Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 17, 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/28/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010074
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3617010074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci

obžalovaného J. V. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.05.2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

J. V., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom L. - P. X., V. XXX/XX, t. č. v ÚVTOS Ilava, bez pracovného
pomeru,

j e v i n n ý, ž e :

dňa 11.12.2016 v čase okolo 21:00 hod. v Partizánskom, časť Veľké Bielice, V. XXX/XX v obývacích
priestoroch rodinného domu, v kuchynskej časti sa vyhrážal svojim rodičom T. V. a G. Ž. V., že ich zabije
a podpáli, vulgárne im nadával, čím svojim konaním u poškodeného T. V. a poškodenej G. Ž. V. vzbudil
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie tým, že svoje vyhrážky naplní, v dôsledku čoho nastal u nich stav

vyššieho tiesnivého pocitu,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal čin na
chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l:

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, písm. n/
Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods.
1 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Partizánske č. k. 1T/79/2016-56 zo dňa 08.12.2016, právoplatného dňa 09.03.2017 ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením

stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 07.04.2017 na Okresnom súde Partizánske
obžalobu na J. V. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že dňa 11.12.2016 v čase okolo 21:00 hod. v Partizánskom, časť

Veľké Bielice, V. XXX/XX v obývacích priestoroch rodinného domu, v kuchynskej časti sa vyhrážal svojim
rodičom T. V. a G. Ž. V., že ich zabije a podpáli, vulgárne im nadával, čím svojim konaním u poškodeného
T. V. a poškodenej G. Ž. V. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie tým, že svoje vyhrážky naplní,
v dôsledku čoho nastal u nich stav vyššieho tiesnivého pocitu.

Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 17.05.2017, na ktorom obžalovaný po
zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo
spáchania skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods.
5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného
poriadku zistil otázkami či obžalovaný:

- rozumie z čoho je obžalovaný,
- bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú
voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
- bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za trestný čin mu kladený za vinu,

- sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe právne kvalifikuje ako
prečin nebezpečného vyhrážania.

Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom
vyjadrení prokurátora podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku a obhajcu obžalovaného jeho vyhlásenie

prijal a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaného popísané vo
výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,

ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s
§ 127 ods. 4 Trestného zákona. Pokiaľ ide o formu zavinenia, ide o priamy úmysel podľa § 15 písm.
a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone spôsobiť porušenie chráneného záujmu.

Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria zo dňa 26.01.2017 okrem iného vyplýva, že znalec u obžalovaného zistil abúzus
alkoholu a metamfetamínov bez zistenej závislosti. Pobyt obžalovaného z psychiatrického hľadiska nie
je nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným pričinením sa môže dopúšťať trestnej
činnosti. Znalec aktuálne nenavrhol obžalovanému uložiť žiadny druh ochranného liečenia.

Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že tento je slobodný, má 2 maloleté detí. Doposiaľ bol 6 krát
súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody. Naposledy
bol trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/79/2016-56 zo dňa 08.12.2016,
právoplatným dňa 09.03.2017, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,

kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, pre výkon ktorého
bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (vo vzťahu k tomuto odsúdeniu
prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu), trest v súčasnosti vykonáva v ÚVTOS Ilava. Z ústrednej
evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný bol až do súčasnosti 1 krát postihnutý za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba
páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému svedčia dve poľahčujúce okolnosti,
a to v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin

úprimne oľutoval) a § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti
príslušným orgánom). Ďalej súd u obžalovaného zistil dve priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm.
h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov) a v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol
už za trestný čin odsúdený). Súd tiež konštatuje, že u obžalovaného prichádza do úvahy uloženie
súhrnného trestu, nakoľko predmetný skutok spáchal skôr, ako mu bol v inej trestnej veci (OS PE, sp.
zn. 1T/79/2016) doručený trestný rozkaz. Teda pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností postupom v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri konštatovaní, že obžalovaný svojím
konaním naplnil znaky skutkových podstát dvoch trestných činov (v oboch prípadoch ide o prečin)
pri aplikácii § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona a § 49 ods. 2 Trestného
zákona (prvý zo zbiehajúcich sa skutkov v trestnej veci OS PE sp. zn. 1T/79/2016 spáchal v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu) zistil, že najprísnejšie trestným zo zbiehajúcich sa

trestných činov je prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 127 ods. 4 Trestného zákona s
trestnou sadzbou 6 mesiacov až 3 roky. Súd preto obžalovanému uložil súhrnný trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 mesiacov nepodmienečne, keď v danom prípade mal za to,
že takýto trest je postačujúci na nápravu páchateľa a jeho prevýchovu. Pri jeho ukladaní súd zohľadnil

závažnosť obžalovaným spáchaných skutkov, ako aj jeho predchádzajúci život a rodinné zázemie a
pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní k
predmetnému skutku priznal a urobil vyhlásenie o vine. Zohľadnil tiež predchádzajúcu trestnú minulosť
obžalovaného, keď tento bol až do súčasnosti 6 krát súdne trestaný pre rôznu trestnú činnosť i
nepodmienečným trestom odňatia slobody. Zohľadnil tiež skutočnosť, že obžalovaný bol do súčasnosti

1 krát postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Prihliadol i na závery znaleckého
posudku MUDr. Segedu, kde znalec konštatoval u obžalovaného abúzus alkoholu a metamfetamínov
bez zistenej závislosti. Prihliadol tiež na to, že poškodená G. Ž. V. (matka obžalovaného) v záverečnej
reči uviedla, že obžalovanému jeho konanie odpustili. Súd tiež zohľadnil i skutočnosť, že obžalovaný
má 2 maloleté deti. Za týchto okolností je podľa názoru súdu dostatočne osvedčené, že účel trestu

(najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) nie je možné dosiahnuť niektorým
z alternatívnych trestov k trestu odňatia slobody, ale len nepodmienečným trestom odňatia slobody,
nakoľko obžalovaný už bol v minulosti odsúdený, a to viackrát i na nepodmienečný trest odňatia slobody
a napriek tomu ho táto skutočnosť neodradila od páchania ďalšej trestnej činnosti. Pri ukladaní trestu
odňatia slobody obžalovanému súd prihliadol k tomu, že sa obžalovaný doznal a svoje konanie úprimne

oľutoval ako aj k tomu, že tento je otcom 2 maloletých detí a preto mu uložil súhrnný trest odňatia slobody
na spodnej hranici sadzby. Takto uložený trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie,
ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú. Pre výkon trestu súd obžalovaného
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko už bol v predchádzajúcich
desiatich rokoch pred spáchaním predmetného skutku vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol

uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň súd, keďže ukladal súhrnný trest, podľa § 42 ods. 2 Trestného
zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Partizánske č. k. 1T/79/2016-56 zo dňa
08.12.2016, právoplatného dňa 09.03.2017 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).