Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/129/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8605205515
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8605205515.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení Lesy
Slovenskej republiky, š.p. Banská Bystrica, Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038
351, právne zastúpené JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou so sídlom Hlavná 25, 040 01 Košice, proti
žalovaným: 1) I. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y.; 2a) M. W., rod. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, XXX XX K.; 2b) B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K.; 2c. M. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., 3. B. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y.; 4. M.
W., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní právneho

predchodcu žalovaných v rade 2a, 2b, 2c proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/186/2005-371
zo dňa 14.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I.Pokračujevkonanísprávnyminástupcamižalovanéhov2.rade,ato:M.W.,rod.B.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, XXX XX K., ako žalovanou v rade 2a; B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K.,
ako žalovaným v rade 2b; M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., ako žalovaným v rade 2c.

II. Potvrdzuje sa rozsudok vo vzťahu k parcele č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 16.651 m2

a vo výroku o trovách konania.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol:
,,I. Súd určuje, že nehnuteľnosti a to parcela č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 272 m2, parcela
č. XXX/X - zastavaná plocha vo výmere 5 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere
5 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere 3311 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávnatý
porast vo výmere 16651 m2, parcela č. XXX/X - lesný pozemok vo výmere 96126 m2, parcela č. XXX/X -

vodná plocha vo výmere 3726 m2, parcela č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 204 m 2, parcela
č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 66 m2, parcela č. XXX/X - vodná plocha vo výmere 2049
m2, parcela č. XXX - vodná plocha vo výmere 1052 m2, parcela č. XXX - vodná plocha vo výmere 399
m2, ktoré boli vytvorené z parcely č. XXX/X - lesný pozemok vo výmere 125139 m2, zapísanej na LV č.
XXX k.ú. Y. tak, ako sú zakreslené na geometrickom pláne č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 27.4.2017,
overeného dňa 12.5.2017 pod č. W Okresným úradom Svidník, katastrálny odbor patria do výlučného
vlastníctva Slovenskej republiky, správa lesy SR, štátny podnik Banská Bystrica a to v celosti.

II. Trovy konania žalobcovi nepriznáva.“

1.1. V dôvodoch svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že notár B. notárskym osvedčením č. N 34/99, Nz 35/99 zo dňa 28.01.1999 osvedčil vlastnícke právo knehnuteľnosti mpč. XXX/X - les vo výmere 93.512 m2, zapísanej v zápisnici č. 60 kat. úz. Y. v prospech
neb. M. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa 26.10.1967. Návrh na vydanie osvedčenia podal B. W.-
(pôvodne žalovaný v 2. rade), ktorý uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť v roku 1926 odkúpil jeho starý

otec B. W. od pôvodného vlastníka J. K..
1.2.Ďalejuviedol,žezvykonanýchdôkazovniejemožnévyvodiťzáver,žebynebohýB.W.smanželkou
vroku1926odkúpilodJ.K.celúnehnuteľnosťzapísanúvpozemnoknižnejvložkeč.Xakompč.pôvodne
XXX a od roku 1927 pravdepodobne ako XXX/X. Túto skutočnosť potvrdzujú listinné dôkazy napísané
v rokoch 1926 a 1928. Po tom, čo dňa 14.04.1926 uzavrel B. W. so J. K. kúpnu zmluvu na 4800 - 5000

štvorcových siah z nehnuteľnosti zapísanej vo vložke č. X ako mpč. č. XXX, neodporučil dňa 28.04.1926
prídelový komisár Štátneho pozemkového úradu v Prešove schválenie tejto zmluvy. Ako dôvod uviedol,
že parcela č. XXX je v pozemkovej knihe zapísaná ako les. Súčasne citoval tvrdenie B. W., podľa ktorého
časť kupovanej parcely o výmere 4800 štvorcových siah, t.j. 17 280 m2, resp. 3 katastrálne jutrá, bola
premenená už na ornú pôdu. V dodatočnom schválení kúpnej zmluvy sa výslovne konštatuje, že výmera
predávanej nehnuteľnosti je len 3 katastrálne jutrá a 200 štvorcových siah, t.j. 18.000 m2.

1.3. Poukázal na skutočnosť, že podobne aj B. W. vo svojej opätovne podávanej žiadosti zo dňa
01.03.1927 na schválenie kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14.04.1926 zdôrazňuje, že kupuje len 3
katastrálne jutrá z parcely mpč. XXX vo vložke č. 1. Aj obec Y. v listine označenej ako obecné svedectvo
zo dňa 07.04.1924, ale aj zo dňa 01.03.1927 potvrdila len odkúpenie 3 katastrálnych jutár z parcely mpč.
XXX z protokolu č. 1.

1.4. Konštatoval, že nie je možné vyvodiť záver, že by v rokoch 1926 a 1927 B. W. s manželkou odkúpili
od J. K. z parcely mpč. XXX/X väčšiu výmeru, než 3 katastrálne jutrá a 200 štvorcových siah, t.j. 18
000 m2.
1.5. Dospel k záveru, že nebohý B. W. s manželkou nemohli teda v období rokov 1926 až 1934
byť dobromyseľní v tom, že niekedy v roku 1926 došlo ku skutočnosti, na základe ktorej im vzniklo

právo oprávnenej držby ku skôr uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa vykonaného dokazovania B. W. s
manželkou do takejto držby vôbec nevstúpili.
1.6. Nakoľko vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nebohý B. W. s manželkou neboli
dobromyseľnými držiteľmi sporných nehnuteľností, súd žalobe žalobcu vyhovel.
1.7. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 257 Civilného sporového

poriadku. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný, avšak vzhľadom na existenciu dôvodov hodné
osobitného zreteľa na strane žalovaného v 2. rade mu trovy konania nepriznal. Dôvody osobitného
zreteľa videl v sociálnych pomeroch žalovaného, ktorý je poberateľom starobného dôchodku vo výške
cca 400 Eur a v jeho zlom zdravotnom stave. Voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade si žalobca trovy konania
nežiadal.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny predchodca
žalovaných v rade 2a, 2b, 2c - pôvodne žalovaný v 2. rade. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
v časti parcely XXX/X k.ú. Y. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX, alebo rozsudok zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietal, že súd prvej inštancie na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v časti týkajúcej sa parcely č. XXX/X
a jeho rozhodnutie týkajúce sa tejto časti výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.1. V dôvodoch svojho odvolania okrem iného uviedol, že súd nezobral do úvahy a nijako sa v
odôvodnení rozsudku nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že žalobca nepreukázal rozsah majetku, ktorý
v roku 1959 bol vlastníctvom J. K., na čo poukazoval aj odvolací súd v zrušovacom uznesení zo

dňa 11.09.2012. Mal za to že súd prvej inštancie nerešpektoval závery tohto zrušovacieho uznesenia
odvolacieho súdu a práve naopak pripustil zmenu petitu na základe geometrického plánu č. XX/XXXX,
ktorý neriešil sporné otázky, ale zmenil označenie parciel. Tento geometrický plán spojil do jednej parcely
č. XXX/X parcely vo vlastníctve žalovaných označené v geometrickom pláne č. X/XXXX ako parcelu
č. XXX/X (XXX/X), XXX/X (XXX/X) a parcelu vo vlastníctve cirkvi č.XXX/X (XXX). K tomu túto parcelu

označil geometrický plán zavádzajúco ako parcelu č. XXX/X, ktorej vlastníctva sa žalovaný domáhali a
pri ktorej aj odvolací súd vo svojom zrušovacom uznesení pripustil možnosť preukázania vydržania.
2.2. Poukázal na skutočnosť, že pôvodne označenú parcelu č. XXX/X označil ako parcela č. XXX/X.
2.3. Ďalej namietal, že tvrdenie žalobcu, že prekážkou vydržania je to, že na základe zákona č. 215/1919
Zb. prešiel majetok J. K. de jure na štát a proti štátu vydržanie nie je možné, je právne nepodložené.

Samotným zabraním nehnuteľnosti podľa zákona č. 215/1919 Zb. nenastáva právny prevod vlastníctva
v prospech štátu. Podľa § 5 zákona č. 215/1919 Zb. záborom nadobudla Československá republika
práva zabraný majetok prenajímať a po prípade iným osobám prideľovať. Z toho vyplýva, že o právnom
prevode zabraného majetku možno hovoriť iba vtedy, keď štát prejaví, že zabraný majetok skutočnepreberá. Do tejto doby ostáva právnym, tak i faktickým vlastníkom zabraných nehnuteľností doterajší
vlastník. V tejto súvislosti poukázali na dôkaz predložený žalobcom, ktorý mal preukazovať, že štát
užíval sporné pozemky už od roku 1952. Porovnaním grafického znázornenia štátom užívaných lesných

pozemkov z geometrickými plánmi vyhotovenými v súdnom konaní je viditeľné, že štát užíval iba les
označený na geometrickom pláne č. XX/XXXX ako parcela č. XXX/X. Tento dôkaz bol vyhodnotený
nesprávne alebo ostal nepovšimnutý, aj keď na to poukazovali. Týmto dôkazom, považujú odvolatelia
za preukázané, že štátne lesy ako správca majetku štátu užívali iba lesné pozemky. Svedkami bolo
preukázané, že poľnohospodárske pozemky užíval právny predchodca žalovaných M. W.. Do užívania

vstúpil bez pochybností, že pozemky ktoré jeho otec obhospodaruje mu patria a aj keď sa to vzhľadom
na dôkaznú núdzu nepodarilo preukázať, týka sa to aj lesných pozemkov.
2.4. Vzhľadom k tomu, že z uvedeného dôkazu vyplýva, že žalobca poľnohospodárske pozemky
neužíval znižuje sa pochybnosť o užívaní parcely č. XXX/X (pôvodne XXX/X) M. W., a to dáva možnosť
použiť ustanovenie zákona o tom, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
2.5. Tieto argumenty považoval za podstatné pre posúdenie dobromyseľnosti M. W. pri užívaní parcely

č. XXX/X. Súd sa však týmito argumentmi vôbec nezaoberal a presvedčivo nezdôvodnil prečo v tomto
prípade vzhľadom na všetky okolnosti nemožno držbu parcely č. XXX/X považovať za oprávnenú.
2.6. Za okolnosti, na ktoré mal súd prihliadať považovali aj to, že žalobca nepreukázal v zmysle záverov
odvolacieho súdu rozsah majetku nadobudnutého štátom od J. K..

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

4. V priebehu odvolacieho konania žalovaný v 2. rade zomrel, a to dňa 07.07.2019.

5. Podľa § 63 ods. 1 Civilného sporového konania, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže
pokračovať.
Podľa § 63 ods. 2 Civilného sporového konania, v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový

spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku
dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie
o dedičstve.
Podľa § 63 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní
pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

6. Vzhľadomnato,žežalobcavpriebehuodvolaciehokonaniazomrel,ideomajetkovýspor(nieosobnej
povahy) a zo zápisnice o predbežnom vyšetrení 9D/106/2019; Dnot 164 2019 spísanej dňa 18.09.2019
na Notárskom úrade JUDr. Ľudmily Hošíkovej, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, má odvolací súd
za preukázané, že predpokladanými dedičmi, (nakoľko dedičské konanie nebolo doposiaľ ukončené)

sú v zmysle prvej dedičskej skupiny podľa § 473 Občianskeho zákonníka manželka M. W., rod. B. a
synovia B. W. a M. W..
So zreteľom na uvedené odvolací súd pokračoval s právnymi nástupcami B. W., zomrelého
XX.XX.XXXX, čomu zodpovedá výrok I. tohto rozsudku.

7. Z hľadiska chronologického je zrejmé, že žalobca sa pôvodne určovacou žalobou domáhal, aby súd
určil, že nehnuteľnosť, ktorá je zapísaná na LV č. XXX kat. úz. Y. ako parcela č. XXX/X - lesné pozemky
vo výmere 130.529 m2, patrí do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky, a to v celku v správe a
užívaní lesnej organizácie - odštepnému závodu Bardejov.
7.1. V priebehu konania právna zástupkyňa žalobcu žiadala pripustiť zmenu petitu žaloby a to tak, aby

súd určil, že Slovenská republika je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parcely C KN č. XXX/X -
trvalý trávny porast vo výmere 1 ha 6651 m2, parcely C KN č. XXX/X - trvalý trávny porast vo výmere
XXXX m2, parcely C KN č. XXX/X - lesné pozemky vo výmere 9 ha 7399 m2, parcely C KN č. XXX/
X - vodné plochy vo výmere 3996 m2, parcely C KN č. XXX/X - vodné plochy vo výmere 331
m2, parcely C KN č. XXX - vodné plochy vo výmere 1059 m2 a parcely C KN č. XXX - vodné plochy

vo výmere 399 m2, ktoré boli na základe geometrického plánu č. X/XXXX vyhotoveného T.. O. C. dňa
30.5.2008 a overeného územným orgánom geodézie a kartografie pod č. XXX/XXXX zo dňa 11.6.2008
odčlenené z pôvodnej parcely registra E KN č. XXX/X - les vo výmere 12 ha 51 á 46 m2 zapísanej na
LV č. XXX kat. úz. Y., čo súd prvej inštancie procesným uznesením pripustil.8. Dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že notárskym osvedčením zo dňa 28.01.1999 bolo
osvedčené vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná v katastrálnom území Y., zápisnica č.

XX, mpč. XXX/X - les vo výmere 93.512 m2 v celku v prospech vlastníka, a to právneho predchodcu
žalovaných neb. M. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.

9. Z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14.04.1926 je zrejme, že predmetom tejto zmluvy bola časť
nehnuteľností zapísanej v pozemnoknižnej vložke č. X ako parcela č. XXX. Právny predchodca

žalovaných neb. B. W. s manželkou odkúpil z tejto nehnuteľnosti podľa súhlasu obvodovej úradovne
štátneho pozemkového úradu v Prešove zo dňa 12.09.1927 len výmeru 3 katastrálne jutrá a 200
štvorcových siah. Stanovisko štátneho pozemkového úradu v Prešove vylučuje, že by B. W. s manželkou
v rokoch 1926 - 1927 kúpili od J. K. oficiálne písomnou zmluvou akékoľvek ďalšie pozemky. Uznesením
Okresného súdu v Giraltovciach č. 1890/1927 bol povolený pozemnoknižný zápis v pozmenoknižnej
zápisnici, podľa ktorého takto odkúpená nehnuteľnosť bola zapísaná do pozemnoknižnej zápisnice č.

XX. Zostávajúca výmera z pôvodnej mpč. XXX mala byť pri obvyklom postupe preznačená na parcelu
XXX/X.

XX. Z druhej kúpnopredajnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi J. K. a právnym predchodcom
žalovaných B. W. vyplýva, že právny predchodca žalovaných dňa 31.10.1934 odkúpil od J. K.

nehnuteľnosti, a to parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/X vo výmere 2 katastrálnych jutrov a 1131 siah, ktoré
boli oddelené od parcely č. XXX/X. Po udelení súhlasu k tejto kúpnopredajnej zmluve dňa 31.10.1935
Ministerstvom poľnohospodárstva rozhodol Okresný súd v Giraltovciach dňa 30.05.1938 uznesením
číslo denníka XXXX/X o povolení zápisu v pozemnoknižnom protokole k.ú Y. do zápisnice č. XX. Z
pozemnoknižnej vložky č. 1 z pozemnoknižnej parcely pozmeneného čísla XXX/X, boli odpísané do

zápisnice č. XX parcely č. XXX/X, XXX/X a XXX/X pod novými číslami XXX/X, XXX/X a XXX, pričom aj
v tomto prípade išlo len prevod dvoch katastrálnych jutár a 1131 štvorcových siah (15.591,6 m2).

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.
11.1. Z obsahu odvolania žalovaného v 2. rade vyplýva, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie

iba v časti týkajúcej sa parcely č. XXX/X, nakoľko mal za to, že jeho rozhodnutie týkajúce sa tejto časti
výroku vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Oboznámením sa s obsahom geometrického plánu č. XX/XXXX, ktorý bol vypracovaný na
identifikáciu parcely E-KN č. XXX/X so stavom C-KN, ktorá je zapísaná na LV č. XXX k.ú. Y. vo výmere

XXX.XXX m2, odvolací súd zistil, že došlo k prerušeniu celistvosti parciel C-KN č. XXX a R. č. XXX na
novovytvorené pozemky podľa tohto geometrického plánu.
12.1. Predmetný geometrický plán vypracovaný len na identifikáciu spornej parcely E-KN č. XXX/
X nezahŕňa parcely N. č. XXX/X, E-KN č. XXX/X, E-KN č. XXX/X pôvodne nadobudnuté právnymi
predchodcami žalovaných. Súčasťou novovytvorenej parcely C-KN č. XXX/X teda nie sú parcely, ktoré

nadobudli právni predchodcovia žalovaných na základe kúpnopredajných zmlúv a ktoré boli oddelené
od pôvodnej parcely E-KN č. XXX/X.
12.2. Na základe vyššie uvedeného nepovažoval odvolací súd za dôvodné odvolacie námietky právneho
predchodcu žalovaných v rade 2a, 2b, 2c, že nový geometrický plán spojil do jednej parcely C-KN
č. XXX/X parcely vo vlastníctve žalovaných, parcela E-KN č. XXX vo vlastníctve Gréckokatolíckej

cirkvi geometrickým plánom, žalobou ani rozsudkom nie je dotknutá. Tento pozemok nebol predmetom
konania ani začlenený do parcely XXX/X, preto v tomto smere sú odvolacie námietky odvolateľov
neopodstatnené.

13. Začiatok formulára

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva a v prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona,
nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí; rozlišujúcim znakom medzi
držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom

otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“; V dobrej viere je
teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti
tomu tak nie je; držiteľ je teda ohľadom existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k
právnym skutočnostiam, k osobám alebo k právnej úprave.14. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl; ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so zreteľom k

okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať.
14.1. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy, ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť
overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie právneho úkonu; omyl vychádzajúci z nevedomosti
jednoznačneformulovanéhoustanoveniaObčianskehozákonníkaplatnéhovdobe,kedysadržiteľdržby
ujíma (právny omyl), ospravedlniteľný nie je (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29.03.2011).
14.2. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych
predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné
a pripúšťa rôzny výklad (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010).

14.3. So zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti treba v týchto prípadoch vyriešiť otázku, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú bolo možné vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu
od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí; keďže
dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, musí byť aj skutkový záver o nedostatku dobrej viery

vždy dostatočne podložený adekvátnymi skutkovými zisteniami (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/68/2008 zo dňa 10.02.2009).

15. Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenska do 31. decembra 1950 rozoznávalo (Luby, Š.:
Základy všeobecného súkromného práva, III. vydanie, Heuréka, Šamorín 2002, s. 107 a nasl.):

a) pozemnoknižné vydržanie - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva na základe protiprávnej
pozemnoknižnej držby trvajúcej 32 rokov; takýmto vydržaním mohol nadobudnúť pozemnoknižné
vlastníctvo ten, kto bol neplatne vpísaný do pozemkovej knihy, keď tento stav neplatného vkladu trval
nerušene 32 rokov; mohol vydržať aj vtedy, ak bol „obmyseľný“,
b) zápis skutočného držiteľa do pozemkovej knihy - išlo o zápis skutočného držiteľa ako vlastníka bez

preukázania vkladového povolenia vystaveného osobou, ktorá bola v pozemkovej knihe zapísaná ako
posledný vlastník na základe skutočnej mimopozemnoknižnej držby,
c) vydržanie mimo pozemkovej knihy - išlo o pôvodné nadobudnutie vlastníctva na základe dlhotrvajúcej,
pokojnej a statočnej držby; vydržiteľ musí byť presvedčený, že svojou mimopozemnoknižnou držbou
nikoho neukracuje, jeho nestatočnosť musí preukázať druhá strana, s výnimkou, že držiteľ nadobudol

násilím, tajne alebo zneužitím výprosy, lebo preukázaním tohto spôsobu nadobudnutia je dokázaná aj
nestatočnosť držby.

16. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950 (Svoboda, J. a kol.:
Občiansky zákonník. Komentár a súvisiace predpisy, V. vydanie, Eurounion, Bratislava 2005, s. 205,

obdobne rozhodnutia Z IV (s. 163 ods. 1/, R 65/1975) vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol ten,
kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe (proti štátu a cirkvi sa vyžadovala ešte
dlhšia vydržacia doba, a to 100 a 40 rokov). Bolo to tak napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v
tom čase mala nielen registračný, ale aj hmotnoprávny charakter, bol ako vlastník zapísaný niekto iný. K
takým prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď prevod vlastníctva k nehnuteľnosti na základe zmluvy

uzavretejzaplatnostiobyčajovéhopráva(častoužstratenej)nebolnanadobúdateľavpozemkovejknihe
zapísaný. V takom prípade vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe zmluvy nemohlo prejsť.
To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti,
čo potom svedčilo o jeho oprávnenej držbe ako jednej z podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva.
Vlastnícke právo nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej

držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri skutočnej držbe sa vždy predpokladalo,
že je po práve a opak sa musel dokazovať.

17. V zmysle § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka platného od 01.01.1951 do
31.03.1964 (ďalej len ,,stredný Občiansky zákonník), vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,

ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.
17.1. Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že
mu vec alebo právo patrí; v pochybnostiach sa predpokladalo že držba je oprávnená (§ 145 stredného
Občianskeho zákonníka).18. Hodnotiac predmetnú vec z hľadiska vyššie popísaných skutkových zistení, ako i platnej právnej
úpravy, odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti

podanej žaloby.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že parcela č. XXX/X (ktorá bola pôvodne predmetom konania pred
podaním návrhu na pripustenie zmeny petitu žaloby) bola zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. X pre
kat. úz. Y., kde ako vlastník vystupoval veľkostatkár J. K., ktorý mal vo vlastníctve pôdu v celkovej

výmere väčšej ako 250 ha a vzťahoval sa na neho zákon č. 215/1919 Sb. o zabráni velkého majetku
pozemkového zo dňa 16.04.1919 (tzv. záborový zákon), ktorý patril k základným zákonom, ktoré sa
súhrne označovali ako Prvá pozemková reforma spolu so zákonom č. 81/1920 Sb. zo dňa 30.01.1920,
ktorým sa vydávají ustanovení o přídelu zabrané půdy a upravuje se právni poměr ku přidelené půde
(zákon prídelový) a zák. č. 329/1920 Sb. zo dňa 08. 04. 1920 o převzetí a náhrade za zabraný majetek
pozemkový (zákon náhradový).

20. Samotným zabratím nehnuteľnosti podľa zákona č. 215/1919 Sb. však nenastal právny prechod
(nadobudnutie titulu) v prospech štátu. Ustanovenie § 5 tohto zákona totiž zakotvovalo, že záborom
nadobudla Československá republika právo zabratý majetok preberať a prideľovať (§§ 10; 11 tohto
zákona).

20.1. Už z tohto ustanovenia vyplýva, že o právnom prevode zabraného majetku v prospech štátu bolo
možné hovoriť len vtedy, ak štát prejavil, že zabratý majetok skutočne preberá. Do tej doby zostával
ako právnym, tak i faktickým vlastníkom zabraných nehnuteľností ich doterajší vlastník. Dôkazom toho
je i ustanovenie § 7 záborového zákona, podľa ktorého pre scudzenie, prenájom zabratého majetku,
jeho zaviazanie a delenie sa vyžadoval úradný súhlas, a to súhlas pozemkového úradu (novelizácia

vykonaná zák. č. 108/1921 Sb.).
20.2. Z hľadiska zákona samého preto doterajší majiteľ bol stále vlastníkom zabratého majetku až do
jeho prevzatia štátom, aj keď bol vo výkone svojich vlastníckych práv obmedzený potiaľ, že k platnosti
určitých právnych úkonov potreboval štátny súhlas. Znamená to potom, že pokiaľ v pozemkovej knihe
bola uvedená poznámka záboru a zamýšľaného prevzatia štátom, týmto záznamom sa štát nestal

vlastníkom, ale išlo len o blokáciu dispozičného práva a vlastníctvo pôvodného majiteľa nezaniklo.

21. Skutočnosť, že v prípade J. K. išlo o osobu veľkostatkára a jeho majetok bol zabraný, jednoznačne
vyplýva aj z kúpnych zmlúv, a to z kúpnej zmluvy z roku 1926 (dátum na zmluve je nečitateľný), v
prípade ktorej bol daný súhlas Pozemkového úradu v Prešove dňa 12.9.1927, a to pod č. j.: XXXX/XX

a z kúpnej zmluvy zo dňa 31.10.1934, v prípade ktorej bol dokonca súhlas Ministerstva zemědelství
dňa 31.10.1935, a to pod č. j.: XXX.XXX./IX-II/X-XX.

22. V predmetnom spore bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných nadobudol do vlastníctva
len časť zabraného majetku. Zostávajúca časť parcely ostala síce zabratá, ale ešte vo vlastníctve J. K..

Právny predchodca žalovaných B. W. mal užívať sporné nehnuteľnosti od roku 1926. V roku 1941 ich
mal darovať synovi M. W., ktorý tento les užíval až dovtedy, kým les nebol prevzatý do užívania štátnych
lesov v roku 1959. Existencia darovacej zmluvy zostala však iba v rovine tvrdenia. Neskôr zostávajúcu
časť parcely mpč. XXX/X štát prídelovou listinou zo dňa 23.06.1959 pridelil Československému štátu
v správe Krajskej správy lesov Prešov - Solivar a odpísal zostatok tejto parcely do novej pozemkovej

vložky č. XX, čo vyplýva aj zo zápisu na pozemnoknižnej vložke č. XX v časti B (číslo 8 súdneho spisu).

23. Odvolací súd má za to, že v konaní nebolo nad akúkoľvek pochybnosť preukázané splnenie
podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (ani len k parcele č. XXX k.
ú. Y. vytvorenej geometrickým plánom č. XX/XXXX). Ak by aj v danej veci išlo o spôsobilý predmet

vydržania, spôsobilý subjekt vydržania a nepretržitosť držby počas zákonom ustanovenej doby, chýbala
by tu však oprávnená držba.

24. Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31. decembra 1950, vlastnícke právo
k nehnuteľnosti nemohol vydržať ten, kto nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel,

že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Z citovaných prameňov vyplýva, že obyčajové právo poznalo
aj vydržanie nehnuteľnosti v prípade, ak bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti, ktorá však
nebola do pozemkovej knihy zapísaná, nakoľko titulom na vydržanie mohol byť aj neplatný právnyúkon, ak kupujúci o tomto nedostatku nevedel. Kúpne zmluvy mohli byť skutočnosťou, ktorá mohla u
nadobúdateľov vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

25. Avšak v danom prípade, ak by bol právny predchodca žalovaných B. W. presvedčený, že kúpil celú
parcelu mpč. XXX/X ešte v roku 1926, nemal by dôvod na uzavretie kúpnej zmluvy len na časť parcely
mpč. XXX/X v roku 1934.

26. Odvolací súd zároveň poukazuje na svedectvo Obecného úradu vo Y. zo dňa 07.04.1926 z ktorého

je zrejme, že obecný úrad svedčí o tom, že B. W., roľník vo Y. užíva 3 katastrálne jutrá zeme z parcely
tzv. O. I. ktorá je majetkom J. K. veľkostatkára v Giraltovciach, a to 3 roky ako vlastnú. V danom prípade
išlo teda o všeobecne známu skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti patrili veľkostatkárovi J. K. (č.l. 247
spisu).

27. Na základe uvedeného nemožno dospieť k inému záveru, ako takému, že právny predchodca

žalovaných už pri začiatku svojej držby nebol dobromyseľný, a teda vedel, že nehnuteľnosť
nenadobudol.

28. Správne teda uzavrel súd prvej inštancie, že v prípade zápisu kúpnopredajných zmlúv zo dňa
14.04.1926 a 31.10.1934 do pozemkovej knihy nadobudli vlastníctvo B. W. s manželkou len tie

nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom prevodu.

29. Odvolací súd po posúdení obvyklej miery opatrnosti, so zreteľom na okolnosti uzavretia
kúpnopredajných zmlúv, dospel k záveru, že právny predchodca žalovaných nemohol byť pri
nadobudnutí vlastníckeho práva k časti pozemku, v právnom omyle, že nadobudol vlastnícke právo aj k

zvyšnej časti pozemku, keďže mu obsah zmlúv musel byť známy a jeho dobromyseľnosť je vylúčená.

30. Zároveň má odvolací súd za potrebu poznamenať, že faktické užívanie nehnuteľností ešte
neznamená, že právni predchodcovia žalovaných (ako to vyžadovalo obyčajové právo platné na
Slovensku do 31. 12. 1950), boli pri nastúpení do ich držby dobromyseľní. Syn právneho predchodcu

žalovaných B. W. - M. W., rovnako nemohol byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľný.

31. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako
vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže
byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne

nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 5Cdo/260/2008, zo
dňa 10. decembra 2008). Za stavu, ak u právneho predchodcu je dobromyseľnosť vylúčená (pokiaľ
nadobúdal zreteľne menej - časť ako neskôr osvedčil), potom je pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú
možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol, preto nemohli byť vyvolané ani pochybnosti

v prospech právnych predchodcov žalovaných. Z týchto dôvodov žalovaní nemôžu byť vlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti.

32. Z týchto dôvodov neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k spornej
nehnuteľnosti, a to parcele č. XXX/X - trvalý trávnatý porast vo výmere 16.651 m2.

33. Správne teda postupoval súd prvej inštancie, ak určil, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je
žalobca.

34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

35. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k parcele č. XXX/X - trvalý
trávnatý porast vo výmere 16.651 m2 patrí do výlučného vlastníctva Slovenskej republiky, správa lesy
SR, štátny podnik Banská Bystrica a v súvisiacom výroku o trovách konania postupom podľa § 387 ods.
1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil so stotožnením sa s dôvodmi rozsudku súdu I. inštancie.36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto mu zásadne vznikol nárok na náhradu trov

odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným v rade 2a, 2b, 2c. Žalobca však bol v odvolacom
konaní pasívny, k odvolaniu právneho predchodcu žalovaných v rade 2a, 2b, 2c sa písomne nevyjadril
a z obsahu spisu mu ani žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a žalovaným ako
procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).