Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412010019
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412010019.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.

Antona Lukáča a JUDr. Petra Reváka na verejnom zasadnutí konanom dňa 04.09.2013, v trestnej veci
obž. C. M. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa
§ 20 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T
10/2012 zo dňa 08.10.2012 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému C. M., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom
Ul. F. XXXX/X, L.,

u k l a d á :

Podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 38 ods. 3 Tr. zák. ú h r

n n ý trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu
podmienečne odkladá azároveň ukladá probačnýdohľadnadjehosprávanímvskúšobnejdobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s t a n o v u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. povinnosť spočívajúca v príkaze

zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Kežmarok uznal obžalovaného C. M. za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. a zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.
zák. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 17.3.2010 okolo 22.10 hod. pri autobusovej zastávke, nachádzajúcej sa pri evanjelickom kostole

na ul. Hviezdoslavovej v L., po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný odpútaval rozprávaním
a zabávaním pozornosť poškodeného G. H., čo využil ďalší obvinený, ktorý mu z vrecka bundy vytiahol
mobilný telefón zn. Nokia 3720c, cez ktorý si následne obaja obžalovaní dobili kredity svojich mobilných
telefónov, čím takto svojím konaním spôsobili poškodenému G. H. celkovú škodu vo výške 177,- Eur,2/ dňa 17.3.2010 okolo 22.20 hod. pri autobusovej zastávke nachádzajúcej sa pri evanjelickom kostole
na ul. Hviezdoslavovej v L., po predchádzajúcej vzájomnej dohode obžalovaný po predchádzajúcich

slovných výmenách začal fyzicky napádať poškodeného C. I., toho zvalil na zem, kde ho pridržal,
čo využil ďalší obvinený, ktorý mu z vrecka nohavíc vytiahol peňaženku, z ktorej vybral finančnú
hotovosť 50,- Eur, po výzvach poškodeného, aby mu peňaženku vrátil, túto mu hodil k nohám, následne
obžalovaní odišli preč v smere do centra mesta, kde si peniaze rozdelili a použili pre vlastnú potrebu,
čím svojím konaním spôsobili poškodenému C. I. celkovú škodu vo výške 50,- Eur.

Za to mu okresný súd podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., §
36 písm. l/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 9 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho zaradil na výkon uloženého trestu do ústavu a výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. odkázal poškodených G. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., ul. H. č. XXX/
XX a C. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. č. XX, s nárokom na náhradu škody na občianske súdne
konanie.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku podal odvolanie obžalovaný
čo do výroku o vine a treste a to priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie zdôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu s tým, že podľa jeho názoru prvostupňový súd v jeho prípade
nepostupoval správne, keď pri uložení trestu postupoval podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a uložil mu úhrnný
trest odňatia slobody. Poukazuje na jeho doterajší život, a to že za posledných desať rokov nebol súdne

trestaný. Taktiež škoda, ktorá vznikla v oboch skutkoch, je neprimeraná výške uloženého trestu. Je toho
názoru, že trest, ktorý mu bol uložený podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nie je namieste. Pri oboch skutkoch
došlo k celkovej výške škody 227,- Eur, čo nie je ani malá škoda. Taktiež poukazuje na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011, ktoré jednoznačne konštatuje, že niektoré časti ust. § 41 ods. 2 Tr.
zák. nie sú v súlade s Ústavou SR. Namietaná právna úprava svojimi dôsledkami vybočuje z medzí ňou

sledovaného účelu, keďže dopadá aj na prípady, v ktorých racionálna väzba medzi cieľom a zvoleným
normatívnym prostredím zjavne absentuje. Jeho prípad je toho jasným príkladom. Nemal v úmysle
zmocniť sa cudzej veci, prípadne použiť násilie na zmocnenie sa cudzej veci. Svojho konania ľutuje,
samotné prejednanie tohto skutku pred súdom bolo pre neho dostatočným ponaučením a v súčasnej
dobe žije úplne iný život. Má zamestnanie, nepožíva alkoholické nápoje, snaží sa byť lepším človekom.

Uloženie úhrnného trestu je neprimerane vysoké a na zabezpečenie ochrany postačuje aj trest kratšieho
trvania. Okresný súd podľa jeho názoru nezobral do úvahy všetky skutočnosti týkajúce sa jeho osoby
a pri ukladaní trestu nezohľadnil všetky okolnosti týkajúce sa skutku. Navrhuje preto, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol.

Krajský súd na základe podaného odvolania obžalovaného ako oprávnenej osoby podaného v zákonnej
lehote v súlade s ust. § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne súd len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil
nasledovné.

Na obžalovaného C. M. bola podaná obžaloba za vyššie uvedený prečin a zločin. Po doručení obžaloby
súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní okrem iného bol poučený aj podľa § 257 ods. 1 Tr. por., ktorému,

ako to vyplýva zo zápisnice, porozumel a urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je
vinný z obidvoch skutkov. Obžalovaný zároveň v zmysle § 333 ods. 3 na položené otázky podľa písm.
c/, d, f/, g/, h/ Tr. por. odpovedal kladne. Prokurátor navrhoval vyhlásenie o vine obžalovaného prijať,
ktoré súd podľa § 257 ods. 6 Tr. por. prijal a nariadil vykonanie dokazovania len ohľadom okolností
týkajúcich sa výroku o treste.

Ako z dôvodov napadnutého rozsudku vyplýva, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody podľa
§ ust. § 188 ods. 1 Tr. zák. za použitia asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. konštatujúc
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr. zák. Súd tak uložil trest odňatia slobody v trvaní 5rokov a 9 mesiacov. Súd postupoval podľa vtedy platného ustanovenia Tr. zákona, podľa ktorého ak
súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, spáchaný dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby

odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL Ús 106/2011 z 28.11.2012 publikovaného v Zbierke zákonov
pod č. 428/2012 bolo konštatované, že v ust. § 41 ods. 2 zák. č. 300/2005 Z. z. - Trestný zákon v znení

neskorších predpisov slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto
určenej trestnej sadzby“ nie sú v súlade s článkom I ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Z uvedeného takto vyplýva, že už súd nie je povinný obligatórne uložiť trest nad polovicu zákonom
vypočítanej trestnej sadzby, tak ako mu to ukladalo ust. § 41 ods. 2 Tr. zák.

Krajský súd zvažoval, aký druh trestu a v akej výmere ho uloží. Pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr.
zák. je možné uložiť trest odňatia slobody v trvaní 3 až 8 rokov. V súlade s ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. tak
krajský súd dospel k záveru, že do úvahy prichádza len uloženie trestu odňatia slobody, pretože horná
hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov.

Ako vyplýva z odpisu z registra trestov, obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný, a to dňa
30.3.1998 za trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 3 Tr. zák. a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou dobou do 17.12.1999, pričom sa osvedčil, a
preto sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Zo správy Obvodného úradu Kežmarok, odboru
všeobecnej vnútornej správy zo dňa 3.9.2010 vyplýva, že obžalovaný v evidencii priestupkov od roku

2007 nemá žiaden záznam. Podľa správy Mesta L. ohľadom obžalovaného C. M. nevyplývajú žiadne
také poznatky, na základe ktorých by bolo možné bližšie hodnotiť jeho osobu.

Podobne ako súd prvého stupňa, aj krajský súd konštatuje u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v
zmysle § 36 písm. l/ Tr. zák., a to že sa priznal k trestnému činu, ktorý sa mu kladie za vinu a tento

oľutoval.

Podľa ust. § 51 ods. 1 Tr. zák. súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť
výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 3 roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravy páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Krajský súd pri úvahe o tom, či bude uložený nepodmienečný trest odňatia slobody alebo či je možné
výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložiť, vychádzal predovšetkým z osoby páchateľa, najmä
prihliadol na jeho doterajší život a prostredie. Obžalovaný bol doposiaľ síce jedenkrát súdne trestaný,
hľadí sa však na neho, ako keby nebol odsúdený, pričom protiprávneho konania sa dopustil ešte v

roku 1998 a od uvedenej doby až doposiaľ sa do rozporu so zákonom nedostal. Odvolací súd zároveň
poukazuje aj na to, ako to vyplýva z vyjadrenia obžalovaného, že má zabezpečené pracovné miesto
v zahraničí a chce naďalej riadne pracovať. Napokon krajský súd prihliadol aj na okolnosti prípadu,
spôsobenú škodu, ktorá nie je vysoká a tak isto i na pomerne väčší časový odstup od spáchania skutku.
Súčasne je možné konštatovať, že ku dňu prejednania veci sa obžalovaný, ako to vyplýva z obsahu

spisového materiálu, nedopustil žiadnej inej protiprávnej trestnej činnosti. Krajský súd má tak za to, že
sú splnené podmienky pre povolenie odkladu, tak ako je to upravené v § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. por.,
ale za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v trvaní 4 rokov majúc za to, že
dostatočne dlhá skúšobná doba bude pozitívne vplývať na obžalovaného, aby sa už nedostal do rozporu
so zákonom.

Súčasne v súlade s ust. § 51 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. mu uložil povinnosť
spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Aj takto uložené povinnosť bude dostatočným motivujúcim stimulom pre obžalovaného k tomu, aby sa užnedostal do rozporu so zákonom a riadne pracoval, ako to napokon v konaní pred súdom i v dôvodoch
svojho odvolania uviedol.

Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.