Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2020

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 10C/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2619200501
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Trylč

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2020:2619200501.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Milanom Trylčom v právnej veci žalobcu: R. Q., U.. XX.XX.XXXX, R.

E., L. XXX/X, štátny občan SR, v konaní zastúpený: JUDr. Agata Džačovská, Senica, Hviezdoslavova
315 proti žalovanej: G. Š., U.. XX.XX.XXXX, R. E., E.. I. XXXX/X, štátny občan SR, v konaní zastúpená:
Podhorský & Partners, s.r.o., Bratislava, Ventúrska 1 o určenie neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 %, o výške ktorej súd
rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Senica domáhal vrátenia daru, určenia vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti, a napokon určenia neplatnosti právneho úkonu. Žalobu odôvodnil tým, že
so žalobkyňou uzavrel dňa 2.9.2018 darovaciu zmluvu, ktorou tejto daroval podiel 1/2-ice bytu.
Touto zmluvou chcel žalovanú ubezpečiť, že ju z predmetného bytu v prípade ukončenia ich vzťahu
nevysťahuje. Zároveň sa však účastníci dohodli na uzavretí darovacej zmluvy, ktorou mu žalovaná
mala darovaný podiel v nehnuteľnosti spätne vrátiť. Napadnutú darovaciu zmluvu, ktorá obsahovala
článok o obojstrannom splnomocnení pracovníčky realitnej kancelárie prostredníctvom ktorej zmluvu
realizovali, ponechali v tejto kancelárii, keďže k vkladovému konaniu bolo potrebné doložiť vyhlásenie

správcu bytu o tom, že na byte neviaznu nedoplatky. Následne sa vzťahy medzi účastníkmi zhoršili,
žalovaná bez vedomia žalobcu vyplatila nedoplatky viaznúce na byte, doklad o tejto skutočnosti prevzala
zpoštovejzásielkyadresovanejžalobcoviaodovzdalarealitnejkancelárii,ktorázmluvunáslednepodala
na príslušný katastrálny odbor na zápis zmeny vlastníckeho práva. Toto konanie je na základe žiadosti
žalobcu prerušené. Žalovaná v súčasnej dobe podáva na žalobcu rôzne trestné oznámenia, ohovára ho,
ohrozuje jeho pozíciu v práci, na základe jej podania Okresný súd Senica vydal uznesenie, na základe
ktorého mu bola uložená povinnosť dočasne nevstupovať do bytu, nepribližovať sa k žalovanej na

vzdialenosť 10 metrov, takže sa k nemu správa v rozpore s dobrými mravmi. V priebehu konania navrhol
zmeniť petit žaloby hore uvedeným spôsobom a doplnil, že podľa jeho názoru zmluva nebola uzavretá
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, keďže on nezabezpečil doklad od správcu bytu, darovacia
zmluva nebola bezodplatná, keďže žalovaná prevzala i ťarchy viaznúce na byte, naviac sa jedná o
simulovaný právny úkon, pretože účastníci nechceli uzavrieť darovaciu ale nájomnú zmluvu.

2. Žalovaná so žalobu nesúhlasila, žiadala túto zamietnuť s tým, že žalobca žiadnym spôsobom

nepreukázal, že by vo vzťahu k nemu hrubo porušovala dobré mravy, jej správanie sa žalovaného
ako darcovi vyplývalo z jeho nevhodného správania sa k nej na základe princípu vzájomnosti. Tvrdila,
že doklad od správcu bytu potrebný k vkladovému konaniu jej odovzdal žalovaný. O tom, že by
účastníci mali uzavrieť ďalšiu darovaciu zmluvu, vedomosť nemá. V priebehu celého konania namietalanedostatok pasívnej legitimácie ako i nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na žalobe zo strany
žalobcu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, darovacou zmluvou zo dňa 2.9.2018, napadnutou
darovacou zmluvou, darovacou zmluvou o spätnom darovaní podielu 1/2-ice predmetného bytu z
2.9.2018, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa napadnutej darovacej
zmluvyzodňa7.1.2019, výpisomzkatastranehnuteľnostíč.XXXXD.L..Ú..E.,rozhodnutímOkresného
úradu Senica, katastrálneho odboru pod značkou H.-XX/XXXX-X zo dňa 6.2.2019, uznesením

Okresného súdu Senica sp. zn. XC X/XXXX zo dňa 14.2.2019, žiadosťou o zmenu na Hypotekárnom
úvere č. XXXXXXXXXX Tatra banka, a.s., súhlasom záložného veriteľa s prevodom spoluvlastníckeho
podielu k predmetu záložného práva Tatra banka, a.s., zo dňa 2.5.2018, trestnými oznámeniami
podávanými žalovanou na žalovaného zo dňa 15.2.2019, 27.3.2019, 6.6.2019, správou ORPZ Senica
o trestných oznámeniach žalovanej na žalovaného, vyjadreniami účastníkov, svedeckými výpoveďami
notára C.. B.. K. E., Ľ. L. a zistil tento stav veci:

Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalovaná sa chcela ubezpečiť, že ju zo dňa na deň nevyhodí z
bytu, takže po jednaní u C.. B.. E. mu bolo navrhnuté uzavrieť darovaciu zmluvu k spoluvlastníckemu
podielu v byte, ktorý je v jeho vlastníctve a zároveň mu bolo poradené, že je možné uzavrieť i darovaciu
zmluvu o spätnom prevode tak, aby ním darovaný podiel spätne prešiel do jeho vlastníckeho práva

takže tento daruje žalovaná jemu a to pre prípad, že by sa so žalovanou rozišli. Bol poučený o tom, že
zmluva o spätnom prevode k vlastníctvu môže byť napísaná až 30 dní po tom ako na žalovanú prejde
vlastníctvo k darovanému podielu v byte keďže katastrálny odbor má lehotu na zápis 30 dní. Zároveň
od C.. B.. E. vedel, že pokiaľ nebude k zmluve doložený doklad od správcu bytu o tom, že na byte
nie sú dlhy, k zápisu nemôže dôjsť. Takto podpísanú napadnutú zmluvu ponechali účastníci v realitnej

kancelárii, ktorá mala realizovať návrh na vklad, keďže obaja splnomocnili priamo v zmluve pracovníčku
realitnej kancelárie p. L. k podaniu návrhu na vklad. Medzi účastníkmi začalo dochádzať k nezhodám
a zhoršeniu ich vzťahu, žalovaná vyplatila nedoplatok na byte, podľa názoru žalobcu podvodne získala
o tejto skutočnosti doklad, ktorý zaniesla svedkyni Ľ.. L., uviedla, že tieto doklady jej dal žalobca v
dôsledku čoho svedkyňa Ľ.. L. ako splnomocnenec dňa 8.1.2019 návrh na vklad vlastníckeho práva

podala. Po zistení tejto skutočnosti podal žiadosť na prerušenie vkladového konania a v súč. dobe je
toto konanie prerušené. Spoliehal sa na to, že bez dokladu od správcu bytu, ktorý si mohol prevziať
len on k vkladovému konaniu nemôže dôjsť. Potvrdil, že predmetnú darovaciu zmluvu uzavrel, dvakrát
požiadal záložného veriteľa Tatra banka, a.s. o súhlas s uzavretím tejto darovacej zmluvy a to preto, že
pôvodne boli dohodnutí na darovaní 1/3-iny a následne 1/2-ice k predmetnému bytu. Takisto potvrdil, že

medzi účastníkmi dňa 30.12.2018 došlo k hádke tak, že sám volal políciu, pričom žalovaná krivo žalobcu
obvinila, že ju napadol nožom, a preto bol následne z bytu políciou na 10 dní vykázaný.

4. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so žalovaným sa zoznámili pomocou sociálnych sietí, rok ju
prehováral, aby sa presťahovala k nemu s tým, že byt, ktorý mala v podnájme má odovzdať. Spolužitie

účastníkov už v tom čase bolo konfliktné, asi 5 krát zo spoločnej domácnosti odišla, následne sa do
nej vracala. Žalobcu žiadala, aby na ňu previedol podiel v byte. Pred podpisom darovacej zmluvy svoj
nájomný byt odovzdala. V ďalšom uviedla, že o tom, že by mala byť uzavretá akákoľvek ďalšia darovacia
zmluva vedomosť nemá, vie len, že sa notár so žalobcom o nejakej druhej zmluve rozprával avšak nevie
čo malo byť jej predmetom. V ďalšom tvrdila, že doklad od správcu bytu, ktorý bol potrebný od správcu

bytu jej odovzdal samotný žalobca. V byte účastníci žili asi 2 roky.

5. Z darovacej zmluvy, ktorú účastníci uzavreli dňa 2.9.2018 súd zistil, že žalobca daroval žalovanej
podiel 1/2-ice v byte č. XX vo vchode č. X U. X. poschodí v bytovom dome č. XXX, ktorý vlastnil v podiele
1/1 podľa LV č. XXXX pre obec a k.ú. E. pod R. XX. Súčasťou tejto zmluvy článok V. ods. 3 žalovaná

vyhlásila, že nehnuteľnosti nadobúda v stave v akom sa ku dňu podpisu nehnuteľnosti nachádzajú a
zároveň v celom rozsahu práv a povinností preberá všetky ťarchy ako sú tieto špecifikované v článku
I tejto darovacej zmluvy. Podľa článku VIII ods. 2 obaja účastníci na návrh na vklad do katastra
nehnuteľností splnomocnili Ľ. L.. K tejto zmluve je pripojené i osvedčenie o pravosti podpisu darcu
notárom C.. B.. K. E..

6. Z darovacej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 2.9.2018 kde darcom je žalovaná a obdarovaný
je žalobca súd zistil, že touto darovacou zmluvou žalovaná darovala podiel 1/2-ice hore označeného
bytu žalobcovi. Pri tejto zmluve absentuje osvedčenie o pravosti podpisu darkyne.7. Z pripojených trestných oznámení ako i uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. XC X/XXXX zo
dňa 14.2.2019 je zrejmé, že vzťahy medzi účastníkmi sa koncom r. 2018 a začiatkom r. 2019 zhoršili

tak, že vzájomne na seba podávali trestné oznámenia. Z horeuvedeného uznesenia Okresného súdu
Senica súd zistil, že žalobcovi bola súdom nariadená povinnosť dočasne nevstupovať do bytu, súčasne
nepribližovať sa k žalovanej na menej ako 10 metrov. Žalovanej bola nariadená povinnosť podať na
Okresný súd Senica v lehote 2 mesiacov od právoplatnosti uznesenia žalobu na ochranu osobnosti.
Z odôvodnenia tohto uznesenia súd zistil, že návrh na jeho vydanie žalovaná podala z toho dôvodu,

že sa žalobca dopustil trestného činu týrania blízkej osoby a nebezpečného vyhrážania, psychicky a
fyzicky ich (žalovanú a jej syna) napáda, uráža, ponižuje jej dôstojnosť a ľudské práva. Neustále ich
vyhadzuje zo spoločného bytu, vyhráža sa jej zabitím, vyvoláva pocit strachu a hlavne veľkého stresu.
Vôbec nespáva, je psychicky a fyzicky vyčerpaná. Po požití alkoholu je agresívny a všetko rozbíja, má
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie. V tomto konaní mal súd preukázané z potvrdenia o vykázaní zo
spoločného obydlia č. XXXXXX zo dňa 31.12.2018, že žalobca bol skutočne vykázaný zo spoločného

obydlia čo sa vzťahovalo na priestor predmetného bytu.

8. Z výpovede svedka C.. B.. K. E. súd zistil, že poskytoval účastníkom právne služby pri uzatváraní
horeuvedenýchdarovacíchzmlúv,najprvboliúčastnícidohodnutínadarovanípodielu1/4-inyanásledne
1/2-ice v predmetnom byte, z tohto dôvodu bolo potrebné od záložného veriteľa Tatra banka, a.s.

vyžiadať súhlas so zmluvou o darovaní dvakrát. Svedok potvrdil, že žalobca ho požiadal o poskytnutie
rady ako by bolo možné realizovať spätný prevod darovaného podielu s tým, že mu vysvetlil, že
toto je možné spísaním darovacej zmluvy, ktorou žalovaná jemu prevedie darovaný podiel 1/2-ice
späť. Pamätal si aj na to, že z dôvodu podpísania zmlúv sa s účastníkmi stretol cez víkend H. E.,
pri tomto stretnutí napadnutú darovaciu zmluvu účastníci podpísali a on ako notár overil ich podpisy.

Žalobca ho potom požiadal o podpísanie aj druhej zmluvy o spätnom prevode, keďže chcel, aby
to bolo podpísané v jeden deň a požiadal ho o zapracovanie článku o odložení jej účinnosti čo do
zmluvy svedok aj zapracoval. Zmluvu o spätnom prevode účastníci podpísali avšak žalovaná odmietla
podpísať v overovacej knihe overenie svojho podpisu na tejto zmluve. Po jej odmietnutí jej žalobca
povedal niečo v tom zmysle, že čo robí veď sa tak dohodli avšak žalovaná overenie podpisu druhej

zmluvy nepodpísala. Tak sa dohodli, že zmluvy dostanú účastníci, dve kópie napadnutej zmluvy zostali
svedkovi, dve kópie následnej zmluvy dostali účastníci, táto zmluva u svedka nezostala. Nie si je však
na 100 % istý, či kópie zmluvy o spätnom prevode si účastníci zobrali alebo zostali v zložke, ktorú
si zobrala svedkyňa L.. Keďže k napadnutej zmluve chýbalo prehlásenie správcu bytu o vyrovnaní
nedoplatkov, s účastníkmi sa dohodol, že po doručení tohto prehlásenia dôjde k vkladu podľa plnej

moci udelenej svedkyni Ľ.. L.. Dodal, že keďže návrh na vklad nezabezpečoval on ale pracovníčka
realitnej kancelárie, svedkyňa L., nevie uviesť ako k samotnému podaniu na katastri došlo a ako sa
tento doklad dostal do realitnej kancelárie. On ako notár vykonával pre realitnú kanceláriu len právne
služby. V čase keď si žalobca vklad už neželal snažil sa komunikovať s účastníkmi ako túto situáciu riešiť
avšak zistil, že žalobca dlží žalovanej nejaké finančné prostriedky preto táto komunikácia ustala. Svedok

dodal, že pri vysvetľovaní možnosti spätného prevodu darovaného podielu bola prítomná aj žalovaná,
vysvetľoval jej, že napadnutou zmluvou preberá aj ťarchu viaznúcu na tejto nehnuteľnosti zo strany
banky v rozsahu darovaného podielu. Napadnutý právny úkon bol realizovaný keďže žalovaná nemala
možnosť iného bývania. Celé vybavovanie trvalo celé 2 roky, účastníci podmienky vyriešenia tohto
právneho vzťahu menili, štandardne sa zmluva podpisuje keď sú zhromaždené k nej všetky náležitosti

a je schopná podania na kataster, V neštandardnej situácii ako pri týchto účastníkoch, došlo k tomu, že
jednu náležitosť k vkladuschopnosti zmluvy mali po podpise dodať.

9. Svedkyňa Ľ.. L. vo svojej výpovedi uviedla, že prvýkrát do realitnej kancelárie prišiel žalobca s tým, že
by chcel uzavrieť darovaciu zmluvu a darovať podiel 1/4-iny žalovanej. Nespomína si či pri tejto návšteve

bola aj žalovaná. Mailovou poštou žalobcovi oznámila, že je k takejto darovacej zmluve potrebný súhlas
banky ako záložného veriteľa a prehlásenie správcu bytu o nedoplatku. Dňa 24.4.2018 do realitnej
kancelárie prišli obaja účastníci s tým, že podiel 1/4-iny sa má zmeniť na podiel 1/2-ice čo podmieňovalo
nový súhlas banky, ktorá skutočnosť im bola oznámená. Spomenula si, že pri tejto návšteve obaja
účastníci žiadali aj o uzavretie darovacej zmluvy o spätnom prevode teda, že mala byť vypracovaná

zmluva ktorou darovaný podiel 1/2-ice bude spätne prevedený na žalobcu. Nevedela sa vyjadriť k
tomu či bola podpísaná aj táto zmluva keďže pri podpise zmlúv prítomná nebola. Zmluvy vypracovala
svedkyňa a odovzdala ich C.. B.. E., ktorý mal dať zmluvy podpísať a overiť podpisy. Dodala, že v 99
% prípadov klienti žiadajú aby bola splnomocnená na vkladové konanie čo bolo aj v tomto prípade.Uviedla, že žalovaná dňa 8.1.2019 doniesla súhlas správcu bytu s darovacou zmluvou tento súhlas
svedkyňa oskenovala s tým, že nasledujúci deň podala návrh na vklad napadnutej darovacej zmluvy.
Keď žalobca prišiel opätovne do realitnej kancelárie doplatiť za nimi poskytované služby povedal, že

zatiaľ ten vklad nemá byť podávaný čo si svedkyňa vysvetľovala tak, že opäť nemá prehlásenie správcu
bytu s tým, že keď bude, vklad môže byť realizovaný. Spravidla pri iných klientoch sú všetky doklady
potrebné k vkladovému konaniu skompletizované a návrh na vklad sa podáva bezodkladne, takže v
tomto prípade po dodaní chýbajúceho dokladu podala návrh na vklad bez toho, že by čakala na osobitný
pokyn účastníkov tak ako to nerobí ani v iných prípadoch.

10. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (ďalej ako „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 37 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 40 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.

Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 41a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného
právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu
konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to
zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu

sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

16. Podľa § 628 Občianskeho zákonníka, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva
alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť písomná, ak
je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri

darovaní. Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

17. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

18. Z dôvodu hospodárnosti konania súd opakovane pripustil zmenu petitu žaloby, čím eliminoval
možnosť žalobcu podať dve samostatné žaloby.

19. Z takto vykonaného dokazovania súd vyvodil záver, podľa ktorého bola žaloba podaná nedôvodne.
Svedeckej výpovede C.. B.. K. E. (notár) a Ľ. L.K. (pracovníčka realitnej kancelárie) súd pokladal za

hodnoverné, obidvaja svedkovia vypovedali nezaujate, bez záujmu na výsledku sporu, ich výpovede
sa pri porovnávaní nimi uvedených skutočností doplňovali, a vzájomne logicky súviseli. Na požiadanie
súdom obratom dodali zmluvu o spätnom prevode spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnosti z
vlastníctva žalovanej do vlastníctva žalobcu. Na tomto základe súd uzavrel, že dojednávanie účastníkovpri uzatváraní zmlúv prebehlo tak ako popísali títo svedkovia, najmä to, že žalobca mienil uzavrieť dve
zmluvy. To že žalovaná mala vedomosť aj o existencii ďalšej zmluvy ako aj to, že pri tejto zmluve odmietla
svoj podpis osvedčiť v overovacej knihe, čím (možno nevedome) znemožnila jej vkladuschopnosť (§

58 Notárskeho poriadku v spojení s ustanoveniami Poriadku vedenia notárskych registrov), je pravdou.
V neposlednom rade aj to, že doklad (prehlásenie správcu bytu) potrebný na vklad vlastníckeho práva
priniesla do realitnej kancelárie ona, pričom spôsob ako tento doklad získala nemá na rozhodovanie
tohto sporu vplyv.

20. Z hľadiska právneho posúdenia dôvodnosti žaloby súd uvádza:

a/ pôvodným petitom sa žalobca domáhal vrátenia daru z dôvodu hrubého porušovania dobrých
mravov žalovanou voči jeho osobe. V tomto prípade je nutné uviesť, že z dokazovania vyplynulo, že
medzi účastníkmi nebolo sporné, že ich spolužitie bolo ako pred uzavretím napadnutej zmluvy tak i
potom konfliktné. Žalovaná sa viackrát zo spoločnej domácnosti odsťahovala, následne sa vrátila. Z

odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Senica sp. zn. XC X/XXXX (popísané vyššie) je zrejmé, že
nezhody a konflikty účastníkov pretrvávali aj pred podaním napadnutej zmluvy na vklad vlastníckeho
práva. Takisto je nesporné, že sa ich konfliktná situácia stupňovala vzájomným podávaním trestných
oznámení a zmenila sa až na nenávistný vzťah. Z takto preukázanej úrovne vzťahov medzi účastníkmi
je zrejmé, že žalobca ani nemohol preukázať kvalifikačný znak, ktorým je hrubé porušovanie dobrých

mravov, keďže svojim správaním podmieňoval inak nevhodné správanie sa žalovanej (NSSR R 61/97)
tento fakt, sám o sebe by postačoval na zamietnutie žaloby v danom štádiu konania, odhliadnuc od
absencie pasívnej legitimácie žalovanej.

b/ zmenou petitu žaloby sa žalobca domáhal vyhoveniu nároku na základe určenia vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti v zmysle ust. § 137 písm. c/ CSP. V prvom rade je potrebné poznamenať, že neexistuje
osobitný predpis podľa ktorého by v posudzovanej veci nebolo potrebné preukazovať naliehavý právny
záujem na vyhlásení rozsudku podľa navrhovaného petitu. Naliehavosť právneho záujmu na určení
(ne)existencie práva je daná ohrozením tohto práva alebo tým, že tvrdené právo je neisté, pričom
určovací rozsudok, ktorým sa žalobe vyhovie ohrozenie alebo neistotu odstráni. Špecifické okolnosti

tohto sporu vylučujú, že by na určení vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti bol naliehavý právny
záujem. Toto vylúčenie spočíva v tom, že žalobca je v súčasnej dobe zapísaný v katastri nehnuteľností
ako výlučný vlastník teda jeho právo nie je žiadny spôsobom ohrozené prípadne neisté. Naviac z
uvedeného dôvodu absentuje i pasívna legitimácia žalovanej, ktorá v katastri nehnuteľností vo vzťahu k
tejto nehnuteľnosti ako vlastník uvedená nie je. Je zrejmé, že aj v prípade ak by súd takto navrhovanému

petitu vyhovel, konštatoval by len v danom čase existujúci právny stav a takýto (právoplatný) rozsudok
by nemal vplyv na dokončenie prerušeného katastrálneho konania vo veci návrhu na vklad vlastníckeho
práva podľa napadnutej zmluvy.

c/ poslednou zmenou petitu sa žalobca domáhal svojho práva na základe určenia, že napadnutá zmluva

je neplatná. (§ 37 a nasl. OZ), keďže nebola uzavretá bezodplatne a naviac sa jedná zo strany u oboch
účastníkov o simulovaný právny úkon. Pokiaľ ide o spochybnenie bezodplatnosti uzavretej zmluvy,
súd konštatuje, že predmetom prevodu zo zmluvy síce boli, okrem nehnuteľností, aj práva a povinností
vzťahujúce sa k prevádzaným nehnuteľnostiam, ale z predložených listín mal súd preukázané, že
predmetom tých práv a povinností boli len povinností vyplývajúce zo zriadených záložných práv v

prospech ostatných vlastníkov bytov a v prospech Tatra banky, a.s. Záväzok splácať hypotekárny úver
a akceptovať obmedzenia vyplývajúceho zo záložného práva v prospech tretieho subjektu nie je možné
objektívne považovať za odplatu podľa občianskoprávnych predpisov. Súd v konaní nemal preukázané,
žeby medzi zmluvnými stranami existovali iné dojednania, ktoré by spochybňovali bezodplatnosť
uzavretej zmluvy. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa simulácie právneho úkonu, v tomto kontexte

je potrebné poukázať na vykonané dokazovanie, z ktorého vyplýva, že žalobca aktívne konal tak, aby
žalovanú ubezpečil, že jej bytová otázka bude darovaním podielu v nehnuteľnosti vyriešená, pričom
bol uzrozumený s právnymi následkami uzavretia napadnutej zmluvy. Jeho aktívne konanie spočívalo
v návštevách realitnej kancelárie, v jednaní so svedkom C.. B.. E., zabezpečovaní súhlasov záložného
veriteľa,potrebnýchkuzatvoreniuzmluvy.Napadnutúzmluvuponechalzaúčelomrealizácievkladového

konania v realitnej kancelárii, napriek tomu, že súčasne mal nepochybnú vedomosť, že žalovaná
podpis na zmluve o spätnom prevode spoluvlastníckeho podielu odmietla podpísať v overovacej knihe
notárskeho úradu. Takto samotná existencia tejto zmluvy nespochybňuje vôľu účastníkov uzavrieťnapadnutú zmluvu. Žalovaná v priebehu jednania o uzavretí napadnutej zmluvy jednoznačne konala
tak, že prejavovala dar prijať čo v priebehu súdneho konania opakovane tvrdila.

21. Simulácia pri uzatváraní právnych úkonov predstavuje rozporné správania účastníkov medzi ich
vôľou a jej prejavom. Takto môže simulovaný právny úkon trpieť vadami vôle ak nebol urobený slobodne
a vážne alebo tiež vadami prejavu vôle v prípade, že nebol urobený určite a zrozumiteľne. Pri absencii
vážnosti vôle sa simulovaný právny úkon v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ považuje za absolútne neplatný. V
dôsledku tejto neplatnosti nemá simulovaný právny úkon za následok vznik, zmenu ani zánik práv alebo

povinností. Táto absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému od samotného
začiatku. Keďže z takéhoto úkonu nenastávajú právne následky, pretože toto právo sa ani nepremlčuje
ani nezaniká. A to ani jeho dodatočným schválením a ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd z úradnej
povinnosti bez návrhu na túto absolútnu neplatnosť musí prihliadať, príp. z nej vyvodzovať dôsledky. V
prípade, že simulované konanie vo svojej príčine má slúžiť k zastreniu iného právneho dôvodu, jedná sa
o dissimulované konanie. Ak právnym úkonom má byť zastretý (skrytý) iný právny úkon, platí tento iný

úkon avšak za podmienky, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov ako aj za podmienky,
že sú u neho splnené ďalšie náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť ( § 1 ods. 2 OZ). V
prípade, že by samotný zastieraný právny úkon nebol dovolený, bol by takisto neplatný. Potom je
možno konštatovať, že v prípade neplatnosti zloženého právneho úkonu (jednostranný právny úkon
žalovaného, jednostranný právny úkon žalovanej) pre nedostatok vážnosti vôle jeho strán je o simulácii

možné uvažovať len v takom prípade, že vôľu takýto úkon uzavrieť nemá žiadna zo strán. V prípade,
že jedna strana chce právny úkon uzavrieť a reálne prejaví vôľu byť takýmto práv. úkonom aj viazaná,
zatiaľ čo druhá strana len túto vôľu predstiera a táto okolnosť nie je jednému z účastníkov úkonu známa,
jedná sa zo strany, ktorá koná v simulácii len o mentálnu rezerváciu, ktorá nespôsobuje neplatnosť práv.
úkonu. V tomto prípade platí názor, že nie je rozhodné, čo si simulujúca strana myslí a pre platnosť

procesuprávnehoúkonujerozhodujúcijedineprejavvôle aďalšie(skrytépohnútky)niesúrozhodujúce.
Teda len to čo obsahuje prejav vôle alebo čo je obsahom zmluvy je záväzné. Takto sa potom nemožno
dovolávať neplatnosti prvá. úkonu z dôvodu simulácie voči tomu účastníkovi práv. úkonu, ktorý ho v
čase jeho uzatvárania považoval za platný. Dôkazné bremeno v popísanom prípade potom zaťažuje
druhéhoúčastníkaprávnehoúkonutak,abypreukázal,žechránenýúčastníkmalvedomosťosimulovaní

právneho úkonu druhou stranou. Takto potom aj za predpokladu, že by spätná darovacia zmluva bola
vkladu schopná (ak by žalovaná overila svoj podpis na tejto zmluve v over. knihe notár. úradu) tak v čase
uzatvárania napadnutej zmluvy nemožno mať pochybnosť o tom, že obaja účastníci tohto právneho
úkonu mali vôľu jeden darovať a druhý dar prijať.

22. Z horeuvedených dôvodov súd žalobu zamietol a o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd žalovanej priznal ich plnú náhradu, nakoľko bola v konaní úspešná v
celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Senica v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).