Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 15Csp/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208498
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Majerník

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7817208498.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudcom JUDr. Miroslavom Majerníkom v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. Č. XXXX/XX,
XXX XX W., o zaplatenie 1.567,60 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 930,- EUR s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne zo sumy 930,- EUR od 16.06.2017 do zaplatenia v lehote do troch
dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca, Všeobecná úverová banka, a.s., (ďalej len „VÚB, a.s.“) sa podanou žalobou
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.567,60 EUR, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne z uvedenej dlžnej sumy, za čas od 16.06.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že pôvodný žalobca, VÚB, a.s. so žalovaným uzavrel dňa 28.03.2013 zmluvu o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Na základe uvedenej zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť
žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 43338837, s dohodnutým úrokom vo výške 22,80

%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu, mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 600,-
EUR a bol povinný platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 20,- EUR. Žalovaný si svoje
povinnosti neplnil a svoju platobnú povinnosť si nesplnil ani po viacerých pokusoch pôvodného žalobcu,
ktorý dňa 04.06.2017 vystavil nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.05.2017, kde
bol uvedený konečný zostatok na úhradu vo výške 1.567,60 EUR. Konečný dlh žalovaného z doposiaľ
neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 1.567,60 EUR. Žalobcovi vznikol okrem
požadovanej sumy aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania odo dňa 16.06.2017, tzn. odo dňa lehoty

splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy.

2. Podaním zo dňa 07.12.2017 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 271,02 EUR s prislúchajúcim
úrokom z omeškania späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

3.Súdprvejinštancierozsudkomsp.zn.15Csp/30/2017zodňa12.12.2018zastavilkonanieozaplatenie
sumy 271,02 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 271,02 EUR (výrok I.),

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 375,58 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 375,58 EUR od 16.06.2017 do zaplatenia v povolených mesačných splátkach po
50,00 EUR, splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku(výrok II.) v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov
konania (výrok IV.).

4. Súd druhej inštancie uznesením, sp. zn. 3Co/90/2018 zo dňa 20.03.2019 zrušil rozsudok vo výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného
uviedol: „Odvolací súd skúmal dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie určil úverovú zmluvu za bezúročnú
a bez poplatkov majúcu za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a dospel k záveru, že v tejto

časti súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil, ak ust. §9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z.
nevyložil eurokonformne vychádzajúc zo Smernice 2008/48/ES. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust.
§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3
Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z vyššie citovaných
rozhodnutí vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do
slovenského právneho poriadku. Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od

členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom
právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim
potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola
ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v
sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia

skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne.
Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť
výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom,
že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali
dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť

(odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia
ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná
smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9

ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť,
na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.
Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade
nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona
129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie

dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods.
2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov“,jezapoužitiaeurokonformnéhovýkladupotrebnédospieťkzáveru,žetotoustanovenie
len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade
nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo

požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny
splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu
zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe k ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
129/2010 Z.z., toto ustanovenie neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju vymedzuje článok 10
ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017

zo dňa 22.2.2018). Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/. Odvolací súd uvádza,
že len z dôvodov, ktoré uviedol okresný súd z hľadiska výkladu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z.z. nie je možné vyvodiť, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Krajský súd poukazuje na

rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-42/15 Home Credit Slovakia, z ktorého vyplýva, že všeobecné súdy
taký výklad v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej
zmluvy mohol spotrebiteľ poznať deň splatnosti každej splátky úveru a údaje o počte a frekvencii splátok,
abyzhľadiskapredpísanýchnáležitostí(najmäRPMN,výškanákladov)malmožnosťpriuzavretízmluvyspotrebiteľ skutočne posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd záver o tom, že úver je bez úrokov
založil iba na nevyčíslení výšky istiny a úroku v tej ktorej splátke úveru. Je dôvodná aj odvolacia námietka
žalobcu, že zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Rovnako nie je správny názor okresného súdu, že

úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu neuvedenia termínu splatnosti splátky
úveru. Z ust. čl. V zmluvy bodu 2 vyplýva, že termín splatnosti štandardnej splátky mesačnej je 15. deň v
kalendárnom mesiaci. Dôvody, pre ktoré okresný súd považoval úver za bezúročný neboli súdom prvej
inštancie správne vyhodnotené, preto jeho záver o bezúročnosti úveru z dôvodu absencie náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je nesprávny. V posudzovanej veci nebolo sporné,

že žalobca vyhlásil splatnosť úveru 10.8.2014 (č.l. 50 spisu). Bude preto povinnosťou súdu prihliadnuť
na to, že pri zosplatnení úveru došlo k zmene obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ. Odvolací súd však
uzatvára, že neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho
prejavu žalovaného v tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 CSP. Je
pravdou, že žalovaný na pojednávaní vytýčenom dňa 12.12.2017 predniesol, že mal veľké problémy,
avšak mali by mu prísť nejaké peniaze, tak na úvod by chcel uhradiť väčšiu časť dlžnej sumy a následne

by dlžnú sumu splácal v splátkach, keďže si svojho dlhu je vedomý. Uznanie nároku voči súdu je možné
uskutočniť vo všetkých procesných formách predpokladaných zákonom pre podanie strán - podstatný
bude obsah tohto úkonu. V zmysle výkladového pravidla čl. 11 ods. 1 bude rozhodujúci obsah nie forma
úkonu. Z obsahu procesného úkonu žalovaného „bol si vedomý svojho dlhu - záväzku voči žalobcovi.
Odvolací súd vyvodil, že žalovaný síce uznal nárok žalobcu, ale len čo do základu. Odvolací súd preto

v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti
a výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP). Výrok, ktorým súd prvej inštancie
uložil povinnému zaplatiť žalobcovi sumu 365,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
375,58 eur od 16.6.2017 do zaplatenia v pravidelných mesačných splátkach po 50,00 eur splatných vždy

do do konca kalendárneho mesiaca počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, nebol odvolaním napadnutý,
preto nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd zároveň dodáva, že aj keď žalobca nepodal odvolanie proti
splatnosti prisúdenej pohľadávky, okresný súd v novom posúdení rozsahu záväzku žalovaného znovu
posúdi možnosť úhrady zisteného peňažného dlhu v splátkach, okrem výroku o povolení v splátkach už
právoplatne prisúdenej istiny. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu

trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.“

5. Okresný súd po zrušení krajským súdom vo veci doručil rozhodnutie obom sporovým stranám.
Žalobca ani žalovaný na doručené rozhodnutie krajského súdu žiadnym spôsobom nereagovali.

6. Následne okresný súd nariadil pojednávanie.

7. V súlade s § 180 CSP súd vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že mu to nevyšlo, že nemal peniaze, zostáva mu 400,- EUR, ale

potrebuje peniaze na tabletky pre seba a lieky pre mamu, čiže mu nejak nevyšlo, aby to zaplatil

9. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

10. Zo žiadosti o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro (ďalej len „Žiadosť“) vyplynulo, že dňa 28.03.2013

bola žiadosť spísaná s pôvodným poskytovateľom úveru, so Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a
žalovaným. Predschválený úverový rámec bol vo výške 600,- EUR, štandardná mesačná splátka 20,-
EUR, štandardná úroková sadzba v zmysle platného Cenníka 1,9 % mesačne/22,80 % ročne. Spôsob
úhradymesačnýchsplátokboldohodnutýpoštovoupoukážkou.Zčl.V.bodu2Žiadostivyplynulo,žedeň
splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň v kalendárnom mesiaci a bude uvedený vo výpise.

V bode 1 uvedeného článku bol vykonaný indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov
(RPMN), ktorý bol vyčíslený vo výške 28,55 %, pričom sa vychádzalo z predpokladu, že štandardná
úroková sadzba a poplatky zostanú nezmenené, výška spotrebiteľského úveru je 600,- EUR, počet
splátok 49, prvá až posledná splátka je 20,- EUR, posledná splátka je 19,50 EUR, celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú 979,50 EUR, celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť 379,50 EUR. V bode 3 bola uvedená priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty na Slovensku
26,62 %.11. Z výpisu z Pôžičkovej karty Quatro ku dňu 31.05.2017, za zúčtovacie obdobie od 10.04.2013
do 31.05.2017, splatného ku dňu 15.06.2017, vyplynulo, že podľa prepočtu súdu, vyčerpaná suma
žalovaným bola vo výške 595,58 EUR (dňa 09.04.2013 vykonal žalovaný tieto transakcie 150,- EUR,

79,99 EUR, 150,- EUR, 100,- EUR, 3,99 EUR, dňa 11.04.2013 111,- EUR a dňa 24.06.2013 0,60 EUR).
Vo výpise bola celková debetná transakcia vyjadrená v sume mínus 1.787,60 EUR, avšak v tejto sume
boli započítané aj sankčné úroky, štandardné úroky, náklady vymáhania, správa kartového účtu. Na
úver žalovaný zaplatil sumu 220,- EUR(po 20,- EUR v dňoch 21.05.2013, 18.06.2013, 18.09.2013,
15.11.2013, 16.12.2013, 24.01.2014, v sume 60,- EUR dňa 16.10.2013 a v sume 40,- EUR 26.03.2014).

12. Okresný súd vec právne posúdil podľa:

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení ďalej
len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa odseku 4 písm. a/ uvedeného ustanovenia, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

Podľaodseku5uvedenéhoustanovenia,neprijateľnépodmienkyupravenév spotrebiteľskýchzmluvách
sú neplatné.

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

16. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia predmetnej zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu,
ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,
z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení poskytnutýspotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

18. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 250/2007 Z. z., tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti
výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany
spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej
len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

19. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného zákona, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite,
uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti
a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly (ďalej len
"orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

20. Podľa odseku 3 uvedeného ustanovenia, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

21. Z vykonane´ho dokazovania povazˇoval su´d za preuka´zane´, zˇe medzi pra´vnym predchodcom
zˇalobcu a zˇalovany´m zmluvou oznacˇenou ako „Zˇiadostˇ o aktiva´ciu Po^zˇicˇkovej karty Quatro“
vznikol pra´vny vztˇah, ktory´ je potrebne´ posudzovatˇ podlˇa ustanoveni´ o spotrebitelˇskom pra´ve.

Na za´klade uzatvorenej zmluvy bol zo strany pra´vneho predchodcu zˇalobcu zˇalovane´mu poskytnuty
´ u´verovy´ ra´mec, t.j. urcˇita´ dojednana´ vy´sˇka penˇazˇny´ch prostriedkov, ktore´ zˇalovany´ cˇerpal
prostredni´ctvom kreditnej karty. Su´d danu´ zmluvu posu´dil ako zmluvu spotrebitelˇsku´ v zmysle
citovany´ch ustanoveni´ § 52 a nasl. OZ v zneni´ u´cˇinnom v cˇase uzatvorenia zmluvy, kedˇ pra´vny
predchodca zˇalobcu mal pri uzatva´rani´ aj plneni´ zmluvy postavenie doda´vatelˇa, pretozˇe konal

v ra´mci predmetu svojej podnikatelˇskej cˇinnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a na strane dlzˇni´ka vystupoval
spotrebitelˇ - fyzicka´ osoba, ktora´ neuzatva´rala zmluvu v ra´mci predmetu svojej obchodnej cˇinnosti
alebo inej podnikatelˇskej cˇinnosti (§ 52 ods. 4 OZ). Zmluva bola pripravena´ na formula´ri, ktory´
vopred zo strany pra´vneho predchodcu bol pripraveny´ bez mozˇnosti zˇalovane´ho menitˇ obsah a text
uvedenejzmluvy,pricˇomdotextuzmluvysadopisovaliibakonkre´tneu´dajety´kaju´cesazˇalovane´ho.

Su´d preto posudzoval pra´vny vztˇah medzi u´cˇastni´kmi ako spotrebitelˇsky´ a aplikoval ustanovenia
OZ upravuju´ce spotrebitelˇske´ zmluvy (§ 52 a nasl. OZ).

22. Na za´klade vykonane´ho dokazovania su´d dospel k záveru, že žalovanému bol poskytnutý typ
spotrebiteľského úveru a to revolvingový úver, ktorý je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah

tak môže fungovať neurčitú dobu. Z rozhodnutia Su´dneho dvora EU´ C-42/15 môžno vyvoditˇ za´ver,
zˇe iba porusˇenie povinnosti veritelˇa podstatny´m spo^sobom mo^zˇe bytˇ sankcionovane´ za´nikom
na´roku veritelˇa na u´roky a poplatky. Pra´vny predchodca zˇalobcu neporusˇil zˇiadne povinnosti, preto
mu vznikol na´rok aj na zaplatenie zmluvne dojednany´ch u´rokov ako odplaty poskytnute´ho u´veru.
Podľa rozsudku Su´dneho dvora EU´ C- 565/2012 zo dnˇa 27.3.2014, tvrdostˇ sankcii´ pre veritelˇa

musi´ bytˇ primerana´ za´vazˇnosti jeho porusˇeni´, ako aj rozhodnutie Su´dneho dvora EU´ C-348/2014
zo dnˇa 9.7.2015, podlˇa ktore´ho cˇl. 4 Smernice cˇ. 87/102/EHS zo dnˇa 22.12.1986 (jedna´ sa o
Smernicu, ktora´ predcha´dzala Smernici 2008/48/ES) vyzˇaduje, aby dlzˇni´k pri uzavreti´ zmluvy o u
´vere poznal vsˇetky okolnosti, ktore´ mo^zˇu matˇ vplyv na rozsah jeho za´va¨zku. Z uvedene´ho vyply
´va, zˇe ak nebude v zmluve uvedena´ na´lezˇitostˇ, ktora´ nemo^zˇe matˇ vplyv na schopnostˇ dlzˇni´ka

posu´ditˇrozsahjehoza´va¨zku,nebudespravidlaavza´sadesankciabezu´rocˇnostiabezpoplatkovosti
primerana´.

23. Prvostupňový súd v plnom rozsahu rešpektujúc rozhodnutie krajského súdu, viazaný jeho právnym
názorom postupujúc plne v jeho intenciách mal za to, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným obsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti. Z obsahu spisu taktiež
nemožno vyvodiť záver, že žalobca so žalovaným konal pri uzatváraní zmluvy nezákonným spôsobom.
Na základe uvedených dôvodov a pri aplikácií citovaných právnych predpisov s prihliadnutím na
odôvodnenie uznesenia z Krajského súdu v Košiciach súd dospel k záveru o dôvodnosti nároku
uplatnenéhožalobcom.Nazákladeuvedenéhomalsúdzadôvodnévyhovieťžalobeajvčastisumy930,-

EUR s prináležiacim úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 930,- EUR od 16.06.2017 do
zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.24. Okresný súd rovnako realizoval aj uloženú povinnosť, a to posúdenie rozsahu záväzku žalovaného
a jeho možnosti úhrady v splátkach, kde po vyjadrení žalovaného na pojednávaní, kde tento predniesol,
že ani úhrada už zaviazanej sumy prvým rozhodnutím v splátkach mu nevyšla, mal súd za to, že v

prípade žalovaného nie je možná žiadna „úľava“ pri zaväzovaní povinnosťou úhrady priznaného nároku.
Žalovaný svojim postojom deklaroval nezáujem realizácie platieb formou splátky, preto ani prípadné
vyhovenie ním prezentovaného splátkového kalendára by neplnilo účel.

25. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a
2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končíaovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Rožňava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.