Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 6, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoCsp/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120236038
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:6120236038.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanému: E. H., nar. XX. XX. XXXX, X. XXX, zast. Petrom Vachanom, advokátom, so sídlom
Pavla Mudroňa 1191/5, Žilina, o zaplatenie sumy 7 096,97 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 8. decembra 2020 č. k. 7Csp/81/2020-130 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a rozhodol, že žalovaný má voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami
§ 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov platného a účinného v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy, § 565, § 53 ods. 9, § 524 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, §
92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase

postúpenia pohľadávky na žalobcu a uviedol, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 05. 12. 2014 uzatvorená Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského
úveru „Flexipôžička“ ev. č. 013203011051214, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver vo výške 8 050,- eur, lehota splatnosti bola 120 mesiacov, t.j. od 12. 01. 2015
do 12. 11. 2024. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že výška úrokovej sadzby bola 12,90% p. a., mesačná
anuitná splátka vrátane poistného bola 127,04 eura, z toho mesačná splátka poistného 6,52 eura,
RPMN 13,76%, priemerná RPMN 11,25%, celkové náklady dlžníka 6 291,38 eura, celková čiastka

úveru 14 341,38 eura, vypočítaná ako súčet výšky úveru a celkových nákladov dlžníka. Žalovaný
si svoje platobné povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy riadne a včas neplnil, preto právny
predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou v poradí treťou zo dňa 23. 03. 2017 vyzval žalovaného
k úhrade nedoplatkov na splátkach v celkovej výške 389,65 eura s upozornením na zosplatnenie
úveru. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, preto žalobca úver dňa 24. 04. 2017 zosplatnil.
Zmluvný vzťah strán sporu založený na základe vyššie uvedenej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (zmluvy o úvere) zo dňa 05. 12. 2014 spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a

Občianskeho zákonníka. Uzavretú úverovú zmluvu teda súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlápre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výslovne ustanovuje, že také ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s

dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby
koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. V konaní mal súd preukázané, že právny predchodca žalobca
poskytol žalovanému titulom zmluvy o úvere sumu 8 050,- eur. Právny predchodca žalobcu si svoj

záväzok riadne splnil a poskytol žalovanému dohodnutý úver, čo vyplýva aj z predloženého výpisu a
žalovaný konal v rozpore so zmluvnými dojednania zmluvy o úvere a neuhrádzal pravidelné mesačné
splátky riadne a včas, čím sa dostal do omeškania so splácaním svojej pohľadávky. Listom zo dňa 23.
03. 2017 vyzval žalobca žalovaného na okamžité zaplatenie omeškaných splátok a bol upozornený na
to, že žalobca vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru a bude požadovať okamžité vrátenie celého zostatku
úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Listom zo dňa 24. 04. 2017 vyhlásil žalobca

mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom a to ku dňu 24. 04. 2017. Zásielku s oznámením
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru prevzal dňa 02. 05. 2017. Podaním zo dňa 27. 11. 2019 právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 26. 11. 2019 postúpil predmetnú pohľadávku na
žalobcuspoluajspríslušenstvomaprávamizakéhokoľvekzabezpečenia.Nakoľkožalovanývpodanom
odpore namietal skutočnosti, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nemohlo dôjsť, keď neboli splnené

podmienky v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, súd za týmto účelom vyzval žalobcu na
doloženie listiny preukazujúcej dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a to najmä
doručenie predžalobnej upomienky. Žalobca aj napriek výzve doručenie predžalobnej upomienky (v
poradí tretej) nedoložil, a keďže žalovaný poprel, že by mu bola táto listina doručená, bolo na žalobcovi
dôkazné bremeno, aby preukázal doručenie predžalobnej upomienky, čo v konaní nepreukázal. Za

daného skutkového stavu súd ustálil, že k zosplatneniu pohľadávky v tomto prípade nedošlo, a preto
nenastala ešte konečná splatnosť úveru, pretože táto podľa zmluvy mala nastať až 12. 11. 2024.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je jednostranný úkon veriteľa, nemusí byť doručovaný do vlastných
rúk, okamih účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru je viazaný na deň, ktorý určil veriteľ.
Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pričom z logického

výkladu vyplýva, že pred vyhlásením zosplatnenia musí byť splnená podmienka v zmysle § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských
vzťahoch koriguje ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré veriteľovi umožňuje zosplatniť
dlh až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účelom toto ustanovenia je

ochrana spotrebiteľa pred dôsledkami okamžitej splatnosti celého dlhu, ku ktorej by podľa § 565
Občianskeho zákonníka mohlo dôjsť už aj pri krátkodobom omeškaní trvajúcom len niekoľko dní. Súd
dospel k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v rozpore so zákonom, nakoľko
nepreukázal, že by žalovaného upozornil na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Ide o obligatórnu a
zároveň kumulatívnu podmienku platného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej

zmluvy. Listina, ktorú žalobca predložil súdu s označením tretia upomienka - pokus o zmier by bola
akceptovaná ako splnená podmienka, avšak len v prípade, ak by súd mal za preukázané, že predmetná
listina bola žalovanému doručená. Žalobca dôkazné bremeno neuniesol, keď ani na výzvu súdu o
preukázanie splnenia podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, doručenku k predžalobnej výzve
nedoložil.

1.2. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010 sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Následne súd pristúpil ku skúmaniu, či sú splnené procesné podmienky a to, či má žalobca aktívnu
legitimáciu v danom spore. Nakoľko žalobca nepreukázal, že k oznámeniu o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti predchádzala výzva, resp. upozornenie adresované žalovanému o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom, t.j. s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Nakoľko nedošlo ku platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné postúpenie týmtospoplatnením (údajne) vzniknutej pohľadávky. Takáto pohľadávka k danému obdobiu totiž neexistovala,
a preto zmluva o postúpení pohľadávky je tak isto neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho žalobca
nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore. S poukazom na vyššie uvedené

súd ustálil, že žalobca v tomto konaní nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a ktoré
bolo uplatnené v tomto konaní, preto žalobcovi nie je možné toto právo priznať a súd žalobu z dôvodu
nepreukázania aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní zamietol. Vzhľadom na určujúci záver
oneplatnostivyhláseniamimoriadnejsplatnostiazmluvyopostúpenípohľadávok,dôsledkomužktorého
je nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, nie je potrebné bližšie sa zaoberať ďalšími námietkami, ktoré

uviedol žalovaný v podanom odpore. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1,
2 CSP a žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech vo veci priznal proti žalobcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, odôvodniac ho podľa ust. § 365 ods. 1

písm. d), e), d), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd na základe ustanovenia § 388 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7 096,97
eura s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
7 151,05 eura od 10. 05. 2017 do 02. 12. 2019, úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 7 110,03 eura
od 03. 12. 2019 do 20. 01. 2020 a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 7 096,97 eura od 21. 01.

2020 do zaplatenia a priznal mu náhradu trov konania vo výške trov právneho zastúpenia v plnom
rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vec na základe vykonaného dokazovania
nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie zamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie
na ich strane pre nepreukázanie splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa
ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne. Ich aktívnu

legitimáciu v tomto spore preukazujú zmluvou o postúpení pohľadávok spolu s identifikáciou postúpenej
pohľadávky. Nakoľko predmetom žaloby je zaplatenie bankovej pohľadávky, za účelom preukázania
ich aktívnej legitimácie súdu predložili aj výzvu ich právneho predchodcu, banky, zo dňa 24. 04. 2017
vrátane doručenky, ktorá preukazuje doručenie zásielky žalovanému dňa 24. 04. 2017, ktorú žalovaný
prevzal dňa 02. 05. 2017. Predloženou výzvou, doručovanou žalovanému na adresu, ktorú uviedol v

zmluve o úvere, preukazujú splnenie zákonných podmienok pre platné postúpenie v zmysle ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Súd prvej inštancie tento nimi predložený listinný dôkaz nevykonal, čo má
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V spore preukázali, že ich právny predchodca dňa
22. 04. 2017 vyzval žalovaného na zaplatenie peňažného dlhu pred postúpením pohľadávky. Žalovaný,
napriek písomnej výzve ich právneho predchodcu, svoj dlh nezaplatil a do omeškania s jeho zaplatením

sa dostal viac ako 90 kalendárnych dní. Nakoľko žalovaný napriek výzve banky bol viac ako 90 dní v
omeškanísozaplatenímsvojhodlhuvočibanke,naktoréhozaplateniebolpreukázateľnevyzvaný,týmto
boli splnené zákonné predpoklady pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa ust. § 92 ods. 8
Zákona o bankách. K postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu došlo riadne
a platne, čím je daná ich aktívna legitimácia v tomto spore. Pokiaľ súd uviedol, že nebolo preukázané,

že si právny predchodca žalobcu splnil podmienky požadované v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, predovšetkým čo sa týka doručenia upozornenia spotrebiteľa pri omeškaní so splatením
splátok viac ako 3 mesiace, že v lehote nie kratšej ako 15 dní uplatní práva na zosplatnenie úveru, toto
tvrdenie súdu nie je správne. Spolu so žalobou bola súdu doručená nielen tretia upomienka zo dňa 23.
03.2017(výzvanaúhraduomeškanejsplátky),alespolusňouajpodacíhárokpreukazujúcidoručovanie

tejto žalovanému, a to pod číslom zásielky RK049935658SK. Z tohto podacieho hárku je zrejmé, že
predmetná výzva bola daná na poštovú prepravu dňa 07. 08. 2017, čo vyplýva z dátumu na ľavej
bočnej strane hárku. Obe tieto listiny a tiež výzva jeho právneho predchodcu na predčasné splatenie s
doručenkou, sú súčasťou súdneho spisu od doručenia návrhu na vydanie platobného rozkazu, preto má
za nesporné, že v tomto spore bolo preukázané, že k zosplatneniu dlhu došlo platne a tvrdenie súdu,

že žalobca nepreukázal doručenie predmetných výziev, je nesprávne. Vzhľadom na uvedené, má za to,
že konanie má aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie
je nepreskúmateľné. V tejto súvislosti súd poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR na
posudzovanie účinkov doručenia poštových zásielok. Pre nadobudnutie účinkov doručenia úkonu nie je
podstatné, či sa adresát s obsahom doručovanej zásielky úkonu oboznámil až neskôr, v čase plynutia

odbernej lehoty na vyzdvihnutie uloženej zásielky, resp. tieto účinky nastávajú aj v prípade, ak nevyužil
možnosť oboznámiť sa s obsahom uloženej zásielky (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo 73/2016
uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 45/2018, príp. uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 129/2010
uverejnené v systéme ASPI pod č. 27/2011). Správnym a náležitým zistením skutkového stavu veci,ako aj správnym právnym posúdením veci by súd prvej inštancie musel dospieť k záveru, že im v tomto
sporesvedčíaktívnalegitimácia,keďžekzosplatneniuúverudošloplatne.Nazákladetýchtoskutočností
navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že podľa jeho názoru za výzvu v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno považovať výzvu pred vyhlásením mimoriadnej
splatnosti, ani oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, keďže neobsahujú upozornenie na postup
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, čo potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa

21. 05. 2020 sp. zn. 1Co/301/2019. Poukázal tiež na rozsudok NS SR zo dňa 28. marca 2018 sp. zn.
7Cdo/26/2017, podľa ktorého podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách, za splnenia
ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez
splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie. Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor so zákonom. Možno dodať, že za výzvu podľa
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách pritom nie je možné považovať výzvu na úhradu dlžnej sumy, resp.

upozornenie na možné zosplatnenie vyhlásením mimoriadnej splatnosti, pokiaľ sa vo výzve neodkazuje
napostuppodľa§92ods.8Zákonaobankách.Spotrebiteľ totižvovýzvemusíbyťupozornenýnielenna
omeškanie,aleajnajehonásledok,navôľubankypostúpiťpohľadávkuanamožnosťzvrátiťpostúpenie.
Z uvedeného dôvodu žalobca nepreukázal, že by právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle §
92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže nepredložil výzvu v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, a preto

žalobca nemá v danom konaní aktívnu vecnú legitimáciu, na ktorú je konajúci súd povinný prihliadať ex
offo. Vyhlásenie veriteľa o predčasnej splatnosti dlhu je jednostrannou zmenou zmluvných podmienok,
ktorá ako vyplýva z poslednej judikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-92/11, RWE Vertrie AG
vs. Verbrauchen Zentrale Nordrhein - Westfalen a ďalšie) má byť nevyhnutne odôvodnená. Z výzvy zo
dňa 23. 03. 2017 a z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 24. 04. 2017 nie je zrejmé,

pre omeškania s ktorou mesačnou splátkou došlo k zmene zmluvných podmienok, a teda k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti. List zo dňa 23. 03. 2017, aj výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 24.
04. 2017 treba považovať pre neurčitosť v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neplatné
právne úkony, keďže v nich nie je jednoznačne uvedené, pre omeškanie s ktorou mesačnou splátkou
bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. V takom prípade žalobca nepreukázal splnenie podmienok

v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a zároveň tiež došlo k postúpeniu tzv. živého úveru, keďže
neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Z uvedených dôvodov navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku -
ďalej len CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou - žalobcom, proti výroku,
ktoré bolo v jeho neprospech (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného

odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie, bez potreby jeho zopakovania alebo doplnenia (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a po preskúmaní zákonnosti a
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

5.Podanoužalobousažalobcadomáhalodžalovanéhozaplateniasumy7096,97euraspríslušenstvom
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu (Všeobecná
úverová banka, a. s.) a žalovaným bola uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
05. 12. 2014, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 8 050,-

eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti a úver prestal riadne a včas splácať. Právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie omeškaných úverových splátok, pričom žalovaného zároveň
upozornil, že v prípade, ak omeškané splátky nebudú uhradené, žalobca vyhlási predčasnú splatnosť
celého dlhu. Keďže omeškané splátky neboli uhradené ani v dodatočnej lehote na plnenie, žalobca ku
dňu 24. 04. 2017 vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti bolo

žalovanému spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy doručené dňa 02. 05. 2017. Nakoľko žalovaný ani
v 7-dňovej lehote neuhradil žalovanú sumu, dostal sa tak do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku žalobcovi. Napadnutým rozsudkom súd
prvej inštancie žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca nepreukázal, že k oznámeniu o vyhlásenímimoriadnej splatnosti predchádzala výzva, resp. upozornenie adresované žalovanému o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti, preto je nutné konštatovať, že pre rozpor so zákonom, t.j. s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti neplatným právnym úkonom podľa § 39

Občianskeho zákonníka. Nakoľko nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani
následné postúpenie týmto zosplatnením vzniknutej pohľadávky. Takáto pohľadávka k danému obdobiu
totiž neexistovala, a preto zmluva o postúpení pohľadávky je takisto neplatným právnym úkonom,
v dôsledku čoho žalobca nie je subjektom aktívne vecne legitimovaným v prebiehajúcom spore a
uplatnené právo preto nie je možné žalobcovi priznať. V dôsledku odvolania žalobcu je tento záver súdu

predmetom preskúmania odvolacím súdom.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

9. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vecne správne, keď súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania správne zhrnul skutkový stav veci a
vec aj správne právne posúdil a to v otázke rozhodujúcej pre posúdenie danej veci - v otázke neplatnosti
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a aktívnej legitimácie žalobcu. S poukazom na uvedené,

odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne, v zmysle ustanovenia
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto
dôvody v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP odkazuje.

10. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o

ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v

občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť
účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právnehooprávnenia(žalobca),niejenositeľomtohohmotno-právnehooprávnenia,oktorévkonaníide;

o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok z 29. 06. 2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).

12. V danej veci bolo odvolanie podané z dvoch základných dôvodov, a to nesprávneho právneho
posúdenia nepreukázania splnenia podmienok pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa §
92 ods. 8 Zákona o bankách a nepreukázanie, že si právny predchodca žalobcu splnil podmienkypožadované v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a tiež z dôvodu nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia.

13. Čosatýkapreukázaniasplneniapodmienokpreplatnépostúpeniebankovejpohľadávkypodľa§92
ods. 8 Zákona o bankách, k tomu je potrebné uviesť, že aj keď súd prvej inštancie ustanovenie § 92 ods.
8 Zákon o bankách v napadnutom rozhodnutí citoval, čo bolo správne, pretože toto ustanovenie na danú
vec dopadá, pretože vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol z bankového
úveru, ktorý je regulovaný špeciálnou právnou úpravou, a to Zákonom o bankách, ktorý je vo vzťahu k

Občianskemu zákonníku predpisom s charakterom lex specialis, toto ustanovenie nebolo pre posúdenie
veci a záver súdu rozhodujúce, keďže súd prvej inštancie nedodržaním podmienok, upravených v tomto
ustanovení neodôvodnil a z tohto dôvodu k zamietnutiu žaloby nedošlo. Toto ustanovenie upravuje
postup v prípade, ak dôjde k postúpeniu pohľadávky medzi bankou a nebankovým subjektom, pričom
v takom prípade je okrem všeobecnej úpravy postúpenia pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka
potrebné zohľadniť aj špeciálnu úpravu týkajúcu sa postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách,

zakotvenú v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z., pričom toto ustanovenie sprísňuje zákonné
predpoklady postúpenia bankovej pohľadávky. Podmienkami v zmysle tohto ustanovenia sa zaoberal
NS SR v rozhodnutiach 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018 a v rozhodnutí zo dňa 24. apríla 2018 sp.
zn. 1Cdo/147/2017, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R 60/2018.

14. K nesprávnemu posúdeniu podmienok pre vyhlásenie mimoriadneho zosplatnenia úveru právnym
predchodcom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa stotožňuje so záverom
súdu prvej inštancie v tom, že žalobca v konaní nepreukázal doručenie výzvy právneho predchodcu
žalobcu žalovanému na úhradu pohľadávky v lehote do 15 dní, pričom by išlo o pohľadávku, s

ktorou bola v omeškaní viac ako 90 dní. Následné doručenie oznámenia o zosplatnení pohľadávky
žalovanému už v konaní bolo preukázané. Napriek tomu, vzhľadom k nepreukázaniu doručenia výzvy
pred zosplatnením pohľadávky žalovanému, čo v konaní namietal, sa aj odvolací súd stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, že k zosplatneniu pohľadávky nedošlo platne a potom nemohlo dôjsť
ani k platnému postúpeniu tejto pohľadávky na žalobcu, preto ak súd prvej inštancie žalobu žalobcu z

tohto dôvodu zamietol, je jeho záver o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu správny. Otázka aktívnej,
či pasívnej legitimácie v konaní je otázka, ktorú súd musí skúmať ex offo, teda bez ohľadu na to, či
je niektorou zo strán namietaná, preto sa ňou súd prvej inštancie správne zaoberal. Pre posúdenie
aktívnej legitimácie žalobcu pritom bolo potrebné posúdiť to, či došlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky a splneniu podmienok výzvy banky adresovanej žalovanej v zmysle § 92 ods.

8 Zákona o bankách. Keďže dospel k záveru, že mimoriadna splatnosť pohľadávky nebola platne
vyhlásená, následne ani nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, s čím sa odvolací
súd stotožňuje. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd ešte dodáva, že tvrdenie žalobcu, že
výzvu ich právneho predchodcu, banky, zo dňa 24. 04. 2017 vrátane doručenky, ktorá preukazuje
doručenie zásielky žalovanému dňa 24. 04. 2017, ktorú žalovaný prevzal dňa 02. 05. 2017, súd prvej

inštancie nevykonal, nie je pravdivé, pretože súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 08. 12. 2020
spolu s oboznamovaním aj ostatných listinných dôkazov túto výzvu aj doručenku k nej oboznámil a
zaoberal sa s ňou aj v napadnutom rozsudku. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu z dôvodu, že mal za to, že žalobca nepreukázal, že k oznámeniu o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti predchádzala výzva (ktorá by bola žalovanému aj doručená), resp. upozornenie

adresované žalovanému o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, preto považoval vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko nedošlo ku platnému
zosplatneniu úveru, nemôže byť platným ani následné postúpenie takejto zosplatnenej pohľadávky. S
takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, pričom ešte dodáva, že tvrdenie
žalobcu, že spolu so žalobou bola súdu doručená nielen tretia upomienka zo dňa 23. 03. 2017 (výzva na

úhradu omeškanej splátky), ale spolu s ňou aj podací hárok preukazujúci doručovanie tejto žalovanému,
a to pod číslom zásielky RK049935658SK tiež nie je pravdivé. Takýto hárok spolu so žalobou súdu
predložený nebol, žalobca ho predložil až v odvolacom konaní, pričom v tejto fáze už ide o dôkaz,
na ktorý odvolací súd v zmysle ustanovenia § 366 CSP neprihliadol, pričom je potrebné tiež uviesť,
že ani z hárku predloženého súdu v odvolacom konaní nevyplýva, že by výzva bola daná na poštovú

prepravu dňa 07. 08. 2017 (nie je to uvedené na ľavej bočnej strane hárku, ako tvrdil žalobca), a
aj keby tomu tak bolo, išlo by o doručovanie upomienky zo dňa 23. 03. 2017 po 5 mesiacoch, a
to až po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, teda ani v takom prípade by táto výzva nemala za
následok splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca teda nepreukázalsplneniepodmienokprezosplatnenieúveruanáslednépostúpeniepohľadávky,pretojezáversúduprvej
inštancie o nedostatku jeho aktívnej legitimácie správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil. Na záver odvolací súd ešte k žalobcom namietanej nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia dodáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na
všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Odvolací súd po
preskúmanínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciedospelkzáveru,žesúdprvejinštanciesavňom
vyporiadal so všetkými pre posúdenie veci rozhodujúcimi argumentmi, rozhodnutie riadne odôvodnil a

ustálil aj správny právny záver, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná.

15. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).