Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, May 27, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/69/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200458
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Otília Belavá

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019200458.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej

a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Evy Fulcovej, v právnej veci žalobcu: Cromwell a.s., so
sídlom Lamačská 22, Bratislava, IČO: 31 353 746, zastúpený advokátskou kanceláriou WISE3 s. r. o.,
so sídlom Kalinčiakova 33A, Bratislava, IČO: 36 868 604, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ulica 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, za účasti ďalšieho účastníka: V. Š., D..
XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/XX, U., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 29877-2/2015-
BA zo dňa 05.06.2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Krajský súd v Bratislave žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa § 210 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) vo veci vzniku povinného
dôchodkového poistenia rozhodnutie č. 705-0205009315-GC09/2015 zo dňa 28.01.2015 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu V. Š. (ďalej len „ďalšia

účastníčka“), vzniklo od 16.02.2013 povinné dôchodkové poistenie.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaná rozhodnutím č.
29877-2/2015-BA zo dňa 05.06.2015 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové
rozhodnutie potvrdila.

II. Žaloba.

3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti postupu napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiada spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie
konanie.

4. Žalobca uviedol, že s ďalšou účastníčkou uzavrel dňa 08.02.2013 dohodu o brigádnickej práci
študenta, ktorá zároveň žalobcovi podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatnení práva, výnimky

podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, na základe čoho žalobca neprihlásil zamestnankyňu na
dôchodkové poistenie, resp. žalobca zamestnankyňu dôchodkovo poistil v zmysle uplatnenej výnimky.5.Dňa06.02.2015boložalobcovidoručenéprvostupňovérozhodnutie,vzmyslektoréhodňa16.02.2013
vznikázamestnankynižalobcupovinnédôchodkovépoistenie.Zodôvodneniapredmetnéhorozhodnutia
vyplýva, že zamestnankyňa podpísala oznámenie a čestné vyhlásenie nielen žalobcovi, ale dňa

11.01.2013 aj u iného zamestnávateľa regionPRESS, s.r.o., sídlo Študentská 2, Trnava, IČO: 36 252
417. Z evidenčných záznamov žalovanej je zrejmé, že zamestnankyňa je evidovaná ako zamestnanec
na dohodu o brigádnickej práci študenta u zamestnávateľa regionPRESS, s.r.o. od 11.01.2013 do
23.10.2013 a u žalobcu od 16.02.2013 do 30.09.2013. Keďže zamestnanec, ktorý je študentom môže
podpísať iba jedno oznámenie a čestné vyhlásenie o uplatnení výnimky podľa § 227a zákona o

sociálnom poistení, na oznámenie a čestné vyhlásenie udelené žalobcovi nemožno prihliadať.

6. Žalobca s prvostupňovým rozhodnutím nesúhlasil s tým, že vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia a preto je nezákonné. Námietky špecifikoval tak, že neporušil zákon, žalobca nemohol vo
veci konať inak, správny orgán nesprávne právne posúdil duplicitne uplatnenú výnimku. Poukázal, že
zamestnávateľ, ktorému zamestnanec predloží oznámenie o uplatnení práva podľa § 227a zákona o

sociálnom poistení a čestné vyhlásenie, že si výnimku neuplatňuje inde, je povinný neprihlásiť daného
zamestnanca na dôchodkové poistenie, resp. prihlásiť ho s uplatnenou výnimkou. V prípade uplatnenia
zákonnej výnimky nemôže zamestnávateľ prihlásiť zamestnanca - študenta brigádnika na dôchodkové
poistenie. Zákon o sociálnom poistení porušila ďalšia účastníčka tým, že si v tom istom mesiaci uplatnila
zákonnúvýnimkuzplateniaodvodovnadôchodkovépoistenieudvochrôznychzamestnávateľov,pritom

študent si môže v jednom mesiaci určiť iba jednu dohodu o brigádnickej práci pre uplatnenie výnimky. Po
uplatnení práva v zmysle § 227a zákona o sociálnom poistení ďalšou účastníčkou, bol žalobca povinný
riadiť sa predloženým oznámením a čestným vyhlásením, nakoľko inak by porušil práva zamestnanca.

7. V pracovnoprávnom vzťahu voči ďalšej účastníčke, aj v rámci plnenia povinností voči žalovanej

postupoval žalobca v dobrej viere a v súlade so zákonom. Napriek tomu, že nesprávne uplatnenie
práva ďalšou účastníčkou nevedel ovplyvniť a vzniknutý stav nezavinil, je resp. bude zo strany žalovanej
postihovaný. Je neprípustné, aby znášal žalobca negatívne dôsledky porušenia zákona zo strany ďalšej
účastníčky.

8. Žalobca nemal vedomosť o duplicitnom uplatnení zákonnej výnimky ďalšou účastníčkou. Túto
informáciu nemohol žiadnym spôsobom získať a ani si nemohol overiť správnosť čestného vyhlásenia
ďalšej účastníčky, nakoľko ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovanej a ani systém žalovanej
pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi nesignalizuje duplicitné prihlásenie zamestnanca
s výnimkou platenia odvodov na dôchodkové poistenie. Žalovaná neposkytuje zamestnávateľom

informácie o tom, či si študent - brigádnik už zákonnú výnimku uplatnil alebo nie. Z uvedeného dôvodu
sa žalobca mohol iba spoliehať na pravdivosť čestného vyhlásenia brigádnika.

9. V priebehu ďalších mesiacov obdržal žalobca niekoľko oznámení o duplicitnom uplatnení zákonnej
výnimky z platenia dôchodkového poistenia svojimi zamestnancami, preto sa pokúsil hľadať riešenie. Na

telefonické dopyty žalovaná odmietla reagovať a ani na písomnú žiadosť neposkytla stanovisko. Žalobca
sa z vlastnej iniciatívy zúčastnil stretnutia v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, dňa 10.06.2015,
kde mu bolo oznámené, že poskytovanie informácií z informačného systému žalovanej nie je možné
bez písomného súhlasu zamestnanca.

10. Žalovaná posudzovala uplatnenie výnimky z pohľadu času podpísania oznámenia a čestného
vyhlásenia ďalšou účastníčkou a na neskôr podpísané oznámenie a čestné vyhlásenie neprihliadla.
Zákon o sociálnom poistení nerieši duplicitne uplatnené výnimky, preto bol podľa názoru žalobcu takýto
výklad nad rámec zákona.

11. Žalobca namietal, že žalovaná nekonala v súlade so zásadou proporcionality, keďže mohla zvoliť
iný postup, napr. vo forme uloženia sankcie ďalšej účastníčke. Taktiež konala v rozpore so zásadou
hospodárnosti, keďže napadnuté rozhodnutia môžu žalobcovi spôsobiť neprimerané náklady a ďalšie
negatívne dôsledky. Žalobca upozornil, že s uvedeným problémom sa stretáva opakovane, pričom
vzniku tohto problému nemôže nijako zabrániť.

III. Vyjadrenie žalovanej.12. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním zo 04.09.2015, doručeným súdu dňa 10.09.2015 s tým, že
považuje žalobu za nedôvodnú a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na ust. § 4 ods. 2 veta
druhá písm. a), § 4 ods. 5 veta prvá, § 227a ods. 1 až 3 veta prvá, § 231 ods. 1 písm. b) prvý bod a § 20

ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení. Z uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od
01.01.2013 je študent vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov považovaný
za povinne dôchodkovo poisteného zamestnanca. Zákon o sociálnom poistení dáva študentovi možnosť
určiť si jednu dohodu, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového
poistenia, ak jeho príjem nepresiahne zákonom ustanovenú sumu.

13. Podľa registra zamestnancov a sporiteľov dôchodkového poistenia bola ďalšia účastníčka evidovaná
ako zamestnankyňa na základe dohody o brigádnickej práci študentov u zamestnávateľa regionPRESS,
s.r.o., sídlo Študentská 2, Trnava, IČO:36 252 417 v období od 11.01.2013 do 23.10.2013 a u žalobcu
od 16.02.2013 do 30.09.2013. Prvostupňový správny orgán pri bežnej kontrole odvodu poistného na
sociálne poistenie u žalobcu zistil, že ďalšia účastníčka si uplatnila výnimku v rovnakom období súčasne

u dvoch zamestnávateľov. Na výzvu správneho orgánu sa zamestnankyňa vyjadrila k tejto skutočnosti
listomzodňa14.01.2015stým,žezneznalostizákonaanesprávnehopochopeniačestnéhovyhlásenia,
podpísala dve čestné vyhlásenia u dvoch zamestnávateľov. Je si vedomá svojho pochybenia, za čo sa
ospravedlňuje.
Keďže zamestnankyňa si uplatnila právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov - výnimku podľa

§ 227a zákona o sociálnom poistení u zamestnávateľa regionPRESS, s.r.o. skôr a toto právo zákon
o sociálnom poistení umožňuje uplatniť len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, vzniklo
zamestnankyni žalobcu od 16.02.2013 povinné dôchodkové poistenie (§ 20 ods. 2 druhá veta zákona
o sociálnom poistení v znení zák. č. 413/2012 Z.z.).

14. K námietke „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia, žalovaná uviedla, že pri určení právnych
účinkov uplatnenia práva na určenie dohody o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude
mať študent postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, žalovaná postupuje podľa §
227a ods. 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2013. Právne účinky uplatnenia
práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastali zamestnankyni u zamestnávateľa

regionPRESS, s.r.o. dňom 11.01.2013, pretože u neho v tento deň podpísala oznámenie a čestné
vyhlásenie, t.j. skôr ako u žalobcu, u ktorého ich podpísala dňa 08.02.2013.

15. Žalovaná uviedla, že nemôže pri vykonávaní sociálneho poistenia prihliadať na individuálne
okolnosti konkrétnych prípadov, ale je povinná striktne postupovať podľa ustanovení zákona o sociálnom

poistení, ktorý nepripúšťa pri vykonávaní sociálneho poistenia skúmať mieru zavinenia platiteľov, resp.
odvádzateľov poistného na sociálne poistenie pri plnení ich zákonných povinností. Čo sa týka zásady
hospodárnosti, táto v konaní vo veciach sociálneho poistenia nepredstavuje v čo najmenšej miere
zaťažovanie účastníkov konania, ale spočíva v tom, aby konanie prebiehalo hospodárne a efektívne.

16. Tvrdenie žalobcu, že správny orgán mal konať priamo voči zamestnankyni bez toho, aby negatívne
postihol žalobcu, je irelevantné, nakoľko takýto postup zákon o sociálnom poistení správnemu orgánu
neumožňuje. Predmetom tohto konania nie je konanie o predpis poistného na sociálne poistenie
žalobcovi, ale konanie vo veci vzniku povinného dôchodkového poistenia zamestnankyni. Až v prípade
vzniku škody, v dôsledku protiprávneho konania, je žalobca oprávnený uplatniť si náhradu škody voči

zamestnankyni v občianskoprávnom konaní.

17. V závere žalovaná uviedla, že na stretnutí so žalobcom dňa 10.06.2015, bolo dohodnuté, že
žalobcovi prvostupňový správny orgán bude mesačne poskytovať údaje o registrácii poistencov, s
ktorýmivpredchádzajúcommesiaciuzatvorildohoduobrigádnickejprácištudentov.Kposkytnutiutýchto

údajov doposiaľ došlo v dňoch 17.06.2015, 01.07.2015 a 04.08.2015.

IV. Administratívne konanie.

18. Z administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava pri bežnej kontrole

registra odvodu poistného na sociálne poistenie u žalobcu zistila, že V. Š. si uplatnila dve výnimky podľa
§ 227a zákona o sociálnom poistení.19. Súčasťou administratívneho spisu je potvrdenie o návšteve školy ďalšej účastníčky v školskom roku
2012/2013 z 08.02.2013, dohoda o brigádnickej práci študenta z 08.02.2013 uzavretá medzi žalobcom
a ďalšou účastníčkou, oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov pre

žalobcu z 08.02.2013, oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov pre
regionPRESS, s.r.o. z 12.01.2013, výpis z registra odvodu poistného na sociálne poistenie, výpis z
obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vo veci žalobcu vložka č.: 4607/B oddiel: Sa.

20. Vyjadrenie ďalšej účastníčky zo 14.01.2015 adresované Sociálnej poisťovni pobočka Bratislava s

tým, že z nevedomosti zákona a nesprávneho pochopenia čestného vyhlásenia podpísala dve čestné
vyhlásenia u dvoch zamestnávateľov dňa 11.01.2013 u regionPRESS, s.r.o. a dňa 08.02.2013 u
Cromwell a.s., k dohodám o brigádnickej práci. Je si vedomá svojho pochybenia, za čo sa ospravedlňuje,
uvedomuje si dôsledky, ktoré pre ňu vyplývajú z porušenia zákona a vzniknutú škodu uhradí sociálnej
poisťovni v plnej výške.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava vydala podľa
§ 210 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov vo veci vzniku povinného
dôchodkového poistenia prvostupňové rozhodnutie, ktorým rozhodla, že zamestnankyni žalobcu V. Š.
vzniklo od 16.02.2013 povinné dôchodkové poistenie. Správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil tak,
ako je uvedené v časti III. predmetného rozhodnutia.

22. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z 09.02.2015, doručené správnemu
orgánu dňa 12.02.2015 s dôvodmi uvedenými v námietkach žaloby.

23. V odvolacom konaní žalovaná ako odvolací orgán svojim rozhodnutím č. 29877-2/2015-BA zo dňa

05.06.2015 odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V. Rozhodnutie správneho súdu vo veci samej a konanie na kasačnom súde.

24. Krajský súd v Bratislave vo veci rozhodol rozsudkom pod sp.zn. 6S/176/2015-60 zo dňa 05.10.2017

tak, že napadnuté rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil, vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na špecifickú situáciu preskúmavanej veci a povinnosťou správneho súdu nielen rešpektovať právo,
ale zabezpečiť, aby jeho výklad a aplikácia smerovali k spravodlivému výsledku. Zároveň podľa § 140
SSP, zobral súd do úvahy vec toho istého žalobcu s totožným predmetom konania, ktorá je predmetom

iného konania pred správnym súdom pod sp.zn. 2S/150/2015 a bola už rozhodnutá rozsudkom
dňa 03.02.2016, na argumentáciu ktorého správny súd odkázal (aktuálne o kasačnej sťažnosti v
predmetnej veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom pod sp. zn. 9Sžso/79/2016
zo dňa 18.07.2018 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/150/2015-60 z 03.02.2016
zmenil s tým, že žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal).

25. Proti predmetnému rozhodnutiu sp.zn. 6S/176/2015-60 zo dňa 05.10.2017, podal žalovaný kasačnú
sťažnosť,doručenúkrajskémusúdudňa01.12.2017,oktorejrozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepubliky
rozsudkom pod sp. zn. 9Sžsk/133/2018 zo dňa 27.02.2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp.zn. 6S/176/2015-60 zo dňa 05.10.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Aktuálne je vec vedená

pod sp.zn. 6S/69/2019.

26. Kasačný súd svoje rozhodnutie odôvodnil zopakovaním dôvodov z rozsudku NS SR sp.zn.
9Sžso/79/2016 zo dňa 18.07.2018 a zdôraznil, že ust. § 227a zák. č. 461/2003 Z.z. bolo prijaté zákonom
č. 413/2012 Z.z. v súvislosti s novelizáciou § 4 zák. č. 461/2003 Z.z., zákonom č. 252/2012 Z.z.

a zákonom č. 413/2002 Z.z.. Týmito novelami vznikol status zamestnanca na účely dôchodkového
poistenia fyzickým osobám v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, čím boli
brigádnici povinne dôchodkovo poistení. Išlo o rozšírenie rozsahu povinného dôchodkového poistenia
s výnimkou v zmysle § 227a zákona a to možnosť určiť študentom jeden brigádnický vzťah, v ktorom
nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Túto výnimku resp. „takéto

zmiernenie“ bolo možné aplikovať len u jedného, nie u viacerých zamestnávateľov. Kasačný súd je
názoru, že neexistuje rozpor medzi jazykovým výkladom na jednej a systematickým a teleologickým
výkladom predmetných ustanovení na strane druhej. Súd nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné
a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona, inak by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci avšeobecný súd by sa stal de fakto negatívnym zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné.
Skutočnosť, že žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdenia pribratej účastníčky, kasačný súd
nespochybnil a ani tú skutočnosť, že žalobcovi vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takto vzniknutú

situáciu v prípade vzniku škody, je možné riešiť v rámci súkromného práva voči ďalšej účastníčke.
Nie je možné očakávať, že porušenie právnej povinnosti fyzickej osoby, bude naprávané porušením
zákona zo strany správneho orgánu. Opačný postup by viedol k derogovaniu zákonného ustanovenia
jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu.

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

27. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne prerokoval a vyhlásil rozsudok dňa 27.05.2021, postupujúc podľa § 107 ods.
2 a § 137 ods. 4 SSP. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.

VII. Právne posúdenie žaloby.

28. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu dňa 20.07.2015, v čase platnosti a účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku - O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti

upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol
v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený Správnym súdnym
poriadkom - SSP. Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí
správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

29. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

30.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

31. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

32. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

34. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo (§27 SSP) a v zmysle indícií
rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/133/2018 zo dňa 27.02.2019 dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

36.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.37. Podľa § 4 ods. 2 veta druhá písm. a) zákona o sociálnom poistení, zamestnancom na účely
dôchodkového poistenia je aj
a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá

právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby
v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak
mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5.

38. Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe

dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci
študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia,
ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci
študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný
príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody
o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo

na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej
práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu
o brigádnickej práci študentov.

39. Podľa § 227a ods. 2 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba v právnom vzťahu na základe

dohody o brigádnickej práci študentov je povinná
a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa odseku 1,
b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa odseku
1,
c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa odseku 1 súčasne

neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

40. Podľa § 227a ods. 3 zákona o sociálnom poistení, právne účinky
a) uplatnenia práva podľa odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa
odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého

dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva
podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,
b) ukončenia uplatňovania práva podľa odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1
zamestnávateľovi oznámené.

41. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona o sociálnom poistení, zamestnávateľ je povinný
prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa
§ 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti
a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej

dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto
poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň
nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch

uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

42. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

VIII. Závery správneho súdu.

43.Kľúčovoupreposúdenievecibolaotázka,čisprávnyorgánzaurčitýchokolnostímôžetvrdosťzákona
eliminovať tým, že príslušné zákonné ustanovenie neaplikuje.

44. Ustanovenie § 227a bolo do zákona č. 461/2003 Z.z. prijaté zákonom č. 413/2012 Z.z., v súvislosti
s novelizáciou § 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zákonom č. 252/2012 Z.z. a zákonom č. 413/2002 Z.z.
Týmito novelami vznikol status zamestnanca na účely dôchodkového poistenia fyzickým osobámv právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov. Išlo o rozšírenie rozsahu
povinného dôchodkového poistenia s určitou výhodou - výnimkou a to možnosť študenta určiť si jeden
brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia.

Takéto zmiernenie však bolo možné aplikovať len u jedného zamestnávateľa, a tak v zmysle vyššie
uvedeného rozhodnutia kasačného súdu neexistuje rozpor medzi jazykovým výkladom, systematickým
a teleologickým výkladom predmetných ustanovení.

45. Na tomto mieste správny súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 274/07 z

11.10.2007 v ktorom uviedol, že „orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri
rozhodovaní v správnom súdnictve, sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom
odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala
ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii, normy správneho práva nesmie tvoriť,
ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu
a zmyslu právnej úpravy.“ Ústavný súd tiež poukázal na oprávnenie správnych súdov odstraňovať

nedostatky zákonnej úpravy, teda vypĺňať tzv. pravé či nepravé medzery v práve. Aby mohlo byť
využité toto oprávnenie, musí však existovať medzera v práve, ktorú treba výkladom vyplniť. Súd
nie je oprávnený odmietnuť aplikovať jasné a vnútorne nerozporné ustanovenie zákona. Takýmto
spôsobom by došlo k porušeniu trojdelenia štátnej moci a všeobecný súd by sa stal de facto negatívnym
zákonodarcom, čo je v právnom štáte neprípustné. Takéto oprávnenie má za istých okolností ústavný,

nie však všeobecný súd.

46. Správny súd odkazuje na rozhodnutie kasačného súdu, ktorý o.i. konštatoval, že skutočnosť, že
žalobca nemal možnosť overiť si pravdivosť tvrdenia ďalšej účastníčky, nespochybňuje a ani to, že
žalobcovi vznikla povinnosť, ktorú nepredpokladal. Takéto konanie, v prípade vzniku škody, je však

potrebné riešiť využitím inštitútov súkromného práva voči ďalšej účastníčke. Vzhľadom na uvedené,
nie je možné očakávať, že porušenie právnej povinnosti zo strany fyzickej osoby - ďalšej účastníčky,
bude „napravené“ správnym orgánom ako porušenie zákona. Opačný postup by viedol k derogovaniu
zákonného ustanovenia jeho porušovaním, čo je v priamom rozpore s koncepciou právneho štátu (tak
formálneho ako aj materiálneho).

47. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžso/79/2016 zo dňa
18.07.2018, ktorý v poznámke konštatoval, že zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje možnosť správneho
orgánu sankcionovať študenta za duplicitné vyhlásenie podľa § 227a, takže zákonodarca nenechal
porušenie zákona bez sankcie.

48. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou orgánov
štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Z čl. 152 ods. 4 Ústavy
SR vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s
ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných

pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú
aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu.

49. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že správne orgány
postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. a ich postupom nedošlo

k porušeniu zákonom chránených práv žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP
zamietol.

IX. Trovy konania.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 a § 169 v spojení s § 175 ods. 1 SSP tak, keďže
úspešnému žalovanému ako i ďalšej účastníčke žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli,
žiadne si neuplatnili (žalovaný je orgán štátnej správy), preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

51. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti

neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa

podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).