Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 10, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/6/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118010176

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Szabó

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2118010176.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. X. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde

Trnava dňa 10. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: X. B., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom F. č. XXX

sa uznáva vinným, že

dňa 25.01.2017 asi o 14.00 hod. v Trnave na ulici Tamaškovičova v smere od ulice Nitrianska viedol ako
vodič osobné motorové vozidlo zn. Audi S8 s ev. číslom K pričom pri križovatke ulíc Tamaškovičova a
Bulharská nedal prednosť chodkyni maloletej H.P. narodenej v roku 2007 prechádzajúcej cez priechod
pre chodcov v smere od areálu nemocnice k predajni Jednota, následkom čoho s vozidlom s pravým
predným zrkadlom narazil do ľavej strany tela chodkyne, čím maloletá H.P. utrpela ťažké zranenia, a
to pomliaždenie, hematóm a odreninu čelovej oblasti hlavy vľavo, krvácanie pod tvrdú plenu (SDH -
subdurálnyhematóm)včelovejoblastivľavo,pomliaždenieakrvácaniedomozguvčelovejoblastivľavo,
viac úlomkovú zlomeninu ľavej čelovej kosti s posunom úlomkov a krvácaním do čelovej a čuchovej

prínosovej dutiny, zlomeninu chirurgického krčku ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov a zlomeninu
oboch kostí dolnej časti ľavého predkolenia s posunom úlomkov s dobou liečby 4 až 6 mesiacov, čím
svojim konaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke v znení neskorších predpisov,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania -
porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,

čím spáchalprečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h) Trestného zákona,

za to

sa odsudzuje

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd
obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákonasúdobžalovanémuurčujeskúšobnúdobu36(tridsaťšesť)mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom 851 04 Bratislava - mestská časť Petržalka, Panónska
cesta 2, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 12.883,42 Eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej O.
X., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K., T. V. XX škodu vo výške 13.245,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú O. X., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom K.,

T. Štrekára 60 so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

X. Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 19.01.2018 na Okresný súd Trnava na obžalovaného
obžalobu na skutkovom a právnom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že
je nevinný. (čl. 236)

Splnomocnenkyňa poškodenej F. X. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodená si uplatňuje nárok
na náhradu škody vo výške 14.381,- Eur, ktorá pozostáva z náhrady bolestného podľa znaleckého

posudku vo výške 14.245,- Eur a priamych nákladov na rehabilitáciu maloletej v roku 2017 vo výške
736,- Eur a priamych nákladov na rehabilitáciu maloletej v roku 2018 vo výške 400,- Eur. (čl. 235)

Postupom podľa § 256 ods. 2 bol prečítaný rozpis nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktorá
bola poskytnutá maloletej Hane X., pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si v trestnom konaní

uplatnila regresný nárok vo výške 12.883,42 Eur. (čl. 37-38)

Obžalovaný X. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že viedol motorové vozidlo po Tamaškovičovej
ulici a keď sa približoval k priechodu cez cestu zaregistroval chodkyňu na pravej strane na chodníku
pred priechodom, ale nakoľko sa táto nepozerala jeho smerom, neusúdil, že táto chce prejsť cez cestu a

pokračoval v jazde. Keď bol už prednou časťou vozidla skoro na prechode, chodkyňa mu vbehla do jeho
jazdnej dráhy. Obžalovaný prudko stočil volant do ľavej strany a zabrzdil, pričom na zlomok sekundy
videl poškodenú pred predným sklom a následne ju zrkadlo jeho auta zrazilo k zemi. Obžalovaný vystúpil
z vozidla a našiel dieťa na zemi. V tom na miesto prišla nejaká osoba, ktorá na obžalovaného zakričala,
aby poškodenú naložil do vozidla a išiel s ňou na pohotovosť, čo aj obžalovaný urobil, pričom na

pohotovosť zobral aj brata poškodenej, ktorý medzičasom prišiel na miesto. Obžalovaný uviedol, že sapohyboval konštantnou rýchlosťou okolo 50 km/h, išiel akoby v kolóne a nemal možnosť zrýchľovať,
pričom obžalovaný poškodenú zaregistroval vo vzdialenosti asi 25-30 m pred prechodom pre chodcov,
kedypoškodenástálanachodníkupredprechodom. Obžalovanýpočaspribližovaniasakpriechodumal

poškodenústálevobrazeapozeralsa,čisachystávstúpiťnavozovku,pričompoškodenásanepozerala
na jeho stranu. Obžalovaný ďalej vypovedal, že poškodená cez prechod pre chodcov utekala, pričom
keď tak začala robiť, musel byť už na prechode a jeho reakcia bola taká, že okamžite strhol volant a
zabrzdil. Keď vozidlo zastavilo, jeho zadná časť bola ešte na prechode pre chodcov a predná časť bola
krížom do protismeru. Poškodená sa nachádzala vedľa pravého predného kolesa a ležala na chrbte. Po

zrážke s poškodenou sa obžalovanému odlomilo pravé spätné zrkadlo. (čl. 236-240)

Na návrh prokurátora na odstránenie rozporov bola prečítaná časť zápisnice o výsluchu obžalovaného
z prípravného konania zo dňa 06.11.2017, kde obžalovaný vypovedal, že si všimol na priechode dievča
(čl. 17) a tiež tá časť, kde obžalovaný vypovedal, že poškodenú registroval zo vzdialenosti asi 20-25
m a potom sa na ňu už viac nepozeral (čl. 18). Prokurátor navrhol odstrániť rozpor v tom, že na

hlavnom pojednávaní obžalovaný vypovedal, že poškodenú videl stáť na chodníku ako i v tom, že na
hlavnom pojednávaní vypovedal, že sa na poškodenú pozeral po celý čas. Obžalovaný k rozporom
uviedol, že už v prvotnej výpovedi to vnímal tak, že na priechode znamená, keď niekto stojí na chodníku
pred prechodom pre chodcov a k sledovaniu poškodenej uviedol, že v celkovom obraze na vozovke
poškodenú registroval a akonáhle by sa pohla smerom na prechod vedel by o tom. (čl. 239)

Svedkyňa poškodená F. X., matka mal. O. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 25.01.2017 jej
telefonovaljejsyn,ktorýuviedol,žejehosestruzraziloautoažeidedonemocnice.Svedkyňapoškodená
sa dostavila do nemocnice, kde sa obžalovaný aj s policajtom pýtali O., ako došlo k nehode, pričom táto
uviedla, že sa pred priechodom zastavila, pozrela sa na obe strany a prešla na druhú stranu a zrazu sa

objavilo auto, ktoré nevidela. Po vyšetreniach v Trnave svedkyni poškodenej lekári povedali, že O. má
poškodenú lebku a preto ju bolo potrebné previezť do Bratislavy. (čl. 240)

Súd na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku oboznámil znalecký
posudok Ing. Martina Lukášika, znalca z odboru cestná doprava, odvetvia technický stav cestných

vozidiel, nehody v cestnej doprave a odhad hodnoty cestných vozidiel č. 20/2017 zo dňa 16.06.2017, z
ktorého vyplynulo, že východiskovú rýchlosť vozidla Audi S8 nie je možné vypočítať exaktne, avšak z
analýzynehodovéhodejavyplýva,žeobžalovanýmuvádzanárýchlosť50km/hjeztechnickéhohľadiska
prijateľná. Obžalovaný začal na poškodenú reagovať približne v čase, keď táto začala vstupovať do jeho
jazdného pruhu, pričom v tom čase sa poškodená nachádzala približne 1,50 m od okraja cesty a vo

vzťahu k týmto údajom nie je možné z technického hľadiska považovať začiatok reakcie obžalovaného
za včasný a preto technika jeho jazdy vo vzťahu k tejto skutočnosti bola nesprávna, pričom nesprávnosť
spočívala v tom, že na vstup chodkyne na cestu a jej pohyb na prechode pre chodcov reagoval s
oneskorením. Znalec ale uviedol, že z technického hľadiska nie je možné jednoznačne vylúčiť ani
to, že reakcia obžalovaného na pohyb poškodenej po ceste bola včasná, avšak v takomto prípade

by východisková rýchlosť vozidla obžalovaného musela byť vyššia ako rýchlosť predpísaná. Znalec
preto konštatoval, že z technického hľadiska technika jazdy obžalovaného nebola správna, pričom
nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy bola buď oneskorená reakcia na pohyb poškodenej po ceste
alebo nedodržanie predpísanej rýchlosti, prípadne kombinácia týchto skutočností. Znalec k otázke,
či mohol obžalovaný alebo poškodená dopravnej nehode zabrániť uviedol, že v zmysle vykonaného

výpočtu pohybu účastníkov nehodového deja mohol obžalovaný zrážke s poškodenou zabrániť včasnou
a správnou reakciou, ktorej výsledkom by bolo intenzívne brzdenie vozidla. Pri včasnej reakcii mohol
obžalovaný zastaviť prednou časťou svojho vozidla ešte pred priechodom pre chodcov. Poškodená
mohla zrážke s vozidlom zabrániť tak, že by nevstúpila na cestu a nezačala prechádzať po prechode
pre chodcov v čase, keď vzhľadom na skutočnú rýchlosť a vzdialenosť vozidla muselo dôjsť k vzniku

kolíznej situácie. K výpovedi obžalovaného, že v čase keď už bol na prechode prednou časťou na úrovni
poškodenej tak sa poškodená zrazu rozbehla znalec uviedol, že v zmysle vykonaného výpočtu pohybu
účastníkov nehodového deja bolo vozidlo obžalovaného v čase začiatku jeho reakcie na poškodenú
od okraja priechodu pre chodcov vzdialené približne 22,50 m, a preto je táto výpoveď obžalovaného z
technického hľadiska neprijateľná. Ak by skutočný priebeh nehodového deja mal byť taký, ako uvádzal

poškodený, potom by sa poškodená v čase kontaktu s vozidlom pohybovala behom, pričom v takom
prípade by došlo ku kontaktu jej tela s viacerými dielmi pravej bočnej časti vozidla, čo by s vysokou
pravdepodobnosťou zanechalo stopy. Keďže na vozidle neboli identifikované okrem odlomenia pravého
spätného zrkadla žiadne iné poškodenia, z technického hľadiska táto absencia stôp na vozidle veľmidobre korešponduje so spôsobom pohybu poškodenej, ktorý podpísala vo svojej výpovedi. Výpoveď
obžalovaného k spôsobu pohybu poškodenej je z technického hľadiska vysoko nepravdepodobná.
Znalec ďalej uviedol, že v čase, keď poškodená vkročila na cestu bolo vozidlo vzdialené od prechodu

približne 49 m, preto je z technického hľadiska zrejmé, že pri pohľade doľava bolo vozidlo pre poškodenú
viditeľné.

Znalec v znaleckom posudku konštatoval, že na základe výsledkov technickej analýzy nehodového
deja boli technickou príčinou vzniku dopravnej nehody (i) nesprávna technika chôdze poškodenej,

ktorá spočívala v tom, že vstupom na cestu a pohybom po prechode pre chodcov z technického
hľadiska vytvorila pre obžalovaného kolíznu situáciu a teda nesprávna technika chôdze poškodenej
bola tým prvkom nehodového deja, ktorý bol pre vznik dopravnej nehody rozhodujúci a (ii) s vysokou
pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorá spočívala v tom, že na vstup
poškodenej na priechod pre chodcov reagoval s oneskorením. Nesprávna technika jazdy obžalovaného
bola tým prvkom nehodového deja, ktorý mu s vysokou pravdepodobnosťou znemožnil zabrániť vzniku

dopravnej nehody. Keďže z technického hľadiska nie je možné vylúčiť ani to, že reakcia obžalovaného
na pohyb poškodenej bola včasná, hoci v takom prípade by rýchlosť vozidla musela byť vyššia
ako predpísaná, je možné z technického hľadiska konštatovať, že technika jazdy obžalovaného s
vysokou pravdepodobnosťou nebola správna, pričom nesprávnym prvkom jeho techniky jazdy bola
buď oneskorená reakcia na pohyb poškodenej po ceste alebo nedodržanie predpísanej rýchlosti,

prípadnekombináciatýchtoskutočností.Nesprávnatechnikajazdyobžalovanéhobolapretotýmprvkom
nehodového deja, ktorý obžalovanému s vysokou pravdepodobnosťou znemožnil zabrániť vzniku
dopravnej nehody.

Znalec zároveň uviedol, že jemu predložený spisový materiál neobsahuje také technické informácie,

na základe ktorých by bolo možné vykonať presnú analýzu nehodového deja. Nie je možné
exaktne vypočítať východiskovú rýchlosť vozidla obžalovaného a nie je možné dostatočne presne
vyhodnotiť rýchlosť a spôsob pohybu poškodenej. Vzhľadom na technicky prijateľné rozpätie vstupných,
kontrolných a výsledných hodnôt výpočtu nie je možné v danom prípade vyhodnotiť techniku jazdy
obžalovaného jednoznačne. Z technického hľadiska je možné vyjadriť sa k technike jeho jazdy len v

rovine pravdepodobnostnej. (čl. 70-112)

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec Ing. Martin Lukášik, PhD., ktorý vypovedal, že na záveroch
svojho znaleckého posudku zotrváva aj potom, čo sa oboznámil so znaleckým posudkom doc. Ing.
Huja, PhD., pričom ďalej vypovedal, že pokiaľ ide o samotnú technickú analýzu nehodového deja,

medzi oboma znaleckými posudkami nie sú zásadné rozpory, avšak zásadným rozdielom je definovanie
technickej príčiny dopravnej nehody, pretože hoci znalec na strane č. 32 znaleckého posudku uviedol,
že nie je možné jednoznačne vylúčiť, že vodič motorového vozidla Audi A8 na pohyb chodkyne na
priechode reagoval s oneskorením, čo mohlo byť tým prvkom nehodového deja, ktorý mu s najväčšou
pravdepodobnosťou zabránil vzniku dopravnej nehody, t.j. že znalec pripúšťa oneskorenú reakciu

vodiča s tým, že v prípade jeho včasnej reakcie mohol zrážke s chodkyňou zabrániť a teda podľa Ing.
Martina Lukášika, PhD. mal preto doc. Ing. Hujo, PhD. aj tento prvok nehodového deja zakomponovať
do technickej príčiny vzniku dopravnej nehody, čo však neurobil a za technickú príčinu dopravnej
nehody považuje len nesprávnu techniku chôdze chodkyne. Ing. Martin Lukášik, PhD. preto považuje
interpretáciu výsledkov technickej analýzy doc. Ing. Hujom, PhD. za nesprávnu, pričom ak by uvedená

skutočnosťbolazohľadnená,potommedzitechnickýmipríčinamivznikudopravnejnehodydefinovanými
oboma znaleckými posudkami nie je žiadny rozdiel. (čl. 245-246)

Zo záverov Znaleckého posudku č. 31/2018 zo dňa 25.06.2018 vypracovaného doc. Ing. Ľubomírom
Hujom, PhD., znalcom z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody

v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel (pozn. predložený obhajcom obvineného)
vyplynulo, že obvinený začal na poškodenú reagovať vo vzdialenosti 22,90 m od koridoru pohybu
chodkyne, pričom táto sa v danom čase nachádzala mimo koridoru pohybu vozidla obvineného.
Obvinený bezprostredne pred zrážkou s poškodenou zmenil s vozidlom smer pohybu vľavo a následne
došlo ku kontaktu ľavej časti tela chodkyne s pravým predným zrkadlom vozidla obvineného. V

čase kontaktu vozidla a poškodenej je možné pohyb poškodenej definovať ako pohyb spomaľujúci,
pričom poškodená rozpoznala pohyb motorového vozidla približujúceho sa z ľavej strany, s najväčšou
pravdepodobnosťou v okamihu kontaktu s vozidlom stála resp. spomaľovala. Znalec zároveň uviedol,
že pohyb motorového vozidla bol poškodenou rozpoznateľný minimálne 33 m pred priechodompre chodcov a stavebnotechnická situácia umožňovala také skontrolovanie dopravnej situácie, že
zľava prichádzajúce vozidlo obvineného bolo viditeľné a jeho pohyb bol rozpoznateľný. Znalec preto
konštatoval, že poškodená nesprávne vyhodnotila dopravnú situáciu pred vstupom na priechod

pre chodcov, spolu s nesprávnou technickou jej chôdze a pohybom na priechode pre chodcov
vytvorila kolíznu situáciu, čo bolo s najväčšou pravdepodobnosťou tým prvkom nehodového deja,
ktorý bol pre vznik dopravnej nehody rozhodujúci. Nesprávnou technikou chôdze chodkyňa vytvorila z
technického hľadiska pre vodiča motorového vozidla Audi kolíznu situáciu a vo vzťahu k technickému
výkladu pravidiel cestnej premávky vytvorila nebezpečenstvo, nakoľko reagovala na pohyb zľava

prichádzajúceho motorového vozidla Audi neskoro. (čl. 188-233)

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec doc. Ing. Ľubomír Hujo, PhD., ktorý vypovedal, že
medzi jeho znaleckým posudkom a znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Lukášikom, PhD. nie
sú podstatné rozdiely, avšak on vo svojom znaleckom posudku nespracoval možnosti zabránenia
dopravnejnehodetak,akotomalspracovanéIng.Lukášik,PhD..ďalejuviedol,žeprivypracovanísvojho

znaleckého posudku vychádzal z výpovedí obvineného, ktorý opakovane vypovedal, že sa pohyboval
rýchlosťou okolo 50 km/h, a preto nepokladal za potrebné riešiť dopravnú nehodu v zmysle vyššej
rýchlosti motorového vozidla Audi a z pohľadu deklarovanej rýchlosti vozidla a postavenia chodkyne
na chodníku vodič reagoval správne. Súčasne uviedol, že chodkyňa sa pohybovala po priechode pre
chodcov na ľavej strane, čo je nesprávne, pričom ako by sa pohyboval správne, vozidlo by získalo dlhší

čas k stretu a k tomuto by s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo. K otázke prokurátora, prečo potom
vo svojom znaleckom posudku nezakomponoval aj ďalší variant dopravnej nehody odpovedal, že mu
tak nebola položená otázka k vypracovaniu znaleckého posudku. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ ide o
hmotnosť poškodenej vychádzal z údajov Ústavu súdneho inžinierstva a ak by poškodená mala školskú
tašku o hmotnosti 5 kg, tak by významné zmeny nenastali. Znalec pracoval aj s verziou spätného pohybu

chodkyne smerom dozadu, avšak takýto variant vyšiel takmer identický ako v prípade zastavenia, preto
sa osobitne k možnosti úskoku chodkyne smerom dozadu nevyjadroval. (čl. 247-249)

Zo Zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného Mgr. X. V. zo dňa 24.11.2017 a jej príloh vyplynulo,
že poškodená je poistencom zdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., ktorá si v

trestnom konaní titulom regresného nároku za úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá bola poskytnutá
poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 12.883,42 Eur,
pričomkudňujehovýpovedeVšeobecnejzdravotnejpoisťovni,a.s.nebolazostranyzákonnejpoisťovne
obžalovaného zaslaná žiadna náhrada škody a túto si od zákonnej poisťovne ani neuplatňovali. (čl.
30-38)

Predmetná trestná vec bola v súvislosti s dočasným pridelením zákonného sudcu JUDr. L. Révesa na
Krajský súd v Trnave dňa 01.07.2019 prerozdelená a pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu
15T, pričom obžalovaný so zmenou v osobe samosudcu súhlasil a nežiadal, aby sa hlavné pojednávanie
vykonal odznova. (čl. 260)

Zo Zápisnice o výsluchu poškodenej O. X. zo dňa 06.03.2017 vyplynulo, že dňa 25.01.2017 asi o
13.50 hod. išla zo školy spolu so svojim bratom Dušanom, ktorý na druhú stranu cesty prešiel už pri
kruhovom objazde a ona aj s kamarátkami pokračovala po chodníku popri nemocnici smerom ku stanici.
Poškodená chcela prejsť cez priechod pre chodcov za bratom, pričom jej kamarátky pokračovali ďalej.

Poškodená zastavila pred priechodom na mieste, kde sa začínajú biele čiary, pozrela sa doľava, potom
doprava a následne ešte raz doľava, pričom nevidela žiadne auto. Potom vykročila bežným krokom ako
chodí, neutekala a ani nešla pomaly, kráčala stredom vyznačeného priechodu pre chodcov a keď bola
asi v polovici prvej časti priechodu uviedla z ľavej strany blízko auto, zastavila a uskočila dozadu, avšak
auto ju zachytilo spätným zrkadlom do ľavej ruky a potom spadla na zem, pričom následne si pamätá

už len ako bola v nemocnici. (čl. 41)

Zo Zápisnice svedka Dušana Ptačinu zo dňa 13.06.2017 vyplynulo, že je bratom poškodenej O. X.,
pričom po ceste zo školy prešiel cez cestu na prvom priechode pre chodcov a keď prichádzal k priechodu
pre chodcov pri čínskej reštaurácii, tak videl na priechode pre chodcov stáť osobné auto čiernej farby a

videl ako poškodenú nakladajú do auta. Pribehol preto k autu, do ktorého nastúpil a išli spolu so sestrou
do nemocnice a následne zavolal matke čo sa stalo. Priebeh dopravnej nehody svedok nevidel. (čl. 42)Z odpovede Komunálnej poisťovne zo dňa 17.01.2020 vyplynulo, že škodová udalosť bola dňa
26.01.2017 nahlásená obžalovaným, pričom poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody na zdraví
podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z., pričom poisťovňa doposiaľ nepristúpila k poskytnutiu

plnenia, nakoľko nedisponuje právoplatným rozhodnutím preukazujúcim zavinenie a zodpovednosť
poisteného subjektu (pozn. poisteným je obžalovaný) za vznik škody. (čl. 272)

Splnomocnenec poškodenej v podaní zo dňa 30.01.2020 okrem iného uviedol, že výpoveď znalca doc.
Ing. Huja, PhD. na hlavnom pojednávaní považuje za nepresvedčivú, tendenčnú a účelovú z dôvodov,

lebo poškodená vo výpovedi uvádzala, že prechádzala stredom priechodu pre chodcov, ďalej z dôvodu,
že znalec nevychádzal z konkrétnych faktických údajov o výške a váhe poškodenej a nezohľadňoval
váhu jej školskej tašky, ďalej z dôvodu, že znalec riadne neodôvodnil ani konštatovanie znalca Ing.
Lukášika, PhD., že pokiaľ by bolo pravdou, že obžalovaný jazdil rýchlosťou 50 km/h, potom je jeho
výpoveď z technického hľadiska neprijateľná a tiež z dôvodu, že obžalovaný po dopravnej nehode
premiestnil svoje vozidlo a fakticky tak znemožnil dôkladné prešetrenie veci. (čl. 274)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný. (čl. 279)

Z výpisu z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ
3x priestupkovo prejednávaný za priestupky na úseku cestnej premávky, a to za priestupok zo dňa

03.07.2015, zo dňa 19.04.2015 a zo dňa 14.11.2019, kedy prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v
obci. (čl. 280-283)

Zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 25.01.2017 vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo dňa
25.01.2017 o 14.00 hod. na ul. Tamaškovičovej na priechode pre chodcov pri križovatke s ulicou

Bulharskou, pričom k dopravnej nehode malo dôjsť tak, že poškodená si pri vchádzaní na neriadený
priechod pre chodcov v smere od nemocnice k predajni COOP jednota na ul. Tamaškovičovej
pravdepodobne nevšimla z ľavej strany v smere od Nitrianskej cesty smerom na ul. Dohnányho
prichádzajúce osobné motorové vozidlo zn. Audi s ev. číslom K ktoré viedol obžalovaný v dôsledku
čoho došlo k zrážke pravého spätného zrkadla vozidla a poškodenej, ktorá následne spadla na vozovku

vedľa vozidla. Dychová skúška na prítomnosť alkoholu v dychu obžalovaného po dopravnej nehode
bola negatívna. (čl. 120)

Zo Zápisnice o ohliadke miesta nehody zo dňa 25.01.2017 vyplynulo, že k dopravnej nehode došlo
na dvojpruhovej komunikácii so šírkou jazdného pruhu 4,1 m, s rýchlostným limitom 50 km/h, povrch

vozovky bol suchý, neznečistený a komunikácia bola bez závad. (čl. 122)

Z náčrtkov miesta dopravnej nehody je zrejmé, kde na vozovke sa priechod pre chodcov nachádzal,
aký bol smer jazdy vozidla Audi, smer pohybu poškodenej a brzdná stopa vozidla Audi ako aj označenie
jednotlivých ulíc. (čl. 123, 124)

Fotodokumentácia dopravnej nehody na foto č. 1-4 zachytáva výhľad poškodenej smerom doľava, foto
na č. 5-6 pohľad na miesto dopravnej nehody z pohľadu vodiča vozidla Audi a na foto č. 7-8 sú detailné
pohľady na miesto dopravnej nehody s brzdnou stopou po pravom prednom kolese a miesto, kde asi
dopadla poškodená. Na ďalších foto je osobné motorové vozidlo obžalovaného a na foto v pravom

hornom rohu čl. 127 vidno poškodené pravé spätné zrkadlo vozidla obžalovaného. (čl. 125-127)

Zo zápisu o dychovej skúške vyplýva, že dychová skúška u obžalovaného vykonaná dňa 25.01.2017 o
14.22.25 hod. bola negatívna. (čl. 128)

Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 4x priestupkovo postihnutý
za priestupky na úseku cestnej premávky, a to 05.09.2013, 04.01.2014, 19.04.2015 a 03.07.2015. (čl.
130-131)
Zo znaleckého posudku č. 10/2017 zo dňa 05.05.2017 vypracovaného MUDr. Mariánom Nosáľom,
znalcom v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia a Ortopédia vyplynulo, že

poškodená pri dopravnej nehode utrpela nasledovné zranenia: pomliaždenie, hematóm a odreninu
čelovej oblasti hlavy vľavo, krvácanie pod tvrdú plenu (SDH subdurálny hematóm) v čelovej oblasti
vľavo, pomliaždenie a krvácanie do mozgu v čelovej oblasti vľavo, viacúlomkovú zlomeninu ľavej čelovej
kosti s posunom úlomkov a krvácaním do čelovej a čuchovej prínosovej dutiny, zlomeninu chirurgickéhokrčku ľavej ramennej kosti s posunom úlomkov a zlomeninu oboch kostí dolnej časti ľavého predkolenia
s posunom úlomkov, pričom poškodená mala pri dopravnej nehode poranený životne dôležitý orgán -
mozog, teda z medicínskeho hľadiska sa jedná o ťažké zranenie, poškodená sa v čase vypracovania

znaleckého posudku stále lieči zo zranení, ktoré utrpela pri dopravnej nehode, doba jej liečenia presiahla
42 kalendárnych dní, jej zranenia môžu zanechať trvalé následky v podobe rôznych mozgových porúch,
jaziev po operácii čelovej kosti a ľavého predkolenia a môže mať nerovnakú dĺžku dolných končatín.

Vo vzťahu k obmedzeniam v bežnom spôsobe života poškodenej znalec uviedol, že poškodená bola 10

dní hospitalizovaná na Detskej klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny a neskôr na Chirurgickej
klinikeDetskejfakultnejnemocnicevBratislave,operovanáboladňa25.01.2017,potomdňa27.01.2017.
Zlomeninu dolnej časti ľavého predkolenia mala poškodená fixovanú cez kožu zavŕtanými drôtmi,
následne fixovanú sadrou a neskôr ortézou a od úrazu mala ľavú hornú končatinu fixovanú k hrudníku
a mala voľnú iba ruku. Po úraze trpela bolesťami hlavy, ľavého ramena a ľavého predkolenia, nemala
dovolené dostupovať na ľavú dolnú končatinu a do 21.02.2017 kvôli fixácii ľavej hornej končatiny

nemohla používať barle. Postupné zaťažovanie ľavej dolnej končatiny mala dovolené od 21.02.2017 a
plné od 04.04.2017, pričom s chôdzou začala až po odstránení Kirschnerových drôtov dňa 08.03.2017,
na pravej dolnej končatine mala od úrazu sadrovú dlahu a pri prepustení z nemocnice termoplastovú
ortézu do 03.08.2017. Poškodená bola počas liečenia obmedzená pri vykonávaní bežných životných
úkonov a pri vykonávaní niektorých z nich bola odkázaná na pomoc inej osoby, výrazne obmedzená v

pohybe pre nemožnosť chôdze pomocou bariel, nemohla vykonávať bežné detské aktivity.

Znalec obodoval zranenia poškodenej na celkom 750 bodov, čo pri hodnote bodu 17,66 Eur za bod
predstavuje hodnotu bolestného vo výške 13.245,- Eur. (čl. 45-68)

Odôvodnenie výroku o vine

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi vozidlom, ktoré viedol obžalovaný a poškodenou došlo

k stretu v Trnave na ulici Tamaškovičova v smere od ulice Nitrianska pri križovatke ulíc Tamaškovičova a
Bulharská na priechode pre chodcov, čo vyplýva z výpovedí obžalovaného, poškodenej, jej brata ale aj
zoZápisniceodopravnejnehodeaajzoZáznamuoohliadkemiestanehody.Zvykonanéhodokazovania
ďalej vyplynulo, aký typ vozidla obžalovaný viedol, čo vyplynulo tak z výpovede obžalovaného ako aj z
Evidenčnej karty vozidla a tiež ako i to, že v čase dopravnej nehody nebol pod vplyvom alkoholu, čo zasa

vyplynulo zo zápisu o jeho dychovej skúške. Miesto kontaktu vozidla obžalovaného s telom poškodenej
rovnako nie je sporné, keď z výpovede obžalovaného, poškodenej ale i fotodokumentácie vozidla je
zrejmé, že obžalovaný poškodenú zachytil pravým spätným zrkadlom svojho vozidla. Z uvedeného je
teda zrejmé, že skutok sa stal, tento spáchal obžalovaný a otázkou, na ktorú musí dať odpoveď súd na
základe vykonaného dokazovania je, či skutok má, alebo naopak nemá znaky trestného činu.

Obžaloba skutok v obžalobe posudzovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví poškodenej je zrejmé zo znaleckého dokazovania, kedy zo
znaleckého posudku č. 10/2017 zo dňa 05.05.2017 vypracovaného MUDr. Mariánom Nosáľom, znalcom
v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Traumatológia a Ortopédia vyplynulo aké zranenia
poškodená utrpela a že z medicínskeho hľadiska sa jedná o ťažké zranenie.

Vovzťahukťažkejujmenazdravíakoporuchezdraviatrvajúcejdlhšíčasvzmysleustanovení§123ods.
3písm.i)a§123ods.4Trestnéhozákona,teda poruche,ktorásiobjektívnevyžiadalaliečenie,prípadne
aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne
ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného súd poukazuje na znalecký posudok č. 10/2017 zo

dňa 05.05.2017 vypracovaného MUDr. Mariánom Nosáľom, z ktorého je zrejmé nielen to, že liečenie
zranení poškodenej si vyžiadalo viac ako 42 kalendárnych dní, ale i to, že počas liečenia porucha jej
zdravia závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob jej života.Obžaloba kládla obžalovanému za vinu porušenie povinností upravených v ustanovení § 4 ods. 1 písm.
e), písm. f) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 8/2009 Z. z. (1) Vodič je povinný

e) dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným
postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám,

f) dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.

Vo vzťahu k priebehu skutku je potrebné vychádzať z výpovedí poškodenej a obžalovaného, pretože
žiadni iní priami svedkovia skutku nie sú. Poškodená vypovedala, že zastavila pred priechodom na
mieste,kdesazačínajúbielečiary,pozrelasadoľava,potomdopravaanásledneešterazdoľava,pričom

nevidela žiadne auto. Potom vykročila bežným krokom ako chodí, neutekala a ani nešla pomaly, kráčala
stredom vyznačeného priechodu pre chodcov a keď bola asi v polovici prvej časti priechodu uviedla z
ľavej strany blízko auto, zastavila a uskočila dozadu. Z výpovede poškodenej je zrejmé, že nezastavila
na chodníku, ale priamo pre priechodom na ceste, kde sa začínajú biele čiary. Z fotodokumentácie na čl.
126 na foto č. 3, 4 a 6, ale i z náčrtku miesta dopravnej nehody je zrejmé, že prvý biely pruh priechodu pre

chodcov je vyznačený na krajnici pred hrubou bielou čiarou oddeľujúcou pravý jazdný pruh od krajnice
a ak poškodená uviedla, že stála na mieste, kde sa začínajú biele čiary, musela stáť na krajnici.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že stála na chodníku pred prechodom, avšak v
prípravnom konaní vypovedal, že si všimol na priechode dievča, pričom rozpor medzi jeho výpoveďou z

prípravného konania a na hlavnom pojednávaní vysvetlil tým, že už v prvotnej výpovedi to vnímal tak, že
na priechode znamená, keď niekto stojí na chodníku pred priechodom pre chodcov. Takéto vysvetlenie
obžalovaného súd hodnotí ako nevierohodné, pretože v prípravnom konaní sa vyjadril celkom presne
použitím spojenia „na priechode“ a nie použitím spojenia „na chodníku pred priechodom“.

Súd má preto za preukázané, že poškodená stála pred prvým bielym pruhom na krajnici vozovky, z
čoho je potom zrejmé, že jej zámerom bolo prejsť cez priechod pre chodcov. Či sa v čase očného
kontaktu obžalovaného táto pozerala na vozidlo obžalovaného alebo nie, nie je významné, pretože pred
priechodom pre chodcov stála sama (kamarátky ako vypovedala pokračovali ďalej a cez priechod spolu
s poškodenou neprechádzali), z čoho je potom nie je možné vyvodiť iný jej zámer ako ten, že priechod

pre chodcov chce použiť a navyše v čase očného kontaktu obžalovaného s poškodenou sa táto mohla
pozerať smerom doprava, t.j. overovať, či ju neohrozí vozidlo, ktoré môže prichádzať z pravej strany.

Pre posúdenie ďalšieho priebehu skutku v časti prechádzania poškodenej cez priechod pre chodcov je
významný znalecký posudok Ing. Martina Lukášika, PhD. č. 20/2017 zo dňa 16.06.2017, pričom súd za

významný pre rozhodnutie o obžalobe považuje len tento znalecký posudok, a to z dôvodu, že znalecký
posudok č. 31/2018 zo dňa 25.06.2018 vypracovaný doc. Ing. Ľubomírom Hujom, PhD. neobsahuje
spracovaniemožnostizabráneniadopravnejnehodeobžalovanýmtak,akotomalspracovanévosvojom
znaleckom posudku znalec Ing. Lukášik, PhD., čo potvrdili na hlavnom pojednávaní obaja znalci. Súd si
tak osvojil a stotožňuje sa s vyjadrením Ing. Lukášika, PhD., ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal,

že doc. Ing. Hujo, PhD. mal aj tento prvok nehodového deja zakomponovať do technickej príčiny vzniku
dopravnej nehody, čo však neurobil a za technickú príčinu dopravnej nehody považuje len nesprávnu
technikuchôdzechodkyne,apretoIng.MartinLukášik,PhD.považujeinterpretáciuvýsledkovtechnickej
analýzy doc. Ing. Hujom, PhD. za nesprávnu.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo, že obžalovaný začal na poškodenú reagovať približne v čase,
keďtátozačalavstupovaťdojehojazdnéhopruhu,pričomvtomčasesapoškodenánachádzalapribližne
1,50 m od okraja cesty a vo vzťahu k týmto údajom nie je možné z technického hľadiska považovať
začiatok reakcie obžalovaného za včasný a preto technika jeho jazdy vo vzťahu k tejto skutočnosti
bola nesprávna, pričom nesprávnosť spočívala v tom, že na vstup chodkyne na cestu a jej pohyb na

prechode pre chodcov reagoval s oneskorením, pričom znalec nevylúčil ani to, že reakcia obžalovaného
na pohyb poškodenej po ceste bola včasná, avšak v takomto prípade by východisková rýchlosť vozidla
obžalovaného musela byť vyššia ako rýchlosť predpísaná. Znalec k otázke, či mohol obžalovaný alebo
poškodená dopravnej nehode zabrániť uviedol, že v zmysle vykonaného výpočtu pohybu účastníkovnehodového deja mohol obžalovaný zrážke s poškodenou zabrániť včasnou a správnou reakciou, ktorej
výsledkom by bolo intenzívne brzdenie vozidla. Pri včasnej reakcii mohol obžalovaný zastaviť prednou
časťou svojho vozidla ešte pred prechodom pre chodcov.

Obžalovaný vo svojej výpovedi tvrdil, že v čase keď už bol na prechode prednou časťou na úrovni
poškodenej tak sa poškodená zrazu rozbehla, avšak znalec uviedol, že v zmysle vykonaného výpočtu
pohybu účastníkov nehodového deja bolo vozidlo obžalovaného v čase začiatku jeho reakcie na
poškodenú od okraja prechodu pre chodcov vzdialené približne 22,50 m, a preto je táto výpoveď

obžalovaného z technického hľadiska neprijateľná.

Zo znaleckého dokazovania vyplynulo nielen to, že poškodená mohla zrážke s vozidlom zabrániť tak,
že by nevstúpila na cestu a nezačala prechádzať po prechode pre chodcov v čase, keď vzhľadom na
skutočnú rýchlosť a vzdialenosť vozidla muselo dôjsť k vzniku kolíznej situácie, ale i to, že v čase, keď
poškodená vkročila na cestu bolo vozidlo vzdialené od prechodu približne 49 m, preto je z technického

hľadiska zrejmé, že pri pohľade doľava bolo vozidlo pre poškodenú viditeľné.

Znalec v znaleckom posudku uviedol, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody (i) nesprávna
technika chôdze poškodenej, ktorá spočívala v tom, že vstupom na cestu a pohybom po prechode pre
chodcov z technického hľadiska vytvorila pre obžalovaného kolíznu situáciu a teda nesprávna technika

chôdzepoškodenejbolatýmprvkomnehodovéhodeja,ktorýbolprevznikdopravnejnehodyrozhodujúci
a (ii) s vysokou pravdepodobnosťou nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorá spočívala v tom,
že na vstup poškodenej na prechod pre chodcov reagoval s oneskorením. Nesprávna technika jazdy
obžalovaného bola tým prvkom nehodového deja, ktorý mu s vysokou pravdepodobnosťou znemožnil
zabrániť vzniku dopravnej nehody.

Súd si závery znaleckého posudku Ing. Lukášika, PhD. osvojuje i napriek tomu, že znalec uviedol, že
jemu predložený spisový materiál neobsahuje také technické informácie, na základe ktorých by bolo
možné vykonať presnú analýzu nehodového deja, že nie je možné exaktne vypočítať východiskovú
rýchlosť vozidla obžalovaného a nie je možné dostatočne presne vyhodnotiť rýchlosť a spôsob pohybu

poškodenej a že z technického hľadiska je možné vyjadriť sa k technike jeho jazdy len v rovine
pravdepodobnostnej, a to z dôvodu, že výpoveď poškodenej považuje za vierohodnú v celom jej
rozsahu a výpoveď obžalovaného za vierohodnú v tom, akou rýchlosťou sa s vozidlom pohyboval. Ak
je totiž výpoveď poškodenej vierohodná a rýchlosť vozidla obžalovaného bola taká, akú udával on sám,
potom súd analýzu nehodového deja znalcom ako i hodnotenie techniky jazdy obžalovaného znalcom

posudzuje nie v rovine pravdepodobnostnej, ale v rovine zistenej.

Zo záverov znaleckého dokazovania potom vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody
je nesprávna technika chôdze poškodenej a súčasne nesprávna technika jazdy obžalovaného, ktorá
spočívala v tom, že na vstup poškodenej na prechod pre chodcov reagoval s oneskorením. V tejto

súvislosti súd považuje za potrebné reagovať na podanie obhajcu obžalovaného v prípravnom konaní
zo dňa 16.01.2018 žurnalizované na čl. 150-151, kde obhajca predkladá analýzu právnej úpravy zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v jeho ustanovení § 53, ktoré upravuje použitie priechodu pre
chodcov, a to najmä vo vzťahu k povinnostiam upraveným v § 53 ods. 3 a ods. 4 cit. zákona vo väzbe
na skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že v čase, keď poškodená vkročila na

cestu bolo vozidlo vzdialené od prechodu približne 49 m, preto je z technického hľadiska zrejmé, že pri
pohľade doľava bolo vozidlo pre poškodenú viditeľné.

Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona (2) Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre chodcov, musia brať
ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To

platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec nesmie vstupovať
na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť
prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej premávky ako
chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané, ak v § 55a ods. 2 nie je ustanovené inak.

Podľa§53ods.3cit.zákona(4)Predvstupomnavozovkusachodecmusípresvedčiť,čitakmôžeurobiť
bez nebezpečenstva, a len čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.
To platí na priechode pre chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.Obhajca však podľa názoru súdu nezohľadňuje viaceré skutočnosti, a to 1/ jednak že ustanovenie § 53
zákona č. 8/2009 Z. z. nemožno vnímať izolovane od ustanovení § 4 ods. 1 písm. e) a f) cit. zákona,
z ktorých vyplýva, že vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť voči chodcom, najmä deťom a dať

prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie
ohroziť, ďalej 2/ vek poškodenej, ktorá v čase dopravnej nehody nemala ani 10 rokov a napokon 3/
skutočnosť, že zo záverov znaleckého posudku tiež vyplynulo, že v zmysle vykonaného výpočtu pohybu
účastníkov nehodového deja mohol obžalovaný zrážke s poškodenou zabrániť včasnou a správnou
reakciou, ktorej výsledkom by bolo intenzívne brzdenie vozidla. Pri včasnej reakcii mohol obžalovaný

zastaviť prednou časťou svojho vozidla ešte pred prechodom pre chodcov.

Zohľadnenie veku poškodenej súd pritom považuje za významné, pretože na jednej strane síce možno
súhlasiť s tým, že vozidlo obžalovaného muselo byť pre poškodenú pri pohľade doľava viditeľné, avšak
zároveň z výpovede poškodenej je zrejmé, že zastavila pred priechodom na mieste, kde sa začínajú
biele čiary, pozrela sa doľava, potom doprava a následne ešte raz doľava, pričom nevidela žiadne

auto, z čoho je možné usudzovať, že ak aj auto obžalovaného videla, potom jeho pohyb a rýchlosť
zjavne nevyhodnotila správne. Obžalovaný ale ako vodič minimálne o roku 1983, kedy získal vodičské
oprávnenie (pozn. údaj vyplývajúci z EKV) musel mať dostatok skúseností s vedením motorového
vozidla, aby v blízkosti priechodov pre chodcov venoval vedeniu vozidla zvýšenú pozornosť a navyše
v prípade dieťaťa vo veku poškodenej nie je možné spravodlivo očakávať, že rýchlosť vozidla na ceste

vyhodnotí správne o to viac, že častokrát tak nedokážu urobiť ani dospelí...

Súd opakovane zdôrazňuje, že to bol obžalovaný, ktorý nielenže mohol zrážke zabrániť, ale mal dbať
na zvýšenú opatrnosť voči poškodenej ako dieťaťu a pokiaľ ako sám uvádzal, že si všimol na priechode
dievča, potom bolo jeho povinnosťou usúdiť, že táto chce použiť priechod pre chodcov a mal sa jej

pohybu venovať a prípadne aj znížiť rýchlosť svojho vozidla, keďže použitie priechodu pre chodcov
poškodenou sa celkom zjavne dalo očakávať. Obžalovaný však situáciu vyhodnotil nesprávne, pretože
ako sám vypovedal, poškodenú registroval zo vzdialenosti asi 20-25 m a potom sa na ňu už viac
nepozeral...

Za daných okolností preto podľa názoru súdu záver znaleckého dokazovania, z ktorého vyplynulo, že
poškodená vstupom na cestu a pohybom po prechode pre chodcov z technického hľadiska vytvorila
pre obžalovaného kolíznu situáciu a teda nesprávna technika chôdze poškodenej bola tým prvkom
nehodového deja, ktorý bol pre vznik dopravnej nehody rozhodujúci, na zavinenie obžalovaného nemá
žiaden vplyv.

Podľa § 138 písm. h) Trestného zákona Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu
h) porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uloženej mu podľa zákona.

Za dôležitú povinnosť možno všeobecne považovať povinnosť, ktorej porušenie za danej situácie
spravidla v značnej miere zvyšuje najmä nebezpečenstvo pre ľudský život a zdravie. Môže však ísť aj
o škodu na majetku alebo na iných právach obete.

Formulácia "dôležitá povinnosť vyplývajúca zo zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie
alebo uložená podľa zákona" je zákonodarcom volená tak, aby zahŕňala porušenie všetkých
relevantných dôležitých povinností, ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, pracovného zaradenia,
zamestnania, postavenia či funkcie, pričom ide o povinnosti, ktoré majú vzťah k ochrane života a zdravia
ľudí a ktoré sú z tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom alebo sú obsiahnuté aj v inom všeobecne

záväznom právnom predpise alebo aj v konkrétnom príkaze vydanom na základe zákona a spôsobom
uvedeným v zákone. (uznesenie NS SR zo dňa 01.10.2011 sp.zn. 3Tdo/28/2008)

Pokiaľ ide o zavinenie obžalovaného, súd toto súd vyhodnotil ako zavinenie podľa § 16 písm. a)
Trestného zákona, podľa ktorého Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.Obžalovanývedel,ženedbanímnazvýšenúopatrnosťvočichodcom,najmädeťomanedanímprednosti
chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov poruší ustanovenia zákona
o cestnej premávke, ktorých ovládanie je predpokladom na získanie vodičského oprávnenia, pričom

z vykonaného dokazovania nevyplynula existencia primeraných dôvodov na strane obžalovaného sa
spoliehať, že také porušenie nespôsobí.

Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona súd uvádza, že vzhľadom na
spôsob vykonania činu, kedy obžalovaný videl stáť na prechode dieťa a napriek tomu nedbal na zvýšenú

opatrnosť a jeho následky, kedy obžalovaný poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, je závažnosť
spáchaného prečinu vyššia ako nepatrná, a teda toto ustanovenie neaplikoval.

Zhrnúc uvedené súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konanie
obžalovaného naplnilo všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, pretože tento poškodenej z

nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - porušením
dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Odôvodnenie výroku o treste

Vykonaným dokazovaní bola preukázaná jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, a to že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, teda súd v súlade s

ustanoveniami § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona znížil hornú hranicu trestu odňatia slobody z 5 rokov
na 3 roky a 8 mesiacov a obžalovanému ukladal trest v upravenej trestnej sadzbe 1 rok až 3 roky a
8 mesiacov.

Zohľadňujúc spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, poľahčujúcu okolnosť, osobu

obžalovaného a možnosť jeho nápravy súd tomuto uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov,
ktorý je spôsobilý naplniť tak individuálnu ako aj generálnu prevenciu.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol trestne stíhaný je súd toho názoru, že výkon
uloženého trestu odňatia slobody v prípade obžalovaného nie je nevyhnutný, a preto výkon uloženého

trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 36 mesiacov, ktorú jednak považuje
za primeranú okolnostiam spáchaného prečinu a jeho následkom a jednak za potrebnú na sledovanie
riadneho života obžalovaného.

Vo vzťahu k podmienečnému odloženiu výkonu uloženého trestu odňatia slobody súd uvádza, že

zabrániť páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti možno nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky
znemožníme dopustiť sa určitého konania, a to uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
ale aj nepriamo, už samotnou existenciou podmienečného trestu a obavou z jeho premenenia a
nariadenia jeho výkonu, pričom ide o tzv. psychické zábrany a pôsobenie (napr. trest odňatia slobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu). Práve toto nepriame pôsobenie má

v mnohých prípadoch výrazne hlbší a trvalejší prevýchovný charakter a účel trestu naplní skôr,
než samotný nepodmienečný trest odňatia slobody. (uznesenie NS SR zo dňa 25.09.2014, sp. zn.
6To/8/2013).

Vo vzťahu k trestu zákazu činnosti súd uvádza, že vzhľadom na závažné porušenie predpisov

upravujúcich cestnú premávku a následok, ktorý obžalovaný spôsobil je potrebné obžalovanému uložiť
aj trest zákazu činnosti, ktorého výmeru súd určil práve s ohľadom na dôležitosť povinností, ktoré
obžalovaný porušil a následky, ktoré ich porušením spôsobil. Súd pri ukladaní trestu zákazu činnosti
zároveň zohľadnil tú skutočnosť, že hoci obžalovanému nebol jeho vodičský preukaz po dopravnej
nehode zadržaný, tento po spáchaní prejednávaného trestného činu opätovne porušil dopravné

predpisy, keď dňa 14.11.2019 prekročil maximálnu povolenú rýchlosť v obci, za čo mu bola uložená
bloková pokuta a z čoho je možné usudzovať, že z ani tak závažnej dopravnej nehody si nevzal
ponaučenie a nedodržiava predpisy upravujúce cestnú premávku.Odôvodnenie výroku o náhrade škody

Vychádzajúc z toho, že vina obžalovaného bola vykonaným dokazovaním preukázaná, súd aplikoval
ustanovenie § 287 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého Ak súd odsudzuje obžalovaného pre
trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku,

aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy
povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku
uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu
morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda
nebola dosiaľ uhradená.

Pokiaľ ide o poškodeného - zdravotnú poisťovňu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. súd aplikoval
ustanovenie § 9 ods. 7 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a
doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení
zákona č. 718/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého Zdravotná poisťovňa má právo
uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči tretej osobe, ak

k úrazu alebo inému poškodeniu zdravia u poistenca došlo jej zavineným protiprávnym konaním, a
preto obžalovanému uložil povinnosť nahradiť zdravotnej poisťovni náklady na zdravotnú starostlivosť,
ktorá bola poskytnutá poškodenej ako jej poistencovi a ktorú zdravotná poisťovňa uhradila príslušným
poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v celkovej výške 12.883,42 Eur.

Súd tiež obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej škodu vo výške bolestného podľa
bodového ohodnotenia znaleckým posudkom v celkovej výške 13.245,- Eur, ktorá bola riadne uplatnená
do skončenia vyšetrovania.

Keďže súd v adhéznom konaní môže obžalovanému uložiť povinnosť nahradiť poškodenému škodu

spôsobenú trestným činom len vo výške nároku, ktorý bol uplatnený do skočenia vyšetrovania, súd
poškodenú so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces a z tohto dôvodu aj podľa
§ 272 ods. 3 Trestného poriadku odmietol návrh poškodenej na doplnenie dokazovania vypracovaním
znaleckého posudku na určenie, či poškodenej vznikli trvalé následky a ak áno, v akom rozsahu.

Súd na tomto mieste k výhrade obhajcu k poukazu na ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene
a doplnení niektorých zákonov uvádza, že podľa § 15 ods. 1 cit. zákona (1) Náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo
proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať, z čoho je potom zrejmé, že poškodený tak

môže, ale nemusí urobiť. Pokiaľ teda súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodeným škodu,
obžalovanému nič nebráni v tom, aby túto povinnosť splnil cestou povinného zmluvného poistenia.
Súd navyše dodáva, že z vyjadrenia Komunálnej poisťovne zo dňa 17.01.2020 vyplynulo, že poisťovňa
doposiaľ nepristúpila k poskytnutiu plnenia poškodenej, nakoľko nedisponuje právoplatným rozhodnutím
preukazujúcim zavinenie a zodpovednosť poisteného subjektu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení
tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§

309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,
odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.