o preukázané klamstvo, a preto na prejednávaný spor nie je možné
použiť judikatúru, na ktorú žalovaný odkázal v odvolaní. Na záver žalobca vyjadril presvedčenie, že
potreba neodkladného opatrenia trvá aj po voľbách konaných dňa XX.X.XXXX, pretože opätovným
zverejňovaním difamačných a zjavne nepravdivých informácií môže znova dochádzať k závažným

škodám na jeho právach; a taktiež z dôvodu, že žalovaný môže spätne spochybňovať výsledok volieb
do Národnej rady SR zo dňa XX.X.XXXX práve zneužitím mena žalobcu a klamlivým tvrdením o tom,
že sčítaval hlasy, čím mohol spôsobiť volebný podvod.

19. Žalovaný v odvolacej replike skonštatoval, že vyjadrenie žalobcu k odvolaniu neobsahuje žiadne

nové skutočnosti ani argumentáciu, a preto sa v plnej miere pridržiava svojho odvolania.

20. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalovaného bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C.s.p. a dospel k záveru, že

odvolanie žalovaného je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil, nakoľko neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.).

21. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 1.7.2019, ktorej zmena bola pripustená uznesením súdu prvej
inštancie č. k. 9C/32/2019-443, zo dňa 12.5.2020, domáha:

- určenia, že žalovaný neoprávnene zasiahol do práva žalobcu na ochranu jeho dobrej povesti
zverejnením statusov a videí na F. profile:

i) H.:/..F..P..D..X - statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX a statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX,

ktorésúpresnešpecifikovanévNotárskejzápisniciR.XXXXX/XXXXzodňaXX.X.XXXXtvoriacejprílohu
rozsudku,
ii) H.:/..F..P. - statusom zverejneným dňa X.XX.XXXX, statusom zverejneným dňa XX.XX.XXXX,
statusom zverejneným dňa XX.XX.XXXX, statusom zverejneným dňa X.X.XXXX, statusom zverejneným
dňa XX.X.XXXX, statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, videom zverejneným dňa XX.X.XXXX,

statusom zverejneným dňa X.X.XXXX, statusom zverejneným dňa X.X.XXXX, videom zverejneným
dňa X.X.XXXX, videom zverejneným dňa X.X.XXXX, statusom zverejneným dňa X.X.XXXX, statusom
zverejneným dňa X.X.XXXX, statusom zverejneným dňa X.X.XXXX, videom zverejneným dňa
XX.X.XXXX, statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, videom zverejneným dňa XX.X.XXXX o 01:04
hod., statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, videom zverejneným dňa XX.X.XXXX, statusom

zverejneným dňa XX.X.XXXX o cca 06:50 hod., statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX o cca 15:38
hod., videom zverejneným dňa XX.X.XXXX, statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX o 13:27 hod.,
statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, ktoré sú presne
špecifikované v Notárskej zápisnici R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tvoriacej prílohu tohto
rozsudku,

iii) profile H.:/..F..P. - statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX,
statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, statusom zverejneným dňa XX.X.XXXX, statusom zverejneným
dňa X.X.XXXX, príspevkom so statusom a videom zverejneným dňa XX.X.XXXX, príspevkom sostatusom a videom zverejneným dňa XX.X.XXXX, ktoré sú presne špecifikované v Notárskej zápisnici
R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tvoriacej prílohu rozsudku,
iv) H.:/..F..P. - statusom zverejneným dňa XX.XX.XXXX ktorý je presne špecifikovaný v Notárskej

zápisnici R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tvoriacej prílohu rozsudku.
- uloženia povinnosti žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku odstrániť z F. profilu:
i) Q. D. H.:/..F..P..D..X status zverejnený dňa XX.X.XXXX a status zverejnený dňa XX.X.XXXX, ktoré
sú presne špecifikované v Notárskej zápisnici R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX tvoriacej prílohu
rozsudku,

ii) Ľ. D. @. H.:/..F..P. status zverejnený dňa X.XX.XXXX, status zverejnený dňa XX.XX.XXXX, status
zverejnený dňa XX.XX.XXXX, status zverejnený dňa X.X.XXXX, status zverejnený dňa XX.X.XXXX,
status zverejnený dňa XX.X.XXXX, video zverejnené dňa XX.X.XXXX, status zverejnený dňa X.X.XXXX,
status zverejnený dňa X.X.XXXX, video zverejnené dňa X.X.XXXX, video zverejnené dňa X.X.XXXX,
status zverejnený dňa X.X.XXXX, status zverejnený dňa X.X.XXXX, status zverejnený dňa X.X.XXXX,
videozverejnenédňaXX.X.XXXX,statuszverejnenýdňaXX.X.XXXX,videozverejnenédňaXX.X.XXXX

o 1:04 hod., status zverejnený dňa XX.X.XXXX, video zverejnené dňa XX.X.XXXX, status zverejnený
dňa XX.X.XXXX o cca 06:50 hod., status zverejnený dňa XX.X.XXXX o cca 15:38 hod., video zverejnené
dňa XX.X.XXXX, status zverejnený dňa XX.X.XXXX o 13:27 hod., status zverejnený dňa XX.X.XXXX,
status zverejnený dňa XX.X.XXXX ktoré sú presne špecifikované v Notárskej zápisnici R. XXXXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX tvoriacej prílohu rozsudku,

iii) Ľ. D. @. H.:/..F..P. status zverejnený dňa XX.X.XXXX, status zverejnený dňa XX.X.XXXX, status
zverejnený dňa XX.X.XXXX, status zverejnený dňa XX.X.XXXX, status zverejnený dňa X.X.XXXX,
príspevok so statusom a videom zverejnený dňa XX.X.XXXX, príspevok so statusom a videom
zverejnený dňa XX.X.XXXX, ktoré sú presne špecifikované v Notárskej zápisnici R. XXXXX/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX tvoriacej prílohu rozsudku,

iv) Ľ. D. @. H.:/..F..P. status zverejnený dňa XX.XX.XXXX, ktorý je presne špecifikovaný v Notárskej
zápisnici R. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX tvoriacej prílohu tohto rozsudku.
- uloženia povinnosti žalovanému vo forme statusu na F. profile H.:/..F..P. do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zverejniť a po dobu 3 mesiacov na tomto mieste zabezpečiť prístupnosť verejnosti k
ospravedlneniu žalobcovi v nasledovnom znení:

“. A.V. X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX O. XX.XX.XXXX D. na K. F. N. H.:/..F..P.
U. I. O. C., C. J. D. V. X. B., Ž. I.R. E. I.. I..W..V..

O.) I. I. C. I. W. B. K., V. Š. O. za T. Ú. C. N. B. N. D. D.) O. F.),
D.) C. K. O. V. X. V. T., O. A. I. N. O., W.. O. V. Š.,
P.) N. N. O. C. U. F. N. za Ú. V. Š. P. R. N. N.,
A.) I. I. I. N. na V. K. N.,
E.) N. O. ". O. U. na I. za Ú. V. Š. O. N. O. U. C. I. W.,

F.) D. A. C. C. na E. I. H. O. preto H. C. N..
B. X. I. R., N. I. O. X. V. R. J. I. E. I.. I..W..V.. Za B. R. X. O. N. A. N. I. T. I.R. E. I.. I..W..V.. V..“.
-uloženiapovinnostižalovanémustrpieť,abyžalobcavlehote3mesiacovodprávoplatnostirozsudkuna
náklady žalovaného zverejnil prostredníctvom platenej inzercie ospravedlnenie v nasledovnom znení:
“. Ľ. D. za R. U. A. A. N. I. E. I.. I..W..V..

C. A. X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX,XX.X.XXXX,X.X.XXXX,XX.X.XXXX,XX.X.XXXXO.XX.XX.XXXXD.naK.F.N.F.H.:/..F..P.
U. I. O. C. C. J. D. V. X. B., Ž. I. E. I.. I..W..V..

O.) I. I. C. I. W. B. K., V. Š. O. za T. Ú. C. N. B. N. D. D.) O. F.)
D.) C. K. O. V. X. V. T., O. A. I. N. O., W.. O. V. Š.,
P.) N. N. O. C. U. F. N. za Ú. V. Š. P. R. N. N.,
A.) I. I. I. N. na V. K. N.
E.) N. O. ". O. U. na I. za Ú. V. Š. O. N. O. U. C. I. W.

F.) D. A. C. C. na E. I. H. O. preto H. C. N..
B. X. I. R., N. I. O. X. V. R. J. I. E. I.. I..W..V.. Za B. R. X. O. N. A. N. I. T. I.R. E. I.. I..W..V.. V..“.- uloženia povinnosti žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaslať žalobcovi na adresu
jeho sídla podľa aktuálneho zápisu v obchodnom registri, formou doporučeného listu vlastnoručne
podpísaného a datovaného žalovaným ospravedlnenie v nasledovnom znení:

“.. N.. Ľ. D., N.., D. Q. XA, XXX XX D.
E., I.. I..W..V..
C.: V. za R. U. A. A. N. I. E., I.. I..W..V..
C. I. E., I.. I..W..V..,
T. I. A. I. V. za R. U. A. A. N. I. E., I.. I..W..V.. I. K. I. O. C. U. C. A.V. XX.X.XXXX O.

XX.X.XXXX na F. N. Q. D. H.:/..F..P..D..X O. O. I. O. C. U. C. A.V. X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
XX.XX.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX,
X.X.XXXX, X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.X.XXXX,
XX.X.XXXX, XX.X.XXXX O. XX.XX.XXXX na F. N. Ľ. D. @. Q. H.:/..F..P.
C. D., A.

K.. N.. Ľ. D., N..“.
22. V posudzovanej veci sa žalobca (globálne pôsobiaca slovenská spoločnosť pôsobiaca v oblasti
výskumu a vývoja bezpečnostných riešení na ochranu počítačov a iných zariadení, ktorej produkty sú
využívaní vo viac ako 200 krajinách sveta; nositeľ viacerých ocenení užívateľov či odbornej verejnosti,
ktorý v priebehu svojej vyše 15 ročnej existencie dodržiava pri podnikaní najvyššie etické štandardy, člen

poradnej skupiny E. pre internetovú bezpečnosť) žalobou domáha ochrany dobrej povesti právnickej
osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, na tom skutkovom základe, že žalovaný (poslanec
Národnej rady Slovenskej republiky, politológ, filozof, vysokoškolský pedagóg, člen klubu strany I. - I.Q.
A., N. C. R. I. pre E. U., V. U. C. R. I., C. I. A. R. I. C. N. U. W. E. I. Č. I. A. R. I. C. N. U. V.) v období
od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX zverejnil 35 tzv. statusov, resp. videí na sociálnej sieti F., na profile

". D. (H.:/..F..P..D..X) a ". D. (H.:/..F..P.), ktorých obsah bol nepravdivý, pravdu skresľujúci, resp. išlo o
hodnotiace úsudky, pre ktoré nebol žiaden skutkový základ a ktoré možno zhrnúť do 5 kategórií tvrdení
a to, že žalobca sa snaží v Slovenskej republike uchvátiť moc, ovládnuť štát; a za tým účelom (využíva)
vlastnímédiáaovplyvňujeichobsahtak,abydosiahlasvojepolitickéambície,resp.abyovládolštát;platí
politikovavynakladáznačnéfinančnéprostriedkyzaúčelomovládnutiaštátuceznímplatenýchpolitikov;

spolupracuje so skupinou N. na ovládnutí mediálneho prostredia; pôsobí ako ". amerických záujmov na
Slovensku za účelom ovládnutia štátu a presadenia amerických záujmov v Slovenskej republike; a bude
dohliadať vo voľbách na elektronické sčítavanie hlasov a preto hrozí volebný podvod.
23. Podľa § 19b ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka právnické osoby majú svoj názov,
ktorý musí byť určený pri ich zriadení. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno

domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2 platí
primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
24. Z hľadiska zvolených prostriedkov právnej ochrany tak možno konštatovať, že žalobca sa žalobou
domáha odstránenia následkov zásahu (reštitučná žaloba) v podobe odstránenia predmetných statusov

a videí zo sociálnej siete F. a primeraného morálneho zadosťučinenia v podobe ospravedlnenia
zverejneného na profiloch žalovaného na sociálnej sieti F., strpenia ospravedlnenia žalobcovi na náklady
žalovaného prostredníctvom platenej inzercie a listu žalovaného s ospravedlnením adresovanému
žalobcovi na adresu jeho sídla.
25. V súvislosti s predmetom súdnej ochrany v posudzovanej veci považuje odvolací súd za potrebné

uviesť, že právnym predpokladom poskytnutia ochrany v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho
zákonníka je neoprávnenosť zásahu do dobrej povesti právnickej osoby a skutočnosť, že takýto zásah
je objektívne spôsobilý ujmu na dobrej povesti vyvolať. K porušeniu práva na dobrú povesť, môže
dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej,
dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy; ak k takémuto porušeniu malo dôjsť slovom, treba pri skúmaní

primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo hodnotiaci
úsudok (kritiku), pretože podmienky kladené na prípustnosť každej z týchto kategórií sa líšia.
26. Neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka; môže ním byť však aj kritika, ak
presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti

právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenosti zásahu
aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Ak zásah spočíva v skutkových tvrdeniach, pôvodca
neoprávneného zásahu sa zbaví (na ňom je povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia,
či dôkazné bremeno) občianskoprávnej sankcie, len ak preukáže, že tieto tvrdenia sú pravdivé (tzv.dôkaz pravdy). Od skutkových tvrdení je však potrebné odlišovať hodnotiace úsudky; existenciu faktov
možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy. Hoci hodnotiaci
úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného

faktického základu.
27. Samotné uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúce sa dobrej povesti právnickej osoby,
zakladá spravidla neoprávnený zásah do takejto dobrej povesti. Na druhej strane každé zverejnenie
nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať takýto zásah; takýto zásah je daný len vtedy,
ak presiahol určitú prípustnú intenzitu do takej miery, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno

tolerovať.
28. Podľa Čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
29. Podľa Čl. 26 ods. 2 Ústavy SR každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.
30.PodľaČl.26ods.4ÚstavySRsloboduprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť

zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
31. Podľa Čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

32. Podľa Čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto
slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam
obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej
spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a
zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku

dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.
33. Sloboda prejavu vo všetkých štátoch vybudovaných na demokratických princípoch predstavuje
jeden zo základných pilierov demokracie a uplatňuje sa nielen voči informáciám a myšlienkam, ktoré sú
prijímané priaznivo, resp. sú pokladané za neškodné či neutrálne, ale aj voči tým, ktoré urážajú, šokujú
alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva; to je dané požiadavkami pluralizmu, znášanlivosti a

otvorenosti, bez ktorých nemožno hovoriť o demokratickej spoločnosti (rozsudok ESĽP Handyside proti
Spojenému kráľovstvu zo 7. decembra 1976, sťažnosť č. 5493/72).
34. Ako explicitne z obsahu limitačnej klauzuly v Čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a Čl. 10 ods. 2 Dohovoru
vyplýva, ktokoľvek, kto vykonáva slobodu prejavu, má aj určité povinnosti a nesie určitú zodpovednosť,
v rámci ktorých nesmie prekročiť isté hranice stanovené v záujme štátnej bezpečnosti, ochrany práv

a slobôd iných a ostatných tu vymedzených relevantných sociálnych potrieb; takto prezentované
výnimky ohraničujúce slobodu prejavu si však vyžadujú úzku interpretáciu, kde potreba obmedzenia
slobody prejavu musí byť preukázaná presvedčivým spôsobom, a to vzhľadom na význam tejto slobody
garantujúcej ducha tolerancie demokratickej spoločnosti.
35. Jadrom ochrany ľudských práv je vždy snaha o maximalizáciu hodnôt slobody, rovnosti a

dôstojnosti jednotlivcov, ktoré predstavujú určité spojené nádoby, kde nie je možná ich absolutizácia,
ale len rozumné vyvažovanie, pričom konflikt vo vnútri systému základných práv a slobôd treba riešiť
prostredníctvom ich spravodlivej rovnováhy (nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06, PL. ÚS
6/04, III. ÚS 34/07). Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým
uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu

iného práva alebo slobody (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 7/96).
36. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú nevyhnutné musí vo svojej rozhodovacej
činnosti zohľadniť všeobecný súd a ktorá pokrýva prípady kolízie práva na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby) s právom na slobodu prejavu, sa vyznačuje
značnou rôznorodosťou, kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej striktné

všeobecné pravidlá; práve naopak, tieto prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností
prípadu a následné starostlivé vyvážanie týchto vzájomne protichodných garancií.
37. Napriek spomínanej rôznorodosti rozhodovacej praxe štrasburského súdu existuje v oblasti
difamačnýchsporovniekoľkozákladnýchorientačnýchkritérií,ktorézvyknúbyťzohľadňovanépririešení
otázky ochrany práva na dobrú povesť v strete so slobodou prejavu a ktorých systematickým posúdením

možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo naopak, osobnostným právam.
Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom prípade je preto otázka
jeho primeranosti, teda či obmedzenie práva na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality.
Na tento účel judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu SR využíva (prísny)test proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v
danom prípade „hovoril“, resp. uverejnil informáciu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 492/2012
z 18.4.2013).

38. Žalobca sa po podaní žaloby dňa 1.7.2019 návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.1.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť odstrániť
z profilu na sociálnej sieti F. Q. D. status zverejnený dňa XX.XX.XXXX o 05:29 hod.;
a zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek znení zverejňovania informácií o tom, že žalobca alebo

akýkoľvek z jeho produktov bude dohliadať na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa
budú konať dňa XX.X.XXXX, produkt žalobcu bude použitý na sčítanie hlasov vo voľbách do Národnej
rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa XX.X.XXXX a že s ohľadom na žalobcu a používanie
jeho produktov štatistickým úradom Slovenskej republiky je ohrozený legálny a legitímny priebeh volieb
do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa budú konať dňa XX.X.XXXX; ako aj odstrániť z profilu
Q. D. status zverejnený dňa XX.X.XXXX o 18:42 hod.

39. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

40. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

41. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
42. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

43. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

44. Podľa § 330 ods. 2 C.s.p. ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
45. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení C.s.p. je možné, ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných
pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

46. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a
zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.
j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko
pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou

úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia
nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
navrhovateľa,ajepotrebnétietotvrdeniaspoľahlivoosvedčiť,atoaspoňdotejmiery,žemožnodôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.

47. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného

opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu
jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne
právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.48. Odvolací súd zdôrazňuje, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia
si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené
pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe

bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie
neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých
okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie
nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov
medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia,

ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má
povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

49. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá

musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia; neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
50. V nadväznosti na odvolaciu námietku žalovaného, že nebol naplnený nevyhnutný predpoklad

nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v nevyhnutnosti úpravy pomerov strán sporu,
odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné zdôrazniť, že žalobca v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia vôbec nekonkretizuje (v dôsledku čoho nemôže ani osvedčiť) v čom má
spočívať nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca totiž v návrhu
len konštatuje, že pokiaľ by neboli navrhovaným spôsobom upravené pomery, došlo by k závažným

škodám na jeho právach v podobe zníženia dobrej povesti a poškodenia reputácie v očiach občianskej
spoločnosti, ako aj odborných kruhoch, zákazníkov a obchodných partnerov, pričom poukázal iba na
statusy žalovaného na sociálnej sieti F. zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, v súvislosti s ktorými
vyjadril tieto svoje obavy zo zníženia dobrej povesti; bez relevantného zdôvodnenia však ponechal
práve skutočnosť, že vo veci samej sa domáha ochrany dobrej povesti, do ktorej, ako to opisuje

v žalobe, mal žalovaný zasiahnuť 34 inými statusmi (videami) na sociálnej sieti F. zverejnenými v
období od XX.X.XXXX až XX.X.XXXX (posledný status pred statusom zo dňa XX.XX.XXXX), teda už
skôr; iba samotná skutočnosť zverejnenia ďalších statusov žalovaným preto bez bližšieho ozrejmenia
súvislostí logicky odôvodňujúcich vyššiu mieru pravdepodobnosti rozšírenia zásahu (prehĺbenia ujmy)
už skôr porušeného práva žalobcu nemôže vecne odôvodňovať bezodkladnosť úpravy pomerov medzi

stranami. Žalobca v návrhu ani bližšie nevysvetľuje v čom má spočívať vzostupnosť intenzity príspevkov
žalovaného na sociálnej sieti F.; takto zjavná insuficiencia skutkových tvrdení v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorú nemôže odvolací súd nahrádzať vlastnými úvahami, keďže by porušil
princíp rovnosti strán, preto nevyhnutne vedie k záveru o neosvedčení jedného z kumulatívnych
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.

51.Poprirelatívnevšeobecneprezentovanýchobaváchžalobcuozníženíjehodobrejpovestivdôsledku
statusov žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX, však na viacerých miestach návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia žalobca vyjadruje obavu z klamlivej a zavádzajúcej manipulácie
voličov s cieľom získať na úkor žalobcu výhodu v politickej súťaži, či dokonca z ovplyvnenia zákonnosti
volieb a legitimity ich výsledkov; nepochybne sú legitimita a zákonnosť všeobecným (prirodzeným)

záujmom demokratickej spoločnosti, ale nemôžu odôvodňovať porušenie práva žalobcu na ochranu
dobrej povesti ako subjektu súkromného práva. Napriek uvedenému nejde v posudzovanej veci o
marginálnu skutkovú okolnosť, pretože návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu prvej
inštancie doručený dňa 10.1.2020 a doplnený dňa 4.2.2020, pričom termín volieb do Národnej rady
Slovenskej republiky bol určený na XX.X.XXXX.

52. Je všeobecne známou skutočnosť (§ 186 ods. 1 C.s.p.), že obdobie volebnej kampane pred voľbami
doNárodnejradySRvyhlásenýchnadeňXX.X.XXXXzačalovzmysle§2ods.2zákonač.181/2014Z.z.
dňa X.XX.XXXX, a preto výroky žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX ako poslanca Národnej
rady SR a politika kandidujúceho v týchto voľbách, pre ktoré žalobca žiadal upraviť pomery medzi
stranami, bolo nevyhnutné posudzovať ako verejne prednesené v rámci politickej kampane (diskusie),

pričom Európsky súd pre ľudské práva vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti v týchto súvislostiach
formulovalnázor,že"Akjeslobodaprejavudôležitáprekaždého,obzvlášťtoplatíprevolenéhozástupcu
občanov daného štátu. Ten totiž reprezentuje svojich voličov, upriamuje pozornosť na ich záujmy, ktoré
chráni. Preto zásah do slobody prejavu člena parlamentu na strane opozície, čo je prípad sťažovateľa,si vyžaduje detailné preskúmanie Súdom." (napr. rozsudky Castells proti Španielsku zo dňa 23.4.1992,
č. 11798/85, ods. 42; Ceylan proti Turecku zo dňa 8.7.1999, č. 23556/94, ods. 34).
53. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného

opatrenia vo výroku I. napadnutého uznesenia domáhal úpravy pomerov z časti zhodnej ako vo veci
samej (odstránenie statusu zo dňa XX.XX.XXXX), ako aj vo výroku III. (odstránenie statusu zo dňa
XX.X.XXXX), ktorý však nie je ani predmetom žaloby, nakoľko nebol súčasťou návrhu žalobcu na zmenu
žaloby doručenej súdu dňa 10.1.2020 ani neskoršieho procesného úkonu žalobcu; z uvedeného preto
vyplýva, že vo vzťahu k týmto statusom a v naznačenom rozsahu sa žalobca návrhom na nariadenie

neodkladného opatrenia de facto domáhal konečnej úpravy pomerov medzi stranami.
54. Prijatím Civilného sporového poriadku (s účinnosťou 1.7.2016) sa zmenila koncepcia právnej
úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku. Nová právna úprava upustila od
koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí
nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Zároveň nová právna úprava pripúšťa nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej (§ 330 ods. 2 C.s.p.),

na rozdiel od úpravy podľa Občianskeho súdneho poriadku, pri ktorej dočasnosť predbežných opatrení
v zásade vylučovala možnosť výroku, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom vo veci samej. Účelom
predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní bola totiž provizórna (dočasná) úprava pomerov
účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej; dočasné rozhodnutie
mohlo slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia.

55. Vychádzajúc zo zmyslu a sledovanému účelu ustanovenia § 330 ods. 2 C.s.p. vyjadreného
v dôvodovej správne k Civilnému sporovému poriadku, že navrhovaná právna úprava vychádza z
doterajšej judikatúrnej a doktrinálnej línie predbežných opatrení, predovšetkým v otázke zhody tzv. petitu
(žalobného návrhu) neodkladného opatrenia a petitu žaloby vo veci samej, kedy súd posúdi, či oba
petity môžu znieť totožne s ohľadom na kritérium povahy veci, ktorého všeobecnosť umožňuje súdu

individualizovať procesný postup v jednotlivých prípadoch, možno dospieť k záveru, že niet rozumného
dôvodu odkloniť sa od zásadnej výnimočnosti nariadenia totožného neodkladného opatrenia s výrokom
rozhodnutia vo veci samej.
56. Súd teda musí vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha prejednávanej veci pripúšťa nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov; hoci s prihliadnutím na § 330 ods.

2 C.s.p. nemožno abstraktne vymedziť, ktoré subjektívne nároky svojou povahou pripúšťajú nariadenie
neodkladného opatrenia s výrokom totožným vo veci samej, s akcentom na vyššie uvedené aplikačné
záverysúdovpôjdespravidlaošpecifickézdržovacienároky,priktorýchvšakmusiabyťsúčasnesplnené
podmienky na nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 1 C.s.p. Okruh potenciálnych
nárokov z daného hľadiska tým nie je vyčerpaný a argumentačne udržateľný právny záver v konkrétnej

veci si vždy vyžaduje zohľadnenie relevantných okolností prípadu, avšak z povahy veci je zrejmé, že
takéto rozhodnutia neprichádzajú do úvahy v prípade určovacích žalôb, žalôb o splnenie povinnosti a
pod.
57.Naznačenésúvislostitotožnostikonečnejúpravypomerovneodkladnýmopatrenímakonaniavoveci
samej, ktorého predmetom je stret (kolízia) subjektívnych práv žalujúcej a žalovanej strany, vyžadujú

náležité posúdenie (otestovanie) akceptovateľnosti zásahu do práva na slobodu prejavu žalovaného v
záujme ochrany dobrej povesti žalobcu; teda v konkrétnom prípade či obmedzenie práva žalovaného
na slobodu prejavu zodpovedá zásade proporcionality; a to tým viac, ak sa jednalo o politický prejav
vo volebnej kampani (podľa judikatúry štrasburského súdu je politik vnímaný ako privilegovaný subjekt
verejnej debaty), ktorého obmedzenie by eventuálne mohlo mať odradzujúci účinok (chilling efect) pre

verejnú diskusiu pro futuro.

58. Ústavne akceptovateľnú (udržateľnú) odpoveď v takomto prípade môže dať iba prísny test
proporcionality, ktorý však má v procesnoprávnych podmienkach konania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia svoje limity vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá síce výslovne neupravuje,

ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, ale
ustanovenie § 329 ods. 1 C.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu.
Ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít práve preto ustálila, že subjekt domáhajúci sa
vydania neodkladného opatrenia musí dôvody na jeho vydanie osvedčiť. Dokazovanie pred rozhodnutím
o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní;

to je pojmovo vylúčené, a preto sa označuje výrazom osvedčenie alebo osvedčovanie, ktoré na
rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Pri ich zisťovaní neprihliada
a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní.Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné.

59. Test proporcionality tak predstavuje conditio sine qua non osvedčovania danosti nároku (zákonného
predpokladu na nariadenie neodkladného opatrenia), ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana
neodkladným opatrením, avšak jeho riadnemu vykonaniu v súlade s princípom kontradiktórnosti konania
(t. j. aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne vyjadrenie protistrany), keďže v
prípade konania o ochranu dobrej povesti právnickej osoby (ako aj ochrany osobnosti fyzickej osoby)

ide o spor par excellence, bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd
rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez
nariadenia pojednávania.

60. Uvedené závery neznamenajú neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje
vec samú v spore o ochranu dobrej povesti právnickej osoby (resp. o ochranu osobnosti fyzickej

osoby); odvolací súd iba konštatuje, že v záujme zabezpečenia prísneho, ale spravodlivého prieskumu
(testu ústavnosti v medziach uvedených v odseku 36.) dotknutých (kolidujúcich) práv strán sporu, bude
takéto neodkladné opatrenie z povahy veci prípustné iba celkom výnimočne, keď bude bez najmenších
pochybností aj v podmienkach konania o nariadenie neodkladného opatrenia zjavné, že namietané
výroky sú verbálnymi útokmi (hate speech), nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo intolerancii, a

teda, že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú majetkovú či nemajetkovú
ujmu, t. j. namietané výroky by spĺňali podmienku bezprostrednej nevyhnutnosti okamžitého zásahu. Z
napadnutého rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie upravil s konečnou platnosťou pomery
medzi stranami sporu vo vzťahu k statusom zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX (ich odstránenie)
bez akýchkoľvek úvah súvisiacich s testom proporcionality kolidujúcich práv, a preto nemohol mať

zodpovedané základné o otázky o tom, KTO zásah do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu vykonal,
o KOM boli namietané statusy a do KOHO oprávneného záujmu žalovaný zasahoval, ČO bolo obsahom
statusov žalovaného, KDE a KEDY boli tieto statusy uverejnené.

61. Pochybenia sa dopustil súd prvej inštancie aj tým, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

vyhovel v časti odstránenia celých statusov žalovaného na sociálnej sieti F. zo dňa XX.XX.XXXX a
XX.X.XXXX napriek skutočnosti, že sa v celosti netýkajú iba žalobcu, ale aj iných subjektov práva;
konkrétne sa status zo dňa XX.XX.XXXX týka aj bývalého N. I. O. J., N. I. U. Č., N. R. W. I. X. K., A.,
R.Á. K. T., S., C. J. I. N. I. O. I.; status zo dňa XX.X.XXXX sa okrem žalobcu týka aj W. K., či ostatných
spoločníkov žalobcu ako právnickej osoby. Vo vzťahu k týmto výrokom (častiam statusov) žalovaného

tak žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože týmito výrokmi objektívne nemohlo byť zasiahnuté
do jeho práva na ochranu dobrej povesti.

62. Hodno pripomenúť, že právo na spravodlivé súdne konanie, resp. právo na spravodlivosť znamená,
že všetky súdy ako justičné orgány demokratického a právneho štátu majú povinnosť pri interpretácii

zákonov zabrániť faktickému odopretiu spravodlivosti. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu
ochranu predpokladá, že sporovej strane, resp. sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej
kvalite a výklad a používanie zákonných ustanovení príslušných procesných predpisov musí v celom
rozsahu rešpektovať základné právo sporových strán (účastníkov konania) na súdnu ochranu podľa Čl.
46 ods. 1 Ústavy SR. Všeobecný súd musí teda vykladať a používať ustanovenia procesných predpisov

v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v civilnom súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
sporových strán, resp. účastníkov konania (m. m. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/07).

63. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia napokon konštatuje, že prezentovaný výklad
súdu prvej inštancie pôsobí v rámci konkrétnych okolností prípadu príliš plocho a formalisticky,
bez dostatočného zohľadnenia cieľa hmotnoprávnej úpravy a posúdenia ústavnoprávnych okolností
predmetnej veci, pričom z jeho odôvodnenia je markantné až nekritické stotožnenie sa s argumentáciou
žalobcu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia; právo na spravodlivý proces pritom vyžaduje,

aby rozhodnutia súdu aj o neodkladnom opatrení boli v zodpovedajúcej kvalite zdôvodnené a
presvedčivé. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tak neposkytlo stranám sporu záruku, že výkon
spravodlivosti nebol arbitrárny.64. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností
dospel k záveru, že žalobca neosvedčil splnenie zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 324 a nasl., § 330 ods. 2 C.s.p.; v kontexte 34 statusov (videí) tvoriacich predmet

súdnejochranyvovecisamejavýrokovžalovanéhovstatusochzodňaXX.XX.XXXXaXX.X.XXXX,totiž
žalobca neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, pričom z výrokov žalovaného
v statusoch zo dňa XX.XX.XXXX a XX.X.XXXX nevyplýva ani zjavná nezákonnosť vyžadujúca okamžitý
zásah súdu; a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil a návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).