Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618202695
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1618202695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: Z. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. R. XXX/XXX, I., o zaplatenie sumy 3 762,93 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Malacky č. k. 7Csp/64/2018-95 zo dňa 27. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.

Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3

762,93 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 746,66 € od 24.8.2018 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 497, 502 ods. 1, § 503 ods. 1 a 2 a § 504 Obchodného zákonníka,
§ 53 ods. 4 písm. k/, § 53 ods. 9, § 53b ods. 1 a § 565 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1, § 2
písm. d/, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa
20.1.2017 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaná zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej boli poskytnuté žalovanej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského bezúčelového úveru za
podmienok uvedených v zmluve a všeobecných obchodných podmienkach, a to vo výške 4 600,- €, s
fixnou úrokovou sadzbou 9,09 % ročne do splatnosti úveru, výškou mesačnej splátky s poistením 100,29
€ splatnou vždy 20. deň kalendárneho mesiaca, termínom splatnosti prvej splátky 20.2.2017, počtom

splátok 60, konečnou splatnosťou úveru k 20.1.2022, výškou RPMN 9,48 %, priemernou RPMN ku dňu
podpisu úverovej zmluvy 12,34 % a celkovou čiastkou, ktorú musí klient zaplatiť 6 017,40 €.
Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj amortizačná tabuľka spotrebiteľského úveru.

1.2. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval
súd prvej inštancie žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo žalobcom tvrdené a preukázané,
že žalovaná po poskytnutí úveru v sume 4 600,- € úver v dohodnutých splátkach riadne a včas

nesplácala. Súd preskúmal obsahové náležitosti úverovej zmluvy zo dňa 20.1.2017 a zistil, že zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1, 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v dobe uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaná
mala povinnosť prvú splátku uhradiť dňa 20.2.2017 a poslednú splátku dňa 20.1.2022. Medzi stranamisporu nebolo sporné, že žalovaná uhradila splátky v celkovej sume 1 504,35 €. Splátky boli započítané
v prospech istiny a dohodnutého zmluvného úroku. Následne žalobca po tom, čo žalovaná bola v
omeškaní so splátkami, pristúpil listom zo dňa 23.8.2018 k zosplatneniu celého úveru a vyzval žalovanú

k zaplateniu dlhu 3 822,93 € pozostávajúceho z nezaplatenej istiny, úrokov, poistenia a poplatku za
výzvu. Žalobca si zaplatenie poplatku za výzvu na predčasné splatenie úveru vo výške 60,- € v žalobe
neuplatnil. Vzhľadom na uvedené bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi zosplatnenú a neuhradenú
časť úverovej istiny v sume 3 633,47 €, sumu riadnych úrokov 113,19 €, ktoré si žalobca vyčíslil z
neuhradených splátok odo dňa ich splatnosti do zosplatenia úveru dňa 23.8.2018 a poistné v sume

13,80 €. Súd teda žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 3 760,46 € (3 633,47 € + 113,19 € + 13,80 €)
pozostávajúcej z nezaplatenej istiny úveru, úrokov do zosplatnenia úveru a poistného.

1.3. Pokiaľ išlo o kontinuálne uplatnený zmluvný úrok 9,09 % ročne, ktorý uplatnil žalobca zo sumy
istiny od 24.8.2018 do zaplatenia, súd prvej inštancie žalobu v tejto časti zamietol. Zmluvné strany si
dojednali zmluvný úrok 9,09 % ako fixný do doby splatnosti úveru. Žalobca však v zmysle zmluvných

dojednanípristúpilkzosplatneniuceléhoúveru.Vychádzajúcztoho,žeišlooplneniezospotrebiteľského
úveru, podľa názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok odo dňa účinkov zosplatnenia nepatrí. Súd pritom
vychádzal z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, v zmysle ktorého
ústavný súd odobril názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky
len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z

omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Navyše súd prvej inštancie považoval za potrebné dodať,
že splácanie úveru v splátkach, na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá
sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi
úrok. Stav výhody splátok je obvyklý a teda justifikuje nárok dodávateľa na úroky, ako cenu dočasne
„obetovaných“peňazí,ktorýchdispozíciesaveriteľzbavujevzáujmezískaniabudúcichúžitkovvpodobe

kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde žalobcovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na

dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia

jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny
titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky,
ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade
by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený
všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky

zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by
sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval, ako keby
k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré
mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav nemôže pripustiť,
lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že

veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku
spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo
vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým
dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným

zosplatnením úveru, tak s týmto stavom sa spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením dlžnej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava

na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne
neplatnou. Povedané inak, v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nariadeniač. 87/1995 Z. z.. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto
nárokytestomcitovanýchustanoveníObčianskehozákonníkaasubsidiárneanitestom§53ods.4písm.

k/ Občianskeho zákonníka (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4Obo 143/98, rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV.ÚS 476/2012).

1.4. Z hľadiska právnej istoty prvoinštančný súd poukázal na aktuálne rozhodnutia odvolacích súdov
v oblasti zmluvných úrokov po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ktoré jednoznačne potvrdili

rozhodnutia súdov prvého stupňa, ktorými zamietli nárok na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru. Napríklad: rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 7Co 347/2017 zo dňa
14.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co 12/2017 zo dňa 14.12.2017, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 10Co 136/17 zo dňa 13.7.2017, rozsudok Krajského súdu Prešov
sp.zn. 3Co 125/2017 zo dňa 7.12.2017, rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 25 Co 251/2016
zo dňa 4.10.2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co 35/2017 zo dňa 22.2.2018,

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co 80/2017 zo dňa 19.2.2018, rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp.zn. 18 Co 138/2017 zo dňa 13.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co
183/2017 zo dňa 21.2.2018, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16 Co 255/2017 zo dňa
21.12.2017. Na druhej strane súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalobca v snahe presvedčiť súd o
dôvodnostijehonárokunazaplateniezmluvnéhoúrokuzúverupojehozosplatnení,poukazovalacitoval

viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, právne závery v nich obsiahnuté nemajú v právnom poriadku
Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných
veciachzaväzovalrozhodnúťidenticky.Súdujezrejmé,žeproblematikavskúmanejvecijevšeobecnými
súdmi riešená odlišne, a teda v rozhodovacej praxi súdov neprevláda v tejto otázke jednotný právny
názor. Poukazujúc na stanovisko č. 1/2019, prijatého občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v

Bratislave podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, má prvoinštančný súd za to, že v rámci naplnenia princípu právnej istoty a dôvery v spravodlivé
súdne konanie, bolo potrebné rozhodnúť v súlade s jeho závermi.

1.5. O úrokoch z omeškania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka

v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z. Nakoľko žalovaná bola v omeškaní s plnením
peňažnéhodlhu,súdpriznalžalobcovikapitalizovanýúrokzomeškaniavovýške2,47€zdlžnýchsplátok
do dátumu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, tak ako si ich žalobca vyčíslil a kontinuálne úroky
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3 746,66 € (nezaplatená istina a riadne úroky z úveru), a
to od 24.11.2018 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania určená podľa základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky ku dňu 24.11.2018 (prvý deň omeškania žalovanej s dlžnou sumou, t.j. deň
nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy) bola 5 %, tak ako si žalobca uplatnil.

1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
C.s.p.. Žalobca mal neúspech v pomerne nepatrnej časti (v časti nepriznaného kontinuálneho úrok z

úveru), preto mu súd priznal náhradu trov vo výške 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Proti tomuto rozsudku, v rozsahu, v ktorom bola žaloba čiastočne zamietnutá, podal v zákonom
stanovenej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že

žalobe v celom rozsahu vyhovie. Prvoinštančnému súdu vytkol, že nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces; že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam; a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie a postupoval v

rozpore so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania. Podľa § 151 C.s.p. výslovne nepopreté tvrdenia
sa považujú za nesporné. Samotný súd v rozsudku uviedol, že žalovaná sa k žalobe nevyjadrila,
teda nespochybnila právny základ, ani výšku žalovanej pohľadávky. Uvedené platí i v spotrebiteľských
sporoch. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co 6/2018 a
10Co 333/2017. Žalobca mal ďalej za to, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia

peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na § 497, §
502 ods. 1 a 3 Obchodného zákonníka a súvisiaci Komentár IURA EDITION, podľa ktorého povinnosť
dlžníka platiť úroky z úveru trvá až do jeho vrátenia. Strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky,
t.j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve dojednať odchylne. Ďalej citoval § 13 ods. 3 a§ 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorých odvodzoval svoj nárok na zmluvný úrok po
predčasnom zosplatnení úveru. Namietal, že výklad súdu prvej inštancie by znamenal, že porušenie
zmluvy zo strany dlžníka sankcionuje veriteľa, ktorý prichádza o dohodnutý zmluvný úrok a zvýhodňuje

dlžníka vo forme zníženia úroku na úroveň zákonného úroku z omeškania. Reštriktívne ustanovenie
vo vzťahu k nároku veriteľa na zmluvný úrok po zosplatnení neobsahuje žiadny právny predpis, takúto
normu mala zaviesť novela Občianskeho zákonník z roku 2013, ktorá však nebola prijatá.

2.1. V ďalšej časti svojho odvolania žalobca na podporu svojho názoru o nároku na zmluvný úrok po

zosplatnení úveru obsiahlo citoval z judikatúry súdov, a to na prvom mieste z rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6 Cdo 113/2018 zo dňa 30.7.2019, na doplnenie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR publikované v periodiku Zo súdnej praxe pod č. 55/1996 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo
42/2020 zo dňa 16. júna 2020. Ďalej žalobca citoval z rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3Co 108/2017 zo dňa 29.5.2018, 8Co 206/2018 zo dňa 27.11.2018, 8Co 138/2017 zo dňa 27.3.2018;
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co 12/2017 zo dňa 31. januára 2017; Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 43Co 23/2017 zo dňa 29.11.2017 a neskorších rozhodnutí senátu 43Co, ako aj rozhodnutí sp.
zn. 17Co 121/2018 zo dňa 3.4.2019; Krajského súdu v Nitre sp. zn. 12Co 116/2017 zo dňa 19.6.2018,
8Co 193/2017 zo dňa 7.12.2017, 7Co 366/2017 zo dňa 30.11.2017, 7Co 4/2018 zo dňa 30.11.2018,
12Co 4/2018 zo dňa 11.12.2018, 7Co 326/2017 zo dňa 31.5.2018, 7Co 203/2017 zo dňa 19.7.2018,
12Co 116/2017 zo dňa 19.6.2018, 12Co 115/2017 zo dňa 25.10.2018, 12Co 4/2018 zo dňa 30.11.2018,

12Co 70/2018 zo dňa 26.10.2018 a 8Co 1/2019 zo dňa 7.3.2019; Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
5Co 297/2017 zo dňa 13.2.2018, 5Co 311/2017 zo dňa 15.2.2018, 5Co 250/2017 zo dňa 13.2.2018,
5Co 414/2017 zo dňa 27.3.2018, 5Co 339/2017 zo dňa 22.3.2018, 3Co 248/2017 zo dňa 9.8.2018, 5Co
372/2017 zo dňa 22.3.2018, 5Co 8/2018 zo dňa 22.5.2018, 5Co 465/2017 zo dňa 10.5.2018, 5Co 6/2018
zo dňa 22.5.2018, 5Co 60/2018 zo dňa 30.8.2018, 5Co 77/2019 zo dňa 20.6.2019 a 3Co 248/2017 zo

dňa 9.8.2018 či 3Co 346/2017 zo dňa 28.9.2018 a 5Co 77/2019 zo dňa 20.6.2019; Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 14Co 22/2018 zo dňa 29.1.2019, 14Co 29/2018 zo dňa 15.1.2019, 25Co 71/2018 zo
dňa 31.1.2019, ako aj odlišné stanovisko predsedníčky senátu k rozhodnutiu sp. zn. 9Co 38/2018 zo
dňa 18.10.2018.

2.2. Žalobca poukázal tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo 212/2014 zo dňa
21.8.2014, s ktorým sa žalobca stotožnil a podľa ktorého pre posúdenie primeranosti výšky úrokového
zaťaženia nemožno obe sadzby úrokov sčítať, a že zákonné úroky z omeškania nenahrádzajú od
splatnosti pohľadávky úroky, ktoré si strany dojednali. Ústavný súd SR vo rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS
476/2012 sa nevyjadril k úrokom po zosplatnení, ale tak ani nemohol učiniť, čo i sám v rozhodnutí

uviedol - ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného
súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo
skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo
143/98 žalobca uviedol, že sa netýka samotného nároku na dohodnutý úrok z poskytnutých peňažných

prostriedkov po zosplatnení úveru, v danej veci Najvyšší súd riešil prioritne otázku nároku na úroky z
omeškania v prípade omeškania s platením úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov a nároku na
úroky z omeškania v prípade omeškania s platením úrokov z omeškania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu t.j. v
zamietajúcej časti podľa § 380 ods. 1 C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je potrebný ako vo výroku vecne
správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť, aj keď z iných dôvodov.

5. Na odvolacie pojednávanie sa nedostavil žalobca, predvolanie mu bolo riadne doručené, svoju
neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Nedostavila sa ani žalovaná, predvolanie jej bolo riadne doručené (§ 111 ods. 3 C.s.p.), svoju neúčasť
písomne neospravedlnila, nežiadala ani o odročenie pojednávania. Podľa § 180 v spojení s 378 ods. 1

C.s.p. odvolací súd rozhodol, že bude konať v neprítomnosti strán sporu.

6. Na odvolacom pojednávaní odvolací súd poučil v zmysle § 382 C.s.p. strany sporu že bude skúmať
splnenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch,a to s ohľadom na následok ich nedodržania vyplývajúci z § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v čase uzavretia zmluvy spočívajúci v tom, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a vyzval
ich aby sa k tomuto vyjadrili, k čomu ale nedošlo pre neprítomnosť žalobcu a žalovanej.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v základe riadne
zistil skutkový stav veci podľa ktorého právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník
uzavreli dňa 20.1.2017 zmluvu o úvere č. 672713, na základe ktorej (v zmysle čl. 2) žalobca poskytol
žalovanej úver vo výške 4 600,- €, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť v 60 mesačných splátkach vo

výške 95,69 € splatných vždy v 20. deň v mesiaci s termínom splatnosti prvej splátky dňa 20.2.2017 a
konečnou splatnosťou úveru dňa 20.1.2022. Súčasťou zmluvy bol súbor zvoleného poistenia označený
ako„BalíkB(poisteniepreprípadsmrti,trvalejinvalidityaPN)“.Úrokovásadzbabolavzmluvestanovená
ako fixná, vo výške 9,09 % ročne. Poplatok za poistenie bol vo výške 4,60 € mesačne. Výška ročnej
percentuálnej miery nákladov (ďalej aj ako „RPMN“) úveru bola podľa zmluvy 9,48 %, pri priemernej
výške RPMN 12,34 %. Celkové náklady dlžníka predstavovali podľa zmluvy 6 017,40 €. Z dokumentu

označeného ako Prehľad splácania vyplýva, že žalovaná celkovo na splátkach úveru uhradila sumu 1
504,35 €.

7.1. Ďalej však z obsahu spisu tiež vyplýva, že podľa čl. 9 zmluvy o úvere dlžník pristupuje k poisteniu
schopnosti splácať spotrebný úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy pre poistenie schopnosti splácať

spotrebný úver č. G. uzatvorenej medzi bankou a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a Všeobecnými
zmluvnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver - SBERBANK v rozsahu
zvoleného súboru podľa čl. 2 tejto zmluvy. K zmluvnej dokumentácií bol tiež pripojený formulár
Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorého čl. 3 bol spotrebiteľ informovaný
o fixnej úrokovej sadzbe úveru 9,09 %, RPMN 9,48 % a priemernej RPMN 12,34 %. Ďalej v čl. 3 bolo

výslovne uvedené: „Na získanie spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok sa musí uzavrieť
- poistenie na zabezpečenie spotrebiteľského úveru alebo ďalšia zmluva o doplnkovej službe - Áno
(poistenie nemá vplyv na výšku RPMN)“. Medzi súvisiacimi nákladmi bol uvedený tiež mesačný poplatok
zapoistenieschopnostisplácaťúvervovýške4,60€.Napokonsúčasťouzmluvnejdokumentácieboltiež
dokument označený ako Pristúpenie k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver č. XXXXXX, podľa

ktorého dlžník pristupuje k poisteniu schopnosti splácať spotrebný úver podľa Rámcovej poistnej zmluvy
pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver č. G. uzatvorenej medzi bankou a Poisťovňou Cardif
Slovakia, a.s. a Všeobecnými zmluvnými podmienkami pre poistenie schopnosti splácať spotrebný úver
- SBERBANK v rozsahu zvoleného súboru, ktorý bol ďalej predtlačou vyznačený ako poistenie dlžníka,
súbor poistenia B - Basic.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8.1. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8.2. Podľa § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

8.3. Podľa § 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy na
účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

8.4. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musíspotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8.5. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

8.6. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve
o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

9. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil predmetnú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu podľa
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na druhej strane hoci súd rovnako správne považoval predmetnú

zmluvu i za zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, s
jeho konštatovaním, že zmluva spĺňa náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch sa
odvolací súd nemôže stotožniť.

10. V súvislosti s námietkami žalobcu, ktorý odvolávajúc sa na zásadu kontradiktórnosti civilného

procesu a § 151 ods. 1 C.s.p. mal za to, že pokiaľ žalovaná zostala v konaní pasívna, mal súd považovať
žalobcove nepopreté tvrdenia za nesporné odvolací súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal zo
skutkového stavu tak, ako vyplynul zo žalobcom predložených dôkazov. Inú možnosť ani nemal,
nakoľko žalovaná bola skutočne v konaní nečinná, žiadne skutkové tvrdenia ani dôkazné návrhy
neprodukovala. Z ustanovenia § 151 ods. 1 C.s.p., ani zo zásady kontradiktórnosti civilného procesu,

však v nijakom prípade nemožno vyvodiť záver, že súd je v prípade pasivity žalovaného viazaný
právnym posúdením veci, ktorého sa domáhal žalobca. V zmysle všeobecnej právnej zásady iura novit
curia je právne posúdenie výlučne vecou súdu. Právna argumentácia strán nie je pre súd záväzná,
súd sa však s relevantnými právnymi argumentmi strán musí vzhľadom na požiadavku presvedčivosti
súdneho rozhodnutia vysporiadať (§ 220 ods. 2 C.s.p.). Otázka, či sa spotrebiteľský úver považuje

za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, je otázkou
právnou, nie skutkovou. Súd na zistený skutkový stav, teda obsah zmluvy o úvere (o ktorej predtým
urobil právny záver, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere) aplikuje príslušné ustanovenia zákona o
spotrebiteľských úveroch, pričom ak zistí nedostatok niektorej náležitosti vyžadovanej týmto zákonom,
ktorý znamená naplnenie hypotézy niektorej z právnych noriem uvedených v § 11 ods. 1 zákona o

spotrebiteľských úveroch, musí prijať právny záver, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

11. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci X.-
XX/XX, podľa ktorého súd členského štátu EÚ je povinný ex offo skúmať existenciu údaja o RPMN
v zmluve o spotrebiteľskom úvere a i bez návrhu aplikovať sankciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je navyše analogicky z tohto prieskumu dôvod vylučovať
iné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia taktiež má za následok bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru. Súdny dvor EÚ konkrétne uviedol, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej
miere nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorý má podstatný význam v kontexte smernice
Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych

opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, zmenenej a doplnenej smernicou
EurópskehoparlamentuaRady98/7/ESzo16.februára1998,môžepredstavovaťrozhodujúcuokolnosť
pre vnútroštátny súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere týkajúca
sa jeho nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4 smernice
93/13. Ak nejde o takýto prípad, tento súd má možnosť aj bez návrhu posúdiť, či vzhľadom na všetky

okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy je opomenutie údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov
v jej podmienke týkajúcej sa nákladov tohto úveru spôsobilé prisúdiť tejto doložke nekalú povahu v
zmysle článkov 3 a 4 smernice XX/XX. Napriek tomu bez ohľadu na priznanú možnosť posúdiť túto
zmluvu z hľadiska smernice XX/XX, smernica XX/XXX sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu umožňuje aj bez návrhu uplatniť ustanovenia preberajúce do vnútroštátneho práva článok 4

tejto poslednej uvedenej smernice a stanovujúce, že neexistencia údaja o ročnej percentuálnej miere
nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.12. Posudzovaná zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa právneho názoru odvolacieho súdu nespĺňa
náležitosť vyplývajúcu z § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko je v nej
uvedená nesprávna výška RPMN 9,48 %. Právny predchodca žalobcu do výpočtu RPMN nezahrnul

mesačný poplatok 4,60 € za poistenie úveru. Uvedené potvrdil jednak kontrolný výpočet odvolacieho
súdu vykonaný prostredníctvom príslušného modulu programu Register schváleného Ministerstvom
spravodlivosti SR (výsledkom kontrolného výpočtu je RPMN 11,71 %). Táto skutočnosť ale vyplýva
i z formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, v ktorom je nezahrnutie
poplatku za poistenie úveru do výpočtu RPMN žalobcom výslovne priznané. Na druhej strane právny

predchodca žalobcu poplatok za poistenie úver zahrnul do celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť (6 017,40 €), čo ďalej potvrdzuje, že údaj o RPMN úveru nekorešponduje s celkovou čiastkou,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť podľa zmluvy. Odvolací súd prízvukuje, že podľa § 2 písm. i/ zákona
o spotrebiteľských úveroch ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumejú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru podľa § 19 zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj o RPMN je tak len iným

vyjadrením celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a tieto dva údaje
musia byť v zmluve súhlasné.

12.1. Pojem celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, použitý v § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
o spotrebiteľských úveroch je legálne definovaný v § 2 písm. h/ tohto predpisu ako: „súčet celkovej

výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom“.
Legálna definícia pojmu celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom je uvedená v §
2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní
a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady

na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ
musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo
aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ v spojení s § 2 písm.
h/ a § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch teda vyplýva, že údaj o celkovej čiastke, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, musí v sebe zahŕňať aj poplatky za doplnkové či vedľajšie služby spojené so

spotrebiteľským úverom. Tento údaj nemá zahŕňať iba také doplnkové či vedľajšie služby, ktorými nie je
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

13. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom posudzovanej zmluvnej dokumentácie dospel k záveru,
že poskytnutie úveru bolo podmienené poistením schopnosti splácať úver. Poistenie schopnosti splácať

úver bolo poňaté do textu vlastnej zmluvy a zahrnuté medzi základné úverové podmienky, ako výška
úveru, úroková sadzba, počet a výška splátok atď. Okrem toho bolo tiež „pristúpenie“ dlžníka k poisteniu
obsahom samostatného dokumentu, z jeho obsahu alebo z obsahu zmluvy však nevyplýva, že by dlžník
mal možnosť zmluvu o úvere uzavrieť i bez poistenia. Navyše, ako už bolo uvedené, v pripojenom
formulári Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere bolo poistenie úveru výslovne

stanovené ako podmienka poskytnutia úveru. Celkovo je vyššie opísaný spôsob, akým žalobca dosiahol
súhlas spotrebiteľa s poistením, možné považovať tiež za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 zákona
č. 250/2007 Z. z. Spotrebiteľ mal zjavne záujem o uzavretie zmluvy o úvere a jeho ekonomický záujem
bol získať úver. Spolu s tým mu však žalobca nanútil i poistenie schopnosti splácať úveru, bez možnosti
prejaviť s ním súhlas alebo nesúhlas. Spotrebiteľ mal iba možnosť zmluvu o úvere spojenú s poistením

uzavrieť alebo neuzavrieť ako celok.

14. Neuvedenie údaja o RPMN v presnej výške má bez ďalšieho za následok uplatnenie zákonnej
sankcie podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy. Súčasne nevedenie správnych údajov o RPMN (§ 9 ods. 1 písm. j/ zákona o spotrebiteľských

úveroch) spôsobuje, že sú splnené i podmienky vyžadované širším ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/
zákona o spotrebiteľských úveroch). Následkom tejto vady zmluvy sa poskytnutý spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto má žalobca nárok iba na vrátenie istiny úveru.

15. V zmysle zmluvy o úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver s istinou vo výške 4

600,- €. Žalovaná celkovo uhradila na splátkach úveru doposiaľ sumu 1 504,35 €. Súd prvej inštancie
zaviazal žalovanú na úhradu istiny 3 762,93 € s príslušenstvom, teda viac, než na čo mal podľa právneho
názoru odvolacieho súdu žalobca nárok. Nakoľko v tejto časti rozsudok nebol napadnutý odvolaním a
nadobudol právoplatnosť, odvolací súd nemohol rozhodnutie súdu prvej inštancie napraviť. Vzhľadomna to, že súčet žalovanou zaplatenej sumy a toho, čo žalobcovi priznal súd prvej inštancie, presahuje
výšku istiny úveru, nepriznal odvolací súd žalobcovi v odvolacom konaní nárok na zaplatenie ďalších
žalobou uplatnených súm.

16. Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti napadnutej
odvolanímžalobcuakovovýrokuvecnesprávnypotvrdilpodľa§387ods.1C.s.p.,ikeďzinýchprávnych
dôvodov.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, preto by jej vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovanej však podľa obsahu spisu žiadne
trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd preto rozhodol tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Nebude potom ani potrebné, aby o výške náhrady trov
odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodoval súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).