Rozhodnutie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 38C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201635
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Dunčková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119201635.4

Rozhodnutie

P. súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: V., zastúpený splnomocnencom:
JUDr. Peter Arendacký, advokát, so sídlom Železničiarska 13, Bratislava, proti žalovanej: V., zastúpená
splnomocnencom: JUDr. Tibor Sanák, advokát, so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, o vypratanie
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Žalovaná je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX., katastrálne
územie O., a to rodinný dom so súpisným číslom XXX. postavený na parcele číslo XXX/X, vrátane
príslušenstva tohto domu ako aj nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX,. katastrálne územie
O., pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku..

III. Žalobca m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.03.2019 domáhal voči žalovanej vypratať nehnuteľnosť
zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Majcichov, obec Majcichov, okres Trnava,
a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele číslo XXX/X, vrátane príslušenstva

tohto domu ako aj nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie O. H.,
pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454 m2 (ďalej aj
„nehnuteľnosť“), ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, pričom žalovaná uvedený
rodinný dom a pozemok, na ktorom je dom postavený užíva bez toho, aby k tomu mala akýkoľvek právny

titul. Žalobca listom vyzval žalovanú, aby vypratala predmetné nehnuteľnosti v lehote do 15.02.2019,
čo však žalovaná doposiaľ neurobila. Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek právneho titulu pre užívanie
predmetných nehnuteľností zo strany žalovanej, domáha ako ich výlučný vlastník ochrany svojho
vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako dôkazy žalobca k podanej žalobe
priložil výpis z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. O. z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Majcichov,
rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17C/2/2000-1200 zo dňa 05.10.2017, doložka právoplatnosti a

vykonateľnosti, rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/43/2018-1412 zo dňa 21.11.2018, doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti, výzva zo dňa 02.02.2019, doručenka.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 30.05.2019 uviedla, že žalobu považuje za
predčasnú, pretože voči rozhodnutiam, na základe ktorých sa žalobca stal vlastníkom uvedených
nehnuteľností žalovaná napadla dovolaním. Podľa názoru žalovanej súdy z nej spravili bezdomovkyňu,

keďženemalazabezpečenéžiadnenáhradnéubytovanie,naopakžalobcamátrinehnuteľnosti.Jediným
možným riešením danej situácie je podľa žalovanej prerušenie konania podľa § 162 písm. a) CSP dovydania rozhodnutia v dovolacom konaní a následné zamietnutie žaloby. Žalovaná sa tiež domnieva, že
podaná žaloba je v rozpore s čl. 5 CSP, podľa ktorého zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu,
pretože žalobca predmetnú nehnuteľnosť vôbec nepotrebuje. Ďalej tiež poukázala na ustanovenie § 3

ods. 1 OZ, keď podľa jej názoru žaloba na vypratanie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože ona nemá
zabezpečenú bytovú náhradu a v dôsledku vypratania sa z nej stane bezdomovkyňa a naproti tomu
žalobca priamo alebo nepriamo disponuje troma nehnuteľnosťami. Ako dôkaz žalovaná k vyjadreniu
predložila kópiu podaného dovolania.

4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 01.07.2019 uviedol, že nie je podstatné z akého titulu žalobca
nadobudol uvedené nehnuteľnosti. Podanie dovolania voči uvedeným rozhodnutiam súdov nebráni
tomu, aby súdy vo veci konali a rozhodli, nakoľko samotné podanie dovolania nemá odkladný účinok
na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí. Vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí
nebola dovolacím súdom odložená. Poprel tvrdenia žalovanej, že by bola bezdomovkyňa, nakoľko
v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov jej bol do vylúčeného vlastníctva

prikázaný dom č. XX v Majcichove.. Nesúhlasil s tvrdeniami žalovanej, že by bol vlastníkom ďalších troch
nehnuteľností, pričom uviedol, že dom v A. previedol na dcéru z dôvodu pôžičky, ktorá bola zabezpečená
záložným právom. Žiadnu nehnuteľnosť v N. nevlastní a byt v N. nepreviedol na pani O. Uvedená osoba
tiež nie je jeho manželka, ani družka, sú len priatelia. Podľa žalobcu tiež nie sú splnené podmienky pre
prerušenie konania. Poprel tvrdenia žalovanej, že by nárok uplatnený žalobou bol v rozpore s dobrými

mravmi, ak ide o uplatnenie nároku v súlade s hmotným právom. Nad rámec uviedol, že žalovaná
namiestoriešeniasituácierobívšetkopreto,abyonakovlastníknehnuteľnostinemoholnerušeneužívať
svojevlastníctvo.Pritomjevlastníčkounehnuteľnosti,ktorúmôžezačaťokamžitezačaťužívať.Žalovaná
nehnuteľnosť žalobcu devastuje rôznymi stavebnými úpravami a neplatí žiadnu úhradu za užívanie tejto
nehnuteľnosti. Ako dôkazy žalobca k replike priložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. O. návrh

na vklad vlastníckeho práva zo dňa 28.02.2018, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. pre k. ú. N.
5. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 18.07.2019 uviedla, že predpokladá vydanie rozhodnutia,
ktorým by Najvyšší súd SR odložil vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí súdov, a preto je dôvodné
prerušiť konanie podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP. Žalovanej bol v rámci konania o vysporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného vlastníctva neobývateľný dom č. XX,. v ktorom

už 20 rokov nikto nebýva, nemá zavedenú vodu, kúrenie, kanalizáciu. Tento dom je vhodný pre žalobcu,
ktorý ho môže opraviť, prípadne zbúrať a postaviť nový, pre žalovanú nemá tento dom žiadnu cenu.
Nemôže v ňom bývať pre jeho zlý technický stav, ale aj zo zdravotných dôvodov. Žalovaná si platí
domovú daň za 1 domu, 1 garáže a nádvorie v O. ako dôkazy žalovaná predložila výpis zo zdravotnej
dokumentácie, výpis z listu vlastníctva č. XXXX. pre k. ú. A., výpis z listu vlastníctva pre k. ú. XXXX. pre

k. ú. N. rozhodnutie č. F. zo dňa 15.05.2018, potvrdenie o zaplatení zo dňa 24.06.2019.

6. Súd vo nariadil pojednávanie, na ktorom za účasti sporových strán vykonal dokazovanie listinami
predloženými do spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

7. Z aktuálneho listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O. vyplýva, že vlastníkom rodinného
domu so súpisným číslom XXXje žalobca výlučným vlastníkom podielu vo veľkosti 2/4 a žalobca
spolu so žalovanou sú vlastníkmi podielu vo veľkosti 2/4 (na LV je uvedená poznámka o začatí o
vyporiadaine bezpodielového spoluvlastníctva manželov vedeného na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 17C/2/2000). Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie O. vyplýva, že

žalobca je výlučným vlastníkom parcely registra „C“ s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 454 m2, s parcelným číslom XXX/X - záhrada o výmere 146 m2, s parcelným číslom
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2, s parcelným číslom XXX - záhrada o výmere
677 m2.

8. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/2/2000-1200 zo dňa 05.10.2017 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trnava č. k. 10Co/43/2018-1412 zo dňa 28.11.2018 vyplýva, že bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov bolo vyporiadané okrem iného tak, že súd do výlučného vlastníctva žalobcu
prikázal spoluvlastnícky podiel 1 pariaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov na nehnuteľnosti
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie O., obec O. okres H. - rodinný dom

súpisné číslo XXX postavený na parcele číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 454
m2. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 28.01.2019. Žalovaná uvedené rozhodnutia napadla
dovolaním, ktoré Najvyšší súdu Slovenskej republiky uznesením č. k. 2Cdo/131/2019-1463 zo dňa
31.07.2019 odmietol.9. Z výzvy žalobcu zo dňa 02.02.2019 vyplýva, že žalobca žalovanú výzvou, ktorú žalovaná prevzala
dňa 07.02.2019 vyzval na vysťahovanie sa z predmetnej nehnuteľnosti do 15.02.2019.

10. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd
konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.

11. Podľa § 162 ods. 3 CSP, o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s

rozhodnutím vo veci samej.

12. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

13. Žalovaná navrhovala prerušiť konanie s poukazom na ust. § 162 ods. 1 písm. a) CSP, pričom svoj
návrh zdôvodňoval tým, že je potrebné konanie prerušiť do skončenia dovolacieho konania vedeného
pred Najvyšším súdom SR. Zároveň v podanom dovolaní navrhla aj odložiť vykonateľnosť napadnutých
rozhodnutí, na základe ktorých žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, vypratania
ktorých sa podanou žalobou domáha.

14. Z obsahu návrhu žalovanej na prerušenie konania možno vyvodiť, že dôvod prerušenia konania by
mohol byť skôr dôvodom podľa § 164 CSP. Ustanovenie § 162 ods. 1 písm. a) CSP upravuje obligatórne
dôvody prerušenia konania a v prípade existencie takého dôvodu súd vždy konanie preruší, avšak len
v prípade ak sám dospeje k názoru o potrebe výkladu určitých právnych otázok, tzv. predbežná otázka.

Prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP je potom potrebné vykladať v intenciách § 193 CSP
posledná veta, kedy súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov
a kto ich spáchal (súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní), rozhodnutím o osobnom

stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. O žiaden z uvedených prípadov sa v tejto veci nejedná a o takýto
dôvod prerušenia konania preto nejde.

15. Súd sa ďalej zaoberal dôvodom prerušenia konania podľa § 164 CSP, ktorý dôvod je dôvodom pre
fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné, pričom rozhodujúcim

hľadiskom je zásada hospodárnosti konania. Súd dodáva, že sporové strany majú právo na rýchlu a
účinnú ochranu, preto dôvodnosť návrhu na prerušenie konanie je potrebné dôsledne skúmať.

16. Žalovaná žiadala prerušiť konanie z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania na Najvyššom
súde Slovenskej republiky. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý nemá odkladný

účinok, vec bola právoplatne skončená už dňa 28.01.2019, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 17C/2/2000-1200 zo dňa 05.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 10Co/43/2018 zo dňa 21.11.2018. Navyše o dovolaní žalovanej Najvyšší súd SR
rozhodol dňa 31.07.2019, uznesením č. k. 2Cdo/131/2019-1463, keď dovolanie žalovanej odmietol.

17. Vzhľadom na to, že návrh žalovanej na prerušenie konania nebol dôvodný, súd tento návrh zamietol
(§ 162 ods. 3 CSP).

18. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho

plody a úžitky a nakladať s ním.

19. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

20.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.21.Podľačl.5CSP,zjavnézneužitieprávanepožívaprávnuochranu.Súdmôževrozsahuustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným

prieťahom v konaní.

22. Súd poukazuje na čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Toto právo
rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 OZ, umožňuje
vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody

a scudziť ju. Vlastník veci sa môže ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať ochrany proti tomu,
kto mu do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, môže sa domáhať vydania od osoby,
ktorá ju neoprávnene zadržuje (pri nehnuteľnosti neoprávnene užíva) tzv. žalobou o vydanie veci
(„rei vindicatio“). Aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musí v
konaní preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu, k veci ktorá je predmetom vydania (aktívnu
legitimáciu),ďalejmusípreukázať,ževecsanachádzautretejosoby,resp.užívajutretiaosoba(pasívna

legitimácia) a že táto osoba zadržiava vec u seba (užíva ju) neoprávnene.

23. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie O., obec O., okres H., a to rodinný dom so súpisným číslom
XXX postavený na parcele číslo XXX/X, ako aj nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX,

katastrálne územie O., obec O., okres H., pozemok registra „C“ parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 454 m2, a to na základe rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17C/2/2000-1200
zo dňa 05.10.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/43/2018-1412 zo dňa
21.11.2018, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 28.01.2019. Nie je sporné, že žalovaná užíva predmetný rodinný dom a pozemok

v 1. Tiež nebolo sporné, že žalobca žalovanú vyzval listom zo dňa 02.02.2019 na vysťahovanie sa z
nehnuteľnosti do 15.02.2019. Výzvu žalovaná prevzala dňa 07.02.2019. Sporným medzi stranami je, či
ide zo strany žalobcu o zneužitie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi.

24. Žalobca ako osoba, ktorú vo veci zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie svojho nároku

v konaní preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktorých
vypratanie žiada. Taktiež bola preukázaná pasívna legitimácia žalovanej, ktorá nepoprela, resp.
potvrdila, že nehnuteľnosť obýva a užíva ju v 1, avšak bez žiadneho právneho titulu. Žalobca žalovanú
vyzval na vysťahovanie sa z jeho nehnuteľnosti, žalovaná na túto výzvu nereagovala a nehnuteľnosť
stále užíva.

25. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne.

26. Žalovaná nepoprela relevantné skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Jej obrana spočívala v
tvrdeniach, že žalobca danú nehnuteľnosť nepotrebuje, nakoľko vlastní ďalšie nehnuteľnosti a žalovaná

sa nemá kam vysťahovať, má zlý zdravotný stav, a preto je jeho konanie v rozpore s čl. 5 CSP a v rozpore
s § 3 ods. 1 OZ. Na základe vykonaného dokazovania súd vyhodnotil obranu žalovanej ako nedôvodnú.
Námietkažalovanej,žekonaniežalobcujevrozporesdobrýmimravmiažeuplatňovanienárokužalobcu
je zneužitím práva, a preto nepožíva právnu ochranu, neobstojí. Zo strany žalobcu ide len o výkon
jeho práva, keď sa zákonom predpísaným spôsobom (vindikačnou žalobou) domáha ochrany svojho

vlastníckeho práva. Takéto konanie žalobcu v žiadnom prípade nemožno vyhodnotiť ako nezákonné,
resp. zneužívajúce právo. Je to práve žalovaná, ktorá žalobcu obmedzuje vo výkone jeho vlastníckeho
práva a bráni mu užívať, resp. nakladať s jeho nehnuteľnosťou, ním zvoleným spôsobom. Skutočnosť,
či žalobca spornú nehnuteľnosť potrebuje alebo nepotrebuje nie je pre rozhodnutie vo veci významná.
Žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľnosti je oprávnený s ňou nakladať, čím nedochádza z jeho strany

k zneužívaniu práva. Svoj nárok si uplatnil v súlade s hmotným právom (§ 126 ods. 1 OZ). Vznesenie
námietky výkonu vlastníckeho práva v rozpore s dobrými mravmi žalovanou by prichádzalo do úvahy
napríklad v prípade kedy by sa na zabezpečenie záväzku využilo zabezpečenie prevodom práva, ak
by hodnota nehnuteľnosti niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu požičaných finančných prostriedkov.
K takémuto zabezpečeniu záväzku, na základe ktorého by došlo k prevodu vlastníckeho práva zo

žalovanej na žalobcu, však nedošlo. Vlastnícke právo žalobca nadobudol legitímnym spôsobom.

27. Nad rámec uvedeného súd poukazuje na skutočnosť, že v rámci konania o vyporiadanie
bezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovvedenéhonaOkresnomsúdeTrnavapodsp.zn.17C/2/2000bola do výlučného vlastníctva žalovanej prikázaná iná nehnuteľnosť, dom č. XX v O.. Nie sú podstatné
tvrdenia žalovanej, že táto nehnuteľnosť nie je pre ňu vhodná a že je neobývateľná. Žalovaná môže
v každom prípade uvedenú nehnuteľnosť zrekonštruovať, prípadne predať a kúpiť si inú, prípadne

finančné prostriedky použiť na prenájom nejakej ďalšej nehnuteľnosti. Avšak aj v prípade ak by žalovaná
žiadnu inú nehnuteľnosť nevlastnila, neoslabuje to nárok žalobcu na vypratanie jeho nehnuteľnosti,
nakoľko žalobca nie je povinný poskytnúť žalovanej akúkoľvek bytovú náhradu. Žalovaná obýva
nehnuteľnosť bez akéhokoľvek právneho titulu a nemá žiaden ďalší nárok na zotrvanie v danej
nehnueľtnosti (medzi stranami neexistovala žiadna nájomná zmluva).

28. Ďalšími argumentmi žalovanej sa súd už nezaoberal, nakoľko neboli pre rozhodnutie vo veci
podstatné. V konaní boli preukázané zo strany žalobcu všetky podstatne skutočnosti pre vyhovenie jeho
žalobe, keď preukázal svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú žiada vypratať a taktiež preukázal,
že žalovaná užíva danú nehnuteľnosť, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu - teda neoprávnene. Zo
strany žalovanej neboli tieto tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom vyvrátené.

29. Súd nevyhovel návrhu žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom dcéry žalobcu p. N.
a predložením zmluvy o pôžičke medzi žalobcovom a jeho dcérou, pretože tieto nesúviseli s
prejednávanou vecou. Pre rozhodnutie vo veci tiež nebolo podstatné, či žalobca vlastní nejakú ďalšiu
nehnuteľnosť alebo dokonca ďalšie tri nehnuteľnosti, ako aj to či je žalobca majetný. Takisto nebolo

podstatné z akých dôvodov a akým spôsobom previedol žalobca nehnuteľnosť v A. na svoju dcéru
a či mu dcéra požičala nejaké finančné prostriedky, nakoľko to nebolo predmetom tohto konania.
Žalovaná navyše návrh na vykonanie týchto dôkazov predniesla v rozpore s koncentračnou zásadou
(až na pojednávaní). Súd nevykonal dôkazy navrhnuté žalovanou, ktoré neboli spôsobilé privodiť zmenu
rozhodnutia, pretože nesúviseli s prejednávanou vecou.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal súd nárok žalobcu za preukázaný, a preto žalobe žalobcu v celom
rozsahu vyhovel, a žalovanej v súlade s ust. § 126 ods. 1 OZ uložil povinnosť vypratať vyššie uvedené
nehnuteľnosti.

31. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

32. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,

pričom súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať
v zmysle § 257 CSP a náhradu trov konania úspešnému žalobcovi nepriznať. O výške náhrady trov
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).