Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 10, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/144/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116215066
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Berežná

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116215066.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v sporovej veci žalobcu: Y. M., W.. XX.X.XXXX,

F. V. F. XXX, XXX XX V. F., právne zastúpený: KAIFER advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Fibichova
11, 040 01 Košice, IČO: 36 861 561, proti žalovanému: Obec Lemešany, so sídlom Lemešany 186, 082
03 Lemešany, IČO: 00 327 344, právne zastúpený: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA
spol. s r.o., so sídlom Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 36 492 086, o zaplatenie 5 000 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 5 000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 5 000 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 25.7.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu 5 000 eur s príslušenstvom. V podanej žalobe tvrdil, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľnosti parc. č. XXX/X v katastrálnom území Lemešany o výmere 1 000 m2, ktorú žalovaný bez
právneho dôvodu užíva ako športový areál. Peňažné plnenie vo výške 5 000 eur predstavuje súčin
rozsahu výmery nehnuteľnosti žalobcu 1 000 m2 a sumy 2,5 eur ročne za 1m2. Všeobecná hodnota

nehnuteľnosti je 28 600 eur, obvyklé ročné nájomné je 10% z hodnoty nehnuteľnosti. Ako dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení označil list vlastníctva č. XXX, územný plán obce z februára 2010, výzvu
na uhradenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti, znalecký posudok K.. K. Y. č. 148/2015 za obdobie
od 26.7.2014 do 25.7.2016.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť, keďže na užívanie nehnuteľnosti má
zákonom daný právny titul - právo zodpovedajúce zákonnému vecnému bremenu. Uviedol, že športový

areál pozostáva z niekoľkých parciel, žalobca je vlastníkom jednej z nich. S majiteľmi ostatných parciel
sa žalovaný dohodol tak, že ich buď odkúpil alebo s vlastníkmi uzatvoril nájomné zmluvy, žalobca však
požadoval sumu príliš vysokú, preto sa nedohodli. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia
zároveň považoval za premlčaný, pričom aktívne legitimovanou na podanie žaloby v tomto spore by
bola právna predchodkyňa žalobcu, vlastníčka pozemku v čase vydania zákona č. 66/2009 Z.z., ktorá
však už zomrela. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil výsluch sporových strán, výsluch
svedkov a navrhol, aby súd vo veci vyžiadal správu Slovenského pozemkového fondu a Okresného

úradu. V priebehu konania žalovaný predložil znalecký posudok Ing. Jozefa Murína č. 115/2019.

3. Súd prejednal vec v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovaného,
na ktorom sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a obsahom spisu zn. 9C/195/2014. Súdnevykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, výsluchom svedkov, oboznámením obsahu spisu
Okresného súdu Prešov zn. 12C/230/2011, ani vyžiadaním správy od Slovenského pozemkového fondu
a okresného úradu z dôvodu, že vo veci možno spoľahlivo rozhodnúť na základe listinných dôkazov

nachádzajúcich sa v spise, s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu.

4. Z predložených listinných dôkazov, z obsahu pripojeného spisu zn. 9C/195/2014, v spojitosti s
nespornými a všeobecne známymi skutočnosťami súd zistil tento skutkový stav:

5. Právna predchodkyňa žalobcu, pani E. M., uzatvorila ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom
dňa 19.10.2004 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom pozemku vyznačeného na kópii
katastrálnej mapy, záp. č. XXX zo dňa 17.9.2001 ako parcela č. XXX/X k.ú. Lemešany o výmere 4 466
m2, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX ako orná pôda. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú
s výpovednou lehotou 6 mesiacov a zahŕňala nájom od 1.1.1992. Ročné nájomné bolo dohodnuté vo
výške 1 Sk za 1 m2 ročne, teda 4 466 Sk za kalendárny rok nájmu. V zmluve bolo uvedené, že pozemok

je súčasťou športového areálu - ihriska, vybudovaného v minulosti, ktorý spravuje a obhospodaruje
nájomca, pretože podľa § 11 ods. 1 písm. f) zákona č. 222/1996 sú zákonné prekážky na vydanie
nehnuteľnosti. Listom zo dňa 28.5.2009 právna predchodkyňa žalobcu vypovedala žalovanému zmluvu
o nájme pozemku č. 1/2004 uzatvorenej dňa 19.10.2004 a upozornila žalovaného, že jej neuhradil
nájomné za rok 2007 a 2008. V liste taktiež uviedla, že v minulosti mala záujem odpredať pozemok

žalovanému, avšak k dohode nedošlo, preto si parcelu nechá vytýčiť a ujme sa jej užívania. List odoslala
žalovanému dňa 11.6.2009. Nájomný vzťah medzi právnou a predchodkyňou žalobcu a žalovaným
skončil dňom 31.12.2009.

6. Žalobca je v súčasnosti výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území

Lemešany, obec Lemešany, okres Prešov, zapísanej na LV č. XXX, parcela registra C č. XXX/X ako
ostatné plochy o výmere 1 000 m2, ktorá nie je zaťažená žiadnym vecným bremenom, keďže v katastri
nehnuteľností sa nenachádza záznam o vzniku vecného bremena. Žalobca nadobudol pozemok od
svojej matky E. M. na základe darovacej zmluvy v spojení s geometrickým plánom č. XX/XXXX.

7. Nehnuteľnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku nie je zaťažená žiadnym vecným bremenom (vychádzajúc
z obsahu listu vlastníctva č. 701). Hodnota tejto nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom č.
XXX/XXXX znalca K.. K. Y. zo dňa 13.7.2015 na sumu 28 600 eur. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX
zo dňa 1.7.2019 znalca K.. R. Y. bola stanovená hodnota vecného bremena trvalého záberu pozemkov
parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, „. V. XXX/X, katastrálne územie Lemešany, LV č. XXX k 20.3.2019 pre

prevádzku športového areálu vo výške 109 000 eur.

8. Žalovaný ako obec užíva v súčasnosti predmetnú nehnuteľnosť ako športový areál - futbalové ihrisko
bez toho, aby poskytovala žalobcovi ako výlučnému vlastníkovi nehnuteľnosti akékoľvek protiplnenie za
jej užívanie.

9. Listom zo dňa 12.7.2016 vyzval žalobca žalovaného na úhradu finančnej náhrady za užívanie
nehnuteľnosti vo výške 5 000 eur (2,50 eur za 1 m2 ročne) za obdobie od 26.7.2014 do júla 2016, do 7
dní od doručenia výzvy, žalovaný mu túto sumu neuhradil. Zásielka bola odoslaná dňa 12.7.2016.

10. Z rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky (rozsudok Okresného súdu Poprad
sp. zn. 21C/5/2011 zo dňa 10.10.2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/161/2015
zo dňa 25.5.2016, rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C/208/2009 zo dňa 21.6.2012, rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/447/2012 zo dňa 28.5.2013) vyplýva, že ročná odplata sa užívanie
nehnuteľnosti je vo výške 10% z ceny nehnuteľnosti.

11. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/230/2011 zo dňa 28.6.2012 bola žaloba o
vypratanienehnuteľnosti(pozemoknaktoromsanachádzašportovýareálvobciLemešany)zamietnutá.
Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 15Co/37/2012 zo dňa
27.11.2013. Z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že za stavbu je nutné považovať celý športový areál,

otázka právneho dôvodu užívania spornej nehnuteľnosti žalovaným riešená nebola.

12.MedzitýmnymrozsudkomOkresnéhosúduPrešovsp.zn.9C/195/2014zodňa19.2.2015vobdobnej
právnej veci bolo vyslovené, že právo žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie nehnuteľnostinachádzajúcej sa v katastrálnom území Lemešany, obec Lemešany, zapísanej na LV č. XXX ako parcela
č. XXX/X o výmere 1 000 m2 je dané. Rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co/174/2015 zo dňa 29.10.2015. Znaleckým posudkom znalca K.. H. W. v tomto spore bola

stanovená všeobecná hodnota pozemkov parc. č. XXX/X o výmere 1 000 m2 na sumu 23 870 eur. Ročný
nájom za obdobie 1.1.2012 až 31.12.2012 bol vo výške 2 338 eur, za obdobie 1.1.2014 až 30.6.2014
vo výške 1054,26 eur, denný nájom 5,8247 eur, teda za rok 2 126 eur.

13. V spore sp. zn. 9C/195/2014 bol vypracovaný aj znalecký posudok č. XX, znaleckým ústavom

Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva, doručený súdu 19.6.2019,
podľa ktorého všeobecná hodnota pozemku parc. č. XXX/X o výmere 1 000 m2, k.ú. Lemešany je vo
výške 25 600 eur. Tento znalecký posudok sa zaoberal aj komparáciou posudkov znalcov K.. K. Y. č.
XXX/XXXX, K.. T. R. Č.. XXX/XXXX, K.. H. W. Č.. XXX/XXXX. Všeobecná hodnota 1 m2 pozemku za
rok 2011 je vo výške 23,87 až 28,59 eur/1m2, za rok 2012 vo výške 23,87 až 25,56 eur/1m2, za rok
2013 23,87 až 25,56 eur/1m2, za rok 2014 vo výške 23,87 až 25,56 eur/1m2. Všeobecná hodnota nájmu

susedného pozemku parc. č. XXX/X o výmere 1 000 m2 za obdobie od 1.1.2014 do 30.6.2014, ktorý je
taktiež súčasťou predmetného športového areálu je vo výške 2 067 eur.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd vec nasledovne právne posúdil:

15. Podľa čl. 20 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa čl. 20 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie

vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona
a za primeranú náhradu.

17. Podľa § 123 zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vlastník je v medziach zákona oprávnený
predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

18. Podľa čl. I, § 1 odsek 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
tento zákon sa primerane vzťahuje aj na usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých je
umiestnený cintorín, okrem pozemkov vo vlastníctve cirkví, športový areál alebo verejná zeleň, ak tento

cintorín, športový areál alebo verejná zeleň prešli do vlastníctva obce podľa osobitného predpisu.

19. Podľa čl. I, § 4 odsek 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom
usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky,
ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné

právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti
tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je
držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o
stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší
územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností

je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému
bremenu

20.Podľa§451odsek1a2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,ktosanaúkorinéhobezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21.Podľa§456zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník,predmetbezdôvodnéhoobohateniasamusí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

22. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne
a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. IV. ÚS 115/2003 z 3.
júla 2003).

23. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze PL. ÚS 42/2015 zo dňa 12.10.2016 (odsek č.
84) vyslovil, že v súlade s článkom 20 ústavy vykonaný zásah do práva pokojne užívať svoj majetok

musí zachovávať spravodlivú rovnováhu medzi potrebami verejného záujmu na obmedzení vlastníctva
a požiadavkami ochrany základného práva jednotlivca vlastniť majetok a čerpať z neho majetkový
prospech.Podmienky,zaakýchsanáhradaposkytuje,majúzásadnývýznamprenastoleniespravodlivej
rovnováhy, ktorá sa musí rešpektovať pri určení obmedzujúceho opatrenia tak, aby vlastník nekládol na
obmedzovaného vlastníka neprimeranú záťaž. Obmedzenie vlastníckych práv vlastníka sa musí udiať
spôsobom, ktorý je v rozumnom pomere k povahe a hodnote obmedzujúcich opatrení. Neposkytnutie

náhrady alebo poskytnutie náhrady, ktorá nie je primeraná povahe a rozsahu zásahov do vlastníctva, je
v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu. Pri obmedzovaní práv vlastníka nie je možné robiť
rozdiely podľa povahy verejného záujmu, kvôli ktorému sa právne postavenie vlastníka obmedzuje. Na
určenie výšky náhrady, ktorá je primeraná, je rozhodujúce zistenie ročného úžitku, ktorý sa viaže k tej
časti nehnuteľnosti, v ktorej sa vlastníctvo obmedzuje.

24. Bezdôvodné obohatenie v zmysle citovanej právnej úpravy je konštruované ako osobitný právny
inštitútmimozmluvnéhozáväzkovéhopráva.Podprávnyminštitútomrozumiemesúhrnprávnychnoriem,
ktorých zmysel, účel a funkcia sú podriadené totožnému cieľu. Cieľom právnej úpravy bezdôvodného
obohatenia je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez relevantného právneho dôvodu v

majetkovejsféresubjektovprávnychvzťahov.Kmajetkovejnerovnováhedochádzavprávnychvzťahoch
pomerne pravidelne, avšak o bezdôvodnom obohatení možno hovoriť výlučne vtedy, ak absentuje
právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy. Právnym dôvodom môže byť zákon alebo na základe
zákona právne relevantná skutočnosť (napr. zmluva, vznik škody, a pod.)

25. Primárnou funkciou právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je tak náprava nespravodlivej
majetkovej nerovnováhy vzniknutej z titulu absencie relevantného právneho dôvodu. Hovoríme o funkcii
reparačnej či reštitučnej. V širších právnych súvislostiach možno uvažovať aj o funkcii výchovno -
preventívnej.

26. Z vykonaného dokazovania v spojitosti s nespornými a všeobecne známymi skutočnosťami mal súd
preukázané, že žaloba žalobcu je dôvodná. Aktívna legitimácia žalobcu je daná tým, že je vlastníkom
pozemku, ktorý pasívne legitimovaný žalovaný užíva bez právneho dôvodu a za toto užívanie neplatí
žalobcovi žiadnu finančnú náhradu, čo je v rozpore s obsahom vlastníckeho práva žalobcu. Samotným
základom sporu je skutočnosť, že po tom, čo pre neplatenie nájomného zo strany žalovaného došlo

v roku 2009 k vypovedaniu nájomnej zmluvy právnou predchodkyňou žalobcu, žalovaný ako obec
bez vynaloženia náležitej odbornej starostlivosti nepodnikol žiadne právne kroky v usporiadaniu tohto
právneho vzťahu, teda nedohodol so žalobcom novú nájomnú zmluvu, neodkúpil od žalobcu predmetný
pozemok, neponúkol mu na výmenu náhradný pozemok ani nezabezpečil vykonanie pozemkových
úprav v primeranom čase.

27. Žalovaný sa voči žalobe bránil tvrdením, že nehnuteľnosť užíva na základe vecného bremena, ktoré
vzniklo na základe zákona č. 66/2009 Z.z. Vychádzajúc z gramatického výkladu § 4 odsek 1 tohto
zákona je zrejmé, že zákonodarca viaže vznik zákonného vecného bremena na dve právne skutočnosti,
a to nadobudnutie účinnosti tohto zákona a neexistenciu iného zmluvne dohodnutého práva medzi

vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, pričom pre vznik zákonného vecného bremena vyžaduje
kumulatívne splnenie oboch podmienok. Z časového hľadiska spája zákonodarca vznik zákonného
vecného bremena výlučne s dňom účinnosti zákona (článok I. účinný dňom 1.7.2009) nerozširuje
možnosť vzniku zákonného vecného bremena aj na iný okamih, resp. inú právnu skutočnosť, než je
deň nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle upraviť právne vzťahy

tak, ako to interpretuje žalovaný, namiesto slovného spojenia „ku dňu účinnosti“, bol by použil spojenie
„odo dňa účinnosti“, resp. „počas účinnosti“. Keďže právna predchodkyňa žalobcu a žalovaný mali ku
dňu účinnosti zákona právny vzťah upravený nájomnou zmluvou, zákon č. 66/2009 Z.z. na predmetný
právny spor nemožno použiť.28. Žalovaný taktiež namietal premlčanie nároku žalobcu. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 26.7.2014 do 25.7.2016, subjektívna lehota na uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod26.7.2017do25.7.2015začalaplynúťdňom26.7.2015,žaloba
bola podaná dňa 25.7.2016, argumentácia o premlčaní nároku žalobcu preto nie je dôvodná s poukazom
na ustanovenie § 101 v spojení s § 107 Občianskeho zákonníka.

29. K právoplatnému rozhodnutiu Okresného súdu Prešov sp. zn. 12C/230/2011 je nutné uviesť, že v

tomto spore bola posudzovaná predbežná otázka zákonného vecného bremena iným súdom, nebola
však riešená vo výroku rozhodnutia. Riešenie otázky, ktorá nebola priamo predmetom sporu v inom
konaní a o ktorej iný súd nerozhodoval vo výroku, hoci sa s ňou (ako s otázkou predbežnou) pre účely
svojho rozhodnutia vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia, pre súd v inom konaní záväzné nie je
(na porovnanie rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Cdo/4004/2011). O otázke, či vzniklo právo
zodpovedajúce vecnému bremenu sa v konaní 12C/230/2011 vôbec nerozhodovalo.

30.ZáveryznaleckéhoposudkuznalcaK..Y.nemožnopoužiťvtomtospore,nakoľkožalobcasadomáha
vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalobcom, predmetom
sporu nie je zriadenie vecného bremena. Napokon, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR PL. ÚS 42/2015
je jednorazová náhrada za zariadenie vecného bremena neústavná a vlastníkovi nehnuteľnosti patrí

opakovaná ročná náhrada.

31.Pristanovenívýškysumybezdôvodnéhoobohateniasúdvychádzalzlistinnýchdôkazovsmerujúcich
ku konštruktívnemu vyriešeniu tohto sporu, a to najmä zo znaleckého posudku K.. K. Y.. Tento posudok
stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 28 600 eur. V zmysle rozhodovacej praxe, na

ktorú bolo poukázané vyššie, je adekvátna hodnota ročného nájomného vo výške 10% z hodnoty
nehnuteľnosti,čoje2860eurročne.Žalobcatitulombezdôvodnéhoobohateniapožadujeodžalovaného
sumu 2 500 eur ročne, teda sumu nižšiu než hodnotu ročného nájomného. Žalobca od takto vypočítanej
sumy ročného nájomného odvodil sumu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v spore nepredložil
žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali inú sumu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 26.7.2014

do 25.7.2016. Žalobca sa dôvodne domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 2 500 eur
ročne, teda 5 000 eur za obdobie od 26.7.2014 - 25.7.2016, preto súd jeho žalobe vyhovel a priznal mu
požadovanú sumu, zohľadniac aj trhový aspekt sporu.

32. Závery znaleckých posudkov K.. Y., K.. W. a znaleckého ústavu Technická univerzita nebolo možné

aplikovať bezvýhradne, ale len podporne, nakoľko sa týkajú období rokov 2011-2014 a je všeobecne
známou skutočnosťou, že ceny nehnuteľností a nájmov majú stúpajúcu tendenciu. Keďže žalobcom
uplatnený nárok bol v súlade s obsahom predložených listinných dôkazov, resp. nebol v zjavnom rozpore
s nimi, súd žalobe žalobcu vyhovel.

33. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa § 517 odsek 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o konanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa

tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaného
s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.

37.Keďžežalovanýsanesplnenímdlhudostaldoomeškania,súdpriznalžalobcoviajpožadovanýnárok
na úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 5 000 eur od 21.7.2016 do zaplatenia, vychádzajúc
z toho, že lehotu na plnenie určil žalobca žalovanému v lehote 7 dní od doručenia výzvy na úhradu.List s výzvou na úhradu bol odoslaný žalovanému dňa 12.7.2016, lehota na zaplatenie uplynula dňom
20.7.2016, dňom 21.7.2016 sa tak žalovaný dostal do omeškania, čo bola nesporná skutočnosť.

38. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 odsek 3 CSP, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni
a plynie od právoplatnosti rozsudku, nezistiac dôvody na určenie dlhšej lehoty.

39. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Žalovaný sa domáhal, aby súd pre prípad úspechu žalobcu v spore aplikoval ustanovenie § 257
CSP, podľa ktorého súd výnimočne neprizná nárok na náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa. V predmetnom spore neboli zistené ani tvrdené žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by súd nemal nárok na náhradu trov konania niektorej zo sporových strán priznať.
Žalovaný je právnickou osobou, podľa zdroja finstat.sk v roku 2018 disponoval aktívami v sume 4 307
911 eur, náklady mal v sume 1 018 481, výnosy 1 101 963 eur, a výsledok jeho hospodárenia bol

kladný vo výške 83 478 eur. K ukončeniu nájomnej zmluvy zo strany právnej predchodkyne žalobcu
došlo z dôvodu neplatenia nájomného žalovaným a z dôvodu, že sa nedohodli na cene za predaj
nehnuteľnosti. Žalovaný v spore nepreukázal, že by sa žalobca, resp. jeho právna predchodkyňa
domáhali neprimeranej sumy za predaj nehnuteľnosti a minimálne od roku 2009 vedel, že sa oprávnený
bude domáhať náhrady, resp. užívania svojej nehnuteľnosti a napriek tomu bol pasívny a nepodnikol

potrebné právne kroky pre vyriešenie tejto situácie. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nie je možné aplikovať ustanovenie § 257 CSP. Naproti
tomu je žalobca fyzickou osobou, ktorý sa legitímne domáha ochrany svojho vlastníckeho práva, do
ktorého mu žalovaný bez právneho dôvodu zasahuje, resp. bez poskytnutia finančnej náhrady.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol v spore plne úspešný, za neexistencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania sporovým stranám, súd mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

42. Podľa § 262 odsek 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.
1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Prešov, dňa 10. júla 2019