Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1616200588
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1616200588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobcu: J. G. , narodený dňa
XX.XX.XXXX, bytom Z. P., M. č. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou Borgulová & Péteriová s.r.o.,
Nitra, Farská č. 4, IČO: 46 104 020, za ktorú koná Mgr. Jana Borgulová, proti žalovanému: M. , narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom O. Z. č. XXX, zastúpený JUDr. Martou Vícenovou, advokátkou v Malackách,
Záhorácka č. 5478/15B, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva, s príslušenstvom, na odvolanie strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa
1. júna 2018, č.k. 7 C 88/2016-205, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 1. júna 2018, č.k. 7 C 88/2016-205,

- vo výroku, ktorým súd určil, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres Malacky, Obec a
katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223
m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere
359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, sú v celosti súčasťou
dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom

O. Z. č. XXX;
- vo výroku, ktorým súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania;

p o t v r d z u j e .

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

l.1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 1.6.2018, č.k. 7 C 88/2016-205, výrokom v poradí prvým
určil, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely

registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 359 m2, rodinný
dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, sú v celosti súčasťou dedičstva po
poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX.
Výrokom v poradí druhým zamietol žalobu týkajúcu sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy; výrokom v
poradí tretím žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania; výrokom v poradí štvrtým priznal
náhradu trov konania štátu voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Napokon výrokom v poradí
piatym zastavil konanie v časti týkajúcej sa určenia, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres
M., Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 150 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 345 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vovýmere 66 m2, sú v celosti súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela
dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č. XXX.
1.2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal určenia neplatnosti kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi jeho nebohou matkou M. G. ako predávajúcou a žalovaným (jeho bratom)
ako kupujúcim, ako aj určenia, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne
územie O. Z., v LV č. XXXX ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria
vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/
X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere

359 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere 345 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 66
m2, rodinný dom so súpisným č. XXX postavený na parcele č. XXX/X, sú v celosti súčasťou dedičstva
po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom O. Z. č.
XXX. Žalovaný sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol
povolený pod č. V-XXX/XX právoplatný dňa XX.X.XXXX-XX/XX. V čase uzatvorenia kúpnej zmluvy bola
ich matka postihnutá vážnou duševnou poruchou - Alzheimerovou chorobou, stareckou demenciou v

pokročilom štádiu. Táto choroba nebola len prechodná, spôsobovala u nej stratu pamäti, nespoznávala
svojich najbližších príbuzných a nebola schopná rozpoznať význam a následky svojho konania.
Kúpnu zmluvu žalobca považoval za absolútne neplatný právny úkon podľa § 38 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, keďže matka túto uzatvorila v duševnej poruche, ktorá nebola iba prechodná a ktorá ju robila
na tento právny úkon neschopnou. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy u

žalobcu spočíva v tom, že je jedným zo zákonných dedičov po nebohej matke M. G.. Ide o majetok,
ktorý nebol celkom zanedbateľný a bol prevedený na žalovaného krátko pred smrťou matky.
1.3. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ak mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný
skutkový stav veci. Dňa 29.2.2012 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi M. G., rodenou R., ako
predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti (vtedy) vedené v LV č.

XXX pre okres M., U. a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy
a nádvoria vo výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-
záhrady vo výmere 359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele č. XXX/X; kúpna cena
bola dohodnutá v sume 50.000,-- €, podpis predávajúcej bol overený Obcou O. Z.. Žalobca od roku
1992 žil s matkou v spoločnej domácnosti v jej dome, žalovanému platil nájomné, v čase podpisu kúpnej

zmluvy bol doma, nezavolali ho a pri podpise bola aj matrikárka, ktorá musela vedieť o matke v akom
je zdravotnom stave. Pri prejednaní dedičstva žalobca súhlasil s prikázaním pozemkov do vlastníctva
žalovanému, nakoľko si myslel, že dom spolu s pozemkami pri dome sa bude ešte prejednávať; nevedel,
že tieto nehnuteľnosti už nebudú predmetom dedičského konania. Na obecnom úrade následne zistil,
že dom aj s pozemkami boli už prepísané na žalovaného. Návrhmi sa domáhal aj otvorenia dedičského

konania. Žalovaný vo februári 2012 bol z dôvodu infarktu hospitalizovaný. Počas svojej neprítomnosti
musel riešiť starostlivosť o matku, ktorá v tom čase bývala vo svojom dome v O. Z.. V tomto dome býval
aj žalobca, ktorý nechcel pustiť sestru a dcéru za účelom zabezpečenia starostlivosti o matku; matke
bolo potrebné pravidelne pichať inzulín a pravidelne zabezpečovať stravu. Po jeho návrate z
nemocnice matka sama chcela riešiť dom, sama povedala, aby sa dom na niekoho napísal. Podľa jej

želania sa dom napísal na neho (žalovaného), keďže sa staral o dom, opravil fasádu, doprevádzal matku
k lekárom. Matka bola sledovaná u diabetológa, srdcovo-cievneho lekára a u psychiatra. Psychiatrička
predpísala matke lieky, povedala, že je to nervového pôvodu a odporučila aj hospitalizáciu matky.
Kúpna zmluva bola podpisovaná doma v O. Z. za prítomnosti úradníčky obecného úradu, žalovaného,
jeho sestry L. O., brata E. G.. Po smrti matky žalobca žil v dom ešte 4 roky, pri jeho odchode z domu

(žalovaný) navrhol, že ho vyplatí, ale dohodnúť sa nechcel. Kúpnu zmluvu mu (žalovanému) pripravoval
právnik, tento navrhol aj kúpnu cenu 50.000,-- €. Túto považoval za primeranú v čase nadobudnutia a
dom po kúpe nemienil predať. Kúpnu cenu matke nevyplatil, dlh do dedičstva nenahlásil. Pri podpisovaní
kúpnej zmluvy bola matka pri vedomí, komunikovala a poznala následky svojho konania, na matku
nevyvíjal žiaden nátlak, dôchodok si ponechávala a podporovala z neho žalobcu. Podľa svedka P. G.,

syna žalobcu a vnuka zomrelej M. G., niekedy v júli 2011 a potom aj na jeseň v roku 2011
navštívil babku, mávala výpadky pamäti. Bol pri situácii, kedy sestra žalobcu a žalovaného
vybehla z izby s plačom, že ju babka nepozná. Neskôr ju nenavštevoval, najmä kvôli vzdialenosti, keďže
býva pri Topoľčanoch. Niekedy v januári 2012 bola babka v nemocnici na Kramároch,
svedok ju prišiel navštíviť, babka bola pripútaná na posteli a svedka neregistrovala. Po jej

smrti mu volal žalovaný, že chce dom predať, že má prísť pre otca. Vo vzťahu ku komunikácii žalobcu s
ostatnými súrodencami uviedol, že otec prichytil dcéru žalovaného, ako preberala babkine osobné veci,
a preto ju vyhodil. Znalec MUDr. Róbert Őlvedy, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, vo svojom znaleckom posudku č. 27/2017 uviedol, že nebohá M. G. z psychiatrickéhohľadiska nebola schopná právnych úkonov, nakoľko trpela duševnou poruchou, ktorá bola tak závažná,
že jej znemožňovala v tom čase prejaviť slobodne svoju vôľu a posúdiť zmysel právneho aktu, nakoľko v
tom čase trpela demenciou zmiešaného typu v pokročilom štádiu. Ide o ochorenie trvalé a progresívne,

s postihnutím kognitívnych schopností, ako aj postihnutím osobnosti. Demencia zmiešaného typu, v
pokročilom štádiu, postihuje kritičnosť a súdnosť postihnutej osoby zásadným spôsobom a závažne
postihuje rozpoznávacie a ovládacie schopnosti postihnutého jedinca.
1.4. V dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom pred začatím pojednávania v časti týkajúcej sa určenia, že
nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres M., Obec a katastrálne územie O. Z., ako parcely registra

„C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 150 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere
345 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 66 m2, patria do dedičstva po nebohej M. G.,
súd konanie v danej časti zastavil postupom podľa ustanovenia § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. l C.s.p.
1.5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti predmetnej kúpnej
zmluvy, pretože žalobca nemal na takomto určení naliehavý právny záujem vyplývajúci z ustanovenia §
137 písm. c/ C.s.p. z dôvodu, že žalobca mal v danom prípade možnosť žalovať priamo o určenie, že

nehnuteľnosti prevedené neplatnou kúpnou zmluvou patria do dedičstva, čo v tomto konaní aj urobil. V
prípade žalobcom žiadaného petitu o neplatnosť zmluvy ide o nadbytočný petit, ktorý mu nerieši situáciu,
nakoľko má možnosť iného druhu žaloby, čo samotný žalobca aj realizoval. Súd v určovacej žalobe
rieši ako predbežnú otázku platnosť, resp. neplatnosť, kúpnej zmluvy. Existenciu naliehavého právneho
záujmu v prvej časti žalobného petitu bolo potrebné posudzovať vo vzťahu k druhému

uplatnenému žalobnému petitu o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva.
1.6. Vo vzťahu k nároku žalobcu na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke,
žalobca preukázal naliehavý právny záujem na takomto určení. Určovaciu žalobu, že konkrétna vec
patrí do dedičstva po poručiteľovi, môže podať ten, kto je dedičom poručiteľa (prípadne jeho právnym
nástupcom) proti inému dedičovi, ale aj inej osobe ako dedičovi. Takou žalobou sa odstráni spornosť

vlastníctva k veci, teda či sa má vec prejednať v dedičstve, pričom v konečnom dôsledku sa
právne postavenie žalobcu v dôsledku takejto žaloby zmení; súd zdôraznil rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 36/2007 zo dňa 16.12.2008.
1.6.1.Právnedôvodilustanovením §34,§37,§38ods.l,ods.2,§39Občianskehozákonníka.Skutkovo
dôvodil tým, že predpokladom platnosti právneho úkonu je spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý

robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je taký úkon absolútne neplatný. Absolútne neplatný
je aj právny úkon, ktorý urobila osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ak išlo o
takú duševnú poruchu, ktorá zapríčinila nespôsobilosť na urobený právny úkon. Takáto osoba nemusí
byť súdom pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Skutkovú otázku, či išlo o konanie v duševnej
poruche, treba však preukázať. V prejednávanej veci spornou skutočnosťou bolo, či M. G. bola schopná

uzavrieť kúpnu zmluva dňa 29.2.2012 vzhľadom na svoj zdravotný stav. Bolo preukázané, znaleckým
posudkom, že M. G. v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola schopná takýto úkon vykonať v dôsledku
závažnej psychickej poruchy. Trpela demenciou zmiešanej etiológie a v dôsledku takejto choroby nebola
schopná urobiť úkon slobodne, vážne a zrozumiteľne. Nadväzne na uvedené súd uzavrel, že kúpna
zmluva uzavretá dňa 29.2.2012 medzi nebohou M. G. ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim je

absolútne neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže
M. G. na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy nemohla stratiť vlastníctvo k predmetu kúpnej
zmluvy, bola naďalej jeho vlastníčkou, a keďže medzičasom zomrela, bolo potrebné určiť, že patrí do
dedičstvapo(užvtedy)nebohejM.G..Naplatnosťkúpnejzmluvy,atedaajnanáslednúpotrebuurčenia,
že nehnuteľnosti patria do dedičstva, nemá vplyv predchádzajúca starostlivosť a existencia dobrých

rodinných vzťahov k zomrelej M. G. zo strany žalovaného a jeho rodinných príslušníkov a namietaný
nezáujem a neposkytovanie starostlivosti zo strany žalobcu. Zákon hovorí o neplatnosti právneho úkonu
vo vzťahu k zdravotnému stavu osoby vykonávajúcej tento úkon. Je irelevantné, kto a akým spôsobom
sa materiálne staral o danú osobu.
1.7. Výrok o trovách konania (strán sporu, štátu) súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. l, ods. 2, § 262

ods. l, čl. 4 ods. l, ods. 2 C.s.p.
1.7.1. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania sporových strán súd vychádzal z toho, že žalobca sa
domáhal jednak určenia neplatnosti právneho úkonu, a jednak určenia, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva. Žaloba v časti týkajúcej sa určenia neplatnosti právneho úkonu bola zamietnutá, v časti
týkajúcej sa určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, bolo žalobe vyhovené. Znamená to, že

žalobca mal úspech v polovičnej časti, a tak žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.
1.7.2. Pri čiastočnom späťvzatí žaloby súd zohľadnil dôvod späťvzatia, a síce že až z
vyjadrenia žalovaného sa dozvedel, čo bolo predmetom napádanej kúpnej zmluvy. Podľa názoru súduprvej inštancie žiadna zo strán nezavinila zastavenie konania, a teda aj v tejto časti súd nepriznal žiadnej
zo strán právo na náhradu trov konania.
1.7.3. Súd vykonal znalecké dokazovanie na návrh žalobcu, pričom takýto dôkaz bol nevyhnutný na

posúdenie, či išlo o neplatný právny úkon v dôsledku nespôsobilosti predávajúcej M. G., ide o odbornú
otázku,ktorúsúdnevievyriešiťvýpoveďamistránalebosvedkovalebolekárskymisprávami.Žalobcabol
v konaní oslobodený od platenia súdnych poplatkov uznesením zo dňa 9.8.2017, č.k. 7 C 88/2016-83,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2017. Preto nemohol postupovať podľa ustanovenia § 253
C.s.p. a nevykonať znalecké dokazovanie v dôsledku nezloženia preddavku na trovy

znaleckého dokazovania žalobcom. Súd vyúčtoval odmenu znalcovi uznesením zo dňa 14.12.2017, č.k.
7 C 88/2016-177, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2018, a znalečné v sume 510,78 € poukázal zo
štátnychrozpočtovýchprostriedkov.Civilnýsporovýporiadokneobsahujeustanovenieotrováchkonania
štátu tak, ako to bolo v ustanovení § 148 O.s.p., bolo potrebné o nich rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. Aj keď súd rozhodol, vo vzťahu medzi stranami
sporu, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v dôsledku čiastočného úspechu žalobcu

v konaní, vo vzťahu k trovám konania štátu súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť
trovy konania štátu. Znalecký posudok, s ktorým boli spojené trovy štátu, bol potrebný pre rozhodnutie
o určení, či nehnuteľnosti patria do dedičstva. V tejto časti bol žalovaný neúspešný, a preto žalovaný
je povinný nahradiť trovy konania štátu.

2. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie obe strany sporu.
2.1. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd vyslovil, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Dôvodil, že cieľom určovacej žaloby bolo určenie,
že nehnuteľnosti v katastrálnom území O. Z., ktoré boli prevedené poručiteľkou M. G. na žalovaného
kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod Z., právoplatný dňa 23.3.2012-80/12, patria do dedičstva

po tejto poručiteľke z dôvodu jej absolútnej neplatnosti. Tento cieľ dosiahol, keďže v tejto časti bol
úspešný. K čiastočnému zastaveniu konania v časti určovacej žaloby došlo na základe čiastočného
späťvzatia žaloby ešte pred začatím konania z dôvodu, že pri podaní žaloby vychádzajúc z LV č. XXXX
zo dňa 12.1.2016 pre katastrálne územie O. nemal možnosť objektívne zistiť, ktoré z nehnuteľností
tam zapísané nadobudol žalovaný na základe tejto absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Bezprostredne

po tomto zistení zobral žalobu čiastočne späť. Rozhodnutie o trovách konania podľa ustanovenia §
255 ods. l, ods. 2 C.s.p. považuje za nespravodlivé a v rozpore s ustanovením § 255 ods. l C.s.p.
Vyslovilpresvedčenie,žecieľurčovacejžalobybolpredmetnýmrozsudkomvcelomrozsahudosiahnutý.
Zdôraznil, že predmetný spor vznikol postupom v rozpore s dobrými mravmi na strane žalovaného, ktorý
„zariadil“ uzatvorenie tejto absolútne neplatnej zmluvy so svojou matkou ako osobou zo zdravotného

hľadiska zjavne nespôsobilou na takýto právny úkon v snahe eliminovať prípadné dedičské nároky brata
- žalobcu, a možno aj ostatných súrodencov ako zákonných dedičov. Len súdnou cestou mal možnosť
uplatniť si svoje nároky, následkom čoho mu vznikli nemalé trovy, ktoré nie sú v celom rozsahu kryté z
prostriedkov Centra právnej pomoci. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania zmeniť tak, že mu prizná trovy konania v rozsahu 100 %.

2.2. Odvolanie žalovaného smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd určil,
že nehnuteľnosti tam uvedené sú súčasťou dedičstva po poručiteľke M. G.. Zdôraznil ustanovenie §
460 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa. Právna úprava
dedičského práva sa riadi princípom ingerencie, resp. účasti štátu pri nadobúdaní dedičstva. Uvedené sa
prejavuje tým, že konanie o dedičstve možno začať i bez návrhu a súčasne, že po každom poručiteľovi

musí byť dedičstvo prejednané v rámci zákonom upraveného dedičského konania. V dedičskom konaní
musí byť tiež prejednaný majetok, ktorý v pôvodnom dedičskom konaní nebol známy alebo zistený.
Za tohto stavu k nadobudnutiu dedičstva nepostačuje iba smrť poručiteľa, ale v zmysle zákona sa
vyžaduje, aby o dedičstve poručiteľa bolo rozhodnuté v dedičskom konaní. Dedičstvo sa nadobúda s
účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa. Vzhľadom na existujúci právny stav v dobe od smrti poručiteľa a až

do rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní nie je istota, s akým výsledkom sa dedičské konanie
skončí, t.j. kto sa stane poručiteľovým dedičom a ako bude dedičstvo vyporiadané medzi viacerými
dedičmi. Stav, ktorý v takomto prípade vzniká v období od smrti poručiteľa do právoplatného rozhodnutia
o dedičstve sa prejavuje vo vzájomných vzťahoch dedičov k majetku patriacemu do dedičstva. Do
právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa dedičia považujú za vlastníkov, resp. spoluvlastníkov majetku

patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov týkajúcich sa veci alebo majetkových práv patriacich do
dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel
vyjadruje mieru, akou sa navzájom na týchto právach a povinnostiach podieľajú. V sporoch s inými
osobami, ktoré sa týkajú veci alebo majetkových práv patriacich do dedičstva, sa uvedený vzťah dedičovk poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že sa u nich jedná o nútené spoločenstvo (§ 78 ods. l C.s.p.).
Zákonnými dedičmi po poručiteľke M. G. sú jej deti: žalobca, žalovaný, dcéra L. O., syn E. G.. Aj títo
ostatnídedičiamalibyťoznačeníakostranysporu,čiužnastranežalobcovalebožalovaných,lebotvoria

nútené spoločenstvo. Ich neúčasť v spore je dôvodom na zamietnutie žaloby. Odvolaciemu súdu navrhol
odvolaním napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobu zamietnuť a jemu priznať 100 % trovy odvolacieho
konania.

3.l. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zdôraznil, že v predmetnom konaní ide o

určenie a rozhodnutie o tom, čo tiež patrí do dedičstva, a dôvod, prečo to tam patrí, teda nejde o
mimosporové konanie o dedičstve a ani rozhodnutie o dedičstve. V predmetnom sporovom konaní sú
stranami sporu dedičia (nie iné osoby). Na strane žalobcu je dedič, ktorý protiprávnym konaním iného
dediča (žalovaného) v čase, keď ešte poručiteľka žila, bol ukrátený na svojich dedičských právach
a na strane žalovaného je dedič, ktorý svojím protiprávnym konaním v čase, keď ešte poručiteľka
žila, ukrátil iného dediča (žalobcu) na jeho dedičských právach a získal tak na jeho úkor majetkový

prospech. V predmetnom sporovom konaní nemôže ísť a ani nejde o nútené spoločenstvo (§ 78 ods.
l C.s.p.) všetkých dedičov, nejde o spor voči inej (iným) osobám ako dedičom. Predmetná žaloba
a rozhodnutie o nej neobmedzuje ostatných dedičov, nezasahuje negatívne do vlastníckych práv
ostatných dedičov; naopak tieto ich práva ochraňuje. Žalovaný, ktorý je tiež dedičom, postupoval a
postupuje v rozpore s právnymi predpismi a dobrými mravmi a spôsobuje tým i prieťahy v konaní.

Žalovaný nadobudol nehnuteľnosti na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. Tieto veci preto bez
rozhodnutiu súdu o určovacej žalobe nemohli byť a ani neboli zahrnuté do aktív dedičstva a nemohlo
sa tak o nich konať v dedičskom konaní po poručiteľke. Žalovaný uviedol, že kúpna cena nebola
predávajúcej vyplatená, a teda mala by byť zahrnutá do aktív dedičstva. Mal tiež za to, že žalovaný
svoje odvolanie riadne neodôvodnil. V záverečnej reči na pojednávaní dňa 1.6.2018 navrhol „my

vzhľadom na závery ZP navrhujeme, aby súd žalobu v časti určenia neplatnosti KZ zamietol z dôvodu,
že takáto právna skutočnosť nevyplýva z osobitného právneho predpisu, tak ako to ustanovuje CSP a
zároveň navrhujeme aby v druhej časti žaloby žalobe vyhovel a rozhodol o trovách konania pomerne.“
Súd rozhodol v zmysle tohto návrhu žalovaného. Žalovaný svoj vlastný návrh na rozhodnutie vo veci
premietnutý v celom rozsahu v rozsudku súdu prvej inštancie týmto odvolaním napadol a poprel a žiada

žalobu zamietnuť. Námietky žalovaného (nové a v priebehu konania nepoužité) uvedené v záverečnej
reči ako i ďalšie námietky žalovaného (nové a v priebehu konania nepoužité) uvedené v predmetnom
odvolaní vzniesol žalovaný až v okamihu, kedy žalobca a vo veci konajúci sudca nemohli už na ne, s
ohľadom na procesné predpisy, reagovať, vyjadriť sa k nim, prípadne inak konať. Navrhol odvolaciemu
súdu aby odvolaniu žalovaného nevyhovel.

3.2. Žalovaný k odvolaniu žalobcu vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o trovách konania potvrdiť.

4.1. Žalobca sa už ďalej nevyjadril.
4.2. Žalovaný vo svojom vyjadrení na potvrdenie svojej argumentácie zdôraznil rozsudky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 45/2008, 1 Cdo 183/2009, 3 Cdo 197/2010, uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 118/2017.

5. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470
ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), ktorým

bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok; O.s.p.)], túto
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné
podmienky (§ 385 ods. l C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniam oboch strán sporu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. marca 2021; o termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods.

l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom rozsahu potvrdil, a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, odôvodnenie
rozsudku odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Pre správnosť rozsudku súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom rozsahu ale odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné (§ 387
ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.).

6. Odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda odvolací súd bol
a je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Konanie bolo začaté za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku a rovnako tak za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku stranám sporu súd dal poučeniepodľa Občianskeho súdneho poriadku (č.l. 24 a nasl. spisu). Ako nepochybne vyplýva z obsahu spisu,
súd prvej inštancie ďalej konal a rozhodol podľa Civilného sporového poriadku.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 a nasl. C.s.p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C.s.p.)
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Vecne a právne správne uzavrel, že žalobcovi

svedčí vecná legitimácia na podanie žaloby o určenie, že nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX pre okres
M., U. a katastrálne územie O. Štvrtok, ako parcely registra „C“ č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 223 m2, č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 172 m2, č. XXX/X-záhrady vo výmere
359 m2, rodinný dom súpisné č. XXX postavený na parcele registra „C“ č. XXX/X, sú v celosti súčasťou
dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom
O. Z. č. XXX (patria do dedičstva po M. G.); splnil si povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ohľadne

naliehavého právneho záujmu na takomto určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p. v čase podania žaloby, ale
aj podľa § 137 písm. c/ C.s.p. (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom). Podľa ustanovenia § 137 C.s.p. písm. c/ žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem
nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak

to vyplýva z osobitného predpisu. Nárok žalobcu v predmetnej právnej veci nemožno subsumovať pod
nárok vyplývajúci z osobitného predpisu, alebo pod nárok o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu, a tak žalobca musel už v žalobe a v priebehu celého konania tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem na určení, že ním označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po jeho nebohej
matke a že tento musí byť daný a preukázaný aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým

rozsudkom;čostaajstalo.Žalobcapreukázal,ženastaliskutočnosti(absolútneneplatnákúpnazmluva),
o ktoré svoj nárok oprel. Pred súdom prvej inštancie neboli zistené také vady procesného charakteru,
také žalovaný ani netvrdil, na ktoré by musel odvolací súd prihliadať aj keď neboli uplatnené v odvolacích
dôvodoch (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8.l. Podstatou odvolania žalovaného je to, že účastníkmi predmetného súdneho konania mali byť všetky
deti poručiteľky M. G., ako jej zákonní dedičia, pretože sú vo vzťahu k tretím osobám všetky oprávnené
a povinné spoločne a nerozdielne.
8.2. S takýmto názorom nemožno súhlasiť. Rozhodnúť o tom, či určitá, nesporne zistená, vec je
predmetom dedičstva po poručiteľovi, patrí len súdu v dedičskom (nesporovom) konaní. V konaní podľa

ustanovenia § 137 písm. c/ C.s.p. (aj podľa § 80 písm. c/ O.s.p.) mohol a môže súd (v sporovom
súdnom konaní) rozhodnúť (len) o určení vlastníckeho práva poručiteľa ku konkrétnej veci ku dňu jeho
smrti. Ako správne uvádzal žalobca, predmetné konanie nie je dedičským (nesporovým) konaním, v
ktorom sa rieši majetok poručiteľa nespochybniteľne zistený a preukázaný v rozsahu nepresahujúci
nesporové konanie. Pokiaľ do absolútneho vlastníckeho práva niekto neoprávnene zasahuje, vznikne

medzi vlastníkom (resp. jeho právnym nástupcom a v tejto súvislosti aj len jedným z
jeho viacerých právnych nástupcov) a narušiteľom relatívny hmotnoprávny vzťah, ktorého spornosť
možno odstrániť (len) v sporovom súdnom konaní. Predmetné konanie (o určenie, že veci patria do
dedičstva, že ďalšie veci sú súčasťou dedičstva), takýmto sporovým konaní je, v ktorom sa v podstate
rieši ochrana vlastníckeho práva (v súčasnosti už) nebohej M. G.. Nepochybne nejde o spor o dedičské

právo ako to má na mysli ustanovenie § 175k O.s.p. (§ 192, § 193, § 194 C.m.p.). Ak teda predávajúca
(matka žalobcu a žalovaného), ktorá pre svoj zdravotný stav existujúci v čase uzavretia kúpnej zmluvy
nemohla uzavrieť platný právny úkon, a t.č. (v čase podania žaloby) už nežije, je namieste, aby do
jej práv a povinností vstúpil jej právny nástupca; proti tomu, kto zásah do vlastníckeho práva vykonal.
Je irelevantné, že týmto na strane žalobcu je len jeden z jej právnych nástupcov a nie všetci ostatní

(sestra L. O., brat E. G.). Je notorietou, že tejto ochrany sa môže domáhať aj len jeden z nich, čo sa aj
stalo. Až prípade, že žalobca v tomto súdnom konaní bude úspešný, čo sa tiež v predmetnej veci stalo,
až potom, v dôsledku právoplatného a vykonateľného vyhovujúceho rozsudku nepochybne zostane
tento majetok novoobjaveným majetkom (až vtedy prestane žalovaný ako kupujúci, hoci aj na základe
absolútne neplatného právneho úkonu, mať ochranu súdnu, právnu), o ktorom súd v dedičskom konaní

vykoná konanie. Teda až po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie
vo výroku, že tam označené nehnuteľnosti tvoria súčasť dedičstva po poručiteľke M. G., narodenej
dňa X.X.XXXX, zomrela dňa XX.X.XXXX, zostanú všetci jej dedičia oprávnení a povinní voči tretím
osobám spoločne a nerozdielne dovtedy, kým v dedičskom konaní nebude tento majetok právoplatne avykonateľne prejednaný. Potom je tiež absolútne irelevantné, že sestra strán sporu L. O., a ich brat E.
G., nie sú účastníkmi tohto sporového súdneho konania.
8.3. Obsah odvolania žalovaného vo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe

vyhovené, nie je spôsobilý spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého výroku predmetného
rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacieho dôvodu výslovne v ňom uvedený, pričom ani v
odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za
následok zmenu skutkového stavu alebo by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie.

9. Osobitne odvolací súd považuje za potrebné uviesť k tvrdeniu žalovaného v odvolaní ku skutočnosti,
žemalibyťvšetcidedičiaporučiteľkyúčastníkmitohtosúdnehokonania,okremtohočoužuviedolvyššie,
nasledovné. Tieto skutočnosti uvádza až v odvolaní. V konaní pred súdom prvej inštancie sa žalovaný
vyjadroval k žalobe (č.l. 26 a nasl. spisu); v ňom túto skutočnosť nenamietal a ani z obsahu podania
nevyplýva. Túto skutočnosť nenamietal ani na pojednávaní na súde prvej inštancie dňa 3.3.2017 (č.l.

37 spisu), dňa 21.4.2017 (č.l. 54 spisu), ale ani dňa 1.6.2018 (č.l. 199 spisu), na ktorom bol vyhlásený
rozsudok. Na pojednávaní dňa 21.4.2017 žalovaný potvrdil, že kúpnu cenu predávajúcej nedal, ako
pohľadávku poručiteľky ju v dedičskom konaní po nej neuviedol, dedičom ich podiel z nej nezaplatil. Na
pojednávaní dňa 1.6.2018 nesúhlasil so žalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (ako uplatňovaným
nárokom v poradí prvým), ale súhlasil so žalobou na určenie, že nehnuteľnosti tvoria súčasť dedičstva

po matke (uplatňovaný nárok v poradí druhý), a o trovách konania navrhol súdu rozhodnúť pomerne.
9.1. Ako je uvedené vyššie konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a aj podľa neho
bolo dané stranám sporu poučenie (č.l. 24 a nasl. spisu). Poučení boli o.i. aj podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
podľa ktorého všetky dôkazy a skutočnosti museli predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďovalo pojednávanie (§

115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené
a označené neskôr súd neprihliadal. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr boli odvolacím dôvodom
len za podmienok uvedených v § 205a. Náležitosti odvolania upravovalo ustanovenie § 205 ods. l,
ods. 2 O.s.p. Žalovaný odvolanie neodôvodňoval skutočnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 205
ods. 2 O.s.p. Ani len netvrdil, že v konaní nastali podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 205a O.s.p.

[podľa ods. l sa týkali podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu alebo obsadenia
súdu; malo byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej; že odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4; že ich účastník
konania nemohol bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
(nejde pritom o konanie podľa § 120 ods. 2 O.s.p.)]. Znamená to, že ak by aj súd prvej

inštancie rozhodol za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, tento argument žalovaného vznesený
až v odvolacom konaní by nebolo možné v jeho prospech zohľadniť.
9.2. Obdobnú úpravu má aj Civilný sporový poriadok. Náležitosti odvolania upravuje ustanovenie § 363,
odvolacie dôvody ustanovenie § 365. Žalovaný odvolanie neodôvodňoval skutočnosťami vyplývajúcimi
z ustanovenia § 363, § 365 C.s.p. Dané tvrdenie možno považovať za novotu v odvolacom konaní [(§

366 C.s.p.) prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných
podmienok;b/týkajúsavylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu;c/mábyťnimipreukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; d/ ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie]. Žalovaný v odvolaní neuvádzal

skutočnosti opierajúce sa o dané dôvody.
9.3. S odkazom na dôvody uvedené v ods. 9., 9.1, 9.2. tohto rozsudku keďže konanie bolo začaté za
účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v prospech žalovaného odvolací súd nemohol zohľadniť ani
ustanovenie§470ods.2vetadruháC.s.p.,podľaktoréhovovecinemožnouplatňovaťustanoveniatohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii

konania vtedy, ak by boli v neprospech strany.
9.4. Aj z týchto dôvodov tak žalovaný nemôže získať úspech v odvolacom konaní.
9.5. Na tomto mieste odvolací súd ešte dôvodí, že žalovaným v odvolaní označené rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno v konaní v jeho prospech zohľadniť. Z nich
totiž nevyplýva, že súdy (okresný, krajský, najvyšší) posudzovali vzťah medzi dedičským konaním

(nesporovým) a konaním o ochranu vlastníckeho práva (sporovým) a v tejto súvislosti skutočnosť, že v
konaní o ochranu vlastníckeho práva nejde o spor o dedičské právo ako to má na mysli ustanovenie §
175k O.s.p. (od 1.7.2016 § 192, § 193, § 194 C.m.p.), že do právoplatného skončenia konania
o ochranu vlastníckeho práva vlastníctvo nadobúdateľa veci zostáva nespochybniteľné, požíva súdnua právnu ochranu, že dovtedy nič nesvedčí všetkým dedičom, nič neodôvodňuje u všetkých dedičov,
poručiteľky oprávnenie vystupovať vo vzťahu k tretím osobám spoločne a nerozdielne. V tejto základnej
otázke, v týchto doteraz protichodných právnych názoroch, doteraz nedala odpoveď najvyššia súdna

autorita.
9.5.1. V neposlednom rade a na tomto mieste, pre úplnosť, odvolací súd považuje za potrebné uviesť
ešte nasledovné. Podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.12.2013, sp.zn.
IV. ÚS 697/2013 „Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne
závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej

nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch
neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).“ Z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva
Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. decembra 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo
rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v

zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva). K
rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu
právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry
a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých
alebo podobných veciach. Ako je uvedené vyššie k podstatnej právnej otázke doteraz nedala odpoveď

najvyššia súdna autorita.

10. Odvolanie žalobcu smeruje proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žiadnej zo strán
nepriznal právo na náhradu trov konania. Odvolací súd dôvodí, že rozsudok je vecnej správny aj v
tomto výroku. Žalobca sa domáhal vyslovenia neplatnosti právneho úkonu, v ktorej časti bola žaloba

zamietnutá, a teda bol neúspešný; naopak úspešný bol žalovaný. Žalobca sa domáhal určenia, že časť
z označených nehnuteľností patrí do dedičstva po jeho matke a vo zvyšku označených nehnuteľností
zobral žalobu späť po začatí konania z dôvodu, že tieto nehnuteľnosti neboli predmetom kúpnej zmluvy.
Aj v tejto časti tak mal úspech len sčasti. Tieto skutočnosti potom odôvodňujú záver o tom, že obe strany
mali úspech len čiastočný a tento záver odôvodňuje nepriznanie práva na náhradu trov konania obom

stranám sporu.

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu ani nevzniesli
žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene
písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho
súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti

Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod
sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

12. Odvolatelia nemali úspech v odvolacom konaní, a tak odvolací súd im právo na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal (§ 262 ods. l, § 255 ods. 2, § 396 ods. l, § 470 ods. l, ods. 2 C.s.p.).

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p. v
spojení s § 3 ods. 9 zákona č, 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa

písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).