Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/19/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283349
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2020:6120283349.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu SetCar sk, a.s.
so sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zast. JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so
sídlom v Martine, Kuzmányho 4 proti žalovanej KOOPERATIVE poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group
so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, o zaplatenie sumy 338,40 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 338,40 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku na účet č. SK32 XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol XXXXXX, špecifický
symbol XXXXXXXX.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť
mu žalovaný s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanémuzaplateniasumy338,40eurspríslušenstvom,
ktorá predstavovala náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou zo dňa
11.8.2019, ktorú spôsobil poistený žalovaného a z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
zaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlauplatnilvočinemunáhradunanáhraduzaužívanie
náhradného vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla poškodeného, ktorého poškodenie
spôsobilpoistenýžalovaného.Žalobcaopieralnároknanáhraduškodypodľa§4ods.1,ods.2,§15ods.

1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny
poplatok zo žaloby a trovy právneho zastúpenia.

2. O nároku žalobcu bolo rozhodnuté platobným rozkazom v upomínacom konaní. Proti platobnému
rozkazu žalovaný podal v zákonnej lehote odpor, v ktorom poukázal na to, že žaloba žalobcu nespĺňa
zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 CSP. Tvrdil, že žalobca nepredložil včas základné

prostriedky procesného útoku, ktoré sú zároveň nevyhnutné na naplnenie formálne úplnej žaloby a
navrhol, aby súd vzhľadom na sudcovskú koncentráciu konania žalobu zamietol v celom rozsahu pre jej
nespôsobilosť vyvolať vecné prejednanie veci. Vo vzťahu k uplatnenému nároku uviedol, že z obsahu
zmluvy o prenájme vozidla č. 464/302 zo dňa 10.09.2019 vyplýva, že dňa 10.09.2019 došlo medzi
žalobcom a poškodeným k uzavretiu dohody o prenájme náhradného vozidla, pričom už pri jej uzavretí
bolo dojednané, že nájom potrvá presne do 18.09.2019, hoci pri uzavretí zmluvy nemohli zmluvné

strany vedieť, kedy bude vozidlo vydané zo servisu. Uvedenie presného dátumu skončenia nájmu už
pri uzavretí zmluvy o prenájme vozidla podľa názoru žalovaného zakladalo dôvodnú pochybnosť o
dôveryhodnosti zmluvy o prenájme, nakoľko pri jej uzavretí nemohli zmluvné strany mať vedomosť oskutočnosti, ktorá mala nastať v budúcnosti, to znamená, že bez relevantného vysvetlenia tejto „náhody“
je potrebné vyvodiť záver o tom, že zmluva o prenájme nemohla byť uzatvorená dňa 10.09.2019 tak, ako
tvrdil žalobca, ale najskôr dňa 18.09.2019, čo zakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii

nájomného vzťahu medzi žalobcom a poškodeným, nakoľko jediný dôkazný prostriedok o existencii
tohto vzťahuje bola predmetná nedôveryhodná zmluva. Žalovaný žalobcovi vytýkal nedostatok aktívnej
vecnej legitimácie, nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne
uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu
pohľadávkypoškodenéhonažalobcu(nakoľkouvedenúpohľadávkunikdyneuhradilatedamunikdyako

pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý podľa
vystavenej faktúry predstavoval práve pohľadávku žalobcu. Bol toho názoru, že uvedeným postúpením
došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho

obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím
obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo
účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému
zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ Žalovaný s

poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia
takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom postúpenia bolo postúpenie pohľadávky zo
strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci
predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný.

Poukázal aj na skutočnosť, že samotný predmet postúpenia je potrebné považovať za rozporuplný a
nejasný, pretože z obsahu predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poškodený ako postupca
postupoval pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému a táto pohľadávka mala predstavovať sumu, ktorá
vznikla ako krátenie fakturovanej sumy podľa faktúry vystavenej žalobcom voči poškodenému za opravu
motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia,

zakladá absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko poškodený postúpil pohľadávku,
ktorá zároveň predstavovala jeho záväzok. Žalovaný na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa
27.09.2019 priznal dobu nájmu v rozsahu 4 dní vzhľadom na rozsah opráv na poškodenom vozidle s
výškou denného nájmu vo v sume 45,- eur/deň a vzhľadom na typ náhradného vozidla.

3. Žalobca tvrdenia žalovaného týkajúce sa nedostatočnej špecifikácie skutkových okolností, ako aj
neoznačenia dôkazov, o ktoré opiera svoju žalobu, považoval za neopodstatnené a uviedol, že dňa
11.8.2019 došlo v Prievidzi ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi A4, EVČ: PD XXX FM,
spôsobenej poškodenému Z. C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla
Jaguár X-Type, EVČ: PD XXX GG, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť

žalovaný evidoval pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného poškodenia bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním náhradného vozidla Škoda
Octavia, EVČ: MT XXX EN u žalobcu podľa zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa 10.09.2019. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 7.09.2019 s dátumom splatnosti dňa
2.10.2019 na sumu 518,40 eur. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 27.09.2019žalovaný oznámil

poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v
sume 180,- eur. Poukázal na to, že listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli
žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a
tvorilipodkladyprerozhodnutiežalovanéhooukončeníšetreniapoistnejudalosti.Uviedol,žepoškodený
vynaložil vyššie náklady na požičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak

vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia a tieto
náklady je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a
účelne vynaložených nákladov. Pokiaľ išlo o príčinnú súvislosť, žalobca uviedol, že škoda spočívajúca
v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky,
v dôsledku čoho došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky,

nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014, v ktorom sa krajský súd priklonil k
vyjadreniu žalobcu zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo
počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenúna vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu
poškodeného. Žalobca ďalej konštatoval, že neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť stanovená
poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami

podľa podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012).
Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V
opačnom prípade by sa podľa názoru žalobcu jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže
už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou bol pre neho
výrazne obmedzujúcim stavom. Žalobca krátenie sadzby denného nájomného žalovaným považoval za

neoprávnené. Uviedol, že poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti
a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi.
Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.09.2018, podľa
ktorého "ak žalovaný namieta tvrdenia a dôkazy o výške a dôvodnosti žalobcom uplatnenej škody, je
na ňom, t.j. na žalovanom, aby poskytol súdu nielen tvrdenia, ale tiež dôkazy, ktorými by podložil svoje
závery", čo sa v prejednávanej veci nestalo, keďže žalovaný nijako nepreukázal, že by fakturovaná

sadzba za jeden deň nájmu v sume 57,60 eur s DPH bola v danom mieste a čase neprimeraná.
Tvrdenie žalovaného žalobca považoval za ničím nepodloženú úvahu, ktorá nemá reálny základ.
Podľa názoru žalobcu žalovaný nevykonal relevantný prieskum trhu, na základe ktorého by mohol
tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom bola neprimeraná. Žalovaný nepredložil jediný dôkaz preukazujúci
závery uvedené v oznámení o poistnom plnení. Napokon sám usúdil, že primeranou je sadzba 45,-

eur s DPH/deň. Rozdiel medzi priznanou sadzbou a fakturovanou sadzbou predstavoval iba sumu
12,60 eur, čo podľa žalobcu nemožno považovať za neprimerané nadhodnotenie, nakoľko žalovaný
v rámci likvidácie poistnej udalosti priznal náhradu vo výške cca 78 % z fakturovanej dennej sadzby.
K tvrdeniam žalovaného o trvaní prenájmu, resp. uvedenia presného dátumu ukončenia do zmluvy o
nájme,žalobcauviedol,žeichpovažujezazavádzajúceanepravdivé,pretožežalobcoviapoškodenému

v uzatvorení nájomnej zmluvy nič nebránilo, uzavrieť nájomnú zmluvu na akúkoľvek dobu. Relevantnou
je skutočnosť, či bol prenájom realizovaný počas opravy poškodeného vozidla (počas doby faktického
obmedzenia poškodeného), pretože iba takéto náklady môžu byť poškodenému zo strany poisťovne
škodcu preplatené. Nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia krycieho
listu, nakoľko uvedené závisí výlučne od dohody zmluvných strán. Prenájom náhradného vozidla

dokonca nemusí podľa vyjadrenia žalobcu trvať po celú dobu opravy, nakoľko poškodený môže vrátiť
náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom.
Pri dohode dĺžky prenájmu sa tak zmluvné strany vôbec neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až
v budúcnosti. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr dňa18.9.2019
(t.j. v deň ukončenia nájmu) žalobca považoval za absurdné, ničím nepodložené a nelogické. K

námietkam žalovaného týkajúcich sa postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že v danom prípade
išlo o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa
18.09.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej
z poistnej udalosti zo dňa 11.08.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky

je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca
vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu,
žalobca sa namiesto poškodeného domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na
prenájom motorového vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky,
aktívnej vecnej legitimácii, o rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

žalobca považoval za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej
praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Poukázal na rozsudok Okresného súdu Martin
sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 3.05.2018, podľa ktorého „žalobca v konaní preukázal, že škoda v
uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5
zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán

tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení
pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu
nájomného zo zmluvy o nájme.“ Uviedol, že aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018
námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade
neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu

práva medzi žalobcom a poškodeným neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky. Žalobca ďalej poukázal na to, že aj zo samotného oznámenia o poistnom
plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namietal, nemôže byť
sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jehoúčet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej
pohľadávky, nepoukázal by krátené poistné plnenie na účet žalobcu. V prejednávanej veci podľa
vyjadrenia žalobcu došlo k vzájomnému započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s

nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie s nárokom na náhradu škody, ktorý
bol podľa zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú
žalobcaakoveriteľevidovalvočipoškodenémuakodlžníkovi.PoukázalnarozhodnutieKrajskéhosúduv
Bratislave sp. zn.3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého "súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ
vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného

nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho
nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo
Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a
zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom.“

4. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili. Neprítomnosť na ňom ospravedlnili a z dôležitého

dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti, v súlade s ust. §
180 CSP.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, správy o nehode z čl. 6 spisu,
zákazkového listu č. V zo dňa 9.9.2019, zápisu o poškodení motorového vozidla zo dňa 13.8.2019,

faktúry zo dňa 17.9.2019 o oprave poškodeného motorového vozidla, uplatnenia nároku na náhradu
škody poškodeným u žalovaného z čl. 8 spisu, oznámenia o poistnom plnení zo dňa 18.9.2019,
listu žalovaného adresovaného poškodenému zo dňa 12.8.2019, zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa
10.9.2019, faktúry č. 190464 zo dňa 7.9.2019, VOP žalobcu pre nájom osobných automobilov z čl. 11
spisu, oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019, oznámenia o poistnom plnení zo dňa

1.10.2019, predžalobnej výzvy zo dňa 29.11.2019, poštového podacieho lístku z čl. 15 spisu, odporu
proti platobnému rozkazu z čl. 26 spisu, písomného vyjadrenia žalobcu k odporu z čl. 37 spisu, zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 18.9.2019, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil
nasledovný skutkový stav:

6. Dňa 11.8.2019 došlo v H. ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Audi A4, EVČ: PD XXX
FM spôsobenej poškodenému Z.i C.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla Jaguár X-Type, EVČ: PD XXX GG poisteného, ktorý mal uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlavpoisťovnižalovaného.Vdôsledku
poškodenia motorového vozidla bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich

potrieb - Škoda Octavia, EVČ: MT XXX EN na základe zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa 10.9.2019,
ktorú uzavrel so žalobcom. Doba nájmu bola dohodnutá do 18.9.2019. Denné nájomné predstavovalo
sumu 57,60 eur. Súčasťou obsahu zmluvy je prehlásenie poškodeného spísané vlastnou rukou, z
ktorého vyplýva, že poškodenému zo servisu volali v neskorých hodinách, preto si auto prevzal a
náhradné vozidlo odovzdal nasledujúci deň, t.j. 18.9.2019. Dňa 7.9.2019 žalobca vystavil poškodenému

faktúru č. XXXXXX splatnú dňa 2.10.2019, ktorou mu fakturoval nájomné za náhradné motorové
vozidlo v sume 518,40 eur za obdobie od 10.9.2019 do 18.9.2019. Oznámením o poistnom plnení zo
dňa 27.9.2019 žalovaný oznámil žalobcovi, že vzhľadom na rozsah poškodenia, pracnosť opravy za
zapožičanie náhradného motorového vozidla poškodenému priznáva maximálne 4 dni. Účtovanú cenu
za nájom náhradného vozidla žalobcom považoval za neprimeranú a dennú sadzbu určil sumou 45,-

eur, na základe čoho znížil poistné plnenie na sumu 180,- eur.

7. Zo zakázkového listu vystaveného poškodenému servisom vyplýva, že vozidlo bolo do servisu na
opravu poškodeným odovzdané dňa 9.9.2019 a predbežný termín dokončenia opravy bol určený dňom
20.9.2019.

8. Dňa 18.9.2019 poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, predmetom
ktorej bolo postúpenie pohľadávky poškodeného vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 11.8.2019 v
sume 518,40 eur z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla s
príslušenstvom a všetkými právami súvisiacimi s touto pohľadávkou v príčinnej súvislosti so škodou

na motorovom vozidle Audi A4 Avant, EVČ: H Zmluvné strany sa dohodli na odplate za postúpenú
pohľadávku v sume 518,40 eur zodpovedajúcej faktúre č. XXXXXX vystavenej žalobcom poškodenému
za nájom náhradného motorového vozidla. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli na tom, že
ich vzájomné nároky na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a na zaplatenie nájomného zanáhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú. Listom zo dňa 18.9.2019 poškodený žalovanému
oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi.

9. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

10. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

11. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

14. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

15. Pokiaľ žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní, súd jeho námietku
nepovažoval za dôvodnú, pretože žalobca preukázal, že pred podaním žaloby na súd dňa 18.9.2019
uzavrel s poškodeným zmluvu o postúpení pohľadávky, v obsahu ktorej je riadne špecifikovaný predmet
postúpenia a odplata za postúpenie. V čase postúpenia pohľadávky boli splnené zákonné predpoklady

pre postúpenie podľa § 524 a nasledovných Občianskeho zákonníka, na základe čoho súd žalobcu
považoval za aktívne vecne legitimovanú stranu sporu. Z bodu 5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 18.9.2019 vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzájomné nároky na zaplatenie
odplaty za postúpenie pohľadávky v sume 518,40 eur a na zaplatenie nájomného za náhradné vozidlo
v sume 518,40 eur sa podpisom zmluvy započítavajú. Predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na náhradu škody voči žalovanému žalobcovi a zároveň vysporiadaniu
záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Hoci poškodený náklady
za nájom náhradného vozidla žalobcovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku v zmluve o postúpení
pohľadávky zo dňa 18.9.2019, došlo k postúpeniu uvedenej pohľadávky, na základe čoho ju žalobca
uplatnil voči žalovanému.

16. K procesným námietkam žalovaného súd uvádza, že žaloba žalobcu obsahovala náležitosti podľa §
132 CSP, t.j. označenie strán, opísanie rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca odvodzoval nárok
na zaplatenie žalovanej sumy, označenie dôkazov na ich preukázanie, žalobný návrh a žalobca súčasne
k žalobe pripojil aj dôkazy preukazujúce dôvodnosť ním uplatneného nároku.

17. K hmotnoprávnym námietkam žalovaného súd uvádza, že zo zmluvy o nájme č. 464/302 zo dňa
10.9.2019jezrejmé,zaakýchpodmienokbolauzavretá,vzmluvejeriadnešpecifikovanýpredmetnájmu
a cena nájmu, ako aj doba trvania nájmu. Pre určenie ceny nájmu nebol rozhodujúci počet najazdených
kilometrov náhradného vozidla, cena nájmu bola dojednaná paušálnou sumou 57,60 eur/deň bez ohľadu

na počet najazdených kilometrov. Súd zmluvu o nájme zo dňa 10.9.2019 považoval za platnú, uzavretú
v súlade s ust. § 663 a nasledovných Občianskeho zákonníka.18. K samotnému nároku žalobcu súd uvádza, že pod skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala
v majetkovej sfére poškodeného a je vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Či ide o
skutočnú škodu treba vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne okolnosti. Príčinná súvislosť je daná vtedy,

ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu ide. V prejednávanej veci je potrebné
za skutočnú škodu podľa cit. ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať majetkovú ujmu
predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo
možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je preto nájomné za prenajaté porovnateľné

osobné motorové vozidlo, nie individuálny výpočet žalovaného o výške nájomného bez toho, aby bolo
zrejmé, z akých vstupných údajov pre určenie výšky nájomného vychádzal. Súd poukazuje na to, že
neexistuje zákonná, ani zmluvná povinnosť určená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu,
resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. Na viac vzhľadom
na udržanie si schopnosti konkurencie na trhu v tejto oblasti sú služby požičovní na porovnateľnej
úrovni. Dohoda poškodeného a žalobcu o výške nájomného v sume 57,60 eur/deň uvedeného v obsahu

nájomnej zmluvy zo dňa10.9.2019 je podľa názoru súdu primeraná typu vozidla. Dojednané nájomné v
sume 57,60 eur/1 deň za nájom motorového vozidla Škoda Octavia je potrebné považovať za obvyklú
cenu prenájmu obdobných motorových vozidiel a teda za skutočnú škodu, čo zodpovedá aj právnemu
názoru NS SR vysloveného v rozhodnutí R 7/1992 zaoberajúcom sa otázkou skutočnej škody, podľa
ktorého skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich

náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom
náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá
vozidlu zadržiavanému. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Krajského súdu Žilina č.k.
13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017, v odôvodnení ktorého v bode 13. uviedol: "Hlavnou odvolacou
námietkou žalovaného (KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) bolo, že náklady

na zapožičanie motorového vozidla neboli nákladmi nutnými a účelnými. Krajský súd uvádza, že pre
posúdenie nutnosti a účelnosti bolo podstatné, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom
žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo
po dobu jeho opravy, čo bolo preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu ( spoločnosť SETCAR
s.r.o.). Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na náhradné

motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou
nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, a to právny predchodca žalobcu. V prejednávanej veci
okresný súd pri posudzovaní nutnosti a účelnosti nákladov vzniknutých z titulu nájmu náhradného
vozidla, vychádzal z celkovej dĺžky opravy poškodeného vozidla v rozsahu 41 dní, po ktorú trvala
oprava poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla, za ktorú zodpovedajúcu dĺžku opravy

poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto poistnú udalosť zabezpečením si náhradného
vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v sporovom konaní preukázal, a tým uniesol dôkazné bremeno
žalovaného nároku. Žalobca preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady
za požičanie motorového vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený donútený práve vzniknutou
poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, t.j. poškodenému

bol vnútený tento stav, a ak z tohto nie dobrovoľného skutkového a právneho stavu, do ktorého
sa poškodený dostal, si uplatnil voči žalovanému ako poisťovni náhradu nákladov s touto situáciou
vzniknutých, a to náhradu nákladov za zapožičanie motorového vozidla, tak takémuto nároku bolo
namieste vyhovieť. Náhrada nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o

uplatnenú výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla po dobu
vykonávanej opravy vozidla, tak za skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie, prenájom
náhradnéhomotorovéhovozidla,sapovažujúnáklady,ktorébolinutneaúčelnevynaloženénapožičanie
náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v
danom prípade právny predchodca žalobcu, preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové

vozidlo používať, toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutnej doby opravy vozidla
bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli
nutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné
vozidlo. V konaní pred okresným súdom žalovaný len vo všeobecnej rovine namietal dobu opravy, a
tým aj dobu zapožičania náhradného motorového vozidla. Neuviedol a súčasne nepreukázal dôvody,

pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať kratšiu dobu, vzhľadom
na celkovú dĺžku opravy motorového vozidla, prípadne aká doba opravy a tomu zodpovedajúca doba
prenájmu náhradného vozidla by bola v tomto prípade primeraná. K takýmto argumentom sa žalovaný
v konkrétnosti pred okresným súdom nevyjadril a ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy."19. V bode 14. odôvodnenia krajský súd ďalej konštatoval, že "skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného

stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu
nebolo možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola
preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu,
o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia
majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody.

Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody,
v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť
využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu za nájom
požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla, ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá
cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré
by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do ktorého sa dostal

poškodený (právny predchodca žalobcu), ktorý stav zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť
tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní
zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou dobou opravy,
prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného motorového vozidla zisťoval
aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania svojho vlastného motorového

vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním náhradného motorového
vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by poškodený bol neprimerane
a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou
ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Poškodený
nemožnosťou používania svojho motorového vozidla je paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo

v uplatňovaní nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného
motorového vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok."

20. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, rešpektujúc právny názor Krajského súdu Žilina, súd
žalovanému v súlade s cit. ust. § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších

predpisov a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu,
pretože preukázal, že z dôvodu dopravnej nehody zo dňa 11.8.2019, ktorá bola škodovou a súčasne
poistnou udalosťou spôsobenou poisteným žalovaného, poškodený, t.j. právny predchodca žalobcu,
nemohol motorové vozidlo používať, vozidlo sa nachádzalo v oprave a preto počas celej nevyhnutnej
doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla,

ktoré boli nevyhnutne a účelne vynaložené a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať
svoje vlastné vozidlo. Žalobca preukázal aj príčinnú súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou
škodou, ktorú uplatnil podanou žalobou. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové
vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním
náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla,

ktorú zaplatil formou započítania s pohľadávkou žalobcu, žalobca ako jeho právny nástupca uplatňoval
v súdnom spore ako náhradu škody. K tvrdeniam žalovaného o dobe trvania nájmu, resp. uvedenia
presného dátumu ukončenia zmluvy o nájme vopred súd uvádza, že zmluvným stranám nebránili žiadne
okolnosti, aby v obsahu zmluvy o nájme náhradného vozidla zo dňa 10.9.2019 určili predpokladanú dobu
jej trvania do 18.9.2019, pretože už v čase jej uzavierania mal poškodený vedomosť o predpokladanej

dobe opravy poškodeného vozidla, a to zo zakázkového listu vystaveného servisom (čl. 6 spisu druhá
strana), z ktorého vyplýva, že vozidlo bolo do servisu na opravu poškodeným odovzdané dňa 9.9.2019
a predbežný termín dokončenia opravy bol určený dňom 20.9.2019.

21. Záverom súd k obrane žalovaného uvádza, že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré uvádzal v

rámci svojej procesnej obrany, zaťažovalo jeho samého. Žalovaný však na preukázanie svojich tvrdení
nepredložil, ani neoznačil žiadne dôkazy, len všeobecne namietal dobu nájmu náhradného motorového
vozidla a cenu nájmu. Nepreukázal žiadne dôvody, pre ktoré by nájom náhradného motorového vozidla
mal trvať kratšiu dobu a cena nájmu mala byť nižšia než dohodnutá v zmluve o nájme č. 464/302 dňa
10.9.2019. Uplatnenie prostriedkov procesnej obrany je nerozlučne spojené s dôkaznou povinnosťou.

Žalovaný nepreukázal dôvodnosť svojej obrany a jeho tvrdenia týkajúce sa doby nájmu náhradného
vozidla a ceny nájmu zostali nepreukázané.22. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi
boli trovy konania priznané vo výške 100%, pretože vo veci bol úspešný. Neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.