Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 24, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228702
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1113228702.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: X. X.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX, XXX XX B., štátny občan SR, zast. JUDr. Jozef Pojdák, advokát,
so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900 29 Nová Dedinka, IČO 30 849 551, proti žalovanému: EDICO
SK, a.s., so sídlom Matúšova 12, 811 04 Bratislava, IČO 35 731 478, zast. Weis&Partners s.r.o., so
sídlom Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO 47 234 776, v konaní o zaplatenie 23.371,51 eur s
príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi, pričom
o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 27.08.2013 domáhal, aby žalovaný
zaplatil žalobcovi sumu 23.371,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 23.371,51
eur od 25.05.2012 a nahradil trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.05.2011 došlo k uzavretiu
Zmluvy o spolupráci a poskytnutí kompletného poradenstva (ďalej len „zmluva o spolupráci“) medzi
žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom, predmetom ktorej bola úprava práv a

povinnosti zmluvných strán pri poskytovaní konzultačno-poradenských služieb pri spracovaní a kontrole
spracovaných žiadostí o nenávratný finančný príspevok (ďalej len „NFP“) pre žiadateľa na projekt:
Comeniana - metódy a prostriedky digitalizácie a prezentácie 3D objektov kultúrneho dedičstva, výška
NFP - 1.999.540,64 eur v rámci Operačného programu Výskum a vývoj, kód výzvy OPVaV 2011/4.2/07-
SORO vyhlásenej dňa 28.04.2011 Agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim
orgánom pre Operačný program Výskum a vývoj. Podľa čl.. II, bod 1.1 zmluvy o spolupráci sa žalovaný

zaviazal uhradiť žalobcovi pohyblivú odmenu za každú úspešnú žiadosť o NFP, ktorá sa vypočíta z
výšky schváleného NFP určeného v Zmluve o NFP uzatvorenej medzi Agentúrou Ministerstva školstva,
vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej únie a žiadateľom, a to vo
výške 12,8 % z výšky schváleného NFP bez DPH v rámci projektu schváleného v prospech žiadateľa.
Uvedená suma mala byť uhradená v 3 splátkach, pričom prvá splátka vo výške 6 % z celkovej odmeny
bola splatná do 15 dní odo dňa podpísania Zmluvy o poskytnutí NFP medzi žiadateľmi a Agentúrou
Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky pre štrukturálne fondy Európskej

únie. Dňa 16.04.2012 došlo k podpísaniu Zmluvy o NFP, čím došlo k splneniu podmienky podľa čl.
II, bod 1.1.1 zmluvy o spolupráci. Vzhľadom k vyššie uvedenému bola zo strany žalobcu vystavená
faktúra č. 12VF-0019, dátum vystavenia 24.05.2012, dátum splatnosti 24.05.2012, na sumu 119.476,26
eur bez DPH, čo predstavuje 143.371,51 eur s DPH, ktorá bola žalovanému riadne doručená. Napriekuvedenému, žalovaný faktúru č. 12VF-0019 v termíne splatnosti neuhradil. Dňa 26.08.2013 došlo k
uzavretiu Zmluvy o postúpení časti pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu časti pohľadávky
z titulu faktúry č. 12VF-0019, a to vo výške 100.000 eur bez DPH, čo predstavuje 120.000 eur s DPH.

Žalovanému bolo postúpenie časti pohľadávky oznámené listom zo dňa 26.08.2013. Na základe vyššie
uvedených skutočností eviduje žalobca neuhradenú časť pohľadávky z titulu faktúry č. 12VF-0019 vo
výške 23. 371,51 eur.

2. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.01.2014. V odôvodnení

uviedol, že uplatnený nárok sa zakladá na domnelom právnom úkone, ktorý nebol urobený; zmluva o
spolupráci bola totiž podpísaná tak, že sú síce na nej uvedené dátumy podpisu 02.05.2011 a 11.05.2011,
avšak žalovaný podpisoval šiestu stranu zmluvy o spolupráci nie v mesiaci máj, ale v mesiaci august
(retroaktívne), pričom podpisovanie prebehlo takým spôsobom, že „poslíček“, ktorého žalobca poslal
za žalovaným, dal žalovanému na podpis v štyroch rovnopisoch iba šiestu stranu zmluvy o spolupráci,
potom tieto podpísané strany žalovaný odovzdal ďalšiemu zamestnancovi žalobcu a následne žalobca

už odovzdal „dorobené“ rovnopisy zmluvy o spolupráci. Zmluva preto ani len nebola urobená, minimálne
z dôvodu, že žalovaný v čase podpisu neurobil prejav vôle voči prvým piatim stranám zmluvy. Pokiaľ by
sa aj zmluva o spolupráci mala pokladať za urobený právny úkon, išlo by o absolútne neplatný právny
úkon, pretože obsah a účel zmluvy o spolupráci je v rozpore so zákonom, minimálne z dôvodu, že
zmluva o spolupráci má zastierať iné konanie, ktoré nie je a ani nemôže byť uvedené v obsahu zmluvy

o spolupráci, pretože by to bolo v rozpore so zákonom. Nejde tu o protirečenie v tom význame, že
žalovaný označuje zmluvu o spolupráci zároveň za neuzavretú a aj za absolútne neplatnú. Zásadným
argumentom pre neexistenciu uplatneného nároku je tiež skutočnosť, že žalobca na základe zmluvy
o spolupráci nič neplnil. Projekt uvedený v zmluve o spolupráci sa robil úplne bez pričinenia žalobcu,
žalobca nemal ani podklady a ani sa za týmto účelom s nikým nestretol; jednoducho vyjadrené - pre

žalovaného nevyprodukoval žiadne výstupy.

3. Žalobca sa následne vyjadril v replike doručenej súdu dňa 06.08.2014 tak, že tvrdenia žalovaného
považoval za účelové a zavádzajúce. Javí sa ako absurdné, aby vysokoškolsky vzdelaná osoba pani
Ing. A. V. ako členka predstavenstva a zároveň riaditeľka žalovaného zodpovedná za riadne obchodné

vedenie spoločnosti podpísala len poslednú stranu zmluvy o spolupráci bez toho, aby sa riadne
oboznámila aj s ostatnými stranami a s ich obsahom, resp. so všetkými podmienkami v zmluve o
spolupráci uvedenými. X. žalovaný spochybňuje spôsob uzatvorenia zmluvy o spolupráci nie je zrejmé,
z akého dôvodu, keď mu bol údajne odovzdaný „dorobený“ rovnopis zmluvy o spolupráci, neprejavil
za celý čas trvania zmluvného vzťahu žiadnym spôsobom nesúhlas so zmluvnými podmienkami takto

údajne „dorobenej“ zmluvy o spolupráci a s procesom jej uzatvorenia, pričom k dohodnutým zmluvným
podmienkam a k procesu uzatvárania zmluvy o spolupráci vzniesol prvé výhrady až po doručení
faktúry zo strany žalobcu. Z vyššie uvedeného je nepochybne zrejmé, že ide o zjavne účelové a
vyfabulované tvrdenia žalovaného. K domnelému právnemu úkonu uviedol, že medzi stranami sporu
je nesporná pravosť podpisu štatutárneho orgánu žalovaného, pani D.. A. Šilanovej, na zmluve o

spolupráci. F. stranami je nesporné, že podpis na zmluve o spolupráci nebol urobený v tiesni, ale
bol urobený slobodne a vážne, určite, zrozumiteľne a bez nátlaku. S ohľadom na uvedené skutočnosti
nemôže právny úkon považovať za domnelý (tzn. taký, ktorému chýba niektorá z náležitostí právneho
úkonu) a už v žiadnom prípade nemôže žalovaný tvrdiť, že právny úkon nebol urobený, nakoľko obe
zmluvné strany mali právnu subjektivitu, osoby, ktoré zmluvu o spolupráci podpisovali mali spôsobilosť

na právne úkony a boli oprávnené za zmluvné strany konať a z oboch strán, preto došlo k prejavu
vôle, ktoré spočívala v písomnom založení zmluvného vzťahu. Právny úkon bol urobený v súlade s
platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky a taktiež v súlade s dobrými mravmi a zásadami
poctivého obchodného styku. Z vyššie uvedeného je jednoznačne preukázané, že právny úkon (zmluva
o spolupráci) bol urobený slobodným prejavom vôle tak žalobcu ako aj žalovaného za účelom založenia

zmluvného vzťahu. Nie je zrejmé, v čom konkrétne žalovaný vidí rozpor obsahu zmluvy o spolupráci
so zákonom. Predmet ako aj účel zmluvy o spolupráci je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky.
Uvedené tvrdenia žalovaného považuje len za určitý spôsob obrany za účelom vyhnúť sa riadnemu
plneniu svojich zmluvne dohodnutých záväzkov. Opätovne uviedol, že vyššie uvedené tvrdenia sa
nezakladajú na pravde. Poukázal na príslušné ustanovenia článkov zmluvy o spolupráci týkajúcej sa

odmeny, a to že odmena v spojení s nenávratným finančným príspevkom je zmienená len v súvislosti s
jej výpočtom, resp. vyčíslením. Peňažné prostriedky poskytnuté z nenávratného finančného príspevku
sú účelovo viazané podľa kritérií, ktoré určil poskytovateľ nenávratného finančného príspevku a nie sú
určené na iné výdavky. Žalobca počas celého trvania zmluvného vzťahu vykonával všetky potrebnéčinnosti smerujúce k riadnemu a včasnému splneniu predmetu zmluvy o spolupráci, tzn. poskytoval
konzultačno-poradenské služby spočívajúce najmä v auditovaní, resp. kontrole žalovaným podávanej
žiadosti o nenávratný finančný príspevok. V zmysle zmluvy o spolupráci, žalobcovi vznikol nárok na

vyplatenie odmeny v prípade, ak podaná žiadosť o nenávratný finančný príspevok bude úspešná.

4. V rámci dupliky doručenej súdu dňa 20.10.2017 žalovaný navrhol vypočuť svedkov na preukázanie
jeho tvrdení.

5. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.11.2017 navrhol, aby namiesto doterajšieho žalobcu
MACANO F. X. s.r.o., so sídlom U. 3, XXX XX Bratislava, IČO 46 330 747, vstúpil do konania X. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XXXXX/XX, XXX XX B., na základe Zmluvy o postúpenej pohľadávky zo dňa
03.10.2016. Súčasťou tohoto návrhu bol aj súhlas toho, kto mal vstúpiť na miesto žalobcu so zmenou
subjektunastranežalobcu.Súduznesenímzodňa27.06.2018pripustiltaktonavrhnutú zmenusporovej
strany žalobcu.

6. Na pojednávaní konanom dňa 29.01.2019 žalobca zotrval na predmetnej žalobe, pričom predniesol
jej podstatný obsah. Žalovaný predniesol stanovisko, v ktorom vysvetlil, že sporná zmluva nevyžadovala
písomnú formu, preto aj podpis prebehol neštandardným spôsobom. Zmluva je absolútne neplatná z
dôvodu nezrozumiteľnosti, neurčitosti a pre rozpor s dobrými mravmi. Žiadne služby poskytnuté neboli,

žalovaný faktúru neuznal a neuhradil. Pôvodný žalobca si nevyžiadal žiadne podklady, nestretol sa
so zástupcami žalovaného, neposkytol žiadne služby, zmluvu vôbec neplnil. Žalobca nešpecifikoval
a nepreukázal jeden konkrétny úkon, ktorý by pre žalovaného vykonal. Nečinnosť zmluvných strán
treba považovať za konkludentnú dohodu o zrušení zmluvy, keďže zmluva nevyžaduje písomnú formu.
Poukázal na postúpenia pohľadávky, V tejto súvislosti namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže

ide o neplatné postúpenie pohľadávky, žiadna pohľadávka neexistuje, nie je možné ju postúpiť. V ďalšej
časti namietal nezrovnalosti na vyhotovení samotnej faktúry. Z uvedených dôvodov navrhol súdu, aby
žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 24.05.2019
strany zotrvali na svojich stanoviskách a predniesli záverečnú reč, v rámci ktorej zotrvali na svojich
písomných stanoviskách a ústnych prednesoch. Žalovaný poukázal aj na neprimeranosť dojednanej

odmeny, ktorá je podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného
styku.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami, ako aj ďalšími
listinami pripojenými k spisu a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Na pojednávaní dňa 05.04.2019 vypovedal svedok R.ktorý uviedol, že v rozhodnom čase pracoval
na Univerzite Komenského v Bratislave, pričom hľadali možnosti ako napísať - zrealizovať projekty.
Pracoval na rektoráte Univerzity Komenského v Bratislave na projektovom oddelení, každý jeden
univerzitný projekt išiel cez nich. Vedomosti vznikali z toho, že tie projekty sa takto zliali jednom oddelení.

Mali široké spektrum projektov - humanitné, prírodné a tie vedomosti boli z rôznych oblastí. V tom čase
bolazverejnenávýzva,kdebolamožnosťosloviťsubjektyzosúkromnejsféry, takýmtospôsobomzačala
spolupráca so žalovaným. Na predbežnej spolupráci sa zhodli v tom, že predmetná výzva je vhodná
pre univerzitu, ako aj pre nich. Nasledovali pracovné stretnutia, kde dospeli k tomu, že budú pracovať
na podmienkach výzvy, vypracovával sa projekt. Projekt v danom čase podali, na presný časový

úsek si nepamätá. Spoločnosť žalovaného nemala žiadne skúsenosti v súvislosti s vypracovávaním
takéhoto projektu, oni tieto skúsenosti mali, preto všetko vypracovali s ich spoluprácou. Projekt sa nedá
vypracovať bez žalovaného, pracovalo sa na tom intenzívne od začiatku až do odovzdania projektu.
Projekt bol podaný tesne pred deadline, dátum si nepamätal, následne bol projekt aj schválený. Od
istého momentu začala druhá fáza - implementačná. Išlo sa podľa schváleného projektu, bolo to obdobie

cca 36 mesiacov. Z jednej časti bol projekt univerzitný, z druhej časti bol projekt spoločnosti žalovaného
- bol hlavným partnerom po formálnej stránke. Pri vypracovaní podkladov k projektu komunikovali na
strane žalovaného s ich vedením, teda s predsedom predstavenstva - pánom R., pani V. a za odborné
veci s pánom Q.. Prípravy boli priebežné, odovzdávalo sa priebežne e-mailom, osobne, USB kľúčom
a elektronicky, všetkými formami komunikácie. Na formálny krok v podobe protokolárneho odovzdania

jednotlivých častí projektu si nespomínal. Výmena dokumentov bola v pravidelných obdobiach a zavŕšilo
sa odovzdaním projektovej žiadosti. Na otázku, či mala univerzita uzavretú zmluvu so spoločnosťou
žalovaného, svedok uviedol, že nemala, pričom dodal, že takto nefungovala spolupráca v praxi, nemali
pouzatvárané zmluvy. Keď sa našla spoločná téma, bolo v záujme obidvoch, aby bol projekt úspešný,nie sú tam uzavreté odplatné vzťahy. Až keď je projekt úspešný, je tam benefit. Na otázku právneho
zástupcu žalovaného, svedok uviedol, že nevykonávali žiadne práce pre právneho predchodcu žalobcu.
K otázke, či mala spoločnosť žalovaného nejakých subdodávateľov, iných externých spolupracovníkov

pri príprave projektu k výzve, odpovedal, že na strane univerzity si na niektoré témy volali odborníkov,
avšak či žalovaný mal nejakých odborníkov - domnieval sa, že mohli mať nejakých ľudí z fakulty, ale
nevedel o tom, že by tam bola nejaká právnická osoba, ktorá by robila ich prácu, a to ani čo sa týka
administratívneho spracovania projektu (doplňujúca otázka).

9. Na predmetnom pojednávaní vypovedal aj konateľ právneho predchodcu žalobcu v rozhodnom čase
X. E.. X. E. mal vypovedať o okolnostiach týkajúcich sa právnickej osoby právneho predchodcu žalobcu,
ktoré nastali v dobe, keď vykonával funkciu štatutárneho orgánu, preto bol vypočutý ako strana. Vo svojej
výpovedi uviedol, že na spoluprácu so spoločnosťou žalovaného ich oslovil sprostredkovateľ pán F. G..
Na základe toho sa stretli so zástupcami tejto spoločnosti, kde prišla pani V.. L. sa na podmienkach
spolupráce, začali spolupracovať, konzultovali bez toho, aby mali podpísanú zmluvu, následne podpísali

zmluvu. I. bol vopred informovaný o všetkých podmienkach vrátane ich odmeny za uvedenú prácu. Za
spoločnosť žalovaného konzultovali s pánom P., ktorý bol ich kontaktná osoba. I. odovzdal žiadosť v
rámci termínu, táto bola úspešná, následne vyplývajúc zo zmluvy im fakturovali príslušnú časť odmeny.
I. vrátil túto faktúru ako bezpredmetnú s odôvodnením, že zmluva je neplatná. F. ho kontaktoval pán G.,
vzhľadom na to, že nemal vykonať príslušnú časť práce, tvrdil, že mu zaplatí odmenu XX.XXX eur, aby

netrval na úhrade faktúry, ktorá bola vystavená. On s tým nesúhlasil a pán G. v tom rozhovore naznačil,
že on bol ten, kto vykonal túto prácu - službu a on dostal túto odmenu. X. V. v tejto súvislosti uviedla,
že si majú s pánom G. vyriešiť problémy sami. On jej odpovedal, že zmluvný vzťah je medzi ním a
žalovaným a trval na platnosti zmluvy a úhrade faktúry, ktorá bola vystavená. X. G. bol sprostredkovateľ,
ktorý mal záujem o to, aby spoločnosť žalovaného dostala nenávratný finančný príspevok. V minulosti

pracoval na F. školstva Q. republiky, vzhľadom na to, že už v tej dobe tam nepracoval, oslovil ho, či
vie pomôcť tejto spoločnosti. X. zmluvy bola činnosť spočívajúca v konzultácii pri príprave žiadosti
o Z.. Z. kontrola žiadosti, sledovanie výzvy a jej priebehu. A. so žalovaným najčastejšie telefonicky,
niekoľko krát osobne, aj elektronickou poštou. X. protokoly nerobili, bola to chyba, že si vtedy nenechali
potvrdiť takéto protokoly. D. úlohou nebol odborný obsah žiadosti. On bol v kontakte s pánom P. a ešte

s jedným pánom, ktorého meno si nepamätal. Na otázku, či prišiel do kontaktu s pánom X. uviedol, že
pravdepodobne nie. I. o spoluprácu pripravil ich právny zástupca, návrh na podpis dával on, bola to
štandardná zmluva, ktorú používali nielen pri žalovanom, ale aj iných spoločnostiach, dátum podpisu je
na zmluve. Q. pripustil zo strany právneho zástupcu žalobcu namietajúcu údajne zavádzajúcu otázku
právneho zástupcu žalovaného, či bol prítomný pri podpise zmluvy pani V., keďže predmetná formulácia

otázkysanejavíakozavádzajúca,čisugestívna,jezrejmáarelevantnávovzťahuknámietkampoužitým
v konaní. X. E. následne uviedol, že nebol prítomný pri podpise tejto zmluvy, zmluva bola podpísaná
najskôr ním a následne zaslaná pani V. na podpis. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či vie
poskytnúť dôkazy na preukázanie poskytnutých služieb podľa zmluvy, uviedol, že vzhľadom na to, že
nepodpisovali protokoly o poskytnutí služieb, dôkazy fyzicky neexistujú. P. sa o e-mailovú komunikáciu,

telefonickú komunikáciu a bezpochyby to, že žalovaný získal Z. je v princípe tiež čiastočným dôkazom.
X. teda namietali predmet zmluvy - zmluvu ako takú, tak mali namietať, že nebola vykonaná žiadna
činnosť pred tým a nie po tom, ako získali Z.. Na otázku prečo si právny predchodca žalobcu uplatnil na
súde len časť pohľadávky, uviedol, že vzniknutá pohľadávka bola v tom čase rozdelená na dve časti a
na súd si túto podávali ako prvú časť. V. na to, že výška pohľadávky bola vyššia ako XXX.XXX eur, tak

sa im zdalo byť v tom čase finančne náročné zaplatiť súdny poplatok z príslušnej sumy a pre nich bol v
tom čase výhodnejšie podať žalobu na príslušnú časť. Vo vzťahu k zvyšnej časti nebola podaná žaloba.
H. právneho zástupcu žalovaného prečo v roku XXXX ukončil svoje pôsobenie v spoločnosti právneho
predchodcu žalobcu súd nepripustil, ako otázku, ktorá nie je relevantná pre predmetné konanie. Na
otázkusúdu,abypopísalkonkrétnučinnosť,ktorábolavykonávanáprežalovanéhovrámcitejtožiadosti,

uviedol, že príslušné výzvy sú v legislatíve veľmi náročné, stáva sa, že žiadatelia o Z. sú neúspešní
z dôvodu, že nedajú správny dĺžeň na pravé miesto. Tá činnosť, ktorú vykonávali bola konzultačná,
konzultovalispánomP.aspaniV.celkovotenichprojektakotaký.Z. tokonzultovalinaministerstve,aby
zistili, že ten projekt spĺňa všetky kritéria, aby žiadosť bola úspešná. X. žiadosť s príslušnou špecifikáciou
výzvy, či to naozaj sedí. A. to po formálnej stránke. Z. odborné veci, konzultovali niektoré veci priamo na

ministerstveanásledneinformovaližalovanéhooichzisteniach.X.predchodcažalobcumaltietožiadosti
zapísané v predmete činnosti a žalovaný nebol jediným klientom. V tom čase mali niekoľko klientov
v rámci iných výziev v rámci operačného programu vzdelávania, výskumu. K. činnosti boli odplatné a
výška odmeny závisela od dohody s klientom, ale príslušná výška, ktorá bola podpísaná so žalovanýmbola úplný štandard. Z. informácie boli zasielané aj e-mailom. T. vzhľadom na to, že prišlo k zlúčeniu
predmetnej spoločnosti s inou spoločnosť nezachovali sa im dáta na serveri spoločnosti, prešiel dlhý
čas od podania žaloby, zabudli si tieto dáta zachovať, pripraviť.

XX. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX vypovedal svedok J. P., ktorý uviedol, že pracoval na rektoráte
na katedre fyziky, matematiky a informatiky. X. iniciátori projektu, ktorí sa dozvedeli vo výzve o projekte
financovanom z M. únie. V rámci univerzity sa dozvedeli, že chcel riešiť celonárodný projekt pre
univerzitu, či nemá záujem o dopytovo orientovaný projekt, ktorý bol menšieho rozsahu ako ten

celonárodný týkajúci sa témy digitalizácie. Za žalovaného vystupoval pán B., za fakultu L.. G. s pánom E.
a Z., s ktorými sa tematicky a obsahovo zhodli. I. nemal žiadne skúsenosti s predložením a spracovaním
takéhoto projektu, zatiaľ čo on a X. poznali proces. R., že sa vedia do tohto projektu pustiť. F. stanovenú
podmienku, a to deadline odovzdania projektu do XX.XX.XXXX, tento projekt predložili cez D. systém.
V. obsahuje konkrétne podmienky, sú to náročné veci, ktoré musí žiadateľ splniť. Po dohode sa pustili do
práce, pričom na prípravu mali asi X - X mesiace, počas ktorých pracovali intenzívne. V. do toho aj proces

univerzity, keďže museli obhájiť tento projekt, že je užitočný, keďže sa fakulta podieľala vlastnými zdrojmi
vo výške X %, súhlas dostali. Q. bola intenzívna medzi fakultou a žalovaným, prebiehala elektronicky - e-
mailom, ale aj osobne. V. bola postavená na partnerstve - hlavným partnerom bol žalovaný, projektovým
partnerom fakulta. Po sfinalizovaní projektu, ktorý predložili cez D. systém, čakali na pripomienky zo
strany agentúry. V. projekty boli hodnotené po stránke formálnej ako aj obsahovej, aj v ich prípade sa

projekt dopĺňal. Z. spolupráca s agentúrou - proces hodnotenia, ktorý je dlhý, trvá niekoľko mesiacov,
čakali na rozhodnutie ministerstva ako riadiaceho orgánu cez agentúru. I. bola zverejnená a podpísaná
v apríli XXXX, podľa registra bolo k nej vytvorených X dodatkov, ktoré sú zverejnené. Aj ten počet hovorí
o tom, že tento proces nie je jednoduchý. F. partnermi bola podpísaná zmluva. A. subjekt mal svoj tím,
a to odborný a administratívny. B. projektovým manažérom tohto projektu. F. na starosti ekonomiku,

informácie týkajúce sa verejného obstarávania. C. tohto projektu bolo skúmať predmety digitalizácie,
aby bolo možno detailnejšie vidieť a poznať znaky, písmo, cieľom bolo zachovať kultúrne dedičstvo. L.
XX.XX.XXXX oficiálne vyhlásili začiatok realizácie projektu. B. to ťažké obdobie z dôvodu, že ľudia chceli
byť refundovaní. A. nastalo obdobie implementácie nasledovalo organizovanie stretnutí, vyhotovovanie
predkladanie monitorovacích správ a žiadostí o platbu. X. bol podelený do aktivít. L. prebieha ešte

udržateľnosť projektu - počas obdobia X rokov sa vyhotovuje následná monitorovacia správa, ktorá
sa predkladá riadiacemu orgánu. Na otázku právneho zástupcu žalovaného odpovedal tak, že prácu
ani služby pre právneho predchodcu žalobcu nevykonávali. V spoločnosti žalovaného komunikoval pri
vyhotovovaní projektu s pánom U., pani V., s pánom Q., boli aj ďalší, ale najmä títo. X. odovzdával najmä
týmto osobám, ekonomické záležitosti riešil s pani F.. X. odovzdával elektronicky a niekedy priniesli

vytlačenéverzie.Kdispozíciimáe-mailovúkomunikáciutýkajúcusaopisuaprílohasamotnéhoprojektu,
ktorú odovzdal súdu. So žalovaným spolupracuje ešte v súvislosti s vypracovaním následných správ.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného, ako dlho trvalo spracovanie dokumentácie k predmetnému
projektu, svedok uviedol, že nevie úplne presne, X mesiaca intenzívnej práce - cca XXX hodín približne.
Z. vedomosť, že by spoločnosť žalovaného mala zmluvu s inými osobami. Q. právneho predchodcu

žalobcu nepozná. Q. si na pána E., ktorý sa ho pýtal na nejaké informácie ohľadom tohto projektu.
B. to informácie procesu verejného obstarávania, v akom boli stave. K., že bol v pozícii projektového
manažéra na strane fakulty a žalovaný nemal s týmito projektami žiadnu skúsenosť a projektový
manažér bol pán U., doťahoval veci aj za túto spoločnosť, a to najmä po organizačnej a administratívnej
stránke. I. ho požiadal, či by vedel poskytnúť informácie pánovi E., aký je aktuálny stav tohto projektu. Z.

uviesť, či to bolo v čase písania projektu, alebo po. Q. potvrdil, že jeho e-mail je [email protected]
.SpánomE.komunikovalielektronickyprostredníctvome-mailov,veľa
toho nebolo, keďže nemali veľmi prečo. A to obdobie si nepamätal, či to bolo pred predložením projektu,
alebo až po. X. F. G. pozná, v predmetnom projekte nevykonával nijakú funkciu. Na otázku súdu, svedok
uviedol, že sa žiadny iný subjekt nepodieľal ani nevykonával kontrolu formálnej stránky projektu. P. on

tento projekt kontroloval po formálnej stránke. B. to ich primárna zodpovednosť, aby po formálnej stránke
bolo všetko v poriadku. On a X. pripravoval projekt po administratívnej stránke, aby bol vhodný na XXX%
na odoslanie. Q. D. je elektronický systém, do ktorého museli požiadať o vstupné údaje, v tomto systéme
sa celé mesiace pracovalo, postupne sa tam nahadzovali údaje. H. mali prístup, a to on, pán X., niektorí
ľudia od žalovaného, nevedel, či aj niektorí ľudia z fakulty. Q. proces predloženia prebiehal tak, že buď

pani V., alebo oni odovzdali finálnu verziu. Z. do toho nezasahoval. Q. žalovaného dopĺňala projekt po
formálnej stránke aj administratívnej, bola to vzájomná kontrola, pripomienkovali. Aj po administratívnej
stránke sa ako partneri museli vyjadriť, či je to v poriadku. X. po administratívnej stránke v spoločnosti
žalovaného spracovávali pán U., pani V., oni ako konatelia mali primárnu zodpovednosť. F. dať vždy tozáverečné slovo, či je všetko v poriadku. Za ekonomickú stránku to bola pani F.. Q. nepripustil otázku
právneho zástupcu žalobcu týkajúcu sa osobných údajov svedka F. G., v tejto súvislosti upozornil súd
na relevanciu svedkovej výpovede k okolnostiam, ktoré sú mu známe vo vzťahu k predmetu veci, nie

osobným údajom potencionálneho svedka a súvislosť s ochranou osobných údajov.

XX. Z výpisu centrálneho registra zmlúv vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, zverejnená dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X.XXX.XXX eur
medzi T. F. školstva, vedy, výskumu a športu Q. republiky pre štrukturálne fondy EÚ ako objednávateľom

a spoločnosťou žalovaného ako dodávateľom č. XXX/XXXX/X.X/OPVaV. Q. zmluvy je aj X L..

XX. Z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa H. riaditeľstva X. zboru B. I zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. G.:H.-
XXXX/X-VYS-Bl-XXXX z výsluchu D.. J. U. X. vyplýva, že bol do augusta XXXX štatutárnym zástupcom
spoločnosti M. SK, a.s.. V roku XXXX v spolupráci s R. A. v B. pripravili projekt s názvom C. zameraný
na výskum metód snímania a prezentovania trojrozmerných objektov. K. projekt úspešne zrealizovali v

rokoch XXXX až XXXX. X. plánovaní projektu sa uchádzali o finančnú podporu výskumnej T. F. školstva
Q. republiky. X. s prípravou projektov nemali žiadne skúsenosti, potrebovali odborných pracovníkov na
projektové riadenie, resp. na vytvorenie projektu a projektové riadenia. V roku XXXX im túto pomoc
ponúkla pomoc spoločnosť M. C., s.r.o.. F., že tieto služby bude vedieť odborne poskytnúť. Už počas
prípravy projektu začali mať pochybnosti, pretože im neposkytli žiadnu odbornú pomoc ani iné materiály)

a samotný projekt vytvorili v spolupráci s odbornými pracovníkmi s R. A. v B.. Z. s nimi firma M. C., s.r.o
ani nekomunikovala, až keď projekt bol schválený a zverejnený začala si nárokovať finančnú odmenu.
G. odmenu odmietli s odôvodnením, že z ich strany žiadnu prácu ani plnenie nedostali. Na otázky
vyšetrovateľa,čispoločnostiM.SK,a.s.bolazmluvaospolupráciaposkytnutíkompletnéhoporadenstva
daná na podpis, a to len šiesta strana odpovedal, že to nepodpisoval a že v obchodnej praxi sa stáva, že

zmluvu nejakým spôsobom dotvárajú a mohlo dôjsť aj tomu, že zmluva im nebola predložená celá. Na
otázkuvyšetrovateľa,čijetoštandardnépodpisovaniezmlúvspoločnostiM.SK,a.s.odpovedal,ženieje
to štandardné, ale je to možné, potrebovali na spoluprácu partnera, nemali vlastné skúsenosti a verili, že
partner je kompetentný a mali k nemu dôveru. Na otázku vyšetrovateľa, či kontaktovali spoločnosť M. C.,
s.r.o. za účelom naplnenia zmluvy, akým spôsobom uviedol, že telefonicky viac krát, no neboli schopný

im nič dodať, čo uviedol povedal, konateľ spoločnosti a nič im neposlali. K otázke vyšetrovateľa, či mohla
byť zmluva medzi M. SK, a.s. a spol. M. C., s.r.o antidatovaná uviedol, že už sa veľmi nepamätá, či
mohlo dôjsť podpisu zmluvy aj neskoršie ako je uvedené na zmluve, ale s tým by nemali žiadny problém,
keby došlo k plneniu. K otázke vyšetrovateľa, či bola zo strany spoločnosti M. C., s.r.o. naplnená, či
i len čiastočne I. o spolupráci a poskytnutí kompletného poradenstva zo dňa XX.XX.XXXX a zo dňa

XX.XX.XXXX uviedol, že žiadna časť zmluvy nebola naplnená a k dvom dátumom na zmluve zo dňa
XX.XX.XXXX a zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že to sa môže stať, keď jedna strana popíše zmluvy v
iný deň ako druhá strana. Z výsluchu X. E. pre vyšetrovateľom vyplynulo, že práca spoločnosti M. C.
s.r.o. spočívala v konzultáciách pri príprave žiadosti Z., monitoringu priebehu výzvy, pričom ich činnosť
konzultovali telefonicky a emailom s pánom J. P.. M. komunikácia im nezachovala, pretože menili server.

I. mu bola doručená štandardným spôsobom, návrh zmluvy videli už pred tým, ako podpisovali zmluvy
a doručenie „poslíčkom", ktorým bol šofér jeho spoločnosti bolo z toho dôvodu, že sa so zástupcom
spoločnosti M. SK, a.s. nevedeli stretnúť.

XX. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s

výpismi z obchodného registra, s faktúrou č. XXVF-XXXX, so zmluvou o postúpení zo dňa XX.XX.XXXX,
so stanoviskom k listu zo dňa XX.XX.XXXX, s e-mailovou komunikáciou svedka J. P. doloženou na
pojednávaní svedkom dňa XX.XX.XXXX, s vyjadrením žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, s e-mailovou
komunikáciou medzi J. P. a X. E., ako aj ostatnými písomnými a ústnymi stanoviskami strán konania.

XX. Súd v rámci dokazovania uvádza, že na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX rozhodol o tom,
že nevykoná výsluch navrhnutého svedka F. G.. V tejto súvislosti súd s ohľadom na nedostatočne
špecifikovaný návrh na vykonanie tohto dôkazu zaviazal uznesením na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX
žalobcu, aby označil predmetný dôkaz, teda návrh na výsluch svedka aj s uvedením presných
identifikačných údajov (bydlisko, dátum narodenia), aby bolo možné svedka predvolať, ak súd dospeje

k záveru, že vykonanie tohto dôkazu je dôvodné. I. predmetný návrh nešpecifikoval a žiadal súd, aby
zisťoval osobné údaje tohto svedka. Q. v plnom rozsahu odkázal na uznesenie Z. súdu Q. republiky zo
dňa XX.XX.XXXX, sp. z. X C. XX/XXXX, z ktorého vyplýva, že „súd nie je povinný žalobcovi poskytovať
súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov žalovaného“. Ak Z. súd Q. republiky dospel k uvedenémuzáveru vo vzťahu k označeniu žalovaného, logickým výkladom argument a maiori ad minus, od väčšieho
k menšiemu platí, že ak sa uvedené vzťahuje na stranu v konaní, usudzuje sa, že súd nie je povinný
žalobcovi poskytnúť ani súčinnosť pri zisťovaní identifikačných údajov svedka, ktorý má v predmetnej

veci vypovedať. Zo žiadneho ustanovenia C. nevyplýva povinnosť súdu poskytovať strane súčinnosť
za účelom zistenia identifikačných údajov osôb, ktorých žiada predvolať ako svedkov. D. o povinnosť
tej strany konania, ktorá žiada ten-ktorý dôkaz vykonať, označiť osobu svedka tak, aby bolo možné
túto osobu predvolať, ak nie je schopný zabezpečiť jeho výsluch sama strana, čo musí rovnako tak
preukázať. V opačnom prípade by súd mohol porušiť zásadu rovnosti strán sporu a kontradiktórneho

konania. Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol tak, že predmetný bližšie nešpecifikovaný návrh na
vykonanie dôkazu-výsluchu svedka F. G. nevykoná.

XX. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

XX.Podľa§X32ods.1C.sporovéhoporiadku(ďalejlen„C.“)vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostí

podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie
dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

XX. Podľa § X91 ods. 1 C. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

XX. Podľa § 2X5 ods. 1 C. súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

XX. Podľa § X15 ods. 2 C., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

XX. Podľa § 2X8 ods. 1 C. obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

XX. Podľa § 470 ods. X C. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

XX. Podľa § 470 ods. X C. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

XX. Podľa § 1 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb. H. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „H.“) právne vzťahy uvedené v odseku X sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno

riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých tento zákon spočíva. X. § X ods. 2 písm. a) H. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba
zapísaná v obchodnom registri.

XX. Podľa § 26X ods. 1 H. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich

vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. X. § 2XX
ods. 6 H. zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto
časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v H. zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o
tomto zmluvnom type v H. zákonníku a týmto zákonom.

XX. Podľa § 265 H. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva
právnu ochranu.

XX. Podľa § X69 ods. 2 H., účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

XX. Podľa § 3 ods. X zákona č. XX/XXXX Zb. H. zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej
len „OZ“) výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.XX. Podľa § 37 ods. X a ods. X OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. X. úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

XX. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

XX. Zo zmluvy o spolupráci a poskytnutí kompletného poradenstva uzavretej medzi právnym

predchodcom žalobcu ako poskytovateľom a žalovaným ako objednávateľom zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že predmetom tejto zmluvy je úprava práv a povinností zmluvných strán pri
poskytovaní konzultačno - poradenských služieb pri| spracovaní a kontrole, spracovaných
žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre žiadateľa na projekt C. - metódy a prostriedky digitalizácie
a prezentácie 3D objektov kultúrneho dedičstva, výška Z. - X.XXX.XXX,XX eur. V rámci H. programu V.
a vývoj, kód výzvy H. XXXX/X.X/XX-SORO vyhlásenej dňa XX.XX.XXXX T. F. školstva, vedy, výskumu

a športu Q. republiky pre štrukturálne fondy M. únie ako sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim
orgánom pre H. program V. a vývoj (ďalej len „T.“). X. sa odo dňa účinnosti tejto
zmluvy zaväzuje priebežne objednávateľovi poskytovať aj nasledujúce služby a plnenia: monitoring
a pravidelné informovanie objednávateľa o možnostiach čerpania finančných prostriedkov z fondov
M. únie vzhľadom na identifikované potreby žiadateľa, podpora v komunikácii objednávateľa s T. v

slovenskom alebo anglickom jazyku. X. tejto zmluvy je aj záväzok objednávateľa riadne a včas prevziať
plnenie od poskytovateľa a zaplatiť poskytovateľovi odmenu za podmienok dohodnutých v tejto zmluve.
X. týmto vyhlasuje, že je oprávnený vykonávať poradenstvo a všetky s tým súvisiace činnosti podľa tejto
zmluvy, že má dostatok skúseností s takouto činnosťou, čím je plne spôsobilý uskutočňovať činnosti
podľa tejto zmluvy riadne, odborne, v súlade s príslušnými právnymi predpismi a pokynmi klienta (čl. I.

zmluvy). X. čl. II., bod X.X. zmluvy odmena bola dohodnutá ako pohyblivá za každú úspešnú žiadosť o
Z., ktorá sa vypočíta z výšky schváleného Z. určeného v zmluve o Z. uzatvorenej medzi T. a žiadateľom.
X. odmena za plnenie je vo výške XX,X% zvyšky schváleného Z. bez L. v rámci projektu schváleného
v prospech žiadateľa.

XX. Žalobca svoj nárok právne kvalifikoval ako nárok na odmenu za poskytnuté konzultačno -
poradenských služieb pri| spracovaní a kontrole, spracovaných žiadostí o nenávratný finančný
príspevok pre žiadateľa na projekt C. - metódy a prostriedky digitalizácie a prezentácie 3D objektov
kultúrneho dedičstva, výška Z. - X.XXX.XXX,XX eur vzniknutých na základe uzavretej atypickej zmluvy
o spolupráci medzi stranami dňa XX.XX.XXXX.

XX. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.XX.XXXX bola uzavretá zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, zverejnená dňa XX.XX.XXXX v celkovej sume X.XXX.XXX eur
medzi T. F. školstva, vedy, výskumu a športu Q. republiky pre štrukturálne fondy M. únie ako
objednávateľom a spoločnosťou žalovaného ako dodávateľom č. XXX/XXXX/X.X/OPVaV. Q. zmluvy je

aj X L.. Q. nebolo ani to, že žalovaný ako hlavný partner tohto projektu spolupracoval na vypracovaní
projektu s názvom C. s projektovým partnerom R. A. v B., ktorá pripravila predmetný projekt po
odbornej, formálnej a administratívnej stránke. Q., ktorú strany nepopreli, bola aj to, že pani V., ktorá
v rozhodnom čase konala v mene žalovaného predmetnú zmluvu o spolupráci medzi žalobcom a
žalovaným podpísala.

XX. Sporným medzi stranami ostal samotný základ nároku, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca neposkytol
žalovanému žiadnu konzultačno-poradenskú činnosť súvisiacu s projektom a žiadne služby zo strany
žalovaného neboli dodané. V tomto smere namietal žalovaný aj platnosť samotnej zmluvy, keď jednak
tvrdil, že je absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, zákon obchádza a rovnako tak je neurčitá a

nezrozumiteľná. Q. bol aj vyslovený prejav vôle k prvým X stranám samotnej zmluvy, keď žalovaný
tvrdil, že pani V. podpísala len poslednú stranu zmluvy, ako aj nesprávny dátum uvedený na zmluve.
V ďalšej časti žalovaný namietal aj primeranosť odmeny uvedenej v zmluve, ktorá je v rozpore s
dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu
samotná pohľadávka neexistuje, preto ju nebolo možné postúpiť a žalobca v spore nie je aktívne vecne

legitimovaný.

XX. Súd v prvom rade skúmal námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s ohľadom na uzatvorenú
zmluvu o postúpení pohľadávku a námietku žalovaného, že zmluva o spolupráci je absolútne neplatná ažalobca označené služby v zmluve nedodal, a preto na strane žalobcu ani nemohla vzniknúť pohľadávka
v kontexte preukázania vzniku a existencie samotnej pohľadávky.

XX. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárok uplatňovať. X. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Q. vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán

konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v
konanínezaoberal(rozsudokZ.súduSRzXX.XX.XXXX,sp.zn.XC.XXX/XXXX).Vdôsledkunámietok
žalovaného sa súd aktívnou vecnou legitimáciou zaoberal a dospel k nižšie uvedeným záverom.

XX. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je
určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. V zmysle uvedeného súd skúmal samotnú existenciu

pohľadávky a to, či bol preukázaný jej vznik.

XX. Obchodný zákonník popri množstve pomenovaných, zákonom bližšie upravených zmlúv umožňuje
uzatvárať aj zmluvy atypické, nepomenované. X. ich platnosti popri všeobecných náležitostiach
vyžadovaných pre platnosť zmlúv je, aby neodporovali obsahu alebo účelu zákona, inak by bola zmluva

absolútne neplatná. Z., inominátna, zmluva k svojej platnosti nevyžaduje písomnú formu. I., ktorý vznikol
na základe takejto zmluvy je potrebné posúdiť najmä podľa obsahu zmluvy, ktorá je právnym dôvodom
vzniku záväzku. I. vzťah, ako každý iný vzťah musí mať aspoň dva subjekty a musí mať dohodnutý
predmet plnenia.

XX. Platný právny úkon podľa § 37 OZ je taký, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne, s možným plnením. Q. a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Q. vôle vychádza z
podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. V. bez jej prejavu nie je poznateľná. V. vôle súvisí s
tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite
než to ukazuje prejav. I. právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť

výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. X. úkon je určitý len vtedy, keď nie je
vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom (bližšie pozri
rozsudok Z. súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX, sp. zn. X Q. XX/XXXX). I. pojmovým prvkom právneho
úkonu je prejav vôle, ktorý smeruje ku vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností-vôľa a jej prejav
predstavujú konštitutívny základ každého právneho úkonu. F. pojmovým znakom právneho úkonu je to,

aby prejavená vôľa smerovala ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností.

XX. Predmetná zmluva o spolupráci je dvojstranný právny úkon a vykonaním dokazovaním nebolo
zistené, že takáto zmluva nebola platne uzavretá, ktorej existenciu dohody mala prezentovať samotná
zmluva a podpis poverenej osoby na uvedenej zmluve. I. o spolupráci bola podpísaná pani V., ktorá

bola v rozhodnom čase osobou, ktorá konala v mene žalovaného, táto okolnosť ani nebola sporná,
pričom tvrdenie žalovaného o tom, že pani V. bola predložená len posledná strana zmluvy, a preto
neprejavila vôľu uzavrieť zmluvu k prvým piatim stranám zmluvy, nebola zo žiadnych skutkových
okolností preukázaná. V tejto súvislosti súd upozorňuje aj na skutočnosti tvrdené zo strany pána U.,
štatutárneho zástupcu spoločnosti žalovaného v rozhodnom čase pred vyšetrovateľom, keď uviedol, že

„zmluvu nepodpisoval a že v obchodnej praxi sa stáva, že zmluvu nejakým spôsobom dotvárajú a mohlo
dôjsť aj tomu, že zmluva im nebola predložená celá, nie je to štandardné podpisovanie zmlúv, ale je to
možné, potrebovali na spoluprácu partnera, lebo s takouto robotou nemali vlastné skúsenosti a verili, že
partner je kompetentný a mali k nemu dôveru“. Z uvedenej formulácie je zrejmé, že ani pán U. nevedel
jednoznačne potvrdiť, ani vyvrátiť, akým spôsobom bola zmluva podpísaná, že im bola predložená len

šiesta strana a na preukázanie tohto tvrdenia, žalovaný ani neoznačil vykonať ďalšie dokazovanie (napr.
výsluch pani V.). K otázke antidatovania sa rovnako tak pán U. pred vyšetrovateľom vyjadril tak, že
„už sa veľmi nepamätá, či mohlo dôjsť k podpisu zmluvy aj neskoršie ako je uvedené na zmluve, ale
s tým by nemali žiadny problém, keby došlo k plneniu“, pričom z jeho tvrdení nie je možné dovodiť,
že k antidatovaniu zmluvy došlo, preto uvedenú okolnosť súd nemal z vykonaného dokazovania za

preukázanú.D.oskutkovéokolnosti,ktorýtvrdilžalovaný,pretobolojehopovinnosťoutietoajpreukázať.

XX. Súd skúmal aj predmetnú zmluvu s ohľadom na námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti
právneho úkonu pre rozpor, prípadné obchádzanie zákona. V tejto súvislosti ale súd dopĺňa, že žalovanýsvoju procesnú obranu spočívajúcu v popretí skutkových tvrdení strany podávajúcej žalobu riadne
nevykonal. K vyjadreniu zo dňa XX.XX.XXXX priložil síce stanovisko zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom
právny zástupca žalovaného naznačoval, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, avšak po podanom

podnete tunajšieho súdu na H. prokuratúru B. I na preskúmanie bližšie nešpecifikovaného trestného činu
s ohľadom na vágnosť týchto domnienok a dopyt súdu, aby vysvetlil súdu tieto svoje tvrdenia z kategórie
„mohlo sa stať a možno sa nestalo“, uviedol, že ide len o úvahy a konštrukcie. A. na základe vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného, že ide len o hypotetické úvahy, súd zdôrazňuje, že tieto nie sú pre súd
relevantné (domnienky a hypotetické konštrukcie). A. samotnú absolútnu platnosť súd skúma ex offo, na

základe vykonaného dokazovania nemal súd za zistené, že uzavretím predmetnej zmluvy bol porušený
zákon, pričom samotný obsah zmluvy nenasvedčuje porušeniu zákona, či jeho obchádzaniu, prípadne
naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. H. iného súd v tomto smere poukazuje aj na závery orgánu
činnom v trestnom konaní, ktorým bol podnet tunajšieho súdu na preskúmanie týchto tvrdení uznesením
vyšetrovateľa H. riaditeľstva PZ v B. I zo dňa XX.XX.XXXX, G.: H.-XXXX/X-VYS-BX-XXXX odmietnutý.
O neplatnosť právneho úkonu podľa § XX OZ by išlo v prípade zistenia, že účel tohto právneho úkonu,

ktorý sledovali strany konania jeho urobením, odporoval zákonu alebo ho obchádzal, alebo sa priečil
dobrým mravom. V konaní nebolo tvrdené (vzhľadom na tvrdenie, že išlo len o hypotetické úvahy)
a ani preukázané, že by účelom právneho úkonu bolo niečo iné ako konzultačno-poradenské služby
žalovaného pri príprave projektu s názvom C..
XX. V tomto smere žalovaný na záver vo svojom vyjadrení namietal aj neprimeranosť samotnej odmeny,

ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. X. úkon sa prieči dobrým mravom, ak nerešpektuje niektoré zo
súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných základných noriem, ktoré preukázali počas historického
vývoja určitú mieru stálosti (nemennosti) vyjadrujú podstatné historické tendencie a stotožňuje sa s
nimi podstatná časť spoločnosti. L. výšku odmeny zo zmluvy o spolupráci je potrebné vnímať vo
vzťahu k jej primeranosti, a to jednak čo sa týka významu a hodnoty, za ktorú má byť poskytnutá.

I v obchodnoprávnych vzťahoch je možné podľa intenzity príslušného konania aplikovať § 39 OZ
prehlasujúcim za absolútne neplatný právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým
mravom, teda že použitie tejto normy nie je čo do rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi apriori
vylúčené úpravou obsiahnutou v § 265 H. (bližšie pozri rozsudok Z. súdu ČR z XX.XX.XXXX, sp. zn.
XX H. XXXX/XXXX).

XX. V konaní bolo preto potrebné skúmať námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že odmena je neprimerane
vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. X. E. sa vo svojej výpovedi pred súdom vyjadril, že „príslušné
výzvy v legislatíve sú veľmi náročné, stáva sa, že žiadatelia o Z. sú neúspešní z dôvodu, že nedajú
správny dĺžeň na pravé miesto. Tá činnosť, ktorú vykonávali bola konzultačná, konzultovali s pánom

P. a s pani V. celkovo ten ich projekt ako taký. Z. to konzultovali na ministerstve, aby zistili, že ten
projekt spĺňa všetky kritéria, aby žiadosť bola úspešná. X. žiadosť s príslušnou špecifikáciou výzvy, či to
naozaj sedí. A. po formálnej stránke. Z. odborné veci, konzultovali niektoré veci priamo na ministerstve
a následne informovali žalovaného o ich zisteniach. X. predchodca žalobcu mal tieto žiadosti zapísané
v predmete činnosti a žalovaný nebol jediným klientom. V tom čase mali niekoľko klientov v rámci iných

výziev v rámci operačného programu vzdelávania, výskumu. K. činnosti boli odplatné a výška odmeny
závisela od dohody s klientom, ale príslušná výška, ktorá bola podpísaná so žalovaným bola úplný
štandard“. V tomto smere žalovaný v záverečnej reči zdôraznil, že vychádzajúc z výpovede svedka P.,
že spracovanie všetkých dokumentov trvalo cca XXX hodín, by po prepočítaní na hodiny bola výška
odmeny cca X.XXX eur za každú jednu hodinu. V tejto súvislosti však súd pripomína, že strany uzavreli

zmluvu ako obchodnoprávne subjekty, v rámci toho si dojednali aj výšku odmeny a v rámci zmluvnej
autonómie strán, bez preukázania zo strany žalovaného (s ohľadom na jeho námietky), čo sa považuje
za štandardnú výšku odmeny v rámci obdobných zmlúv a činností, súd nemal zistenú ani len približnú
výšku takýchto odmien v iných prípadoch. S ohľadom na uvedené súd bez preukázania ďalších okolnosti
zo strany žalovaného nemohol prisvedčiť uvedenej námietke.

XX. K námietke neplatnosti zmluvy o spolupráci z dôvodu jej neurčitosti, je treba doplniť, že určitosť
obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia
predmetu zmluvy. I. je potrebné poukázať aj na závery Y. súdu Q. republiky vyslovené v náleze sp. zn.
I. ÚS XXX/XXXX z XX. apríla XXXX týkajúce sa preferencie platnosti výkladu právnych úkonov. V tomto

smere súd považoval vymedzením predmetu činnosti predmetnú zmluvu za dostatočne určitú.

XX. V ďalšej časti sa súd zaoberal námietkou neexistencie pohľadávky z dôvodu nedodania služby. Q.
predovšetkým poukazuje na to, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesiežalobca. H. rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán
konania. K. norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť

preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť
dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tieto tvrdenia.
X. sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. I. nie
je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce
v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť rozhodné skutočnosti a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy.

K. v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. D. tu o rozdelenie bremena tvrdenia
a dôkazného bremena medzi stranami konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a
na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti strán hmotnoprávneho vzťahu (bližšie pozri
rozsudok Z. súdu SR z XX. 9. XXXX, sp. zn. X M C. X/XXXX).

XX. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že za konania

neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho
neprospech. I. dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdeniatejtoskutočnosti,aniotom,žebytátoskutočnosťbolanepravdivá.L.bremenoohľadomurčitých

skutočností leží na tej strane konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o tú stranu konania, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (bližšie pozri
uznesenie Z. súdu SR z XX. júna XXXX, sp. zn. XObo/XX/XXXX).

XX. V tzv. sporovom konaní ovládanom dispozičným princípom musí mať neunesenie dôkazného

bremena, na preukázanie rozhodujúcich skutočností za následok procesný neúspech tej strany konania,
ktorá tzv. neuniesla dôkazné bremeno. Ak žalobca v prejednávanej veci nedokáže hodnovernými
dôkazmi preukázať, že pre žalovaného vykonal dohodnuté konzultačno-poradenské služby, a tým
nepreukáže zákonnú podmienku na uplatnenie tohto nároku, má súd za to, že žalobe za tejto procesnej
situácie nie je možné vyhovieť.

XX. Súd má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Q. nepredložil
ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný: žalobca
nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že predmetné služby boli reálne vykonané a poskytnuté. V tejto
súvislosti súd poukazuje na vyjadrenie pána E., ktorý v rozhodnom čase vykonával funkciu štatutárneho

zástupcu spoločnosti žalobcu, keď uviedol, že „komunikoval so žalovaným najčastejšie telefonicky,
niekoľko krát osobne, aj elektronickou poštou. X. protokoly o poskytnutí služieb sa nerobili, vzhľadom
na to dôkazy fyzicky neexistujú“. K. pána E., že došlo k zlúčeniu s inou spoločnosťou, dáta sa preto
nezachovali, lebo si ich zabudli pripraviť, vnímal súd ako účelové, keďže v rozhodnom čase vedeli, že
predmetná pohľadávka im nebola vyplatená a z tohto dôvodu podali žalobu na súd. Z. tomu žalovaný

na preukázanie svojho tvrdenia o nevykonaní služieb zo strany žalovaného označil a navrhol vykonať
výsluchy svedkov pána X. a P., ktorý predmetný projekt pripravovali. Z výsluchov týchto svedkov
súd zistil, že projektovým partnerom pre spoluprácu na predmetnom projekte bola R. A. v B., ktorá
sa podieľala na príprave tohto projektu najmä po odbornej stránke, avšak jej zamestnanci, keďže
mali rozsiahle skúsenosti s prípravou obdobných projektov, pripravovali podklady, či po formálnej a

administratívnejstránke.X.spoluprácaprebiehalaintenzívne,e-mailom,predkladaliosobneajvytlačené
verzie, na preukázanie týchto tvrdení bol do spisu doložený ďalší dôkaz, a to práve e-mailová
komunikácia pána P.. V spoločnosti žalovaného pri vyhotovovaní projektu spolupracovali s pánom U.,
pani V., s pánom Q., za administratívnu stránku sa v spoločnosti žalovaného vyjadrovali len pán U. a
pani V.. Za spoločnosť žalovaného a pána U. vykonával svedok P. aj organizačné a administratívne

prác. X. kontroloval po formálnej stránke len on. V tejto súvislosti nie je ani zanedbateľné to, že
projekt sa zasielal cez elektronický D. systém, v ktorom sa celé mesiace pracovalo a z ktorého sa
projekt zasielal aj riadiacemu orgánu. X. mali len oprávnení, a to pán P., pán X. (nevedel uviesť či aj
ďalší ľudia z fakulty) a žalovaný, avšak nikto do toho systému nezasahoval. S ohľadom na tvrdenie
žalobcu týkajúce sa komunikácie pána E. a pána P. s doložením e-mailovej komunikácie medzi týmito

osobami, súd upozorňuje, že táto je tak všeobecného charakteru, že nemôže kvalifikovane preukázať,
či pán E. poskytol nejaké a akú vôbec konzultačno-poradenskú činnosť. D. týkajúca sa stavu verejného
poradenstva nepreukazuje, že služby boli vykonané a dodané.XX. V tejto súvislosti súd uvádza, že každú zo strán sporového súdneho konania zaťažuje dôkazné
bremeno, teda povinnosť preukázať svoje tvrdenia. I. je povinný uviesť skutočnosti o ktoré sa opiera
jeho právo, pričom podstatou tejto jeho povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska

veci samej. Q. dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto
povinnosti nevedie k preukázaniu jeho tvrdení. Ak teda strana konania, ktorá síce splnila povinnosť
tvrdenia, avšak povinnosť dôkaznú navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne
skutočnosti ním tvrdené, znáša procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, t. j.
neunesenie dôkazného bremena preto postihuje žalobcu, pokiaľ sa mu nepodarilo navrhnutými dôkazmi

preukázať ním tvrdený nárok. R. má samozrejme za následok, že v konaní nebola preukázaná samotná
existencia a vznik pohľadávky, čo má dopad na možnosť predmetnú pohľadávku postúpiť a na samotnú
aktívnu vecnú legitimáciu.

XX.Súdvykonanýmdokazovanímdospelkzáveru,ženazákladedôkazovzaloženýchvspiseexistencia
a vznik nároku žalobcu nie je dostatočne preukázaný, a preto žalobu zamietol.

XX. Podľa § X55 ods. X C., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

XX. Podľa § 262 ods. 1, 2 C., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

XX. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. X C. v spojení s
§ 255 ods. X C., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. A. žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v plnom rozsahu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu

rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).