Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Renáta Janáková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/232/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201497
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020201497.2
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany 155,
925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, zastúpený advokátskou kanceláriou Nagy & Partners, s.r.o., so
sídlom Športová 470/11, 924 01 Galanta, IČO: 36 869 341, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101250225/2020 zo dňa 04.08.2020, o návrhu
žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa
26.10.2020 vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
číslo 101250225/2020 zo dňa 04.08.2020, z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) dňa 26.10.2020,
domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101250225/2020 zo dňa 04.08.2020 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske
subjekty č. 100908446/2020 zo dňa 18.05.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorý žalobcovi
vyrubil rozdiel na dani z pridanej hodnoty ( ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2011 vo
výške X.XXX,- eur. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím zrušil a aby vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie s tým, aby mu bol priznaný nárok na
úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Žalobca zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“).
3. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby žalobca uviedol, že vyrubený rozdiel
na dani z pridanej hodnoty vo výške X.XXX,- eur, ktorým napadnuté rozhodnutie ukladá žalobcovi
zaplatiť na účet správcu dane rozdiel na DPH, doposiaľ v plnej výške neuhradil, pretože považuje
napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Žalobca ďalej uviedol, že aj keby si určenú povinnosť splniť
chcel, nemôže tak v plnom rozsahu učiniť, pretože nedisponuje takýmito finančnými prostriedkami,
pričom okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia mu hrozí závažná
ujma, resp. vážny nenapraviteľný následok. Existenciu závažnej ujmy žalobca odôvodnil tým, že v
súvislosti s aktuálnou spoločensko-ekonomickou situáciou spôsobenou epidémiou ochorenia COVID-19
a opatreniami prijatými príslušnými orgánmi verejnej správy na zamedzenie šírenia ochorenia, žalobca
predpokladá negatívny dopad na svoju obchodnú činnosť. V tomto kontexte ďalej deklaroval, že
znížená spotreba v období mimoriadnej situácie, pokles dopytu obchodných partnerov spôsobený
opatreniami na zamedzenie šírenia ochorenia, neistota ohľadom budúceho vývoja epidémie a rapídny
(niekoľkotýždňový) pokles cien ropy, ovplyvňuje jeho likviditu. Žalobca tiež uviedol, že v dôsledku
zložitej ekonomickej situácie nedisponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a nie je v súčasnosti
schopný ich zabezpečiť tak, aby dokázal splniť záväzok voči správcovi dane, ktorý mu vznikol nazáklade napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím. Prípadné vedenie exekúcie
na jeho majetok, by malo podľa neho likvidačný dopad na jeho podnikanie, čo považuje za nepriaznivý
zásah do svojej podnikateľskej činnosti s dôsledkom predĺženia jeho spoločnosti, vrátane ukončenia
podnikateľskej činnosti a zrušenia pracovných miest zamestnancov. Žalobca poukázal aj na skutočnosť,
že nezaplatením splatnej dane určenej právoplatným a vykonateľným napadnutým rozhodnutím je tiež
vystavený aj riziku prípadného trestného stíhania pre trestný čin nezaplatenia dane. V prípade výkonu
napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, by podľa žalobcu ochrana jeho práv
stratila význam.
4. Ďalej žalobca uviedol, že proti verejnému záujmu na riadnom výbere daní stojí hrozba vyvodenia
zodpovednosti voči orgánom verejnej moci za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami s tým,
že v prípade, že bude úspešný v súdnom prieskume rozhodnutí, uplatní si nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
čím štátnemu rozpočtu vzniknú dodatočné náklady. Žalobca má za to, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko priznaním odkladného účinku správnej
žalobe nevznikne žiadna ujma žalovanému ani iným osobám, na rozdiel od situácie, keď by malo dôjsť
k okamžitému výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.
5. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne podaním zo dňa 26.04.2021, doručeným súdu
dňa 26.04.2021, pričom k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalovaný
podľa neho nesplnil zákonom stanovenú požiadavku, keď vo svojej žalobe neuviedol žiadne skutočnosti,
z ktorých vyplýva hrozba závažnej ujmy prípadne ukončenie podnikateľskej činnosti a strata schopnosti
plniť svoje záväzky. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalovaný nesúhlasí s odkladom vykonateľnosti
žalobou napadnutého rozhodnutia.
6. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.
7. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami
napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným
záujmom.
8. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od
doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.
9. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení
žalovanéhoavýlučnevprípadepreukázanianiektoréhozdôvodovuvedenýchv§185 písm.a)ab)SSP.
11. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má
dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v §
185 SSP a zároveň žalobca má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí
správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé
reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za
osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť
tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa
30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť
inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň samusí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa
žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd skúmal, či sú splnené podmienky stanovené v § 185 SSP na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil
konštatovaním špecifikovaným v odsekoch 3. až 4. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako
neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Nebol teda naplnený procesný
predpoklad rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko
návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi
následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nebol dostatočne
osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. Žalobca v odôvodnení návrhu na priznanie
odkladného účinku neosvedčil, že nedisponuje finančnými prostriedkami na úhradu vyrubeného rozdielu
dane predmetným rozhodnutím, ktorého výšku XX.XXX,XX eura, samu o sebe nemožno považovať
za likvidačnú. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 26.10.2020 absentuje
uvedenie a preukázanie majetkových pomerov žalobcu, ako aj bližšie odôvodnenie a osvedčenie
hrozby vzniku značnej hospodárskej a finančnej škody. V predmetnom návrhu žalobca len všeobecne
konštatoval, ale neosvedčil ním namietaný likvidačný následok uvádzaný v správnej žalobe a tiež
nepreukázal ďalšie ním deklarované skutočnosti spojené s mimoriadnou situáciou v dôsledku šírenia
vírusu COVID-19 (znížená spotreba, pokles dopytu obchodných partnerov). Taktiež neuviedol, či mu v
súvislosti s prijatými obmedzujúcimi opatreniami bola poskytnutá finančná pomoc od štátu na zmiernenie
dopadu týchto opatrení, v akej forme a v akej výške bola poskytnutá, prípadne či žiadosť o takúto
pomoc bola žalobcovi zamietnutá alebo, že žalobca nemá nárok na poskytnutie takejto pomoci. Žalobca
teda nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie
jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení
s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí
pritom vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Strohá žiadosť žalobcu, na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.
13. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný
pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Rovnako žalobcom zmieňované
iniciovanieďalšíchsúdnychkonaníonáhraduškodyvprípadejehoúspechuvsprávnomsúdnomkonaní,
rozhodne nemožno považovať za osvedčenie verejného záujmu. Naopak, správny súd zdôrazňuje, že v
preskúmavanej veci verejný záujem spočíva najmä vo včasnom a riadnom výbere daní, pričom v danom
prípade žalobca, ako daňový subjekt, dobrovoľne nesplnil svoju daňovú povinnosť, ktorej splatnosť už
nastala. Vzhľadom na uvedené správny súd vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe rozpor
s verejným záujmom a ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane.
14. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku
správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie správneho
súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným
rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ
nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (k
tomu napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa
29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu
o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku
právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie
odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia
napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia §
185 SSP.
15. V prejednávanej veci je správny súd toho názoru, že v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe žalobca nijako neosvedčil dôvody pre jeho priznanie. Žalobca má zákonnú povinnosť
adekvátne preukázať svoje tvrdenia, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie
odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v žalobcových všeobecne
formulovaných tvrdeniach nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu vzniku značnej hospodárskej
a finančnej škody, ktorá by pre neho mala likvidačný charakter, ani iného vážneho nenapraviteľnéhonásledku. Správny súd uvádza, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, zohľadňuje tie dopady a ujmy, ktoré by v dôsledku svojho vzniku mohli zmariť ochranu
subjektívnych práv, právom chránených záujmov, ktoré by mohlo poskytnúť rozhodnutie správneho súdu
vyhovujúce správnej žalobe. Vzhľadom na vyššie uvedené, správny súd konštatuje, že na priznanie
odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Preto správny súd podľa § 188 SSP návrh žalobcu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
16. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.