Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 27, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/378/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113203317
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2113203317.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobcu: O.. M. S.,

E.. XX.X.XXXX, I. K. XX, I. D., zastúpený splnomocnencom: O.. Š. I., E.. X.XX.XXXX, I. O. L. XX,
J., za účasti intervenienta na strane žalobcu (v konaní o vzájomnej žalobe žalovaného): Wüstenrot
poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený splnomocnencom:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36
853 186, konajúci prostredníctvom JUDr. Františka Sedlačka, PhD., LL.M., advokáta a konateľa, proti
žalovanému: A. B., E.. XX.XX.XXXX, I. S. XX, J., zastúpený splnomocnencom: UNITED LAWYERS,
advokátska kancelária, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662

291, konajúci prostredníctvom JUDr. Jozefa Štefánika, advokáta a konateľa, o zaplatenie 1.718,01 Eur
a iné, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.053,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 1.053,40 Eur od 23.3.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 22% trov konania.

IV. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

V. Žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu v časti o náhradu škody p r i z n á v a
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.2.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1.718,01 Eur, úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1718,01 Eur od 1.6.2012 do zaplatenia s

odôvodnením, že žalovanému poskytol na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 21.12.2010
právne služby vo veci vymáhania sumy 82.984,79 Eur a za to mu bol povinný zaplatiť trovy právneho
zastúpenia v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 37C/124/2011, pričom medzi
stranami nedošlo k dohode o výške odmeny žalobcu (advokáta). Vzájomnou žalobou žalovaného zo
dňa 21.11.2013 sa žalovaný voči žalobcovi domáhal zaplatenia sumy 2.359,99 Eur, úroku z omeškania
5,5 % ročne zo sumy 2.359,99 eur od 8.10.2013 do zaplatenia. Žalovaný vzájomnú žalobu odôvodnil
tak, že žalobca zastupoval žalovaného v konaní na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 19C/84/2011, v

ktorom bola rozsudkom žaloba o zaplatenie sumy 24.895,43 Eur s príslušenstvom zamietnutá vzhľadom
na dôvodne vznesenú námietku premlčania protistranou. Tvrdil, že žalobca mal žalovaného poučiť o
riziku námietky premlčania. Vytkol, že dlžníkom uplatnená námietka premlčania bola právne neúčinná
pre jej rozpor s dobrými mravmi, čo mal žalobca ako právny zástupca žalovaného v uvedenom konanínamietať. Zo strany žalobcu ide o porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z., a
tým mala žalovanému vzniknúť škoda v časti nepriznanej náhrady trov konania vo výške 4.291,- Eur v
konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011. Žalobou uplatnený nárok si preto

v celosti započítal a zvyšok žiadal priznať vzájomnou žalobou.

2. Okresný súdu Trnava rozsudkom č.k. 8C/378/2013-120 zo dňa 9.10.2014 uložil povinnosť
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,01 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne z uvedenej
sumy od 23.3.2013 do zaplatenia; vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vzájomnú žalobu žalovaného tiež

zamietol. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 8C/378/2013-139 zo dňa 21.11.2014 rozhodol o trovách konania.
Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že v prípade jeho nepoučenia o výške
odmeny, je uplatnená odmena v konaní neplatná, keď z vykonaného dokazovania mal nesporné, že
odmena advokáta za poskytovanie právnej služby bola dohodnutá podľa I. hlavy druhej časti vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. a za takejto situácie sa výška odmeny určuje podľa ustanovení vzťahujúcich sa na
mimozmluvnúodmenucitovanejvyhlášky.Zodôvodneniarozsudkuč.k.37C/124/2011zodňa23.4.2012

vyplýva, že suma 1.718,01 Eur bola vyčíslená za 3 úkony právnej pomoci po 519,49 Eur, za 1 úkon
právnej pomoci vo výške 129,87 Eur, t.j. 1/4 zo sumy 519,49 eur, 2 x režijný paušál po 7,21 Eur, 2
x režijný paušál po 7,63 Eur. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp.zn. 37C/124/2011 vyplynulo, že
právny zástupca vykonal 4 úkony právnej pomoci, a to prípravu a prevzatie dňa 21.12.2010, podanie
žaloby zo dňa 21.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 12.3.2012 a účasť na pojednávaní dňa 24.3.2012.

V prípade vzájomnej žaloby prvoinštančný súd dospel k záveru, že škoda nevznikla, preto vzájomnú
žalobu zamietol.

3. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením sp.zn. 26Co/94/2015, 26Co/95/2015-165
zo dňa 24.3.2016 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a zamietajúcej časti

vzájomnej žaloby i závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude vykonať
dokazovanie ohľadom postavenia žalovaného, t.j. či tento je spotrebiteľom ako to má na mysli § 18 ods.
4 zákona č. 586/2003 Z.z., zhodnotiť výsledky celého konania v takomto prípade a rozhodnúť novým
rozhodnutím opätovne aj o vzájomnej žalobe, keďže aj vo vzťahu k tomuto žalobnému nároku je dôležité

postavenie žalovaného.

4. Okresný súd Trnava vec opätovne prejednal a rozhodol rozsudkom č. k. 8C/378/2013-181 zo
dňa 3.5.2017, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.718,01 Eur, úrok z
omeškania 9% ročne zo sumy 1.718,01 Eur od 1.6.2012 do zaplatenia, vzájomnú žalobu žalovaného

zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania. V rozhodnutí uviedol, že vo veci rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie, keď v danom spore sa žalovaný (a pri vzájomnej žalobe v postavení žalobcu)
nedostavil na pojednávanie vo veci, na ktoré bol predvolaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zastupujúceho ho na základe plnej moci zo dňa 19.9.2013 s poučením o následku nedostavenia sa
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, keď žalobca (pri vzájomnej žalobe v postavení

žalovaného) na pojednávaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktorým návrhom bol súd viazaný.

5. Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 26Co/10/2018-207 zo dňa
7.7.2018 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že neboli
splnené procesné podmienky a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane

(žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Ďalej uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude znova posúdiť
žalobou uplatnený nárok, posúdiť jeho danosť vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré
je povinný v prípade potreby doplniť v závislosti na aktivite sporových strán, so sústredením sa na
sporné otázky, predovšetkým posúdiť či zmluva o poskytovaní právnych služieb, ktorú uzatvoril advokát

s fyzickou osobou - žalovaným, sa považuje za spotrebiteľskú, keď v tomto smere odvolací súd poukázal
na rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 15.1.2015 vo veci C-537/13, Birute Šiba/Arunas
Devenas.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedka O. Š., oboznámením sa s obsahom

spisového materiálu najmä žalobou zo dňa 15.2.2013, doplnením žaloby zo dňa 16.5.2013, podaním
žalovaného zo dňa 4.4.2013, listom zo dňa 24.5.2012, listom zo dňa 2.11.2012, upomienkou zo dňa
24.1.2013, výzvou na zaplatenie náhrady škody zo dňa 7.3.2013, započítaním pohľadávky zo dňa
22.3.2013, doplnením žaloby zo dňa 16.5.2013, spisom tunajšieho súdu 37C/124/2011 (rozsudkomč.k. 37C/124/2011-66 zo dňa 23.4.2012, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/273/2012-92 zo
dňa 30.5.2013, odporom proti platobnému rozkazu zo dňa 10.11.2011 na č.l. 35), spisom 19C/84/2011
(plnomocenstvo zo dňa 17.12.2010, záznam o zložení zo dňa 3.2.2011, záznam o úhrade zo dňa

3.2.2011, zápisnicou zo dňa 5.9.2011, zápisnicou zo dňa 18.1.2012, rozsudkom č.k. 19C/84/2011-53 zo
dňa 8.2.2012, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/139/2012 zo dňa 21.5.2013), s obsahom
celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav.

7. Žalobca v konaní uviedol, že sa domáha zaplatenia žalovanej sumy s poukazom na rozsudok

Okresného súdu Trnava č. k. 37C/124/2011-66 zo dňa 23.4.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom
krajského súdu v Trnave v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, ktoré mu neboli zaplatené ani
žalovaným, ani Y. Č.. Výzvu k úhrade zo dňa 17.1.2010 mu predložil pán O. Š. s tým, že sa im nepodarilo
vymôcť pohľadávku 58.089,35 Eur pre A. B. a požiadal ho o právnu pomoc pre ich klienta pána A.
B.. Spoločnosť DETTE GROUP s.r.o. mu predložila zmluvy o pôžičke, ktoré boli následne predmetom
konania pred Okresným súdom Trnava pod sp.zn. 37C/124/2011 a sp.zn. 19C/84/2011. Pánovi Š.

povedal, že preberie právne zastúpenia ich klienta pána A. B. a po osobe O. Š. pre A. B.Š. poslal
splnomocnenie. Pán O. Š. priniesol podpísané plnomocenstvo s dátumom 17.12.2010, v zmysle ktorého
ho žalovaný splnomocnil na vymáhanie pohľadávky 58.089,35 eur od Goral plus s.r.o. a dňa 20.12.2010
bolanasúddoručenážalobaozaplateniečiastky58.089,35euravoformenávrhunavydanieplatobného
rozkazu. V tej dobe ešte nebol v kontakte s pánom B.. Následne mu zo súdu došla výzva na zaplatenie

súdneho poplatku, ktorú doručil pánovi Š., resp. si ju prišiel prevziať. Pán Š. mu osobne dňa 21.12.2010
doniesol zálohu 1.100,- Eur a 8.2.2012 zálohu 500,- Eur s tým, že na potvrdenie príjmu o prijatí zálohy
žiadal uviesť pána A. B.Š.. So žalovaným sa osobne prvýkrát stretol až po doručený platobného rozkazu
ako i po doručení odporu. Žalovaný bol oboznámený s tým, že protistrana vzniesla námietku premlčania
prvej splátky. Nato reagoval tak, aby pokračovali vo vymáhaní pohľadávky, lebo žalovaný nebude mať

odvahu vzniesť námietku premlčania na nariadenom pojednávaní. Na pojednávaní dňa 5.9.2011 bol
prítomný žalovaný A. B., kde si vypočul prednes, že trvajú na podanom návrhu, napriek vzneseným
námietkam v zmysle odporu. Na tomto pojednávaní právny zástupca žalovaného zopakoval námietku
premlčania, ale celej výšky. Nakoľko ešte v tomto štádiu konania bola možnosť, že žalovaný zoberie
svoju námietku premlčania späť, navrhli súdu, aby bol predvolaný osobne konateľ žalovaného O. Š.. Na

pojednávaní dňa 18.1.2012 do zápisnice žalovaný uviedol „ja sa pridržiavam doterajších prednesov a k
veci nič nedodávam.“ A na základne opakovane vznesenej námietky premlčania O. Š. uznali námietku
premlčania. V konaní sp. zn. 37C/124/2011 v odpore proti platobnému rozkazu žalovaný Y. Č. vzniesol
námietku premlčania celej pohľadávky, na základe dohody so žalovaným, žalobu v premlčanej časti
zobrali späť a súd mu vrátil poplatok z časti premlčanej, ktorú zobrali späť. Podaním žaloby aj keď

premlčanej pohľadávky, nedošlo k porušeniu žiadneho právneho predpisu. Uvedené opiera o príslušné
ustanovenia § 106 OZ. Ako advokát neporušil ust. § 18 ods. 1 zákona o advokácii. Pokynom klienta
bolo vymáhať čiastku 58.089,35 Eur, tento pokyn nebol v rozpore so žiadnym zákonom, tak pokyn splnil
podaním predmetnej žaloby. O poskytnutie právnej pomoci vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. 19C/84/2011 sa o právnu pomoc žalovaný obrátil 4 dni pred premlčaním celej pohľadávky a

vo veci sp. zn. 37C/124/2011 dokonca necelé dva dni pred premlčaním pohľadávky. Prvé stretnutie sa
uskutočnilo dňa 9.6.2011, kedy mu bolo doručené predvolanie na pojednávania na deň 11.7.2011 a v
prílohe bol odpis odporu. Na stretnutí 9.6.2011 so žalovaným bol prítomný aj pán Š.. Pán Š. aj pán B. boli
oboznámení s obsahom odporu. Napriek tomu dňa 5.9.2011, resp. do tohto termínu žalovaný nezmenil
svoj príkaz na vymáhanie pohľadávky 1.750.000,- Sk a s takýmto pokynom sa aj spoločne zúčastnili

pojednávania. Neexistuje žiaden predpis, ktorý by hovoril o tom, že advokát je povinný písomne poučiť
svojho klienta. Žalovaný nehovorí pravdu, o tom, že sa prvýkrát stretli pred pojednávaním 5.9.2011,
stretli sa 9.6.2011 v advokátskej kancelárii za prítomnosti pána Š. a žalovaného, kde žalovanému doručil
odpor, ktorého obsahom už bola vznesená námietka premlčania celej pohľadávky. Tak ako žalovaný
povedal žalobca aj pán Š. na stretnutí upozornili na právo žalovaného vznášať námietku premlčania.

Napriek tomu, žalovaný povedal, že trvá na vymáhaní pohľadávky. Bol vyrozumený o tom, že 11.7.2011
má byť pojednávanie, následne bol vyrozumený, že toto pojednávanie bolo zrušené a bol vyrozumený,
že ďalšie pojednávanie bude 5.9.2011. Pred pojednávaním 5.9.2011 sa stretli s pánom B. v kancelárii,
vec konzultovali a spolu išli na pojednávanie. Dňa 8.2.2012 bol vynesený rozsudok. A v ten istý deň mu
žalovaný zaplatil odmenu za právne služby 500,- Eur. O opodstatnenosti vysokej zmluvnej pokuty mal

pochybnosti, ale napriek tomu a na naliehanie žalovaného na pojednávaní rozšíril žalobu aj na zmluvnú
pokutu. Ale po poučení predsedu súdu, že bude treba zaplatiť súdny poplatok značne vysoký, po dohode
so žalovaným žalobu v tejto časti zobrali späť. Je pravdou, že nebol spísaný žiaden úradný záznam o
možnosti premlčania, ale takýto záznam jednak nebolo možné vykonať pred podaním žaloby, nakoľko sním nebol v kontakte, bola tam iba trojdňová lehota na podanie žaloby, ale táto podmienka bola splnená
konzultáciou dňa 9.6.2011 za prítomnosti v tej dobe ešte splnomocneného zástupcu O. Š.. Plnú moc
podpísanú žalovaným datovanú zo dňa 17.12.2010 mu osobne priniesol O. Š.. O. Š. mu spolu s plnou

mocou priniesol zmluvu o pôžičke, výzvu k úhrade a povedal, že má vo veci podať žalobu. Tiež si bol
vedomý rizika vznesenia námietky premlčania, ale povedal, že jeho klient pán B. trval na vymáhaní celej
pohľadávky. S pánom Š.F. sa navzájom rozprávali o možnosti vznesenia námietky premlčania.

8. Žalovaný v konaní uviedol, že žalobu navrhuje zamietnuť. Došlo k započítaniu a k zániku žalovanej

pohľadávky s príslušenstvom. Zo strany žalobcu došlo k porušenie ust. § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003
Z.z. s tým, že žalobca mal poučiť žalovaného o riziku námietky premlčania. Poukázal na nález ústavného
súdu I. ÚS 33/2012-25 zo dňa 3.10.2012. S touto judikatúrou mal byť žalobca oboznámený a mal konať
s odbornou starostlivosťou a podľa tohto nálezu mal namietať neúčinnosť námietky premlčania, a to z
dôvodujehorozporusdobrýmimravmi,nakoľkoododňapremlčaniauplynulo7dní.Žalobcuopovinnosti
konať s odbornou starostlivosťou nezbavuje plnomocenstvo, ktoré mu bolo udelené žalovaným. Z tohto

plnomocenstva sa nedá usudzovať záväzný pokyn žalovaného, a to v tom zmysle, aby bol žalobca
zbavený povinnosti poučiť ho. Bolo isté, že druhá strana využije námietku premlčania a rozumnému
usporiadaniu vzťahov, malo zodpovedať poučenie. V dôsledku takéhoto konania v podstate vznikla
žalovanému škoda 4.291,- Eur. Nebol žalovaný ručiteľ a takisto zmluvná pokuta nebola uplatnená, ktorá
bola súčasťou zmluvy o pôžičke. Jednal priamo s pánom O. Š., ktorému predložil zmluvu o pôžičke s

Goral plus, ktorý mu povedal, že môže o peniaze prísť, že je premlčacia doba, o čom nevedel. V októbri
2010 podpísal plnú moc spoločnosti Dette group na vymáhanie sumy 58.000,- Eur. Pán Š. mu povedal,
že keď bude problém, majú svojho právnika O.. S., s ktorým spolupracujú. Koncom roka mu konateľ
Dette group priniesol na podpis plnú moc pre žalobcu. Pán Š. prebral od neho v hotovosti sumu 1.100,-
Eur, ktorú odovzdal žalobcovi ako zálohu na dva súdne spory proti Goral plus a Y. Č.. Dňa 8.2.2012

zaplatil žalobcovu zálohu 500,- Eur. Súdny poplatok vo veci platil v januári 2011 na pokyn pána Š., ktorý
mu uvedené odkázal od O.. S.. Sumu 729,58 Eur v zmysle vyúčtovania zo dňa 14.3.2013 nezaplatil,
mal u žalobcu zálohu 1.600 eur. Vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod s. zn. 19C/84/2011
prvýkrát stretol osobne O.. S. 15 minút pred prvým pojednávaním vo veci, ktorého sa zúčastnili. V roku
2012 mu spoločnosť Dette group vypovedala plnú moc. Po pojednávaní vo veci dňa 5. 9. 2011 sa s

O.. S. o veci nerozprávali. Vôbec nemal predstavu, čo sa udialo na pojednávaní, ale advokáta sa nič
nepýtal. Až na konci roka 2011 sa začal pýtať známych. Na premlčanie sa svojho právneho zástupcu
nespýtal. V roku 2012 sa prvýkrát s O.. S. bavili o tom, že 750.000,- Sk O.. T. uhrá pre Goral plus.
Žiadal od svojho právneho zástupcu, aby cestou súdu vyžiadal od Goral plus účtovníctvo, z ktorého
bolo dokázateľné, že peniaze zobral, a keď ich nenapísal do účtovníctva, spáchal podvod. Keby bol

vykonaný tento dôkaz mali by 10 ročnú premlčaciu dobu, keďže v inom konaní zistil, že Goral plus nemal
v účtovníctve zavedenú túto pôžičku. Právny zástupca účtovníctvo žiadal ale nie cestou súdu ale od
právneho zástupcu protistrany. Žalobca na pojednávaní od súdu účtovníctvo Goral plus nežiadal. Žiadal
od právneho zástupcu, aby predmetom konania bola zmluvná pokuta, keď ho zavádzal, že to nie je
možné, čo dokázal, keď najskôr na pojednávaní to žiadal, potom to stiahol. Žalobca nepodal žalobu v

priebehu troch rokov z dôvodu, že nemal na súdny poplatok. Aj keby existovalo údajné poučenie klienta
o premlčaní potom ako bolo otvorené pojednávanie, nebolo možné vrátiť zaplatený súdny poplatok,
ktorý žalovanému nebol priznaný ako náhrada trov konania v dôsledku neúspechu v konaní. Poukázal
na judikát Najvyššieho súdu SR 2Cdo 172/07 z 30.9.2008, v ktorom bola priznaná 1% denne z požičanej
sumy medzi fyzickými osobami.

9. Svedok O. Š. uviedol, že sprostredkoval zastupovanie žalovaného O.. S., nakoľko pohľadávku,
ktorej vymáhaním splnomocnil žalovaný Dette group, s.r.o. sa nepodarilo vyriešiť mimosúdne. Žalovaný
splnomocnil Dette Group, s.r.o. na vymáhanie dvoch pohľadávok, druhá sa týkala Y. Č., ohľadom ktorej
bola vydaná iná plná moc. Myslí, že žalovaný dal k dispozícii zmluvu o pôžičku. V lete pred tým, keď

podpísali plnú moc sa so žalovaným rozprával. Hovoril, že má nejakú pôžičku, povedal mu, aby si dával
pozor na premlčanie. O premlčaní sa so žalovaným bavil pred podpísaním plnej moci. Vždy klientovi
vysvetlil základnú premlčaciu lehotu občanovi aj pri obchode, z toho dôvodu, že veľakrát klienti prišli
a mali už premlčané pohľadávky. V rámci komunikácie s konateľom dlžníka pánom Š., tento prisľúbil
vyplatenie pohľadávky aj za pána Č.. Navrhoval mimosúdne vyrovnanie. Následne usúdili, že zo strany

pánaŠ.jetolennaťahovaniečasu,apretožalovanémuponúkolkoncomrokamožnosťriešiťpohľadávku
súdnou cestou. Žalovanému povedal, že podpíše O.. S. plnú moc a všetko bude v kompetencii O.. S.
a žalovaného s tým, že komunikácia bude prebiehať cez svedka alebo aj na priamo. Od O.. S. mal k
dispozícii tlačivá plnomocenstiev, už si nepamätá, či text vypísal O.. S., alebo žalovaný. Následne sato podpísalo, nevie kto podpisoval prvý alebo druhý. Podpísaná plná moc sa k rukám O.. S. dostala
cez svedka. Boli dve plné moci podpísané vo veci Goral plus a Č.. O tom, že bola podaná žaloba proti
Goral plus vedel, prišla výzva na zaplatenie súdneho poplatku, s ktorou išiel za žalovaným. Žalovaný

mu povedal, že na druhý deň mu dá peniaze, aby išiel zaplatiť súdny poplatok, čo sa aj stalo. Dal mu
väčší obnos peňazí, už nevie presne koľko. Peniaze vložil na svoj účet a z tohto účtu zaplatil súdne
poplatky za obidve konania. Stalo sa raz, že žalovaný mu doniesol peniaze ako odmenu pre O.. S.,
nepamätá si sumu. O.. S. vystavil príjmový pokladničný doklad pre žalovaného a svedok zaplatil peniaze
v hotovosti O.. S.. Minimálne jedenkrát bol v kancelárii O.. S. aj za prítomnosti pána B.. Vie, že sa pri

tomto stretnutí riešila zmluvná pokuta, výška a primeranosť a časť premlčaného dlhu, resp. žalovaný
hovoril, že nebudú mať odvahu vzniesť námietku premlčania v nejakej časti, pretože sú si vedomí svojho
dlhu. Preberalo sa všetko, aj pohľadávka proti Y. Č.. Má za to, že sa bavili aj o tom, že v prípade
vznesenia námietky premlčania mu nebude priznaná v tejto časti náhrada trov konania. V podstate
odovzdával všetky písomnosti žalovanému, ktoré sa týkali sporu Goral plus, písomnosti mu dával O.. S..
V polovici roku 2012 prestal vykonávať funkciu konateľa Dette group a počas súdneho konania s Goral

plus komunikoval už žalovaný s O.. S. napriamo. Myslí si, že vzťah žalovaného s Dette group ukončili
výpoveďou. So žalovaným sa stretávali niekoľkokrát za deň a o pôžičke s Goral plus sa rozprávali, ale
obsah všetkých rozhovorov si nepamätá. Žalovaný v čase, kedy mu odovzdával výzvu na zaplatenie
súdneho poplatku, mal žalovaný vedomosť o tom, že prvá splátka pôžičky je premlčaná.

10. Listom zo dňa 24.5.2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1.718,01 Eur v lehote do 10
dní od doručenia výzvy a zároveň mu zaslal rozsudok vo veci sp. zn. 37C/124/2011 zo dňa 23.4.2012.

11. Listom zo dňa 2.11.2012 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1.718,01 Eur v lehote do
15.11.2012.

12. Listom zo dňa 24.1.2013 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie sumy 1.718,01 eur v lehote do
10.2.2013.

13. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 37C/124/2011 vyplýva, že dňa 21.12.2010 /utorok/

bolo podpísané plnomocenstvo, ktorým A. B. (žalovaný v tomto konaní) splnomocnil žalobcu vo veci
vymáhania pôžičky 2.500.000,- Sk/82 984,79 Eur (na základe zmluvy o pôžičky dlžníkom Y. Č.). Dňa
22.12.2010 bola doručená na súd žaloba A. B. (zastúpený O.. M. S.) proti Y. Č., o zaplatenie sumy
82.984,79 Eur, úroku z omeškania 10 % ročne zo sumy 33.193,91 Eur od 31.7.2007 do zaplatenia, zo
sumy 49.790,87 Eur od 23.12.2007 do zaplatenia. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.6.2007 vyplýva, že A.

B.Š. ako veriteľ poskytol Y. Č. ako dlžníkovi sumu 2.500.000,- Sk na dobu 6 mesiacov. Dlžník sa zaviazal
požičanú sumu zaplatiť bezúročne v dvoch splátkach, a to prvú do 31.7.2007 vo výške 1.000.000,- Sk
a druhú do 23.12.2007 vo výške 1.500.000,- Sk. Z plnej moci zo dňa 30.11.2010 vyplýva, že A. B.
splnomocnil DETTE Group, s.r.o. (zastúpená I.. O. Š.) ku všetkým úkonom, ktoré súvisia s riešením
pohľadávky voči dlžníkovi Y. Č.. Dňa 13.1.2011 bola vyhotovená výzva na zaplatenie súdneho poplatku

vo výške 4.979,- Eur. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku bola doručená O.. S. dňa 25.1.2011. Dňa
2.2.2011 bol zložený súdny poplatok od platiteľa A. B., z účtu platiteľa O. Š.. Dňa 15.3.2011 doručil O..
S. upresnenie žaloby v časti úrokov z omeškania. Dňa 25.3.2011 bol vydaný Platobný rozkaz, tak že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 82.984,79 Eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy
33.193,91 Eur od 1.8.2007 do zaplatenia, zo sumy 49.790,87 Eur od 24.12.2007 do zaplatenia a náhrady

trov konania. Dňa 18.11.2011 podal Y. Č. vo veci odpor, v ktorom vzniesol námietku premlčania. Dňa
15.12.2011 bolo na súd doručené podanie O.. S., aby bol nariadený termín, a účastníci mohli spor
ukončil súdnym zmierom. Dňa 15.2.2012 doručil O.. S. čiastočné späťvzatie v časti sumy 1.000.000,- Sk/
33.193,91 Eur. Uznesením č. k. 37C/124/2011-56 zo dňa 23.3.2012 súd okrem iného zastavil konanie
v časti o zaplatenie istiny vo výške 33.193,91 Eur. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku A.

B. vo výške 1.985,37 Eur (právoplatné dňa 14.4.2012). Dňa 23.4.2012 na pojednávaní bol vyhlásený
rozsudok, v ktorom bolo rozhodnuté okrem iného tak, že Y. Č. je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
49.790,87 Eur, úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 49.790,87 Eur od 24.12.2007 do
zaplatenia, vo zvyšnej časti (úroku z omeškania) a náhradu trov konania vo výške 4.711,64 Eur z toho
trov právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur (právoplatné dňa 4.7.2013, vykonateľné 8.7.2013).

Dňa 30.5.2013 rozsudkom č. k. 9Co/273/2012-92 Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov prvoinštančného konania.14. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 19C/84/2011 vyplýva, že dňa 17.12.2010 bolo podpísané
plnomocenstvo, ktorým A. B. splnomocnil žalobcu vo veci vymáhania pôžičky 1.750.000,- Sk/58.089,35
Eur (na základe zmluvy o pôžičke s dlžníkom Goral Plus, s.r.o.; suma 1.000.000,- Sk splatná 10.12.2007,

suma 750.000,- Sk splatná 23.12.2007). Dňa 20.12.2010 bola doručená na súd žaloba A. B. (zastúpený
O..M.S.)protiGORALPLUS,s.r.o.,ozaplateniesumy58.089,35Eur,úrokuzomeškania 10%ročnezo
sumy 24.895,43 Eur od 10.12.2007 do zaplatenia, zo sumy 33.193,92 Eur od 23.12.2007 do zaplatenia.
Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 1.7.2007 vyplýva, že A. B. ako veriteľ poskytol dlžníkovi GORAL PLUS,
s.r.o., (ručiteľ Y. Č.) sumu 1.750.000,- Sk na dobu 6 mesiacov. Dlžník sa zaviazal požičanú sumu zaplatiť

bezúročne v dvoch splátkach, a to prvú do 10.12.2007 vo výške 750.000,- Sk a druhú do 23.12.2007
vo výške 1.000.000,- Sk (v čl. II bod 3 bola dohodnutá zmluvná pokuta 1 % za každý deň omeškania s
vrátením pôžičky, a to z celkovej dlžnej sumy). Dňa 14.1.2011 bola vydaná výzva na zaplatenie súdneho
poplatku vo výške 3.485,- Eur. Dňa 2.2.2011 bol zaplatený súdny poplatok z účtu O. Š.. Dňa 15.3.2011
bolo doručené podanie O.. S. na vydanie platobného rozkazu, upresnil výšku úrokov z omeškania. Dňa
16.3.2011 bol vydaný platobný rozkaz tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 58.089,35

Eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 24.895,43 Eur od 11.12.2007 do zaplatenia, zo sumy
33.193,92 Eur od 24.12.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania. Dňa 19.4.2011 bol podaný odpor, v
ktorom bola vznesená námietka premlčania zo strany GORAL PLUS, s.r.o. Zo zápisnice z pojednávania
dňa 5.9.2011 vyplýva, že sa ho osobne zúčastnili žalobca aj žalovaný. Zo zápisnice z pojednávania dňa
18.1.2012 vyplýva, že ho zúčastnili žalobca a žalovaný. Dňa 8.2.2012 bol vo veci vyhlásený rozsudok,

v ktorom súd priznal sumu 33.193,92 Eur s príslušenstvom a náhradu trov konania 794 Eur, vo zvyšku
žalobu zamietol /právoplatné dňa 20.9.2013/. Dňa 21.5.2013 rozhodol Krajský súd v Trnave tak, že
rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti potvrdil a v časti priznanej rozsudok zmenil.

15. Podľa § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci,
popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

16. Po zrušení predchádzajúceho rozsudku prvoinštatčného súdu odvolacím súdom dal súd prvej
inštancie stranám možnosť vyjadriť sa a prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania, a to aj s poukazom
na právny názor vyjadrený v rozhodnutí odvolacieho súdu, ako aj na usmernenie odvolacieho súdu
ohľadom doplnenia dokazovania vzhľadom na aktivitu procesných strán.

17. Žalobca v konaní následne uviedol, že má za to, že dostatočne vyargumentoval skutočnosť, že
nejde o spotrebiteľsky vzťah v prejednávanej veci, nakoľko zákon na ktorý odvolací súd poukázal bol
implementovaný neskôr, až po tom, ako začal tento spor. V prípade ak by aj súd dospel k záveru, že
daný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí (prvé rozhodnutie

prvoinštančného súdu vo veci) dostatočne zaoberal všetkými podstatnými skutočnosťami. V konaní
už bolo všetko preukázané, bolo vykonané dokazovanie aj vo vzťahu k poučovacej povinnosti a
nebolo preukázané porušenie § 18 zákona č. 586/2003 Z.z. Vzájomná žaloba žalovaného, ktorou si
uplatňuje náhradu škody mala byť posudzovaná samostatne. Základné predpoklady náhrady škody
neboli naplnené k čomu dospel aj súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí. Ďalej žalobca

argumentoval tým, že predmetom konania uplatneného žalobou je odmena za práve služby, ktorá
bola riadne priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, pričom vzájomná žaloba žalovaného sa týka
nároku na náhradu škody. Pri vzájomnej žalobe nie je rozhodujúca skutočnosť, či ide o spotrebiteľský
vzťah. Upriamil pozornosť na prvé rozhodnutie prvoinštančného súdu, kde súd vykonal dokazovanie
smerom k nároku žalovaného na náhradu škody a dospel k záveru, že žalovaný nárok na náhradu škody

nemá. Oba spory v ktorých žalobca žalovaného zastupoval skončili úspešne a počas toho ako žalobca
žalovaného zastupoval, teda počas rokov 2010 až 2013 prebehlo viacero pojednávaní a žalovaný
žiadne výhrady voči zastupovanie nevzniesol a o náhradu škody sa prihlásil až po začatí tohto súdneho
konania.Opätovnepoukázalnarozhodnutiesúduprvejinštancie,vzmyslektoréhožalovaniepremlčanej
časti sumy nie je v rozpore so zákonom. Navyše žalovaný o premlčaní vedel a bol na to aj výslovne

upozornený, čo bolo preukázané už vykonaným dokazovaním. Popieral skutočnosť, že by došlo k
započítaniu pohľadávok, keďže pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vôbec nevznikla, preto nemohlo
dôjsť ani k ich vzájomnému započítaniu.18. Žalovaný v konaní následne uviedol, že odvolací súd jasne uviedol ako treba daný právny vzťah
posudzovať, pričom zároveň poukázal na § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď v danej veci
ide jednoznačne o vzťah spotrebiteľský. Novelou Občianskeho zákonníka z roku 2006, na základe

ktorej došlo k novele zákona o advokácii, v zmysle ktorej sa v § 18 ods. 5 uvádza, že odmena
nepatrí advokátovi, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou. Vzájomná žaloba žalovaného zo dňa
21.11.2013 poukazuje na to, že právne služby advokátom v predmetnej veci neboli poskytnuté s
odbornou starostlivosťou. V tomto smere dôkazné bremeno nesie žalobca ako podnikateľ, preto odmena
advokátovi neprináleží. V prípade ak by mu aj odmena patrila poukázal na započítanie pohľadávok,

ku ktorému došlo dňa 18.10.2013 jednostranným započítaním zo strany žalovaného. Vzájomná žaloba
súvisí s odmenou, pričom škoda bola spôsobená žalobcom ako advokátom čo bolo preukázané
(rozhodnutímsúduvdanejveci,očompredložiliajdôkazy).Spotrebiteľskýaspektbolriadnepreukázaný
a vo vzťahu k náhrade škody je tento irelevantný. Vo vzťahu k náhrade škody a či žalovaný je
spotrebiteľom poukázal na § 26 ods. 1 zákona o advokácii. Ďalej poukázal na rozsudok, ktorý bol
predložený spolu so vzájomnou žalobou, kde je úspešnosť žalovaného v danom spore jasne uvedená.

19. Počas konania podaním zo dňa 26.9.2019, doručeným súdu dňa 30.9.2019 vstúpil do konania
intervenient na strane žalobcu (v časti nároku na náhradu škody uplatneného žalovaným vzájomnou
žalobou proti žalobcovi) , a to Wüstenrot poisťovňa, a.s., pričom dôvodom vstupu do súdneho konania
je právny záujem spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a.s. na výsledku sporu, keďže žalobca bol v čase

škodovej udalosti poistený u intervenienta na základe poistnej zmluvy č. XXX/XXXXXX-X, a to pre prípad
zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom advokácie. Vstup intervenienta je prípustný počas celého
konania a intervencia vzniká doručením podania tretej osoby, ktorým táto oznamuje súdu svoj vstup do
konania Súd v súlade s § 82 ods. 4 CSP, oznámil stranám vstup intervenienta do konania, pričom žiadna
zo strán vstup intervenienta nenamietala. Súd dodáva, že intervenient vystupuje na strane žalobcu,

avšak len v časti nároku na náhradu škody uplatneného žalovaným vo vzájomnej žalobe (kde žalobca v
uplatnenom nároku na náhradu škody má postavenie žalovaného a žalovaný má postavenie žalobcu) .

20. Intervenient v konaní uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších písomných a ústnych prednesoch
žalobcu a má za to, že vzájomná žaloba žalovaného voči žalobcovi titulom náhrady škody zo

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone advokátskej činnosti nie je dôvodná, pretože neboli
splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za túto škodu. Tento nárok žalovaného v konaní
nebol preukázaný, preto vzájomná žaloba žalovaného nie je dôvodná a navrhol ju zamietnuť.

21. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.718,01 Eur s úrokom z omeškania

vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.718,01 Eur od 23.3.2013 do zaplatenia, ktorú si voči žalovanému
uplatniltitulomposkytnutýchprávnychslužiebžalovanémunazákladeudelenéhoplnomocenstvazodňa
21.12.2010 vo veci vymáhania sumy 82.984,79 Eur v právnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava
pod sp.zn. 37C/124/2011 (rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 8C/378/2013-120 zo dňa 9.10.2014
vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol nadobudol právoplatnosť). Ďalej je predmetom

konania vzájomná žaloba žalovaného, ktorou sa žalovaný voči žalobcovi domáha zaplatenia sumy
2.359,99 Eur spolu s úrokom z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 2.359,99 Eur od 8.10.2013 do zaplatenia
titulom náhrady škody zo zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú mu porušením povinnosti podľa
§ 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. v časti nepriznanej náhrady trov konania vo výške 4.291,- Eur v
konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011. Žalobou uplatnený nárok si preto

v celosti započítal voči pohľadávke žalobcu a zvyšok žiadal priznať vzájomnou žalobou.

22. Podľa § 724 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku
zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre
príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

23. Podľa § 725 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich
schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to
nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

24. Podľa § 726 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak zverí
vykonanie príkazu inému, zodpovedá, akoby príkaz vykonával sám; ak však príkazca dovolil, aby si
ustanovil zástupcu, alebo ak bol tento nevyhnutne potrebný, zodpovedá príkazník iba za zavinenie pri
voľbe zástupcu.25. Podľa § 727 Občianskeho zákonníka, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky
správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po

vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

26. Podľa § 728 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť
príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť
príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok

nedostavil.

27. Podľa § 729 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je ďalej povinný nahradiť príkazníkovi okrem
zavinenej škody aj tú škodu, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu, ods. 2 ak príkazník utrpí pri
výkone príkazu škodu len náhodou, môže sa domáhať náhrady iba vtedy, ak sa zaviazal vykonať príkaz
bezplatne; nedostane však viac, než by mu patrilo ako obvyklá odmena, keby bola dojednaná.

28. Podľa § 730 ods. 1 Občianskeho zákonníka, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba
vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

29. Podľa § 731 Občianskeho zákonníka, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia

o zániku plnomocenstva ( § 33b).

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

33. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

34. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom od 01.06.2010 (ďalej len „zákon
o advokácii“), výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a
inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o
právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho

poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

35. Podľa § 18 ods. 4 zákona o advokácii, advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby
informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte
pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej

služby vykonať bezodkladne.

36. Podľa § 18 ods. 5 zákona o advokácii, odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých
nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

37. Podľa § 24 ods. 3 zákona o advokácii, odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi
advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

38. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych
služieb v znení ku dňu 30. 6. 2013 (ďalej len „vyhláška“) vyhláška upravuje spôsob určenia a výšku

odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za právne služby poskytované
klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom, ods. 2 odmena advokáta sa
určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len "zmluvná odmena"); ak nedôjdek dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9
až 14).

39. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci
alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak
táto vyhláška neustanovuje inak.

40. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony

právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej.

41. Podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu
hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb,

najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké
posudky, preklady a odpisy.

42. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za

každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

43. V súvislosti s nárokom žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 1.718,01 Eur s príslušenstvom,
medzi stranami nebolo sporné, že žalobca na základe plnej moci dňa 21.12.2010 prevzal právne

zastúpenie žalovaného v právnej veci vedenej na tunajšom súdu pod sp. zn. 37C/124/2011, poskytol mu
právneslužbyažalovanémubolvkonanípriznanýnároknanáhradutrovkonania,súčasťouktoréhobola
aj náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur. Sporným bolo, či predmetný vzťah medzi
žalobcom, ktorý ako advokát zastupoval žalovaného v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn.
37C/124/2011 je vzťahom spotrebiteľským. Prioritne sa potom súd zaoberal touto otázkou, pričom aj s

poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu (ktorého právnym názorom je súd nižšej inštancie viazaný;
§ 391 ods. 2 CSP) mal za to, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom, fyzickou
osobou je spotrebiteľský vzťah, a preto zmluvu o poskytovaní právnych služieb, ktorú uzatvoril žalobca
ako advokát so žalovaným - fyzickou osobou možno považovať za spotrebiteľskú. V tejto súvislosti súd v
zhode s odvolacím súdom poukazuje na rozsudok Súdneho dvora (deviata komora) z 15.1.2015 vo veci

C-573/13, Birute Šiba/Arunas Devenas, z ktorého vyplýva, že štandardizované zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, ktoré uzatvára advokát s fyzickou osobou, ktorá nekoná s cieľom vzťahujúcim
sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu, sa považujú za spotrebiteľské zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje smernica Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
S poukazom na uvedené súd uzavrel, že žalobcu ako advokáta možno považovať za dodávateľa, keďže

poskytoval za odmenu právnu službu fyzickej osobe (žalovanému) na jej súkromné účely. V konaní
nebolo preukázané a ani žiadna zo strán netvrdila, že by žalovanému žalobca neposkytoval právne
služby ako fyzickej osobe na súkromné účely. Na doplnenie súd ďalej uvádza, že pojem spotrebiteľ
právnej služby tak, ako ho definuje zákon o advokácii, nie je nijakým širším pojmom v porovnaní s
definíciou spotrebiteľa v zmysle Občianskeho zákonníka, teda ide o akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v

zmluvách koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jej obchodom, podnikaniu alebo povolaniu, pričom status
spotrebiteľa právnej služby má aj klient, ktorý síce je podnikateľom, avšak predmetom poskytovanej
právnej služby nie sú vzťahy vzťahujúce sa k jeho obchodom či podnikaniu, resp. sú, no k celkovému
účelu poskytovanej právnej služby sú tieto zastúpené len v nepatrnom rozsahu. Žalovaný v predmetnom
konaní nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a samotný predmet konania v časti

nároku žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy titulom poskytnutých právnych služieb žalovanému je preto
extenzívnym výkladom možné považovať za „klasický“ spotrebiteľský spor.

44. V sporovom konaní je výlučne na žalobcovi a jeho zodpovednosti čoho a na základe akých
skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle § 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť

pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť
tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd
viazaný.45. V predmetnom konaní si žalobca uplatnil voči žalovanému odmenu za poskytnutie právnej služby,
pričom bremeno tvrdenia, že, okrem iného, v zmysle § 18 ods. 4 zákona o advokácii žalovaného

ako svojho klienta vopred informoval o výške tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, a
to pred poskytnutím týchto úkonov, resp. ešte pred začatím právneho zastupovania nesie žalobca,
inak mu za takýto úkon odmena nepatrí. Žalobca dôkazné bremeno v predmetnom konaní neuniesol,
nakoľkovierohodnýmspôsobomnepreukázal,žebyriadneavzmyslecitovanýchzákonnýchustanovení
informoval žalovaného ako svojho klienta pred, resp. pri prevzatí právneho zastúpenia o výške tarifnej

odmeny za túto službu. Žalovaný túto skutočnosť počas konania namietal. Žalobca na preukázanie
skutočnosti, že žalovaného riadne poučil o výške odmeny za úkon právnej služby, tak ako mu to ukladal
§ 18 ods. 4 zákona o advokácii nenavrhol vykonať dokazovanie a z predložených listinných dôkazov
súd túto skutočnosť nemal za preukázanú. Možno potom konštatovať, že medzi stranami sporu došlo
na základe udeleného plnomocenstva zo dňa 21.12.2010 vo veci sp. zn. 37C/124/2011 v písomnej
podobe k poskytnutiu právnych služieb, avšak nedošlo k informovaniu o výške odmeny advokáta. V

predloženej plnej moci podpísanej žalovaným sa síce uvádza, že žalovaný si je vedomý tej skutočnosti,
že za poskytovanie právnej pomoci žalobcovi ako advokátovi patrí odmena spolu s náhradou hotových
výdavkov a za premeškaný čas, ale absentuje poučenie, resp. informovanie žalovaného o jej výške (či
už zmluvnej alebo aj tarifnej).

46. Súd považoval za potrebné dať do pozornosti dôvodovú správu k bodu 6 zákona č. 304/2009 Z. z.,
ktorá bližšie rozvádza odôvodnenosť potreby zakotvenia § 18 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorej
„Obdobne ako u notára, musí advokát vopred informovať spotrebiteľa právnej služby o cene úkonu
právnej služby. Ak si túto povinnosť nesplní a poskytne úkon právnej služby, zanikne mu zo zákona
právo na odmenu za tento úkon právnej služby. Cieľom je posilniť dôveru v advokátsky stav, pretože

odmena za poskytovanie právnej služby sa stane viac predvídateľnou. Prax totiž potvrdzuje, že najmä
pri vysokých odmenách spotrebiteľ právnej služby negatívne znáša oznam o celkovej konečnej odmene
advokáta. Navrhované ustanovenie zapadá do celkového kontextu právnej úpravy určenej na ochranu
spotrebiteľa.“

47. Na tomto mieste ale súd poukazuje aj na druhú vetu § 18 ods. 4 zákona o advokácii, podľa ktorej
vyššie uvedené neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Na základe
vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že žalobca úkon právnej služby, a to podanie
žaloby vo veci vedenej pod sp. zn. 37C/124/2011 musel vykonať bezodkladne, keďže nepodaním
žaloby bezodkladne by došlo k premlčaniu časti pohľadávky, resp. už celej pohľadávky, ktorá bola

následnežalobouuplatnená.Zvykonanéhodokazovaniamožnouzavrieť,žežalobcaprevzalzastúpenie
žalovaného na základe plnej moci dňa 21.12.2010, pričom žalobu podal dňa 22.12.2010. Podaním
žaloby neskôr ako dňa 23.12.2010 by došlo k premlčaniu pohľadávky. Vzhľadom na krátkosť času, t.
j. prevzatie zastúpenia dňa 21.12.2010 a nutnosť podania žaloby najneskôr dňa 23.12.2010 možno
uzavrieť, že žalobca musel konať v danej veci bezodkladne. Súd mal ďalej aj s poukazom na vyššie

uvedené za preukázané, že medzi stranami nedošlo k dohode o výške odmeny advokáta. Následne
potom platí, že ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia vyhlášky
o tarifnej odmene. Výška mimozmluvnej odmeny sa stanoví podľa sadzby mimozmluvnej odmeny za
jeden úkon služby a podľa počtu úkonu právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ako to vyplýva z §
9 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Podľa týchto ustanovení bolo rozhodnuté aj o výške náhrady trov právneho

zastúpenia v konaní sp. zn. 37C/124/2011. Súd však s poukazom na spotrebiteľských charakter vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným nemohol žalobcovi priznať nárok za všetky úkony, pretože ďalšie úkony,
okrem úkonov podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z., nebolo potrebné vykonať
bezodkladne, teda vzťahuje sa na ne informačná a poučovacia povinnosť žalobcu ako advokáta o
výške odmeny. Súd preto považoval za dôvodnú žalobu len v časti úkonov, ktoré vykonal žalobca

bezodkladne, t. j. príprava a prevzatie zastúpenia (§ 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) vo veci vedenej pod
sp. zn. 37C/124/2011 a podanie žaloby vo veci samej (§ 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky).

48. Ako vyplýva zo spisu sp. zn. 37C/124/2011, v ktorom bolo rozhodnuté okrem iného tak, že žalovaný
(Y. Č.) je povinný zaplatiť žalobcovi (A. B.) náhradu trov konania a právneho zastúpenia vo výške

4.711,64 Eur k rukám O.. M. S., právneho zástupcu žalobcu. Pričom v tejto sume je zahrnutá aj náhrada
trov právneho zastúpenia vo výške 1.718,01 Eur. Z odôvodnenia rozsudku č.k. 37C/124/2011-181 zo
dňa 23.4.2012 vyplýva, že suma 1.718,01 Eur bola vyčíslená za 3 hlavné úkony právnej pomoci po
519,49 Eur, za 1 úkon právnej pomoci vo výške 129,87 Eur, t. j. 1 zo sumy 519,49 eur, 2 x režijnýpaušál po 7,21 Eur, 2 x režijný paušál po 7,63 Eur. Zo spisu sp. zn. 37C/124/2011 vyplýva, že právny
zástupca vykonal 4 úkony právnej pomoci príprava a prevzatie dňa 21.12.2010, podanie žaloby vo veci
samej zo dňa 21.12.2010, účasť na pojednávaní dňa 12.3.2012, účasť na pojednávaní dňa 24.3.2012.

Náhrada trov konania bola priznaná v konaní sp. zn. 37C/124/2011 A. B., ako procesne úspešnej strane,
pričom povinný Y. Č. je povinný zaplatiť priznanú náhradu trov právneho zastúpenia A. B. a jeho právny
zástupca je v rozhodnutí označený ako platobné miesto. Žalobca v konaní tvrdil, že povinný Y. Č.W. mu
náhradu trov právneho zastúpenia nezaplatil a ani žalovaný v konaní netvrdil, že by mu povinný Y. Č.
zaplatil priznanú náhradu trov konania, a teda ani nepreukázal, že žalobcovi zaplatil sumu 1.718,01 Eur.

Nakoľko mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému v konaní sp. zn. 37C/124/2011 právne
služby (nebolo v konaní medzi stranami sporné), za ktoré mu žalovaný nezaplatil, ale to len vo vzťahu
k úkonom právnej služby, ktoré žalobca žalovanému poskytol bezodkladne (s poukazom na § 18 ods. 4
zákona o advokácii), súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.053,40 Eur (za 2 úkony
právnej služby, konkrétne príprava a prevzatie dňa 21.12.2010 a podanie žaloby zo dňa 21.12.2010, t.
j. 2 x po 519,49 Eur a 2 x režijný paušál po 7,21 Eur).

49. Podľa § 517 ods. l Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní,
ods. 2 ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,výškaúrokovzomeškaniajedvojnásobokdiskontnejsadzbyurčenejNárodnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

51. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

52. Nakoľko sa žalovaný dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania priznal mu súd aj úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne, ako dvojnásobok úrokovej sadzby ku dňu vzniku omeškania v zmysle

vyššie citovaného zákonného ustanovenia od 23.3.2013, t. j. dňom nasledujúcim po doručení výzvy
(Započítanie pohľadávky - listina žalovaného zo dňa 22.3.2013) dňa 22.3.2013, v ktorom žalovaný
potvrdil doručenie výzvy žalobcom zo dňa 24.1.2013.

53. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty súd považoval žalobu za dôvodnú v časti istiny

1.053,40 Eur, a preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.053,40 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 1.053,40 Eur od 23.3.2013 do zaplatenia.

54. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, keďže po vykonanom dokazovaní ustálil, že žalobca
v konaní nepreukázal splnenie informačnej povinnosti žalovaného ako spotrebiteľa (slabšej strany) tak

ako to predpokladá ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o advokácii, a preto mu priznal len nárok za úkony,
ktoré bolo potrebné vykonať bezodkladne v zmysle už uvedeného § 18 ods. 4 druhá veta zákona o
advokácii v sume uvedenej vo výroku tohto rozsudku. Súd žalobu zamietol aj v časti prislúchajúceho
úroku z omeškania nad rozsah priznanej istiny.

55. Podľa § 147 ods. 1 CSP, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.

56. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

57. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

58. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.59. Na riešenie otázok zodpovednosti advokáta za škodu nedopadajú však len ustanovenia zákona o
advokácii, ale aj ustanovenia iných právnych noriem, ktorými sa riadi právny vzťah medzi advokátom

a klientom a z nich najmä ustanovenia vzťahujúce sa na zodpovednostné vzťahy, ale aj premlčanie.
Zodpovednosť záväzková je povinnosť náhrady škody vniknutej ako dôsledok porušenia záväzku,
zodpovednosť medzi individuálne určenými subjektami, medzi ktorými je záväzkový vzťah (založený
zmluvou). Pre záväzkovú zodpovednosť advokáta má však vždy prednosť jej úprava v zákone o
advokácii.

60.Podľa§18ods.1zákonaoadvokácii,advokátjepovinnýprivýkoneadvokáciechrániťapresadzovať
práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

61. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s

odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych
služieb.

62. Podľa § 18 ods. 3 zákona o advokácii, advokát postupuje pri výkone advokácie tak, aby neznižoval
dôstojnosť advokátskeho stavu. V záujme toho je povinný dodržiavať pravidlá profesijnej etiky a iné
pravidlá, ktoré určuje predpis komory.

63. Podľa § 26 ods. 1 zákona o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil

v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho
koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.

64. Podľa § 26 ods. 3 zákona o advokácii, každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu

spôsobenú pri poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých
advokátov. Voči svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a
nerozdielne.

65. Podľa § 26 ods. 4 zákona o advokácii, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví

zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého
úsilia, ktoré možno od neho žiadať.

66. Z ustanovenia § 26 ods. 3 zákona o advokácii vyplýva, že advokát zodpovedá za škodu klientovi pri
poskytovaní právnych služieb vždy samostatne okrem prípadu, ak ide o spoločného klienta niekoľkých

advokátov, v takom prípade advokáti zodpovedajú spoločne. Klient (poškodeným) je osoba, ktorá
advokáta požiadala o poskytnutie právnej služby (§ 1 ods. 2 zákona o advokácii) a advokát prejavil vôľu
právnu službu jej poskytnúť, čím došlo k uzatvoreniu platnej zmluvy o poskytnutí právnej služby, resp.
povinnosť poskytnúť právnu službu vznikla advokátovi na základe vykonateľného rozhodnutia štátneho
orgánu.

67. Podľa § 56 ods. 1 o advokácii, disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného
advokátaamedzinárodnéhoadvokátaaleboadvokátskehokoncipientajezavinenéporušeniepovinnosti
vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.

68. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

69. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

70. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy zaškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

71. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

72. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

73. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

74. Pokiaľ ide vzájomnú žalobu žalovaného vo výške 2.359,99 eur s príslušenstvom ako aj obranu
žalovaného vo forme započítania voči žalovanej sumy vo výške 1.931,01 Eur (1.718,01 eur + 213,- Eur

ako úroku z omeškania) spolu vo výške 4.291,- Eur, žalovaný sa uvedeného domáha titulom náhrady
škody, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.
zn. 19C/84/2011, a to v časti nepriznanej náhrady trov konania vo výške 4.291 eur (namiesto 100 %
náhrady trov konania vo výške 5.671,48 Eur priznané iba 14 % náhrady trov konania vo výške 794,-
Eur), t. j. výška škody 4.291,- Eur vyčíslená ako rozdiel nepriznanej náhrady trov konania (3.485,- Eur

zaplatený súdny poplatok + 1.600,- Eur preddavok zaplatený na trovy právneho zastúpenia) a priznanej
sumy 794,- Eur.

75. Žalovaný vzájomnú žalobu na zaplatenie náhrady škody odôvodňoval tým, že zo strany žalobcu ako
jeho právneho zástupcu došlo k porušeniu ustanovenia § 18 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii, keď v

konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011 mala byť námietka premlčania
spochybnená ako neúčinná pre rozpor s dobrými mravmi.

76. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je
objektívna zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je

definovaná vecne, časovo i osobne. Z hľadiska vecného ide o zodpovednosť za konanie, či opomenutie
advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Z hľadiska časového ide o zodpovednosť za škodu
spôsobenú konaním, či opomenutím advokát v časovom úseku, v ktorom je podľa zákona o advokácii
povinný klientovi právne služby poskytovať. Z hľadiska osobného ide o škodu spôsobenú klientovi.
Advokát môže byť subjektom záväzkovej zodpovednosti iba v prípade, ak existuje platný záväzkový

vzťah medzi ním a klientom založený zmluvou o poskytovaní právnych služieb. Zodpovednosť advokáta
zaškoduspôsobenúv súvislostisvýkonomadvokáciejezaloženánasúčasnom(kumulatívnom)splnení
troch predpokladov: a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b) vznik škody, c) príčinná súvislosť
medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody. Ich splnenie preukazuje
v konaní žalobca.

77. Protiprávne postupuje advokát pri výkone advokácie, ak poskytne právnu službu v rozpore
s objektívnym právom, teda poruší právnu povinnosť, ktorá mu je uložená niektorou právnou
normou, nie len zákonom o advokácii alebo ustanovením iného všeobecne záväzného právneho
predpisu ale aj vnútorného predpisu vydaného Slovenskou advokátskou komorou na základe

zákonného splnomocnenia. Typickými protiprávnymi konaniami, resp. opomenutiami advokáta sú
napr. zmeškanie lehoty na podanie riadneho alebo mimoriadneho opravného prostriedku; porušenie
povinnosti mlčanlivosti; neodstránenie vád podania vedúce k zastaveniu konania; oneskorené podanie
žaloby, ktoré viedlo k jej zamietnutiu pre premlčanie, ku ktorému došlo po prevzatí zastupovania a
pred podaním žaloby; nepodanie žaloby proti pasívne legitímnemu subjektu alebo naopak, podanie

žaloby proti pasívne nelegitimovanému subjektu; neoznámenie doručenia exekučného titulu. Uvedené
povinnostimáadvokátpočascelejexistencieprávnehovzťahuzaloženéhozmluvouoposkytnutíprávnej
pomoci. Treba dodať, že svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti,
nedôslednosti, nedostatočného záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav
vecí alebo tento stav nedoceňuje. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, ktorý tvrdil, žalobca

nepoučil žalovaného o premlčaní, keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný vedel o
premlčaní žalovanej sumy a to už predtým ako podpísal plnú moc na zastupovanie v konaní O.. S.,
keď jeho vedomosť o premlčaní potvrdil svedok O. Š.. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná
práve výpoveďou uvedeného svedka. Ako už súd uviedol vyššie pri vzniku nároku na náhradu škody jedôkazné bremeno na žalobcovi (resp. poškodenom, v tomto konaní vystupuje na strane žalovaného). To
znamená, že poškodený (žalovaný) mal v konaní preukázať kumulatívne splnenie podmienok nároku na
náhradu škody, teda všetkých podmienok súčasne. Významnou skutočnosťou je to, že možno žalovať aj

premlčanú pohľadávku, čo nie je v rozpore so žiadnym ustanovením zákona, tak ako to bolo aj v konaní
vedenom pod sp. zn. 19C/84/2011.

78.Žalovanýsivyčíslilškoduvovýške4.291,-Eur,ktorámumalavzniknúťvkonanívedenompodsp.zn.
19C/84/2011 v súvislosti s nepriznanou náhradou trov konania, v ktorom mu namiesto 100 % úspechu

mu bola priznaná náhrada trov konania vo výške 14 % t. j. v sume 794,- Eur. Pričom žalovaný si náhradu
škody 4.291,- Eur vyčíslil ako rozdiel súčtu zaplateného súdneho poplatku 3.485,- Eur a sumy 1.600,-
Eur preddavku zaplateného žalobcovi ako trovy právneho zastúpenia a priznanej náhrady trov konania
794,- Eur. Uvedené má súd preukázané, keď žalovaný zaplatil súdny poplatok a zaplatil žalobcovi aj
preddavok na trovy právneho zastúpenia vo výške 1.600,- Eur. Pričom uvedené má súd preukázané
založenými listinnými dokladmi ako aj vyjadrenia strán sporu a svedka.

79. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v
rámciktoréhojedenjav(príčina)vyvolávadruhýjav(následok).Vzťahpríčinnejsúvislostimedzivýkonom
advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou
klienta vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta

nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Vzťah
príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi
výkonomadvokácieaškodouklientavzťahpríčinyanásledku.Žalovanýakoklientbolvkonaníčiastočne
neúspešný, a to v časti sumy 24.895,43 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 11.12.2007
do zaplatenia, keď súd posúdil žalobu v tejto časti ako nedôvodnú, nakoľko GORAL PLUS, s.r.o. vzniesol

námietku premlčania, s ktorou sa súd stotožnil. Suma 24.895,43 Eur/750.000,- Sk predstavuje splátku
pôžičky splatnú dňa 10.12.2007, pričom premlčacia doba uplynula dňa 13.12.2010 a posledný deň na
podanie žaloby na súd bol deň 13.12.2010. Žaloba bola podaná dňa 20.12.2010. S ohľadom na uvedené
sa súd v tomto konaní zaoberal otázkou, či by bol žalovaný ako klient v základnom konaní úspešný nebyť
žalovaným tvrdenej nekvalitnej právnej pomoci advokáta so záverom, že by tomu tak nebolo, pretože

premlčacia doba v časti žalovanej sumy 24.895,43 Eur/750.000 Sk, v ktorej bol žalovaný neúspešný
uplynula skôr ako žalovaný udelil advokátovi plnomocenstvo. Inak povedané pri skúmaní zodpovednosti
advokáta záver o príčinnej súvislosti medzi pochybením advokáta a tým, že klient vo veci nebol úspešný
jemožnéurobiťibavprípade,žeprávoklientaskutočneexistovalo.Súdďalejvtejtosúvislostikonštatuje,
že v konaní o náhradu škody proti advokátovi na základe žaloby jeho klienta sa je nutné zaoberať ako

predbežnou otázkou nielen úspešnosťou návrhu klienta v spore, o ktorom tvrdí, že mu v ňom postupom
advokáta vznikla škoda ale aj tým, či škoda klientovi vznikla práve len nekvalitným plnením povinnosti
advokáta ako jeho zástupcu pri vedení sporu, alebo aj z iných dôvodov, poprípade aj spoluzavinením
klienta.

80. Súdna prax a rovnako aj právna teória pod premlčaním rozumie márne uplynutie doby ustanovenej
zákonom na vykonanie práva. Znamená to výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, keďže
premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom
čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus
iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú; alebo

inak povedané, že právo patrí bdelým). Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup
- obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej
strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva. Ide tu
o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov, ktoré zodpovedajú účelu
premlčania. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným

spôsobom na príslušnom orgáne svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať na
súde svojho práva. S ohľadom na uvedené má súd za to, že ani v prípade, ak by v základnom konaní
bol právny zástupca uplatnil ako obranu rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi,
na výsledku konania, by to nemalo žiaden vplyv, keď včasné vznesenie námietky premlčania nie je v

rozpore s dobrými mravmi. Uvedené sa týka aj výhrady žalovaného, že žalobca ako právny zástupca
nežaloval aj ručiteľa Y. Č., keď súd má za to, že ani uvedené by v konečnom dôsledku nezmenilo
výsledok konania. Keď má z vykonaného dokazovania preukázané, že Y. Č., ktorého A. B. žaloval v
konaní sp. zn. 37C/124/2011 podal vo veci odpor doručený súdu dňa 18.11.2011 (vec sa týkala pôžičkyzo dňa 16.6.2007), ktorým vzniesol námietku premlčania voči žalovanej sume. Zároveň má súd za
to, že žalobca ako právny zástupca neporušil svoje povinnosti ako advokát, keď nenavrhol cestou
súdu vyžiadanie účtovníctva GORAL PLUS, s.r.o., za účelom preukázania, že predmetná zmluva o

pôžičke nie je vedená v účtovníctve, keď žalovaný sa osobne zúčastnil pojednávaní dňa 5.9.2011 a
dňa 18.1.2012 a nič mu nebránilo v tom, aby návrh na vykonanie dokazovania predniesol sám. Pričom
žalovaný nepreukázal, že takého konanie resp. nekonanie právneho zastúpenia je v príčinnej súvislosti
s požadovanou náhradou škody.

81. Nakoľko má súd za to, že žalovaný v konaní nepreukázal vznik zodpovednosti žalobcu ako advokáta
v súvislosti s konaním vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 19C/84/2011 súd neprisvedčil
žalovanému, ktorý si voči žalovanej sume započítal svoju pohľadávku titulom vzniku náhrady škody
a zároveň z toho isteného dôvodu zamietol aj vzájomnú žalobu žalovaného, ktorú považoval za
nedôvodnú. V súlade so zisteným skutkovým stavom a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

82. Na záver súd dodáva, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany žalobcu zamietol,
nakoľko predmetné konanie síce začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd dal
stranám možnosť, aj v závislosti na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu (a tam vyslovený právny
názor), predniesť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (keď odvolací súd uviedol, že súd prvej

inštancie doplní dokazovanie vo veci s poukazom na procesnú aktivitu sporových strán). Zo strany
žalovaného návrhy na doplnenie dokazovania neboli. Žalobca v lehote určenej súdom navrhol opätovne
vypočuť svedka Jozefa Šoku, avšak na výzvu súdu už neuviedol akú novú skutočnosť chce preukázať
prostredníctvomvýsluchunavrhnutéhosvedka,ajspoukazomnato,žesvedokužbolvkonanívypočutý.
Súd zároveň žalobcu poučil podľa § 197 ods. 1 CSP. Na výzvu súdu už žalobca ďalej nereagoval,

neuviedol na aké skutočnosti navrhuje svedka vypočuť a iné dôkazy nenavrhol. Súd tiež nepripustil
vykonanie dôkazu listinami predkladanými žalobcom na pojednávaní konanom dňa 27.11.2019, nakoľko
súdu nebolo zrejmé, aké skutočnosti mal žalobca v úmysle týmito listinami preukázať a tieto boli
predkladané po dodatočnej lehote poskytnutej súdom, na pojednávaní, pričom pripustenie tohto dôkazu
by si zároveň vyžadovalo odročenie pojednávania, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

83. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

84. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

86. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

87. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

88. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 2 CSP, keď žalobcovi bola z uplatnenej istiny 1.718,01 Eur priznaná suma 1.053,40 Eur s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 61% a hrubý úspech žalovaného 39%, a teda

konečný čistý úspech žalobcu je 22% (61-39). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči
žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 22% trov konania.

89. O nároku na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobcovi (tu v postavení žalovaného) ako aj intervenientovi,

ktorý vystupoval na jeho strane v časti nároku na náhradu škody priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu (100%), keďže boli v konaní plne úspešní, pretože vzájomnú
žalobu žalovaného súdu zamietol. V konaní pritom nebol stranami sporu tvrdený a súd sám nezistildôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).