Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/215/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113228702
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1113228702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu X. X., Z.. XX.X.XXXX,
Š.D. XXXXX/XX, XXX XX B., práv. zast. JUDr. Jozef Pojdák, advokát, Sv. Cyrila a Metoda 842/12, 900
29 Nová Dedinka, IČO: 30 849 551, proti žalovanému EDICO SK, a.s., Matúšova 12, 811 04 Bratislava,
IČO: 35 731 478, práv. zast. Weis&Partners s.r.o., Ivánska cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234
776, v konaní o zaplatenie 23.371,51 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 31Cb/174/2013-294 zo dňa 24.5.2019, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/174/2013-294 zo dňa

24.5.2019 p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi
právo na náhradu trov konania vo výške 100 %. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca svoj nárok právne
kvalifikoval ako nárok na odmenu za poskytnuté konzultačno-poradenských služieb pri spracovaní a
kontrole, spracovaných žiadostí o nenávratný finančný príspevok pre žiadateľa na projekt Comeniana
- metódy a prostriedky digitalizácie a prezentácie 3D objektov kultúrneho dedičstva, výška NFP -

1.999.540,64 EUR vzniknutých na základe uzavretej atypickej zmluvy o spolupráci medzi stranami
dňa 11.5.2011. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 16.4.2012 bola uzavretá zmluva o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku, zverejnená dňa 23.4.2012 v celkovej sume 1.991.321 EUR medzi
Agentúrou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy Európskej únie
ako objednávateľom a spoločnosťou žalovaného ako dodávateľom č. 076/2012/4.2/OPVaV. Súčasťou
zmluvy bolo aj 8 Dodatkov. Sporným nebolo ani to, že žalovaný ako hlavný partner tohto projektu
spolupracoval na vypracovaní projektu s názvom Comeniana s projektovým partnerom Univerzitou

Komenského v Bratislave, ktorá pripravila predmetný projekt po odbornej, formálnej a administratívnej
stránke. Skutočnosť, ktorú strany nepopreli, bola aj to, že pani Š., ktorá v rozhodnom čase konala v
mene žalovaného predmetnú zmluvu o spolupráci medzi žalobcom a žalovaným podpísala. Sporným
medzi stranami ostal samotný základ nároku, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca neposkytol žalovanému
žiadnu konzultačno-poradenskú činnosť súvisiacu s projektom a žiadne služby zo strany žalovaného
neboli dodané. V tomto smere namietal žalovaný aj platnosť samotnej zmluvy, keď jednak tvrdil, že je
absolútne neplatná pre rozpor so zákonom, zákon obchádza a rovnako tak je neurčitá a nezrozumiteľná.

Sporným bol aj vyslovený prejav vôle k prvým 5 stranám samotnej zmluvy, keď žalovaný tvrdil, že
pani Š. podpísala len poslednú stranu zmluvy, ako aj nesprávny dátum uvedený na zmluve. V ďalšej
časti žalovaný namietal aj primeranosť odmeny uvedenej v zmluve, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. Z uvedených dôvodov podľa názoru žalobcu samotnápohľadávka neexistuje, preto ju nebolo možné postúpiť a žalobca v spore nie je aktívne vecne
legitimovaný.

2. Súd vec právne posúdil podľa ust. § 132 ods. 2, § 191 ods. 1, § 215 ods. 1, 2 C.s.p., § 261 ods. 1, §
265, § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 37 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s ohľadom na
uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávky a námietku žalovaného, že zmluva o spolupráci je absolútne

neplatná a žalobca označené služby v zmluve nedodal, a preto na strane žalobcu ani nemohla vzniknúť
pohľadávka v kontexte preukázania vzniku a existencie samotnej pohľadávky. Predmetná zmluva o
spolupráci je dvojstranný právny úkon a vykonaním dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva
nebola platne uzavretá, ktorej existenciu dohody mala prezentovať samotná zmluva a podpis poverenej
osoby na uvedenej zmluve. Zmluva o spolupráci bola podpísaná pani Š., ktorá bola v rozhodnom čase
osobou, ktorá konala v mene žalovaného, táto okolnosť ani nebola sporná, pričom tvrdenie žalovaného

o tom, že pani Š. bola predložená len posledná strana zmluvy, a preto neprejavila vôľu uzavrieť zmluvu
k prvým piatim stranám zmluvy, nebola zo žiadnych skutkových okolností preukázaná. V tejto súvislosti
súdupozornilajnaskutočnostitvrdenézostranypánaU.,štatutárnehozástupcuspoločnostižalovaného
v rozhodnom čase pred vyšetrovateľom, keď uviedol, že „zmluvu nepodpisoval a že v obchodnej praxi sa
stáva, že zmluvu nejakým spôsobom dotvárajú a mohlo dôjsť aj tomu, že zmluva im nebola predložená

celá, nie je to štandardné podpisovanie zmlúv, ale je to možné, potrebovali na spoluprácu partnera,
lebo s takouto robotou nemali vlastné skúsenosti a verili, že partner je kompetentný a mali k nemu
dôveru“. Z uvedenej formulácie bolo zrejmé, že ani pán U. nevedel jednoznačne potvrdiť, ani vyvrátiť,
akým spôsobom bola zmluva podpísaná, že im bola predložená len šiesta strana a na preukázanie
tohto tvrdenia, žalovaný ani neoznačil vykonať ďalšie dokazovanie (napr. výsluch pani Š.). K otázke

antidatovania sa rovnako tak pán U. pred vyšetrovateľom vyjadril tak, že „už sa veľmi nepamätá, či
mohlo dôjsť k podpisu zmluvy aj neskoršie ako je uvedené na zmluve, ale s tým by nemali žiadny
problém, keby došlo k plneniu“, pričom z jeho tvrdení nie je možné dovodiť, že k antidatovaniu zmluvy
došlo, preto uvedenú okolnosť súd nemal z vykonaného dokazovania za preukázanú. Ide o skutkové
okolnosti, ktorý tvrdil žalovaný, preto bolo jeho povinnosťou tieto aj preukázať. Súd skúmal aj predmetnú

zmluvu s ohľadom na námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor,
prípadné obchádzanie zákona. V tejto súvislosti, ale súd doplnil že žalovaný svoju procesnú obranu
spočívajúcu v popretí skutkových tvrdení strany podávajúcej žalobu riadne nevykonal. K vyjadreniu
zo dňa 23.1.2014 priložil síce stanovisko zo dňa 6.9.2013, v ktorom právny zástupca žalovaného
naznačoval, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, avšak po podanom podnete tunajšieho súdu na

Okresnú prokuratúru Bratislava I na preskúmanie bližšie nešpecifikovaného trestného činu s ohľadom
na vágnosť týchto domnienok a dopyt súdu, aby vysvetlil súdu tieto svoje tvrdenia z kategórie „mohlo
sa stať a možno sa nestalo“, uviedol, že ide len o úvahy a konštrukcie. Keďže na základe vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaného, že ide len o hypotetické úvahy, súd zdôraznil, že tieto neboli pre súd
relevantné (domnienky a hypotetické konštrukcie). Keďže samotnú absolútnu platnosť súd skúma ex

offo, na základe vykonaného dokazovania nemal súd za zistené, že uzavretím predmetnej zmluvy bol
porušený zákon, pričom samotný obsah zmluvy nenasvedčuje porušeniu zákona, či jeho obchádzaniu,
prípadne naplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Okrem iného súd v tomto smere poukazuje
aj na závery orgánu činnom v trestnom konaní, ktorým bol podnet tunajšieho súdu na preskúmanie
týchto tvrdení uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I zo dňa 28.3.2019, ČVS:

ORP-1604/4-VYS-B1-2018 odmietnutý. V konaní nebolo tvrdené (vzhľadom na tvrdenie, že išlo len o
hypotetické úvahy) a ani preukázané, že by účelom právneho úkonu bolo niečo iné ako konzultačno-
poradenské služby žalovaného pri príprave projektu s názvom Comeniana.

3. Ďalej v odôvodnení súd konštatoval, že bolo potrebné skúmať námietku žalovaného, ktorý tvrdil,

že odmena je neprimerane vysoká a v rozpore s dobrými mravmi. Pán E. sa vo svojej výpovedi pred
súdom vyjadril, že príslušné výzvy v legislatíve sú veľmi náročné. Tieto činnosti boli odplatné a výška
odmeny závisela od dohody s klientom, ale príslušná výška, ktorá bola podpísaná so žalovaným bola
úplný štandard. V tomto smere žalovaný v záverečnej reči zdôraznil, že vychádzajúc z výpovede svedka
P., že spracovanie všetkých dokumentov trvalo cca 200 hodín, by po prepočítaní na hodiny bola výška

odmeny cca 1.250,- EUR za každú jednu hodinu. V tejto súvislosti však súd pripomenul, že strany
uzavreli zmluvu ako obchodnoprávne subjekty, v rámci toho si dojednali aj výšku odmeny a v rámci
zmluvnej autonómie strán, bez preukázania zo strany žalovaného (s ohľadom na jeho námietky), čo sa
považuje za štandardnú výšku odmeny v rámci obdobných zmlúv a činností, súd nemal zistenú ani lenpribližnú výšku takýchto odmien v iných prípadoch. S ohľadom na uvedené súd bez preukázania ďalších
okolnosti zo strany žalovaného nemohol prisvedčiť uvedenej námietke. K námietke neplatnosti zmluvy
o spolupráci z dôvodu jej neurčitosti, súd považoval vymedzením predmetu činnosti predmetnú zmluvu

za dostatočne určitú.

4. V ďalšej časti sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou neexistencie pohľadávky z dôvodu
nedodania služby. Ak žalobca v prejednávanej veci nedokázal hodnovernými dôkazmi preukázať,
že pre žalovaného vykonal dohodnuté konzultačno-poradenské služby, a tým nepreukáže zákonnú

podmienkunauplatnenietohtonároku,malsúdzato,žežalobezatejtoprocesnejsituácienebolomožné
vyhovieť. Súd mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v prejednávanej veci. Súdu nepredložil
ani neoznačil žiadny dôkaz, spôsobilý preukázať, že nárok uplatnený v žalobe je dôvodný, žalobca
nepredložil nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že predmetné služby boli reálne vykonané a poskytnuté. V tejto
súvislosti súd poukázal na vyjadrenie pána E., ktorý v rozhodnom čase vykonával funkciu štatutárneho
zástupcu spoločnosti žalobcu, keď uviedol, že „komunikoval so žalovaným najčastejšie telefonicky,

niekoľko krát osobne, aj elektronickou poštou. Preberacie protokoly o poskytnutí služieb sa nerobili,
vzhľadom na to dôkazy fyzicky neexistujú“. Tvrdenie pána E., že došlo k zlúčeniu s inou spoločnosťou,
dáta sa preto nezachovali, lebo si ich zabudli pripraviť, vnímal súd ako účelové, keďže v rozhodnom čase
vedeli, že predmetná pohľadávka im nebola vyplatená a z tohto dôvodu podali žalobu na súd. Naproti
tomu žalovaný na preukázanie svojho tvrdenia o nevykonaní služieb zo strany žalovaného označil a

navrhol vykonať výsluchy svedkov pána X. a P., ktorý predmetný projekt pripravovali. Z výsluchov týchto
svedkov súd zistil, že projektovým partnerom pre spoluprácu na predmetnom projekte bola Univerzita
Komenského v Bratislave, ktorá sa podieľala na príprave tohto projektu najmä po odbornej stránke,
avšak jej zamestnanci, keďže mali rozsiahle skúsenosti s prípravou obdobných projektov, pripravovali
podklady, či po formálnej a administratívnej stránke. Predmetná spolupráca prebiehala intenzívne, e-

mailom, predkladali osobne aj vytlačené verzie, na preukázanie týchto tvrdení bol do spisu doložený
ďalší dôkaz, a to práve e-mailová komunikácia pána P.. V spoločnosti žalovaného pri vyhotovovaní
projektu spolupracovali s pánom U., pani Š., s pánom Q., za administratívnu stránku sa v spoločnosti
žalovaného vyjadrovali len pán U. a pani Š.. Za spoločnosť žalovaného a pána U.Á. vykonával svedok P.
aj organizačné a administratívne prác. Projekt kontroloval po formálnej stránke len on. V tejto súvislosti

nebolo ani zanedbateľné to, že projekt sa zasielal cez elektronický ITM systém, v ktorom sa celé
mesiace pracovalo, a z ktorého sa projekt zasielal aj riadiacemu orgánu. Prístup mali len oprávnení, a
to pán P., pán X. (nevedel uviesť či aj ďalší ľudia z fakulty) a žalovaný, avšak nikto do toho systému
nezasahoval. S ohľadom na tvrdenie žalobcu týkajúce sa komunikácie pána E. a pána P. s doložením
e-mailovej komunikácie medzi týmito osobami, súd upozornil, že táto je tak všeobecného charakteru,

že nemôže kvalifikovane preukázať, či pán E. poskytol nejaké a akú vôbec konzultačno-poradenskú
činnosť. Informácia týkajúca sa stavu verejného poradenstva nepreukazuje, že služby boli vykonané a
dodané. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa pomeru úspechu vo veci, ktorý mal žalovaný.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol žalobe vyhovieť. Uviedol, že

ako vyplynulo aj z výpovede svedka p. E., ktorý bol konateľom právneho predchodcu žalobcu, plnenie
zmluvy sa väčšinou vykonávalo osobne, prípadne telefonicky alebo zriedkavo emailom, čo nie je nič
nezvyčajné, nakoľko sa jedná o druh plnenia, ktorý nie je možné vykonávať v hmotnej forme. V zmluve
nebola dojednaná žiadna forma potvrdenia vykonaného plnenia, napr. preberacím protokolom a pod.
Poukázal na to, že právny predchodca žalobcu v dobrej viere ani nepožadoval od žalovaného potvrdenie

vykonania plnenia, nakoľko do zmluvného vzťahu vstupoval s dôverou a na odporúčanie tretej osoby -
navrhovaného svedka p. Č.. Svedkovia sa podieľali na odbornej stránke projektu, pričom spolupracovali
so žalovaným, čo žalobca samozrejme nevyvracia a ani nespochybňuje. Nemali však možnosť vedieť,
s kým ďalším ešte spolupracoval žalovaný, resp. na aké činnosti si žalovaný zazmluvnil tretie osoby.
Žalobca je názoru, že neexistoval dôvod na to, aby uvedení svedkovia prišli do kontaktu s právnym

predchodcomžalobcu,aaniabyvedeliojehopôsobenínaprojekte,nakoľkoprávnypredchodcažalobcu
pracoval na inej stránke projektu ako svedkovia. Žalobca ďalej považuje nevykonanie predvolania
svedka p. Č. za odoprenie práva na spravodlivý proces.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol,

že žalobca v konaní nepreukázal vykonanie žiadnych činností v prospech žalovaného. Výpoveďami
svedkov Q. X. T. J. P. bolo preukázané, že práve oni vykonali práce pre žalovaného na projekte
COMENIANA. Okrem výsluchu svedka X. E., ktorý nepoprel vykonanie prác uvedenými svedkami, nebol
vykonaný iný dôkaz na preukázanie plnenia zo strany žalobcu. Taktiež zamietnutie návrhu na výsluchsvedka Č. považuje žalovaný za plne legitímne. Žalobca má za to, že jeho výpoveď by nebola prínosom
na objasnenie skutkového stavu veci. Pred súd predstúpili dvaja svedkovia, ktorí hodnoverne preukázali,
že projekt pripravili a poskytli žalovanému služby ako tie, ktoré sú predmetom Zmluvy.

7. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu poukázal na žiadosť, ktorá bola podaná a nenávratný
finančný príspevok bol schválený, o čom vypovedajú aj predložené dôkazy, pričom žalovaný túto
skutočnosť nerozporoval. Je toho názoru, že súd nezohľadnil dostatočne pri svojom rozhodovaní
výpoveď p. E., ako aj dôkazy predložené žalobcom. Naopak, svoje rozhodnutie opieral o výpovede

svedkov p. P. a p. X., ktorí však pracovali na inej zložke prípravy podkladov k žiadosti o poskytnutie
nenávratného finančného príspevku, ako bolo plnenie právneho predchodcu žalobcu.

8. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu uviedol, že vypracovanie projektu na následné podanie žiadosti o
nenávratný finančný príspevok bolo realizované p. X.É. a p. P., uvedené vyplýva aj z odpovedi svedka P..

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa13.5.2020.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací

súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd po prejednaní veci v prvom rade konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie

bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah spisu, z ktorých
súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne ustálil skutkový stav v prejednávanej veci a
ten následne aj správne právne posúdil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého
rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Zároveň
zdôrazňuje, že hlavným dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalobca v konaní neuniesol

dôkazné bremeno a nepredložil súdu dôkazy, ktoré bez pochyby odôvodňovali jeho uplatnený nárok.
Tak ako uviedol súd prvej inštancie, žalobca nepredložil žiadny nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že vykonal
činnosti, na ktoré sa v zmluve žalovanému zaviazal. Je potrebné tiež poukázal na svedeckú výpoveď
p. E., ktorý uviedol, že na základe zlúčenia s inou spoločnosťou sa dáta o predmete veci nezachovali,
čo je neuveriteľné, nakoľko pri podávaní žaloby musí byť žalobca oboznámený s tým, že svoj nárok

musí preukázať. Taktiež iné svedecké výpovede potvrdili, že žalobca žiadne úkony v zmysle zmluvy
nerealizoval.

11. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust.
§ 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s ust. §
255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1,
C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).