Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 21, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120205062
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4120205062.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a
členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci navrhovateľa: L. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom M. - R., Na W. XX/XX, zastúpený JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so
sídlom Nitra, Farská 33 proti osobe výživným povinnej: R. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. - B.,
N. XXX/XX, zast. JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom Nitra, Farská 40, o návrhu na zvýšenie

výživného, o odvolaní osoby výživným povinnej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 01.10.2020
č.k. 24P/96/2020-123 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 24P/96/2020- 164 zo dňa 25.02.2021 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v odvolaním napadnutej
vyhovujúcej časti zvýšenia vyživovacej povinnosti, v časti zročného výživného a výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k.
24P/352/2014-25 zo dňa 09.12.2014 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť osoby výživným povinnej
(matky) na (pôvodne maloletého) L. U., zo sumy 90,- eur na sumu 150,- eur mesačne počnúc dňom
01.05.2020, ktoré uložil matke platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám L. U.. Dopĺňajúcom
rozsudkom vo zvyšku návrh zamietol. Zročné výživné za čas od 01.05.2020 do 30.09.2020 v sume
300,- eur povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25,- eur tak ako bežné výživné,

počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkami straty
výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodil ust. § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1, §
76 ods. a § 78 ods. 1 Zák. o rodine.

1.3. V odôvodnení uviedol, že pôvodný navrhovateľ - otec v tom čase maloletého dieťaťa sa návrhom
doručeným súdu dňa 29.4.2020 domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti matky na syna zo sumy 90
eur mesačne na sumu 170 eur mesačne od podania návrhu. Návrh odôvodnil tým, že od poslednej
úpravy výživného, ktorá bola dňa 9.12.2014 prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane dieťaťa, stal
sa z neho takmer dospelý človek; momentálne navštevuje šiesty ročník osemročného gymnázia. Zvýšili

sa náklady na školu, na ošatenie, športovú činnosť. Matka nad rámec výživného prispela na zubný
aparát sumami po 50 eur mesačne do decembra 2019 a sumou 250 eur na vodičský preukaz. Ročne
sa skladajú na stužkovú po 100 eur, matka prispela sumou 50 eur.

1.4. V priebehu konania maloletý L. nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu otca zhodne dôvodiac
zvýšením svojich nákladov. Uviedol, že s mamou sa stretáva dva až tri krát do mesiaca, raz mesačne

u nej prespí, že mu otec kvôli distančnému vzdelávaniu zakúpil notebook, na ktorého kúpu čiastočne
prispel zo svojich úspor a sumu 90 eur mesačne považoval za primeraná na kúpu oblečenia. Nevedel savyjadriť k pomerom matky, zariadenie domácností rodičov hodnotil ako porovnateľné. Dodal, že naďalej
nosí okuliare, aktuálne hráva hokej, floorbal a v zime chodia s otcom občas lyžovať. K zubárovi chodieva
už iba na preventívne prehliadky.

1.5. Matka súhlasila so zvýšením výživného o sumu 10 eur mesačne poukazujúc na svoju finančnú
situáciu, ktorá jej neumožňuje platiť vyššie výživné. Uviedla, že okrem výživného platí synovi paušál na
telefón 10 eur mesačne, resp. podľa potreby. Sumu 50 eur, ktorú platila nad rámec bežného výživného,
jej dávali rodičia, dôchodcovia. Syn k nej chodieva, majú spolu pekný vzťah, ale pracuje na zmeny, preto

k nej chodí dva krát do mesiaca, občas mu kúpi aj nejaké veci, napr. tenisky.

1.6. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Nitra
č.k. 24P/352/2014-25 zo dňa 09.12.2014 bola zvýšená vyživovacia povinnosť matky na maloletého L.
zo sumy 70 eur mesačne na sumu 90 eur mesačne počnúc dňom 1.9.2014. V tom čase maloletý L.
navštevoval 1. ročník osemročného gymnázia, býval s otcom v 3-izbovom byte otca. Otec dosahoval u

zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem bez daňového bonusu 874,25 eura. Matka maloletého
bývala v byte, ktorý nadobudla do svojho vlastníctva po vyplatení bývalého manžela v rámci BSM jej
rodičmi. Dosahovala priemerný čistý mesačný príjem 477,82 eura. L. naďalej býva s otcom v 3-izbovom
byte. Mesačné náklady na bývanie sú 130 eur platby do fondu údržby a opráv, poplatok za elektrickú
energiu 30 eur, poplatok za plyn 11 eur, poplatok za internet 9,98 eura, káblovú televíziu 13 eur a

koncesionárske poplatky 4,64 eura, smetné 60 eur, daň z nehnuteľnosti 28 eur a poistenie domácnosti
19,05 eur, poistka sebe a synovi spolu 26,21 eura mesačne. Otec dobíja synovi kredit na mobilný telefón
mesačne vo výške od 2 do 7 eur, uhrádza splátky úveru za byt po 98,49 eura. L. navštevuje v šk.
roku 2020/2021 siedmy ročník osemročného gymnázia, Golianova 68, Nitra, kde dosahuje veľmi dobré
študijné výsledky. Podľa vyjadrenia otca sa zúčastňuje rôznych olympiád, súťaží, venuje sa rôznym

športom. Aktuálne L. jeden krát týždenne hráva hokej, kde sa platí poplatok 10 eur za vstup, floorbal, kde
sa poplatok neplatí, výdavky vznikajú so zakúpením športovej obuv, oblečenia a hokejky na tento šport.
Počas zimných mesiacov chodieva s otcom lyžovať cca štyri krát za toto obdobie. Chodí do posilňovne,
kde je vstupné 10 eur na mesiac, venuje sa cyklistike, inline korčuľovaniu. Ďalšie výdavky súvisia so
zakupovaním školských potrieb a pomôcok, skladaním sa na stužkovú slávnosť (100 eur ročne) - matka

prispela sumou 50 eur, zdravotnou starostlivosťou súvisiacou s ošetrovaním zubov. V minulosti mal
vyššievýdavkyvsúvislostisozubnýmaparátomakontrolamivsume1.500eur,zktorejpolovicu uhradila
matka v mesačných splátkach po 50 eur. L. nosí okuliare, naposledy otec tieto kupoval v novembri 2018
za 98 eur, kvôli problémom s pleťou navštevuje mesačne kozmetičku, kde platí okolo 30 eur. Cestovné
náklady má 10 eur mesačne, stravné v škole 56,16 eura za dva mesiace. V minulom roku absolvoval

vodičský kurz, kde bol poplatok 730 eur, matka prispela sumou 250 eur. Počas obdobia dištančnej formy
vzdelávania otec synovi zakúpil notebook s príslušenstvom za sumu 550 eur, synovi kúpil skúter za
500 eur. Mesačné náklady otca na pohonné hmoty vrátane absolvovania výletov a lyžovačiek činia
cca 100 eur. Otec dosahuje u svojho zamestnávateľa priemerný čistý mesačný príjem 1.571,78 eura,
poberá prídavky na dieťa t.č. vo výške 24,95 eura mesačne. Osoba výživným povinná (matka) žije sama

v byte, ktorého je spoluvlastníčkou v jednej polovici, druhú polovicu vlastnia jej rodičia a to z dôvodu
poskytnutia finančných prostriedkov na vyplatenie bývalého manžela - otca dieťaťa v rámci vyporiadania
BSM. Mesačné náklady tvoria platby do fondu údržby a opráv 145 eur (predpis OSBD na rok 2020
127,84 eura mesačne), za spotrebu elektrickej energie 25 eur, inkaso 8,64 eura, internet 15,49 eura,
káblovú televíziu 8,08 eura, smetné ročne 30 eur a daň z nehnuteľnosti ročne 31,62 eura, poistenie bytu

59,71 eura ročne plus 38,47 eura. Mesačne uhrádza kredit na telefón 15 eur a platí ho tiež L. v sume 10
eurnadvamesiace.Mesačnécestovnématkydoprácečinísumu30eur.Matkanavštevuječastozubára
kvôli pretrvávajúcim problémom, mesačné náklady sú zhruba 15 eur. Stretáva sa so synom približne
dva krát do mesiaca, pričom jeden krát mesačne syn u nej jednu noc prespí. Okrem výživného prispela
synovi na zubný aparát, na vodičský kurz a na poplatok za stužkovú. Matka je aj naďalej zamestnaná

u toho istého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného, kde dosahuje priemerný čistý
mesačný príjem 643,77 eura a to za obdobie od 09/2019 do 08/2020 vrátane. V uvedenom období bola
matka práceneschopná a jej príjem tvorili aj nemocenské dávky, za mesiac september 2019 vo výške
67,60 eura a za mesiac marec 2020 vo výške 209,60 eura. Priemerný čistý mesačný príjem matky tak
za uvedené obdobie spolu s nemocenskými dávkami ničí sumu 666,87 eura.

1.7. Vychádzajúc z vyššie popisného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval zmenu pomerov
u všetkých troch subjektov. U L. zmenu vzhliadol vo zvýšení nákladov súvisiacich s jeho vyšším vekom,nadobudnutím plnoletosti a štúdiom 7. ročníka osemročného gymnázia. V súvislosti s tým konštatoval
zvýšenie nákladov na kúpu oblečenia, obuvi a každodenných potrieb a aj ostatných potrieb slúžiacich k
jeho zdravému duševného a telesnému vývoju, keďže má množstvo záujmov a koníčkov a je výborným

študentom. Dodal, že otec synovi umožňuje uspokojovať všetky ostatné potreby, ktoré sú primerané
životnej úrovni práve tohto rodiča.

1.8. U matky vzhliadol zmenu pomerov vo zvýšení jej príjmu. V čase poslednej úpravy výživného
dosahovala príjem vo výške 477,82 eura netto mesačne, v súčasnej dobe vo výške 666,87 eura, t.j.

došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o 189,05 eura.

1.9. Podstatná zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorý v čase poslednej úpravy výživného
dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 874,25 eura a v súčasnej dobe vo výške 1.571,78 eura, teda
došlo k podstatnému zvýšeniu príjmu o sumu 697,53 eura.

1.10. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie oprel o názor, podľa ktorého v zaužívanej súdnej praxi
platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by
malo predstavovať 20 až 30% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na individuálne okolnosti
každého konkrétneho prípadu (napríklad rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoP/15/2016).
V prípade vyživovacej povinnosti matky by sa tak suma, ktorou by táto mala prispievať na výživu už

plnoletého syna, pohybovala v rozpätí od 133,37 eura po 200,06 eura. Súd mal za to, že výživné, ktoré
bolonaposledyurčovanéužaktuálnenezodpovedámožnostiamaschopnostiamrodičovabolopotrebné
toto zmeniť. Súd návrhu otca na zvýšenie výživného nevyhovel v plnom rozsahu, pretože aj otec je
povinný zo svojho zvýšeného príjmu zabezpečovať primeraným spôsobom zvýšené náklady na syna a
tiež ďalšie potreby dieťaťa a tým zvyšovať jeho životnú úroveň. Výživným zo strany matky a primeraným

výživnýmzostranyotcaazčastiajzprídavkovnadieťa,ktorétentopoberá,takbudúvdostatočnejmiere
uspokojované všetky potreby už dospelého L. U. tak, ako je uvedené v odôvodnení tohto rozhodnutia.
Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky na syna od 1.5.2020 v zmysle návrhu, (návrh na zvýšenie bol
podaný 29.4.2020), čím vzniklo matke zameškané výživné a to vo výške 300 eur (150 - 90 eur = 60 eur
x 5 mesiacov), ktorú sumu súd povolil matke splácať v pravidelných mesačných splátkach po 25 eur v

zmysle ustanovenia § 232 ods. 4 CSP s prihliadnutím k príjmom a výdavkom matky, výške zameškaného
výživného a veku dieťaťa.

2. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie osoba výživným povinná (matka), ktorá navrhla
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo rozsudok

zmeniť a návrh zamietnuť. Namietala nepreskúma- teľnosť rozhodnutia, nedostatok skutkových a
právnych záverov, ktoré viedli súd k zvýšeniu jej vyživovacej povinnosť. Poukázala na rozdiel v príjmoch,
jej príjem 667 eur mesačne a príjem otca 1.600 eur mesačne s rodinnými prídavkami a rozdiel v životnej
úrovni, ktorá je podstatne vyššia u otca ako u nej ( napr. ich účasť na dovolenkách, výletoch). Ona
sama má preukázateľne mesačné výdavky 643,53 a v týchto nie sú zahrnuté žiadne nadštandardné

a ani mimoriadne výdavky, napr. na opravy, nehovoriac o výlete; rozdiel v jej príjmoch a výdavkoch je
len 20 eur. Otec má príjmy 2,5 krát vyššie ako ona a po uhradení nevyhnutných potrieb mu so synom
zostane podstatne vyššia suma, ako 20 eur, čo korešponduje s ich vyšším životným štandardom, pričom
je úprimne rada, že syn môže vďaka príjmom otca vykonávať svoje aktivity.

2.2. Vytkla súdu nezohľadnenie ňou vynaložených mimoriadnych výdavkov - dar k 18-tym narodeninám,
ktorú sumu musela dlhodobo šetriť, dary od jej rodičov, napr. sumu 250 eur na vodičský preukaz.
Ďalej poukázala na nedostatok odôvodnenia rozsudku spočívajúcom v absencii presnej sumy výdavkov,
ktoré súd zistil a z ktorých vychádzal. Odôvodnenie obsahuje iba všeobecné konštatovanie o zvýšení
nákladov, bez ich konkretizácie. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný pre absenciu skutkových

záverov a na ne nadväzujúcich právnych záverov, ktoré by zohľadňovali navrhovateľove potreby a
jej možnosti a schopnosti, pretože neuvádza, o koľko sa zvýšili potreby navrhovateľa. Za nesprávne
považovala dať do roviny podstatné zvýšenie jej príjmu o sumu 189 eur a zvýšenie príjmu otca o 700 eur,
keď jemu sa očividne zvýšil príjem o viac než výšku jej platu a zvýšenie jej príjem zohľadňuje v podstate
len nárast životných nákladov. Určené výživné je pre ňu likvidačné. Namietala tiež konštatovanie súdu

o zaužívanej súdnej praxi pokiaľ ide o určenie výživného v tom, že ide len o jedno rozhodnutie, ktoré
netvorí takúto prax, pričom paušálne určenie výšky výživného náš právny poriadok nepozná.2.3. Poukázala na skutočnosť, že dlhodobo pracuje u rovnakého zamestnávateľa a na rovnakej pozícii a
nie je predpoklad zvýšenia jej príjmov. Na záver dodala, že dieťa sa má prispôsobiť aj chudobnejšiemu
rodičovi a neočakávať od neho viac, než si môže dovoliť, čo ale navrhovateľovi chýba, keď sám uviedol,

že nemá predstavu o jej životnej úrovni.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Zdôraznil, že zvýšenie výživného je dôvodné najmä jeho vyšším vekom, dospelosť, s ktorou sa spájajú
vyššie výdavky na ošatenie, stravu, štúdium, voľnočasové aktivity. Podľa neho osoba povinná výživným

bagatelizuje zvýšenie príjmov na jej strane o cca 200 eur mesačne pri zachovaní výdavkov v čase
poslednej úpravy výživného. Náklady na bývanie má nižšie o 20 eur oproti deklarovaným. Uviedol, že
mu nemusí dobíjať kredit na telefón, súhlasí s tým, aby telefón zrušila. Spochybnil primeranosť výšky
poistného 98,18 eur. Ďalej uviedol, že ak platila 50 eur na zubný strojček preukazuje, že disponuje
peniazmi na zvýšené výživné. Uviedol, že matka neprejavuje o neho záujem, odmietla ním navrhnutú
striedavú starostlivosť, nemá náklady súvisiace s jeho pobytom u nej. Na jeho výživu súd zaviazal

odvolateľku len v rozsahu 1-iny jeho nákladov a prihliadol na starostlivosť každého z rodičov. Výživné
zvýšené o 10 eur považuje za výsmech, znamenalo by zvýšenie za každý rok o 1,66 eur.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362

ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie je v odvolaním napadnutej
časti dôvodné.

5. Predmetom konania je návrh otca podaný v tom čase za maloletého L. U. dňa 29.4.2020 na
zvýšenie vyživovacej povinnosti matky na syna zo sumy 90 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne
z dôvodu podstatnej zmeny pomerov, ktorá nastala na strane dieťaťa od poslednej úpravy výživného
dňa 9.12.2014. Zmena spočíva v tom, že dosiahol vek blízky dospelosti, je študentom šiesteho ročníka
osemročného gymnázia, zvýšili sa náklady na bežné aj mimoriadne potreby, najmä športovú činnosť.

V priebehu konania L. U. nadobudol plnoletosť a pripojil sa k návrhu otca na zvýšenie výživného zo
strany matky.

6. Podstatnou odvolacou námietkou osoby výživným povinnej bola nepreskúmateľnosť rozsudku a
nedostatok skutkových záverov ohľadne nákladov navrhovateľa a právnych záverov pre zvýšenie

výživného vzhľadom na podstatný rozdiel v príjmoch, vrátane ich výšenia od poslednej úpravy výživného
u každého z rodičov, nezohľadnenie platieb poskytovaných pomocou jej rodičov.

7. V zmysle § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho
sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. V zmysle § 188 ods. 2 CSP súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.

9. V zmysle § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené atribúty
nespĺňa.

11. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej aj „ZR“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.12. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom
pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, kedy sa preukážu také

okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa
zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z
hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom
sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie
skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako

zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom
rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre
zmenu rozhodnutia, posúdi súd porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného v čase skoršieho
rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov
dokazovania (R 72/1965).

13. Zákonná požiadavka, aby súd v odôvodnení rozsudku stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti
mal preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, vyvoláva potrebu, aby v
dôvodoch rozhodnutia bol stručne a prehľadne uvedený z jednotlivých dôkazných prostriedkov výpočet
čiastočných, logicky nadväzujúcich skutkových zistení, ktoré sú v konečnom dôsledku spoluurčujúce,
resp. vytvárajú skutkový základ rozsúdenej veci. Zákonom určeným požiadavkám nezodpovedá, ak súd

prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku popísal všeobecne zistené skutočnosti, uviedol výpočet
vykonaných dôkazov bez toho, aby jasne, určite a zrozumiteľne uviedol, čo vlastne z toho ktorého
dôkazu zistil, aké z nich urobil jednotlivé skutkové zistenia. Požadovaný sled jednotlivých skutkových
zistení s odkazom na jednotlivé dôkazy majú značný význam, lebo uvedený spôsob formulácie
odôvodnenia rozsudku je dôkazom toho, ako v procese súd postupoval, čo z dôkazov, ktoré vykonal, mal

za preukázané, ktoré dôkazy nevykonal a prečo, taktiež je možné prípadne zaznamenať aj pochybenie.
Ak teda súd prvej inštancie nedodržal daný postup, čo je v danom prípade, pre absenciu čiastkových
skutkových zistení nemožno rozsudok na základe odvolania riadne preskúmať, pretože nemožno vôbec
zistiť, z ktorých dôkazov riadne vykonaných súd prvej inštancie pri konštatovaní zvýšených nákladov
vychádzal, ktoré považoval za nevyhnutné a či a ktoré prípadne za nadštandardné, a k akej reálnej

výške týchto nákladov dospel. Je potrebné prisvedčiť odvolateľke, že súd iba všeobecne konštatoval
zvýšenie nákladov s ohľadom na dospelosť navrhovateľa a jeho štúdium, keď dokonca poukazoval aj
na náklady, ktoré v súčasnosti (v rozhodnej dobe) nie sú aktuálne (zubný strojček, vodičský preukaz)
bez toho, aby vysvetlil, či a do akej miery mali vplyv na určenie vyživovacej povinnosti matky.

14. Taktiež súd prvej inštancie opomenul akúkoľvek právnu argumentáciu ohľadne platieb, ktoré matka
platila navrhovateľovi pomocou svojich rodičov, vrátane darov, o ktorých matka tvrdila, že vzhľadom
na jej finančnú situáciu nešlo o dary zanedbateľné. Súd prvej inštancie napriek argumentácii matky o
ňou vyčíslených výdavkoch nevysvetlil, či tieto náklady považuje za nevyhnuté, v akom rozsahu a v
nadväznosti na to nedal odpoveď k jej tvrdeniam, že nie je v jej možnostiach platiť výživné v navrhovanej

sume, ale najviac zvýšenej o 10 eur mesačne.

15. Pre ďalšie konanie je potrebné zdôrazniť, že pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce
reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen
ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. Výdavky dieťaťa musia byť

primerané možnostiam oboch rodičov; skutočnosť, že jeden z rodičov má reálne možnosti dosahovať
vyššie príjmy, resp. tieto aj dosahuje, neznamená automaticky rovnakú výšku vyživovacej povinnosti
pre toho rodiča, v ktorého možnostiach nie je objektívne možné dosahovať príjem na úhradu výdavkov
osoby výživným oprávnenej, ktorej vyšší životný štandard zabezpečuje rodič, s ktorým býva v spoločnej
domácnosti. V danej veci z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že k zmene pomerov došlo u

obochrodičovatokzvýšeniuichpríjmov,pričomuotcadošlokviacakoktrojnásobnémuzvýšeniupríjmu
oproti príjmu matky. Odôvodnenie rozhodnutia nedáva vysvetlenie zvýšenia vyživovacej povinnosti
matky o 2/3 oproti pôvodnej úprave a nie je zrejmé, prečo súd pristúpil k zvýšeniu jej vyživovacej
povinnosti o 60 eur mesačne. Navrhovateľ dosiahol plnoletosť , čo znamená, že vyživovaciu povinnosť
otca nekompenzuje osobná starostlivosť, ale túto je potrebné určiť finančným ohodnotením. Pre jej

určenie je ale v prvom rade zistiť a ustáliť reálne náklady navrhovateľa, čo v danom prípade súd prvej
inštancie opomenul.16. Odvolací súd súhlasí s odvolateľkou, že určenie výšky vyživovacej povinnosti v rozsahu 20% -
30% nie je v našom právnom poriadku upravené a rozhodnutia odvolacieho súdu netvoria ustálenú
rozhodovaciu prax.

17.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievčasti,ktoroubola zvýšená
vyživovacia povinnosť osoby povinnej na navrhovateľa podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP)
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto rozhodnutí je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP). V ďalšom konaní súd

prvej inštancie bude postupovať tak, ako je vyššie uvedené odvolacím súdom, vec prejedná a opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov celého, teda i odvolacieho
konania podľa § 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).