Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, April 27, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4020200003.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Lenky Kostolanskej, v právnej veci žalobcu: ViOn-ENERGO, s.r.o.,
Továrenská 64, Zlaté Moravce, IČO: 46 067 370, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Vlastimil
Petřek, PhD., Námestie sv. Egídia 6/11, Poprad, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe zo dňa 03. 01. 2020 proti rozhodnutiu
žalovaného č. 102479511/2019 zo dňa 31. 10. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané,
že dňa 14. 08. 2017 bolo realizované oznámenie o daňovej kontrole - dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2017 u daňového subjektu - žalobcu. Zároveň bolo žalobcovi oznámené, že
daňová kontrola začne dňa 13. 09. 2017 o 9.00 hod. a bude vykonávaná v priestoroch daňového

subjektu, resp. po dohode so správcom dane. Oznámenie o daňovej kontrole daňový subjekt prevzal
dňa 17. 08. 2017.

O začatí daňovej kontroly bol dňa 13. 09. 2017 spísaný úradný záznam.

2. Predmetom daňovej kontroly bolo zdaňovacie obdobie máj 2017, v rámci ktorého dňa 22. 06. 2017
podal žalobca daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017, v ktorom

deklaroval dodanie tovaru a služby podľa § 8 a § 9 zákona č. 222/2004 Z. z. vo výške 524.244,89 eur,
z toho daň vo výške 104.848,98 eur. Zároveň si uplatnil odpočítanie dane celkom vo výške 100.196,64
eur a vlastnú daňovú povinnosť na úhradu určil sumou 4.652,34 eur.

3. Súčasne bol predložený prehľad daňových dokladov, ako aj sporné faktúry a to:

- Faktúra č. 2017/055, vyhotovená 05. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky -

diesel/sadz: 27102011/, množstvo 32.914 l, spolu na úhradu 33.177,31 eura. Súčasťou faktúry bol aj
dodací list k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), stáčací list (dodávateľ - BEATIFUL- SLOVAKIA),
špecifikácia dodávky (logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 666 (dodávateľ MAXCHEM),- Faktúra č. 2017/052, vyhotovená 03. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky -
diesel/sadz: 27102011/, množstvo 32.902 l, spolu na úhradu 33.994,34 eura. Súčasťou faktúry bol aj
dodací list k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), stáčací list (dodávateľ - BEATIFUL- SLOVAKIA),

špecifikácia dodávky (logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 661 (dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o.),
- Faktúra č. 2017/056, vyhotovená 10. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky -
diesel/sadz: 27102011/, množstvo 32.739 l, spolu na úhradu 33.000,91 eura. Súčasťou faktúry bol aj
dodací list k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), stáčací list (dodávateľ - BEATIFUL- SLOVAKIA),
špecifikácia dodávky (logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 668 (dodávateľ MAXCHEM),

- Faktúra č. 2017/060, vyhotovená 16. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky - diesel/
sadz: 27102011/, množstvo 31.971 l, spolu na úhradu 31.919,84 eura. Súčasťou faktúry bol aj dodací list
k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), dodací list 0007998, ŠPZ vozidla - E., špecifikácia dodávky
(logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 673 (dodávateľ MAXCHEM),
- Faktúra č. 2017/061, vyhotovená 18. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky - diesel/
sadz: 27102011/, množstvo 32.127 l, spolu na úhradu 32.075,59 eura. Súčasťou faktúry bol aj dodací list

k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), dodací list 0008000, ŠPZ vozidla - E., špecifikácia dodávky
(logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 676 (dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o.),
- Faktúra č. 2017/062, vyhotovená 23. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky - diesel/
sadz: 27102011/, množstvo 32.176 l, spolu na úhradu 32.124,52 eura. Súčasťou faktúry bol aj dodací list
k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), dodací list 0008001, ŠPZ vozidla - E., špecifikácia dodávky

(logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 684 (dodávateľ MAXCHEM),
- Faktúra č. 2017/063, vyhotovená 29. 05. 2017, dodávateľ SAMEL TRADE, s.r.o., popis položky - diesel/
sadz: 27102011/, množstvo 31.777 l, spolu na úhradu 32.031,22 eura. Súčasťou faktúry bol aj dodací list
k faktúre (potvrdený SAMEL TRADE, s.r.o.), dodací list 0008003, ŠPZ vozidla - E., špecifikácia dodávky
(logo a označenie OMV), príjem (faktúra) č. 688 (dodávateľ MAXCHEM),

4. Správca dane vykonal dožiadanie, a to za účelom preverenia požadovaných skutočností ohľadom
daňového subjektu: SAMEL TRADE, s.r.o., SNP, Stará Turá, IČO: 44 489 269, pričom odpoveď mu
bola doručená dňa 28. 02. 2018 a z nej okrem iného vyplynulo, že v zdaňovacom období máj 2017 má
kontrolovanýdaňovýsubjektzaúčtovanéavevidenciiDPHzaevidovanédodávateľskéfaktúryvystavené

dvomi daňovými subjektami:
1/ spoločnosťou BRUQ, s.r.o., Šalviova 40, Bratislava,
2/spoločnosťou Beautiful Slovakia, s.r.o., Karpatské námestie 10A/7770, Bratislava.

Po spárovaní dodávateľských a odberateľských faktúr spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o. podľa kľúča,

ktorý uviedol pán V., správca dane určil, že dodávateľom PHL pre SAMEL TRADE, s.r.o., bola v
zdaňovacom období máj 2017 spoločnosť BRUQ, s.r.o.

5. Okrem toho bol spísaný úradný záznam zo dňa 21. 03. 2018 a to ohľadom zistených skutočností, v
rámci ktorých KÚFS spísal dve zápisnice o podaní vysvetlenia s konateľom spoločnosti BRUQ, s.r.o., T.

M. a tiež konateľom spoločnosti MOONLGHT s.r.o. a spoločnosti Beautiful Slovakia, s.r.o., C. D., pričom
T. M. v zápisnici dňa 03. 10. 2017 okrem iného uviedol, že v spoločnosti nepodnikal s ničím, ani tam
nedoplnil žiadny predmet podnikania, kúpil ju len za účelom ďalšieho predaja. Nemal vedomosť o tom,
že spoločnosť BRUQ, s.r.o. niečo predávala alebo kupovala. Nikomu nedal žiadnu plnú moc, osobe,
ktorej predal spoločnosť odovzdal len EKR prístup na Daňový úrad. Za spoločnosť nevystavil žiadne

faktúry. Nevie ako je možné, že v daňovom priznaní je uvedený nákup a predaj tovaru. Ohľadom žiadosti
na CÚ dostal inštrukcie od kupujúceho, ktorý mu povedal, aby na CÚ ako dodávateľov PHM uviedol
OMV Slovensko s.r.o. a Slovnaft, a.s. a spoločnosť SAMEL TRADE s.r.o. ako odberateľa. Zmluvy s nimi
neuzatváral žiadne.

Následne v ďalšej zápisnici dodal, že si nepamätá, že by ako odberateľa uviedol spoločnosť SAMEL
TRADE, s.r.o.

C. D. uviedol, že robí s kryptomenami a následne opísal predmetnú transakciu, ako aj jej financovanie.
Dodal, že chodí vypomáhať do firmy K+V autosklo, odvádzajú mu odvody, je tam na dohodu. Záverom

tiež uviedol, že neponúkol možnosť stať sa konateľom T. M..

6. Podaním zo dňa 19. 07. 2018 správca dane oznámil žalobcovi zistenia správcu dane počas výkonu
daňovej kontroly pri daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.Žalobca následne zaslal k uvedenému vyjadrenie a to podaním zo dňa 19. 07. 2018.

7. Dňa 21. 08. 2018 bol spísaný protokol č. 101628658/2018 z daňovej kontroly, týkajúcej sa dane z
pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
- máj 2017, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole doručený
žalobcovi dňa 27. 08. 2018.

Z predmetného protokolu vyplýva, že správca dane vyhodnotil obchodné transakcie ako neoprávnené
a nepreukázané na základe ústnych pojednávaní bývalých konateľov spísaných Kriminálnym úradom
finančnej správy, v dôsledku čoho dospel k vyčísleniu rozdielu vo výške 38.053,95 eura.

K protokolu sa písomne vyjadril žalobca a to podaním zo dňa 21. 08. 2018.

8. Vo vyrubovacom konaní bol vykonaný výsluch svedka - T. M. (bývalý konateľ spoločnosti BRUQ,
s.r.o.), pričom o výsluchu bol upovedomený aj žalobca (07. 09. 2018), ako aj bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní zo dňa 01. 10. 2018, v rámci ktorej svedok odpovedal rozdielne a potvrdil
spoluprácu so spoločnosťou SAMEL TRADE, s.r.o., avšak listiny neodovzdal žiadne a to ani dodatočne.

9. O prerokovaní pripomienok bol spísaný úradný záznam zo dňa 30. 11. 2018 a to z dôvodu, že dňa 29.
11. 2018 sa mal na základe predvolania dostaviť konateľ žalobcu za účelom prerokovania pripomienok
k protokolu. Daňový subjekt sa na ústne pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť vopred ospravedlnil.

10. Rozhodnutím č. 102552599/2018 zo dňa 11. 12. 2018 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.

563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume
38.053,95 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

11. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom žalovaný rozhodol
rozhodnutím č. 100762302/2019 zo dňa 01. 04. 2019 tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o

správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 102552599/2018 zo dňa 11. 12. 2018, ktorým podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane v sume 38.053,95 eura, na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj 2017, daňovému subjektu - žalobcu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Dôvodom tohto rozhodnutia bol nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľné
odôvodnenie rozhodnutia správcu dane.

12. Za účelom doplnenia dokazovania bol vypočutý B. V. (konateľ SAMEL TRADE, s.r.o.), o čom bola
spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 23. 05. 2019 a to aj za účasti žalobcu, pričom listiny

neboli odovzdané žiadne.

13. Následne bolo doručené vyjadrenie žalobu vo veci rozhodnutia správcu dane spolu s prílohami
(tabuľka údajov SLM a porovnanie údajov z účtovných uzávierok ČS, najpredávanejší tovar od 16. 03.
2016 do 14. 03. 2018, osvedčenie o akreditácii č. S-358, rozsah akreditácie, osvedčenie o akreditácii

č. K-100, rozsah akreditácie, osvedčenie o akreditácii č. T-001, rozsah akreditácie, fotodokumentácia,
protokoly č. 008-2015-02 o technickom stave a skúške tesnosti nádrže o objeme 50 m3, protokoly č.
007-2015-02 o technickom stave a skúške tesnosti nádrže o objeme 50 m3, návrh na uzavretie Zmluvy
o poskytovaní metrologických služieb, zoznam meradiel).

14. Oboznámenie konateľa s výsledkami vyrubovacieho konania po odvolaní daňového subjektu sa
uskutočnilo dňa 28. 06. 2019, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní a to za prítomnosti
konateľa žalobcu.

15. Dňa 09. 07. 2019 bola správcovi dane doručená kópia rozhodnutia č. 102150282/2018 zo dňa 05.

11. 2018 vydaného Daňovým úradom Trenčín, ktorý podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení
neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu SAMEL TRADE, s.r.o. rozdiel dane v sume 42.572,51
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.16. Rozhodnutím č. 101674941/2019 zo dňa 09. 07. 2019 správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu - žalobcovi rozdiel dane v sume
38.053,95 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe skutočností uvedených v
odôvodnení dospel k záveru, v rámci ktorého spochybňuje skutočné dodanie tovaru na predmetných
faktúrach od daňového subjektu SAMEL TRADE, s.r.o. z toho dôvodu, že nebolo preukázané, že
uvedení dodávatelia dodali tovar podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z. z., odberateľovi SAMEL TRADE,

s.r.o., a tým nebolo preukázané, že tento daňový subjekt dodal tovar odberateľovi ViOn-ENERGO,
s.r.o. Rovnako tak nebolo dodávateľovi preukázané dodanie tovaru podľa § 8 zákona č. 222/2004 Z.
z., teda nemohla dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť podľa § 19 zákona č. 222/2004 Z. z., a ak
nevznikladodávateľovipridodanítovarudaňovápovinnosťpodľa§19zákonač.222/2004Z.z.,nemohlo
odberateľovi vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.
z., ak tovar nebol dodaný, odberateľ ViOn-ENERGO, s.r.o. nemohol odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.

17. Aj proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto rozhodnutia.

II.

18. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 101674941/2019 zo dňa 09. 07. 2019, ktorým podľa § 68 ods.
5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, vyrubil rozdiel dane v sume 38.053,95 eur na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2017 daňovému subjektu (ďalej aj „žalobcovi“) potvrdil.

19. Vo svojom odôvodnení žalovaný poukázal na skutkový stav veci, ako aj odvolacie dôvody a zhrnúc
jednotlivé fakty uviedol, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní deklaruje, že si uplatnil právo
na odpočítanie dane z vyššie uvedených faktúr v zmysle ustanovenia § 51 ods. 1 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z. Uplatneniu tohto práva predchádza bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok

hmotnoprávnej povahy, ktorých nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej
osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb podľa § 49 ods. 1
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom
zdaniteľného obchodu tovar, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 dňom dodania tovaru. Dodanie
tovaru podľa ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je nespochybniteľne spojené s prevodom

práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže
odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov
a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak je táto daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Vykonaným dokazovaním však skutočné dodanie tovaru v obchodnom reťazci BRUQ, s.r.o. - SAMEL

TRADE, s.r.o. - daňový subjekt nebolo preukázané. Ak nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle ustanovenia
§ 8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19
ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto odberateľovi - daňovému subjektu, poslednému článku v tomto
obchodnom reťazci, nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane v sume 38.053,95 eura podľa § 49
ods. 1 a nemal nárok si ho uplatniť podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.

Dodávateľovi (ako aj spoločnosti BRUQ, s.r.o.) vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej uvedenia vo
faktúre podľa ustanovenia § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., čo potvrdil aj miestne príslušný správca
dane spoločnosť SAMEL TRADE, s.r.o. Žalovaný súhlasil s názorom správcu dane, že ak neboli splnené
zákonné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane a daňový subjekt si toto právo aj napriek
tomu uplatnil, konal potom v rozpore so zákonom č. 222/2004 Z. z. a správca dane bol plne oprávnený

zistený rozdiel dane vyrubiť rozhodnutím. Za daných okolností si daňový subjekt uplatnil výhodu (právo
na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal zákonný nárok. Skutočnosť, že
daňový subjekt nesúhlasí so závermi správcu dane, nie je dôvodom na to, aby správca dane prijal záver
iný.20. Žalovaný nepovažoval za oprávnenú námietku daňového subjektu, ktorý uviedol, že po začatí
konania (zrejme daňovej kontroly) nemal vedomosť o „právnom pôdoryse“ v rámci ktorého bude

správca dane vykonávať dokazovanie. Z predloženého spisového materiálu bolo zrejmé, že v priebehu
celej daňovej kontroly i vyrubovacieho konania správca dane pri každom svojom úkone odkázal na
ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z. Zákon č. 563/2009 Z. z. upravuje správu daní, práva a povinnosti
daňovýchsubjektovainýchosôb,ktoréimvzniknúvsúvislostisosprávoudaní.Užvoznámeníodaňovej
kontrole správca dane poučil daňový subjekt, že práva a povinnosti daňového subjektu pri výkone

daňovej kontroly sú stanovené v § 45 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný konštatoval, že pri každom
úkone, ak tak ustanovil zákon č. 563/2009 Z. z., správca dane poskytol daňovému subjektu poučenie
o jeho právach a povinnostiach a v danom smere nedošlo k nezákonnému konaniu zo strany správcu
dane. Daňový subjekt poskytol doklady a svoje tvrdenia a správca dane ich v priebehu dokazovania
verifikoval. Dokazovanie bolo vedené v súlade s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.
logicky a skutkovo nadväzne pri zachovaní súčinnosti s daňovým subjektom.

21. Ohľadom námietky s rozložením dôkazného bremena žalovaný uviedol, že ide o námietku
procesného charakteru. Vychádzal pritom z toho, že ak si daňový subjekt ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty uplatnil konkrétne práva na základe zákona č. 222/2004 Z. z., musí byť schopný preukázať, že
tieto práva boli uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Sám daňový subjekt

v podanom daňovom priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane podľa § 51
ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. z predložených faktúr za dodávku tovaru od uvedeného dodávateľa.
Bolo teda zrejmé, že sám daňový subjekt musí preukázať, že právo na odpočítanie dane si uplatnil
po splnení podmienok, ktoré sú v uvedených zákonných ustanoveniach definované. Všetky rozsudky,

ktoré daňový subjekt vo svojom odvolaní uviedol, sa ustálili v názore, že skutočnosti vymedzené v
§ 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. tvoria dôkazné bremeno
daňového subjektu. Žalovaný primárne zdôraznil, že daňový subjekt svoje právo na odpočítanie dane
preukazuje najmä listinnými dôkazmi. K faktúram daňový subjekt predložil prílohy, na ktorých buď
potrebné identifikácie chýbajú alebo sú uvedené zmätočne (stáčacie lístky, certifikáty - podrobný popis

uvedený v odôvodnení). Príjem tovaru sa uskutočňoval na základe dokladov, na ktorých je dodávateľ
označený ako „MAXCHEM“ (v piatich prípadoch zo siedmych). Uvedené nejasnosti daňový subjekt
nevysvetlil. Dňa 23. 05. 2019 daňový subjekt osobne predložil správcovi dane dokument s názvom
Vyjadrenie obchodnej spoločnosti ViOn-ENERGO, s.r.o. vo veci rozhodnutia Daňového úradu, v ktorom
uviedol, že čerpacia stanica v Zlatých Moravciach má certifikované nádrže, je evidovaná na colnom

úrade, výdajné stojany sú kontrolované, certifikované a následne plombované Slovenskou legálnou
metrológiou n.o. Daňový subjekt navrhol vykonať kontrolu prietokomerov a následné odpísanie ich stavu
za účasti Finančnej správy Slovenskej republiky a Slovenskej legálnej metrológie priamo na čerpacej
stanici. Daňový subjekt mal za to, že je ľahko overiteľné množstvo nakúpeného/ prijatého minerálneho
oleja (PHL) daňovým subjektom do jeho skladovacích nádrží a je rovnako ľahko overiteľné koľko PHL

následne predal prostredníctvom čerpacej stanice v Zlatých Moravciach. Aj v odvolaní žalobca uviedol,
že na základe takto vykonaného dokazovania by bolo možné zistiť pohyb, dodanie, prijatie a následnú
distribúciu minerálneho oleja v uvedenom reťazci. Rovnako ako správca dane, tak i žalovaný bol toho
názoru, že kontrola prietokomerov na čerpacej stanici nepreukazuje, že spoločnosť SAMEL TRADE
s.r.o. dodala daňovému subjektu PHL v zdaňovacom období máj 2017 tak, ako to daňový subjekt

tvrdí. Daňový subjekt teda v rámci svojho dôkazného bremena za účelom preukázania pravdivosti
jeho tvrdení a oprávnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane predložil listinné dôkazy, ktoré
obsahujú zrejmé nezrovnalosti a navrhol vykonať dôkazy, ktoré preukazujú realizáciu bežných činností
čerpacej stanice, nepreukazujú však dodanie PHL od označeného dodávateľa v zdaňovacom období
máj 2017. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového

subjektu. Daňový subjekt je plne zodpovedný za svoje konanie. Je v záujme daňového subjektu, aby
prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia boli považované za plnenia v dobrej
viere. Skutočnosť, že na začiatku obchodného reťazca figuruje spoločnosť, ktorej cieľom nebolo riadne
vykonávanieekonomickejčinnostijefakt.Tentozáverpreukazujúvšetkyzistenéskutočnosti.Spoločnosť
SAMEL TRADE s.r.o. k výkonu svojej ekonomickej činnosti nepristupovala s potrebnou starostlivosťou.

V nadväznosti na túto skutočnosť, bolo nutné zdôrazniť, že ani konateľ daňového subjektu napr. nemá
vedomosťotom,ktouzatvorilzmluvusospoločnosťouSAMELTRADE,s.r.o.,nikdysatohočasuosobne
nestretol s pánom V. (konateľom spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o.) a domnieva sa, že spolupráca suvedenou spoločnosťou bola ukončená z dôvodu straty licencie dodávateľa. Na tomto mieste žalovaný
odkázal napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009.

22. V závere odvolania žalobca namietal nesprávne vymedzený predmet dokazovania, k čomu žalovaný
zdôraznil, že podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. vedie dokazovanie správca dane. Správca dane
neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane v sume 38.053,95 eur, ktoré si daňový subjekt
uplatnil na základe faktúr vystavených spoločnosťou SAMEL TRADE, s.r.o. Opodstatnenosť uplatnenia
tohto práva relevantne nepreukázal ani samotný daňový subjekt a nepotvrdzujú ho ani skutočnosti

zistenésprávcomdanevpriebehudokazovania.Hodnoteniedôkazovbolovzmysleustanovenia§3ods.
3 zákona č. 563/2009 Z. z. plne v kompetencii správcu dane. Práve v súlade s touto zásadou správca
dane vyhodnotil všetky predložené a získané dôkazy. Správca dane v súlade s uvedeným ustanovením
použil v danej veci ako dôkaz aj zistenia vyplývajúce z iných daňových kontrol napr. daňová kontrola
v spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o. Žalovaný k tomu dodal, že všetky takto použité dôkazy prispeli k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane.

III.

23. Podanou žalobou zo dňa 03. 01. 2020, doručenou súdu dňa 08. 01. 2020, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102479511/2019 zo dňa 31. 10. 2019, ako aj
rozhodnutia Daňového úradu Nitra číslo 101674941/2019 zo dňa 09. 07. 2019.

24. V podanej žalobe po opísaní stručného priebehu administratívneho konania a právneho stavu, v
bode IV žaloby žalobca uviedol žalobné body, nasledovne:

V prvom rade poukázal na to, že prvostupňový daňový úrad nespochybňoval existenciu tovaru,
pohonnýchlátokprijatýchžalobcom.Okremtohomalzato,žejeľahkooveriteľnémnožstvonakúpeného/

prijatého minerálneho oleja žalobcom do svojich skladovacích nádrží, a je rovnako ľahko overiteľné,
koľko PHL následne predala prostredníctvom ČS ViOn na ulici Továrenská 64 v Zlatých Moravciach.
Vytýkal, že správca dane sa s týmito dôkazmi nezaoberal argumentujúc tým, že nespochybňuje
existenciu minerálneho oleja, ale spochybňuje dodávateľa SAMEL TRADE, s.r.o., pričom práve z týchto
dôkazov a v spolupráci s colným úradom by podľa žalobcu bolo možné zistiť pohyb, dodanie, prijatie a

následnú distribúciu minerálneho oleja v uvedenom reťazci.

K namietanej obozretnosti pri podnikaní uviedol, že posudzovanie rozhodnutí podnikateľského
subjektu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti je vždy problematické, pretože správca dane hodnotí
rozhodovanie podnikateľského subjektu ex post. Nestotožnil sa s tvrdením, že nebol obozretný v

podnikaní, pretože nemal nijaké vedomosti o subdodávateľovi svojho dodávateľa. Mal za to, že tieto
skutočnosti nemal dôvod zisťovať a overovať. Čo sa týkalo toho, že štatutárny orgán musí mať vedomosť
nielen o obsahu a rozsahu svojej podnikateľskej činnosti, ale aj o osobách, s ktorými obchoduje, správca
dane musí jednoznačne preukázať, že postup daňového subjektu pri uzatváraní obchodu nebol v dobrej
viere, pretože žiadny podnikateľ nezodpovedá za tzv. poctivé chyby.

K rozloženiu dôkazného bremena uviedol, že zatiaľ čo v prípade preukazovania vzniku práva na
odpočítanie dane je právny pôdorys vymedzený preukázaním splnenia hmotnoprávnych podmienok
uvedených v § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH za predpokladu, že platiteľ disponuje faktúrou od dodávateľa
podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, a teda ak ide o právny vzťah týkajúci sa dodávateľa

SAMEL TRADE, s.r.o. a odberateľa - žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno podľa § 24 ods. 1 daňového
poriadku daňový subjekt - žalobcu. Dôkazné bremeno žalobcu sa však podľa neho nevzťahuje na
preukázanieinýchskutočnostímimotohtorámcaaužvôbecnienapreukazovanieskutočnostítýkajúcich
sa subdodávateľov jeho dodávateľa. Na podporu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Sžf/62/2016.

Iná situácia nastáva v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode, kedy
dôkazné bremeno leží jednoznačne na správcovi dane. Žalobca mal za to, že v prípade, ak správca
dane pri preverovaní zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu nespochybnil samotnézdaniteľné plnenie, ale spochybňuje (sub)dodávateľa, je povinný zároveň preukázať, že kontrolovaný
daňový subjekt vedel alebo aspoň mohol vedieť, že sa kúpou tovaru zúčastňuje podvodného konania.
Preukázanie, že daňový subjekt participoval či už úmyselne alebo z vedomej nedbanlivosti na takomto

podvodnom konaní zaťažuje správcu dane. Inými slovami, dokazovanie zo strany správcu dane musí
viesť najprv k preukázaniu, že došlo k podvodnému konaniu a následne dokazovanie musí viesť k
preukázaniu účasti daňového subjektu na takomto podvodnom konaní. Poukázal pritom na rozsudok
Súdneho dvora EÚ C-285/11 Bonik EOOD a ďalšie, ako aj rozsudky NS SR sp. zn. 7Sž/124/01 a
7Sž/131-137/01 a tiež Axel Kittel test.

K vykonanému dokazovaniu vytýkal, že pri výsluchu B. V. dňa 23. 05. 2019 sa správca dane v otázke
12 a 13 dopytoval na dodávateľské spoločnosti, ktoré tovar dodali spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o.,
ale ďalej sa nedopytoval ďalších okolností vo vzťahu k vedomosti prítomného konania žalobcu o týchto
subdodávateľov spoločnosti SAMEL TRADE s.r.o., dokonca za prítomnosti oboch konateľov nevykonal
ich vzájomnú konfrontáciu, čo by prispelo k ďalšiemu objasneniu rozhodných okolností v danej právnej

veci.

25. Záverom žalobca uviedol, že ak správca dane vychádzal z toho, že na začiatku reťazca figurovala
spoločnosť, ktorej cieľom nebolo riadne vykonávanie ekonomickej činnosti, bolo potrebné ďalej
preverovať vedomú účasť žalobcu na tomto reťazci za situácie, kedy príjem tovaru - pohonných látok

nebol sporný. Totiž ak správca dane na mieste nepreveril príjem tovaru do čerpacej stanice v dátume
uvádzanom na faktúrach, nepreveril stáčacie lístky, karty meradiel a potvrdenia o pretočení PHM z
objemového prietokového meradla na kvapaliny od každého meradla jednotlivo, evidencie vedené
žalobcom pre potreby daňového úradu, nepreveroval výdaj pohonných látok a v samotnom rozhodnutí
uvedie, že nespochybňuje dodanie tovaru, je potrebné následne preverovať sub/dodávateľský reťazec

a v prípade zistenia podvodu preveriť vedomosť žalobcu na tomto podvode a ak sa takáto vedomosť
nepreukáže, je potrebné nárok na odpočet DPH uznať.

26. Vzhľadom k vyššie uvedenému mal žalobca za to, že zistenie skutkového stavu žalovaným
bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, preto navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zruší

rozhodnutie žalovaného číslo 102479511/2019 zo dňa 31. 10. 2019, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
Nitra číslo 101674941/2019 zo dňa 09. 07. 2019 a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.

IV.

27. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe sa v prvom rade vyjadril k procesnému postupu žalovaného
i správcu dane, k skutkovej podstate veci a tiež k skutočnostiam uvedeným k žalobe, v rámci čoho
uviedol, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom vecne overiť pravdivosť tvrdení uvádzaných

žalobcom a definoval formálne deklarovaný obchodný reťazec BRUQ, s.r.o., Bratislava, IČO 35788941
(ďalej „BRUQ, s.r.o.“) - SAMEL TRADE, s.r.o. - žalobca. Vykonaným dokazovaním však skutočné
dodanie tovaru v obchodnom reťazci BRUQ, s.r.o. - SAMEL TRADE, s.r.o. - žalobca nebolo preukázané.
Nebolo preukázané, že BRUQ, s.r.o., či SAMEL TRADE, s.r.o. deklarovaným tovarom vôbec niekedy
disponovali ako jeho vlastníci. Ak nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 zákona

č. 222/2004 Z. z., jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z., a preto odberateľovi - žalobcovi, poslednému článku v tomto obchodnom reťazci,
nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a nemal nárok si ho uplatniť podľa
ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. SAMEL TRADE, s.r.o. (ako aj spoločnosti
BRUQ, s.r.o.) vznikla povinnosť zaplatiť daň z dôvodu jej uvedenia vo faktúre podľa ustanovenia § 69

ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z., čo potvrdil aj miestne príslušný správca dane spoločnosti SAMEL
TRADE, s.r.o. vykonanou daňovou kontrolou. Správca dane v závere dokazovania vyhodnotil všetky
predložené a získané dôkazy a prijal záver, že právo na odpočítanie dane, ktoré si žalobca uplatnil
na základe predložených faktúr, je neopodstatnené, nakoľko pri deklarovaných zdaniteľných plneniach
neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti

na ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Z uvedeného dôvodu správca dane
nepriznal žalobcovi v zdaňovacom období máj 2017 právo na odpočítanie dane v sume 38 053,95 eura.
Žalovaný následne, v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a konštatoval,
že rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkamipríslušných zákonných ustanovení. Stotožnil sa s postupom správcu dane a rovnako s jeho posúdením
skutkového stavu veci. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa
všeobecne záväzných právnych predpisov. Chránil záujmy štátu a obcí a dbal pritom na zachovávanie

práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Viedol dokazovanie a dbal, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane postupoval
v úzkej súčinnosti so žalobcom a inými osobami a poskytol im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach.Získanédôkazyhodnotilpodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetkydôkazyv
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Za daných okolností

si žalobca uplatnil výhodu (právo na odpočítanie dane) bez toho, aby na uplatnenie tejto výhody mal
zákonný nárok. Tento záver žalovaného preukazuje množstvo objektívnych skutočností, ktoré vyplývajú
z predloženého administratívneho spisu a sú podrobnejšie popísané v rozhodnutí žalovaného.

28. Žalovaný po preštudovaní žaloby ďalej konštatoval, že žalobca vo svojej žalobe prezentuje najmä
svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. Podľa názoru žalovaného však v danom smere

neuvádzal nijaký relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného, či správcu
dane. Žalobca opätovne uvádzal svoje názory, ktoré už v rovnakom rozsahu a obsahu prezentoval aj
vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Správca dane v danej veci vykonal dokazovanie.
Všetky zistené skutočnosti, spôsob ich zistenia a vyhodnotenie dôkazov uviedol v odôvodnení svojho
rozhodnutia a tieto skutočnosti vychádzajú z predloženého spisového materiálu. Žalovaný potvrdil

rozhodnutie správcu dane a bolo teda zrejmé, že s jeho závermi súhlasí. Sám žalovaný sa v tomto
vyjadrení plne odvoláva na odôvodnenie svojho rozhodnutia v celom jeho kontexte. Bol toho názoru,
že už v odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými zásadnými
skutočnosťami, ktoré žalobca opätovne uvádza aj vo svojej žalobe. V danej veci je názor žalovaného
nemenný a trvá na svojich záveroch. Žalobca v podanej žalobe neuviedol nijakú námietku, dôkaz, či

argument, ktorý by preukazoval, že podanie žaloby je opodstatnené.

29. Ku konkrétnym žalobným námietkam žalovaný uviedol, že už v odvolaní žalobca namietal
skutočnosť, že správca dane, ktorý vedie dokazovanie podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.
má po začatí konania vymedziť právny pôdorys veci, v rámci ktorého bude vykonávať dokazovanie,

s čím úzko súvisí aj rozloženie dôkazného bremena medzi daňovým subjektom/účastníkom konania
a správcom dane. Z predloženého spisového materiálu je však podľa názoru žalovaného absolútne
zrejmé, že v priebehu celej daňovej kontroly i vyrubovacích konaní správca dane pri každom svojom
úkone odkazuje na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z. z., pričom už v oznámení o daňovej kontrole
správca dane poučil žalobcu, že práva a povinnosti daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly sú

stanovené v § 45 zákona č. 563/2009 Z. z. Žalovaný preto konštatoval, že pri každom ďalšom úkone,
ak tak ustanovil zákon č. 563/2009 Z. z., správca dane rovnako poskytol žalobcovi poučenie o jeho
právach a povinnostiach, i o ustanoveniach procesného zákona, v zmysle ktorých postupoval. Zákon
č. 563/2009 Z. z. právne vymedzuje nie len práva a povinnosti daňového subjektu a správcu dane pri
daňovej kontrole a pri každom daňovom konaní (napr. aj vyrubovacie konanie a odvolacie konanie), ale

aj „právny pôdorys veci, v rámci ktorého sa vykonáva dokazovanie“.

Ako vyplýva z rozhodnutia správcu potvrdeného rozhodnutím žalovaného, správca dane nepriznal
žalobcovi právo na odpočítanie dane s odôvodnením, že pri deklarovaných zdaniteľných plneniach
neboli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) v nadväznosti na

ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Pre prijatie takéhoto záveru mal dostatok
objektívnych dôvodov. Na základe všetkých uvedených skutočností správca dane získal oprávnené
pochybnosti o tom, že tovar uvedený na predložených faktúrach bol skutočne dodaný, a to subjektom na
nich označenom ako dodávateľ. O všetkých zistených skutočnostiach a spôsobe ich zistenia bol daňový
subjekt oboznámený. Celý priebeh dokazovania bol vedený s cieľom preveriť pravdivosť tvrdení žalobcu

a po nadobudnutí pochybností o ich pravdivosti, umožniť žalobcovi preukázať splnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane podľa zákona č. 222/2004 Z. z. Spôsob
dokazovania bol transparentný a jednoznačný. Dokazovanie bolo vedené v súlade s ustanovením § 24
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. logicky a skutkovo nadväzne pri zachovaní súčinnosti so žalobcom.

Sám žalobca splnenie zákonných podmienok nevie preukázať. Dôvodom je aj skutočnosť, že k výkonu
svojej ekonomickej činnosti nepristupoval s potrebnou starostlivosťou. Podľa žalobcu je posudzovanie
rozhodnutí podnikateľského subjektu (obozretnosť v podnikaní) pri výkone jeho podnikateľskej činnosti
vždy problematická, pretože správca dane hodnotí rozhodovanie podnikateľského subjektu ex post.Tieto argumenty žalobcu však právne neobstoja. Žalovaný mal za to, že nie je v rozpore s bežnou
podnikateľskou praxou mať dostatok informácií o svojom obchodnom partnerovi. Konateľ si nepamätá,
kto uzatvoril zmluvu s dodávateľom, nikdy sa nestretol s konateľom dodávateľa a nevie s istotou povedať

ani, aký bol dôvod ukončenia spolupráce. Žalovaný rovnako nevníma za problematické viesť dokladovú
evidenciu dôsledne a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že žalobca sa práve prostredníctvom týchto
dokladov domáha priznania práva na odpočítanie dane. K faktúram žalobca predložil prílohy, na ktorých
buď potrebné identifikácie chýbajú alebo sú uvedené zmätočne. Príjem tovaru sa uskutočňoval na
základe dokladov, na ktorých je dodávateľ označený ako „MAXCHEM“ (v piatich prípadoch zo siedmich).

Na štyroch „stáčacích lístkoch“ dodávateľ označený nie je vôbec a na troch je označený zmätočne.
Uvedené nejasnosti žalobca nevysvetlil. Žalobca prevádzkuje čerpaciu stanicu, preto opakovane
uviedol, že správca dane, ani žalovaný nemajú pochybnosti, že v priestoroch čerpacej stanice žalobca
disponoval tovarom (PHL), ktorý dodával svojim odberateľom. V priebehu dokazovania však nebolo
potvrdené, že tovar žalobcovi dodala spoločnosť SAMEL TRADE, s.r.o. tak, ako to deklaruje žalobca.
Žalobca opätovne argumentuje, že čerpacia stanica v Zlatých Moravciach má certifikované nádrže, je

evidovaná na colnom úrade, výdajné stojany sú kontrolované, certifikované a následne plombované
Slovenskou legálnou metrológiou n. o. Žalobca navrhol vykonať kontrolu prietokomerov a následné
odpísanie ich stavu za účasti Finančnej správy Slovenskej republiky a Slovenskej legálnej metrológie n.
o. priamo na čerpacej stanici. Žalobca mal za to, že je ľahko overiteľné množstvo nakúpeného/prijatého
minerálneho oleja (PHL) žalobcom do jeho skladovacích nádrží a je rovnako ľahko overiteľné koľko

PHL následne predal prostredníctvom čerpacej stanice v Zlatých Moravciach. Žalovaný trvá na svojom
závere, že kontrola prietokomerov na čerpacej stanici nepreukazuje, že spoločnosť SAMEL TRADE
s.r.o. dodala žalobcovi PHL v zdaňovacom období máj 2017 tak, ako to žalobca tvrdí.

V danej veci však nebolo možné opomenúť ani zistenia u spoločnosti BRUQ, s.r.o. a SAMEL TRADE,

s.r.o. Aj tieto skutočnosti svedčia o charaktere deklarovaných obchodných plnení. BRUQ, s.r.o. a
SAMEL TRADE, s.r.o. nikdy nedisponovali a nemanipulovali s tovarom. Ich štatutárne orgány (konatelia)
vypovedali v danej veci niekoľkokrát, pričom sa ich výpovede líšia, sú účelové a najmä nejasné.
Žalobcovi bolo umožnené v súlade s ustanovením § 25 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. byť prítomný pri
vypočutí svedka T. M. (BRUQ, s.r.o.) a B. V. (SAMEL TRADE, s.r.o.). Výsluchu pána M. sa za žalobcu

nezúčastnil nikto. Pri výsluchu pána V. konateľ žalobcu nevyužil svoje právo priznané mu zákonom
č. 563/2009 Z. z. v § 25 ods. 4 a pri ústnom pojednávaní svedkovi nepoložil nijakú otázku, ktorá
by mohla ozrejmiť skutkový stav čo najúplnejšie. BRUQ, s.r.o. a SAMEL TRADE, s.r.o. nevykonávali
skutočnú ekonomickú činnosť a nepodnikali v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. K takémuto záveru nedospel len správca dane

a žalovaný, ale aj miestne príslušný správca dane spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o., ktorý ich konanie
označil priamo za účelové s cieľom získať daňovú výhodu. Podľa jeho názoru sa SAMEL TRADE, s.r.o.
stala súčasťou obchodných reťazcov, ktoré len formálne vykazovali dodanie tovaru bez ekonomického
opodstatnenia. Na konci týchto reťazcov sa nachádzali ďalší údajní odberatelia (napr. žalobca), ktorí si
následne neopodstatnene uplatnili právo na dopočítanie dane z takto deklarovaného dodania.

V zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z. mal kontrolovaný daňový subjekt
vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy
preukazujúcejehotvrdenia.Každýdaňovýsubjektpodľaustanovenia§24ods.1písm.a)ažc)zákonač.
563/2009 Z. z. preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je

povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných
predpisov, skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly
alebodaňovéhokonaniaatiežvierohodnosť,správnosťaúplnosťevidenciíazáznamov,ktoréjepovinný
viesť. Z uvedeného vyplýva skutočnosť, že ak si žalobca ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil
konkrétne práva na základe zákona č. 222/2004 Z. z., musí byť schopný preukázať, že tieto práva boli

uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Sám žalobca v podanom daňovom
priznaní tvrdí, že je oprávnený uplatniť si právo na odpočítanie dane podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona
č. 222/2004 Z. z. v nadväznosti na ustanovenie § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.
z. z predložených faktúr za dodávku tovaru od uvedeného dodávateľa. Je teda zrejmé, že sám žalobca
musí preukázať, že právo na odpočítanie dane si uplatnil po splnení podmienok, ktoré sú v uvedených

zákonných ustanoveniach definované. Skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a v § 51 ods. 1
písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. jednoznačne tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Žalobca
v rámci svojho dôkazného bremena za účelom preukázania pravdivosti jeho tvrdení a oprávnenosti
uplatneného práva na odpočítanie dane predložil listinné dôkazy, ktoré obsahujú zrejmé nezrovnalostia navrhol vykonať dôkazy, ktoré preukazujú realizáciu bežných činností čerpacej stanice, nepreukazujú
však dodanie PHL od označeného dodávateľa v zdaňovacom období máj 2017.

30.Vzáverevyjadreniažalovanýdodal,žetaksprávcadane,akoajžalovanývprocesedaňovejkontroly,
následných vyrubovacích konaní i odvolacích konaní postupoval v súlade s ustanoveniami zákona č.
563/2009 Z. z. Preto trval na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného, i v rozhodnutí
správcu dane, a navrhol, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol.

V.

31. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny

poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného zo dňa 31. 10. 2019, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez
nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods.
1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná žaloba
nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol. Rozsudok v predmetnej veci správny

súd verejne vyhlásil dňa 27. 04. 2021 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

32. Podľa § 2, písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2017 (ďalej len „zákon o DPH“), predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu
v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa § 8 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako
vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,

ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru

je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1, písm. a/, ods. 2 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období

kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie
daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobiekalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ
vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na

odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

33. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 10. 2019, teda i v čase

rozhodovania žalovaného (ďalej len „daňový poriadok“), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne
záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca

dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.

Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich

vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo

iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie
daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je

úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a

evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má
právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas
písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. e) daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť
svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.34. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o určení rozdielu na dani z pridanej hodnoty vo výške 38.053,95 eur za zdaňovacie obdobie máj 2017

a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, pretože nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia v
kontrolovanomzdaňovacomobdobízostranynímdeklarovanéhododávateľavzmyslefaktúruvedených
v bode 3 tohto odôvodnenia.

35. Medziúčastníkmikonaniabolosporné,čižalobcovivznikolnároknauplatnenieprávanaodpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 pri ním tvrdených dodávkach tovaru od
dodávateľa - spoločnosti SAMEL TRADE s.r.o. podľa ním predložených faktúr. Žalobca v podanej
žalobe poukazoval na to, že splnil všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru

spoločnosťou SAMEL TRADE s.r.o. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
predložil potrebnú dokumentáciu od dodávateľa, v dôsledku čoho mal za to, že uniesol svoju dôkaznú
povinnosť. Následne poukazoval na svoje ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a to vykonanie
kontroly prietokomerov a následné odpísanie ich stavu za účasti Finančnej správy Slovenskej republiky
a Slovenskej legálnej metrológie priamo na čerpacej stanici, čo však správca dane, ako ani žalovaný

nevykonal, v dôsledku čoho namietal nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. V tomto smere poukazoval na nesprávne vykonanie výsluchu B. V. dňa 23.
05. 2019, ktorému správca dane nepoložil otázky ohľadom ďalších okolností vo vzťahu k vedomosti
prítomného konateľa spoločnosti ViOn-ENERGO, s.r.o. o tých subdodávateľoch spoločnosti SAMEL

TRADE s.r.o., dokonca za prítomnosti oboch konateľov nevykonal ich vzájomnú konfrontáciu, čo by
prispelo k ďalšiemu objasneniu rozhodných okolností v danej právnej veci. Záverom vytýkal, že ak
správca dane pri preverovaní zdaniteľných plnení kontrolovaného daňového subjektu nespochybnil
samotné zdaniteľné plnenie, ale spochybňuje (sub)dodávateľa, je povinný zároveň preukázať, že
kontrolovaný daňový subjekt vedel alebo aspoň mohol vedieť, že sa kúpu tovaru zúčastňuje podvodného

konania. V tomto rozsahu vytýkal neunesenie dôkazného bremena správcom dane.

36. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov stanovil pre
dokazovanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty prísnejšie podmienky ako pri iných druhoch
daní a tieto podmienky sú uvedené v ustanovení § 49 ods. 1, 2 písm. a/ ako i v ustanovení § 51 ods.

1 písm. a/ zákona o DPH. Jedná sa o hmotno-právne podmienky a na ich bezpodmienečné splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na ľahkú zneužiteľnosť tohto nároku
zákonodarca požaduje, aby platiteľ tejto dane, ktorý si podľa daňového priznania uplatňuje nárok na
odpočítanie dane, bol schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako
sú deklarované v daňových dokladoch, teda v tomto prípade na faktúrach uvedených v bode 3 tohto

rozsudku vystavených spoločnosťou SAMEL TRADE s.r.o. pre žalobcu ako odberateľa. Z ustanovenia
§ 49 ods. 1 zákona o DPH jednoznačne vyplýva, že právo odpočítať daň z tovaru vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť inému daňovému subjektu. Toto v predmetnej veci
znamená, že žalobca by si mohol odpočítať daň z pridanej hodnoty v prípade preukázaných dodávok
tovaru, ktoré mu mal dodať ním uvádzaný dodávateľ, ktorý je platcom dane z pridanej hodnoty. V tomto

smere podľa názoru súdu správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním si
listinných dokladov, výsluchom svedkov ako i preverovaním spoločnosti, ktorá mala byť v zdaňovacom
období máj 2017 dodávateľom žalobcu.

37. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v bode 3 tohto

rozsudku, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia máj 2017, dodacie listy k týmto faktúram, ako i ďalšie
listiny na preukázanie úhrad predmetných faktúr.

Vtejtosúvislostivšaksprávnysúdkonštatuje,žepredloženieuvedenýchdokladov-faktúrzazdaňovacie
obdobie máj 2017 (i keď sú opatrené pečiatkou deklarovaného dodávateľa a podpisom) je však len

jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, ale nie je tým ešte preukázaná
reálnosť a realizácia obchodnej transakcie podľa predložených faktúr, pretože technicky je dnes možné
vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie deklarované v dokladoch
bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie podľa dokladov realizovať. Teda akékoľvekdoklady bez reálneho preukázania zdaniteľného plnenia deklarovaným dodávateľom nie sú dôkazom o
tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené osobou, ktorá mala plnenie dodať.

38. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na odpočítanie dane správny súd tiež uvádza, že odpočítanie
dane nenastáva ,,ex lege“, ale je oprávnením platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou k
preukázaniu zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Ich splnenie je správca dane oprávnený preveriť
daňovou kontrolou. Zákon č. 222/2004 Z. z. vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné
splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry,

prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované
plnenia.

Daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH nepochybne dôkazným prostriedkom, ktorý
podporuje tvrdenie daňového subjektu, že dodávateľ v doklade uvedený mu naozaj tovar alebo službu
dodal. Je však akceptovateľný len vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú reálne

plnenie. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a
teda dokladujú) uskutočnené plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný,
prípadne rozhodujúci dôkaz.

39. Vo vzťahu k dôkaznej povinnosti daňového subjektu je nutné uvedomiť si postavenie správcu dane

v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom,
ktorý vedie dokazovanie, vykonáva dôkazy a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený
skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, ktorého zaťažuje dôkazné
bremeno, ďalej rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt
je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového

poriadku:
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov;
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania;

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Daňový subjekt teda preukazuje to, čo tvrdí a dokladá predloženými dôkazmi, a tiež skutočnosti, na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane.

40. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne
pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla
svojim vývojom. V posledných rokoch sa však jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách,
teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe
vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu

a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov (napr. rozhodnutia vo veciach sp. zn.
3Sžfk/40/2017,4Sžfk/38/2017,1Sžfk/1/2017,6Sžfk/43/2017,lSžf/82/2016,akoajuznesenieÚstavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017).

41. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry spolu s dodacími listami k

faktúre a iné listiny uvedené v bode 3 tohto rozsudku, pričom len faktúry a dodacie listy k faktúre boli
všetky vystavené spoločnosťou SAMEL TRADE, s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa
s dátumom dodania v mesiaci máj 2017, predmetom ktorých bol tovar (pohonné látky - nafta), pričom
dodacie listy boli podpísané len spoločnosťou SAMEL TRADE s.r.o. Ostatné prílohy k fakturácií boli
doklady, na ktorých buď chýbali potrebné identifikačné údaje alebo boli uvedené zmätočne. Zmätočne

bol uvedený príjem tovaru, ktorý sa uskutočňoval na základe dokladov, na ktorých bol ako dodávateľ
označená spoločnosť „MAXCHEM“ a to v piatich so siedmych sporných faktúr. Uvedené nezrovnalosti
žalobca ako daňový subjekt žiadnym spôsobom nevysvetlil. Nevysvetlil ani skutočnosť, že na stáčacích
listoch bol uvedený ako dodávateľ - BEATIFUL - SLOVAKIA (nedostatočne vypísané identifikačné údaje)
a k niektorým faktúram namiesto stáčacích listov bol predložený dodací list, na ktorom nebol uvedený

dodávateľ, ale len ŠPZ vozidla - E. XXX O. a špecifikácia dodávky bola pod logom a označením OMV.
Iné doklady na preukázanie, resp. odstránenie zmätočnosti, či bližšiu špecifikáciu, preukázané zo strany
žalobcu vo vzťahu k fakturácii neboli.Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami tovaru spoločnosťou
SAMEL TRADE s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období máj 2017 a preverenia dodávateľsko-
odberateľského vzťahu, správca dane vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, a to vyžiadaním

listinných dôkazov od žalobcu, preverením daňového subjektu SAMEL TRADE s.r.o., ako aj jeho
dodávateľov prostredníctvom dožiadania, ako aj sa oboznámil s výsledkami daňovej kontroly, vykonanej
u daňového subjektu - SAMEL TRADE, s.r.o., oboznámením sa so zápisnicami o podaní vysvetlenia
spísanými Kriminálnym úradom finančnej správy, výsluchom T. M. (bývalý konateľ spoločnosti BRUQ
s.r.o.) a B. V. (konateľ spoločnosti SAMEL TRADE s.r.o.) a preverením pôvodu tovaru.

Svedok T. M. v rámci svojich svedeckých výpovedí svoje tvrdenia menil, pričom v závere síce uviedol,
že nakúpil PHM od spoločností, ktorých názvy uviesť nevedel. Okrem toho uviedol, že bola iba
ústna dohoda s konateľom spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o. a iba ďalej sprostredkoval predaj PHM
spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o., avšak žiadne účtovné dokumenty nepredložil. Predmetná svedecká
výpoveď sa úplne líšila od jeho výpovedí zrealizovaných pred KUFS. Okrem toho bol vykonaný aj

výsluch B. V. a to za účasti konateľa žalobcu, o čom bola vyhotovená zápisnica. Správca dane položil
p. V. otázku, či bol predmetný tovar - PHM dodaný, na čo odpovedal áno. Správca dane ďalej položil
svedkovi otázky, vďaka ktorým sa mu potvrdilo, že predmetný tovar - pohonné hmoty mal daňový subjekt
SAMEL TRADE s.r.o. nadobudnúť od daňového subjektu BRUQ, s.r.o. a Beautiful Slovakia, s.r.o. Okrem
toho zistil, že spoločnosť SAMEL TRADE s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období nevlastnil žiadne

skladovépriestoryanevedelpredložiťdôkazyibakonštatovanie,žepredmetnýtovarobjednalaprepravu
zabezpečili spoločnosti BRUQ, s.r.o. a Beautiful Slovakia s.r.o. na miesto určenia. Okrem toho správca
dane poskytol konateľovi žalobcu možnosť klásť svedkovi p. V. otázky, na čo správcovi dane oznámil,
že na svedka žiadne otázky nemá.

42. S poukazom na vyššie uvedené, je správny súd toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu
dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu
nebolo preukázané, že tovar na základe faktúr uvedených v bode 3 tohto odôvodnenia žalobcovi dodala
spoločnosť SAMEL TRADE, s.r.o.

V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový
subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdí. Na
strane žalobcu v postavení daňového subjektu nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť
spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti,
ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť

v rámci daňovej kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so
spoločnosťouSAMELTRADEs.r.o.vmesiacimáj2017atedadôvodnosťuplatnenéhoodpočítaniadane
z pridanej hodnoty.

Vzhľadom na zistenia v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania potom správca dane

nepriznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade žalobcom tvrdených dodávok tovarov
správne odôvodnil tým, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými prostriedkami, že zdaniteľné
plnenia, pri ktorých si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty, vykonal a jemu dodal ním
deklarovaný dodávateľ. Správca dane nespochybnil, že tovar sa u žalobcu nachádza a že tento
mu bol dodaný, spochybnil, že dodávateľom tohto tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených

faktúrach, nakoľko zdaniteľné plnenia neboli overiteľné u dodávateľa a v priebehu daňovej kontroly a
vyrubovacieho konania neboli predložené (ani navrhnuté) také dôkazy, ktoré by reálnosť a realizáciu
zdaniteľných plnení nespochybniteľne preukázali. V danom prípade došlo k spochybneniu skutočného
dodania tovaru na predmetných faktúrach od daňového subjektu SAMEL TRADE, s.r.o. z toho dôvodu,
že nebolo preukázané, že uvedení dodávatelia dodali tovar odberateľovi SAMEL TRADE, s.r.o. a

tým nebolo preukázané, že tento daňový subjekt dodal tovar odberateľovi - žalobcovi. Ak nebolo
dodávateľovi preukázané dodanie tovaru, nemohla dodávateľovi vzniknúť daňová povinnosť a ak
nevznikla dodávateľovi pri dodaní tovaru daňová povinnosť, nemohlo odberateľovi vzniknúť právo na
odpočítanie dane a ak tovar nebol dodaný, odberateľ - žalobca nemohol odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť daň z tovarov a služieb.

43. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní dňa 28. 06. 2019. V zápisnici sa konateľ vyjadril tak, že s výsledkami vyrubovacieho
konania nesúhlasí a opätovne predložil Vyjadrenie obchodnej spoločnosti ViOn-ENERGO, s.r.o. vo vecirozhodnutia Daňového úradu spolu s prílohami. Následne sa správca dane konateľa žalobcu spýtal, či
mu kontrola prietoku vie zdokladovať nadobudnutie PHM daňovým subjektom SAMEL TRADE s.r.o.,
na čo dostal negatívnu odpoveď. Taktiež nebola správcovi dane akýmkoľvek spôsobom vydokladovaná

preprava PHM do čerpacej stanice ViOn v Zlatých Moravciach, ktorá mala byť realizovaná dodávateľmi
daňového subjektu SAMEL TRADE, s.r.o. (BRUQ, s.r.o. a Beautiful Slovakia, s.r.o.), nakoľko daňový
subjekt SAMEL TRADE s.r.o. bol iba sprostredkovateľom PHM pre žalobcu. V tejto súvislosti je potrebné
zdôrazniť, že spochybnená nebola existencia pohonných hmôt, spochybnené bolo dodanie pohonných
hmôt daňovým subjektom SAMEL TRADE, s.r.o., preto žalobcom navrhnuté, avšak nevykonané

dôkazy (ako napríklad - skontrolovanie príjmu tovaru do čerpacej stanice v dátume uvádzanom na
faktúrach, stáčacie lístky, karty meradiel a potvrdenia o pretočení PHM z objemového prietokového
meradla na kvapaliny od každého meradla jednotlivo, a iné, bližšie špecifikované v žalobe čl. III.
tohto rozhodnutia), by boli zbytočné a nepreukazujúce skutočnosť, že tovar bol skutočne dodaný
deklarovaným dodávateľom.

44. Uvedené vyplývalo z vykonaného dokazovania, v rámci ktorého bolo zrejmé, že dodávateľské
spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o., neboli subjektmi, ktoré by vykonávali skutočnú hospodársku činnosť,
t.j.činnosťzaúčelomdosiahnutiazisku.Uskutočneniezdaniteľnýchplneníjepritomekonomickáčinnosť
a je plne pod kontrolou daňového subjektu, ktorý je plne zodpovedný za svoje konanie. Je v záujme
daňového subjektu, aby prijal všetky opatrenia na zabezpečenie toho, aby jeho plnenia boli považované

za plnenia v dobrej viere. Skutočnosť, že v účtovných dokladoch sa nachádzajú nezrovnalosti, nie sú
vypísané v potrebnom rozsahu, sú zmätočné, nie je možné považovať za konanie v dobrej viere. Okrem
toho bolo potrebné súhlasiť so žalovaným, že ani žalobca nemá vedomosť o tom, kto uzatvoril zmluvu so
spoločnosťou SAMEL TRADE s.r.o., nikdy sa osobne nestretol s pánom V. a nevedel dôvod ukončenia
spolupráce, na jeho strane bola iba domnienka. Uvedené nemožno považovať za konanie v dobrej viere,

ktoré by prenášalo dôkazné bremeno späť na žalovaného, resp. správcu dane. Teda v danom prípade aj
námietky žalobcu ohľadom prenesenia dôkazného bremena na žalovaného, bolo potrebné vyhodnotiť
za nedôvodné. Rovnako tak bola neobstojí ani judikatúra, na ktorú odkazoval žalobca, pretože žiadnym
spôsobom nepreukázal jej spojitosť s daným skutkovým a právnym stavom. Je nepostačujúce citovanie
častí rozhodnutí bez akéhokoľvek ich prepojenia s prejednávanou vecou.

45. Správny súd je toho názoru, že pokiaľ si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty
pri dodávkach tovaru od vyššie označeného dodávateľa v mesiaci máj 2017, bol povinný preukázať
skutočnú realizáciu dodávok tohto tovaru uvedenou spoločnosťou. Tieto okolnosti musí preukazovať
žalobca, ktorý si uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a musí teda preukázať dôvodnosť

tohto uplatnenia a reálnosť dodávok tovaru zo strany deklarovaného dodávateľa. V tejto súvislosti je
potrebné uviesť, že žalobcom predložené doklady a správcom dane vykonané dôkazy nepreukazujú
reálnosť dodávok tovaru spoločnosťou SAMEL TRADE s.r.o. pre žalobcu.

46. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca

nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie tovaru od spoločnosti SAMEL TRADE s.r.o.). S
poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho názoru, že dodávateľovi
žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na dani z pridanej hodnoty
z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi
vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu

SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho rozsudok zo dňa 23. 06.
2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že „dôkazné
bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na
strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených

a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z
pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok
uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až
na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt,
na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet

dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

47. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo i posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti správny
súd opakuje, že uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového
subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ale je iba právom platiteľa
tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu, ktorý je platiteľom dane.
Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom podnikaní musí byť
dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať aj inými dôkazmi pred
daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto musí zaobstarať dostatok

dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného predloženými faktúrami,
ako aj to, že plnenie poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach. V prípade, že takéto dôkazy v daňovom
konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo môže mať za následok
neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na
daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

48. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom,
pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou
žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mala dodať spoločnosť SAMEL TRADE s.r.o. ako
dodávateľ, aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie zo strany

tohto dodávateľa, pričom potvrdenie B. V. (konateľa dodávateľa) v danom prípade nie je postačujúce, a
to najmä na zmätočné výpovede T. M., ktorý svoje vyjadrenia nepodporil žiadnym listinným dôkazom.
Cieľom daňového konania je overiť, či sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový
subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených obchodných transakcií v mesiaci máj 2017 na základe ním
predložených dokladov správca dane zistil a konštatoval, že obchodná transakcia (dodávka tovaru) sa

neuskutočnila tak, ako je to uvedené na žalobcom predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej
kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, dodacích listov
k faktúram, certifikátov, stáčacieho lístka, resp. dodacích listov), vyjadrenia žalobcu a vyjadrenia B. V.
a zmätočného vyjadrenia T. M., žiadnym spôsobom nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia
zo strany deklarovaného dodávateľa a vznik jeho daňovej povinnosti ako základnej podmienky pre

uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že daňový doklad je z
hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný len vtedy, ak je nepochybné, že v
ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný od dodávateľa uvedeného
na predloženej faktúre a v súvislosti s dodaním tovaru mu vznikla daňová povinnosť.

49. Je povinnosťou každej zmluvnej strany, aby sa pri úprave obchodných vzťahov odstránilo všetko,
čo by mohlo viesť k vzniku rozporov, pričom toto zahŕňa i povinnosť overiť si informácie a skutočnosti
ohľadne obchodného partnera ako i osoby, ktorá za neho koná. Overovanie si obchodných partnerov
nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k
štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, musí byť schopný

preukázať reálnosť predmetného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva
do dôkaznej núdze, ako to bolo i v tomto prípade, keď žalobca nevedel preukázať reálne naplnenie
tvrdeného obchodu medzi ním a dodávateľom (v súvislosti s ktorým mala vzniknúť deklarovanému
dodávateľovi daňová povinnosť) v zmysle predložených faktúr. V danom prípade bolo jednoznačne
preukázané, že žalobca nemá vedomosť o tom, kto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou SAMEL TRADE,

s.r.o., nikdy sa toho času osobne nestretol s pánom V. (konateľom spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o.),
ako ani nevedel dôvod ukončenia spolupráce, vyjadril len domnienku, že bola ukončená z dôvodu straty
licencie dodávateľa. Uvedené nie je možné považovať za dobrú vieru žalobcu a jeho podnikateľskú
obozretnosť pri podnikaní, v rámci ktorej by vylúčil, že vedel alebo aspoň mohol vedieť, že sa kúpou
tovaru nezúčastňuje podvodného konania.

50. K námietke žalobcu ohľadom výsluchu B. V. dňa 23. 05. 2019, v rámci ktorej vytýkal, že sa správca
dane nedopytoval ďalších okolností vo vzťahu k vedomosti prítomného konateľa spoločnosti ViOn-
ENERGO, s.r.o. o týchto subdodávateľoch spoločnosti SAMEL TRADE, s.r.o., dokonca za prítomnosti
oboch konateľov nevykonal ich vzájomnú konfrontáciu, súd uvádza, že podľa ustanovenia § 24 ods. 2

zákona č. 563/2009 Z. z. síce vedie dokazovanie správca dane, avšak žalobcovi, resp. jeho konateľovi
bolo umožnené, aby položil otázky pri výsluchu B. V., ktorý svoje právo nevyužil. Rovnako tak žalobca pri
výsluchu nevyužil ani právo navrhovať dôkazy, v rámci ktorých mohol navrhnúť vykonanie konfrontácie.Uvedené nevykonanie dôkazov nemožno dávať za zodpovednosť správcovi dane, ale je potrebné ich
hodnotiť za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu.

51. Záverom súd dodáva, že je toho názoru, že žalovaný odôvodnil svoje rozhodnutie v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní,
lebo povinnosťou správneho orgánu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie

náležite odôvodniť. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz
proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného
súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn.
III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na každú vznesenú námietku, ale
je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia na zásadnú a relevantnú

námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval a jeho žalobou napadnuté
rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto rozhodnutia zakladá, pričom
v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi námietkami žalobcu a
nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu
podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s
ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena (napr. rozsudok v konaní pod
sp.zn.1Sžf/81/2015zodňa01.12.2016,sp.zn.8Sžf44/2015zodňa28.09.2017,sp.zn.1Sžf/13/2016
zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

52. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania
tovaru sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku.
V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06.
2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere
spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich

pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a
iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno bolo
jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/, v ust. §
51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Keďže žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného

zdaniteľného plnenia (dodávky tovaru) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa
nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej
transakcie, bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné
podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu
SRzodňa 29.02.2016vkonanípodsp.zn.5Sžf/94/2014).Vpredmetnejvecitedadôkaznápovinnosť

neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne na strane žalobcu ako daňového
subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v
priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania správcom dane v súlade so zákonom
i umožnené.

53. Nie je úlohou správcu dane preukazovať existenciu daňovej transakcie, resp. preukazovať, že
plnenie sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je
overovať, či daňový subjekt daňovú transakciu správne deklaroval a preukázal. Daňové konanie je
ovládané zásadou prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť
a predložiť dôkazy preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie

odpočítania dane z pridanej hodnoty na základe faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia máj 2017).
Podľa predložených listinných dokladov (faktúr, dodacích listov, certifikátov, stáčacieho listu, externých
dokladov) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou SAMEL TRADE s.r.o.,
ktorá mu mala tovar dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako odberateľa, aby označil a predložil
dôkazy o reálnosti a realizácii zdaniteľného plnenia. Správca dane nie je oprávnený, ale ani povinný v

rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, inštruovať kontrolovaný daňový subjekt,
aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné uznať odpočítanie dane z pridanej
hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, pričom
proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania. Dokazovanie je procesný postup,na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých
pre správne a objektívne rozhodnutie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného
vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a aké závery

vyvodí z jednotlivých dôkazov.

54.Vpredmetnejvecisprávcadanenazákladevykonanéhodokazovanianeuznalžalobcoviodpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 z dôvodu, že žalobca nepredložil a neoznačil
dôkazy jednoznačne a nepochybne preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne nadobudnutie tovaru

od ním uvádzaného dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od
tohto dodávateľa, pričom žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania neodstránil. Vzhľadom na vykonané dôkazy (predložené listiny a výsluchy svedkov, zistenia z
daňovej kontroly vykonanej u dodávateľa, ako aj zápisnice o podaní vysvetlenia) i podľa názoru súdu
správca dane dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že tovar žalobcovi dodal dodávateľ uvedený na
predložených faktúrach. Uvedené potom súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto

dodávateľa a následne i so spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré
v priebehu daňovej kontroly vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu
následného vyrubovacieho konania.

55. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle

zákona,keďžalobcovirozhodnutímzodňa09.07.2019určilrozdieldanevsume38.053,95euranadani
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to napadnutým rozhodnutím zo dňa 31.
10. 2019, pričom obidve rozhodnutia tvoria jeden celok.

56. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav
správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.
Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen z
daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení,

že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že tovar dodal deklarovaný
dodávateľ). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim
stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver
správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

57. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby a bez
zistenia dôvodov na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je

dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

58. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných

prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

59. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3 : 0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.