Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 31, 2011

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 0Er/547/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3800899740
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Gergelyová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2011:3800899740.2

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka
Prievidza, so sídlom Včelárska 1, Prievidza, IČO: 35 937 874, proti povinnému: LIMO, s.r.o., so sídlom
Vápenica 12, Prievidza, IČO: 31 631 622, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie istiny vo
výške 194,32 eur (5.854,-Sk), takto

r o z h o d o l :

Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi, Exekútorský úrad so sídlom Dolný Val 30, Žilina,
náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 10.3.2000 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie
proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 5.854,- Sk, na podklade exekučného titulu, ktorým je

Platobný výmer Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočky Prievidza č. 3048/98b zo dňa 31.8.1998,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.9.1998 a vykonateľnosť dňa 1.10.1998. Poverenie na vykonanie
exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Kaduchovi udelené tunajším súdom dňa 30.3.2000.

Súdny exekútor podnetom zo dňa 26.8.2009, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.9.2009, navrhol, aby
súd exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra.

Súdom bolo z výpisu z obchodného registra povinného skutočne preukázané, že
Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 3K 133/98-204 zo dňa 11.11.2003 zrušil konkurz a zbavil JUDr.
Alenu Mesárošovú, Fraňa Mojtu 1, Nitra funkcie správcu konkurznej podstaty. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.12.2003. Spoločnosť bola dňa 1.5.2007 ex offo vymazaná z obchodného registra.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení
(Exekučný poriadok), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(podmienky konania). Ak však ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Medzi takéto podmienky konania patrí spôsobilosť účastníkov
konania. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak
ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p.).

Podľa § 107 ods. 4 O.s.p., ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.Spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania je jednou zo základných podmienok aj exekučného
konania. V predmetnej exekúcii bol povinný právnickou osobou - obchodnou spoločnosťou, pričom je

preukázané, že zanikol výmazom z obchodného registra (§ 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda i spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania (§ 19 O.s.p.). Ide o neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné ďalej pokračovať
v exekúcie. Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, pretože konanie nie je možné
viesť voči neexistujúcemu subjektu.

Súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ex offo, teda i bez
návrhu účastníka exekučného konania.

Doručením poverenia na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov
exekúcie.

Súdny exekútor si podaním zo dňa 26.8.2009 vyčíslil trovy exekúcie vo výške spolu 75,32 eur.

Súdnemu exekútorovi prináleží za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času v súlade s § 196 Exekučného poriadku a § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v

znení platnom v čase začatia exekúcie.

Podľa § 203 Exekučného poriadku platného v čase začatia exekúcie, ak dôjde k
zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré
trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať

dôvod zastavenia exekúcie.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na exekučné konania podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia
predchádzajúcich častí O.s.p., ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak.
Občiansky súdny poriadok má teda voči Exekučného poriadku povahu predpisu subsidiárneho. Platí

teda zásada, že pokiaľ Exekučný poriadok má úplnú úpravu trov exekúcie, spôsob ich určenia, určenie,
kto znáša trovy, nie je možné použiť ustanovenia O.s.p. o trovách konania aj na exekučné konanie. V
predmetnej exekúcii je preto možné pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať len ustanovenia § 200
a nasl. Exekučného poriadku. V zásade platí, že súdny exekútor má právo na náhradu trov potrebných
pre účelné vymáhanie nároku, a tieto v princípe znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku).

Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a táto výnimka
je upravená v § 203 Exekučného poriadku, a to i len pri spôsobe ukončenia exekúcie jej zastavením.
Súd pri prípadnom zaväzovaní oprávneného k úhrade trov súdneho exekútora musí zvážiť, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie.

Rozsah tejto povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo
k zastaveniu exekúcie. Nie je možné postihovať alebo hodnotiť správanie oprávneného v priebehu
exekučného konania, pretože prípadná povinnosť oprávneného k náhrade trov exekúcie sa viaže
výlučne len k procesnému hľadisku, a to ukončeniu exekúcie zastavením z dôvodu zániku povinného.

Samotnú skutočnosť, že došlo po siedmich rokoch od začatia exekučného konania k výmazu povinného
z obchodného registra, nie je možné považovať za zavinenie oprávneného a tvrdiť, že pri náležitej
opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Výnimkou z tejto situácie, keď oprávnený nebol
náležite opatrný a uvážlivý pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie, môže byť situácia, keď mal k
dispozícii poznatky o takejto skutočnosti.

Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné
priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie je v exekučnom
konaní v postavení účastníka konania, a nie vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie
materiálnezainteresovaný.Svojímsúhlasomstaťsasúdnymexekútoromavykonávaťčinnosťexekútora

musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich
zákonných nárokov ako účastník exekučného konania (v časti trov).Tento záver o postavení exekútora a jeho nárokoch na odmenu je v zhode i s právnym názorom
vysloveným Európskym súdom pre ľudské práva vo veci Van der Mussele proti Belgicku (rozsudok z
23.11.1983). Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach

zaoberal aj Ústavný súd SR (napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II. ÚS 272/08 z 22.10.2008,
uznesenie I. ÚS 438/08 zo 17.12.2008, uznesenie I. ÚS 256/08 zo 7.8.2008 a iné), v ktorých
opakovane poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené
všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom.
Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate

monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné
stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp.zn. II.
ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV. ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné.

Súd v zmysle horeuvedeného trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia prípustné,
písomne, trojmo. Rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 202 ods.
2 v spojení s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku).
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.